|
Реториката най-вероятно би оглавила списъка, следват неписани правила като принципът за краткост и яснота (parsimony), и концепции като „тежест на доказателството“ (burden of proof) и как точно се достигат. Заинтересованият читател би могъл да се обърне към по-широка и специализирана литература по темата.
|
|
Zur selben Zeit habe ich einige Bücher über moderne und mittelalterliche Aussagenlogik studiert, darunter auch Robert Gulas A Handbook of Logical Fallacies. Gulas Buch hat mich an einige Heuristiken erinnert, die ich ein Jahrzehnt zuvor in ein Notizbuch zum Thema Argumentieren hineingekritzelt hatte. Ich hatte im Laufe mehrerer Jahre, die ich mit Debatten in Online-Foren verbracht hatte, eine Liste zusammengetragen mit Punkten wie: „Versuche, keine generellen Behauptungen aufzustellen.“ Heute scheint mir das offensichtlich, aber für einen Schuljungen war es eine spannende Erkenntnis.
|
|
Teniendo en cuenta que en la persuasión intervienen otros aspectos además de la lógica, es útil conocerlos. La retórica probablemente encabeza la lista, y me vienen a la cabeza preceptos como el principio de parsimonia, o la “carga de prueba” y dónde descansa esta. El lector interesado encontrará valiosa la amplia bibliografía sobre el tema.
|
|
Para concluir: as regras de lógica não são leis do mundo natural nem constituem a extensão total do raciocínio humano. Como afirma Marvin Minsky, o corriqueiro raciocínio de senso comum é difícil de explicar em termos de princípios lógicos, assim como analogias, acrescentando: “A lógica não mais explica a forma como pensamos do que a gramática explica a forma como falamos” (Minsky). A Lógica não gera novas verdades, mas permite verificar a consistência e coerência das cadeias de raciocínio existentes. É precisamente por essa razão que se revela uma ferramenta eficaz para a análise e transmissão de ideias e argumentos.
|
|
Argumentácia založená na konzekvenciách spočíva vo vyjadrení sa v prospech alebo neprospech platnosti propozície na základe dôsledkov plynúcich z jej odmietnutia či prijatia. To, že propozícia vedie k nepriaznivému výsledku ešte neznamená, že je nepravdivá. V podobnom duchu platí aj opak. Totiž iba samotný fakt, že propozícia má priaznivé dôsledky, ju ešte nerobí pravdivou. Ako povedal David Hackett, „nie je pravda, že kvalita, ktorá sa spája s následkom, je pripísateľná aj príčine.“5
|