dwie – Traduction – Dictionnaire Keybot

Spacer TTN Translation Network TTN TTN Login Deutsch English Spacer Help
Langues sources Langues cibles
Keybot 11 Résultats  www.amt.it
  Morfologia / Babilon ::...  
Tylko dwie części mowy – rzeczowniki i czasowniki – występują we wszystkich językach. Są to duże kategorie, zawierające liczne podklasy.
The only two parts of speech that are found in every language are nouns and verbs. Both are large classes with many sub-classes.
Les deux seules classes lexicales que l’on retrouve dans toutes les langues sont les noms et les verbes. Ce sont des classes assez larges avec de nombreuses sous-catégories.
Die einzigen beiden Wortarten, die in jeder Sprache auftreten, sind Nomen und Verben. Beide sind große Klassen mit vielen Untergruppen.
Las únicas partes de la oración comunes a todas las lenguas son los sustantivos y los verbos. Ambos son grandes clases de palabras que tienen subclases.
Le sole due parti del discorso comuni a tutte le lingue sono i sostantivi e i verbi. Entrambe sono grandi classi di parole con sottoclassi.
De enige twee zinsdelen, die in elke taal kunnen gevonden worden, zijn zelfstandige naamwoorden en werkwoorden. Beide zijn grote klassen en hebben verschillende onderklassen
Само две части на речта се срещат във всички езици, това са имената и глаголите. Двата класа са големи, с много подкласове.
Jedine dvije vrste riječi koje postoje na svim jezicima su imenice i glagoli. Obe su velike grupe i sadrže mnogo podvrsta.
De eneste ordklasser, der findes i alle sprog, er substantiver (navneord) og verber (udsagnsord). Begge er store klasser med mange underkategorier.
Kaks ainsat sõnaliiki, mis on olemas igas keeles, on nimisõnad ja tegusõnad. Kummalgi on palju alaliike.
Csak két szófajt lehet minden nyelvben megtalálni, ez a főnév és az ige. Mindkét osztálynak több alosztálya van.
Tik dvi kalbos dalys yra visose kalbose: vardai (kurie gali būti skirstomi į daiktavardžius, būdvardžius ir t.t, bet tai nėra universalu) ir veiksmažodžiai.
Singurele două clase/grupe lexicale care se regăsesc în toate limbile sunt substantivele și verbele. Sunt clase/grupe destul de mari având numeroase subtegorii.
Только две части речи существуют во всех языках имена (которые могут делиться далее на существительное, прилагательное и т. п., но это не универсально) и глаголы.
V každom jazyku sa nachádzajú minimálne dva typy slovných druhov, a to menné a slovesné, ktoré sa zväčša ďalej rozdeľujú do mnohých podskupín.
Edini besedni vrsti, ki obstajata prav v vseh jezikih sta samostalniška beseda in glagol. To sta dve veliki skupini besed, ki obsegata mnogo podskupin.
De enda två ordklasser som förekommer i alla språk är substantiv och verb. Båda är omfattande ordklasser med många underkategorier.
Vienīgi divas vārdšķiras atrodamas ikvienā valodā, tie ir lietvārdi un darbības vārdi. Tās ir lielas vārdu klases ar sīkāku klasifikāciju.
Níl ach dhá roinn cainte atá le fáil i ngach teanga ainmfhocail agus briathra. Aicmí móra is ea iad araon agus bíonn go leor fo-aicmí acu.
  grecki / Lingvopedia ::...  
Nowogrecki posiada dwie strony: czynną i bierno-zwrotną/medialną (mediopassivum), z których ta ostatnia służy zarówno za stronę bierną, jak i zwrotną.
Modern Greek has two voices, active and medio-passive the later of which serves the function of passive voice as well as having reflexive meanings.
Le grec moderne a deux voix : la voix active et la voix médio-passive. Cette dernière joue le rôle du passif, mais a aussi des sens réfléchis.
Das moderne Griechisch hat zwei Genera, Aktiv und Passiv, letzteres hat die Funktion des Passiv wie auch eine reflexive Bedeutung.
El griego moderno tiene dos voces: activa y medio pasiva. Esta última desempeña la función de la voz pasiva, y además tiene significados reflexivos.
Il greco moderno ha due voci: attiva e medio passiva. Quest'ultima disimpegna la funzione della voce passiva, e ha anche un significato riflessivo.
Modern Grieks heeft twee vormen, actief en mediaal-passief de laatste ervan dient als passieve vorm en ook in wederkerende zin.
Новогръцкият има две залога, деятелен и среднострадателен, последният от които изпълнява функцията на страдателен залог и има възвратни значения.
Moderni grčki ima dva modusa, aktivni i polupasivni. Polupasivni izvršava funkciju pasiva i ima povratni karakter.
Moderne græsk har 2 modi (verbalmåder), aktiv og medio-passiv, hvor sidstnævnte dækker over både passive og refleksive betydninger.
Tänapäeva kreeka keeles on kaks tegumoodi, aktiiv ja mediopassiiv. Viimasel on passiivi funktsioon ja ka reflektiivne tähendus.
A modern görögben két igenem van: a cselekvő és a mediális-szenvedő. Ez utóbbi szolgál a szenvedő alak kifejezésére és visszaható jelentése is van.
Šiuolaikinėje graikų kalboje yra dvi veikiamosios formos: aktyvioji ir pasyvioji, pastaroji yra naudojama ir sangrąžinio veiksmo išreiškimui.
Greaca modernă are două diateze, activă și pasivă, ultima are funcția pasivului ca și o semnificție reflexivă.
В современном греческом есть два залога, действительный и средне-страдательный, последний из них используется в функции страдательного залога и для выражения возвратного значения.
V modernej gréčtine sa rozlišujú dva slovesné rody, a to činný a stredne pasívny. Stredne pasívny rod plní funkciu trpného rodu a zároveň je nositeľom zvratných významov.
Moderna grščina ima dva glagolska načina, tvornik in srednji način. Zadnji služi kot trpnik in ima tudi refleksivni namen.
Jaungrieķu valodā ir divas darbības vārda kārtas — darāmā un vidējā, pēdējā veic ciešamās kārtas funkciju, kā arī viņai ir atgriezeniskās nozīmes.
Tá dhá fhaí sa Nua-Ghréigis, gníomhach agus meán-éighníomhach, a fheidhmíonn mar fhaí chéasta, agus a mbíonn brí athfhillteach aici freisin.
  Język i tożsamość / Bab...  
Znaki są arbitralne (ustanowione), a język jest zjawiskiem społecznym. Język ma dwie podstawowe funkcje: komunikację i tożsamość. Aspektami komunikacyjnymi i językowymi będziemy zajmować się w innych rozdziałach.
F. de Saussure a défini le langage structurellement comme un système de signes utilisés pour communiquer. Les signes sont arbitraires (inventés) et le langage est un phénomène social. Le langage a deux fonctions de base : la communication et l’identité. Les aspects linguistiques et de communication sont traités dans d’autres chapitres ; nous parlerons ici de la fonction d’identité.
F. de Saussure definierte Sprache als ein strukturelles System von Zeichen, die zur Kommunikation benutzt werden. Diese Zeichen sind willkürlich (erfunden), und Sprache ist ein soziales Phänomen. Sprache hat zwei Grundfunktionen: Kommunikation und Identität. Wir werden uns mit den kommunikativen und linguistischen Aspekten in anderen Kapiteln beschäftigen. Hier betrachten wir die Identitätsfunktion.
F. de Saussure definió la lengua estructuralmente como un sistema de signos usados para la comunicación. Los signos son arbitrarios (inventados) y la lengua es un fenómeno social. La lengua tiene dos funciones básicas: comunicación e identidad. Nos ocuparemos de los aspectos comunicativos y lingüísticos en otros capítulos. Aquí consideraremos la función de la identidad.
F. de Saussure ha definito il linguaggio strutturalmente come un sistema di segni utilizzati per la comunicazione. I segni sono arbitrari (creati) e il linguaggio è un fenomeno sociale. La lingua ha due funzioni fondamentali: comunicazione e identità. Ci occuperemo degli aspetti comunicativi e linguistici in altri capitoli. Qui si prenderà in considerazione la funzione identità.
F. de Saussure definieerde taal structureel als een systeem van tekens gebruikt voor de communicatie. De tekens zijn willekeurig (gemaakt) en taal is een sociaal verschijnsel. Taal heeft twee basisfuncties: communicatie en identiteit. We zullen de communicatieve en taalkundige aspecten behandelen in andere hoofdstukken. Hier zullen we de identiteitsfunctie beschouwen.
Фердинан дьо Сосюр дефинира езика структурно като система от знаци, използвани за комуникация. Знаците са произволни (създадени) и езикът е социален феномен. Езикът има две основни функции: комуникация и идентичност. Ние ще се занимаем с комуникативните и езиковите аспекти в други раздели. Тук ние ще разгледаме функцията за самоличност.
Jezik je strukturalistički definirao F. de Saussure kao sistem znakova koji služe komunikaciji. Znakovi su arbitrarni (bazirani na konvenciji) i jezik je društvena pojava. Jezik ima dva osnovna cilja: da se ljudi sporazumijevaju i da njime označe svoje grupe. Komunikativne i lingvističke aspekte obrađujemo u svim drugim poglavljima. Ovdje ćemo nešto reći o jeziku kao označitelju društvenih grupa.
Ferdinand de Saussure definerede sprog strukturelt, som et system af tegn brugt til kommunikation. Ifølge ham er tegnene vilkårlige, og sproget et socialt fænomen. Sprog opfylder to grundlæggende funktioner: Kommunikation og identitet. Her ser vi på identitet, mens kommunikation og lingvistiske aspekter behandles i under andre overskrifter.
F. de Saussure defineeris keelt strukturaalselt kui kommunikatsiooniks kasutatavat märgisüsteemi. Märgid on suvalised (loodud) ja keel on sotsiaalne fenomen. Keelel on kaks põhilist funktsiooni: kommunikatsioon ja identiteet. Teistes peatükkides tegeleme kommunikatiivsete ja lingvistiliste aspektidega. Siin arutleme identiteedi üle.
F. de Saussure strukturálisan úgy határozta meg a nyelvet, mint a kommunikációhoz használt jelrendszert. A jeleket önkényesen hozzák létre, a nyelv társadalmi jelenség. A nyelvnek két alapvető funkciója van: kommunikáció és identitás. A kommunikációs és nyelvi aspektussal más fejezetekben fogunk foglalkozni. Itt az identitásra kerül sor.
F. de Saussure kalbą apibrėžia kaip struktūrą, kaip ženklų sistemą, naudojamą komunikacijai. Ženklai yra savaiminiai, o kalba - socialinis reiškinys, turintis dvi funkcijas: komunikaciją ir identifikaciją. Kituose skyriuose mes tyrinėsime komunikacinę funkciją ir jos lingvistinius aspektus, o čia mes apžvelgsime indentifikacinę funkciją.
F. de Saussure definea limbajul ca pe un sistem structural de semne, care este folosit pentru comunicare. Aceste semne sunt arbitrare (inventate) și limbajul este un fenomen social. Limbajul are două funcții de bază: comunicarea și identitatea. Noi ne ocupăm cu aspectele comunicative și lingvistice în alte capitole. Aici tratăm funcția de identitate.
Ferdinand de Saussure definuje jazyk v súlade so štrukturalizmom ako systém znakov používaných na komunikáciu, pričom tieto znaky sú arbitrárne (zvolené ľubovoľne). Jazyk je spoločenský fenomén a má dve základné funkcie: komunikačnú a identifikačnú. Komunikačnými aspektmi jazyka sa budeme zaoberať v iných kapitolách. V tejto kapitole sa budeme venovať charakteristike identifikačnej funkcie.
F. de Saussure je jezik strukturno definiral kot sistem znakov, ki se uporabljajo za komunikacijo. Znaki so arbitrarni (izmišljeni) in jezik je družbeni fenomen. Jezik ima dve osnovni funkciji: komunikacijo in identiteto. S komunikacijo in lingvističnimi vidiki se bomo ukvarjali v drugih poglavjih te spletne strani. Tukaj bomo razmišljali o identiteti kot funkciji jezika.
F. de Sosīrs strukturāli definē valodu kā zīmju sistēmu, izmantojamu komunikācijai. Zīmes ir patvaļīgas (izveidotas), un valoda ir sociāla parādība. Valodai ir divas pamatfunkcijas: komunikācijas un identitātes. Citās nodaļās mūs interesēs komunikatīvais un lingvistiskais aspekts. Šeit mēs apskatīsim identitātes funkciju.
Shainmhínigh F. de Saussure teanga go struchtúrtha mar chóras comharthaí a úsáidtear le haghaidh cumarsáide. Bíonn na comharthaí treallach (cumtha) agus is feiniméan sóisialta an teanga. Dhá bhunfheidhm a bhíonn ag teanga: cumarsáid agus féiniúlacht. Pléifimid leis na gnéithe cumarsáide agus teanga i gcaibidlí eile. Anseo breithneoimid feidhm na féiniúlachta.
  bułgarski / Lingvopedia...  
W bułgarskim istnieją dwie liczby: pojedyncza i mnoga. Oprócz liczebników głównych oraz pokrewnych słów, takich jak няколко (kilka), męskie rzeczowniki używają specjalnej formy liczebnej -а/-я, która wywodzi się z prasłowiańskiej liczby podwójnej: два/три стола (dwa/trzy krzesła) w kontraście do тези столове (te krzesła).
There are two numbers in Bulgarian – singular and plural. Besides cardinal numbers and related words such as няколко (several), masculine nouns use a special count form in –а/–я, which stems from the Proto-Slavonic dual: два/три стола (two/three chairs) versus тези столове (these chairs).
Il y a deux nombres en bulgare : le singulier et le pluriel. Après les nombres cardinaux et les mots du même genre tels que няколко (« quelques »), les noms masculins ont une forme numérale spéciale qui se termine par -а/-я, qui provient du duel proto-slave : comparez два/три стола (« deux/trois chaises ») et тези столове (« ces chaises »)
Das Bulgarische besitzt zwei Numeri: Singular und Plural. Außer Kardinalzahlen und verwandten Wörtern wie няколко (mehrere) verwendet man für männliche Wörter eine spezielle Zählform mit -а / -я, die vom protoslawischen Dual abstammt: два/три стола (zwei/drei Stühle), im Gegensatz zu тези столове (diese Stühle).
Hay dos números en búlgaro - singular y plural. Además de los números cardinales y palabras relacionadas, como {sonido1} (varias), los sustantivos masculinos utilizan una forma especial de conteo en -а / -я, que deriva del dual Proto-eslavo: два/три стола (dos / tres sillas) versus {sonido3 } (estas sillas).
Il bulgaro ha due numeri: singolare e plurale. Oltre i numeri cardinali e parole relazionate, come няколко (varie), i sostantivi maschili utilizzano una forma speciale di numerazione in -a/ -я, che deriva dal protoslavo: два/три стола (due/tre sedie) contro тези столове (queste sedie).
Er zijn twee getallen in het Bulgaars – enkelvoud en meervoud. Naast hoodtelwoorden en verwante woorden als няколко (meerdere), gebruiken mannelijke zelfstandige naamwoorden een speciale telvorm in -а/-я, die stamt uit de Proto-Slavische duaalvorm: два/три стола (twee/drie stoelen) versus {sound3 } (deze stoelen).
В българския има две числа - единствено и множествено число. С числителни и думи като няколко (няколко), съществителните от мъжки род имат специална бройна форма, окончаваща на -а / -я, което произлиза от от прото-славянската дуална форма: два/три стола (два/три стола), но тези столове (тези столове).
Postoje dva gramatička broja na bugarskom: jednina i množina. Osim brojeva i odnosnih riječi kao няколко (mnogi), riječi muškog roda imaju specijalne oblike za brojeve koji završavaju na -а/-я što su ostaci staroslavenske dvojine: два/три стола (dva/tri stolca) ali тези столове (ti stolci).
Bulgarsk skelner mellem ental og flertal. Foruden almindelige tal og beslægtede talord som няколко (flere) har hankøns-substantiver en speciel tælleform (–а/–я), der går tilbage til proto-slavisk dualis: два/три стола (to/tre stole) versus тези столове (disse stole).
Bulgaaria keeles on kaks arvu - ainsus ja mitmus. Põhiarvude ja seotud sõnade nagu няколко (mitu) kõrval on meessoost nimisõnadel spetsiaalne loendamisvorm lõpuga –а/–я, mis on pärit protoslaavi kaksusest: два/три стола (kaks/kolm tooli) versus тези столове (need toolid).
A bolgár nyelvben két szám van: egyes és többes szám. Tőszámnevek és egyéb hasonló szavak, mint például a няколко (számos) után a hímnemű főnevek különleges –а/–я végű alakban állnak, amely a proto-szláv kettős számból ered: два/три стола (két/három szék) ellentétben a тези столове (ezek a székek) alakkal.
Bulgarų kalboje skaičiai turi daugiskaitą ir vienaskaitą. Be kiekinių skaitvardžių ir su jais susijusių žodžių, pavyzdžiui няколко (keli), vyriškos giminės daiktavardžiai naudoja ir ypatingą formą, kilusią iš protoslavų dvigubo skačiaus: два/три стола ( dvi/trys kėdės), bet тези столове (šitos kėdės).
Limba bulgară are două numere: singular și plural. În afară numerelor cardinale și a cuvintelor înrudite precum няколко (mai multe) se folosesc pentru cuvintele masculine o formă numerică specială care se termină în -а / -я, care provine din dualul protoslav :два/три стола (două /trei scaune), spre deosebire de тези столове (aceste scaune).
В болгарском языке есть два числа - единственное и множественное. Кроме количественных числительных и связанных с ними слов, как няколко (несколько), существительные в мужском роде при счете используют особую форму, заканчивающуюся на –а/–я, которая происходит от протославянского двойственного числа: два/три стола (два/три стула), но тези столове (эти стулья).
V bulharčine sa rozoznávajú dve čísla – singulár a plurál. Okrem základných čísloviek a súvisiacich slov pomenúvajúcich množstvo, napr. няколко (niekoľko), si podstatné mená mužského rodu zachovali špeciálny „počítací“ tvar končiaci na -а/-я, ktorý pochádza z praslovanského duálu: два/три стола (dve/tri stoličky) verzus тези столове (tieto stoličky).
V bulgarščini obstajata dve števili - ednina in množina. Poleg števnikov in podobnih besed kot so няколко (nekaj, več), uporabljajo samostalniki moškega spola števno obliko –а/–я, ki izhaja iz protoslovanske dvojine: два/три стола (dva/trije stoli) nasproti тези столове (ti stoli).
Det finns två numerus i bulgariskan – singular och plural. Förutom räkneord och relaterade ord som няколко (flera), använder maskulina substantiv en speciell räkneform på -а/-я. Denna form härstammar från Proto-Slavoniskans dualform: два/три стола (två/tre stolar) jämfört med тези столове (dessa stolar).
Bulgāru valodā ir divi skaitļi — vienskaitlis un daudzskaitlis. Bez pamata skaitļa vārdiem un saistītiem ar viņiem vārdiem, piemēram, няколко (daži), vīriešu dzimtes lietvārdiem ir īpaša skaitļa forma ar galotni -а / -я, kura ir cēlusies no slāvu pirmvalodas divskaitļa: два/три стола (divi / trīs krēsli) versus тези столове (šie krēsli).
Tá dhá uimhir sa Bhulgáiris - uatha agus iolra. Chomh maith le horduimhreacha agus focail няколко (roinnt), úsáideann ainmfhocail fhirinscneacha foirm speisialta comhairimh in -а / -я, a eascraíonn ó uimhir dhé na Próta-Shlaivise: два/три стола (dhá/trí chathaoir) i gcomparáid le {sound3 } (na cathaoireacha seo).
  romski / Lingvopedia ::...  
Posługują się oni na tych terenach dużą liczbą dialektów, które można podzielić na dwie główne grupy: te ukształtowane pod silnym wpływem rumuńskiego (grupa wołoska: lowarski, kełderasz, gurbet) oraz inne, które obejmują sinti, karpacki oraz dwie odrębne grupy dialektów bałkańskich.
Les Roms sont aujourd’hui plus concentrés en Europe de l’Est : Slovaquie, Hongrie, Roumanie, Bulgarie, Macédoine et Serbie, mais on les trouve aussi dans d’autres pays d’Europe. Ils parlent plusieurs dialectes qui peuvent être divisés en deux principaux groupes : ceux influencés par le roumain (valaque : Lovari, Kalderash, Gurbet) et les autres, qui incluent le sinto, le carpatique et deux groupes distincts de dialectes balkaniques.
Die größte Konzentration der Roma findet sich heute im östlichen Europa, in der Slowakei, in Ungarn, Rumänien, Mazedonien und Serbien, aber auch anderswo in Europa, wo sie eine Vielzahl von Dialekten sprechen, die in zwei Hauptgruppen eingeteilt werden können: die, die stark beeinflusst sind durch Rumänisch (Walachisch: Lovari, Kalderasch, Gurbet) und die anderen, die Sinti, Karpatisch und zwei verschiedene Gruppen von Balkan-Dialekten umfassen.
Hoy en día las poblaciones más grandes de Romos se encuentran en la Europa del Este: Eslovaquia, Hungría, Rumanía, Bulgaria, Macedonia y Serbia pero también en otros países de Europa. Hablan varios dialectos que pueden dividirse en dos grupos principales: los que estuvieron fuertemente influenciados por el rumano (valaco: lovari, kalderache, gurbet) y los otros, que incluyen el sinti, el dialecto de los Cárpatos y dos grupos distintos de dialectos balcánicos.
La più grande concentrazione di rom si trova ora in Europa orientale, in Slovacchia, Ungheria, Romania, Bulgaria, Macedonia e Serbia, ma anche nel resto d'Europa, dove essi parlano un certo numero di dialetti, che possono essere suddivisi in due grandi gruppi: quelli fortemente influenzati dal rumeno (lach: lovari, kalderash, gurbet) e gli altri, che comprendono il sinti, il dialetto dei Carpazi e due distinti gruppi di dialetti balcanici.
De grootste concentraties van Roma zijn nu te vinden in Oost-Europa, in Slowakije, Hongarije, Roemenië, Bulgarije, Macedonië en Servië, maar ook elders in Europa, waar ze een aantal dialecten spreken, die kunnen worden onderverdeeld in twee grote groepen: die, welke zwaar beïnvloed werden door het Roemeens (Vlach: Lovari, Kalderash, Gurbet) en de andere, die Sinti, Karpatian en twee verschillende groepen van Balkan-dialecten omvatten.
Най-голямата концентрация на роми в момента има в Източна Европа, в Словакия, Унгария, Румъния, България, Македония и Сърбия, но и на други места в Европа, където те говорят редица диалекти, които могат да бъдат разделени на две основни групи: Тези, които са силно повлиян от румънския (влашки: ловарски, калдерашки, гурбетски), и други, които обхващат синтски, карпатски и две отделни групи балкански диалекти.
Najveća gustoća Roma je u Istočnoj Europi, Slovačkoj, Mađarskoj, Rumunjskoj, Bugarskoj, Makedoniji i Srbiji, no nalazimo ih i svuda drugdje po Europi, gdje govore mnoge dijalekte koji se mogu podijeliti u dvije grupe: oni koji su pod jakim utjecajem rumunjskog (Vlasi, Lovari, Kalderaši, Gurbeti) te drugi, koji uključuju Sinte, karpatske i dvije posebne grupe balkanskih dijalekata.
Kõige rohkem mustlasi leidub praegu Ida-Euroopas, Slovakkias, Ungaris, Rumeenias, Bulgaarias, Makedoonias ja Serbias, aga ka igal pool mujal Euroopas, kus nad kõnelevad mitmesuguseid murdeid, mida võib jagada kahte peamisse rühma: tugevasti rumeenia keelest mõjutatud (vlahhi: lovari, kalderaši, gurbeti) ja muud, mille seas on sinti, karpaadi ja kaks Balkani murderühma.
A romák legnagyobb koncentrációja ma Kelet-Európában található: Szlovákiában, Magyarországon, Romániában, Bulgáriában, Macedóniában és Szerbiában, de Európa más részein is előfordulnak, ahol több nyelvjárást beszélnek. Ezek két fő csoportba sorolhatók: Azok, amelyeket erősen befolyásolt a román (oláh: lovári, khalderash, gurbet), és a többiek, amelyek magukban foglalják a szintót, kárpátit és a balkáni nyelvjárások két különböző csoportját.
Didžiausia romų koncentracija dabar yra Rytų Europoje: Slovakijoje, Vengrijoje, Rumunijoje, Bulgarijoje, Makedonijoje ir Serbijoje, bet ir kitose Europos šalyse, kur jie kalba vietinėmis tarmėmis, kurias galima dalinti į dvi pagrindines grupes: įtakotus rumunų kalbos (Vlach: Lovari, Kalderash, Gurbet) ir įtakotą sinti kalbos, kurią sudaro Karpatų ir dvi skirtingų grupių Balkanų tarmės.
Cea mai mare concentrare a romilor se găsește astăzi în Europa de Est, în Slovacia, in Ungaria, România, Macedonia și Serbia, dar și oriunde în Europa, unde ei vorbesc o multitudine de dialecte, care pot fi împarțite în două grupe principale: acelea, care sunt puternic influențate de română(valahă : Lovari, Kalderash, Gurbet) și altele, Sinti, carpatică și două grupe distincte de dialecte balcanice.
Наибольшая концентрация цыган сейчас в Восточной Европе, Словакии, Венгрии, Румынии, Болгарии, Македонии и Сербии, но они живут и в любых других странах Европы, где они говорят на ряде наречий, которые можно разделить на две основные группы: те, которые подверглись румынскому влиянию (влашский, ловарский, кэлдэрарский, гурбет) и другие, которые включают синти, карпатский и две различные группы балканских диалектов.
V súčasnosti žije najviac Rómov vo východnej Európe, a to na Slovensku, v Maďarsku, Rumunsku, Bulharsku, Macedónsku a Srbsku, ale sídlia aj v ostatných európskych krajinách, pričom používajú viaceré rozličné dialekty v závislosti od územia, na ktorom žijú. Dialekty rómčiny sa delia na dve hlavné skupiny: 1. dialekty silne ovplyvnené rumunčinou (valašské dialekty: lovarský, kalderašský a gurbetský) a 2. iné dialekty, ktoré zahŕňajú sintský a karpatský dialekt a dve odlišné skupiny balkánskych dialektov.
Največ Romov danes živi v vzhodni Evropi, na Slovaškem, Madžarskem, v Romuniji, Bolgariji, Makedoniji in Srbiji, pa tudi drugod po Evropi, kjer govorijo številna narečja, ki jih lahko razdelimo na dve glavni skupini: narečja, na katera je močno vplivala romunščina (Vlahi: Lovari, Kaldaraš, Gurbet) ter narečja, ki vključujejo Sinte, karpatska narečja in dve posebni skupini balkanskih narečij.
Den största koncentrationen av romer finner man nu i Slovakien, Ungern, Rumänien, Bulgarien, Makedonien och Serbien, men även på andra platser i Europa, där de talar ett antal olika dialekter, som kan delas in i två huvudsakliga grupperingar: De som tagit emot stora influenser från rumänskan (Vlach: lovara, kalderaš, gurbet) och de andra, som omfattar sinti, karpatiska och två olika Balkan-dialekter.
Vislielāka romu koncentrācija šobrīd ir Austrumu Eiropā — Slovākijā, Ungārijā, Rumānijā, Bulgārijā, Maķedonijā un Serbijā, taču romi dzīvo visā Eiropā un runā vairākos dialektos, kuri var būt iedalīti uz divām lielām grupām: dialekti, kuri ir stipri ietekmēti rumāņu valodas (vlahu: lovaru, kelderāru, gurbet), un citi, kuru starpā ieiet sinti, Karpatu un divas atšķirīgas Balkānu dialektu grupas.
is in Oirthear na hEorpa, sa tSlóvaic, an Ungáir, an Rómáin, an Bhulgáir, an Mhacadóin agus sa tSeirbia atá formhór na Romach le fáil anois, ach freisin in áiteanna eile san Eoraip. Labhraíonn siad roinnt canúintí, ar féidir iad a roinnt ina dhá ngrúpa mhóra: iadsan a bhfuil tionchar mór orthu ag an Rómáinis (Vlach: Lovari, Kalderash, Gurbet) agus an chuid eile, a chuimsíonn Sintis, Cairpis agus dhá ghrúpa ar leith de chanúintí na mBalcán.
  grecki / Lingvopedia ::...  
Czasowniki odmieniają się przez trzy osoby osoby i dwie liczby. W języku nowogreckim obecnie nie istnieje forma bezokolicznika. W jego miejsce stosuje się łącznik i osobową formę czasownika, np. προτιμώ να πάω (protimṓ na páō, „Wolałbym pójść”).
Verbs are conjugated in three persons and two numbers. Modern Greek has no infinitive and uses a conjunction and finite verbs, as in προτιμώ να πάω (protimṓ na páō, 'I prefer to go'. lit. I prefer that I go). In dictionaries, verbs are listed by the first person singular present tense form, such as γράφω (gráfō, 'I write') for write.
Les verbes sont conjugués selon trois personnes et deux nombres. Le grec moderne n’a pas d’infinitif et utilise à la place une conjonction et des verbes finis, comme dans προτιμώ να πάω (protimṓ na páō, « je préfère aller », littéralement « je préfère que j’y aille »). Dans les dictionnaires, les verbes sont donnés à la première personne du singulier au présent, par exemple γράφω (gráfō, « j’écris ») pour « écrire ».
Verben werden in drei Personen und zwei Zahlen konjugiert. Das moderne Griechisch hat keinen Infinitiv und benützt eine Konjunktion und finite Verben, wie in προτιμώ να πάω (protimṓ na páō, 'Ich bevorzuge zu gehen', wörtlich: Ich bevorzuge, dass ich gehe). In Wörterbüchern werden Verben in der ersten Person Singular Präsens aufgeführt, zum Beispiel γράφω (gráfō, 'Ich schreibe') für schreiben.
Los verbos se conjugan en tres personas y dos números. El griego moderno no tiene infinitivo y utiliza una conjunción y verbos finitos, como en {sonido1} (protimṓ na páō, "Prefiero ir". Lit. Prefiero que voy). En los diccionarios los verbos aparecen en la primera persona del singular del presente, como por ejemplo: γράφω (gráfō, "escribo") en lugar de en infinitivo escribir{/ i}.
I verbi si coniugano in tre persone e due numeri. Il greco moderno non possiede l'infinito e utilizza una congiunzione e verbi finiti, come προτιμώ να πάω (protimṓ na páō, "preferisco andare"). Nei dizionari i verbi appaiono alla prima persona singolare presente, come ad esempio: γράφω (gráfō, "scrivo") al posto dell'infinito scrivere.
Werkwoorden worden vervoegd in de drie personen en twee getallen. Modern Grieks heeft geen infinitief en maakt gebruik van een voegwoord en een vervoegd werkwoord, zoals in προτιμώ να πάω (protimṓ na páō, 'ik ga liever'. Letterlijk. ik verkies dat ik ga). In woordenboeken worden werkwoorden vermeld door de eerste persoon enkelvoud tegenwoordige tijd vorm, zoals γράφω (Grafo, 'ik schrijf') voor schrijven.
Глаголите се спрягат в три лица и две числа. Новогръцкият няма инфинитив и използва спрежение и свършени глаголи, като προτιμώ να πάω (protimṓ na páō, "Предпочитам да отида"). В речниците глаголите се дават във формата за първо лице единствено число сегашно време, например γράφω (gráfō, "аз пиша") или пиша.
Glagoli se sklanjaju po licima (3) i brojevima (2). Moderni grčki nema infinitiva i umjesto njega koristi veznik i osobni oblik, kao u προτιμώ να πάω (protimṓ na páō. doslovce: 'radije idem'). U rječnicima su glagoli poredani u prvom licu jednine sadašnjeg vremena kao γράφω (gráfō, 'pišem') umjesto pisati.
Verber (udsagnsord) konjugeres (bøjes) i person (1./2./3.) og tal (ental/flertal). Moderne græsk har ikke nogen infinitiv (navnemåde) og bruger i stedet en kombination af en konjunktion (bindeord) og en bøjet (finit) form form, som fx i προτιμώ να πάω(protimṓ na páō, 'jeg foretrækker at gå'. [ordret: Jeg foretrækker, at jeg går]). I ordbøgerne opføres verber i 1. person ental nutid, fx γράφω (gráfō, 'jeg skriver') for skrive.
Verbe pööratakse kolmes isikus ja kahes arvus. Nüüdisaegses kreeka keeles ei ole infinitiivi, vaid kasutatakse sidesõnu ja tegusõna pöördelisi vorme, näiteks προτιμώ να πάω (protimṓ na páō, 'ma pigem lähen', sõna-sõnalt "ma eelistan seda, et ma lähen"). Sõnaraamatutes on verbid järjestatud ainsuse esimese pöörde oleviku vormi põhjal, näiteks γράφω (gráfō, 'ma kirjutan') kirjutama asemel.
Az igék két számban és 3 személyben ragozódnak. A modern görög nyelvben nincs főnévi igenév, kötőszót és ragozott igét használnak, mint προτιμώ να πάω-ben (protimṓ na páō, 'szeretnék menni', szó szerint szeretnék, hogy én megyek). A szótárakban az igék jelen idő egyes szám első személyben vannak felvéve mint γράφω (gráfō, 'írok') az ír igéhez.
Graikiški veiksmažodžiai asmenuojami 3-mis asmenimis vienaskaitoje ir daugiskaitoje. Be tiesioginės ir liepiamosios nuosakos dar yra tariamoji nuosaka. Šiuolaikinėje graikų kalboje nėra veiksmažodžio bendraties, vietoj jos naudojami veiksmažodžiai tariamojoje nuosakoje, pavyzdžiui: προτιμώ να πάω (protimó na páó, pažodžiui, "aš norėčiau, kad aš eičiau"). Žodynuose veiksmažodžiai pateikiami esamojo laiko vienaskaitos pirmajame asmenyje, pavyzdžiui, γράφω (gráfō, "aš rašau") arba rašau.
Verbele se conjugă la trei persoane și două numere. Greaca modernă nu are niciun infinitiv și utilizează o conjuncție și verbe finite, ca în προτιμώ να πάω (protimṓ na páō, 'Eu prefer să merg'). În dicționare verbele sunt prezentate la prima persoană singular prezent, de exempluγράφω (gráfō, 'Eu scriu') pentru a scrie.
Греческий глагол спрягается по 2-м числам и 3-м лицам. В современном греческом нет неопределенной формы глагола, вместе ее используются глаголы в зависимом наклонении, например: προτιμώ να πάω (protimṓ na páō, дословно "я предпочитаю, чтобы я пошел"). В словарях глаголы приводятся в форме 1-ого лица ед. числа настоящего времени, например, γράφω (gráfō, "я пишу") или пишу.
Slovesá sa časujú v troch osobách a dvoch číslach. V modernej gréčtine sa nepoužíva neurčitok. Jeho funkciu plní spojka v spojení so slovesom v určitom tvare, napr. προτιμώ να πάω (protimṓ na páō, „radšej pôjdem“). Slovníky uvádzajú slovesá v 1. osobe jednotného čísla prítomného času, napr. γράφω (gráfō, „píšem“) na zachytenie slovesa písať.
Glagoli se spregajo glede na tri osebe in dve števili. Moderna grščina ne pozna nedoločnika in uporablja spregane in določne glagole, denimo προτιμώ να πάω (protimṓ na páō, 'raje grem'). V slovarjih so glagoli zapisani v prvi osebi ednine sedanjika kot denimo γράφω (gráfō, 'pišem') za pisati.
Darbības vārdi ir konjugējami, viņiem ir trīs personas un divi skaitļi. Jaungrieķu valodā nav nenoteiksmes, tās vietā ir lietojami saikļi kopā ar finītiem darbības vārdiem, piemēram προτιμώ να πάω (protimṓ na páō, 'es gribētu iet'. burt. es gribētu, ka es ietu). Vārdnīcās darbības vārdi ir sarakstīti pēc vienskaitļa pirmās personas tagadnes formas, piemēram, γράφω (gráfō, 'es rakstu') rakstīt vietā.
Réimnítear na briathra ina dtrí phearsa agus dhá uimhir. Níl aon infinideach sa Nua-Ghréigis agus úsáideann sí cónasc agus briathra finideacha, mar atá i προτιμώ να πάω (protimṓ na páō, 'Is fearr liom dul'. lit. fearr liom go dtéim). I bhfoclóirí, bíonn briathra liostaithe faoin gcéad phearsa, aimsir láithreach uatha, mar shampla γράφω (gráfō, "scríobhaim ') le haghaidh scríobh .
  romski / Lingvopedia ::...  
Posługują się oni na tych terenach dużą liczbą dialektów, które można podzielić na dwie główne grupy: te ukształtowane pod silnym wpływem rumuńskiego (grupa wołoska: lowarski, kełderasz, gurbet) oraz inne, które obejmują sinti, karpacki oraz dwie odrębne grupy dialektów bałkańskich.
Les Roms sont aujourd’hui plus concentrés en Europe de l’Est : Slovaquie, Hongrie, Roumanie, Bulgarie, Macédoine et Serbie, mais on les trouve aussi dans d’autres pays d’Europe. Ils parlent plusieurs dialectes qui peuvent être divisés en deux principaux groupes : ceux influencés par le roumain (valaque : Lovari, Kalderash, Gurbet) et les autres, qui incluent le sinto, le carpatique et deux groupes distincts de dialectes balkaniques.
Die größte Konzentration der Roma findet sich heute im östlichen Europa, in der Slowakei, in Ungarn, Rumänien, Mazedonien und Serbien, aber auch anderswo in Europa, wo sie eine Vielzahl von Dialekten sprechen, die in zwei Hauptgruppen eingeteilt werden können: die, die stark beeinflusst sind durch Rumänisch (Walachisch: Lovari, Kalderasch, Gurbet) und die anderen, die Sinti, Karpatisch und zwei verschiedene Gruppen von Balkan-Dialekten umfassen.
Hoy en día las poblaciones más grandes de Romos se encuentran en la Europa del Este: Eslovaquia, Hungría, Rumanía, Bulgaria, Macedonia y Serbia pero también en otros países de Europa. Hablan varios dialectos que pueden dividirse en dos grupos principales: los que estuvieron fuertemente influenciados por el rumano (valaco: lovari, kalderache, gurbet) y los otros, que incluyen el sinti, el dialecto de los Cárpatos y dos grupos distintos de dialectos balcánicos.
La più grande concentrazione di rom si trova ora in Europa orientale, in Slovacchia, Ungheria, Romania, Bulgaria, Macedonia e Serbia, ma anche nel resto d'Europa, dove essi parlano un certo numero di dialetti, che possono essere suddivisi in due grandi gruppi: quelli fortemente influenzati dal rumeno (lach: lovari, kalderash, gurbet) e gli altri, che comprendono il sinti, il dialetto dei Carpazi e due distinti gruppi di dialetti balcanici.
De grootste concentraties van Roma zijn nu te vinden in Oost-Europa, in Slowakije, Hongarije, Roemenië, Bulgarije, Macedonië en Servië, maar ook elders in Europa, waar ze een aantal dialecten spreken, die kunnen worden onderverdeeld in twee grote groepen: die, welke zwaar beïnvloed werden door het Roemeens (Vlach: Lovari, Kalderash, Gurbet) en de andere, die Sinti, Karpatian en twee verschillende groepen van Balkan-dialecten omvatten.
Най-голямата концентрация на роми в момента има в Източна Европа, в Словакия, Унгария, Румъния, България, Македония и Сърбия, но и на други места в Европа, където те говорят редица диалекти, които могат да бъдат разделени на две основни групи: Тези, които са силно повлиян от румънския (влашки: ловарски, калдерашки, гурбетски), и други, които обхващат синтски, карпатски и две отделни групи балкански диалекти.
Najveća gustoća Roma je u Istočnoj Europi, Slovačkoj, Mađarskoj, Rumunjskoj, Bugarskoj, Makedoniji i Srbiji, no nalazimo ih i svuda drugdje po Europi, gdje govore mnoge dijalekte koji se mogu podijeliti u dvije grupe: oni koji su pod jakim utjecajem rumunjskog (Vlasi, Lovari, Kalderaši, Gurbeti) te drugi, koji uključuju Sinte, karpatske i dvije posebne grupe balkanskih dijalekata.
Kõige rohkem mustlasi leidub praegu Ida-Euroopas, Slovakkias, Ungaris, Rumeenias, Bulgaarias, Makedoonias ja Serbias, aga ka igal pool mujal Euroopas, kus nad kõnelevad mitmesuguseid murdeid, mida võib jagada kahte peamisse rühma: tugevasti rumeenia keelest mõjutatud (vlahhi: lovari, kalderaši, gurbeti) ja muud, mille seas on sinti, karpaadi ja kaks Balkani murderühma.
A romák legnagyobb koncentrációja ma Kelet-Európában található: Szlovákiában, Magyarországon, Romániában, Bulgáriában, Macedóniában és Szerbiában, de Európa más részein is előfordulnak, ahol több nyelvjárást beszélnek. Ezek két fő csoportba sorolhatók: Azok, amelyeket erősen befolyásolt a román (oláh: lovári, khalderash, gurbet), és a többiek, amelyek magukban foglalják a szintót, kárpátit és a balkáni nyelvjárások két különböző csoportját.
Didžiausia romų koncentracija dabar yra Rytų Europoje: Slovakijoje, Vengrijoje, Rumunijoje, Bulgarijoje, Makedonijoje ir Serbijoje, bet ir kitose Europos šalyse, kur jie kalba vietinėmis tarmėmis, kurias galima dalinti į dvi pagrindines grupes: įtakotus rumunų kalbos (Vlach: Lovari, Kalderash, Gurbet) ir įtakotą sinti kalbos, kurią sudaro Karpatų ir dvi skirtingų grupių Balkanų tarmės.
Cea mai mare concentrare a romilor se găsește astăzi în Europa de Est, în Slovacia, in Ungaria, România, Macedonia și Serbia, dar și oriunde în Europa, unde ei vorbesc o multitudine de dialecte, care pot fi împarțite în două grupe principale: acelea, care sunt puternic influențate de română(valahă : Lovari, Kalderash, Gurbet) și altele, Sinti, carpatică și două grupe distincte de dialecte balcanice.
Наибольшая концентрация цыган сейчас в Восточной Европе, Словакии, Венгрии, Румынии, Болгарии, Македонии и Сербии, но они живут и в любых других странах Европы, где они говорят на ряде наречий, которые можно разделить на две основные группы: те, которые подверглись румынскому влиянию (влашский, ловарский, кэлдэрарский, гурбет) и другие, которые включают синти, карпатский и две различные группы балканских диалектов.
V súčasnosti žije najviac Rómov vo východnej Európe, a to na Slovensku, v Maďarsku, Rumunsku, Bulharsku, Macedónsku a Srbsku, ale sídlia aj v ostatných európskych krajinách, pričom používajú viaceré rozličné dialekty v závislosti od územia, na ktorom žijú. Dialekty rómčiny sa delia na dve hlavné skupiny: 1. dialekty silne ovplyvnené rumunčinou (valašské dialekty: lovarský, kalderašský a gurbetský) a 2. iné dialekty, ktoré zahŕňajú sintský a karpatský dialekt a dve odlišné skupiny balkánskych dialektov.
Največ Romov danes živi v vzhodni Evropi, na Slovaškem, Madžarskem, v Romuniji, Bolgariji, Makedoniji in Srbiji, pa tudi drugod po Evropi, kjer govorijo številna narečja, ki jih lahko razdelimo na dve glavni skupini: narečja, na katera je močno vplivala romunščina (Vlahi: Lovari, Kaldaraš, Gurbet) ter narečja, ki vključujejo Sinte, karpatska narečja in dve posebni skupini balkanskih narečij.
Den största koncentrationen av romer finner man nu i Slovakien, Ungern, Rumänien, Bulgarien, Makedonien och Serbien, men även på andra platser i Europa, där de talar ett antal olika dialekter, som kan delas in i två huvudsakliga grupperingar: De som tagit emot stora influenser från rumänskan (Vlach: lovara, kalderaš, gurbet) och de andra, som omfattar sinti, karpatiska och två olika Balkan-dialekter.
Vislielāka romu koncentrācija šobrīd ir Austrumu Eiropā — Slovākijā, Ungārijā, Rumānijā, Bulgārijā, Maķedonijā un Serbijā, taču romi dzīvo visā Eiropā un runā vairākos dialektos, kuri var būt iedalīti uz divām lielām grupām: dialekti, kuri ir stipri ietekmēti rumāņu valodas (vlahu: lovaru, kelderāru, gurbet), un citi, kuru starpā ieiet sinti, Karpatu un divas atšķirīgas Balkānu dialektu grupas.
is in Oirthear na hEorpa, sa tSlóvaic, an Ungáir, an Rómáin, an Bhulgáir, an Mhacadóin agus sa tSeirbia atá formhór na Romach le fáil anois, ach freisin in áiteanna eile san Eoraip. Labhraíonn siad roinnt canúintí, ar féidir iad a roinnt ina dhá ngrúpa mhóra: iadsan a bhfuil tionchar mór orthu ag an Rómáinis (Vlach: Lovari, Kalderash, Gurbet) agus an chuid eile, a chuimsíonn Sintis, Cairpis agus dhá ghrúpa ar leith de chanúintí na mBalcán.
  Morfologia / Babilon ::...  
Zbiór wszystkich form gramatycznych danego słowa określa się jako paradygmat. Oto paradygmat wyrazu imię z języka esperanto (nomo), zawierający dwie liczby (pojedynczą i mnogą) oraz dwa przypadki (mianownik i biernik).
Morphological processes can be divided into two categories. Inflectional changes do not change the basic meaning of the word. Instead, they indicate the grammatical function of the word. A list of all the grammatical forms of a word can be called a paradigm. Here is a paradigm of the Esperanto word for name (nomo) which has two numbers (singular and plural) and two cases (nominative and accusative).
Les processus morphologiques peuvent êtres divisés en deux catégories. Les flexions ne changent pas le sens fondamental du mot, mais indiquent sa fonction grammaticale. La liste de toutes les formes grammaticales que peut prendre un mot est appelée paradigme. Voici le paradigme du mot pour « nom » en espéranto (nomo), qui a deux nombres (singulier et pluriel) et deux cas (nominatif et accusatif).
Morphologische Prozesse lassen sich in zwei Kategorien unterteilen. Flexionsveränderungen ändern nichts an der Grundbedeutung des Wortes. Stattdessen geben sie die grammatische Funktion des Wortes an. Eine Liste aller grammatischen Formen eines Wortes kann als Paradigma bezeichnet werden. Hier ist ein Paradigma des Esperanto-Wortes für Name (nomo), das zwei Numeri (Singular und Plural) und zwei Fälle besitzt (Nominativ und Akkusativ).
Los procesos morfológicos se dividen en dos categorías. Los cambios flexivos no modifican el significado básico de las palabras pero si indican la función gramatical de la palabra. La lista de todas las formas gramaticales de una palabra puede ser denominada paradigma. Este es el paradigma de la palabra nombre en esperanto (nomo) que tiene dos números (singular y plural) y dos casos (nominativo y acusativo).
I processi morfologici possono essere suddivisi in due categorie. I cambi flessivi non modificano il significato basico delle parole, ma ne indicano la funzione grammaticale. L'elenco di tutte le forme grammaticali di una parola può essere chiamato paradigma. Questo è il paradigma della parola nome in esperanto (nomo) che ha due numeri (singolare e plurale) e due casi (nominativo e accusativo).
Morfologische processen kunnen onderverdeeld worden in twee categorieën. Flexies{/ b} wijzigen de basisbetekenis van het woord niet. In plaats daarvan geven ze de grammaticale functie van het woord aan. Een lijst van alle grammaticale vormen van een woord heet een paradigma. Hier is een paradigma van het Esperantowoord nomo (naam) dat twee getallen (enkelvoud en meervoud) en twee naamvallen (nominatief en accusatief) heeft.
Морфологични процеси могат да бъдат разделени в две категории - словоизменение (флексия) и словообразуване (деривация). Флективните промени не изменят основното значение на думата. Вместо това те показват граматичната функция на думата. Списъкът на всички граматични форми на една дума може да се нарече парадигма. Ето парадигмата на есперантската дума за име (nomo), която има две числа (единствено и множествено) и два падежа (именителен и винителен).
Možemo podijeliti morfološke procese u dvije kategorije.Flektivne promjene ne mijenjaju osnovno značenje riječi. Umjesto toga pokazuju gramatičku funkciju riječi. Spisak svih gramatičkih oblika riječi zovemo paradigmom. Evo paradigme esperantske riječi nomo, koja sadrži 2 broja (jedninu i množinu) i dva padeža (nominativ i akuzativ).
Man kan dele morfologiske processer op i to kategorier. Den ene, ordbøjningen ændrer ordets grammatiske funktion, men ikke dets egentlige betydning. En liste af alle grammatiske bøjningsformer af et givent ord kaldes et paradigme. Eksemplet viser paradigmet af esperanto-ordet for navn (nomo), der udviser to tal-former (ental og flertal), og to kasus/fald (nominativ og akkusativ).
Morfoloogilised protsessid saab jagada kahte kategooriasse. Muutelõpud ei muuda sõna põhitähendust. Seevastu näitavad nad sõna grammatilist funktsiooni. Sõna kõigi grammatiliste vormide hulka võib nimetada paradigmaks. Siin on esperantokeelse sõna nimi (nomo) paradigma, millel on kaks arvu (ainsus ja mitmus) ning kaks käänet (nominatiiv ja akusatiiv).
A morfológiai folyamatokat két csoportba lehet osztani. A ragozás nem változtatja meg a szó jelentését, hanem a szó nyelvtani funkcióját jelöli a mondatban. Egy szónak az összes nyelvtani formája paradigmát alkot. Íme az eszperantó szó nomo (név) paradigmája, melynek mind egyes, mind többes számban két esete van (alanyeset és tárgyeset).
Morfologiniai procesai gali būti dalinami į dvi kategorijas. Žodžių keitimas(fleksija) nekeičia žodžių reikšmės, bet nurodo gramatinę žodžio funkciją. Visų žodžio gramatinių formų sąrašą galima pavadinti paradigma. Štai žodžio vardas gramatinė paradigma esperanto kalboje (nomo) yra skaičius (vienaskaita, daugiskaita) ir du linksniai (vardininko ir kilmininko).
Procesele morfologice se împart în două categorii. flexionare schimbări nu modifică sensul fundamental al cuvântului , dar indică funcția sa gramaticală. Lista tuturor formelor gramaticale pe care le poate lua un cuvânt se numește paradigmă. Iată paradigma cuvântului pentru « nume» în esperanto (nomo), care are două numere (singular și plural) și două cazuri (nominativ și acuzativ).
Морфологические процессы могут быть разделены на две категории. Словоизменение (флексивное изменение) не меняет основного значения слова. Вместо этого оно указывает на грамматическую функцию слова. Список всех грамматических форм слова можно назвать парадигмой.Вот парадигма слова имя на эсперанто (nomo), у которого есть два числа (единственное и множественное) и два падежа (именительный и винительный).
Morfologické procesy môžeme rozdeliť do dvoch kategórií. Flexia (ohýbanie), pri ktorej slovo nemení základný význam, len sa menia jeho gramatické funkcie. Súbor všetkých gramatických tvarov určitého slova voláme paradigma. V ďalšom texte uvádzame paradigmu esperantského slova „nomo“ s významom meno, ktoré má tvary v dvoch číslach (jednotnom a množnom) a v dvoch pádoch (nominatíve a akuzatíve).
Morfološke procese lahko razdelimo v dve kategoriji. Sklanjatve in spregatve ne spremenijo osnovnega pomena besed, temveč označujejo slovnično funkcijo besede. Seznam vseh slovničnih oblik neke besede se imenuje paradigma. Sledi paradigma esperantske besede za ime (nomo), ki ima dve števili (ednino in množino) in dva sklona (imenovalnik in tožilnik).
Morfologiska förändringar kan indelas i två kategorier. Böjning, ändrar inte ordets grundläggande betydelse. Istället indikeras ordets grammatiska funktion. En lista med ett ords alla grammatiska former kan kallas ett paradigm. Här är ett paradigm för esperanto-ordet namn (nomo) som har två numerus (singular och plural) och två kasus (nominativ och ackusativ).
Morfoloġiskie procesi var būt sadalīti divās kategorijās. Formveidošana nemaina vārda pamatnozīmi, bet noteic vārda gramatisko funkciju. Visu vārda gramatisko formu saraksts saucams par paradigmu. Šeit ir paradigma esperanto vārdam nomo, kurš nozīmē vārdu. Viņam ir divi skaitļi (vienskaitlis un daudzskaitlis) un divi locījumi (nominatīvs un akuzatīvs).
Is féidir próisis dheilbhíochta a roinnt ina dhá gcatagóir. Ní athraíonn athruithe {Infhillte bunbhrí an fhocail. Ina áit sin, léiríonn siad feidhm ghramadaí an fhocail. {paraidím a thugtar ar liosta foirmeacha gramadaí an fhocail. Seo paradím an fhocail Esperanto ar {ainm (nomo) a bhfuil dhá uimhir (uatha agus iolra) agus dhá thuiseal (ainmneach agus áinsíoch) aige.
  Pragmatyka / Babilon ::...  
Jeżeli ktoś powie „Samochód mojego przyjaciela został skradziony”, nie tylko dowiadujemy się o kradzieży samochodu, ale także wiemy, że nadawca ma przynajmniej jednego przyjaciela, i że ten przyjaciel miał samochód. Te dwie ostatnie informacje są zawarte w wypowiedzi, ale są w niej ukryte, nie są wypowiedziane wprost.
If someone says: 'My friend's car was stolen’, you are informed not only about the theft of a car, but you also know that this person has at least one friend, and this friend had a car. These two pieces of information are contained in the utterance, but not explicitly expressed, they are presuppositions. Everyday speech is full of presuppositions, which is one reason that foreigners may not understand what seems obvious.
Si quelqu’un vous dit « On a volé la voiture de mon ami », vous n’êtes pas seulement informé d’un vol de voiture, mais vous savez aussi que cette personne a au moins un ami et que cet ami a une voiture. Ces deux informations sont contenues dans l’énoncé, mais ne sont pas exprimée explicitement, ce sont donc des présuppositions. Le langage de tous les jours est plein de présuppositions, ce qui est l’une des raisons pour lesquelles les étrangers ne comprennent pas toujours ce qui peut sembler évident.
Wenn jemand sagt: 'Das Auto meines Freundes ist gestohlen worden’, dann wirst du nicht nur informiert über den Diebstahl eines Autos, sondern dann weißt du auch, dass diese Person mindestens einen Freund hat und dass dieser Freund ein Auto hatte. Diese zwei Informationsstücke sind in der Äußerung enthalten, werden aber nicht ausdrücklich geäußert, sie sind Voraussetzungen. Jede Rede ist voll von Voraussetzungen, was einer der Gründe ist, warum Ausländer manchmal nicht verstehen, was doch offensichtlich zu sein scheint.
Si alguien dice: “A mi amigo le han robado el coche”, nos enteramos no solo del robo de un coche sino también de que esa persona tiene al menos un amigo, y ese amigo tiene un coche. Estos dos fragmnetos de información están contenidos en el enunciado, aunque no expresados de manera explícita, y son presuposiciones. El habla esta llena de presuposiciones, razón por la cual un extranjero puede no entender lo que parece obvio.
Se qualcuno dice: 'La macchina del mio amico è stata rubata', tu saresti informato non solo del furto di un'auto, ma anche del fatto che questa persona abbia un amico e che quest'amico aveva una macchina. Queste due informazioni sono contenute nell'enunciato anche se non vengono espresse esplicitamente e sono presupposizioni. La lingua parlata è piena di presupposizioni e questo è uno dei motivi per cui uno straniero potrebbe non comprendere ciò che a noi sembra ovvio.
Als iemand zegt: "Mijn vriend zijn auto is gestolen", wordt u niet alleen geïnformeerd over de diefstal van een auto, maar weet u ook dat deze persoon minstens één vriend heeft, en deze vriend een auto had. Deze twee informaties zaten in de zin, maar niet expliciet uitgedrukt, het zijn presupposities. Omgangstaal zit vol presupposities, dat is een reden waarom buitenlanders soms niet begrijpen wat vanzelfsprekend lijkt.
Ако някой каже: "Колата на приятеля ми беше открадната", вие сте информирани не само за кражба на кола, но също така знаем, че този човек има най-малко един приятел и този приятел е имал кола . Тези две парчета от информация се съдържат в изказването, но не са изрично изразени, те са презумпции. Ежедневната реч е пълна с пресупозиции, което е една от причините, че чужденците не могат да разберат това, което изглежда очевидно.
Ako netko kaže: 'Auto mog prijatelja je ukraden’, dobijate informaciju ne samo o krađi auta, već saznajete da ta osoba ima bar jednog prijatelja i da je taj prijatelj imao auto. Te su informacije bile sadržane u rečenici, iako nisu bile direkno izrečene. Njih pretpostavljamo. Svakodnevni razgovori su puni pretpostavki, što uzrokuje da stranci ne razumiju ono što izgleda sasvim očito.
Hvis nogen siger: 'Min vens bil blev stjålet', får man ikke alene informationen om tyveriet, men man ved også, at personen har mindst én ven, og at denne ven ejer en bil. Disse to sidstnævnte informationer er indeholdt i udsagnet, men ikke udtrykkeligt nævnt, idet der er tale om såkaldte præsuppositioner. Hverdagssproget er fuld af præsuppositioner, et faktum der forklarer hvorfor udlændinge sommetider misforstå sammenhæng, der er åbenlyse for en modersmålstalende.
Kui keegi ütleb: "Mu sõbral on auto ära varastatud!", siis sa ei saa teada üksnes seda, et on varastatud auto, vaid ka seda, et sel inimesel on vähemalt üks sõber, ja sellel sõbral on auto. Need kaks informatsioonikildu sisalduvad ütluses, aga need ei ole välja toodud otsesõnu, vaid on presupositsioonid. Igapäevakõne on presupositsioonidest tulvil ja sellepärast ei pruugi välismaalased aru saada ilmselgest.
Ha valaki azt mondja: A barátom kocsiját ellopták, nemcsak azt az információ kapjuk, hogy egy kocsit elloptak, hanem azt is, hogy az illetőnek van legalább egy barátja, s ennek a barátnak volt kocsija. Ez a további két információ benne van a mondatban, de nem explicit módon, hanem mint előfeltevés. A mindennapi beszéd tele van előfeltevésekkel, s ezért fordul elő, hogy idegenek nem értenek valamit, ami számunkra egyértelmű.
Jeigu kažkas tai sako: "Mano draugo automobilis buvo pavogtas", tai jus informuoja ne tik apie vagystę, bet taip pat, kad tas źmogus turi mažų mažiausiai vieną draugą, ir kad jo draugas turęjo mašiną. Jeigu du informaciniai blokai, yra viename pasisakyme, bet nėra akivaizdžiai išreikšti, jie yra presupozicijos. Kasdienė kalba yra pilna presupozicijų, ir tai gali būti priežastimi, kodėl užsieniečiai negali suprasti to, kas kalbos nešiotojams yra akivaizdu.
Dacă cineva spune: 'Mașina prietenului meu a fost furată’, atunci nu ești numai informat despre furtul unei mașini, ci știi și faptul că această persoană avea minimum un prieten și că acest prieten avea o mașină. Aceste două bucăți de informație sunt conținute în afirmație/aserțiune, dar nu sunt exprimate categoric/expres, ele sunt supoziții. Fiecare vorbire este plină de supoziții, ceea ce reprezintă unul dintre motive, de ce străinii nu înțeleg uneori, ceea ce mereu pare totuși evident.
Ak niekto povie: „Ukradli auto môjho kamaráta“, dostaneme informáciu nielen o krádeži auta, ale aj o tom, že hovoriaci má minimálne jedného kamaráta a tento kamarát mal auto. Tieto dve ďalšie informácie obsiahnuté vo výpovedi nie sú explicitne vyjadrené, ide o presupozície. Každodenné rečové prehovory obsahujú množstvo presupozícií, a to je jedna z príčin, prečo cudzinci často nepochopia to, čo sa používateľovi daného jazyka zdá samozrejmé.
Če nekdo reče: "Mojemu prijatelju so ukradli avto" nas ne seznani samo s krajo avtomobila, temveč izvemo tudi, da ima ta oseba vsaj enega prijatelja in da je ta prijatelj imel avto. Oba drobca informacije sta vsebovana v izjavi, čeprav nista eksplicitno izražena in predstavljata presupozicije (predpostavke). Vsakdanji govor je poln presupozicij, kar je eden od razlogov, zakaj tujci včasih ne razumejo, kar se zdi očitno.
Om någon säger: 'Min väns bil blev stulen’, blir du informerad inte bara om att bilen blev stulen, men du får även veta att personen har åtminstone en vän, och denna vän har en bil. Dessa två upplysningar finns i yttrandet, men de kommuniceras inte explicit, de är presuppositioner. Vardagligt tal är fullt av presuppositioner, vilket är en orsak till att främlingar kanske inte förstår det som kan tyckas vara uppenbart.
Ja kāds saka: 'Mana drauga auto nozaga', tu esi informēts ne tikai par auto zādzību, bet arī uzzini, ka šai personai ir vismaz viens draugs un šam draugam bija auto. Šīs divas informācijas vienības izteikumā, kuras nav izteiktas tieši, ir saucamas par presupozīcijām. Ikdienas runa ir presupozīciju pilna, tas var būt par iemeslu, kāpēc svešinieki nesaprot to, kas liekas acīmredzams.
Má deir duine éigin: "Goideadh carr mo charad’, tá tú ar an eolas, ní hamháin gur goideadh carr, ach tá a fhios agat freisin go bhfuil cara amháin ar a laghad ag an duine sin, agus go raibh carr ag an gcara sin. Tá an dá phíosa eolais sin le fáil sa chaint, ach ní chuirtear in iúl go sainráite iad, is {réamhghlacana iad. Bíonn gnáthchaint an lae lán de réamhghlacana, agus sin cúis amháin go mb'fhéidir ná tuigeann eachtrannaigh rud a mbíonn cuma fhollasach air.
  Pragmatyka / Babilon ::...  
Jeśli spełnione są pewne podstawowe warunki (tzw. warunki skuteczności lub fortunności), wtedy wypowiadane słowa efektywnie realizują dane akty mowy. Możesz ogłosić dwie osoby mężem i żoną, czyli ogłosić zawarcie małżeństwa (jeśli posiadasz odpowiedni status prawny), a także możesz coś obiecać, zastraszyć kogoś albo go zranić za pomocą słów.
Traditionally, actions are considered more important than just words. But what else can you do when you would like to promise something than recite the sentence I promise? And it's enough for a priest to say: I now pronounce you husband and wife to change your life forever. So there are some speech acts – as the linguist John L. Austin discovered that are performed by words. If some basic conditions (called felicity conditions) are fulfilled then the words pronounced perform the acts described. We can declare people married (if we have the appropriate legal status) as well as promise, threaten and hurt somebody by means of words.
Traditionnellement, on considère que les actions sont plus importantes que les mots. Mais quand vous voulez promettre quelque chose, qu’est-ce que vous pouvez faire d’autre que réciter la phrase « Je promets » ? Et il suffit à un prêtre de prononcer les mots « Je vous déclare mari et femme » pour que votre vie soit changée à jamais. Ce sont des exemples d’actes de langage, des actions qui sont effectuées par des mots, comme l’a découvert le linguiste John L. Austin. Si certaines conditions fondamentales (appelées conditions de vérité) sont remplies, alors les mots prononcés effectuent l’action décrite. On peut déclarer que des gens sont mariés (si on a le statut juridique nécessaire), mais également promettre, menacer et blesser quelqu’un uniquement par des mots.
Herkömmlicherweise werden Handlungen wichtiger genommen als bloße Worte. Aber was kannst du, wenn du jemandem etwas versprechen willst, anderes tun als den Satz aussprechen: Ich verspreche es? Und es genügt für einen Pfarrer zu sagen: Ich erkläre Sie jetzt zu Mann und Frau, um dein Leben für immer zu verändern. Es gibt also Sprechakte - wie der Linguist John L. Austin entdeckte - die mit Worten ausgeführt werden. Wenn gewisse Grundbedingungen (sogenannte Gelingensbedingungen) erfüllt sind, dann führt das Aussprechen der Worte die genannten Handlungen aus. Wir können Menschen für verheiratet erklären (wenn wir den dafür nötigen gesetzlichen Status haben), wir können versprechen, drohen und jemanden verletzen, all das durch Worte.
Tradicionalmente, se viene considerando que las acciones son más importantes que los actos. Pero en realidad, cuando quieres prometer algo, ¿qué otra cosa puedes hacer además de decir “Te lo prometo”?. A un sacerdote, por ejemplo, le basta con pronunciar: “Yo os declaro marido y mujer”, para que tu vida cambie para siempre. Por tanto, existen ciertos actos de habla como descubrió el lingüísta John L. Austin, que realizamos a través de palabras. Si se cumplen ciertas condiciones básicas (llamadas felicity conditions, esto es, condiciones de éxito, de fortuna o de felicidad) las palabras pronunciadas llevarán a cabo los actos descritos. Podemos declarar a alguien marido y mujer (siempre que poseamos el estatus legal adecuado) de igual manera que podemos prometer, amenazar y herir a alguien a través de nuestras palabras.
Tradizionalmente, i fatti sono considerati più importanti delle parole. Ma nella realtà, quando vuoi promettere qualcosa, cos'altro potresti fare se non dire "te lo prometto"? A un sacerdote, ad esempio, basta pronunciare: "Io vi dichiaro marito e moglie", perché la tua vita cambi per sempre. Per tanto, esistono alcuni atti linguistici -come il linguista John L. Austin scoprì - che realizziamo attraverso le parole. Se sono soddisfatte alcune condizioni di base (chiamate condizioni di felicità), le parole pronunciate eseguiranno gli atti descritti. Possiamo dichiarare qualcuno marito e moglie (se abbiamo lo status giuridico appropriato) o promettere, minacciare e ferire qualcuno attraverso le nostre parole.
Traditioneel worden daden als belangrijker beschouwd dan alleen maar woorden. Maar wat kan u anders doen, als u iets wilt beloven, dan te de zin te zeggen Ik beloof? En het volstaat dat een priester zegt: Ik verklaar u nu man en vrouw om uw leven voorgoed te veranderen. Er zijn dus een aantal spraakhandelingen, die worden uitgevoerd door woorden — ​​zoals de taalkundige John L. Austin ontdekte. Als aan een aantal basisvoorwaarden (de zogenaamde geluksvoorwaarden) voldaan is, dan vervullen de uitgesproken woorden de beschreven handeling. We kunnen mensen gehuwd verklaren (als iemand de juiste juridische status heeft) en ook iets beloven, iemand bedreigen of beledigen door middel van woorden.
Традиционно, действията се считат за по-важни, отколкото само думите. Но какво друго можете да направите, когато искате да обещаете нещо, освен да кажете изречението Обещавам? И е достатъчно един свещеник да каже: Обявявам ви за съпруг и съпруга, за да промени живота ви завинаги. Така че има някои речеви актове, които - както установил езиковедът Джон Л. Остин - се извършват от думи. Ако са изпълнени някои основни условия (наричани условия за благоприятстване), то произнасянето на думите осъществява описаните действия. Ние може да обявим хора женени (ако имаме подходящия правен статут), както и да обещаем, заплашим и нараним някого с помощта на думи.
Tradicionalno se čin smatra važnijim od riječi. No što biste drugo mogli učiniti, ako želite nešto obećati nego to izreći rečenicom ‘Obećavam’? I dovoljno je ako svećenik kaže: ‘Proglašavam vas sada mužem i ženom’ pa da se vaš život promijeni zauvijek. Tako postoje govorni činovi kako je to otkrio jezični filozof John L. Austin, koji se izvršavaju na osnovi riječi. Ako su zadovoljeni neki osnovni uvjeti (tz. uvjeti za uspjeh), izgovorene riječi izvršavaju čin, koji opisuju. Moguće je proglasiti ljude supružnicima (ako netko ima odgovarajući zakonski status) isto kao i obećati, prijetiti te uvrijediti nekoga pomoću riječi.
Traditionelt anses handlinger som vigtigere end ord. Men hvis du vil love noget, hvad andet kan du gøre end at udtale sætningen jeg lover? Og det er nok for en præst at sige: Jeg forkynder jer at være ægtefolk både for Gud og mennesker for at ændre brudeparrets liv for altid. Så der findes visse talehandlinger der - som lingvisten John L. Austin fandt ud - udføres med ord alene. Under forudsættning af at visse rammepræmisser overholdes, udfører de udtalte ord den handling de beskriver. Vi kan erklære par for gifte (hvis vi har den fornødne retslige autoritet), ligesom vi kan love ting, true personer, eller såre dem alene vha. ord.
Traditsiooniliselt peetakse tegusid tähtsamaks kui paljaid sõnu. Kuid mida muud saad sa teha, kui tahaksid midagi lubada, kui korrutada lauset Ma luban? Ja kui pastor ütleb: Kuulutan teid meheks ja naiseks, muudab ta teie elu igaveseks. Järelikult on kõneakte, nagu avastas keeleteadlane John L. Austin, mida viiakse täide sõnade abil. Kui mõningad põhilised tingimused (mida nimetatakse tõetingimusteks) on täidetud, panevad hääldatud sõnad toime kirjeldatud teo. Me võime kuulutada inimesed abielus olevaks (kui meil on selleks seadusega antud volitus), samuti võime midagi lubada, kedagi ähvardada ja kellelegi sõnadega haiget teha.
Hagyományosan a tetteket fontosabbnak tartják, mint a szavakat. De vajon mi mást tehet, amikor meg akar ígérni valamit, mint hogy kimondja, hogy Ígérem. És elég ha egy pap kimondja: A most megkötött házasságotokat az Egyház nevében érvényesnek nyilvánítom, hogy örökre megváltozzon az élete. Tehát léteznek ún. beszédaktusok vagy beszédtettek - melyeket a szavakkal viszünk végbe, amint ezt John L. Austin nyelvész feltárta. Amennyiben bizonyos alapfeltételek (ún. érvényességi feltételek) teljesülnek, akkor a kimondott szavak végrehajtják az általuk képviselt tetteket. Egy párt házastársnak lehet nyilvánítani (ha az illetőnek megvan a megfelelő jogi státusza), de lehet ígérni, fenyegetni és megsérteni valakit szavak segítségével.
Paprastai veiksmai yra laikomi svarbesniais už žodžius. Bet ką dar, išskyrus ištartą sakinį, jūs galite padaryti, jei norite pažadėti ? Kunigui užtenka pasakyti: Skelbiu jus vyru ir žmona , kad pakeistų jūsų gyvenimą visiems laikams. Vadinasi, yra kai kurie kalbos aktai , aptikti lingvisto Džono L. Ostino, esantys veiksmais. Jeigu tam tikros sąlygos įvykdomos ( vadinamosios palankios sąlygos ), tai ištarti žodžiai atlieka aprašomą veiksmą. Mes galime paskelbti porą vyru ir žmona (jeigu mums suteikta tokia teisė), taip pat pažadėti, išgąsdinti ar sužeisti ką nors žodžiu.
În mod tradițional se consideră că acțiunile sunt mult mai importante decât cuvintele. Dar când vreți să promiteți ceva, ce puteți face decât să recitați propoziția  Eu promit? Și ajunge pentru un preot să spună cuvintele « Vă declar soț și soție »pentru ca viața voastră să se schimbe pentru totdeauna. Acestea sunt exemple de acte de limbaj, de acțiuni care sunt efectuate de cuvinte, după cum a descoperit lingvistul John L. Austin. Dacă anumite condiții fundamentale (numite condiții de adevăr) sunt indeplinite, așadar cuvintele pronunțate efectuează actiunea descrisă. Noi putem declara oamenii ca fiind căsătoriți (dacă avem pentru aceasta statutul necesar legal), putem promite, amenința sau răni pe cineva, totul prin vorbe.
Skutky sa zvyčajne považujú za dôležitejšie ako slová. Akým iným spôsobom však môžete niečo sľúbiť ako vyslovením slova sľubujem? Tiež stačí, aby kňaz vyslovil: „A týmto vás prehlasujem za muža a ženu“, a navždy tým zmení váš život. Nepochybne teda existujú tzv. rečové akty, ktoré sa realizujú slovami, ako ich definoval lingvista John L. Austin. V prípade, že sú splnené určité základné podmienky (t. j. vhodný kontext), tak vyslovené slová realizujú spomínané úkony. Môžeme vyhlásiť ľudí za manželov (ak na to máme zodpovedajúci právny status), ale prostredníctvom slov môžeme aj niečo sľúbiť, niekoho ohroziť alebo mu ublížiť.
Običajno velja, da so dejanja pomembnejša od besed. Ampak kaj drugega lahko storimo, ko bi radi kaj obljubili, kot da rečemo obljubim? In za duhovnika je dovolj, da reče: Proglašam vaju za moža in ženo in za vedno spremeni življenje. Obstajajo torej nekatera govorna dejanja - kot je odkril jezikoslovec John L. Austin, ki se izvajajo z besedami. Če so izpolnjeni nekateri osnovni pogoji (imenovani pogoji posrečenosti) potem izgovorjene besede izvedejo opisano dejanje. Z besedami lahko proglasimo poroko (če imamo ustrezen pravni status), obljubimo, grozimo ali nekoga ranimo.
Traditionellt anses handlingar vara viktigare än ord. Men vad annat kan du göra när du vill lova något, än att uttala meningen Jag lovar? Och det räcker för en präst att säga: Jag förklarar er nu man och hustru för att förändra ditt liv för alltid. Så det finns talhandlingar – ​​som lingvisten John L. Austin upptäckte att utförs av ord. Om vissa grundläggande villkor (s.k. felicity conditions, villkor för lyckosamhet) uppfylls, utför orden som uttalas de handlingar som beskrivs. Vi kan förklara människor gifta (om vi har en lämplig rättslig status) samt lova, hota och skada någon med hjälp av ord.
Tradicionāli rīcība ir uzskatāma par svarīgāku nekā vien vārdi. Bet ko var izdarīt, kad gribi kaut ko apsolīt, ja ne teikt Es apsolu? Garīdzniekam pietiek pateikt No šā brīža es pasludinu jūs par vīru un sievu, lai uz visiem laikiem izmainītu tavu dzīvi. Šādi, eksistē tādi runas akti, atklāti lingvista Džona Langšova Ostina, kuri ir izpildāmi ar vārdiem. Ja ir realizējami galvenie nosacījumi (saucami par atbilstošiem nosacījumiem), tad pateiktie vārdi izpilda minēto darbību. Mēs varam pasludināt cilvēkus par salaulātiem (ja mums ir atbilstošs legāls statuss), kā arī apsolīt, nobiedēt un aizvainot kādu ar vārdu nozīmēm.
Go traidisiúnta, ba thábhachtaí le daoine gníomhartha ná focail. Ach cad eile is féidir leat a dhéanamh nuair is mian leat rud éigin a gheallúint seachas an abairt a aithris geallaim ? Agus is leor don sagart a rá: Fógraím sibh anois mar fhear céile agus bean chéile chun do shaol a athrú go deo. Mar sin, tá roinnt gníomhartha cainte {/ b} - ​​mar a d'fhionn an teangeolaí John L. Austin, a chomhlíontar le focail. Má chomhlíontar roinnt bunchoinníollacha (coinníollacha na tráthúlachta a thugtar orthu) ansin feidhmíonn na focail a dúradh na gníomhartha. Is féidir linn a fhógairt go bhfuil daoine pósta (má tá an stádas dlí cuí againn), mar aon le geallúint, bagairt agus daoine a ghortú trí bhíthin focal.
  Semantyka, leksykologia...  
Jednakże większość słów nie odnosi się do rzeczy czy punktów w czasoprzestrzeni, lecz jedynie do pojęć. A ponieważ istnieją one w naszych umysłach, łatwo o przypadek, gdy dwie osoby mają nieco inne pomysły na temat znaczenia tego samego wyrazu.
Since words are easily accessible, discrete and small units of language, a lot of effort has gone into defining words, or, if possible, "prescribe" meaning etymologically (Isidore of Seville). Zillions of dictionaries, encyclopedias and classification schemes bear witness to this. A naive point of departure is to assign each word a referent in the real (non-linguistic) world, but this works only for proper nouns (names) and biological taxonomies, or - at a more abstract level - so-called deictic (pointing) words such as I, you, she, here, there, now, yesterday). Most words, however, correspond not to things or points in space-time, but to concepts. And since those reside in the mind, it is easy for two people to have slightly different ideas about the same word.
Comme les mots sont des petites unités de langage distinctes et facilement reconnaissables, beaucoup d’efforts ont été faits pour les définir voire, si possible, d’« imposer » leur sens de manière étymologique (Isidore de Séville). Des quantités énormes de dictionnaires, d’encyclopédies et de méthodes de classification en sont témoins. Un point de départ naïf consiste à assigner à chaque mot un référent dans le monde réel (non linguistique), mais cela ne marche que pour les noms propres et les taxons biologiques, ou, à un niveau plus abstrait, les mots déictiques tels que je, tu, elle, ici, là, maintenant, hier. Cependant, la plupart des mots ne correspondent pas à des choses où à des points de l’espace-temps, mais à des concepts. Et comme les concepts n’existent que dans les esprits, il arrive facilement que deux personnes comprennent le même mot de manière légèrement différente.
Da Wörter leicht zugängliche, unterscheidbare und kleine Spracheinheiten sind, wurde eine Menge Anstrengungen unternommen, Wörter zu definieren oder, wenn möglich, Bedeutung etymologisch zu "beschreiben" (Isidor von Sevilla). Unzählige Wörterbücher, Enzyklopädien und Klassifizierungs-Projekte bestätigen das. Es ist ein naiver Ausgangspunkt, jedem Wort eine Entsprechung in der realen (nichtsprachlichen) Welt zuzuordnen, aber das funktioniert nur für Eigennamen und biologische Taxonomien, oder - auf abstrakterer Ebene - sogenannte deiktische (hinweisende) Wörter wie ich, du, sie, hier, dort, jetzt, gestern. Die meisten Wörter aber beziehen sich nicht auf Gegenstände oder Orte in der Raum-Zeit, sondern auf Begriffe. Und da diese sich in der menschlichen Vorstellung befinden, passiert es schnell, dass zwei Menschen etwas unterschiedliche Vorstellungen von demselben Wort haben.
Como se puede acceder fácilmente a las palabras, pequeñas y discretas unidades de la lengua, se ha puesto mucho esfuerzo en definir las palabras o, podríamos decir, en "prescribir" su significado etimológicamente (Isidoro de Sevilla). Existen trillones de diccionarios, enciclopedias y esquemas clasificatorios que lo confirman. Un punto de partida bastante naif sería asignar a cada palabra un referente (no lingüístico) en el mundo real pero esto solo funciona en el caso de los nombres propios (nombres) y las taxonomías biológicas o, a un nivel más abstracto, la palabras llamadas deícticos tales como yo, tú, ella, aquí, allí, ahora, ayer. Sin embargo, la mayoría de las palabras no corresponden a cosas o puntos en el espacio-tiempo, sino a conceptos. Y como estos residen en la mente, resulta fácil que dos personas tengan diferentes ideas con respecto a la misma palabra.
Dal momento che le parole sono facilmente accessibili, discrete e piccole unità della lingua, è stato necessario un grande sforzo per definire le parole, o meglio, per prescrivere il loro significato etimologicamente (Isidoro di Siviglia). Trilioni di dizionari, enciclopedie e schemi di classificazione lo testimoniano. Un punto di partenza abbastanza naiïf sarebbe assegnare a ogni parola un referente (non-linguistico) nel mondo reale, ma questo funziona solo per i nomi propri (nomi) e tassonomie biologiche, o - ad un livello più astratto - per i cosiddetti deittici come io, tu, lei, qui, là, ora, ieri). Molte parole, tuttavia, non corrispondono a cose o punti nello spazio-tempo, ma a concetti e dal momento che essi risiedono nella mente, è facile che due persone abbiano idee differenti riguardo la medesima parola.
Aangezien woorden gemakkelijk herkenbare, discrete en kleine eenheden van de taal zijn, werd er veel energie gestoken in het definiëren van woorden, of, indien mogelijk, "voorschrijven" van betekenis etymologie (Isidorus van Sevilla). Een niet te tellen aantal woordenboeken, encyclopedieën en classificatiesystemen getuigt daarvan. Een naïeve benadering is proberen aan elk woord een referentie in de echte (niet-taalkundige) wereld toe te kennen, maar dit werkt alleen voor eigennamen en biologische taxonomieën, of - op een meer abstract niveau - voor zogenaamde deictische (aanwijzende) woorden, zoals ik, jij, zij, hier, daar, nu, vandaag). De meeste woorden komen echter niet overeen met dingen of punten in ruimte-tijd, maar met concepten. En aangezien die in de geest bestaan, kunnen twee mensen gemakkelijk enigszins verscillende ideeën hebben over hetzelfde woord .
Тъй като думите са лесно видими, обособени и малки единици на езика, много усилия са отишли за дефиниране на думи, или, ако е възможно, "предписване" на значения от гледна точка на етимологията (Исидор Севилски). Безброй речници, енциклопедии и класификационни схеми свидетелстват за това. Наивна отправна точка е да се припише на всяка дума съответствие в реалния (неезиковия) свят, това работи само при съществителни собствени имена (имена) и биологични таксономии, или - на по-абстрактно ниво - при така наречените дейктически (указващи) думи като аз, ти, тя, тук, там, сега, вчера. Повечето думи обаче не се отнасят до неща или точки в пространството-времето, а до концепции. И тъй като те се намират в ума, е лесно двама души да имат малко по-различни идеи за една и съща дума.
Budući da riječi možemo lako prepoznavati kao "atome" - osnovne jedinice jezika, mnogo je upoprijebljeno energije da bi se definirale riječi, ili - ako je ikako moguće - da bi se propisalo značenje (etimologija) (Isidore of Seville). Beskrajan broj rječnika, enciklopedija i sistema klasifikacije to potvrđuju. Naivan je pristup pokušati vezati uz svaku riječ odgovarajuću referenciju u realnom (t.j. nelingvističkom) svijetu. No to će dobro funkcionirati samo za imena i biološke taksonomije ili - na apstraktnijem nivou - za deiktiku pokazne i osobne zamjenice te priloge kao ja, ti, ona, tamo, evo, sada, jučer. Najveći broj riječi ne odgovara stvarima ili točkama u prostor/vremenu već pojmovima. A budući da su oni smješteni u razumu, dve različite osobe mogu imati različite ideje o značenju iste riječi.
Fordi ord er de nemmest tilgængelige, små og klart afgrænsede enheder i sproget, er der i tidens løb gjort store anstrengelser for at definere ord, eller - hvor muligt - endda at "foreskrive" en bestemt betyding igennem etymologien (Isidore of Seville). Dette bevidnes af oceaner af ordbøger, encyklopædier og klassifikationssystemer. Et naivt udgangspunkt er bare at tildele hvert ord en såkaldt referent i den virkelige (ikke-lingvistiske) verden, men dette fungerer kun for egenavne og biologiske taksonomier, eller - på et mere abstrakt plan - for såkaldte deiktiske (pegende) ord som fx jeg, du, her, der, nu, i går. De fleste ord svarer imidlertid ikke til ting og punkter i tid og rum, men til koncepter. Og fordi koncepter kun eksisterer i hjernens eget univers, kan der være små forskelle på hvad to personer præcist mener med ét og samme ord.
Kuna sõnad on kättesaadavad, kindlad ja väikesed keele ühikud, on palju püütud sõnu defineerida, või, kui võimalik, tähendust etümoloogiliselt "määrata" (Isidore of Seville). Sellest annavad tunnistust mustmiljon sõnaraamatut, entsüklopeediat ja klassifikatsiooniskeemi. Naiivne lähtekoht on määrata iga sõna referent päris (mittelingvistilises) maailmas, aga see toimib vaid pärisnimede ja bioloogilise taksonoomia, sõi - abstraktsemal tasandil - nn deiktiliste (osutavate) sõnade puhul nagu mina, sina, tema, siin, seal, nüüd, eile. Enamik sõnu ei vasta siiski asjadele või kohtadele aegruumis, vaid kontseptsioonidele. Ja kuni need mõistuses püsivad, võib kahele inimesele üks ja sama sõna pisut erinevat asja tähendada.
Mivel a szavak a nyelv legkönnyebben elérhető, diszkrét és kis egységei, sok erőfeszítés arra irányult, hogy megadja, vagy ha lehet, "előírja" a szavak jelentését etimológiailag (Sevillai Szent Izidor). Sok-sok szótár, enciklopédia és osztályozási rendszer tanúskodik erről. Egy naiv kiindulás az, hogy minden szóhoz egy, a valóságos (nem nyelvi) világban létező referenciát rendelnek, de ez csak tulajdonnevek és biológiai rendszerezések esetében működik, vagy - még absztraktabb szinten - a mutató szavak (deiktikus kifejezések) esetében, mint pl. én, te ő, itt, ott, ebben, azzal, most, tegnap. A legtöbb szó viszont nem dolgoknak felel meg, vagy térben, időben mutat valamire, hanem fogalmaknak. S mivel ezek az elménkben vannak, gyakran előfordul, hogy két embernek kicsit más elképzelése van ugyanarról a szóról.
Kadangi žodžiai yra paviršiuje ir yra atskiri, nedideli kalbos vienetai, tai daug pastangų buvo įdėta į žodžių apibrėžimus, ir, jei tai įmanoma, nustatyti reikšmę etimologijos požiūriu (Izidorius Sevilietis). Milijardai žodynų, enciklopedijų ir klasifikacijos schemų yra tų pastangų liudininkai. Naivus požiūris, kad kiekvienam žodžiui galima būtų surasti atitikmenį realiame (nekalbiniame) pasaulyje, bet tai įmanoma tik su tikriniais daiktavardžiais ir biologiniais taksonimais, arba dar abstaktesniuose lygiuose - taip vadinamais deiktiniais (nukreipiančiais) žodžiais (pvz.: aš, tu, ji, čia, ten, dabar, vakar). Dauguma žodžių vis tik atitinka, ne daiktus ar laiko ir erdvės taškus, o sąvokas (konceptus). Ir kadangi paskutinieji - mąstymo proceso tvariniai, tai neturi būti nuostabu, kad du žmonės gali skirtingai suvokti vieną ir tą patį žodį.
Pentru că cuvintele sunt unităţi mici de limbă uşor accesibile, distincte şi recognoscibile, au fost făcute multe eforturi pentru a le defini sau, dacă e posibil să "descrie" (Isidor von Sevilla) semnificaţia link}etimologic. Nenumărate dicţionare, enciclopedii şi proiecte de clasificare confirmă acest fapt. Este un punct de vedere naiv, să atribui fiecărui cuvânt o corespondenţă-referinţă în lumea reală(nonlingvistică), dar asta funcţionează numai pentru nume proprii şi taxonomii biologice, sau- la nivel abstract- aşa numitele cuvinte deictice (care sugerează, fac trimitere) ca eu, tu, ea, aici, acolo, acum, ieri. Cele mai multe cuvinte se referă nu la obiecte sau locuri în spaţiu-timp, ci la noţiuni.Şi pentru că acestea se găsesc în reprezentarea umană, se petrece repede ca doi oameni să aibă aproape reprezentări diferite ale aceluiaşi cuvânt.
Поскольку слова лежат на поверхности и являются обособленными, небольшими единицами языка, то много усилий было положено на определение слов, или, если это возможно, "установлению" значения с точки зрения этимологии (Исидор Севильский). Миллиарды словарей, энциклопедий и схем классификаций тому свидетели. Наивен подход, согласно которому, каждому слову можно найти соответствия в реальном (неязыковом) мире, но это работает только с именами собственными и в биологической таксономии, или же на более абстрактных уровнях - с так называемыми дейктическими (указывающими) словами такими как я, ты, она, здесь, там, сейчас, вчера). Большинство слов, все же соответствуют не вещам или точкам во времени и пространстве, а понятиям (концептам). А поскольку последние - порождение мышления, то нет ничего удивительного в том, что у двух людей будут разные понятия об одном и том же слове.
Nakoľko sú slová dostupné, diskrétne a základné jednotky jazyka, veľa úsilia sa venovalo definovaniu slov, resp. podľa možnosti aj etymologickému „predpísaniu“ ich významu (Izidor zo Sevilly). Toto nám potvrdzuje obrovské množstvo slovníkov, encyklopédií a klasifikačných systémov. Naivný prístup spočíva v priradení konkrétneho predmetu mimojazykovej skutočnosti ku každému slovu, ale to sa dá uplatniť nanajvýš pri vlastných menách (názvoch) a biologickom názvosloví, príp. na abstraktnejšej úrovni pri tzv. deixách (slovách odkazujúcich na istú realitu, napr. ja, ty, ona, tu, tam, teraz, včera). Väčšina slov však nekorešponduje s vecami alebo miestami v časopriestore, ale s konceptmi (pojmami). A nakoľko s týmito slovami pracujeme v mysli, je celkom bežné, že dvaja ľudia vnímajú význam toho istého slova trochu odlišne.
Ker so besede preprosto dostopne, samostojne in majhne enote jezika, je bilo vloženega mnogo truda v definiranje posameznih besed ali, če mogoče, v etimološko "pripisovanje" pomena (Isidore of Seville). Priča temu je nešteto slovarjev, enciklopedij in klasifikacijskih shem. Naivno izhodišče je, da vsaki besedi pripišemo referent v realnem (nelingvističnem) svetu, vendar to deluje le za lastna imena ter biološke taksonomije ali na bolj abstraktnem nivoju za tako imenovane deiktične (kazalne) besede, kot so jaz, ti, ona, tukaj, zdaj, včeraj. Vendar večina besed ne ustreza stvarem ali točkam v prostoru in času, temveč konceptom. In ker ti prebivajo v umu, je več kot mogoče, da imata dva človeka rahlo različne ideje o isti besedi.
Eftersom ord är lättillgängliga, avskiljda och små språkenheter, har mycket arbete lagts ned på att definiera ord, eller, om möjligt, ange betydelse etymologiskt (Isidore av Sevilla). Otaliga ordböcker, uppslagsverk och klassificeringssystem vittnar om detta. En naiv utgångspunkt är att tilldela varje ord en referent i den verkliga (icke-språkliga) världen, men det fungerar bara för egennamn och biologiska taxonomier, eller – på en mer abstrakt nivå – s.k. deiktiska (utpekande) ord som jag, du, hon, här, där, nu, igår). Emellertid motsvarar de flesta ord inte saker eller punkter i rumtiden, utan begrepp. Och eftersom dessa hör hemma i det mänskliga sinnet händer det lätt att två personer har lite olika uppfattning om betydelsen av ett och samma ord.
Kopš vārdi ir viegli pieejamas, diskrētas un mazas valodas vienības, cilvēki bija pielikuši daudz pūļu precīzi raksturot vārdus vai, ja ir iespējams, "aprakstīt" nozīmi etimoloģiski (Izidors no Seviljas). Vārdnīcu, enciklopēdiju un klasifikācijas shēmu kalni ir tam pierādījums. Naiva ir pieeja, piešķiroša katram vārdam referentu reālā (ne-valodas) pasaulē, jo tā ir veiksmīga tikai ar īpašvārdiem un bioloģiskām taksonomijām vai, abstraktākā līmenī, ar t. s. deiktiskiem (norādošiem) vārdiem, tādiem ka es, tu, viņa, šeit, tur, tagad, vakar. Tomēr daudzums vārdu norāda ne uz priekšmetiem vai vietu telpā un laikā, bet uz jēdzieniem. Un tā kā šie ir prāta radīti, divu cilvēku priekšstati par to pašu vārdu vienmēr būs drusku atšķirīgi.
Ó tharla go bhfuil focail sorochtana, scoite agus gur aonaid bheaga teanga iad, tá an-iarracht déanta chun focail a shainmhíniú, nó, más féidir sin, brí a fhorordú ó thaobh sanasaíochta (Isidore de Sevilla). Léiríonn an iliomad foclóirí, ciclipéidí agus scéimeanna rangaithe é sin. Is saonta an ní brí a shannadh ar gach focal trí thagairt sa domhan fíor (neamh-teanga), ach ní oibríonn sé sin ach amháin d'ainmfhocail dhílse (ainmneacha) agus tacsanomaíochtaí bitheolaíocha, nó - ag leibhéal níos teibí - focail dheicteacha ar nós mé, tú, sí, anseo, ansin, anois, inné ), mar a thugtar orthu. Ní fhreagraíonn fiormhór na bhfocal, ámh, do rudaí nó do phointí sa spás-am, ach do coincheapa. Agus ós rud é gur san aigne a bhíonn siadsan, is furasta d'aon bheirt nithe atá beagán difriúil a thuiscint leis an bhfocal céanna.