|
|
Filozofijā ir pētami jautājumi par pasaules un cilvēka dabu, valodas filozofijas pētījumu pamatā ir valodas daba un tās attiecības ar pasauli un cilvēcisku prātu, kurš uztver un apraksta realitāti caur valodu.
|
|
|
La philosophie en général étudie des questions concernant la nature du monde et des gens, et la philosophie du langage s’intéresse à la nature générale du langage et à sa relation au monde et à l’esprit humain, qui perçoit la réalité et la décrit au moyen du langage. En d’autres termes, la philosophie du langage s’intéresse à la relation entre langage, pensée et réalité.
|
|
|
Die Philosophie im Allgemeinen erforscht Fragen, die sich auf die Natur der Welt und der Menschen beziehen, und die Sprachphilosophie erforscht die Natur der Sprache und ihrer Beziehung zur Welt und zum menschlichen Denken, das die Wirklichkeit durch Sprache erfasst und beschreibt. Mit anderen Worten, die Sprachphilosophie betrachtet die Beziehung zwischen Sprache, Denken und Wirklichkeit.
|
|
|
La Filosofía en general se ocupa de cuestionar la naturaleza del mundo y de las personas. La Filosofía de la lengua explora la naturaleza de la lengua y su relación con el mundo y la mente humana, que percibe y describe la realidad a través del lenguaje. Así, la Filosofía de la lengua estudia la relación entre el lenguaje, el pensamiento y la realidad.
|
|
|
Mentre la filosofia in generale esplora questioni relative alla natura del mondo e delle persone, la filosofia del linguaggio esplora la natura generale del linguaggio e del suo rapporto con il mondo e la mente umana, che percepisce e descrive la realtà attraverso il linguaggio. In altre parole, la filosofia del linguaggio si occupa del rapporto tra linguaggio, pensiero e realtà.
|
|
|
Filosofie onderzoekt in het algemeen vragen met betrekking tot de aard van de wereld en de mensen. Taalfilosofie, een onderdeel ervan, verkent de algemene aard van de taal en de relatie ervan met de wereld en de menselijke geest, die de werkelijkheid waarneemt en beschrijft met behulp van een taal. Met andere woorden, de taalfilosofie beschouwt de relatie tussen taal, denken en werkelijkheid.
|
|
|
Философията по принцип разглежда въпроси, свързани с естеството на света и хората, а философията на езика изследва общия характер на езика и отношението му към света и човешкия ум, който възприема и описва реалността чрез езика. С други думи, философията на езика се занимава с връзката между език, мислене и действителност.
|
|
|
Filozofija općenito istražuje pitanja koja su vezana na prirodu svijeta i čovjeka. Jezična filozofija kao dio opće istražuje opću prirodu jezika i njene odnose prema svijetu i ljudskom razumu, koji percipira i opisuje realnost pomoću jezika. Drugim riječima, jezična filozofija proučava odnos između jezika, mišljenja i stvarnosti.
|
|
|
Filosoofia üldiselt uurib maailma ja inimese loomusega seotud küsimusi, ja keelefilosoofia uurib keele üldist loomust ning tema seost maailma ja inimmõistusega, mis tajub ja kirjeldab reaalsust keele kaudu. Teiste sõnadega huvitab keelefilosoofiat keele, mõtlemise ja reaalsuse suhe.
|
|
|
A filozófia általában a világ és az emberek természetével kapcsolatos kérdéseket vizsgálja, a nyelvfilozófia pedig a nyelv általános természetét, viszonyát a világgal és az emberi elmével, mely a valóságot a nyelven keresztül fogja fel és írja le. Más szóval a nyelvfilozófia a nyelv, a gondolkodás és a valóság viszonyát kutatja.
|
|
|
Filosofija paprastai kelia klausimus, susijusius su pasaulio, žmonių būtimi, o kalbos filosofija tiria kalbos kilmę ir jos santykį su pasauliu ir žmogaus sąmone, kuri suvokia ir traktuoja realybę, naudodamasi kalbos instrumentu. Kitaip tariant, kalbos filosofija tiria santykį tarp kalbos, minties ir realybės.
|
|
|
Filozofia zajmuje się zagadnieniami dotyczącymi natury świata i człowieka, a filozofia języka zajmuje się ogólną naturą języka i jego stosunkiem do świata i do umysłu człowieka, który poznaje i opisuje rzeczywistość za pośrednictwem języka. Inaczej mówiąc, filozofia języka rozważa zagadnienia związku język – myślenie – rzeczywistość.
|
|
|
Filosofia studiază în principal probleme care se referă la natura lumii sau la oameni , filosofia limbajului se ocupă de natura generală a limbajului și de relația cu lumea și spiritul uman, care percepe realitatea și o descrie prin limbaj. Cu alte cuvinte, filosofia limbajului se ocupă cu relația între limbaj, gândire și realitate.
|
|
|
Filozofia sa vo všeobecnosti zaoberá podstatou sveta a ľudí. Filozofia jazyka skúma všeobecné aspekty jazyka a jeho vzťah k svetu a ľudskej mysli, ktorá vníma a opisuje realitu prostredníctvom jazyka. Inými slovami, filozofia jazyka sa zaoberá vzťahom medzi jazykom, myslením a skutočnosťou.
|
|
|
Generellt sett, utforskar filosofin frågor om världens och människors natur. Språkfilosofi undersöker språkets allmänna natur och dess förhållande till världen och det mänskliga sinnet, som uppfattar och beskriver verkligheten genom språket. Med andra ord berör språkfilosofi relationen mellan språk, tanke och verklighet.
|
|
|
Scrúdaíonn an fhealsúnacht i gcoitinne ceisteanna a bhaineann le nádúr an domhain agus na ndaoine, agus scrúdaíonnan fealsúnacht na teanga cineál ginearálta na teanga agus a gaol leis an domhan agus le haigne an duine, a fheiceann agus a dhéanann cur síos ar an réaltacht trí mheán teanga. I bhfocail eile, measann fealsúnacht na teanga an gaol idir teanga, smaoineamh agus an réaltacht.
|
