true – Übersetzung – Keybot-Wörterbuch

Spacer TTN Translation Network TTN TTN Login Français English Spacer Help
Ausgangssprachen Zielsprachen
Keybot 4 Ergebnisse  www.amt.it
  Philosophy of language ...  
This same problem arises with many nouns, as it is not clear how many blades of straw (of what length) should be in a haystack, in order to refer to it as a stack. This is an important question because it concerns the reliability of language and the possibility of making true statements about the world through it.
Nezávisle na tom, jaký koncept významu se přijme a jaký typ skutečnosti je kategoriím přisouzen, je zjevné, že mnohá slova nemají přesný význam. To znamená, že kategorie, s nimiž korespondují, nemají definované hranice. Samozřejmě, slova jako obrovský mají relativní význam, který závisí na vlastnostech objektů, ke kterým se vztahují (obrovský pes versus obrovský mravenec). Dokonce i objekt, který již má svoje pojmenování, nemusí být vždy pojmenován přesně. Není jasné, kolik by měl pes vážit, abychom o něm řekli, že je obrovský. Tentýž problém vzniká u mnoha podstatných jmen. Např. není jasné, kolik stébel slámy (a jak dlouhá) by měla obsahovat kupa sena, abychom ji mohli označit za kupu. Je to důležitý problém, protože se zde dotýkáme otázky hodnověrnosti jazyka a možnosti vyslovit o světě skutečné tvrzení. Jinými slovy, jsou následující tvrzení pravdivá?
Независимо от концепции значения, которое принимается автором, и того, какой тип реальности приписывается категориям, следует признать, что у многих слов нет четких значений, что категории, которым они соответствуют, не обладают ясными границами. Конечно, такие слова, как большой обладают относительным значением в зависимости от характеристик объекта, который они определяют : (большая собака по сравнению с большим муравьем).Но даже когда имеется определенный объект, то значение, которое ему приписывается, не совсем точно. Неясно, что должно считаться минимальным размером собаки, чтобы можно было сказать большая. Эта же проблема возникает и со многими существительными, ведь непонятно, сколько должно быть соломинок (и какой длины), чтобы получился стог сена, который можно определить как стог. Это важный вопрос, потому что он касается реальности языка и возможности выдвигать правдивые утверждения о мире посредством языка. Иными словами, являются ли следующие утверждения правдой?
Ne glede na to, kateri koncept realnosti nam je blizu in katero vrsto resničnosti pripisujemo kategorijam, se moramo zavedati, da veliko besed nima natančnega pomena, s tem pa je mišljeno, da kategorije, ki jih te besede opisujejo nimajo jasno začrtanih mej. Seveda imajo besede kot je veliko relativni pomen, ki je odvisen od lastnosti objektov na katere se nanašajo (velik pes v primerjavi z veliko mravljo). Ampak celo ko govorimo o določenem predmetu pomen ni vedno natančen. Ni recimo jasno, kako velik mora biti pes, preden lahko rečemo, da je velik. Ta problem se pojavlja pri mnogih samostalnikih, saj denimo ni jasno, koliko bilk sena (katere dolžine) mora biti v kopici sena, da bi ji lahko rekli kopica. Gre za zelo pomembno vprašanje, saj obravnava zanesljivost jezika in zmožnost izražanja resničnih izjav o svetu z njegovo pomočjo. Z drugimi besedami, ali so sledeče izjave resnične?
  Philosophy of language ...  
This same problem arises with many nouns, as it is not clear how many blades of straw (of what length) should be in a haystack, in order to refer to it as a stack. This is an important question because it concerns the reliability of language and the possibility of making true statements about the world through it.
Nezávisle na tom, jaký koncept významu se přijme a jaký typ skutečnosti je kategoriím přisouzen, je zjevné, že mnohá slova nemají přesný význam. To znamená, že kategorie, s nimiž korespondují, nemají definované hranice. Samozřejmě, slova jako obrovský mají relativní význam, který závisí na vlastnostech objektů, ke kterým se vztahují (obrovský pes versus obrovský mravenec). Dokonce i objekt, který již má svoje pojmenování, nemusí být vždy pojmenován přesně. Není jasné, kolik by měl pes vážit, abychom o něm řekli, že je obrovský. Tentýž problém vzniká u mnoha podstatných jmen. Např. není jasné, kolik stébel slámy (a jak dlouhá) by měla obsahovat kupa sena, abychom ji mohli označit za kupu. Je to důležitý problém, protože se zde dotýkáme otázky hodnověrnosti jazyka a možnosti vyslovit o světě skutečné tvrzení. Jinými slovy, jsou následující tvrzení pravdivá?
Независимо от концепции значения, которое принимается автором, и того, какой тип реальности приписывается категориям, следует признать, что у многих слов нет четких значений, что категории, которым они соответствуют, не обладают ясными границами. Конечно, такие слова, как большой обладают относительным значением в зависимости от характеристик объекта, который они определяют : (большая собака по сравнению с большим муравьем).Но даже когда имеется определенный объект, то значение, которое ему приписывается, не совсем точно. Неясно, что должно считаться минимальным размером собаки, чтобы можно было сказать большая. Эта же проблема возникает и со многими существительными, ведь непонятно, сколько должно быть соломинок (и какой длины), чтобы получился стог сена, который можно определить как стог. Это важный вопрос, потому что он касается реальности языка и возможности выдвигать правдивые утверждения о мире посредством языка. Иными словами, являются ли следующие утверждения правдой?
Ne glede na to, kateri koncept realnosti nam je blizu in katero vrsto resničnosti pripisujemo kategorijam, se moramo zavedati, da veliko besed nima natančnega pomena, s tem pa je mišljeno, da kategorije, ki jih te besede opisujejo nimajo jasno začrtanih mej. Seveda imajo besede kot je veliko relativni pomen, ki je odvisen od lastnosti objektov na katere se nanašajo (velik pes v primerjavi z veliko mravljo). Ampak celo ko govorimo o določenem predmetu pomen ni vedno natančen. Ni recimo jasno, kako velik mora biti pes, preden lahko rečemo, da je velik. Ta problem se pojavlja pri mnogih samostalnikih, saj denimo ni jasno, koliko bilk sena (katere dolžine) mora biti v kopici sena, da bi ji lahko rekli kopica. Gre za zelo pomembno vprašanje, saj obravnava zanesljivost jezika in zmožnost izražanja resničnih izjav o svetu z njegovo pomočjo. Z drugimi besedami, ali so sledeče izjave resnične?
  Pragmatics / Babylon ::...  
The basis of successful conversation is cooperation between the interlocutors (conversational partners). Grice formulated principles such as: give an informative answer and no more (quantity); your information should be true (quality); be relevant (relation); be perspicuous (manner).
La base d’une conversation réussie est la coopération entre les interlocuteurs (les participants de la conversation). Grice a formulé des principes tels que : donner une réponse informative et rien de plus (quantité), l’information doit être véridique (qualité), être en rapport avec la conversation (relation), être perspicace (manière).
Die Basis für ein erfolgreiches Gespräch ist die Kooperation zwischen den Gesprächspartnern. Grice formulierte Prinzipien, zum Beispiel: Gib eine informative Antwort und nicht mehr (Quantität); deine Information soll wahr sein (Qualität); sei sachlich (Beziehung); sei klar (Verhalten).
La base del éxito de cualquier conversación es la cooperación entre los interlocutores (compañeros conversacionales). Las máximas de Grice son: tu respuesta debe contener la cantidad de información que se te pide y no más (cantidad); la información debe ser verdadera (calidad); relevante (relación); clara ( modo).
La base di una conversazione di successo è la cooperazione tra gli interlocutori (partner di conversazione). Grice ha formulato principi quali: non essere ridondante, non dire meno di quanto richiesto né di più (quantità); fornisci informazioni vere (qualità); sii pertinente (relazione); sii chiaro (modo).
De basis van een geslaagd gesprek is de samenwerking tussen de gesprekspartners (conversationele partners). Grice formuleerde uitgangspunten, zoals: geef een informatief antwoord en niet meer dan dat (hoeveelheid); uw informatie moet juist zijn (kwaliteit); relevant zijn (relatie); scherpzinnig zijn (wijze)
В основата на успешния разговор е сътрудничеството между събеседниците (разговорни партньори). Грайс формулира принципи като: Дайте информативен отговор и нищо повече (количество); Вашата информация трябва да е истина (качество); да бъде от значение (връзка); да бъде нагледна/ясна (начин).
Osnova za uspješnu konverzaciju je suradnja između sugovornika (konverzacijski partneri). Grice je formulirao principe: svaki odgovor neka bude informativan i ništa više (količina), vaše informacije moraju biti istinite (kvaliteta), neka se tiču teme (odnos) i neka budu sažete (način).
Basis for en fungerende samtale er at samtalepartnerne samarbejder om opgaven. Grice har i denne forbindelse formuleret principper som de følgende: (1) giv et informativ svar, og ikke mere (kvantitetsprincip); (2) din information bør være sand (kvalitetsprincip); (3) vær relevant (relationsprincip); (4) vær klar og tydelig i dit udtryk (mådesprincip).
Eduka suhtluse alus on kaasvestlejate (vestluspartnerite) koostöö. Grice formuleeris järgmised põhimõtted: vasta informatiivselt, mitte enam (kvantiteet); sinu teave peaks olema tõene (kvaliteet); ole asjakohane (suhe); ole arusaadav (moodus).
Az eredményes társalgás alapja a beszélgetők (társalgási partnerek) közötti együttműködés. Grice fogalmazta meg a következő maximákat (elveket): adj informatív választ, de ne többet (mennyiség); az információnak igaznak kell lennie (minőség); légy lényegre törő (viszony); légy világos (modor).
Sėkmingo pokalbio pagrindas yra tarpusavio sąveika (kooperacija) tarp pašnekovų (pokalbio dalyvių). Greitas suformulavo pagrindinius principus: suteikite informatyvų atsakymą, pranešimą privalo sudaryti ne daugiau ir ne mažiau informacijos, negu reikia; jūsų atsakymas turi būti tikras (kokybė); rišlus (relevantyvus), jis turi būti aiškus.
Podstawą udanej rozmowy jest współpraca między rozmówcami (partnerami konwersacji). Paul Grice sformułował następujące zasady: podawaj w odpowiedzi dokładnie tyle informacji, ile trzeba (zasada ilości); podawaj informacje prawdziwe (zasada jakości); mów na temat (zasada odniesienia); mów jasno i zrozumiale (zasada sposobu).
Baza unei conversații de succes o reprezintă cooperarea între interlocutori(partenerii de conversație). Grice a formulat principiile, de ex. Dă un răspuns informativ și nu mai mult(cantitate), informația ta trebuie să fie adevărată(calitate); fii la obiect(relație); fii clar(comportament).
Základom úspešnej verbálnej komunikácie je spolupráca medzi komunikačnými partnermi (interlokútormi). H. P. Grice sformuloval základné princípy a zásady efektívnej verbálnej komunikácie. V rámci kooperačného princípu rozlišuje zásadu kvantity (poskytnúť rozsahom uspokojivú odpoveď), zásadu kvality (podať pravdivé informácie), zásadu vzťahu (uviesť relevantné informácie) a zásadu spôsobu (poskytnúť jednoznačné informácie).
Podlaga za uspešen pogovor je kooperacija med pogovornima partnerjema. Grice je oblikoval naslednje principe: podaj informativen odgovor in nič več (kvantiteta), tvoja informacija naj bo resnična (kvaliteta), bodi relevanten (relacija); bodi bistroumen (vedenje).
Grunden för en framgångsrik konversation är samarbetet mellan samtalsparterna. Grice formulerade principer såsom: ge ett informativt svar, men inte mer (kvantitet); din information bör vara sann (kvalitet); vara relevant (relaterad); och den bör vara överskådlig (sätt).
Veiksmīgas sarunas pamats ir sadarbība starp interlokūtoriem (sarunas partneriem). Graiss formulēja šādus principus: dod informatīvu atbildi un neko vairāk (kvantitāte); tavai informācijai ir jābūt patiesai (kvalitāte); esi atbilstošs (būtiskums); esi saprotams (skaidrība).
Is é comhar idir na idirghabhálaithe (comhpháirtithe comhrá) atá mar bhonn le comhrá rathúil. Chum Grice prionsabail ar nós: freagra faisnéiseach a thabhairt agus gan ach sin (cainníocht); ba chóir go mbeadh do chuid faisnéise fíor (cáilíocht); a bheith ábhartha (gaol); a bheith géarchúiseach (modh).
  Pragmatics / Babylon ::...  
They can be existential as in the previous case, factive when someone says: I’m glad that Peter came or I’m furious that Peter came the fact that Peter came remains true. Some words lexically contain a presupposition: when we finish something, the beginning is presupposed.
Les présuppositions peuvent être existentielles, comme dans l’exemple précédent, mais aussi factitives : quand quelqu’un dit « Je suis content que Pierre soit venu » ou « Je suis furieux que Pierre soit venu », le fait que Pierre est venu est toujours vrai. Certains mots contiennent une présupposition lexicale : quand on termine quelque chose, un commencement est présupposé. La phrase « Tu es encore en retard » sous-entend que ce n’est pas la première fois. Une question comme « Quand/pourquoi Pierre est-il venu ? » présuppose que Pierre est venu.
Sie können existenziell sein, wie in dem vorigen Fall, oder auch tatsachenbezogen: ob jemand sagt: Ich freue mich, dass Peter kam oder Ich bin wütend, dass Peter kam, die Tatsache, dass Peter kam, bleibt wahr. Manche Wörter enthalten lexikalisch eine Voraussetzung: wenn wir etwas beenden, ist das Anfangen vorausgesetzt. Der Satz Du kommst wieder zu spät unterstellt, dass dies nicht das erste Mal ist. Sätze wie Wann / warum ist Peter gekommen? setzt voraus, dass Peter gekommen ist.
Las presuposiciones puede ser existenciales como en el caso anterior o factivas cuando alguien dice: Me alegro de que venga Pedro o Me molesta que venga Pedro, el hecho de que Pedro viene sigue siendo cierto. Algunas palabras contienen léxicamente una presuposición: cuando terminamos algo estamos presuponiendo su comienzo. La frase “Has vuelto a llegar tarde” sugiere que no es la primera vez que lo haces. Preguntas como “¿Cuándo/Por qué viene Pedro?” presuponen que Pedro viene.
Le presupposizioni possono essere esistenziali, come nel caso precedente, o faitive quando qualcuno dice: Sono contento che venga Peter o Mi disturba che venga Peter, il fatto che Peter venga rimane vero. Alcune parole contengono lessicalmente una presupposizione: qquando finiamo qualcosa, stiamo presupponendo il suo inizio. La frase Sei di nuovo in ritardo suggerisce che non è la prima volta che lo fai. Domande come Quando/Perché viene Peter?{/I} presuppongo il fatto che Pietro debba venire.
Ze kunnen existentieel zijn, zoals in het vorige geval, factief of iemand zegt: Ik ben blij dat Peter gekomen is ofwel Ik ben woedend dat Peter gekomen is{/i }, het blijft een feit dat Peter gekomen is. Sommige woorden bevatten lexicaal een presuppositie: als we iets afwerken, wordt het begin voorondersteld. De zin Je bent weer te laat suggereert dat dit niet de eerste keer is. Vragen, zoals Wanneer/ waarom kwam Peter?{/I} vooronderstellen dat Peter kwam.
Те могат да бъдат екзистенциални, както в предишния случай, фактивни, когато някой казва: Радвам се, че Петър дойде или Бесен съм, че Петър дойде, фактът, че Петър е дошъл, остава верен. Някои думи лексикално съдържат пресупозиции: когато свършим нещо, началото се предполага. Съждението Вие отново закъсняхте подсказва, че това не е за първи път. Въпрос като Кога/защо е дошъл Петър? предполага факта, че Петър е дошъл.
Mogu biti postojeće kao u prethodnom slučaju, stvarne kad netko kaže ‘Veselim ste što je Petar došao’ ili ‘Ljutim se da je Petar došao’. U oba slučaja činjenica da je Petar došao ostaje istinitila. Neke riječi (leksika) sadrže pretpostavke: ako završimo nešto, pretpostavlja se početak. Rečenica ‘Vi ste opet zakasnili’ sugerira da se to ne događa prvi put. Pitanja kao ‘Kada/zašto je Petar došao?’ pretpostavljaju činjenicu da je Petar došao.
Præsuppositioner kan være existentielle (som i ovenstående eksempel), men kan også være styret af såkaldte faktive verber. Uanset om man siger Jeg glæder mig over at Peter kom eller Det ærgrer mig at Peter kom, forbliver det sandt at Peter kom. Selv spørgsmål som Hvornår/hvorfor kom Peter implikerer samme forhold. Nogle ord indebærer en præsupposition rent leksikalsk: Når vi afslutter noget, er det underforstået, at der har været en begyndelse. Og Sætningen Du er igen kommet for sent insinuerer at det ikke er første gang.
Need võivad olla eksistentsiaalsed nagu eelmises näites, faktipõhised, kui öeldakse: Olen rõõmus, et Peter tuli või Olen tulivihane, et Peter tuli - tõsiasi, et Peter tuli, jääb tõeseks. Mõned sõnad sisaldavad iseenesest presupositsiooni: kui me midagi lõpetame, on eeldatud, et seda on ka alustatud. Lause Jälle sa jääd hiljaks annab vihje, et see pole esimene kord. Selliste küsimuste puhul nagu Millal/miks Peter tuli? on presupositsioon tõsiasi, et Peter tuli.
Az előfeltevések lehetnek existenciálisak, mint az előbbi esetben, tényszerűek, pl. amikor valaki azt mondja: örülök, hogy Péter megjött vagy mérges vagyok, hogy Péter megjött, ezektől a kijelentésektől függetlenül igaz az a tény, hogy Péter megjött. Bizonyos szavak lexikai előfeltevést tartalmaznak: ha befejezünk valamit, akkor azt el is kezdtük. Az a mondat, hogy újból elkéstél, azt sugallja, hogy ez nem először fordult elő. Az olyan kérdések, mint Mikor / miért jött Péter? feltételezik azt a tényt, hogy Péter megjött.
Jie gali būti egzistenciniai, kaip ankstesniame atvejyje, o taip pat faktiniais. Jeigu kažkas sako: Aš džiaugiuosi, kad Piteris atėjo arba Aš įsiutęs, nes Piteris atėjo, tas faktas, kad Piteris atėjo, išlieka tiesa. Kai kurie žodžiai leksiškai turi presupoziciją, kai mes užbaigiame vieną, galima spėti, kad tas procesas turėjo pradžią, tai - presupozicija. Teiginys Tu vėl pavėlavai, leidžia spėti, kad tai įvyksta jau ne pirmą kartą. Klausimai kodėl/kur Piteris atėjo? leidžia spėti, kad Piteris atėjo.
Mogą to być sądy egzystencjalne, jak w poprzednim przykładzie, bądź presupozycje faktywne: jeśli ktoś powie „Cieszę się, że Piotr przyszedł” lub „Jestem wściekły, że Piotr przyszedł”, to w obu przypadkach prawdziwy jest fakt, że Piotr przyszedł. Ukryte założenie może być leksykalne: zawarte jest w samych słowach. Na przykład: kiedy coś kończymy, należy założyć, że musieliśmy to rozpocząć; zdanie „Znowu się spóźniłeś” sugeruje, iż to nie zdarzyło się po raz pierwszy; w pytaniach typu: „Kiedy/ Dlaczego Piotr przyszedł?” zawarte jest założenie, że Piotr przyszedł.
Ele pot fi existențiale, ca în cazul de mai sus, dar șifactuale, când cineva spune: Mă bucur că Petre vine Sunt furios că Petre a venit, faptul că Petre a venit, rămâne real. Unele cuvinte conțin lexical o supoziție: când terminăm ceva, începutul este presupus. Propoziția Tu vii din nou prea târziu subîntețege că asta nu e prima oară. Propoziții precum Când /De ce a venit Petre? presupun, că Petre a venit.
Poznáme existenčné presupozície, s akými sme sa stretli v predchádzajúcom príklade, a faktické presupozície: napr. ak niekto povie „Som rád, že Peter prišiel“ alebo „Som nazlostený, že Peter prišiel“, tak je v oboch prípadoch pravdou, že Peter prišiel. Niektoré slová obsahujú sémantické presupozície: keď sa nejaký dej končí, predpokladáme, že mal aj svoj začiatok. Veta Opäť meškáš naznačuje, že sa to nestalo prvýkrát. Otázky Kedy/prečo Peter prišiel? sa zakladajú na predpoklade, že Peter prišiel.
Lahko so eksistencialne, kot v prejšnjem primeru, dejanske, če nekdo reče: Vesela sem, da je Peter prišel. ali Jezen sem, da je Peter prišel. ostane dejstvo, da je Peter prišel, resnično. Nekatere besede vsebujejo presupozicijo leksikalno: ko nekaj končamo, je začetek predpostavljen. Stavek Spet si pozen. predpostavlja, da ni prvič. Vprašanja kot Kdaj/zakaj je Peter prišel? predpostavljajo dejstvo, da je Peter prišel.
Presuppositioner kan vara existentiella som i det tidigare fallet, eller faktaförmedlande som när någon säger: Jag är glad att Peter kom eller Jag är rasande för att Peter kom: det faktum att Peter kom, är fortfarande sant. Vissa ord innehåller en presupposition lexikalt: När vi avslutar något, förutsätts en början. Meningen Du är sen igen, förmedlar att detta inte är första gången. Frågor som När/varför kom Peter? förutsätter det faktum att Peter kom.
Viņas var būt eksistenciālas, kā iepriekšējā gadījumā, faktuālas, kad kāds saka: Esmu priecīgs, ka Pīters atnāca vai Esmu dusmīgs, ka Pīters atnāca, tam faktam, ka Pīters atnāca, ir taisnība. Daži vārdi leksikāli satur presupozīciju: kad mēs beidzam kaut ko, sākums ir presuponējams. Teikums Tu atkal nokavēji liek domāt, ka tā nav pirmā reize. Tādi jautājumi, kā Kad / kāpēc Pīters atnāca? presuponē faktu, ka Pīters atnāca.
Is féidir leo a bheith eiseach mar atá sa chás roimhe seo, {fíorasach nuair a deir duine éigin: Tá áthas orm gur tháinig Peadar nó Táim ar buile gur tháinig Peadar {/ i } is fíor fós gur tháinig Peadar. Bíonn réamhghlacan {foclóireachta ag roinnt focal: nuair a chríochnaímid rud éigin, réamhghlactar leis gur thosaíomar. Tá le tuiscint ón abairt Tá tú déanach arís {/ i} nach í seo an chéad uair. Ceisteanna amhail Cathain/cén fáth a tháinig Peadar? , tá réámhghlacan iontu gur tháinig Peadar.