широк – Übersetzung – Keybot-Wörterbuch

Spacer TTN Translation Network TTN TTN Login Français English Spacer Help
Ausgangssprachen Zielsprachen
Keybot 132 Ergebnisse  www.nato.int  Seite 3
  Nato Review  
Както правителството, така и широката албанска общественост разглеждат евроатлантическата интеграция като жизнено важна за страната и нейното бъдеще. Ние стриктно изпълняваме годишната национална програма по Плана за действие за членство, процес, който включва участието на изпълнителната и законодателната власт, на политическите партии и в по-широк смисъл на гражданското общество.
Both the government and wider Albanian society view Euro-Atlantic integration as critical for our country and its future. In this way, we are faithfully implementing our annual national programme of the Membership Action Plan, a process that involves the participation of both executive and legislative branches of government, as well as political parties and wider civil society. Both public and political opinion in Albania perceive Alliance membership as a key step towards the development of a stable democratic system and a functioning market economy. Moreover, the goal of membership reflects an active foreign policy and is helping us restructure the Albanian Armed Forces to improve their ability to defend the freedom and sovereignty of our country.
Tant le gouvernement que la société albanaise au sens large considèrent l'intégration euro-atlantique comme essentielle pour notre pays et son avenir. C'est pourquoi nous mettons fidèlement en ouvre notre programme national annuel dans le cadre du Plan d'action pour l'adhésion, un processus qui implique la participation de l'exécutif comme du législatif, ainsi que des partis politiques et de la société civile en général. L'opinion tant publique que politique albanaise perçoit l'adhésion à l'Alliance comme une étape indispensable pour le développement d'un système démocratique stable et d'une économie de marché opérationnelle. Qui plus est, l'objectif de l'adhésion constitue le reflet d'une politique étrangère active et contribue à la restructuration des forces armées albanaises, en vue d'améliorer leur aptitude à défendre la liberté et la souveraineté de notre pays.
Sowohl die Regierung als auch die albanische Gesellschaft insgesamt messen der euro-atlantischen Integration für Albanien und seine Zukunft entscheidende Bedeutung bei. Daher befolgen wir gewissenhaft unser nationales Jahresprogramm im Rahmen des Aktionsplans zur Mitgliedschaft; hierbei handelt es sich um einen Prozess, der die Teilnahme sowohl der Exekutive als auch der Legislative sowie der politischen Parteien und der breiteren zivilen Gesellschaft erfordert. Sowohl die Öffentlichkeit als auch die Politiker Albaniens sehen in der Bündnismitgliedschaft einen entscheidenden Schritt in Richtung auf die Entwicklung einer stabilen Demokratie und einer funktionierenden Marktwirtschaft. Darüber hinaus kommt in dem Beitrittswunsch eine aktive Außenpolitik zum Ausdruck, und zugleich hilft uns diese Zielsetzung, die albanischen Streitkräfte so umzustrukturieren, dass sie die Freiheit und die Souveränität unseres Landes besser verteidigen können.
Tanto el gobierno como el conjunto de la sociedad albanesa consideran que la integración euroatlántica constituye un hecho esencial para nuestro país y nuestro futuro. Por eso estamos implementando de forma tan escrupulosa nuestro programa anual del Plan de Acción para la Adhesión, un proceso que implica la participación de los poderes ejecutivo y legislativo de la nación, de los partidos políticos y del conjunto de la sociedad civil. Tanto la opinión pública como la clase política albanesas contemplan la integración en la Alianza como un paso decisivo para el establecimiento de un sistema democrático estable y una verdadera economía de mercado. Además, el objetivo de la integración nos ayuda a mantener una política exterior activa y a reorganizar las fuerzas armadas albanesas para mejorar su capacidad de defender de la libertad y soberanía de nuestro pueblo.
Sia il governo che il popolo albanese considerano l'integrazione euro-atlantica essenziale per il nostro paese e per il suo futuro. Pertanto, attuiamo fedelmente il nostro programma nazionale annuale nell'ambito del Piano d'azione per l'adesione, un processo che coinvolge la partecipazione sia degli organi esecutivi che legislativi delle nostre istituzioni, come pure i partiti politici e l'intera società civile. In Albania, sia l'opinione pubblica che la classe politica considerano l'adesione all'Alleanza come un passo fondamentale verso lo sviluppo di uno stabile sistema democratico e di un'effettiva economia di mercato. Inoltre, l'obiettivo dell'adesione riflette una politica estera attiva e ci aiuta a ristrutturare le forze armate albanesi al fine di accrescere la loro capacità di difendere la libertà e la sovranità del nostro paese.
Tanto o governo como a sociedade albanesa em geral consideram a integração euro-atlântica crucial para o nosso país e para o seu futuro. Desta forma, estamos a implementar fielmente o nosso programa nacional anual do Plano de Acção para a Adesão, um processo que envolve a participação dos sectores executivo e legislativo do governo, bem como dos partidos políticos e da sociedade civil em geral. Tanto a opinião pública como os políticos da Albânia consideram a adesão à Aliança como um passo essencial no sentido do desenvolvimento dum sistema democrático estável e duma economia de mercado que funcione. Além disso, o objectivo da adesão reflecte uma política externa activa e está a ajudar-nos a reestruturar as Forças Armadas Albanesas para melhorar a sua aptidão para defender a liberdade e a soberania do nosso país.
Τόσο η κυβέρνηση όσο και η ευρύτερη αλβανική κοινωνία βλέπουν την Ευρω-ατλαντική ολοκλήρωση ως κρίσιμη για την χώρα μας και για το μέλλον της. Έτσι, υλοποιούμε πιστά το ετήσιο εθνικό πρόγραμμα μας του Σχεδίου Δράσης για Μελλοντικά μέλη, μια διαδικασία η οποία περιλαμβάνει τη συμμετοχή τόσο διοικητικών όσο και νομοθετικών τομέων της κυβέρνησης, όπως επίσης και των πολιτικών κομμάτων και της ευρύτερης πολιτικής κοινωνίας. Τόσο η γνώμη του κοινού όσο και των πολιτικών στην Αλβανία αντιλαμβάνεται την ιδιότητα του μέλους της Συμμαχίας ως ένα κύριο βήμα προς την κατεύθυνση της ανάπτυξης ενός σταθερού δημοκρατικού συστήματος και λειτουργούσας οικονομίας της αγοράς. Επιπλέον, ο στόχος της ιδιότητας του μέλους αντικατοπτρίζει μια ενεργή εξωτερική πολιτική και μας βοηθά να αναδιοργανώσουμε τις Αλβανικές Ένοπλες Δυνάμεις για να βελτιωθεί η ικανότητά τους στην υπεράσπιση της ελευθερίας και της εθνικής κυριαρχίας της χώρας μας.
), een proces waarbij zowel de uitvoerende als de wetgevende takken van onze regering betrokken zijn, alsmede politieke partijen, en de burgermaatschappij in brede zin. Zowel het publiek als de politiek in Albanië zien het lidmaatschap van het Bondgenootschap als een voorwaarde voor de ontwikkeling van een stabiel democratisch systeem en een goedfunctionerende markteconomie. Bovendien inspireert het doel lid te worden tot een actieve buitenlandse politiek en helpt het ons de Albanese Strijdkrachten zo te hervormen dat zij beter in staat zullen zijn de vrijheid en soevereiniteit van ons land te verdedigen.
Jak vláda, tak široká albánská společnost pohlížejí na euroatlantickou integraci jako na klíčový aspekt budoucnosti naší země. Z toho důvodu plníme důsledně náš každoroční národní program v rámci Akčního plánu členství za účasti našich exekutivních i legislativních orgánů, politických stran a širší občanské veřejnosti. Albánská veřejnost i politici zastávají názor, že členství v Alianci je zásadním krokem k rozvoji stabilního demokratického systému a funkční tržní ekonomiky. Cíl dosáhnout členství se navíc odráží v naší aktivní zahraniční politice a pomáhá nám restrukturalizovat albánské ozbrojené síly tak, aby se zlepšila jejich schopnost uhájit svobodu a suverenitu naší země.
Både regeringen og det albanske samfund generelt betragter integration i de euro-atlantiske strukturer som afgørende for vores land og dets fremtid. Vi har derfor samvittighedsfuldt gennemført Medlemskabshandlingsplanens årlige nationale programmer. Denne proces indebærer, at både regering og lovgivende organer samt politiske partier og samfundet i almindelighed deltager. Både den offentlige og politiske opinion i Albanien betragter medlemskab af Alliancen som et centralt skridt i udviklingen af et stabilt demokratisk system og en fungerende markedsøkonomi. Desuden afspejler målet ved medlemskab en aktiv udenrigspolitik og bistår os med at omstrukturere de albanske væbnede styrker, så de bliver bedre i stand til at forsvare vores lands frihed og suverænitet.
Nii valitsus kui ka Albaania üldsus peavad Euro-Atlandi integratsiooni meie riigi ja selle tuleviku jaoks hädavajalikuks. Selle eesmärgi nimel täidame me oma liikmesuse tegevuskava riiklikku aastaplaani, milles osalevad nii valitsuse täidesaatev kui ka seadusandlik haru, samuti erakonnad ja laiem üldsus. Avalikkus ja poliitikud peavad alliansi liikmeks saamist võtmeküsimuseks liikumisel stabiilse demokraatliku süsteemi ja toimiva turumajanduse suunas. Samuti annab liikmekssaamine kui eesmärk tunnistust aktiivsest välispoliitikast ja aitab ümber struktureerida Albaania relvajõude, et tõsta nende suutlikkust meie riigi vabaduse ja iseseisvuse kaitsmisel.
Mind a kormányzat, mind pedig a szélesebb értelemben vett albán társadalom úgy véli, hogy az euró-atlanti integráció döntő fontosságú országunk és annak jövője szempontjából. Ezért következetesen végrehajtjuk a Tagsági Akcióterv ránk vonatkozó éves nemzeti programját, egy olyan folyamatot, amelyben a kormányzat végrehajtó és törvényhozó ágazatai, a politikai pártok és a szélesebb civil társadalom is részt vesz. Albániában a szövetségbeli tagságot mind a közvélemény, mind a politikai vélemény kulcsfontosságú lépésnek tekinti a stabilis demokratikus rendszer és működőképes piacgazdaság kialakítása felé. Ezen kívül a tagság célja aktív külpolitikát tükröz és segít bennünket átalakítani az albán fegyveres erőket, hogy fokozzuk képességüket országunk szabadságának és szuverenitásának védelmére.
Bæði ríkisstjórnin og önnur þjóðfélagsöfl í Albaníu telja sameiningu við Evró-Atlantshafssvæðið skipta meginmáli fyrir heimaland okkar og framtíð þess. Þannig vinnum við ötullega að því að því að hrinda í framkvæmd áætluninni um árlega áfanga skv. Aðildaráætluninni (MAP), en það ferli krefst þátttöku bæði framkvæmdavaldsins og löggjafarvaldsins, og jafnframt stjórnmálaflokka og fleiri þjóðfélagsafla. Að áliti bæði almennings og stjórnmálamanna í Albaníu er aðild að bandalaginu mikilvægt skref í átt að því að koma upp stöðugu lýðræðislegu stjórnarfari og starfhæfu markaðshagkerfi. Þar að auki er aðildartakmarkið til marks um virka utanríkisstefnu og hjálpar okkur að endurskipuleggja albanska herinn og efla þannig getu hans til að verja frelsi og fullveldi ríkisins.
Ir vyriausybė, ir plačioji Albanijos visuomenė mano, kad euroatlantinė integracija turi lemiamos reikšmės mūsų šaliai ir jos ateičiai. Todėl mes sąžiningai įgyvendiname savo šalies metinę Narystės veiksmų plano programą.Tai yra toks procesas, kuriame dalyvauja ir vykdomoji, ir įstatymų leidžiamoji valdžia, taip pat politinės partijos bei plačioji civilinė visuomenė. Ir viešoji, ir politinė Albanijos nuomonė pripažįsta, kad narystė Aljanse yra esminis žingsnis kuriant stabilią demokratinę sistemą ir veikiančią rinkos ekonomiką. Be to, narystės siekis atspindi aktyvią užsienio politiką ir padeda mums pertvarkyti Albanijos ginkluotąsias pajėgas, pagerinti jų gebėjimą ginti laisvę ir mūsų šalies suverenumą.
Både regjeringen og resten av det albanske samfunnet ser på euro-atlantisk integrering som avgjørende for vårt land og dets fremtid. På denne måten gjennomfører vi pliktoppfyllende vårt årlige, nasjonale program i Handlingsplan for medlemskap, en prosess som involverer deltakelse fra både utøvende og lovgivende deler av regjeringen, så vel som de politiske partier og hele det sivile samfunnet. Både offentlig og politisk opinion i Albania oppfatter medlemskap i Alliansen som et avgjørende skritt på vegen mot utviklingen av et stabilt, demokratisk system og en virksom markedsøkonomi. Videre reflekterer målet om medlemskap en aktiv utenrikspolitikk og hjelper oss med å restrukturere de albanske, væpnede styrkene for å bedre deres evne til å forsvare friheten og suvereniteten til vårt land.
Zarówno rząd, jak i szerokie kręgi społeczeństwa albańskiego postrzegają integrację euroatlantycką jako sprawę niezwykle ważną dla naszego państwa i jego przyszłości. W tym duchu, wiernie wypełniamy nasz roczny plan narodowy w ramach Planu Działań na Rzecz Członkostwa (MAP). Ten proces angażuje zarówno organy wykonawcze, jak i legislacyjne, a także partie polityczne i szerzej rozumiane społeczeństwo obywatelskie. Zarówno opinia publiczna, jak i kręgi związane z polityką postrzegają członkostwo w Sojuszu jako bardzo ważny krok w rozwoju stabilnego systemu demokratycznego oraz w budowie funkcjonującej gospodarki rynkowej. Ponadto, cel, jakim jest członkostwo jest wyznacznikiem aktywnej polityki zagranicznej i pomaga nam zrekonstruować albańskie siły zbrojne tak, aby poprawić ich zdolność do obrony wolności i suwerenności naszego państwa.
Atât guvernul albanez, cât şi societatea albaneză au privit integrarea în structurile euro-atlantice drept esenţială pentru ţara noastră şi viitorul ei. Astfel, putem implementa în mod consecvent planul nostru anual de aderare din cadrul Planului de Acţiune pentru pregătirea în vederea aderării (Membership Action Plan), proces care implică participarea segmentului executiv şi a celui legislativ ale guvernului, precum şi a partidelor politice şi a societăţii civile. Atât opinia publică, cât şi cea a politicienilor din Albania percep aderarea la Alianţă ca o etapă esenţială pentru realizarea unui sistem democratic stabil şi a unei economii de piaţă funcţionale. În plus, obiectivul aderării reflectă o politică externă activă şi contribuie la restructurarea Forţelor Armate Albaneze pentru sporirea capacităţii acestora de a apăra libertatea şi suveranitatea ţării noastre.
И правительство, и широкая общественность Албании рассматривают интеграцию в евроатлантические структуры как важнейшую цель своей страны и залог ее будущего. Поэтому мы тщательно выполняем нашу годовую национальную программу Плана действий по подготовке к членству в НАТО. Она предполагает участие в этом процессе исполнительных и законодательных ветвей государственной власти, а также политических партий и широкого гражданского общества. С точки зрения общественности и политиков Албании членство в Североатлантическом союзе - это важнейший шаг к развитию устойчивой демократической системы и функционирующей рыночной экономики. Более того, цель вступления в НАТО отражает активность нашей внешней политики и помогает нам перестроить албанские вооруженные силы, чтобы повысить их потенциал защиты свободы и суверенитета нашей страны.
Vláda i albánska spoločnosť v širšom zmysle sa pozerajú na euroatlantickú integráciu ako vec zásadného významu pre našu krajinu a jej budúcnosť. V tomto duchu poctivo realizujeme ročný národný program Akčného plánu členstva (MAP), teda procesu, ktorý zahŕňa účasť výkonnej i zákonodarnej zložky štátnej moci, ako aj účasť politických strán a občianskej spoločnosti v širšom zmysle. Tak verejná, ako aj politická mienka v Albánsku vnímajú členstvo v Aliancii ako krok kľúčového významu pri budovaní stabilného demokratického systému a fungujúcej trhovej ekonomiky. Okrem toho, cieľ členstva je odrazom aktívnej zahraničnej politiky a pomáha nám pri reštrukturalizácii albánskych ozbrojených síl s cieľom zvýšiť ich schopnosť brániť slobodu a zvrchovanosť našej krajiny.
Tako vlada kot širša albanska družba sta mnenja, da je evro-atlantsko povezovanje ključno za našo državo in njeno prihodnost. Zato skrbno uresničujemo naš letni nacionalni program Akcijskega načrta za članstvo, pri katerem morata sodelovati tako izvršna kot zakonodajna veja oblasti, politične stranke ter širša civilna družba. Javnost in politiki v Albaniji gledajo na članstvo v zavezništvu kot na ključni korak v razvoju stabilnega demokratičnega sistema in delujočega tržnega gospodarstva. Poleg tega pa se članstvo kot cilj odraža tudi v aktivni zunanji politiki in nam pomaga pri prestrukturiranju albanskih oboroženih sil in dvigovanju njihove sposobnosti za obrambo svobode in suverenosti naše države.
Gerek hükümetimiz gerek halkımız Arnavutluk’un Avrupa-Atlantik toplumuna entegrasyonunu ülkemiz ve ülkemizin geleceği açısından son derece önemli bulmaktadır. Bu amaçla, Üyelik Eylem Planı çerçevesinde, hükümetin yürütme ve yasama kollarının olduğu kadar siyasi partiler ve toplumun da katılımını gerektiren yıllık ulusal programımızı büyük bir sadakatle uygulamaktayız. Arnavutluk’taki siyasi partiler ve halk, İttifak üyeliğini isitikrarlı bir demokratik sistem ve işlevsel bir pazar ekonomisine ulaşmak için atılmış önemli bir adım olarak görmektedirler. Üyelik hedefi aktif bir dış politikayı da yansıtmaktadır ve Arnavutluk silahlı kuvvetlerini yeniden yapılandırarak ülkemizinin özgürlüğünü ve egemenliğini koruma yeteneklerini iyileştirmemize yardımcı olmaktadır.
Gan valdība, gan arī Albānijas sabiedrība kopumā uzskata, ka Eiroatlantijas integrācijai ir kritiska nozīme mūsu valsts dzīvē un tās nākotnē. Tāpēc mēs centīgi pildām mūsu ikgadējo nacionālo programmu Rīcības plāna dalībai NATO (MAP) ietvaros. Tas ir process, kur nepieciešama valsts izpildvaras un likumdevēja varas līdzdalība, kā arī politisko partiju un plašas pilsoniskās sabiedrības iesaiste. Saskaņā ar Albānijas sabiedrisko un politisko viedokli, dalība NATO ir svarīgs solis stabilas demokrātiskas sistēmas un funkcionējošas tirgus ekonomikas attīstībā. Turklāt, mērķis integrēties NATO atspoguļo valsts aktīvo ārpolitiku un palīdz mums veikt reformas Albānijas bruņotajos spēkos, lai uzlabotu to spēju aizsargāt valsts brīvību un suverenitāti.
Як уряд, так і албанське суспільство в цілому сприймають процес євроатлантичної інтеграції як принципово важливий фактор сьогодення і майбутнього нашої країни. Тому ми приділяємо велику увагу виконанню щорічної національної програми Плану підготовки до членства в Альянсі, що вимагає участі виконавчої та законодавчої урядової влади, політичних партій і громадянського суспільства. Як в громадському, так і в політичному сприйнятті членство в НАТО розглядається як умова, необхідна для розвитку стабільної демократичної системи і ефективної ринкової економіки. Ця мета знаходить своє віддзеркалення в активній зовнішній політиці і допомагає нам здійснювати реструктуризацію албанських збройних сил, спрямовану на посилення їхньої спроможності захищати свободу і суверенітет нашої країни.
  Финансовата криза - ефе...  
Раздел 25 от Стратегическата концепция на Алианса ;(Северноатлантически съвет, Вашингтон, 23-24 април 1999 г.) гласи, че "Алиансът се ангажира да възприеме по-широк подход към сигурността, признавайки значението на икономическите фактори в допълнение към необходимото отбранително измерение." Тъй като популистките движения против пазарната икономика могат да влошат бизнес климата и да подкопаят усилията за бъдещ растеж и сигурност в държавите-членки, НАТО е длъжен да разпространява посланието,, че правителствената политика има поне същото значение за предизвикване на кризата като провала на пазарите.
Section 25 of the Alliance’s Strategic Concept (North Atlantic Council, Wash DC 23-24 April 1999) states that the “Alliance is committed to a broad approach to security, which recognises the importance of…economic…factors in addition to the indispensable defence dimension.” Since populist movements against markets would weaken a country’s business climate and undermine future growth and security, it is incumbent upon NATO to spread the message that government policies were at least as important as market failures in creating this crisis. Lax regulation and oversight of markets played a role, but more importantly, so too did lax regulation and oversight of government policies. Globalisation is not the culprit.
Le paragraphe 25 du Concept stratégique de l’OTAN (Conseil de l’Atlantique Nord, Washington, 23 et 24 avril 1999) stipule que « L’Alliance est attachée à une approche globale de la sécurité, qui reconnaît l’importance des facteurs … économiques … en plus de l’indispensable dimension de défense. » Étant donné que des mouvements populistes opposés aux marchés seraient nuisibles au climat commercial d’un pays et compromettraient sa croissance et sa sécurité futures, il appartient à l’OTAN de faire passer le message que les politiques gouvernementales ont joué un rôle au moins aussi important que les déficiences des marchés dans la naissance de la crise. Le laxisme de la réglementation et de la surveillance des marchés a joué un rôle, mais aussi et surtout le laxisme de la réglementation et de la surveillance des politiques gouvernementales. Le coupable n’est pas la mondialisation.
Abschnitt 25 des Strategischen Konzeptes des Bündnisses (Nordatlantikrat, Washington DC, 23.-24. April 1999) besagt, dass „das Bündnis sich für einen breit angelegten Sicherheitsansatz engagiert, der die Bedeutung von … wirtschaftlichen … Faktoren neben der unabdingbaren Dimension der Verteidigung anerkennt.“ Da populistische, gegen die Märkte gerichtete Bewegungen das Geschäftsklima eines Landes schwächen und das künftige Wachstum und die Sicherheit unterwandern würden, obliegt es der NATO, die Botschaft zu verbreiten, dass den von den Regierungen festgelegten politischen Leitlinien bei der Entstehung dieser Krise eine mindestens ebenso große Bedeutung wie das Marktversagen zukommt. Die lasche Regulierung und nachlässige Beaufsichtigung der Märkte spielten eine Rolle – aber ebenso spielte die lasche Regulierung und nachlässige Beaufsichtigung der Regierungspolitik eine Rolle. Die Globalisierung ist nicht der Schuldige.
La Sección 25 del Concepto Estratégico de la Alianza (Consejo del Atlántico Norte, Washington, 23 y 24 de abril de 1999) establece que “la Alianza está comprometida con un enfoque global respecto a la seguridad, que reconoce la importancia de los factores… económicos… además de la indispensable dimensión de la defensa”. Dado que los movimientos populistas anti mercado pueden debilitar el clima económico de un país y socavar su crecimiento y seguridad futuros, le corresponde a la OTAN transmitir el mensaje de que las políticas gubernamentales tuvieron como mínimo tanta importancia como los fallos del mercado en la gestación de la crisis. La falta de regulación y supervisión de los mercados desempeñó un cierto papel, pero fue aún más importante la falta de regulación y supervisión de las políticas gubernamentales. La globalización no tuvo la culpa.
Il punto 25 del Concetto strategico dell'Alleanza (Consiglio Atlantico, Washington, 23-24 aprile 1999) afferma che "l’Alleanza si è impegnata in un ampio approccio alla sicurezza, che riconosce l'importanza dei fattori… economici... oltre all’indispensabile dimensione della difesa". Se dei movimenti populisti contrari ai mercati volessero indebolire il clima d'affari di un paese e minare la crescita e la sicurezza future, toccherebbe alla NATO diffondere il messaggio che le politiche governative avevano avuto almeno la stessa importanza dei fallimenti del mercato nel determinare tale crisi. Una normativa permissiva e la supervisione dei mercati vi hanno avuto un ruolo, ma, cosa più importante, lo hanno fatto anche la normativa permissiva e la supervisione delle politiche statali. La globalizzazione non ne ha colpa.
A Secção 25 do Conceito Estratégico da Aliança (Conselho do Atlântico Norte, Washington DC, 23 e 24 de Abril de 1999) afirma que "a Aliança está empenhada numa abordagem alargada da segurança, que reconhece a importância de (…) factores económicos (…) além da imprescindível dimensão da defesa". Uma vez que os movimentos populistas contra os mercados enfraqueceriam o clima de negócios de um país e minariam o crescimento e segurança futuros, cabe à NATO espalhar a mensagem de que as políticas dos governos foram pelo menos tão importantes como o fracasso dos mercados na criação desta crise. A permissividade da regulamentação e da supervisão dos mercados desempenhou um papel mas, mais importante, a permissividade da regulamentação e da supervisão das políticas dos governos também desempenhou. A globalização não é a culpada.
في الجزء الخامس والعشرين من وثيقة المفهوم الاستراتيجي لحلف الناتو (مجلس حلف الناتو، واشنطن العاصمة 23-24 أبريل 1999)، ورد ما يلي: "إنّ الحلف ملتزم بمقاربة واسعة للأمن تعترف بأهمية العوامل ... الاقتصادية ... والبعد العسكري الذي لا غنى عنه". ولأنّ الحركات الشعبية المناهضة لاقتصاد السوق قد تُضعف النشاط التجاري في أي بلد وقد تقوّض نموّه وأمنه المستقبلييْن، يتعيّن على حلف الناتو أن ينشر الرسالة التي مفادها أن دور السياسات الحكومية لا يقل شأناً عن دور إخفاقات السوق في خلق الأزمة الاقتصادية الراهنة. صحيحٌ أنّ غياب الضوابط وعدم مراقبة الأسواق لعبا دوراً مهماً في نشوء هذه الأزمة، لكنّ الأهم من ذلك هو حقيقةُ أن السياسات الضريبية وعدم مراقبة السياسات الحكومية لعبا دوراً حاسماً في هذه الأزمة. ولا ذنب للعولمة في ما حدث.
In paragraaf 25 van het Bondgenootschappelijk Strategisch Concept (Noord-Atlantische Raad, Wash DC 23-24 april 1999) staat dat het “Bondgenootschap vastbesloten is een brede benadering ten opzichte van de veiligheid te hanteren, waarin het belang van …economische…factoren wordt onderkend naast de onmisbare defensiedimensie.” Aangezien populistische bewegingen tegen de marktwerking het zakelijk klimaat van een land zouden verzwakken en de toekomstige groei en veiligheid zouden ondermijnen, is het de taak van de NAVO de boodschap te verspreiden dat het regeringsbeleid op zijn minst even belangrijk is geweest voor het ontstaan van deze crisis als marktfalen. Een te lakse regelgeving en te weinig toezicht op de markten heeft zeker een rol gespeeld, maar ook de te lakse regelgeving en te weinig toezicht op het overheidsbeleid. Mondialisering is niet de schuldige.
Ustanovení odstavce 25 Strategického konceptu NATO (Severoatlantická rada, Washington, 23.-24.04.1999) stanoví, že “Aliance se zavazuje k širokému pojetí bezpečnosti, které, kromě nezbytné obranné dimenze, uznává i význam ekonomických faktorů.” Vzhledem k tomu, že populistické útoky proti volnému trhu by oslabily obchodní ovzduší a podkopaly hospodářský růst a bezpečnost, je povinností NATO šířit informaci, že vládní politické koncepce byly přinejmenším stejně důležité jako selhání trhu pro vznik krize. Nedbalé finanční předpisy a nedostatečný dohled nad trhy sehrály svou roli, avšak stejně nedbalé byly předpisy a dohled nad vládní politicámi koncepcemi. Viníkem není globalizace.
Alliansi strateegilise kontseptsiooni (Põhja-Atlandi Nõukogu, Washington, 23.–24. aprill 1999) 25. punkt sedastab, et „allianss peab julgeoleku suhtes kinni laiast lähenemisviisist, mis lisaks asendamatule kaitsemõõtmele tunnustab ... majanduslike ... tegurite tähtsust”. Et turgudevastased populistlikud käigud nõrgendaksid riigi ärikliimat ja õõnestaksid tulevast kasvu ja julgeolekut, on NATO kohustus levitada sõnumit, et valitsuspoliitikal oli kriisi tekkimisel vähemalt niisama suur süü kui turuhäiretel. Turgude lõtv reguleerimine ja järelevalve etendas oma osa, kuid veelgi tähtsam oli valitsuspoliitika lõtv reguleerimine ja järelevalve. Süüdi ei ole üleilmastumine.
A Szövetség Stratégiai Koncepciója (Észak Atlanti Tanács, Washington, DC, 1999. április 23-24.) 25. pontja kimondja, hogy a “Szövetség elkötelezett a biztonság tág megközelítése iránt, amely az elengedhetetlen védelmi dimenzió mellett felismeri a gazdasági tényezők fontosságát is.” Mivel a piacellenes populista mozgalmak gyengítenék egy ország üzleti klímáját és aláaknáznák jövőbeni növekedést és biztonságot, a NATO-ra marad, hogy terjessze azt az üzenetet, hogy a kormányzati politikák legalább annyira fontosak voltak, mint a piac kudarca a válság létrejöttében. A gyenge szabályozottság és a piacok elégtelen ellenőrzése is szerepet játszott, de legalább ennyire fontos, hogy gyenge volt a kormányzati politikáknak a szabályozottsága és ellenőrzése is. Nem a globalizáció tehát a bűnös.
Í 25. lið varnarstefnu NATO (Atlantshafsráðið, Washington, 23.-24. apríl 1999) kemur fram að „bandalagið skuldbindur sig til víðtækrar nálgunar á öryggismál, sem virðir mikilvægi…efnahagslegra…þátta til viðbótar við hina lífsnauðsynlegu varnarmálaþætti.“ Þar sem fjöldahreyfingar gegn mörkuðum myndu veikja viðskiptaumhverfi ríkja og grafa undan framtíðarvexti og öryggi, ber NATO skylda til að koma þeim skilaboðum áleiðis að stjórnvaldsaðgerðir beri að minnsta kosti jafn mikla ábyrgð og markaðsbrestir á því að þessi kreppa varð svo alvarleg. Losaralegt eftirlit og yfirumsjón með mörkuðum skipti vissulega máli, en enn mikilvægara er að það sama má segja um losaralegt eftirlit með og yfirumsjón með stefnumótun stjórnvalda. Hnattvæðingin er ekki sökudólgurinn.
Aljanso strateginės koncepcijos (Šiaurės Atlanto Taryba, Vašingtonas, 1999 m. balandžio 23–24 d.) 25 skirsnyje sakoma, kad „Aljansas laikosi plataus požiūrio į saugumą, pripažindamas ne tiktai būtiniausią gynybos dimensiją, bet ir tokių faktorių kaip ... ekonomika.... svarbą“. Kadangi populistiniai judėjimai prieš rinkas susilpnintų šalies verslo klimatą ir pakenktų būsimam augimui, NATO iš principo svarbu kuo plačiau pareikšti, kad krizei kilti vyriausybinė politika turėjo ne mažesnės įtakos nei rinkos nesėkmės. Reikšmingą vaidmenį suvaidino aplaidus rinkos reglamentavimas ir klaidos, tačiau dar svarbiau – ne mažesnę įtaką turėjo ir nevykę įstatymai bei vyriausybės politikos trumparegiškumas. Globalizacija čia niekuo dėta.
Del 25 av Alliansens strategiske konsept (Det nord-atlantiske råd, Washington DC 23.-24. april 1999) slår fast at”Alliansen er forpliktet til en bred tilnærming til sikkerhet, som anerkjenner betydningen av … økonomiske … faktorer i tillegg til den uunngåelige forsvarsdimensjonen.” Ettersom populistiske bevegelser mot markeder ville svekke et lands forretningsklima og undergrave fremtidig vekst og sikkerhet, er det NATOs oppgave å spre budskapet om at regjeringspolitikk i det minste er like viktig som markedsfiaskoer for å skape denne krisen. Slapp regulering og kontroll av markedene spilte en rolle, men viktigere er det at det gjorde også slapp regulering og kontroll av regjeringens politikk. Globalisering er ikke kjeltringen.
Część 25 Koncepcji Strategicznej Sojuszu (Rada Północnoatlantycka, Waszyngton, 23-24 kwietnia 1999 r.) stwierdza: ”Sojusz jest zobowiązany do szerokiego podejścia do spraw bezpieczeństwa, które uznaje znaczenie … czynników... gospodarczych, w uzupełnieniu niezbędnego wymiaru obronnego” Jako, że populistyczne posunięcia skierowane przeciwko wolnemu rynkowi mogłyby pogorszyć klimat dla biznesu w dowolnym państwie oraz podważyć przyszły rozwój i bezpieczeństwo, na NATO spoczywa obowiązek głośnego mówienia, że posunięcia polityczne rządów odegrały przynajmniej tak samo istotną rolę w doprowadzeniu do obecnego kryzysu, jak niepowodzenia w funkcjonowaniu rynku. Nadmiernie poluzowane przepisy i brak nadzoru nad rynkiem również odegrały rolę, ale – co ważniejsze – nie inaczej było z nadmiernie poluzowanymi przepisami i brakiem nadzoru nad posunięciami politycznymi rządu. Globalizacja nie ponosi winy.
Secţiunea 25 a Conceptului Strategic al Alianţei (Consiliul Nord Atlantic, Washington D.C., 23-24 aprilie 1999) prevede că „Alianţa este hotărâtă să adopte o abordare extinsă a securităţii, care recunoaşte importanţa… factorilor economici, alături de dimensiunea indispensabilă a apărării”. Întrucât mişcările populiste împotriva pieţelor ar putea slăbi climatul de afaceri al unei ţări şi ar putea submina viitoarea creştere şi securitatea acesteia, este de datoria NATO să promoveze mesajul că politicile guvernamentale au jucat un rol cel puţin la fel de important precum cel al eşecului pieţelor în generarea acestei crize. Reglementările laxe şi tratarea superficială a pieţelor au jucat un rol, dar, mai important chiar, la fel au făcut şi reglementările laxe şi tratarea superficială a politicilor guvernamentale. Vinovatul nu este globalizarea.
Раздел 25 Стратегической концепции Североатлантического союза, принятой Североатлантическим советом в Вашингтоне 23-24 апреля 1999 года, гласит: «Североатлантический союз привержен широкому подходу к безопасности, что подразумевает важность… экономических… факторов, дополняющих обязательный оборонный аспект». Ввиду того, что популистские шаги, направленные против рынков, приведут к ослаблению деловой конъюнктуры страны и подорвут будущий рост и безопасность, НАТО надлежит широко распространить идею о том, что политические курсы, по крайней мере в такой же степени, что и рынок, привели к этому кризису. Неадекватное регламентирование и надзор за рынками сыграли определенную роль, но еще более важно, что такую же роль сыграли неадекватное регламентирование и надзор за политическими курсами правительств. Виновна не глобализация.
Ustanovenia odstavca 25 Strategického konceptu NATO (Severoatlantická rada, Washington, 23.-24.04.1999) určujú, že “Aliancia sa zaväzuje k širokému pojatiu bezpečnosti, ktoré, okrem nevyhnutnej obrannej dimenzie, uznáva aj význam ekonomických faktorov.” Vzhľadom na to, že populistické útoky proti voľnému trhu by oslabili obchodné ovzdušie a podkopali hospodársky rast a bezpečnosť, je povinnosťou NATO šíriť informáciu, že vládne politické koncepcie boli prinajmenšom rovnako dôležité ako zlyhanie trhu pre vznik krízy. Nedbalé finančné predpisy a nedostatočný dohľad nad trhmi zohrali svoju úlohu, avšak rovnako nedbalé boli predpisy a dohľad nad vládnymi politickými koncepciami. Vinníkom nie je globalizácia.
25. točka zavezniškega Strateškega koncepta (Severnoatlantski svet, Washington, 23. in 24. aprila 1999) pravi, da “se zavezništvo zavezuje k širokemu pristopu k varnosti, takemu, ki poleg bistvene obrambne dimenzije prepoznava tudi pomembnost …. ekonomskih dejavnikov«. Ker bi populistična gibanja proti trgom poslabšala poslovno klimo v državi in ovirala prihodnjo rast in varnost, mora Nato širiti sporočilo, da so bile vladne politike vsaj tako pomembne za nastanek te krize kot slabosti trgov. Ohlapni predpisi in nadzor trgov so odigrali svojo vlogo, kar pa velja tudi za ohlapne predpise in nadzor vladnih politik. Globalizacija ni kriva.
İttifak Stratejik Kavramının 25. Bölümü şöyle der: “İttifak güvenlik konusunda vazgeçilmez savunma boyutunun yanı sıra ekonomik faktörlerin öneminin de bilincinde olan geniş bir yaklaşımı taahhüt eder.” Piyasalara karşı girişilecek popülist eylemler bir ülkede iş ortamını zayıflatacağı ve büyüme ve güvenliğe sekte vuracağı için, bu krizin yaratılmasında hükümet politikalarının da en az piyasaların çöküşü kadar önemli olduğu mesajını yaymak NATO’ya düşmektedir. Piyasalardaki kuralların ve denetim yöntemlerinin yetersizliği tabi ki bu krizde önemli bir rol oynamıştır; ancak daha da önemlisi, hükümet politikalarındaki kural ve denetim yöntemleri eksikliğinin de rolü olmuştur. Suçlu globalizasyon değildir.
Alianses Stratēģiskās koncepcijas 25.nodaļā (Ziemeļatlantijas Padome, Vašingtona 1999.gada 23.-24.aprīlis) ir teikts, ka „alianse apņemas īstenot plašu pieeju drošībai, kur līdztekus nepieciešamajai drošības dimensijai tiek atzīta (..)ekonomisko faktoru nozīme”. Tā kā pret tirgiem vērstās populistiskās kustības vājina valsts biznesa klimatu un atstāj negatīvu ietekmi uz nākotnes izaugsmi un drošību, NATO uzdevums ir informēt, ka valdību politikām krīzes izraisīšanā bija ne mazāka nozīme kā tirgus neveiksmēm. Vājās regulatīvās normas un tirgus uzraudzība arī nospēlēja savu lomu, bet vēl svarīgāk ir atzīmēt, ka sava loma bija arī vājajam valsts politiku regulējumam un uzraudzībai. Globalizācija nav vainīga.
  Икономиката на Китай - ...  
През последните години планирането на отбраната в САЩ изрази загрижеността си от факта, че китайската икономическа помощ за Мианмар, Бангладеш, Шри Ланка и Пакистан е част от по-широка стратегия на "перлената огърлица" за изграждане на военноморски съоръжения, които да му осигурят доминираща позиция в северната част на Индийския океан , където минават важни морски пътища, свързващи Изтока и Зпада.
It is not just Western politicians who are likely to take note of China’s growing international presence, but also Chinese military planners. While China does not yet possess major force projection capabilities, it clearly has increasing aspirations in this direction. In recent years, US defence planners have expressed concern that Chinese economic assistance to Myanmar, Bangladesh, Sri Lanka and Pakistan is part of a broader 'string of pearls' strategy of establishing naval facilities to dominate the northern Indian Ocean and its key east-west trade routes.
La présence internationale grandissante de la Chine risque d’être relevée non seulement par les politiciens occidentaux, mais aussi par les planificateurs militaires chinois. Si le pays ne possède pas encore de capacités importantes de projection de sa force, ses aspirations en la matière se développent manifestement. Ces dernières années, les responsables américains de la planification de la défense ont dit craindre que l’aide économique que la Chine accorde au Myanmar, au Bangladesh, au Sri Lanka et au Pakistan ne fasse partie d’une « stratégie du collier de perles » plus vaste visant à mettre en place des facilités navales pour dominer le nord de l’océan Indien et ses routes commerciales clés entre l’Est et l’Ouest.
Nicht nur westliche Politiker nehmen Chinas wachsende internationale Präsenz zur Kenntnis, sondern auch die chinesischen Militärplaner. Während China noch keine umfangreichen Möglichkeiten aufweist, militärische Macht über große Entfernungen auszuüben, gibt es deutliche Bestrebungen in dieser Richtung. In den letzten Jahren haben US-Verteidigungsplaner ihre Besorgnis zum Ausdruck gebracht, dass die chinesische Unterstützung der Wirtschaft in Myanmar, Bangladesh, Sri Lanka und Pakistan Teil einer „Perlenschnur“-Strategie ist, bei der Flotteneinrichtungen angesiedelt werden, um den nördlichen Indischen Ozean und dessen äußerst wichtige Ost-West-Handelsrouten zu beherrschen.
Los políticos occidentales no son los únicos conscientes de la creciente presencia internacional de China: también lo son los planificadores militares chinos. Aunque este país aún no posee grandes capacidades de proyección de fuerzas, es evidente que cada vez tiene más aspiraciones en ese sentido. En los últimos años los planificadores de defensa de EEUU han mostrado su preocupación por la posibilidad de que la ayuda económica china a Myanmar, Bangladesh, Sri Lanka y Pakistán forme parte de una estrategia de “collar de perlas” más amplia para construir instalaciones navales que controlen el norte del Océano Índico y sus importantes rutas comerciales entre Oriente y Occidente.
Probabilmente non sono solo i politici occidentali a rendersi conto della crescente presenza internazionale della Cina, ma anche gli strateghi militari cinesi. Se la Cina non possiede ancora importanti capacità di proiezione delle forze, mostra però chiaramente delle crescenti aspirazioni in tal senso. Di recente, i pianificatori della difesa USA hanno espresso preoccupazione per l’assistenza economica cinese a paesi come Myanmar, Bangladesh, Sri Lanka e Pakistan, quale parte di una più vasta strategia “a collana di perle”, volta cioè a creare delle installazioni navali per dominare l'Oceano indiano settentrionale e le sue fondamentali rotte commerciali est-ovest.
Não são só os políticos ocidentais que se estão a aperceber do aumento da presença internacional da China, mas também os planeadores militares chineses. Apesar de a China ainda não dispor de grandes capacidades de projecção de forças, tem claramente aspirações neste domínio. Nos últimos anos, os planeadores de defesa norte-americanos têm-se mostrado preocupados com a possibilidade de a ajuda económica da China a Myanmar, Bangladesh, Sri Lanka e Paquistão fazer parte de uma estratégia para criar instalações navais que dominariam a região norte do Oceano Índico e as suas rotas fundamentais este/oeste.
ولا يثير حضور الصين الدولي المتزايد اهتمام السياسيين الغربيين وحسب، بل دخل أيضاً في حسابات المخطّطين العسكريين الصينيين. فمع أنّ الامتداد الخارجي للقوّة العسكرية الصينية لا يزال محدوداً، إلا أن طموحاتها المتزايدة في هذا الاتّجاه حقيقةٌ لا يرقى إليها شك. ففي السنوات الأخيرة، أعرب المخطّطون العسكريون الأمريكيون عن قلقهم من أنْ تكون المساعدات الاقتصادية التي تقدّمها الصين إلى مينامار وبغلادش وسريلانكا وباكستان، جزءاً من "استراتيجية متدحرجة" غايتها إنشاء قواعد بحرية للسيطرة على شمال المحيط الهندي وممراته التجارية الرئيسية.
De groeiende internationale aanwezigheid van China valt waarschijnlijk niet alleen de Westerse politici op, maar ook de Chinese militaire planners. Hoewel China op dit moment nog geen grote vermogens bezit voor de strijdkrachtprojectie, heeft zij duidelijk wel aspiraties in die richting. De afgelopen jaren hebben Amerikaanse defensieplanners hun bezorgdheid uitgesproken dat China’s economische hulp aan Myanmar, Bangladesh, Sri Lanka en Pakistan een onderdeel is van een bredere ‘parelkettingstrategie’ die in houdt dat marine-faciliteiten worden gebouwd om het noordelijk deel van de Indische Oceaan en de belangrijke oost-west handelsroutes te beheersen.
Nejen politici průmyslově vyspělých států si již pravděpodobně uvědomují rostoucí mezinárodní přítomnost Číny. Uvědomí si ji zajisté rovněž hlavní štáb čínské armády. Čína zatím nemá schopnosti k šíření své vojenské přítomnosti ve světě, ale má však v tomto směru rostoucí ambice. V poslední době, vojenští specialisté USA vyjádřili znepokojení nad skutečností, že čínská hospodářská pomoc Myanmaru, Bangladéši, Srí Lance a Pákistánu je součástí rozsáhlé strategie tzv. "náhrdelníku z perel", jejimž záměrem je kontrola severní části Indického oceánu, a jeho nejdůležitějších námořních tras mezi Východem a Západem, čínským námořnictvem.
Hiina kasvavat rahvusvahelist tähtsust ei märka ainult Lääne poliitikud, vaid ka Hiina sõjalised planeerijad. Kuigi Hiinal ei ole veel suurt jõu projitseerimise võimet, on ta selles valdkonnas kindlasti aktiviseerumas. Viimastel aastatel on USA kaitseplaneerijad väljendanud muret, et Hiina majandusabi Myanmarile, Bangladeshile, Sri Lankale ja Pakistanile on osa ulatuslikumast „pärlikee-strateegiast” India ookeani põhjaosa ja seda läbivate tähtsate ida-läänesuunaliste kaubateede kontrollimiseks.
Kína növekvő nemzetközi jelenléte nem csak a nyugati politikusok érdeklődését kelheti majd fel, hanem a kínai katonai tervezőkét is. Miközben Kínának még nincsenek jelentős képességei csapatai külföldi bevetésére, egyértelműek a szándékai ezzel kapcsolatban. Az elmúlt években az USA védelmi tervezői aggodalmuknak adtak hangot, hogy a Mianmarnak, Bangladesnek, Sri Lankának és Pakisztánnak nyújtott gazdasági segítség egy szélesebb körű stratégia része, amelynek célja tengerészeti támaszpontok létrehozása, hogy biztosítható legyen az Indiai-óceán és annak kelet-nyugati irányú kereskedelmi útvonalainak ellenőrzése.
Það eru ekki aðeins vestrænir stjórnmálamenn sem hafa tekið eftir auknum áhrifum Kína á alþjóðavettvangi, það hafa kínverskir hermálasérfræðingar einnig gert. Þótt Kína hafi ekki ennþá meiriháttar getu til að beita afli, þá má sjá greinileg merki um áhuga á að afla slíkrar getu. Á undanförnum árum hafa bandarískir varnarmálasérfræðingar látið í ljósi áhyggjur af því að efnahagsaðstoð Kína við Mjanmar, Bangladess, Srí Lanka og Pakistan sé hluti af víðtækari „perlufestarstefnu“ sem myndi gera Kína kleift að koma sér upp flotaaðstöðu sem væri til þess fallin að ráða ríkjum á norðanverðu Indlandshafi og lykilverslunarleiðum milli austurs og vesturs sem liggja þar um.
Vis didėjantį Kinijos tarptautinį vaidmenį jau greičiausiai pastebi ne tiktai politikai, bet ir Kinijos kariniai planuotojai. Nors Kinija ir neturi didelių pajėgumų panaudoti jėgą už savo erdvės ribų, ji akivaizdžiai rodo didėjančius tokius siekius. JAV gynybos planuotojai reiškia susirūpinimą, kad Kinijos pagalba Mianmarui, Bangladešui, Šri Lankai ir Pakistanui yra dalis platesnės „perlų vėrinio“ strategijos suformuoti jūrinius pajėgumus, kurie leistų dominuoti šiaurinėje Indijos vandenyno dalyje ir jo pagrindiniuose prekybos tarp rytų ir vakarų kanaluose.
Det er ikke bare vestlige politikere som sannsynligvis vil merke seg Chinas økende, internasjonale tilstedeværelse, men også kinesiske militærplanleggere. Selv om China ennå ikke har store styrkeprojeksjonsevner, har de åpenbart økende ambisjoner i den retning. I de senere år har amerikanske forsvarplanleggere gitt uttrykk for bekymring for at kinesisk, økonomisk hjelp til Myanmar, Bangladesh, Sri Lanka og Pakistan er del av en bredere ”perlerad”-strategi for å etablere sjømilitære fasiliteter for å dominere det nordlige indiske hav og de viktige øst-vest handelsrutene.
Rosnąca obecność Chin na arenie międzynarodowej jest odnotowywana najprawdopodobniej nie tylko przez zachodnich polityków, ale także przez chińskich planistów wojskowych. Chociaż Chiny nie mają jeszcze wielkich zdolności do projekcji sił, z pewnością mają rosnące ambicje w tym kierunku. W ostatnich latach amerykańscy planiści obrony wyrażali zaniepokojenie, że pomoc gospodarcza Chin dla Myanmaru, Bangladeszu, Sri Lanki i Pakistanu jest częścią szerszej strategii „sznura pereł” zmierzającej do stworzenia instalacji możliwych do wykorzystania przez marynarkę wojenną w celu zdominowania północnego Oceanu Indyjskiego oraz kluczowych szlaków handlowych ze wschodu na zachód.
Prezenţa crescândă a Chinei în plan internaţional va fi probabil remarcată nu numai de politicienii occidentali, ci şi de planificatorii chinezi în domeniul militar. Deşi, până în prezent, China nu a intrat în posesia unor capabilităţi majore de proiecţie a forţei, Beijing-ul are aspiraţii din ce în ce mai mari în acest sens. În ultimii ani, panificatorii americani în domeniul apărării şi-au exprimat îngrijorarea că asistenţa economică pe care China o furnizează în Myanmar, Bangladeş, Sri Lanka şi Pakistan face parte dintr-o strategie mai amplă a „şiragului de perle”, de a crea facilităţi navale pentru a domina nordul Oceanului Indian şi rutele sale cheie pe axa est-vest.
Расширение международного присутствия Китая возьмут на заметку не только западные политики, но и те, кто разрабатывают военные планы в Китае. Китай пока не обладает крупным потенциалом для переброски сил, но он явно стремится к этому. В последние годы органы оборонного планирования США выражали беспокойство в связи с тем, что экономическая помощь, оказываемая Китаем Мьянме, Бангладеш, Шри-Ланке и Пакистану, может быть составной частью более крупной стратегии «жемчужного ожерелья», направленной на создание средств ВМС, обеспечивающих господство в северной части Индийского океана и на важнейших торговых путях между Востоком и Западом.
Nie len politici priemyslovo vyspelých štátov si už pravdepodobne uvedomujú rastúcu medzinárodnú prítomnosť Číny. Naisto si ju uvedomí aj hlavný štáb čínskej armády. Čína zatiaľ ešte nemá schopnosti k šíreniu svojej vojenskej prítomnosti vo svete, ale však má v tomto smere rastúce ambície. V poslednej dobe, vojenskí špecialisti USA vyjadrili znepokojenie nad skutočnosťou, že čínska hospodárska pomoc Myanmaru, Bangladéšu, Srí Lanke a Pakistanu je súčasťou rozsiahlej stratégie tzv. "náhrdelníku z periel", ktorej zámerom je kontrola severnej časti Indického oceánu a jeho najdôležitejších námorných tras medzi Východom a Západom, čínskym námorníctvom.
Vse večje mednarodne prisotnosti Kitajske ne bodo opazili le zahodni politiki, temveč tudi kitajski vojaški načrtovalci. Čeprav Kitajska še nima večjih zmogljivosti za projiciranje sil, pa jasno kaže vse večje težnje v tej smeri. Zadnjih nekaj let ameriški obrambni načrtovalci izražajo zaskrbljenost, da je kitajska gospodarska pomoč Mjanmarju, Bangladešu, Šri Lanki in Pakistanu del širše strategije »nizanja biserov« za vzpostavljanje pomorskih objektov za prevlado nad severom Indijskega oceana in njegovimi trgovinski potmi vzhod-zahod.
Çin’in uluslararası alanda giderek artan varlığı sadece Batılı politikacıların değil, kendi askeri planlamacıların da dikkatini çekmektedir. Çin henüz büyük bir kuvvet oluşturma yeteneğine sahip olmamakla beraber bu yönde gelişmeyi ummaktadır. Son yıllarda ABD savunma planlamacıları Çin’in Myanmar, Bangladeş, Sri Lanka ve Pakistan’a sağladığı ekonomik yardımın ülkenin deniz kuvvetleri tesisleri kurarak kuzey Hint Okyanusu ve doğu-batı deniz ticaret yolları üzerinde hakimiyet kurma stratejisinin bir parçası olduğundan endişe duymaktadırlar.
Ne tikai rietumu politiķi ņems vērā Ķīnas pieaugošo starptautisko klātbūtni, bet arī Ķīnas militārie plānotāji. Pagaidām Ķīnai nav lielas militāro spēku nosūtīšanas spējas, tomēr tā pauž skaidru nolūku darboties minētajā virzienā. Pēdējos gados ASV militārie plānotāji ir pauduši bažas, ka Ķīnas militārā palīdzība Mjanmai, Bangladešai, Šrilankai un Pakistānai ir daļa no plašākas “pērļu virtenes” stratēģijas, lai izveidotu jūras spēkus, kas dominētu Indijas okeāna ziemeļu daļā un galvenajos austrumu-rietumu tirdzniecības ceļos.
  Nato Review  
Военните способности на НАТО, разбира се, са само част от смисъла на неговото съществуване и политическата му роля определено е по-важна. Съюзът, който стана център на все по широка мрежа от партньорски отношения, разполага с редица невоенни канали за укрепване на мира и стабилността.
Ωστόσο, η αναζήτηση για μεγαλύτερη επιχειρησιακή αποτελεσματικότητα δεν τελειώνει ποτέ. Αυτό εν μέρει συμβαίνει εξ αιτίας των απαιτήσεων που δημιουργούν οι αλλαγές στις επιχειρήσεις, σε τουλάχιστον δύο βασικά ζητήματα. Πρώτον, οι απαιτήσεις για συγκεκριμένα επιχειρησιακά θέατρα εξελίσσονται σε βάθος χρόνου, ειδικά όσον αφορά τις αναγκαίες δυνατότητες. Για παράδειγμα, αυτό συνέβη στην πρώην Γιουγκοσλαβία. Δεύτερον, δρομολογούνται νέες επιχειρήσεις που δημιουργούν απαιτήσεις, οι οποίες είναι συνήθως επιπρόσθετες και κάποιες φορές διαφορετικές από εκείνες των προηγουμένων επιχειρήσεων. Οι απαιτήσεις της Διεθνούς Δύναμης Βοηθείας για Ασφάλεια (ISAF) στο Αφγανιστάν, της Δύναμης του Κοσσυφοπεδίου, της Επιχείρησης
Операции кризисного реагирования стали ключевым элементом вклада НАТО в обеспечение международного мира и безопасности, и успех этих операций зачастую рассматривается в качестве критерия постоянной востребованности Североатлантического союза. Военный потенциал НАТО, конечно же, служит лишь частичным обоснованием необходимости ее существования, еще большее значение имеет, возможно, политическая роль НАТО. Сосредоточив в себе масштабную, постоянно расширяющуюся деятельность по развитию партнерских отношений, НАТО вносит свой вклад в укрепление мира и стабильности, используя разнообразные невоенные методы. Но среди всех этих функций наиболее ценной является ее способность переводить результаты политических консультаций и договоренностей в плоскость коллективных военных действий. В результате этого Североатлантический союз постоянно стремится повышать свой потенциал для проведения современных и возможных будущих операций.
Ancak, operasyonel etkinliği arttırma yolları ile ilgili arayışlar hiçbir zaman sona ermez. Bunun bir nedeni operasyonların ortaya çıkardığı ihtiyaçlar, en azından iki anlamda, sürekli değişmektedir. Birincisi, savaş alanlarındaki ihtiyaçlar, özellikle yetenekler açısından, devamlı değişiklikler göstermektedir. Buna örnek olarak eski Yugoslavya gösterilebilir. İkincisi, başlatılan yeni operasyonlar daha evvelki operasyonlardan daha fazla, hatta bazen daha farklı ihtiyaçları da beraberinde getirirler. Afganistan’daki Güvenlik Gücü (ISAF), Kosova Gücü,
Пошук більшої оперативної ефективності безкінечний. Частково це викликано змінами оперативних ситуацій у двох сенсах. По-перше, вимоги конкретних оперативних театрів, особливо щодо потрібної спроможності, розвиваються поступово. Так, наприклад, було у колишній Югославії. По-друге, розпочинаються нові операції, які висувають вимоги, що зазвичай є додатковими до вимог попередніх операцій, а інколи відрізняються від них. Вимоги Міжнародних сил сприяння безпеці (МССБ) в Афганістані, Сил Косова, операції
  Nato Review  
Съществува широк консенсус по факта, че настоящата “конкурентна среда” на НАТО е променена. Относително статичната среда от времето на Студената война бе заменена от изключително променлив и сложен стратегически пейзаж.Новата комбинация от играчи с техните съществуващи или нови способности създава ново предизвикателство за сигурността.
Il existe un large consensus pour considérer que l' « environnement concurrentiel » actuel de l'OTAN est en mutation. L'environnement concurrentiel comparativement statique de la Guerre froide a cédé la place à un paysage sécuritaire extrêmement fluide et complexe. L'association de nouveaux concurrents et de leurs capacités existantes et émergentes crée un nouveau défi pour la sécurité. Ces nouveaux concurrents incluent des acteurs transnationaux et non constitués par des Etats, qui ne présentent pas nombre des attributs d'identification familiers tels que territoires, frontières et bases fixes, tout en étant guidés par une série diversifiée d'aspirations et de motifs, et qui, de surcroît, opèrent en fonctions de règles différentes.
Man ist sich allgemein darin einig, dass sich die "Wettbewerbssituation" der NATO geändert hat. An die Stelle der vergleichsweise statischen Wettbewerbssituation des Kalten Krieges ist eine äußerst rasch veränderliche und komplexe Sicherheitslandschaft getreten. Neue Konkurrenten bedeuten in Verbindung mit ihren bisherigen bzw. ihren neuen Fähigkeiten eine neue Sicherheitsherausforderung. Zu den neuen Konkurrenten zählen transnationale und nichtstaatliche Akteure, denen zahlreiche vertraute Kennzeichen wie Hoheitsgebiet, Grenzen und feste Stützpunkte fehlen, die ein breites Spektrum unterschiedlichster Ziele und Motive aufweisen und die nach unterschiedlichen Regeln handeln.
Existe un amplio consenso respecto al hecho de que el "entorno competitivo" actual de la OTAN ha cambiado. El entorno competitivo relativamente estático de la guerra fría se ha visto reemplazado por un escenario de seguridad extremadamente fluido y complejo. La combinación de nuevos competidores y sus capacidades existentes y emergentes representa un nuevo reto para la seguridad. Entre los nuevos competidores hay transnacionales y no estatales, que carecen de los típicos atributos tradicionales de identificación como un territorio, unas fronteras y unas bases fijas, tienen un conjunto muy diverso de objetivos y motivaciones, y operan siguiendo normas diferentes.
C'è largo consenso sul fatto che l'attuale "contesto concorrenziale" della NATO è mutato. Lo statico contesto concorrenziale della Guerra Fredda è stato sostituito da uno scenario della sicurezza estremamente fluido e complesso. La combinazione di nuovi concorrenti e delle loro esistenti ed emergenti capacità crea una nuova sfida nel campo della sicurezza. Tra i nuovi concorrenti si annoverano protagonisti transnazionali e non statuali privi di molti dei normali attributi individuanti quali il territorio, i confini e le basi fisse, che possiedono, invece, un diverso insieme di aspirazioni e motivi, e che agiscono in base a regole diverse.
Existe consenso generalizado quanto ao facto de o "ambiente competitivo" da OTAN ter mudado. O ambiente competitivo comparativamente estático da Guerra Fria foi substituído por uma paisagem de segurança extremamente fluida e complexa. A combinação de novos concorrentes e das suas capacidades existentes e emergentes cria um novo desafio de segurança. Os novos concorrentes incluem actores transnacionais e não Estados, que não apresentam muitos dos atributos identificadores familiares tais como território, fronteiras e bases fixas, possuindo um conjunto de aspirações e motivos diversos e operando segundo regras diferentes.
Υπάρχει ευρεία συναίνεση ότι άλλαξε το σημερινό «ανταγωνιστικό περιβάλλον» του ΝΑΤΟ. Το συγκριτικά στατικό ανταγωνιστικό περιβάλλον του Ψυχρού Πολέμου αντικαταστάθηκε από ένα εξαιρετικά ρευστό και σύνθετο σκηνικό ασφαλείας. Ο συνδυασμός νέων ανταγωνιστών και των δυνατοτήτων τους, είτε αυτών που κατέχουν είτε των αναδυόμενων, δημιουργεί μια νέα πρόκληση για την ασφάλεια. Στους νέους ανταγωνιστές συμπεριλαμβάνονται διεθνείς πρωταγωνιστές αλλά και πρωταγωνιστές που δεν είναι κράτη, που δεν έχουν πολλές από τις γνώριμες αναγνωριστικές ιδιότητες της επικράτειας, των συνόρων και των σταθερών βάσεων, και που διέπονται από μια ανόμοια ομάδα επιδιώξεων και κινήτρων, και που λειτουργούν με διαφορετικούς κανόνες.
Panuje všeobecná shoda, že současné “konkurenční prostředí” NATO prošlo změnami. Poměrně statické konkurenční prostředí studené války bylo nahrazeno extrémně proměnlivými a spletitými bezpečnostními riziky. Kombinace nových soupeřů a jejich existujícího a nově se vynořujícího potenciálu představuje novou výzvu pro bezpečnost. K novým soupeřům patří nadnárodní a nestátní aktéři, kteří postrádají mnohé ze známých identifikačních charakteristik, jako jsou např. území, hranice a stálé základny, určité cíle a motivy a různá pravidla operací.
Der er bred enighed om, at NATO's nuværende "konkurrencemiljø" har ændret sig. Det relativt statiske konkurrencemiljø fra Den Kolde Krigs tid er blevet erstattet af et ekstremt flydende og komplekst sikkerhedspolitisk landskab. Kombinationen af nye konkurrenter og deres eksisterende og nye kapaciteter skaber nye udfordringer mod sikkerheden. Til de nye konkurrenter hører transnationale og ikke-statslige aktører, som ikke besidder mange af de velkendte kendetegn form af territorium, grænser og faste baser, som har et bredt sæt af ønsker og motiver, og som ikke følger gængse spilleregler.
Üldiselt ollakse ühel nõul, et NATO praegune „konkurentsikeskkond” on muutunud. Külma sõja aegne suhteliselt staatiline konkurentsikeskkond on asendunud äärmiselt muutliku ja keeruka julgeolekumaastikuga. Uute konkurentide ning nende olemasolevate ja arendatavate võimete kombinatsioon tekitab uusi julgeolekuväljakutseid. Uute konkurentide hulgas on riikideüleseid ja riikideväliseid osapooli, kellel puuduvad paljud harjumuspärased tunnused, nagu territoorium, piirid ja kindel tugipunkt, ning kellel on eripalgelised taotlused ja motiivid ning kes lähtuvad oma tegevuses erinevatest reeglitest.
Széles körű az egyetértés abban, hogy a NATO jelenlegi “versenykörnyezete” megváltozott. A hidegháború viszonylag állandó versenykörnyezetét egy rendkívül folyékony és összetett biztonsági tájkép váltotta fel. Az új versenytársak és azok meglevő, illetve kialakuló képességei új biztonsági kihívást teremtenek. Az új versenytársak között szerepelnek nemzetek közötti és nem-állami szereplők, akikből hiányozik a terület, határok és állandó bázisok által képviselt számos ismerős meghatározó jellemző, és amelyek sokféle indíttatással és motivációval rendelkeznek, és különböző szabályok szerint tevékenykednek.
Eining ríkir breið samstaða um að núverandi „samkeppnisumhverfi“ NATO hafi breyst. Tiltölulega stöðugt samkeppnisumhverfi kalda stríðsins hefur vikið fyrir öryggisumhverfi sem er ákaflega flókið og óstöðugt. Nýir keppinautar og geta þeirra, jafnt núverandi geta sem framtíðargeta, mynda saman nýja áskorun í öryggismálum. Meðal nýrra keppinauta eru fjölþjóðlegir aðilar og aðilar sem ekki eru ríki og hafa því ekki mörg af hinum gamalkunnu einkennum á borð við yfirráðasvæði, landamæri og fastar bækistöðvar, en hafa margvíslegar væntingar og framtíðarsýn og styðjast við aðrar reglur í aðgerðum sínum.
Visi sutaria, kad dabartinė NATO „konkurencinė aplinka“ yra pasikeitusi. Palyginti statišką šaltojo karo konkurencinę aplinką pakeitė ypač nestabilus ir sudėtingas saugumo kraštovaizdis. Naujų konkurentų bei jų turimų ir atsirandančių pajėgumų deriniai kuria naujus iššūkius saugumui. Tarp naujųjų konkurentų yra tarpnacionaliniai ir nevalstybiniai veikėjai, kurių dauguma neturi tokių pažįstamų skiriamųjų bruožų, kaip teritorija, sienos arba stabilios bazės. Jie veikia pagal skirtingas taisykles, vadovaudamiesi įvairiausiais siekiais ir motyvais.
Istnieje szeroki konsensus co do tego, że aktualne „zewnętrzne warunki konkurencji” dla NATO uległy zmianie. Stosunkowo statyczne warunki konkurencji panujące w okresie zimnej wojny zostały zastąpione niezwykle płynnym i złożonym krajobrazem bezpieczeństwa. Kombinacja nowych przeciwników oraz ich dotychczasowych lub rodzących się zdolności stwarza nowe wyzwania w dziedzinie bezpieczeństwa. Do nowych przeciwników zaliczają się zarówno podmioty ponadnarodowe, jak i pozanarodowe, którym brak wielu znanych identyfikujących atrybutów, takich jak terytorium, granice i stałe bazy, posiadające zróżnicowany zestaw aspiracji i motywów oraz działające według odmiennych zasad.
Există un consens larg asupra faptului că „mediul de competiţie” curent al NATO s-a schimbat. Mediul de competiţie static al războiului rece a fost înlocuit de un peisaj de securitate extrem de fluid şi complex. Combinaţia dintre noii competitori şi capabilităţile lor existente şi în curs de apariţie creează o nouă provocare de securitate. Noii competitori includ actori trans-naţionali şi non-statali, care nu prezintă multe dintre trăsăturile necesare pentru identificarea acestora, cum ar fi teritoriul, graniţele şi bazele fixe, care au un set diferit de aspiraţii şi motivări şi care acţionează după alte reguli.
Существует широкий консенсус относительно того, что текущие "условия конкуренции" НАТО изменились. Сравнительно статические условия конкуренции времен "холодной войны" сменились на чрезвычайно подвижные и сложные условия современного ландшафта безопасности. Появление новых конкурентов и их существующие и нарождающиеся возможности в совокупности создают новый вызов безопасности. Новые конкуренты включают транснациональные и негосударственные субъекты, у которых отсутствуют многие знакомые определяющие признаки территории, границ и стационарных баз. Кроме того, их запросы и мотивы весьма разнообразны, они действуют по разным правилам.
Obstaja širok konsenz o tem, da se je Natovo trenutno "konkurenčno okolje" spremenilo. Razmeroma statično konkurenčno okolje hladne vojne so zamenjale izjemno spremenljive in zapletene varnostne okoliščine. Kombinacija novih konkurentov ter njihovih obstoječih in nastajajočih zmogljivosti ustvarja nov varnostni izziv. Novi konkurenti so lahko čeznacionalni in nedržavni subjekti, ki jih ni mogoče opredeliti na podlagi ozemlja, meja in fiksne baze, ki imajo zelo različne cilje in motive in ki delujejo na podlagi različnih pravil.
NATO’nun bugünkü “rekabet ortamı”nın değiştiği konusunda geniş bir görüş birliği mevcuttur. Soğuk Savaş döneminin nispeten durağan rekabet ortamı yerini son derece değişken ve karmaşık bir güvenlik ortamına bırakmıştır. Yeni rakipler ve bunların mevcut ve ortaya çıkmakta olan yetenekleri yeni bir güvenlik sorunu oluşturmaktadır. Yeni rakipler arasında toprak, sınır ve sabit üsler gibi alışılmış belirleyici niteliklere sahip olmayan, çok farklı umut ve amaçları olan, ve tamamen farklı kurallarla iş gören uluslar üstü ve hükümet dışı unsurlar da vardır.
Pastāv plaša vienprātība par to, ka NATO šā brīža „konkurences vide” ir mainījusies. Relatīvi statisko aukstā kara konkurences vidi ir nomainījusi ārkārtīgi mainīga un komplicēta drošības situācija. Jaunu konkurentu un to eksistējošo un jauno spēju apvienojums rada jaunu drošības izaicinājumu. Jaunie konkurenti ietver transnacionālus un ne-valstiskus aktierus, kam pietrūkst daudzi pazīstami identifikācijas atribūti, tādi kā teritorija, robežas un fiksētas bāzes, kam ir dažādi centieni un motīvi, un arī savādāki spēles noteikumi.
„Конкурентне середовище”, в якому існує НАТО, змінилося – у цьому питанні досягнуто консенсусу. Відносно статичне конкурентне середовище часів холодної війни перетворилось на дуже нестабільне і багатофакторне середовище безпеки. Нові конкуренти, їх наявні можливості і ресурсний потенціал, що розвивається, створюють нові проблеми в галузі безпеки. Серед нових конкурентів з’явились транснаціональні та недержавні структури, які вже не мають традиційних ознак території, кордонів, фіксованих баз, мають дуже різні цілі та мотиви, а також керуються різними правилами в своїй діяльності.
  НАТО Преглед - Крачка н...  
Второ, опитите да реши проблема с Техеран (или Северна Корея) дават (макар и ограничена) възможност на Москва да разграничи позицията си от тази на Вашингтон и така да утвърди статута си на независим играч. Трето, това е част от по-широката стратегия на сближаване с другите партньори на неофициалната група БРИК (Бразилия, Русия, Индия и Китай).
Why not? Firstly, Russia doesn’t have a sense of acute danger emanating from Iran, nor from organisations like Hezbollah or Hamas. Secondly, dealing with Tehran (or North Korea) gives Moscow an opportunity (albeit a limited one) to distinguish its position from that of Washington, and by doing so, confirm its status as an independent player. Thirdly, it is part of a wider strategy of proving Moscow’s standing with other partners in the informal BRICS (Brazil, Russia, India, China) group. These countries, very different and sometimes incompatible in many respects, feel solidly united by an inferiority complex vis-à-vis America and the West, as well as a burning desire to challenge it.
Pourquoi? Premièrement, la Russie n'a pas le sentiment que Téhéran, ou des organisations comme le Hezbollah ou le Hamas, représentent un danger grave. Deuxièmement, traiter avec l’Iran (ou la Corée du Nord) donne à Moscou une occasion (même limitée) de marquer la différence de sa position par rapport à celle de Washington, et, ce faisant, de confirmer son statut d’acteur indépendant. Troisièmement, cela fait partie d'une stratégie plus large pour prouver la proximité de Moscou avec les autres partenaires du groupe informel BRICS (Brésil, Russie, Inde, Chine). Ces pays, très différents et parfois incompatibles à bien des égards, se sentent solidement unis par un complexe d'infériorité vis-à-vis de l'Amérique et de l'Occident, ainsi que par un ardent désir de se poser en rivaux.
Warum nicht? Erstens hat Russland nicht das Gefühl, dass vom Iran oder von Organisationen wie Hisbollah oder Hamas eine akute Gefahr ausgeht. Zweitens bietet der Umgang mit Teheran (oder Nordkorea) Moskau eine (wenn auch begrenzte) Gelegenheit, die eigene Position von derjenigen Washingtons abzugrenzen und dadurch seinen Status als unabhängiger Akteur zu untermauern. Drittens ist es Teil einer breiter gefassten Strategie, Moskaus Ansehen bei anderen Partnern in der informellen BRIC-Gruppe (Brasilien, Russland, Indien, China) unter Beweis zu stellen. Diese Länder, die sehr verschieden und in vielerlei Hinsicht inkompatibel sind, fühlen sich geeint durch einen Minderwertigkeitskomplex gegenüber Amerika und dem Westen und durch ein brennendes Verlangen, diesen Komplex zu überwinden.
¿Por qué no? En primer lugar, Rusia no cree que países como Irán u organizaciones como Hezbolá o Hamás supongan un grave peligro para ella. En segundo lugar, tratar con Teherán (o con Corea del Norte) le brinda a Moscú una oportunidad (aunque limitada) de diferenciar su postura respecto a la de Washington, confirmando así su estatus como jugador independiente. Y, por último, forma parte de una estrategia más amplia consistente en mostrar una posición más cercana a la de los otros socios BRIC (Brasil, Rusia, India y China). Todos estos países, muy diferentes entre sí e incluso a veces incompatibles en ciertos aspectos, se sienten unidos por su complejo de inferioridad respecto a EEUU y Occidente, y por su ardiente deseo de superarles.
Perché no? In primo luogo, la Russia non percepisce un acuto pericolo proveniente da Iran, o da organizzazioni come Hezbollah o Hamas. In secondo luogo, occuparsi di Teheran (o della Corea del Nord) fornisce a Mosca un'opportunità (per quanto limitata) per distinguere la sua posizione da quella di Washington, e così facendo, confermare il suo status di protagonista indipendente. In terzo luogo, ciò fa parte di una più vasta strategia per dimostrare la partecipazione di Mosca con altri partner al gruppo informale BRICS (Brasile, Russia, India, Cina). Questi paesi, assai diversi tra loro, e a volte per molti versi incompatibili, si sentono solidalmente uniti da un complesso d’inferiorità nei confronti dell’America e dell'Occidente, come pure pervasi da un bruciante desiderio di sfidarli.
Porque não? Em primeiro lugar, a Rússia não sente que do Irão provenha um perigo sério, do mesmo modo que não o sente da parte do Hezbollah ou do Hamas. Em segundo lugar, lidar com Teerão (ou a Coreia do Norte) dá a Moscovo a oportunidade (ainda que limitada) de distinguir a sua posição da de Washington e, assim, confirmar o seu estatuto de actor independente. Em terceiro lugar, faz parte de uma estratégia mais vasta para provar a posição de Moscovo junto dos outros parceiros no grupo informal BRICS (Brasil, Rússia, Índia e China). Estes países, muito diferentes e por vezes incompatíveis, sentem-se solidamente unidos por um complexo de inferioridade relativamente à América e ao Ocidente, e por um desejo ardente de os desafiar.
Waarom niet? In de eerste plaats voelt Rusland geen acuut gevaar vanuit Iran, of van organisaties als Hezbollah of Hamas. In de tweede plaats geeft het optreden tegen Tehran (of Noord-Korea) Moskou een gelegenheid (al is het een beperkte) om een andere positie te kiezen dan Washington, en door dat te doen, zijn status te bevestigen als onafhankelijke partij. In de derde plaats is het een onderdeel van een bredere strategie om Moskou’s positie te versterken t.o.v. andere partners in de informele BRICS-groep (Brazilië, Rusland, India, China). Deze landen, die zo verschillend zijn en soms op veel punten zo slecht bij elkaar passen, voelen zich stevig verbonden door een minderwaardigheidscomplex t.o.v. Amerika en het Westen, en ook door het brandend verlangen om hen uit te dagen.
Proč ne? Za prvé, Rusko nemá pocit, že akutní nebezpečí pochází z Íránu, a to ani ze strany Hezbolláhu nebo Hamásu. Za druhé, jednání s Teheránem (nebo Severní Koreou) poskytuje Moskvě příležitost (byť omezenou) odlišovat svoji pozici od Washingtonu, a tím se potvrdit v roli nezávislého aktéra. Za třetí, je to část rozsáhlé strategie dokázat vliv Moskvy uprostřed neformální skupiny BRICS (Brazilie, Rusko, Indie, Čína). Tyto země, velmi rozdílné a občas nekompatibilní v mnoha aspektech, se cítí trvale spojeny pocitem méněcennosti vůči USA a Západu, stejně jako touhou oba bloky zpochybnit.
Miks? Esiteks ei taju Venemaa Iraani ega organisatsioonide nagu Hezbollah või Hamas poolt teravat ohtu. Teiseks annab Teheraniga (või Põhja-Koreaga) suhtlemine Moskvale (küll piiratud) võimaluse eristada oma positsiooni Washingtoni omast ning seeläbi kinnitada, et Venemaa on sõltumatu jõud. Kolmandaks on see osa laiemast strateegiast, mille eesmärk on kinnistada Moskva positsiooni nn BRICi riikidest (Brasiilia, Venemaa, India, Hiina) partnerite suhtes. Neid riike, mis on väga erinevad ja paljuski kokkusobimatud, ühendab tugevalt alaväärsuskompleks USA ja Lääne suhtes, aga ka põletav soov selle vastu võidelda.
Miért? Először is, Oroszország nem érzékel azonnali veszélyt Irán felől, sem pedig az olyan szervezetek részéről, mint a Hezbollah vagy a Hamasz. Másodsorban, a Teheránnal (vagy Észak-Koreával) való foglalkozás lehetőséget (bár korlátozott lehetőséget) biztosít Moszkva számára, hogy helyzetét megkülönböztesse Washington helyzetétől, és ezáltal megerősítse független szerepét. Harmadrészt ez része egy nagyobb léptékű stratégiának, amely bebizonyítja, hogy Moszkva más partnerekkel együtt részt vesz az informális BRICS (Brazília, Oroszország, India, Kína) csoportosulásban. Ezek az egyébiránt nagyon különböző és olykor sok tekintetben ellenérdekelt országok szilárdan összetartozónak érzik magukat az Amerikával és a Nyugattal szembeni kisebbrendűségi érzések miatt, továbbá égnek a vágytól, hogy kesztyűt dobhassanak neki.
Af hverju ekki? Í fyrsta lagi meta Rússar það þannig að ekki stafi bein, aðkallandi hætti af Íran, né samtökum á borð við Hezbollah og Hamas. Í öðru lagi veita samskipti við Teheran (eða Norður-Kóreu) Moskvu tækifæri (að vísu takmarkað) til að marka sérstöðu sína frá Washington, og með því, staðfesta stöðu sína sem óháðs aðila. Í þriðja lagi er þetta hluti af víðtækari stefnu þar sem Moskva tekur sér stöðu við hlið samstarfsaðila innan hins óformlega BRICS-hóps (Brasilía, Rússland, Indland, Kína). Þessi ríki, afar ólík og ósambærileg á mörgum sviðum, telja sig eiga samleið vegna sameiginlegrar minnimáttarmeinloku gagnvart Bandaríkjunum og Vesturlöndum, ásamt brennandi þrá eftir að storka þeim.
Kodėl ne? Pirmiausia Rusijai neatrodo, kad iš Irano ar tokių organizacijų kaip Hezbollah ar Hamas jai kiltų koks didelis pavojus. Antra, bendravimas su Teheranu (arba Šiaurės Korėja) suteikia Rusijai galimybę (nors ir ribotą) atskirti savo poziciją nuo Vašingtono ir taip pabrėžti savo, kaip nepriklausomos veikėjos, statusą. Trečia, platesnės strategijos dalis yra įrodyti Maskvos poziciją santykiuose su kitais partneriais neformalioje BRICS (Brazilija, Rusija, Indija, Kinija) grupėje. Visos šios šalys, labai skirtingos ir dažnai daugeliu požiūrių nesuderinamos, jaučiasi stipriai siejamos to paties nepilnavertiškumo komplekso santykiuose su Amerika ir Vakarais bei karšto noro jam nepasiduoti.
Hvorfor ikke? For det første oppfatter ikke Russland at det er noen akutt fare fra Iran, heller ikke fra slike organisasjoner som Hizbollah eller Hamas. For det andre gir kontakt med Teheran (eller Nord-Korea) Moskva en mulighet (om enn begrenset) til å skille sin posisjon fra Washingtons, og ved å gjøre det bekrefte sin status som en uavhengig aktør. For det tredje er det del av en større strategi for å gi Moskvas kontakt med andre partnere i den uformelle BRICS (Brasil, Russland, India, Kina)-gruppen. Disse landene, som er svært forskjellige og noen ganger uforenlige med hverandre på mange måter, føler seg sterkt forent av et mindreverdighetskompleks vis-à-vis Amerika og Vesten, så vel som et brennende ønske om å utfordre dem.
Dlaczego? Po pierwsze, Rosja nie odczuwa poważnego zagrożenia ani ze strony Iranu, ani organizacji takich, jak Hezbollah lub Hamas. Po drugie, kontakty z Teheranem (lub Koreą Północną) dają Moskwie (wprawdzie niewielką) szansę na odróżnienie swojego stanowiska od tego, co prezentuje Waszyngton, a tym samym – na potwierdzenie swojego statusu niezależnego gracza. Po trzecie, jest to elementem szerszej strategii polegającej na tym, że Moskwa udowadnia swoją pozycję wraz z innymi partnerami w nieformalnej grupie BRICS (Brazylia, Rosja, Indie, Chiny). Państwa te, bardzo rożne i czasami nieporównywalne pod wieloma względami, czują się silnie związane kompleksem niższości wobec Ameryki i Zachodu oraz palącym pragnieniem, aby rzucić im wyzwanie.
De ce nu? În primul rând, Rusia nu are sentimentul unui pericol acut generat de Iran sau de organizaţii precum Hezbollah şi Hamas. În al doilea rând, implicarea sa în cazul Teheranului (sau al Coreei de Nord) oferă Moscovei o ocazie (chiar şi limitată) să-şi particularizeze poziţia în raport cu cea a Washingtonului şi să-şi confirme, în acest fel, statutul de actor independent. În al treilea rând, acest lucru face parte dintr-o strategie mai amplă de a dovedi solidaritatea Moscovei cu alţi parteneri în cadrul informal al grupului BRICS (Brazilia, Rusia, India, China). Aceste ţări, foarte diferite şi uneori incompatibile din multe puncte de vedere, se simt solid unite de un complex de inferioritate faţă de America şi Occident, precum şi de o dorinţă arzătoare de a deveni un challenger al acestora.
Почему? Во-первых, у России нет ощущения неотложной опасности, исходящей от Ирана или от таких организаций, как Хизбалла или Хамас. Во-вторых, занимаясь Тегераном (или Северной Кореей), Москва получает возможность, хотя и ограниченную, занять отличную от Вашингтона позицию и тем самым подтвердить свой статус независимого игрока. В-третьих, это часть более общей стратегии, направленной на то, чтобы повысить престиж Москвы среди партнеров по неформальной группе БРИК (Бразилия, Россия, Индия, Китай). Эти страны – очень разные и порой несовместимые со многих точек зрения – чувствуют прочную связь, основанную на комплексе неполноценности по отношению к Америке и Западу, а также жгучее желание бросить им вызов.
Prečo nie? Po prvé, Rusko nemá pocit, že akútne nebezpečenstvo pochádza z Iránu a to ani zo strany Hezbolláh alebo Hamasu. Po druhé, jednania s Teheránom (alebo Severnou Kóreou) poskytuje Moskve príležitosť (aj keď obmedzenú) odlišovať svoju pozíciu od Washingtonu a tým potvrdiť svoju úlohu nezávislého aktéra. Po tretie, je to časť rozsiahlej stratégie dokázať vplyv Moskvy uprostred neformálnej skupiny BRICS (Brazília, Rusko, India, Čína). Tieto krajiny, aj keď veľmi rozdielne a občas v mnohých aspektoch nekompatibilné, sa cítia trvale spojené pocitom menejcennosti voči USA a Západu, rovnako ako túhou oba bloky spochybniť.
Zakaj ne? Prvič, Rusija nima občutka neposredne nevarnosti, ki bi izvirala iz Irana, niti organizacij, kot sta Hezbolah ali Hamas. Drugič, ubadanje s Teheranom (ali Severno Korejo) daje Moskvi priložnost (četudi omejeno), da zavzame drugačno stališče od Washingtona in s tem potrdi svoj status neodvisnega akterja. Tretjič, to je del širše strategije potrjevanja položaja Moskve v odnosu do drugih partneric znotraj neformalne skupine BRIC (Brazilija, Rusija, Indija, Kitajska). Te države, ki se med seboj zelo razlikujejo in so z mnogih vidikov nekompatibilne, trdno združuje kompleks manjvrednosti v odnosu do Amerike in Zahoda, pa tudi goreča želja, da bi to spremenile.
Neden? Öncelikle Rusya Iran veya Hizbullah veya Hamas gibi örgütlerden kaynaklanan acil bir tehlike olduğu kanısında değildir. İkinci olarak Tahran (veya Kuzey Kore) ile uğraşmak Moskova’nın, sınırlı da olsa, konumunu Washington’un konumundan ayırt etmesine ve böylece bağımsız oyuncu statüsünü teyit etmesine olanak tanımaktadır. Üçüncü olarak da bu Moskova’nın gayrı resmi BRICS grubu (Brezilya, Rusya, Hindistan, Çin) içindeki konumunu kanıtlama stratejisinin bir parçasıdır. Birbirinden çok farklı, ve bir çok açıdan da son derece uyumsuz olan bu ülkeleri birbirlerine bağlayan, Amerika ve Batı karşısında duydukları aşağılık kompleksi ve bunu değiştirme arzusudur.
Kāpēc nē? Pirmkārt, Krievija neizjūt nekādus akūtus draudus, kas nāktu no Irānas, ne arī no tādām organizācijām kā Hezbollah vai Hamas. Otrkārt, sakari ar Teherānu (vai Ziemeļkoreju) dod iespēju (lai arī nosacītu) Maskavai nošķirt savu pozīciju no Vašingtonas nostājas un, šādi rīkojoties, apliecināt savu kā neatkarīga spēlētāja statusu. Treškārt, tā ir daļa no plašākas stratēģijas, kas apstiprina Maskavas pozīciju ar citiem partneriem neformālajā BRICS (Brazīlija, Krievija, Indija, Ķīna) grupā. Šīs valstis, kas ir ļoti dažādas un daudzējādā ziņā pat nesavienojamas, jūt vienojošu solidaritāti caur mazvērtības kompleksu pret Ameriku un rietumiem, kā arī degošu vēlmi izaicināt to.
  Краят на военно- морска...  
В допълнение към комбинираната сила на съюзническите флотове НАТО разполага с множество дискретни оперативни способности и технически умения, разпределени в различни структри и личен състав - двете съюзни военноморски командвания в Неапол, Италия, и Нортууд, Великобритания, и съюзното командване на подводни войски в Норфолк, щага Вирджиния, свързани с по-широка съвместна командна структура, четири постоянни многонационални групи за плаване в повърхностни води, две от които специализирани в разминирането, постоянно подчинени на Неапол и Нортууд, четири оперативни сили на повикване, ръководени от Франция, Италия, Испания и Великобритания, и една допълнителна с раширен капацитет, ръководена от Съединените щати, всички на разположение на ротационен принцип за операции на Силите за бързо реагиране на НАТО, Корабният център на НАТО в Нортууд, Планиращият център за океанско корабоплаване, Групата на НАТО за морски въоръжения, Морското бюро за стандартизация към Агенцията на НАТО за стандартизация и Съвместният център за подготовка за военноморски операции за забрана ва остров Крит, Гърция.
In addition to the combined strength of the Alliance’s navies, NATO’s vast maritime capacity is composed of a constellation of discrete operational capabilities and technical skills resident in various bodies and staffs: the two allied maritime commands at Naples, Italy, and Northwood, United Kingdom, and the allied submarine command at Norfolk, Virginia, reaching back to a wider joint command structure; four standing multinational maritime surface groups, two of which are specialised in mine counter-measures, permanently subordinated to Naples and Northwood; four on-call multinational task forces led by France, Italy, Spain and the United Kingdom, and an additional one with an expanded task force capacity led by the United States, all available on rotation for operations by the NATO Response Force; the NATO Shipping Centre at Northwood; the Planning Board for Ocean Shipping; the NATO Naval Armaments Group; the Maritime Standardization Board of the NATO Standardization Agency; the Combined Joint Operations from the Sea Centre of Excellence at Norfolk; and the NATO Maritime Interdiction Operations Training Centre on the island of Crete, Greece.
Outre la puissance combinée des marines de l’Alliance, la vaste capacité maritime de l’OTAN se compose de toute une série de moyens opérationnels distincts et de compétences techniques émanant de différents organismes et services : les deux commandements maritimes alliés de Naples, en Italie, et de Northwood, au Royaume-Uni, ainsi que le commandement allié des sous-marins à Norfolk, en Virginie, dans le cadre d’une structure de commandement interarmées plus large ; quatre groupes multinationaux permanents d’action de surface, dont deux sont spécialisés dans la lutte contre les mines, qui relèvent en permanence de Naples et de Northwood ; quatre forces d’intervention multinationales disponibles sur appel, conduites par la France, l’Italie, l’Espagne et le Royaume-Uni, et une autre dotée d’une capacité étendue, conduite par les États-Unis, toutes disponibles à tour de rôle pour les opérations de la Force de réaction de l’OTAN ; le Centre OTAN de la navigation commerciale, à Northwood ; le Bureau d’étude des transports océaniques ; le Groupe OTAN sur l’armement des forces navales ; le Bureau Mer de l’Agence OTAN de normalisation ; le Centre d’excellence pour les opérations interarmées multinationales menées à partir de la mer, à Norfolk ; et le Centre OTAN d'entraînement aux opérations d'interdiction maritime, en Crète.
Neben der kombinierten Stärke der Seestreitkräfte des Bündnisses setzt sich die gewaltige Marinekapazität der NATO aus einer Konstellation separater operativer Kapazitäten und technischer Skills unterschiedlicher Gremien und Stäbe zusammen: die zwei Allied Maritime Commands in Neapel, Italien, und in Northwood, Vereinigtes Königreich, sowie das Allied Submarine Command in Norfolk, Virginia, greifen auf eine breitere gemeinsame Kommandostruktur zurück; vier stehende multinationale Meeresoberflächengruppen, von denen zwei auf Gegenmaßnahmen gegen Minen spezialisiert sind, unterliegen permanent Neapel und Northwood; vier auf Abruf bereitstehende multinationale Einsatzgruppen unter Führung von Frankreich, Italien, Spanien und dem Vereinigten Königreich, sowie eine weitere mit einer erweiterten Einsatzkapazität unter Führung der Vereinigten Staaten stehen turnusmäßig für Operationen der NATO Response Force bereit; das NATO Shipping Centre in Northwood; das Planning Board for Ocean Shipping; die NATO Naval Armaments Group; das Maritime Standardization Board der NATO Standardization Agency; die Combined Joint Operations des Sea Centre of Excellence in Norfolk; und das NATO Maritime Interdiction Operations Training Centre auf der griechischen Insel Kreta.
Además de la fuerza conjunta de las armadas de la Alianza, la amplia capacidad marítima de la OTAN está compuesta por una constelación de capacidades operativas y conocimientos técnicos repartidos entre diversos organismos y estados mayores: los dos mandos marítimos aliados de Nápoles (Italia) y Northwood (Reino Unido) y el mando aliado submarino en Norfolk (Virginia), respaldados por una estructura de mandos conjuntos más amplia; cuatro grupos navales de superficie permanentes y multinacionales, dos de ellos especializados en desactivación de minas, que dependen de Nápoles y Northwood; cuatro fuerzas multinacionales de intervención bajo demanda lideradas por Francia, Italia, España y Reino Unido, y otra adicional con una capacidad ampliada como fuerza de intervención liderada por Estados Unidos, todas ellas disponibles de forma rotatoria para operaciones de la Fuerza de Respuesta de la OTAN; el Centro de Transporte Marítimo de la OTAN en Northwood; la Junta de Planificación para el Transporte Marítimo Oceánico; el Grupo de Armamentos Navales de la OTAN; la Junta de Normalización Naval de la Agencia de Normalización de la OTAN; las Operaciones Conjuntas Combinadas del Centro Naval de Excelencia en Norfolk; y el Centro de Adiestramiento para Operaciones Navales de Intercepción en la isla de Creta (Grecia).
Oltre alla forza multinazionale delle marine militari dell’Alleanza, la vasta capacità marittima della NATO è composta da una miriade di distinte capacità operative e competenze tecniche presenti in vari organismi e servizi: i due comandi marittimi di Napoli (Italia) e Northwood (Regno Unito) e il comando alleato sottomarini di Norfolk (Virginia), nel quadro di una più vasta struttura di comando interforze; quattro gruppi navali di superficie multinazionali permanenti, due dei quali specializzati nella lotta alle mine, in permanenza dipendenti da Napoli e da Northwood; quattro formazioni multinazionali “su chiamata”, guidate da Francia, Italia, Spagna e Regno Unito, ed una quinta con ampliate capacità, guidata dagli Stati Uniti, tutte disponibili a rotazione per operazioni della Forza di risposta della NATO; il Centro della NATO per la navigazione commerciale a Northwood; la Commissione di pianificazione per i trasporti oceanici; il Gruppo armamenti navali della NATO; la Commissione per la standardizzazione navale dell’Agenzia per la standardizzazione della NATO; il Centro di eccellenza "operazioni multinazionali ed interforze dal mare" di Norfolk; ed il Centro della NATO di addestramento operativo per l'interdizione marittima sull’isola di Creta (Grecia).
Para além da força combinada das marinhas da Aliança, a vasta capacidade marítima da NATO é composta por uma diversidade de capacidades operacionais e técnicas autónomas, disseminadas por diversos organismos: os dois comandos aliados marítimos em Nápoles, Itália, e em Northwood, no Reino Unido, e o comando submarino aliado em Norfolk, na Virgínia, unidos por uma estrutura de comando conjunta mais vasta; quatro grupos marítimos de superfície multinacionais permanentes, dois dos quais especializados em medidas anti-minas, subordinados permanentemente a Nápoles e a Northwood; quatro task forces multinacionais em alerta lideradas por França, Itália, Espanha e Reino Unido e uma task force adicional com capacidade expandida liderada pelos Estados Unidos, todas disponíveis rotativamente para operações da Força de Reacção da NATO; o Centro de Transportes Marítimos da NATO, em Northwood; o Comité de Planeamento para os Transportes Marítimos Oceânicos; o Grupo de Armamento Naval da NATO; o Conselho de Normalização Marítima da Agência de Normalização da NATO; as Operações Conjuntas Combinadas do Centro de Excelência do Mar, em Norfolk; e o Centro de Treino de Operações de Interdição Marítimas da NATO, na ilha de Creta, na Grécia.
بالإضافة إلى القوى البحرية للحلفاء مجتمعة، تتألف القوة البحرية للناتو من مجموعة من القدرات العملية المنفصلة والمهارات التقنية الموجودة في مختلف الوحدات والموظفين: القيادتين البحريّتين في كلّ من نابولي في إيطاليا ونورثوود في المملكة المتحدة، وقيادة الغواصات الموجودة في نورفوك في فيرجينيا، وتعود إلى هيكلية قيادية مشتركة أوسع، أربع مجموعات بحرية ثابتة متعددة الجنسيات، اثنتان منها مختصتان بإجراءات إزالة الألغام، ويتبعان بشكل دائم لنابولي ونورثوود؛ بالإضافة إلى أربع وحدات حربية تحت الطلب تحت قيادة فرنسا وإيطاليا وإسبانيا والمملكة المتحدة، وأخرى إضافية بقدرة حربية متقدمة بقيادة الولايات المتحدة الأمريكية؛ كل تلك الوحدات متوفرة بشكل دوري لعمليات قوة الرد للناتو:؛ مركز الملاحة للناتو في نورثوود؛ مجلس التخطيط للملاحة في المحيطات؛ مجموعة التسليح البحرية في الناتو، مجلس المعايرة البحرية لوكالة المعايرة البحرية للناتو:؛ العمليات المشتركة من المركز البحري للتميز في نورفوك؛ ومركز عمليات التدريب البحري للناتو في جزيرة كريت في اليونان.
Naast de gecombineerde kracht van de Bondgenootschappelijke marines, bestaat het enorme maritieme vermogen van de NAVO ook uit een samenstel van afzonderlijke operationele vermogens en technische vaardigheden, ondergebracht bij verschillende organen en staven: de twee geallieerde maritieme commando’s, een in Napels, in Italië, en een in Northwood, in het Verenigde Koninkrijk, en het geallieerde onderzeeërcommando in Norfolk, in Virginia, die banden onderhouden met een bredere gezamenlijke commandostructuur; vier permanente multinationale maritieme oppervlaktegroepen, waarvan er twee gespecialiseerd zijn in het opruimen van mijnen, die permanent ondergeschikt zijn aan Napels en Northwood; vier direct oproepbare, multinationale taakgroepen onder leiding van Frankrijk, Italië, Spanje en het Verenigde Koninkrijk, en nog een extra groep met een meer uitgebreid taakgroepvermogen o.l.v. de Verenigde Staten, die alle op toerbeurt beschikbaar zijn voor operaties van de NAVO-Reactiemacht; het NATO Shipping Centre in Northwood; de Planning Board for Ocean Shipping; de Naval Armaments Group van de NAVO; de Maritime Standardization Board van het Standardization Agency; het Combined Joint Operations from the Sea Centre of Excellence in Norfolk; en het NATO Maritime Interdiction Operations Training Centre op het eiland Kreta, in Griekenland.
Kromě spojených námořních sil Aliance jsou rozsáhlé námořní kapacity složeny ze struktury individuálních operačních a technických schopností různých útvarů a týmů: dvě spojená námořní velitelství v Neapoli a v britském Northwoodu, jedno ponorkové velitelství v Norfolku, Virginie, se zpětnou návazností na rozsáhlou strukturu společného velení, čtyři stálé mnohonárodní námořní hladinové skupiny, dvě z nich specializované na odminovací operace a trvale podřízeny velitelství v Neapoli a v Northwoodu, čtyři pohotovostní mnohonárodní bojové jednotky vedené Francií, Itálií, Španělskem a Velkou Británií, a jednu doplňující jednotku s rozšířenou bojovou působností, vedenou USA; všechny útvary jsou k dispozici, na rotační bázi, pro operace Sil rychlé reakce NATO, Námořního střediska NATO v Northwoodu, Plánovací komise pro oceánskou plavbu, Skupiny pro námořní zbrojení NATO, Námořního standardizačního výboru Standardizační agentury NATO, Velení spojených bojových operací Vyššího námořního střediska v Norfolku, a Výcvikového střediska NATO pro operace izolace prostoru, na řeckém ostrově Kréta.
Lisaks alliansi merevägede ühendatud võimsusele koosnevad NATO suured merejõud eraldi operatiivvõimete kogumist ja tehnilistest oskustest, mis on olemas mitmesugustel organitel ja staapidel: kaks NATO mere-osavägede juhatust – Itaalias Napolis ja Ühendkuningriigis Northwoodis – ning liitlaste allveelaevade väejuhatus Virginias Norfolkis, mis on osa laiemast ühendväejuhatuste struktuurist; neli mitmeriigi-püsimerejõudude pealveegruppi, millest kaks on spetsialiseerunud miinitõrjele ja alluvad alaliselt Napoli ning Northwoodi väejuhatustele; neli mitmeriigi-valmidussihtüksust, mida juhivad Prantsusmaa, Itaalia, Hispaania ja Ühendkuningriik, ning laiendatud sihtüksuse loomise võimega lisaüksus, mida juhib USA, mis on kõik rotatsiooni alusel kättesaadavad NATO reageerimisjõudude operatsioonideks; NATO laevanduskeskus Northwoodis; ookeanilaevanduse planeerimisnõukogu; NATO mereväerelvastuse grupp; NATO standardiameti mereväe standardinõukogu; mitmeriigi-ühendmereoperatsioonide tippkeskus Norfolkis; NATO mereväe tõkestusoperatsioonide väljaõppekeskus Kreeta saarel Kreekas.
A Szövetség haditengerészeteinek együttes erején túl, a NATO széleskörű tengerészeti kapacitását a különböző testületekben és törzsekben meglévő egyedi műveleti képességek és műszaki tudás hálózata alkotja: két szövetséges tengerészeti parancsnokság az olaszországi Nápolyban,és az Egyesült Királyság-beli Northwood-ban, illetve a szövetséges tengeralattjáró parancsnokság a Virgina állambeli Norfolkban, illetve az ezek mögötti parancsnoki struktúra; négy Nápoly és Northwood közvetlen alárendeltségében lévő állandó többnemzetiségű tengerészeti felszíni csoport, melyek közül kettő az aknaelhárító műveletekre specializálódott; négy készenlétben lévő többnemzetiségű alkalmi harccsoport Franciaország, Olaszország, Spanyolország és az Egyesült Királyság vezetése alatt és egy további bővített harccsoport képesség az Egyesült Államok vezetése alatt, mindannyian váltásonként a NATO Reagáló Erők rendelkezésében; a NATO Hajózási Központja Northwood-ban; az Óceáni Hajózási Tervező Testület; a NATO Haditengerészeti Fegyverzeti Csoportja; a NATO Szabványosítási Ügynökség Tengerészeti Szabványosítási Testülete; illetve a görögországi Krétán található NATO Haditengerészeti Lefogó Műveleti Kiképző Központ.
Fyrir utan hinn sameiginlega herafla sem liggur í flotadeildum bandalagsins, liggur sjóhernaðargeta NATO í umfangsmiklum stoðdeildum sem hafa ýmis konar aðgerðagetu og tækniþekkingu sem liggur hjá ýmsum stofnunum og fjölbreyttu starfsliði: þar má nefna tvær stjórnstöðvar fyrir sjóherinn í Napólí á Ítalíu og í Northwood í Bretlandi, kafbátastjórnstöðina í Norfolk í Virginíu, en þessar þrjár stöðvar tengjast víðtækara, sameiginlegu stjórnkerfi; fjórar fjölþjóðlegar flotadeildir, þar af tvær sem ávallt eru til reiðu og sem sérhæfðar eru til tundurduflaslæðingar en þær eru undir stjórn Napólí- og Northwood-stjórnstöðvanna; fjórar fjölþjóðlegar útkallsflotadeildir undir stjórn Frakklands, Ítalíu, Spánar og Bretlands, ásamt einni til viðbótar sem hefur útvíkkaða aðgerðagetu og stjórnað er af Bandaríkjunum, en þær eru allar reiðubúnar til skiptis til að standa að aðgerðum með viðbragðssveitum NATO. Þessu til viðbótar má nefna Skipamiðstöð NATO í Northwood, Skipulagsnefndina um úthafssiglingar, flotavopnabúnaðardeild NATO, Stöðlunarnefnd NATO í flotamálum sem heyrir undir Staðlastofnun NATO og Þjálfunarmiðstöðina á eynni Krít sem tilheyrir Grikklandi.
Be tos galios, kurią turi sutelktos valstybių narių karinių jūrų laivynų pajėgos, NATO gausius jūrinius pajėgumus sudaro daugybė įvairiems padaliniams ir štabams priklausančių atskirų pajėgumų ir techninių pajėgų: dvi sąjungininkų karinių jūrų pajėgų vadavietės Neapolyje, Italijoje ir Norfolke, Virdžinijos valstijoje, keturios nuolatinės daugianacionalinės laivyno kovinės grupės, kurių dvi specialiai parengtos atlikti išminavimo darbus ir priklauso Neapolio ir Nortvudo vadavietėms; keturios specialiosios paskirties pagal iškvietimą veikiančios grupės, kurioms vadovauja Prancūzija, Italija, Ispanija ir Jungtinės Karalystė, ir dar viena papildoma išplėstinė ypatingos paskirties grupė, kuriai vadovauja Jungtinės Amerikos Valstijos – visomis jomis rotacijos pagrindu savo operacijoms gali naudoti NATO greitojo reagavimo pajėgos; NATO laivininkystės centras Nortvude; Vandenynų laivininkystės planavimo valdyba; NATO karinio jūrų laivyno ginkluotės grupė; Jūrinės standartizacijos taryba prie NATO standartizacijos agentūros; Daugianacionalinių bendrų operacijų vykdymo iš jūros meistriškumo ugdymo centras Norfolke; ir NATO Laivų sulaikymo jūroje operacijų mokymo centras Kretos saloje, Graikijoje.
I tillegg til den samlete styrken til Alliansens mariner, består NATOs enorme maritime kapasitet av en konstellasjon av separate, operative evner og teknisk dyktighet som ligger i forskjellige organer og staber: de to allierte maritime kommandoene i Napoli, Italia, og Northwood, Storbritannia, og den allierte undervannskommando i Norfolk, Virginia, som strekker seg tilbake til en omfattende, felles kommandostruktur; fire stående multinasjonale maritime overflategrupper, hvorav to er spesialiserte innen minemottiltak, fast underlagt Napoli og Northwood; fire multinasjonale oppgavestyrker i beredskap ledet av Frankrike, Italia, Spania og Storbritannia, og enda en med en utvidet oppgavestyrkekapasitet ledet av USA, alle er tilgjengelige på rotasjonsbasis for operasjoner i NATOs reaksjonsstyrke; NATO Shipping Centre i Northwood; Planleggingsgruppen for havgående skipsfart; NATOs sjømilitære rustningsgruppe; Det maritime standardiseringsstyre i NATOs standardiseringskontor; kopmpetansesenteret for kombinerte fellesoperasjoner fra sjøen i Norfolk; og NATOs treningssenter for maritime avskjæringsoperasjoner på Kreta, Hellas.
Poza połączoną siłą marynarek wojennych Sojuszu, na potężny potencjał morski NATO składa się cała konstelacja oddzielnych zdolności operacyjnych oraz technicznych umiejętności osadzonych w różnych instytucjach i zespołach roboczych: dwa dowództwa morskie w Neapolu (Włochy) i Northwood (Wielka Brytania) oraz sojusznicze dowództwo okrętów podwodnych w Norfolk, Virginia, wywodzące się jeszcze z szerszej wspólnej struktury dowodzenia; cztery stałe wielonarodowe ugrupowania nawodnych jednostek morskich, z których dwie specjalizują się w zwalczaniu min i na stałe są przydzielone do Neapolu i Northwood; cztery działające na wezwanie zespoły zadaniowe kierowane przez Francję, Włochy, Hiszpanię i Stany Zjednoczone, wszystkie dostępne w ramach zmian rotacyjnych na potrzeby operacji prowadzonych przez Siły Odpowiedzi NATO, Centrum Żeglugi Morskiej NATO w Northwood; Zarząd Planowania Żeglugi Oceanicznej; Grupy ds. Uzbrojenia Sił Morskich NATO, Zarząd Standaryzacji Żeglugi Morskiej i Agencja Standaryzacji NATO, Połączone Wspólne Operacje z Morskiego Ośrodka Doskonalenia w Norfolk oraz Sojuszniczego Centrum Szkoleniowego w zakresie Operacji Przechwytywania Morskiego na Krecie w Grecji.
Pe lângă forţa combinată oferită de marinele militare ale statelor membre ale Alianţei, în compunerea vastei capacităţi maritime a NATO intră o gamă de capabilităţi operaţionale discrete şi de abilităţi tehnice aflate la nivelul structurilor şi personalului: două comandamente maritime aliate, la Neapole, Italia, şi Northwood, Marea Britanie, precum şi comandamentul aliat pentru submarine, de la Norfolk, Virginia, conectate la o structură de comandă întrunită mai extinsă; patru grupuri multinaţionale permanente de suprafaţă, dintre care două sunt specializate în măsuri împotriva minelor, subordonate tot timpul comandamentelor din Neapole şi Northwood; patru grupări multinaţionale de forţe cu destinaţie specială în aşteptare, conduse de Franţa, Italia, Spania şi Marea Britanie, la care se adaugă o grupare cu o capacitate extinsă, condusă de SUA, toate aflate, prin rotaţie, la dispoziţia operaţiilor desfăşurate de către Forţa de Răspuns a NATO; Centrul NATO de Navigaţie de la Northwood; Comitetul de Planificare pentru Navigaţia Oceanică; Grupul Naval NATO pentru Armament; Comitetul de Standardizare Maritimă din cadrul Agenţiei NATO de Standardizare; Operaţiile Multinaţionale Întrunite de la Centrul Maritim de Excelenţă de la Norfolk; Centrul NATO de Instruire pentru Operaţii de Interdicţie Maritimă, aflat pe insula Creta, în Grecia.
Обширный морской потенциал НАТО складывается из общей мощи ВМС стран НАТО и целого ряда отдельных оперативных сил и средств и технических навыков, которыми обладают различные органы и штабы: два командования ВМС НАТО – в Неаполе, Италия, и в Нортвуде, Великобритания, а также командование подводных сил НАТО в Норфолке, штат Вирджиния, относящиеся к структуре более крупных объединенных командований; четыре постоянные многонациональные надводные группы ВМС, две из которых специализируются на противоминной борьбе и находятся в постоянном подчинении у командований в Неаполе и Нортвуде; четыре многонациональные оперативно-тактические группы ВМС под руководством Франции, Италии, Испании и Великобритании, которые могут быть задействованы по вызову и еще одно соединение, обладающее более широким оперативным потенциалом, все они могут быть поочередно выделены для операций, проводимых Силами реагирования НАТО; Центр НАТО по судоходству, Нортвуд; Комитет по планированию океанских перевозок; Группа по вооружениям ВМС НАТО; Совет по стандартизации ВМС Агентства НАТО по стандартизации; Многонациональные объединенные операции при Центре передового опыта ВМС в Норфолке; и Учебный центр НАТО по подготовке к ведению операций по воспрещению действий в морском районе, расположенный на острове Крит, Греция.
Okrem spojených námorných síl Aliancie sú rozsiahle námorné kapacity zložené zo štruktúry individuálnych operačných a technických schopností rôznych útvarov a tímov: dve spojené námorné veliteľstva v Neapoli a v britskom Northwoode, jedno ponorkové veliteľstvo v Norfolku, Virginia, so spätnou nadväznosťou na rozsiahlu štruktúru spoločného velenia, štyri stále mnohonárodné námorné hladinové skupiny, dve z nich špecializované na odmínovacie operácie a trvale podriadené veliteľstvu v Neapoli a v Northwoode, štyri pohotovostné mnohonárodné bojové jednotky vedené Francúzskom, Talianskom, Španielskom a Veľkou Britániou a jednu doplňujúcu jednotku s rozšírenou bojovou pôsobnosťou, vedenú USA; všetky útvary sú k dispozícii, na rotačnej báze, pre operácie Síl rýchlej reakcie NATO, Námorného strediska NATO v Northwoode, Plánovacej komisie pre oceánsku plavbu, Skupiny pre námorné zbrojenie NATO, Námorného štandardizačného výboru Štandardizačnej agentúry NATO, Velenia spojených bojových operácií Vyššieho námorného strediska v Norfolku a Výcvikového strediska NATO pre operácie izolácie priestoru, na Gréckom ostrove Kréta.
Poleg združenih moči zavezniških mornaric Natove obsežne pomorske zmogljivosti sestavlja sklop ločenih operativnih zmogljivosti in tehničnih znanj, ki jih imajo različni organi in štabi: obe združeni pomorski poveljstvi v Neaplju (Italija) in Northwoodu (Združeno kraljestvo) ter zavezniško podmorniško poveljstvo v Norfolku (Virginija, ZDA), ki se opirajo na širšo skupno poveljniško strukturo; štiri stalne večnacionalne pomorske površinske skupine, od katerih sta dve specializirani za minske protiukrepe, ki so trajno pod poveljstvom Neaplja in Northwooda; štiri večnacionalne skupine namenskih sil na vpoklic, ki jih vodijo Francija, Italija, Španija in Združeno kraljestvo, ter še ena z zmogljivostjo razširjenih namenskih sil, ki jo vodijo ZDA, vse pa so na voljo po sistemu rotacije za operacije pod vodstvom Natovih odzivnih sil; Natov center za plovbo v Northwoodu; Odbor za načrtovanje čezoceanske plovbe; Natova skupina za mornariško oborožitev; Odbor za pomorsko standardizacijo pri Natovi agenciji za standardizacijo; združene skupne operacije iz Pomorskega centra odličnosti v Norfolku; in Natov center za usposabljanje iz operacij prestrezanja na morju na Kreti (Grčija).
NATO’nun muazzam deniz kapasitesi çeşitli NATO organları ve personeli çerçevesinde mevcut bir grup operasyonel yetenek ve teknik becerileri içerir: geniş müşterek komuta yapısı çerçevesinde Napoli, İtalya ve Northwood, İngiltere’de iki müttefik deniz komutanlığı; daimi olarak Napoli ve Norfolk’a bağlı, ikisi anti-mayın önlemleri üzerine uzmanlaşmış dört daimi çokuluslu deniz su üstü grubu; Fransa, İtalya, İspanya ve Birleşik Krallık önderliğindeki dört hazır çokuluslu görev gücü ve genişletilmiş görev gücü kapasitesine sahip ABD önderliğindeki bir grup (her biri rotasyonla NATO Mukabele Gücü operasyonlarına tahsis edilebilir); Northwood’da NATO Deniz Ulaştırma Merkezi; Açık Deniz Ulaştırma Planlama Heyeti; NATO Deniz Kuvvetleri Silahlanma Grubu; NATO Standardizasyon Ajansı Deniz Standardizasyon Kurulu; Norfolk’da Deniz Mükemmeliyet Merkezi Birleşik Müşterek Operasyonlar; ve Yunanistan’ın Girit adasındaki NATO Deniz Engelleme Harekat Eğitim Merkezi.
Līdztekus sabiedroto valstu kara flotu apvienotajam spēkam, NATO plašais jūras spēku potenciāls sastāv no virknes diskrētu operatīvo spēku un tehniskā atbalsta, kas atrodams dažādās struktūrvienībās un štābos: divās sabiedroto jūras spēku pavēlniecībās Neopolē, Itālijā, un Nortvudā, Apvienotajā Karalistē, un sabiedroto zemūdeņu spēku pavēlniecībā Norfolkā, Virdžīnijā, kas balstās uz plašāku apvienotās pavēlniecības struktūru; četrām pastāvīgām daudzvalstu jūras virsmas grupām, no kurām divas specializējas pretmīnu cīņā, kas pastāvīgi ir pakļautas Neopolei un Nortvudai; četros daudzvalstu spēkos pēc izsaukuma, ko vada Francija, Itālija, Spānija un Apvienotā Karaliste, un vēl vienā papildspēku vienībā ar paplašinātu kapacitāti, ko vada Amerikas Savienotās Valstis - visi šie spēki ir pieejami pēc rotācijas principa NATO Reaģēšanas spēku operācijām; NATO Kuģniecības centrā Nortvudā; Okeāna kuģošanas plānošanas valdē; NATO Jūras bruņojuma grupā; NATO Standartizācijas aģentūras Jūras standartizācijas valdē; Kombinētajās apvienotajās operācijās no Izcilības centra Norfolkā; un NATO jūras lieguma operāciju apmācības centrā (NATO Maritime Interdiction Operations Training Centre) Krētas salā, Grieķijā.
  Nato Review  
Тепърва ще се разбере до каква степен тези усилия дават трайни резултати и играят важна роля за ограничаване на проблема с наркотиците в Афганистан. Междувременно членовете на правителството трябва да въведат дългосрочни мерки, да използват набраната инерция и да спечелят широката общественост в подкрепа на усилията си в борбата с наркотиците.
The extent to which these efforts yield lasting results and play a decisive role in reducing the drug problem in Afghanistan remains to be seen. Meanwhile, government officials will have to focus on putting in place effective long-term measures, maintaining momentum and ensuring that the wider public continues to support its counter-narcotics efforts.
Inwieweit diese Bemühungen zu dauerhaften Erfolgen führen und bei der Bekämpfung des Drogenproblems in Afghanistan eine entscheidende Rolle spielen werden, wird sich noch zeigen. Unterdessen werden sich die staatlichen Stellen darauf konzentrieren müssen, wirksame langfristige Maßnahmen zu treffen, die Dynamik ihrer Bemühungen aufrechtzuerhalten und sicherzustellen, dass die breite Öffentlichkeit die staatliche Arbeit auf dem Gebiet der Drogenbekämpfung weiterhin unterstützt.
No obstante, todavía está por ver la eficacia de estos esfuerzos y si de verdad van a desempeñar un papel significativo en la reducción del problema de la droga en Afganistán. Mientras tanto los funcionarios deberán esforzarse en implementar medidas eficaces a largo plazo, mantener el impulso conseguido y asegurarse de que la mayoría de la población apoya sus esfuerzos antidroga.
Resta da vedersi quanto questi sforzi producano risultati durevoli e svolgano un decisivo ruolo nel ridurre il problema della droga in Afghanistan. Nel frattempo, i funzionari governativi dovranno soprattutto occuparsi di mettere in atto effettive misure a lungo termine, di mantenere lo slancio e di far in modo che la popolazione continui a sostenere le attività antidroga.
Resta saber em que medida estes esforços trarão resultados duradouros e desempenharão um papel decisivo na redução do problema da droga no Afeganistão. Entretanto, responsáveis governamentais terão de se concentrar na criação de medidas de longo prazo eficazes, mantendo o ritmo actual e assegurando que o público em geral continua a apoiar os seus esforços de luta contra os narcóticos.
كانت جميع الدول الأعضاء في حلف الناتو قد وقعت وصدقت على اتفاقية الأمم المتحدة لمكافحة الجريمة المنظمة العابرة للحدود وبروتوكولاتها قبل وقت طويل من مطالبة قمة اسطنبول بها. ومنذ انتهاء قمة اسطنبول، قامت دولتان من أعضاء حلف الناتو ـ وهما بلجيكا والولايات المتحدة ـ بالتصديق على اتفاقية مكافحة الجريمة المنظمة والبروتوكول الخاص بالاتجار بالبشر. ولا تزال هناك خمس دول لم تصدق على المعاهدة حتى الآن، وهي جمهورية التشيك واليونان والمجر وإيسلندا ولوكسمبورغ.
Boeren en drugsbazen zullen hun winstgevende handel echter niet zonder slag of stoot willen opgeven. Intussen zijn de middelen waarover de Afghaanse regering beschikt om dissidente stemmen te weerleggen beperkt; blijft corruptie een algemeen probleem ondanks de talloze anti-corruptiemaatregelen die in
Otázka do jaké míry tyto snahy budou úspěšné a do jaké míry budou hrát rozhodující roli v řešení problému drog v Afghánistánu zůstává otevřená. Odpovědní státní úředníci se zatím musí soustředit na implementaci účinných dlouhodobých opatření, udržení intenzity akcí a zajištění trvalé podpory široké veřejnosti.
Kui palju need meetmed tulemusi annavad ja kuivõrd olulist rolli need Afganistani narkoprobleemi lahendamisel mängivad, näitab tulevik. Praegu keskenduvad valitsusametnikud küsimustele, kuidas rakendada tõhusaid pikaajalisi meetmeid, kasutada tekkinud olukorda ning kindlustada, et avalikkus narkovastast tegevust jätkuvalt toetaks.
Még nem tudni, hogy ezek az erőfeszítések mennyire tartós eredményeket hoznak, és mennyire lesznek képesek hozzájárulni az afganisztáni kábítószer-probléma mérsékléséhez. Ezen közben a kormányzati tisztségviselőknek hatékony, hosszú távú intézkedéseket megtételére kell koncentrálniuk és arra, hogy biztosítsák a szélesebb közvélemény támogatását a kábítószerek elleni harcban.
Enn á eftir að koma í ljós hvort þessi barátta skilar varanlegum árangri og skiptir sköpum við útrýmingu fíkniefnavandans í Afganistan. Þangað til verða embættismenn að leggja áherslu á að innleiða aðferðir, sem skila árangri þegar horft er fram á veginn, viðhalda skriðþunga á baráttunni og tryggja að almenningur haldi áfram að styðja við herferðina gegn fíkniefnum.
Dar anksti kalbėti, koks bus šių pastangų ilgalaikis poveikis ir ar jos turės lemiamą vaidmenį mažinant narkotikų problemą Afganistane. Tuo tarpu Afganistano pareigūnams daug dėmesio teks skirti, kad būtų įgyvendintos veiksmingos ilgalaikės priemonės, išlaikytas pagreitis ir pasistengta, kad plačioji visuomenė ir toliau remtų pastangas, skiriamas kovai su narkotikais.
I hvilken utstrekning dette arbeidet gir varige resultater og spiller en avgjørende rolle for å redusere narkotikaproblemet i Afghanistan, gjenstår å se. I mellomtiden må offisielle tjenestemenn fokusere på å få på plass effektive, langsiktige tiltak, opprettholde fremdriften og sikre at hele befolkningen fortsetter å støtte dens arbeid mot narkotika.
Zakres w jakim te działania przynoszą trwałe rezultaty i odgrywają decydującą rolę w ograniczaniu problemu narkotyków w Afganistanie pozostaje otwartą kwestią. Tymczasem urzędnicy rządowi będą musieli skoncentrować się na wprowadzaniu skutecznych, długoterminowych rozwiązań, utrzymaniu tempa oraz zagwarantowaniu wsparcia szerszej opinii publicznej dla wysiłków związanych ze zwalczaniem narkotyków.
Rămâne de văzut măsura în care aceste eforturi vor oferi rezultate durabile şi vor juca un rol decisiv în reducerea problemei drogurilor în Afganistan. Între timp, oficialii vor trebui să se concentreze asupra implementării unor măsuri pe termen lung eficiente, menţinerii ritmului şi oferirea certitudinii că publicul larg va continua să sprijine eforturile lor împotriva drogurilor.
Пока еще не ясно, в какой степени эти усилия дадут долговременные результаты и сыграют решающую роль в уменьшении проблемы наркотиков в Афганистане. В настоящее время государственным чиновникам предстоит в своей работе сосредоточиться на создании эффективных долгосрочных мер, поддержании динамики этой работы и обеспечении широкой поддержки населения в борьбе с наркотиками. .
Či uvedené snahy prinesú trvalé výsledky a budú rozhodujúcim faktorom v znížení drogového problému v Afganistane, zostáva otvorenou otázkou. Medzitým sa budú vládni úradníci musieť zamerať na zavedenie efektívnych dlhodobých opatrení, ktoré udržia potrebnú dynamiku a zabezpečia pokračujúcu podporu protidrogových úsilí u širšej verejnosti.
Toda v kolikšni meri bodo ta prizadevanja prinesla trajne rezultate in igrala odločilno vlogo pri zmanjševanju težav z drogo v Afganistanu, bomo šele videli. Vladni predstavniki se bodo morali osredotočiti na izvajanje dolgoročnih ukrepov, na ohranjanje zagona in na zagotavljanje nadaljnje podpore javnosti za vladna prizadevanja v boju proti drogam.
Bu çalışmaların Afganistan’daki uyuşturucu sorunu ile ilgili ne kadar kalıcı sonuçlara ulaşıp bu sorunu ne derece azaltabileceğini zaman gösterecek. Bu arada hükümet görevlilerinin etkili uzun vadeli önlemler alarak yakalanan ivmeyi sürdürmeleri ve halkın narkotikle mücadele çalışmalarını desteklemesini sağlaması gerekecektir.
Час покаже, наскільки ефективними будуть усі ці зусилля і в якій мірі їх довгострокові результати сприятимуть зменшенню проблеми наркотиків в Афганістані. А поки що урядові посадовці повинні зосереджуватись на розробці дієвих заходів, розрахованих на далекосяжну перспективу, збереженні позитивної динаміки боротьби з наркотиками та забезпеченні подальшої підтримки цих дій громадськістю країни.
  НАТО Преглед - НАТО сле...  
Те вклчват например подкрепа от силите на НАТО за невоенна агенция или международна партньорска организация като ООН при извънредни кризисни ситуации. АЙСАФ в Афганистан вече взаимодейства с широка общност от коалиционни партньори, включително Австралия и Нова Зеландия.
Global and non-traditional partner relationships are also essential to Alliance efforts to realise a comprehensive strategy. This could be where NATO forces support a non-military lead-agency or an international partner such as the United Nations, in a crisis contingency. Already, ISAF in Afghanistan is operating with a broader community of coalition partners, including, for example, Australia and New Zealand. This is a phenomenon that is only likely to increase in the years ahead, with globalisation and the nature of comprehensive planning. Indeed, as NATO’s 2010 Strategic Concept made clear, NATO is a regional Alliance with global reach.
Des relations de partenariat s’étendant au niveau mondial et ayant un caractère non traditionnel sont un autre élément essentiel des efforts de l’Alliance pour établir une stratégie globale. Il peut s’agir du soutien des forces de l’OTAN à un grand organisme non militaire ou à un partenaire international comme les Nations Unies, dans une situation de crise. En Afghanistan, la FIAS opère déjà avec une coalition de partenaires plus large, qui comprend, par exemple, l’Australie et la Nouvelle-Zélande. C’est un phénomène qui ne devrait que s’intensifier dans les années à venir, avec la mondialisation et la nature de la planification globale. En effet, comme il apparaît clairement dans le Concept stratégique de 2010, l’OTAN est une alliance régionale de portée mondiale.
Globale Partnerschaftsbeziehungen außerhalb der ausgetretenen Pfade sind für die Bemühungen des Bündnisses, einen vernetzten Ansatz zu verfolgen, ebenfalls von großer Bedeutung. Auf diesem Gebiet könnten NATO-Kräfte eine nichtmilitärisch geführte Einrichtung oder eine internationale Partnerorganisation wie die Vereinten Nationen in einem Krisenfall unterstützen. Die ISAF in Afghanistan arbeitet bereits mit einer größeren Gemeinschaft aus Koalitionspartnern zusammen, darunter Australien und Neuseeland. Im Zuge der weiteren Globalisierung und der Vernetzung der Planung dürfte dieses Phänomen in den kommenden Jahren verstärkt sichtbar werden. Wie schon im Strategischen Konzept der NATO 2010 verdeutlicht wurde, ist die NATO ein regionales Bündnis mit globaler Reichweite.
También las relaciones con socios no tradicionales de cualquier parte del mundo resultan imprescindibles para los esfuerzos de la Alianza en pos del desarrollo de una estrategia global. Y en este aspecto las fuerzas de la OTAN podrían servir de apoyo en una crisis a una agencia de dirección no militar o un socio internacional como las Naciones Unidas. En Afganistán la ISAF está operando junto a una amplia comunidad de socios de coalición como, por ejemplo, Australia y Nueva Zelanda. Se trata de un fenómeno que muy probablemente aumentará en los próximos años, con la globalización y la misma naturaleza de la planificación global. De hecho, tal y como ha dejado claro en su Concepto Estratégico de 2010, la OTAN es una alianza regional de alcance mundial.
Per realizzare una strategia generale sono pure essenziali per l’azione dell'Alleanza i rapporti con i partner mondiali e non tradizionali. Ciò potrebbe verificarsi là dove, in una situazione di crisi, le forze della NATO sostengono un’importante agenzia non militare o un partner internazionale, come l’ONU. Già ISAF in Afghanistan opera con una più ampia comunità di partner della coalizione, come Australia e Nuova Zelanda. Un fenomeno che può probabilmente crescere nei prossimi anni con la globalizzazione e la pianificazione generale. Infatti, come ha chiarito il Concetto Strategico del 2010, la NATO è un’alleanza regionale di portata mondiale.
As relações de parceria mundiais e não tradicionais também são essenciais para os esforços da Aliança no sentido de alcançar uma estratégia abrangente. É em situações como estas que as forças da NATO apoiam uma agência não-militar ou um parceiro internacional como as Nações Unidas numa contingência de crise. A ISAF, no Afeganistão, já opera com uma comunidade mais vasta de parceiros de coligação, incluindo, por exemplo, a Austrália e a Nova Zelândia. Trata-se de um fenómeno que deverá aumentar nos próximos anos, com a globalização e a natureza do planeamento abrangente. De facto, como o Conceito Estratégico da NATO tornou claro, a NATO é uma Aliança regional de alcance mundial.
كما أن علاقات الشراكة العالمية والغير تقليدية تعتبر ضرورية بالنسبة لجهود الحلف في تحقيق استراتيجية شاملة. ويمكن تحقيق ذلك في أي مكان تدعم فيه قوات الناتو الهيئات الغير عسكرية أو الشركاء الدوليين مثل الولايات المتحدة في حالة وقوع أزمة. مثل منظمة إيساف في أفغانستان والتي تعمل مع مجموعة كبيرة من شركاء التحالف بما في ذلك على سبيل المثال، استراليا ونيوزيلندا. وهي تجربة من المرجح التوسع فيها خلال الأعوام المقبلة في ظل العولمة وطبيعة التخطيط الشامل. ومع وضوح المفهوم الاستراتيجي لحلف الناتو 2010، أصبح الناتو حلف إقليمي له ذراع في كل مكان.
Mondiale en niet-traditionele relaties met partners zijn ook essentieel voor het streven van het Bondgenootschap naar het verwezenlijken van een alomvattende strategie. Dat zou zo kunnen zijn wanneer de NAVO-troepen steun bieden in een crisissituatie aan een leidinghebbend niet-militair agentschap, of aan een internationale partner zoals de Verenigde Naties. ISAF in Afghanistan werkt nu al samen met een bredere gemeenschap van coalitiepartners, inclusief bijvoorbeeld Australië en Nieuw-Zeeland. Dit is een verschijnsel dat in het komende jaar waarschijnlijk vaker zal voorkomen, in verband met de mondialisering en de aard van de alomvattende planning. Zoals het Strategische Concept van de NAVO uit 2010 al duidelijk heeft gemaakt, is de NAVO een regionaal Bondgenootschap met een mondiaal bereik.
Globální a netradiční partnerské vztahy jsou rovněž zásadním faktorem pro snahy Aliance vybudovat komplexní strategii. A to případ, aby útvary NATO mohly podporovat řídící civilní orgány nebo mezinárodní partnery, jako např. OSN, v nepředvídaných nouzových situacích. Jednotky ISAF v Afghánistánu působí v rámci širšího společenství koaličních partnerů, včetně např. Austrálie a Nového Zélandu. Díky globalizaci a komplexnímu plánování tento fenomén v budoucích letech ještě zesílí. Jak je jasně uvedeno ve Strategickém konceptu roku 2010, NATO je regionálním svazkem s globálním dosahem.
Ka globaalsed ja ebatraditsioonilised partnerlussuhted mängivad olulist rolli alliansi üldise strateegia loomise juures. Just selliste suhete raames võivad NATO üksused kriisiolukorras toetada sellist mittesõjaväelist juhtasutust või rahvusvahelist partnerit nagu ÜRO. Juba praegu tegutseb ISAF Afganistanis koos koalitsioonipartneritega, kelle hulka kuuluvad ka näiteks Austraalia ja Uus-Meremaa. Tulevikus muutub selline koostöö globaliseerumise ja laiahaardelise planeerimise olemuse tõttu tõenäoliselt järjest tavalisemaks. NATO 2010. aasta strateegilises kontseptsioonis on samuti rõhutatud, et NATO on ülemaailmse haardega piirkondlik ühendus.
Egy átfogó stratégia megvalósítása érdekében a szövetségesek törekvéseihez globális és a hagyományostól eltérő partneri kapcsolatok is szükségesek. Ez ott történhet meg, ahol a NATO-csapatok egy nem katonai vezetésű szervezetet vagy nemzetközi partnert támogatnak, mint az ENSZ, egy adott válsághelyzetben. Az ISAF Afganisztánban már most is a koalíciós partnerek egy szélesebb körével működik együtt, többek között Ausztráliával és Új-Zélanddal. A globalizáció és az átfogó tervezés természetének köszönhetően ez a jelenség az előttünk álló esztendők során továbbra is csak fokozódik majd. Valóban, amint azt a NATO 2010-es Stratégiai Koncepciója egyértelművé tette, a NATO egy globális kapcsolatokkal rendelkező regionális szövetség.
Hnattræn og óhefðbundin samstarfstengsl eru einnig nauðsynleg fyrir viðleitni bandalagsins til að koma á samþættri áætlun. Þar gæti verið um að ræða tilvik þar sem NATO styður við borgaralega stofnun sem er í forsvari eða alþjóðlegan samstarfsaðila á borð við Sameinuðu þjóðirnar þegar um hættuástand er að ræða. Innan ISAF í Afganistan starfa þegar ýmsir samstarfsaðilar, þar á meðal t.d. Ástralía og Nýja-Sjáland. Það bendir allt til þess að svona fyrirkomulag verði við lýði í auknum mæli á komandi árum eftir því sem hnattvæðingu og samþættri áætlanagerð vindur fram. Það kemur reyndar skýrt fram í varnarstefnu NATO frá 2010 að NATO sé svæðisbundið bandalag með hnattræna aðgerðagetu.
Globale og ikke-tradisjonelle partnerskapsforbindelser er også avgjørende for Alliansens innsats for å realisere en omfattende strategi. Dette kunne være der NATO-styrker støtter en ikke-militæledet institusjon eller en internasjonal partner slik som FN, i en kriseberedskap. I Afghanistan opererer ISAF allerede med et mer omfattende samfunn av koalisjonspartnere, inkludert Australia og New Zealand for eksempel. Dette er et fenomen som bare trolig vil vokse i årene som kommer, med globalisering og innholdet i omfattende planlegging. Faktisk, som NATOs strategiske konsept fra 2010 klargjorde, er NATO en regional allianse med global rekkevidde.
Globalne i niekonwencjonalne układy partnerskie również mają podstawowe znaczenie dla wysiłków Sojuszu zmierzających do wdrażania wszechstronnej strategii. Mogłoby to mieć zastosowanie w przypadku wspierania przez siły natowskie agencji kierującej działaniami lub międzynarodowego partnera, takiego jak ONZ w nagłej sytuacji kryzysowej. Już teraz siły ISAF w Afganistanie współdziałają z szeroką gamą partnerów koalicyjnych, takich jak Australia i Nowa Zelandia. To zjawisko ma szansę narastać w nadchodzących latach, wobec globalizacji i samej natury wszechstronnego planowania. W istocie, koncepcja strategiczna NATO z 2010 r. jasno stwierdziła, iż NATO jest sojuszem regionalnym o zasięgu globalnym.
ISAF acţionează deja în Afganistan împreună cu o comunitate mai extinsă de parteneri de coaliţie, printre care, de exemplu, Australia şi Noua Zeelandă. Acesta reprezintă un fenomen care nu poate, probabil, decât să se dezvolte în următorii ani, având în vedere globalizarea şi natura planificării cuprinzătoare. Într-adevăr, aşa cum a arătat clar Conceptul Strategic al NATO din 2010, NATO este o alianţă regională cu o deschidere globală.
Отношения с глобальными и нетрадиционными партнерами также принципиально важны для усилий Североатлантического союза, направленных на внедрение комплексной стратегии. Здесь речь может идти о поддержке со стороны сил НАТО, оказываемой невоенному ведущему агентству или международному партнеру, такому как ООН, в случае кризиса. Международные силы содействия безопасности в Афганистане уже действуют в рамках более широкого сообщества партнеров по коалиции, в которое входят, например, Австралия и Новая Зеландия. С учетом глобализации и характера комплексного планирования этот феномен в предстоящие годы будет только расти. В самом деле, как четко обозначено в Стратегической концепции НАТО, принятой в 2010 году, НАТО является региональным альянсом с глобальными связями.
Globálne a netradičné partnerské vzťahy sú taktiež zásadným faktorom pre snahy Aliancie vybudovať komplexnú stratégiu. A to prípad, aby útvary NATO mohli podporovať riadiace civilné orgány alebo medzinárodných partnerov, ako napr. OSN, v nepredvídaných núdzových situáciách. Jednotky ISAF v Afganistane pôsobia v rámci širšieho spoločenstva koaličných partnerov, vrátane napr. Austrálie a Nového Zélandu. Vďaka globalizácii a komplexnému plánovaniu tento fenomén v budúcich rokoch ešte zosilní. Ako je jasne uvedené v Strategickom koncepte roku 2010, NATO je regionálnym zväzkom s globálnym dosahom.
Globalna in netradicionalna partnerstva so prav tako bistvena za zavezniška prizadevanja glede izvajanja celostne strategije. Tak primer bi lahko bilo zagotavljanje Natove podpore kakšni nevojaški vodilni organizaciji ali mednarodnemu partnerju, kot so na primer Združeni narodi, pri kriznem načrtovanju. Že operacija Isaf v Afganistanu deluje v sodelovanju s širšo skupnostjo koalicijskih partneric, vključno z, na primer, Avstralijo in Novo Zelandijo. To je pojav, ki se v prihodnjih letih lahko samo še razširi, če upoštevamo globalizacijo in naravo celostnega načrtovanja. Kot je že jasno navedeno v Natovem strateškem konceptu za leto 2010, je Nato regionalno zavezništvo z globalnim dosegom.
Kapsamlı bir strateji geliştirebilmek için İttifak’ın küresel ve geleneksel olmayan ortaklık ilişkilerine de ihtiyacı vardır. Bu, bir kriz durumunda NATO kuvvetlerinin askeri olmayan bir ajans veya uluslararası ortağı (Birleşmiş Milletler gibi) desteklediği durumlarda olabilir. Halen Afganistan’da ISAF geniş kapsamlı bir ortaklar koalisyonu – örneğin Avustralya ve Yeni Zelanda dahil – birlikte çalışmaktadır. Küreselleşme ve kapsamlı planlamanın gereği bu tür çalışmalar gelecek yıllarda daha da artacaktır. Nitekim NATO’nun 2010 Stratejik Kavramı, NATO’nun küresel bağlantıları olan bölgesel bir ittifak olduğunu açıkça belirtmektedir.
  Nato Review  
Това се дължи на редица причини : недостатъчните инвестиции във време, хора и пари, непознаването и дълбоката подозрителност към НАТО от страна на редица държави в региона, липсата на онези механизми на сътрудничество и диалог, които са в основата на успеха на НАТО и Партньорство за мир, както и невъзможността проблемите на регионалната сигурност в по-широк план да се отделят от израело-палестинския конфликт.
Unlike the Partnership for Peace, the Mediterranean Dialogue has not been a great success. It has played no significant role in stabilising the region or in helping and promoting the evolution of participating countries. There are several reasons for this. They include a lack of investment of time, people and money; a profound suspicion and ignorance of NATO on the part of many countries in the region; the lack of those mechanisms for dialogue and cooperation on which the success of NATO and the Partnership for Peace is based, and, the inability to decouple wider regional security issues from the Israeli-Palestinian conflict.
A la différence du Partenariat pour la paix, le Dialogue méditerranéen n'a pas connu un grand succès. Il n'a pas joué de rôle important dans la stabilisation de la région, ni dans la promotion de l'évolution des pays participants. Il y a plusieurs raisons à cela, y compris un manque d'investissement en temps, en personnes et en argent, une profonde suspicion envers l'OTAN couplée à la méconnaissance de l'Alliance de la part de nombreux pays de la région, l'absence des mécanismes de dialogue et de coopération qui ont fait le succès de l'OTAN et du Partenariat pour la paix, ainsi que l'impossibilité de découpler les questions de sécurité régionale au sens large du conflit israélo-palestinien.
Im Gegensatz zur Partnerschaft für den Frieden hat sich der Mittelmeerdialog nicht als besonders großer Erfolg erwiesen. Bei der Stabilisierung der Region bzw. bei der Unterstützung und Förderung der Entwicklung der beteiligten Staaten hat er keine bedeutende Rolle gespielt. Dies lässt sich auf mehrere Faktoren zurückführen. Dazu zählen ein zu geringer Umfang der investierten zeitlichen, personellen und finanziellen Ressourcen, ein tief verwurzeltes Misstrauen gegenüber der NATO, über die zahlreiche Staaten der Region zu wenig wissen, das Fehlen derjenigen Dialog- und Kooperationsmechanismen, auf denen der Erfolg der NATO und der Partnerschaft für den Frieden beruht, sowie die Unfähigkeit, allgemeinere Fragen der regionalen Sicherheit getrennt vom israelisch-palästinensischen Konflikt zu behandeln.
Al contrario que la Asociación para la Paz, el Diálogo Mediterráneo no ha tenido mucho éxito. No ha conseguido desempeñar un papel importante en la estabilización de la región ni apoyar o fomentar procesos de cambio en los países participantes, y eso se ha debido a varios motivos: la falta de tiempo, personal y dinero; el profundo recelo y desconocimiento hacia la OTAN por parte de muchos de los países de la zona; la ausencia de mecanismos para el diálogo y la cooperación similares a los existentes entre la OTAN y la Asociación para la Paz; y la incapacidad de separar las cuestiones de seguridad regionales del conflicto palestino-israelí.
Diversamente dal Partenariato per la Pace, il Dialogo Mediterraneo non si è rivelato un grande successo. Non ha svolto un ruolo significativo nello stabilizzare la regione o nell'aiutare e promuovere l'evoluzione dei paesi partecipanti. Ciò è dipeso da molte ragioni, che includono: mancanza di investimento in tempo, uomini e denaro; profondo sospetto e ignoranza di ciò che è la NATO da parte di molti paesi della regione; assenza di quei meccanismi di dialogo e di cooperazione che hanno determinato il successo della NATO e del Partenariato per la Pace; e incapacità a scindere le questioni di generale sicurezza regionale dal conflitto israelo-palestinese.
Ao contrário da Parceria para a Paz, o Diálogo do Mediterrâneo não tem sido um grande sucesso. Não desempenhou nenhum papel significativo na estabilização da região ou na ajuda e promoção da evolução dos países participantes. Há várias razões para isto. Incluem uma falta de investimento em tempo, pessoas e dinheiro; uma profunda desconfiança e ignorância da OTAN por parte de muitos países da região; a ausência daqueles mecanismos para o diálogo e a cooperação em que se baseia o êxito da OTAN e da Parceria para a Paz e a incapacidade para separar as questões mais vastas da segurança regional do conflito israelo-palestiniano.
Σε αντίθεση με τη Σύμπραξη για την Ειρήνη, ο Μεσογειακός Διάλογος δεν είχε πολύ μεγάλη επιτυχία. Δεν έπαιξε σημαντικό ρόλο στη σταθεροποίηση της περιοχής ή στο να βοηθήσει και να προωθήσει την εξέλιξη στα συμμετέχοντα κράτη. Και για αυτό υπάρχουν αρκετοί λόγοι, μεταξύ των οποίων έλλειψη επένδυσης χρόνου, ανθρώπων και χρημάτων, έντονη καχυποψία και άγνοια για το ΝΑΤΟ εκ μέρους πολλών κρατών της περιοχής, έλλειψη των μηχανισμών διαλόγου και συνεργασίας, πάνω στους οποίους βασίζεται η επιτυχία του ΝΑΤΟ και της Σύμπραξης για την Ειρήνη, καθώς και ανικανότητα να διαχωριστούν τα θέματα της ευρύτερης περιφερειακής ασφάλειας από την Ισραηλινό-παλαιστινιακή σύγκρουση.
nodig, die het vertrouwen van beide partijen geniet, die kan helpen bij de onderhandelingen om vervolgens een geavanceerd pakket veiligheidsmaatregelen op te leggen. De Verenigde Staten kunnen deze taak niet op zich nemen en Europa evenmin, omdat geen van beide als onpartijdig wordt gezien. Hoe vergezocht het op dit moment ook lijkt, is de NAVO vermoedelijk de enige instelling die dit probleem de komende jaren aan zou kunnen pakken.
Středomořský dialog nebyl na rozdíl od Partnerství pro mír příliš úspěšný. Nesehrál velkou roli při stabilizaci regionu a nijak výrazně nepomohl při prosazování rozvoje zúčastněných zemí. Existuje několik důvodů. Patří mezi ně nedostatek času, lidského potenciálu a finančních prostředků, neznalost NATO a hluboká nedůvěra, která v mnoha zemích tohoto regionu vůči NATO panuje; nedostatek mechanismů vedoucích k dialogu a ke spolupráci, na kterých byl založen úspěch NATO a Partnerství pro mír; a neschopnost oddělit širší regionální bezpečnostní otázky od izraelsko-palestinského konfliktu.
Middelhavsdialogen har i modsætning til Partnerskab for Fred ikke været nogen succes. Den har ikke spillet nogen særlig rolle med hensyn til at stabilisere regionen eller fremme udviklingen i de deltagende lande. Det er der flere årsager til, herunder manglende tid, mennesker og penge, en dyb mistro til og uvidenhed om NATO i mange lande i regionen, manglen på de samme dialog- og samarbejdsmekanismer, som NATO og Partnerskab for Fred bygger på, og en manglende evne til at skille regionale sikkerhedsspørgsmål i regionen fra den israelsk-palæstinensiske konflikt.
Kui kümmekond aastat tagasi oli NATO peamiseks julgeolekuprobleemiks Kesk- ja Ida-Euroopa stabiliseerimine ja ümberkorraldamine, siis nüüd püüab NATO lahendada “laiemast” Lähis-Idast alguse saanud probleeme. Kui NATO tahab lahendada oma liikmete tõstatatud julgeolekuprobleeme, peab ta järgmistel kuudel ja aastatel keskenduma Kesk- ja Ida-Euroopa asemel Lähis-Idale, ning Vahemere dialoog peab samuti arenema vastavalt tekkinud olukorrale.
A Békepartnerségtől eltérően a Mediterrán Párbeszéd nem volt nagy siker. Nem játszott jelentős szerepet a régió stabilizálásában, vagy a résztvevő országok fejlődésének segítésében és támogatásában. Ennek több oka van, így az idő-, munkaerő és pénzügyi ráfordítások hiánya, a régió több országa által a NATO-val szemben táplált mélyreható gyanakvás és a NATO-ra vonatkozó ismeretek hiánya, azoknak a párbeszéd- és együttműködési mechanizmusoknak a hiánya, amelyeken a NATO és a Békepartnerség sikere alapul, és a képtelenség arra, hogy elválasszák a szélesebb körű regionális biztonsági kérdéseket az izraeli-palesztin konfliktustól.
Ólíkt því sem gerst hefur með Samstarfið í þágu friðar hefur lítill ávinningur hlotist af Miðjarðarhafssamráðinu. Lítið hefur áunnist við að koma á stöðugleika á svæðinu eða að aðstoða þátttökulöndin og stuðla að framþróun þar heima fyrir. Fyrir því eru nokkrar ástæður. Meðal annars hefur litlum tíma, mannafla og fjármunum verið varið til verksins; mörg ríkjanna á þessu svæði eru afar tortryggin og fáfróð um NATO; mikið skortir á að tekist hafi að móta þann farveg sem tryggt hefur árangur af samráði og samstarfi innan NATO og Samstarfsins í þágu friðar; og ókleift hefur reynst að skilja almenn öryggismál á svæðinu frá deilu Ísraelsmanna og Palestínumanna.
Jei prieš dešimtmetį pagrindinis NATO rūpestis buvo stabilizuoti ir pertvarkyti Vidurio ir Rytų Europą, šiandien dėmesys skiriamas toms problemoms, kurios kyla iš „Didžiųjų Vidurio Rytų“ šalių arba keliauja per jas. Kad galėtų spręsti savo narėms rūpimas saugumo problemas, per ateinančius mėnesius ir metus NATO turės pagrindinį dėmesį nukreipti iš Vidurio ir Rytų Europos į tą regioną, ir atitinkamai turės plėtotis Viduržemio jūros dialogas.
Ulikt Partnerskap for fred, har ikke Middelhavsdialogen vært en stor suksess. Den har ikke spilt noen betydelig rolle for å stabilisere regionen eller for å hjelpe og fremme utviklingen til deltakerlandene. Det er mange grunner til det. De omfatter en mangel på investering av tid, folk og penger; en dyp mistenksomhet og uvitenhet om NATO i mange av landene i regionen; mangel på de mekanismer for dialog og samarbeid som suksessen til NATO og Partnerskap for fred er basert på; og mangelen på evne til å skille de mer omfattende, regionale sikkerhetsspørsmålene fra Israel-Palestina-konflikten.
W odróżnieniu od Partnerstwa dla Pokoju, Dialog Śródziemnomorski nie okazał się jak dotąd dużym sukcesem. Nie odegrał żadnej znaczącej roli w stabilizowaniu regionu lub wspomaganiu i promowaniu przekształceń w państwach w nim uczestniczących. Jest kilka powodów takiego stanu rzeczy. Wśród nich jest brak inwestycji w sensie czasu, potencjału ludzkiego i pieniędzy; dogłębna podejrzliwość wobec NATO i brak wiedzy o nim w wielu państwach w tym regionie; a także brak tych mechanizmów dialogu i współpracy, które decydują o sukcesie NATO i Partnerstwa dla Pokoju oraz niezdolność do rozdzielenia szerszych problemów bezpieczeństwa regionalnego od kwestii konfliktu izraelsko-palestyńskiego.
Pe măsură ce Alianţa se îndepărtează de rolul de organizaţie defensivă pasivă, pe care l-a jucat în timpul Războiului Rece, devenind organizaţia de securitate pro-activă cerută în prezent de “Pacea Fierbinte”, pentru aliaţi devine din ce în ce mai mult evident că securitatea lor poate fi asigurată numai în mod colectiv. Împărţirea în “aliaţi” şi “parteneri” trebuie să dispară curând. Securitatea aliaţilor poate fi asigurată numai în strânsă colaborare cu partenerii din Europa Centrală şi de Est şi Orientul Mijlociu şi prin strânsa colaborare dintre aceştia. Aceasta este evoluţia care, mai mult decât oricare alta, orientează în prezent evoluţia NATO şi oferă cel mai mare stimulent pentru a face programele de parteneriat mai substanţiale şi mai bine integrate în cursul general al activităţii Alianţei.
В отличие от программы «Партнерство ради мира» Средиземноморский диалог не добился большого успеха. Он не играет существенной роли в стабилизации региона или в содействии развитию участвующих в нем стран. Это объясняется рядом причин. К ним относится недостаток времени, кадров и денег, выделенных на эту программу; глубокая подозрительность по отношению к НАТО и неосведомленность о ней во многих странах региона; недостаток механизмов диалога и сотрудничества, которые определили успех НАТО и Партнерства ради мира, а также неспособность отделить широкие региональные проблемы безопасности от израильско-палестинского конфликта.
Na rozdiel od Partnerstva za mier nebol Stredomorský dialóg veľmi úspešný. Nezohral veľkú úlohu pri stabilizácii regiónu a zvlášť výrazne nepomohol ani pri presadzovaní rozvoja zúčastnených krajín. Existuje pre to niekoľko dôvodov. Patria medzi ne nedostatok času, ľudského potenciálu a finančných prostriedkov, hlboká nedôvera voči NATO a neznalosť Aliancie zo strany mnohých krajín tohto regiónu; nedostatok mechanizmov vedúcich k dialógu a k spolupráci, na ktorých je založený úspech NATO a Partnerstva za mier; ako aj neschopnosť oddeliť širšie regionálne bezpečnostné otázky od izraelsko-palestínskeho konfliktu.
Sredozemski dialog ni tako uspešen kot Partnerstvo za mir. Pri stabilizaciji regije in pri podpori oziroma spodbujanju razvoja držav udeleženk ni igral nobene vidnejše vloge. Za to obstajajo številni razlogi, med drugim premalo časa, ljudi in denarja, globoko zakoreninjena sumničavost do Nata in nepoznavanje te organizacije v številnih državah s tega območja, pomanjkanje mehanizmov za dialog in sodelovanje, na katerih temelji uspeh Nata in Partnerstva za mir, ter nezmožnost ločevanja širših vprašanj regionalne varnosti od izraelsko-palestinskega konflikta.
Barış İçin Ortaklık Programı’nın tersine, Akdeniz Diyaloğu fazla başarılı olamamış, bölgede istikrarın sağlanmasında veya katlımcı ülklerin gelişiminde önemli bir rol oynayamamıştır. Bunun nedenleri arasında para, zaman ve insan açısından fazla yatırım yapılmamış olması; bölgedeki birçok ülkenin NATO hakkında birşey bilmemeleri ve NATO’dan kuşku duymaları; bölgede NATO ve Barış İçin Ortaklık’ın başarısının temeli olan diyalog ve işbirliği mekanizmalarının bulunmaması; ve daha geniş anlamdaki bölgesel güvenlik konularının İsrail-Filistin çatışmasından ayrı olarak değerlendirilememesi bulunmaktadır.
Atšķirībā no programmas “Partnerattiecības mieram”, “Vidusjūras dialogs” nav bijis īpaši veiksmīgs. Tam nav bijusi svarīga loma reģiona stabilizēšanā vai programmas dalībvalstu attīstības veicināšanā un atbalstīšanā. Tam ir vairāki iemesli. Tie ietver nepietiekošas laika, cilvēku un naudas investīcijas, daudzu reģiona valstu dziļi aizdomīgā attieksme pret NATO darbībām vai to pilnīga ignorēšana, to dialoga un sadarbības mehānismu trūkums, kas nodrošināja veiksmi NATO un programmai “Partnerattiecības mieram”, kā arī nespēja nošķirt plašākus visa reģiona drošības jautājumus no Izraēlas-Palestīnas konflikta.
На відміну від Партнерства заради миру, Середземноморський діалог не мав великого успіху. Він не відіграв помітної ролі у стабілізації регіону або в сприянні розвитку країн-учасниць. Для цього було декілька причин, зокрема, брак часу, людей і коштів; підозріле ставлення до Альянсу і непоінформованість населення багатьох країн регіону; брак тих механізмів діалогу і співпраці, які забезпечили успіх НАТО і Партнерства заради миру, а також неспроможність відокремити ширші аспекти безпеки регіону від ізраїльсько-палестинського конфлікту.
  Nato Review  
Колкото по-скоро атлантическата общност достигне до политически и икономически съюз, толкова повече влиянието на Франция и Великобритания ще ограничи могъществото на Съединените щати. Същевременно Канада се притеснява, че ако САЩ се обвържат прекалено тясно с Европа, това ще ограничи ролята им на широката международна арена.
There was still another dimension to Canada's interest in NATO. Membership in a transatlantic entity would give it more breathing space in dealing with its sometimes intimidating southern neighbour. Canadian diplomats believed that the Atlantic Alliance could become a countervailing force against the United States. The farther the Atlantic community moved toward political and economic union the more the influence of France and the United Kingdom would restrain the power of the United States. At the same time, Canada was concerned that a United States that was too closely tied to Europe would be at the expense of the role it should play in the wider international arena. This schizophrenic view of the United States made Canada a fitting candidate for membership on the Committee of Wise Men, particularly when its stated purpose was to advance the goals that country has sought from the inception of NATO.
Il y avait une autre dimension encore à l'intérêt du Canada pour l'OTAN. L'adhésion à une entité transatlantique lui apporterait une plus grande marge de manouvre face à un voisin méridional parfois intimidant. Les diplomates canadiens pensaient que l'Alliance atlantique pourrait servir de contrepoids face aux États-Unis. Plus la communauté atlantique progresserait sur la voie de l'union économique et politique, plus l'influence de la France et du Royaume-Uni restreindrait la puissance des États-Unis. Parallèlement, le Canada redoutait que l'établissement de liens trop étroits entre les États-Unis et l'Europe nuisît au rôle qu'il espérait jouer sur la scène internationale au sens large. Cette attitude schizophrénique face aux États-Unis faisait du Canada un candidat idéal pour une participation au Comité des Trois, d'autant que le but déclaré de celui-ci consistait à promouvoir les objectifs recherchés par les Canadiens depuis les débuts de l'OTAN.
Das kanadische Interesse an der NATO wies noch eine weitere Dimension auf. Die Mitgliedschaft in einem transatlantischen Bündnis würde Kanada im Umgang mit seinem südlichen Nachbarn und dessen gelegentlichen Einschüchterungsversuchen einen größeren Handlungsspielraum ermöglichen. Kanadische Diplomaten meinten, das atlantische Bündnis könne sich zu einem Gegengewicht gegen die Vereinigten Staaten entwickeln. Je weiter sich die atlantische Staatengemeinschaft in Richtung auf eine politische und wirtschaftliche Union bewege, desto deutlicher würde der Einfluss Frankreichs und des Vereinigten Königreichs die Macht der Vereinigten Staaten begrenzen. Zugleich befürchtete Kanada, eine zu enge Verbindung zwischen den Vereinigten Staaten und Europa könne auf Kosten der Rolle gehen, die sein Nachbar auf der übergreifenden internationalen Bühne zu spielen habe. Durch diese schizophrene Sicht der Vereinigten Staaten wurde Kanada zu einem geeigneten Kandidaten für die Mitgliedschaft im Ausschuss der "drei Weisen", insbesondere da der ausdrückliche Zweck des Ausschusses darin bestand, genau die Ziele zu fördern, für die sich Kanada schon seit den ersten Anfängen der NATO eingesetzt hatte.
Canadá gozaba de una mejor situación. Estados Unidos deseaba su inclusión como prueba de que la Alianza era verdaderamente "atlántica" y no un eufemismo para una Unión Occidental ampliada. Canadá, con una población de sólo 16 millones de habitantes, era una potencia intermedia por su tamaño, y de mayor importancia aún considerando sus recursos. Tenía mucho que ofrecer a la Alianza igual que lo tuvo para los Aliados durante la Segunda Guerra Mundial. Los diplomáticos canadienses desempeñaron un papel destacado durante la redacción del Tratado de Washington en 1948. Pero siempre existió algún tipo de ambivalencia en su relación con su gran vecino del sur. En 1948 la delegación canadiense mantuvo una postura sobre los aspectos no militares de la alianza transatlántica que Estados Unidos no compartía. Cualquiera que fuera la forma final que adoptara esta relación, los canadienses creían que la OTAN debía ser algo más que una simple alianza militar, de ahí su insistencia respecto al Artículo 2 del Tratado de Washington que compromete a los firmantes a desarrollar relaciones internacionales pacíficas y amistosas y a eliminar los conflictos económicos, que el Secretario de Estado norteamericano Dean Acheson aceptó a regañadientes. Los canadienses no estaban seguros de que una OTAN liderada por EEUU pusiera suficiente énfasis en los vínculos económicos y culturales necesarios para unir a la comunidad atlántica.
C'era ancora un altro aspetto nella NATO che interessava il Canada. L'adesione ad un'entità transatlantica gli avrebbe consentito un po' più di margine di manovra nei confronti del suo vicino meridionale, che a volte lo intimidiva. La diplomazia canadese riteneva che l'Alleanza Atlantica potesse divenire una forza riequilibratrice nei confronti degli Stati Uniti. Quanto più la comunità atlantica si fosse mossa verso l'unione politica ed economica tanto più l'influenza della Francia e del Regno Unito avrebbe frenato il potere degli Stati Uniti. Allo stesso tempo, il Canada era preoccupato dal fatto che degli Stati Uniti troppo strettamente legati all'Europa, lo sarebbero stati a detrimento del ruolo che avrebbero dovuto svolgere nella più vasta arena internazionale. Questo modo schizofrenico di considerare gli Stati Uniti rese il Canada un candidato adeguato al Comitato dei Saggi, specie quando il suo scopo dichiarato divenne quello di sostenere gli obiettivi che il paese aveva individuato sin dall'inizio della NATO.
O interesse do Canadá na OTAN ainda se revestia de outra dimensão. A adesão a uma entidade transatlântica dar-lhe-ia mais espaço para respirar, ao lidar com o seu vizinho ao sul, por vezes, intimidante. Os diplomatas canadianos acreditavam que a Aliança Atlântica poderia tornar-se uma força de contrapeso contra os Estados Unidos. Quanto mais forte a união política e económica da comunidade atlântica, maior a influência da França e do Reino Unido sobre o poder dos Estados Unidos. Simultaneamente, o Canadá estava preocupado com o facto de um posicionamento de proximidade excessiva dos Estados Unidos relativamente à Europa poder vir a prejudicar o papel que deveria desempenhar na arena internacional mais vasta. Este ponto de vista esquizofrénico relativamente aos Estados Unidos fez com que o Canadá fosse um candidato apropriado ao Comité de Sábios, em particular uma vez que o objectivo do Comité era fazer progredir os objectivos que aquele país ambicionava desde a concepção da OTAN.
ما زال هناك بعد آخر لاهتمام كندا بالانضمام إلى منظمة حلف الناتو. ويتمثل هذا البعد تحديداً في قناعتها بأن عضويتها بالمنظومة الأطلسية تعزز من قدرتها على التعامل مع جارتها الجنوبية التي سبق أن تعمدت إخافتها عسكرياً في بعض الأحيان. فقد أعرب بعض الدبلوماسيين الكنديين عن اعتقادهم بإمكانية تحول حلف شمالي الأطلسي إلى إطار تعاوني قادر على كبح جماح الولايات المتحدة، لأن مسيرة المنظومة الأطلسية نحو تنسيق ـ وربما توحيد ـ سياساتها واقتصاداتها كفيلة بتعزيز نفوذ فرنسا والمملكة المتحدة؛ الأمر الذي يحدّ من النفوذ الأمريكي الواسع داخل المنظومة. في الوقت نفسه، كانت كندا قلقة من أن تُطوّر الولايات المتحدة علاقاتها الوثيقة أصلاً مع بعض الدول الأوروبية الصغيرة، وذلك على حساب الدور الذي كانت تُفضل أن تلعبه داخل حلف الناتو. هذا الارتياب الكندي من نوايا الولايات المتحدة هو الذي جعل من كندا مرشّحاً مناسباً لعضوية "لجنة الحكماء الثلاثة"، خصوصاً أنها عللت استعدادها للانضمام إلى هذه اللجنة برغبتها في تحقيق الأهداف التي طالما كانت تنشدها منذ تأسيس منظمة حلف شمالي الأطلسي.
Επίσης υπήρχε και άλλη μια διάσταση στο ενδιαφέρον του Καναδά για το ΝΑΤΟ. Η ιδιότητα του μέλους σε μια διατλαντική οντότητα θα του έδινε μεγαλύτερη άνεση στο να ασχοληθεί με τον μερικές φορές απειλητικό νότιο γείτονα του. Οι Καναδοί διπλωμάτες πίστευαν ότι η Ατλαντική Συμμαχία θα γίνει μια αντισταθμιστική δύναμη απέναντι στις Ηνωμένες Πολιτείες. Όσο περισσότερο μετακινιόταν η Ατλαντική κοινότητα προς την πολιτική και οικονομική ένωση τόσο περισσότερο η επιρροή της Γαλλίας και της Βρετανίας θα περιόριζε την ισχύ των Ηνωμένων Πολιτειών. Την ίδια εποχή, ο Καναδάς ανησυχούσε ότι όντας οι Ηνωμένες Πολιτείες υπερβολικά συνδεδεμένες με την Ευρώπη αυτό θα ήταν σε βάρος του ρόλου που θα έπρεπε να παίξουν στην ευρύτερη διεθνή αρένα. Αυτή η σχιζοφρενική άποψη για τις Ηνωμένες Πολιτείες έκαναν τον Καναδά κατάλληλο υποψήφιο για να συμμετάσχει στην Επιτροπή των Σοφών, ειδικά όταν ο σκοπός της όπως είχε δηλωθεί ήταν το να προωθήσει τους στόχους τους οποίους επεδίωκε το εν λόγω κράτος από τότε ξεκίνησε το ΝΑΤΟ.
Zájem Kanady o NATO měl ještě jednu dimenzi. Členství v transatlantické organizaci by Kanadě dalo více volného prostoru při jednáních s svým někdy zastrašujícím jižním sousedem. Kanadští diplomaté věřili, že Aliance by se mohla stát jakousi vyrovnávací silou proti USA. Čím více by se atlantické společenství blížilo politické a ekonomické unii, tím více by vliv Francie a Velké Británie omezoval moc USA. Kanada se však zároveň obávala, že USA mající příliš úzké vazby na Evropu by nemohly plnit roli, která se od nich očekávala na široké mezinárodní scéně. Díky tomuto schizofrennímu pohledu na USA byla Kanada vhodným kandidátem na členství ve Výboru moudrých, zvláště když smyslem bylo pokročit v záležitostech, o jejichž vyřešení se Kanada snaží od založení NATO.
Der var endnu en dimension i Canadas interesse i NATO. Medlemskab i en transatlantisk enhed ville give det større pusterum, når det skulle håndtere sin nabo mod syd, som af og til var temmelig faretruende. Ifølge canadiske diplomater kunne den atlantiske Alliancen blive en modvægt mod USA. Jo længere det atlantiske fællesskab bevægede sig i retning af politisk og økonomisk union, jo mere kunne den franske og britiske indflydelse lægge begrænsninger på USA's magt. Samtidig var Canada bekymret over, at et USA, som var for tæt forbundet med Europa ville blive på bekostning af den rolle, som det ville spille på den bredere internationale scene. Dette skizofrene syn på USA gjorde Canada til en passende kandidat til medlemskab af vismandskomiteen - navnlig når dets erklærede mål var at fremme de mål, som Canada havde søgt at fremme lige fra NATO's grundlæggelse.
Kanada huvil NATO vastu oli veel üks mõõde. Liikmesus transatlantilises organisatsioonis andnuks talle rohkem hingamisruumi suhtluses lõunanaabriga, kes teda vahetevahel heidutas. Kanada diplomaadid uskusid, et Atlandi alliansist võiks saada vastukaal Ameerika Ühendriikidele. Mida enam Atlandi ühendus liikunuks poliitilise ja majandusliku liidu poole, seda enam pidanuks USA võimu kammitsema Prantsusmaa ja Ühendkuningriigi mõju. Samal ajal oli Kanada mures, et kui USA end liiga tihedalt Euroopaga seob, toimub see rolli arvel, mida ta peaks etendama laiemal rahvusvahelisel areenil. See skisofreeniline ettekujutus Ühendriikidest tegi Kanadast sobiva kandidaadi nn tarkade komitee liikmeks, seda enam, et komitee kavatses edendada eesmärke, mida Kanada oli taotlenud NATO loomisest saadik.
Kanada NATO iránti érdeklődésének volt még egy másik dimenziója is. A transz-atlanti szervezetben való tagság több teret adhatott számára a sokszor félelmet keltő déli szomszéddal szemben. A kanadai diplomaták úgy hitték, hogy az Atlanti Szövetségből kilehet egy, az Egyesült Államokkal szemben is megálló erő. Minél előrébb halad az atlanti közösség a politikai és gazdasági unió felé, annál inkább tudja majd Franciaország és az Egyesült Királyság befolyása által visszafogni az Egyesült Államok erejét. Ugyanakkor Kanadát zavarta, hogy egy az Európához túlontúl kötődő Egyesült Államokkal, csökkenne annak szerepvállalása a szélesebb nemzetközi színtéren. Az Egyesült Államokkal kapcsolatos ilyen skizofrén álláspont miatt volt Kanada ideális jelölt a Bölcsek Bizottságában való részvételre különösen akkor, amikor vállalt célja az volt, hogy előrevigye a NATO megszületésétől keresett célokat.
Buvo ir dar kita Kanados dėmesio NATO organizacijai dimensija. Narystė transatlantinėje institucijoje leistų jai kiek lengviau kvėpuoti bendraujant su savo kartais grėsminga pietine kaimyne. Kanados diplomatai tikėjo, kad dalyvavimas Atlanto aljanse suteiktų šaliai pusiausvyros galios prieš Jungtines Amerikos Valstijas. Kuo labiau Atlanto bendruomenė linktų į politinę ir ekonominę sąjungą, tuo stipriau Jungtinių Amerikos Valstijų galią apribotų Prancūzijos ir Jungtinės Karalystės įtaka. Tuo pat metu Kanadai rūpėjo ir tai, kad Jungtinėms Amerikos Valstijoms siekiant perdaug glaudžių santykių su Europa nukentėtų tas vaidmuo, kurį jos turėtų atlikti platesnėje tarptautinėje arenoje. Dėl tokio šizofreniško požiūrio į Jungtines Amerikos Valstijas Kanada ir buvo tinkama kandidatė į Išminčių komitetą, tuo labiau, kad jo paskirtis ir buvo kaip tik tas tikslas, kurio ši šalis siekė nuo pat NATO susikūrimo pradžios.
Był jeszcze jeden wymiar zainteresowania NATO ze strony Kanady. Członkostwo w organizacji transatlantyckiej dawało jej większą swobodę w stosunkach z jej czasami onieśmielającym południowym sąsiadem. Dyplomaci kanadyjscy wierzyli, że Sojusz Atlantycki może stać się przeciwwagą dla USA. Im dalej posunęłaby się wspólnota atlantycka w kierunku unii politycznej i gospodarczej, tym bardziej wpływy Francji i Wielkiej Brytanii ograniczyłyby potęgę USA. Jednocześnie Kanada niepokoiła się, że zbyt bliskie związanie się USA z Europą będzie ze szkodą dla roli, jaką powinny one odgrywać na szerszej arenie międzynarodowej. Ta rozdwojona postawa wobec Stanów Zjednoczonych sprawiała, że Kanada była stosownym kandydatem do Komisji Mędrców - zwłaszcza, że oficjalnym celem tej ostatniej było promowanie celów, jakie przyświecały temu państwu od samych początków funkcjonowania NATO.
Mai exista încă o dimensiune a interesului Canadei pentru NATO. Apartenenţa la entitatea transatlantică i-ar fi oferit un spaţiu de manevră mai mare în relaţia cu vecinul de la sud, care era intimidant uneori. Diplomaţii canadieni credeau că Alianţa Atlantică putea deveni o forţă de echilibru în privinţa Statelor Unite. Cu cât comunitatea atlantică s-ar fi îndreptat mai mult spre o uniune politică şi economică, cu atât mai mult influenţa Franţei şi a Marii Britanii ar fi limitat puterea Statelor Unite. În acelaşi timp, Canada era îngrijorată de faptul că o prea strânsă legătură între SUA şi Europa ar fi putut afecta rolul pe care ar fi trebuit să-l joace pe scena internaţională mai largă. Această viziune schizofrenică despre Statele Unite a făcut din Canada un candidat corespunzător pentru includerea în Comitetul Înţelepţilor, în special deoarece scopul său declarat era să asigure progresul în realizarea obiectivelor pe care şi le fixase încă de la înfiinţarea NATO.
Существовал и еще один аспект в заинтересованности Канады в НАТО. Членство в трансатлантической структуре дало бы ей некоторую свободу действий в отношениях со своим иногда устрашающим южным соседом. Канадские дипломаты считали, что Североатлантический союз мог бы стать противовесом США. Чем больше атлантическое сообщество продвигалось бы к политическому и экономическому союзу, тем больше влияние Великобритании и Франции ограничивало бы власть США. В тоже время Канаду беспокоило то, что если США будут слишком тесно привязаны к Европе, то это может сказываться на той роли, которую они должны играть на широкой международной арене. Такое шизофреничное представление Канады о США сделало ее подходящим кандидатом на членство в «Комитете волхвов», особенно с учетом того, что поставленная ему задача состояла в том, чтобы продвигать цели, к которым Канада стремилась со времени создания НАТО.
Kanada bola vo viac závideniahodnej situácii. Spojené štáty ju prizvali ako dôkaz toho, že Aliancia je skutočne „atlantickou” a nielen eufemizmom pre rozšírenú Západnú úniu. S počtom 16 miliónov obyvateľov bola Kanada mocnosťou strednej veľkosti, avšak určite s vyšším významom čo sa týka zdrojov. Aliancii mohla ponúknuť veľa, podobne ako Spojencom počas druhej svetovej vojny. Kanadskí diplomati hrali dôležitú úlohu pri príprave Washingtonskej zmluvy v roku 1948. Vždy však existovali rozpory ohľadom vzťahu Kanady s jej väčším susedom. Kanadská delegácia zaujala v roku 1948 postoj k nevojenským aspektom transatlantickej aliancie, ktorý nebol v súlade s postojom Spojených štátov. Bez ohľadu na to, akou formou sa nakoniec vzťah vyvíjal, Kanaďania mali pocit, že NATO by malo byť viac, ako len vojenská aliancia. Práve preto Kanada trvala na článku 2 Washingtonskej zmluvy, ktorý zaväzoval signatárov, aby rozvíjali mierové a priateľské vzťahy a eliminovali ekonomické konflikty, čo len s nevôľou podpísal minister zahraničných vecí USA Dean Acheson. Kanaďania neboli celkom presvedčení, že NATO pod vedením USA bude klásť dôraz práve na hospodárske a kultúrne zväzky, potrebné ako tmel v rámci Atlantického spoločenstva.
Zanimanje Kanade za Nato pa je imelo še eno razsežnost. Članstvo v čezatlantski povezavi bi ji dalo več manevrskega prostora pri urejanju odnosov z včasih strah zbujajočo južno sosedo. Kanadski diplomati so menili, da bi atlantsko zavezništvo lahko postalo protiutež Združenim državam. Bolj kot bi se atlantska skupnost približevala politični in gospodarski uniji, bolj bi vpliv Francije in Združenega kraljestva omejil moč Združenih držav. Obenem je Kanado skrbelo, da bi šlo pretesno povezovanje Združenih držav z Evropo na račun vloge, ki bi jo le-te morale odigrati na širšem mednarodnem prizorišču. Zaradi tega shizofrenega pogleda na Združene države je bila Kanada primerna kandidatka za članstvo v Odboru modrecev, zlasti zato, ker je bil njegov namen razvijati cilje, za katere si je ta država prizadevala od same ustanovitve Nata.
Kanada daha iyi bir konumdaydı. ABD, İttifak’ın sadece genişletilmiş bir Batı Birliği değil de gerçekten bir Atlantik ittifakı olduğunu kanıtlamak için Kanada ile flört ediyordu. 16 milyon nüfusu ile Kanada orta çapta bir kuvvet oluşturuyordu; kaynak açısından ise daha büyük bir kuvvetti. İkinci Dünya Savaşı sırasında müttefiklere destek sağladığı gibi şimdi de İttifak’a sunabileceği çok şey vardı. Kanadalı diplomatlar 1948’de Washington Antlaşmasının kaleme alınmasında önemli bir rol oynadılar. Ancak Kanada’nın güney komşusu ile ilişkilerinde her zaman bir belirsizlik vardı. 1948’de Kanada delegasyonu bir transatlantik ittifakın askeri olmayan boyutları üzerinde ABD’den farklı bir yaklaşımı savunuyordu. İlişki daha sonra ne şekil almış olursa olsun, Kanadalılar NATO’nun sadece bir askeri ittifak olmaması gerektiği kanısındaydılar. Kanada’nın Washington Antlaşmasının imza sahibi tarafların barışçıl ve dostane uluslararası ilişkiler geliştirmelerini ve ekonomik çatışmaları ortadan kaldırmalarını taahhüt eden 2. Maddesi üzerinde ısrar etmesinin temel nedeni buydu. Amerikan Dışişleri Bakanı Dean Acheson da istemeyerek de olsa onayını vermişti. Kanadalılar ABD liderliğindeki bir NATO’nun Atlantik toplumunun bütünleşebilmesi için şart olan ekonomik ve kültürel bağları vurgulayacağını pek sanmıyorlardı.
Kanādas interesei piedalīties NATO bija vēl viena dimensija. Dalība transatlantiskajā organizācijā dotu tai plašākas iespējas, kārtojot attiecības ar dažkārt draudīgo dienvidu kaimiņu. Kanādas diplomāti uzskatīja, ka Atlantijas alianse varētu kļūt par ASV līdzsvarojošu pretsvaru. Jo tālāk Atlantijas sabiedrība virzīsies pretim politiskai un ekonomiskai savienībai, jo lielāka būs Francijas un Apvienotās Karalistes ietekme, kas ierobežos ASV varu. Tajā pat laikā Kanāda raizējās, ka, ja ASV būs pārāk cieši saistītas ar Eiropu, tas notiks uz tās iespējami plašākas starptautiskas lomas rēķina. Šāds šizofrēnisks Kanādas uzskats par ASV padarīja Kanādu par piemērotu kandidātu, lai to ietvertu Triju gudro komitejā, it īpaši tad, kad tās pasludinātais mērķis bija virzīt tos ideālus, ko valsts bija vēlējusies sasniegt jau no pirmajām NATO izveides dienām.
  Nato Review  
На началния етап са необходими само форуми за редовен диалог по политически и военни проблеми и въпроси на сигурността, съчетан с широка мрежа инициативи за сътрудничество на различни равнища, основани на успешния принцип на самоопределение от Партньорство за мир.
For that reason, a new mechanism to replace the Mediterranean Dialogue should not include formal documents to be signed, particularly if they contain a list of principles and values to be shared. All that is needed in the first instance is a series of forums for regular political and military/security dialogue coupled with a dense web of cooperative offers on many levels based on the proven PfP principle of self-differentiation. These offers and invitations must be seen as being complementary to, and not rivalling, those of the European Union, and they must reflect what the countries themselves want and need. If they are seen as "top-down" proposals they will be politely ignored.
Pour cette raison, un nouveau mécanisme destiné à remplacer le Dialogue méditerranéen ne devrait pas entraîner la signature de documents officiels, en particulier s'ils contiennent une liste de principes et de valeurs à partager. Il convient d'abord d'établir une série d'instances pour le dialogue régulier au niveau politique et militaro-sécuritaire, couplée à une trame serrée d'offres de coopération à de nombreux niveaux, basées sur le principe PpP éprouvé de l'auto-différenciation. Ces offres et invitations doivent être considérées comme des compléments et non comme des rivales de celles de l'Union européenne et elles doivent refléter ce que les pays eux-mêmes désirent et ce dont ils ont besoin. S'il s'agit de propositions « de haut en bas », elles seront poliment ignorées.
Aus diesem Grund sollte ein neuer Mechanismus, der den Mittelmeerdialog ersetzt, keine förmlichen Dokumente umfassen, die unterzeichnet werden müssen - vor allem, wenn sie eine Liste gemeinsamer Prinzipien und Werte enthalten. Zunächst einmal braucht man nicht mehr als eine Reihe von Foren für einen regelmäßigen politischen und militärischen/sicherheitsrelevanten Dialog in Verbindung mit einem dichten Netz von Kooperationsangeboten verschiedener Ebenen, die sich auf das bewährte PfP-Prinzip der länderspezifischen Differenzierung stützen. Diese Angebote und Optionen müssen nicht als Konkurrenz, sondern als Ergänzung zu denen der Europäischen Union verstanden werden und widerspiegeln, was die beteiligten Staaten selbst wünschen und brauchen. Werden sie als Diktat von oben verstanden, so wird man sie höflich ignorieren.
Por eso cualquier nuevo mecanismo que reemplazase al Diálogo Mediterráneo no debería incluir documentos oficiales a firmar, especialmente si contienen una lista de principios y valores a compartir. Todo lo que se necesita al principio es un conjunto de foros para mantener diálogos periódicos sobre cuestiones políticas, militares y de seguridad que se complemente con una red bastante densa de ofertas de actividades de cooperación a muchos niveles y muy diferenciadas, como las ya utilizadas con éxito dentro de la APP. Estas ofertas e invitaciones deben considerarse siempre como complementarias a las de la Unión Europea, nunca como rivales, y deben constituir un reflejo de lo que los mismos países quieren y necesitan. Si las llegaran a considerar como propuestas impuestas "de arriba a abajo", las ignorarían educadamente.
Per questa ragione, un nuovo meccanismo per sostituire il Dialogo Mediterraneo non dovrebbe includere degli atti formali da sottoscrivere, specie ove contenessero un elenco di principi e valori da condividere. Tutto ciò che serve in prima battuta è una serie di fori per un regolare dialogo politico e militare/sicurezza affiancata da una fitta trama di offerte di cooperazione a molti livelli basata sul consolidato principio del PfP di auto-differenziazione. Queste offerte e questi inviti devono essere considerati come complementari, e non come contrapposti, a quelli dell'Unione Europea, e devono rispecchiare ciò che i paesi vogliono e necessitano. Se venissero percepiti come proposte "dall'alto in basso" verranno educatamente ignorati.
Por esta razão, um novo mecanismo para substituir o Diálogo do Mediterrâneo não deverá incluir documentos formais a serem assinados, particularmente se contiverem uma lista de princípios e valores a serem partilhados. Tudo o que é preciso em primeiro lugar é uma série de fóruns para um diálogo regular em matéria de segurança, político e militar, conjugada com um denso conjunto de ofertas de cooperação a muitos níveis, baseadas no comprovado princípio da PfP da auto-diferenciação. Estas ofertas e convites devem ser vistos como complementares, e não como competidores, dos da União Europeia, e devem reflectir o que os próprios países querem e precisam. Se forem vistos como propostas de "cima para baixo" serão polidamente ignorados.
Για αυτό το λόγο, ένας νέος μηχανισμός που θα αντικαταστήσει τον Μεσογειακό Διάλογο δεν θα πρέπει να συμπεριλαμβάνει επίσημα έγγραφα προς υπογραφή, ιδιαιτέρως εάν αυτά περιέχουν έναν κατάλογο κοινών αρχών και αξιών. Αυτό που χρειάζεται αρχικά είναι μια σειρά από φόρουμ για τακτικό πολιτικό και στρατιωτικό διάλογο, καθώς και διάλογο σε θέματα ασφάλειας, που να συνδυάζεται με ένα πυκνό πλέγμα από προσφορές συνεργασίας σε πολλά επίπεδα, που να βασίζονται στη δοκιμασμένη αρχή της PfP, την αρχή της αυτο-διαφοροποίησης. Οι συγκεκριμένες προσφορές και προσκλήσεις θα πρέπει να θεωρούνται συμπληρωματικές, και όχι ανταγωνιστικές, προς εκείνες της Ευρωπαϊκής Ένωσης και θα πρέπει να αντικατοπτρίζουν αυτό που τα ίδια τα κράτη θέλουν και χρειάζονται. Εάν τα κράτη τις θεωρήσουν «κατευθυνόμενες» προτάσεις, θα τις αγνοήσουν ευγενικά.
Z výše uvedeného důvodu by nová koncepce partnerství, která nahradí Středozemní dialog, neměla zahrnovat podpisy oficiálních dokumentů, zvláště pokud by obsahovaly seznam zásad a hodnot, jež by obě strany měly sdílet. V prvé řadě je zapotřebí vytvořit mnohá fóra pro pravidelný politický a vojensko-bezpečnostní dialog spojený s hustou sítí nabídek ke spolupráci na mnoha úrovních v souladu s ověřenou zásadou PfP o spontánní diferenciaci. Tyto nabídky a pozvání nesmějí být chápany jako konkurence podobných aktivit Evropské unie, nýbrž jako jejich doplnění, a musejí vyjadřovat vůli a potřeby těchto států. Pokud budou považovány za "návrhy shora", budou zdvořile ignorovány.
Derfor bør den nye mekanisme, som skal erstatte Middelhavsdialogen, ikke omfatte formelle dokumenter, der skal underskrives, navnlig ikke hvis de indeholder en liste af principper og værdier, som alle skal dele. Det eneste, der i første omgang er brug for, er en række fora til regelmæssig politisk og militær/sikkerhedsmæssig dialog sammen med et tæt netværk af samarbejdsinitiativer på mange niveauer byggende på det samme velkendte princip fra PfP om selvdifferentiering. Disse tilbud og invitationer bør kunne ses som et supplement til EU's tilbud - og ikke et modstykke - og de bør afspejle det, landene selv ønsker og har brug for. Hvis de kommer til at blive set som forslag "fra oven", vil de høfligt blive overhørt.
Sel põhjusel ei tohiks Vahemere dialoogi asendav uus mehhanism hõlmata allkirjastamist vajavaid ametlikke dokumente, eelkõige juhul, kui need sisaldavad ühiste põhimõtete ja väärtuste loetelusid. Kõigepealt on vaja ainult foorumeid korrapäraste poliitiliste ja sõjaliste/julgeolekualaste dialoogide jaoks ning arvukalt mitmel tasandil koostööpakkumisi, mille aluseks on end rahupartnerlusprogrammi puhul õigustanud enesemääratlemise põhimõte. Kõik pakkumised ja kutsed tuleb esitada nii, et nendes nähakse täiendust, mitte konkurentsi Euroopa Liidu poolsetele pakkumistele ja kutsetele ning need peavad kajastama riikide endi soove ja vajadusi. Kui neis nähakse “ülevalt alla” suunatud ettepanekuid, jäetakse need lihtsalt viisakalt kõrvale.
Emiatt a Mediterrán Párbeszédet felváltó új mechanizmusnak nem szabad aláírandó hivatalos dokumentumokat tartalmaznia, különösen, ha azok közösen elfogadandó elvek és értékek listáját tartalmazzák. Mindenekelőtt csupán egy sor, rendszeres politikai és katonai/biztonsági párbeszédhez használt fórumra van szükség több szintű, önmagunk megkülönböztetésének bevált PfP-elvén alapuló együttműködési ajánlatok sűrű hálójával együtt. Ezeket az ajánlatokat és meghívásokat az Európai Unióét kiegészítőnek és nem azzal rivalizálónak kell tekinteni, és bennünk annak kell tükröződnie, amit maguk az országok akarnak és igényelnek. Ha ezeket “felülről rájuk erőltetett” javaslatoknak tekintik, akkor udvariasan figyelmen kívül fogják hagyni őket.
Þegar valinn er nýr farvegur til að taka við af Miðjarðarhafssamráðinu er því ekki rétt að krefjast þess að undirrituð verði formleg skjöl, einkum ef þar er að finna lista yfir lífsreglur og gildismat sem allir eiga að sættast á. Það eina sem þörf er á til að byrja með er vettvangur til reglulegs samráðs um stjórnmál og her-/öryggismál ásamt þéttriðnu neti tilboða um samstarf á fjölmörgum sviðum þannig að hvert ríki geti sniðið samstarfið að eigin þörfum, eins og svo góða raun gaf í Samstarfinu í þágu friðar. Skoða verður þessi tilboð og möguleika sem viðbót en ekki samkeppni við það sem Evrópusambandið hefur á boðstólum, og þau verða að taka mið af því sem löndin vilja sjálf og þurfa. Ef litið er á þau sem tillögur „ofan frá” verða þau kurteislega sniðgengin.
Dėl šios priežasties naujajame Viduržemio jūros dialogą pakeičiančiame mechanizme neturi būti jokių pasirašytinų oficialių dokumentų, ypač jei juose būtų išvardyti principai ir vertybės, kurių visiems reikėtų laikytis. Pirmajame etape nieko daugiau nereikia, tiktai tam tikrų forumų reguliariam politiniam ir kariniam saugumo dialogui. Jį papildytų daugybė įvairaus lygio bendrų pasiūlymų, paremtų PTL praktikoje patvirtintu savidiferenciacijos principu. Šie pasiūlymai ir kvietimai turi akivaizdžiai papildyti Europos Sąjungos priemones, o ne su jomis konkuruoti, taip pat atspindėti pačių šalių norus ir reikmes. Jei atrodys, kad tai pasiūlymai „iš viršaus į apačią“, jie bus tiesiog mandagiai ignoruojami.
Dlatego też nowy mechanizm, który mógłby zastąpić Dialog Śródziemnomorski nie powinien wiązać się z podpisywaniem formalnych dokumentów, zwłaszcza, gdyby miały one zawierać listę zasad i wartości, które miałyby być wspólnie dzielone. W pierwszej kolejności potrzebna jest wyłącznie seria forów do prowadzenia regularnego dialogu politycznego i wojskowego (dialogu bezpieczeństwa), w połączeniu z gęstą siecią ofert współpracy na wielu szczeblach, tworzonych w oparciu o sprawdzoną zasadę PdP- samodzielnie wybierane zróżnicowanie. Te oferty i zaproszenia muszą być postrzegane jako uzupełniające, a nie konkurencyjne wobec ofert i zaproszeń składanych przez Unię Europejską i muszą odzwierciedlać własną wolę i potrzeby państw, do których są kierowane. Jeżeli będą postrzegane jako inicjatywy odgórne, zostaną uprzejmie zignorowane.
În plus faţă de măsurile militare şi de securitate vizând sporirea încrederii, care vor fi la fel de valoroase în regiunea mediteraneană şi Orientul Mijlociu Extins pe cât au fost în Europa Centrală şi de Est, există mult mai mult interes pentru crearea unui mecanism formal de schimb de informaţii. Este necesar ca un nou proces de Parteneriat şi Cooperare să devină centrul unei reţele unde fiecare poate afla ce se întâmplă în regiune. Acest lucru ar putea fi probabil făcut cel mai bine cu ajutorul unei sistem electronic. Acesta nu poate substitui întâlnirile în cadrul unui dialog regulat dintre oameni, dar desigur că folosirea pe scară extinsă a conferinţelor video ar putea spori, cu un cost mic, comunicarea.
По этой причине, новый механизм, который должен заменить Средиземноморский диалог, не должен предусматривать подписание официальных документов, особенно если они будут содержать списки разделяемых всеми принципов и ценностей. Прежде всего будет необходимо создать ряд форумов для регулярного политического и военного диалога (по вопросам безопасности) в сочетании с плотной сетью предложений сотрудничества на многих уровнях, основанных на проверенном принципе самодифференциации ПРМ. Такие предложения и приглашения должны рассматриваться как дополнительные к инициативам Европейского союза, а не соперничающие с ними. Они должны отражать желания и потребности этих стран. Если они будут восприниматься как предложения, «идущие сверху», их будут вежливо игнорировать.
Z uvedeného dôvodu by nový mechanizmus, ktorý nahradí Stredomorský dialóg, nemal zahŕňať podpísanie oficiálnych dokumentov, najmä ak by tieto obsahovali zoznam zásad a hodnôt, ktoré by mali obe strany spoločne vyznávať. V prvom rade je potrebné vytvoriť viaceré fóra pre pravidelný politický a vojensko-bezpečnostní dialóg previazaný s hustou sieťou ponúk na spoluprácu na mnohých úrovniach, vychádzajúc z osvedčeného princípu PzM, ktorý dáva priestor špecifikám jednotlivých krajín. Tieto ponuky a pozvania sa musia vnímať ako doplňujúci faktor, nie ako konkurencia podobných aktivít Európskej únie, a musia odrážať želania a potreby týchto krajín. Pokiaľ sa budú vnímať ako návrhy „zhora", budú zdvorilo odignorované.
Prav zato naj novi mehanizem, ki bi zamenjal Sredozemski dialog, ne bi vključeval podpisovanja uradnih dokumentov, še posebej če slednji vsebujejo seznam načel in vrednot, ki naj bi nam bile skupne. Vse, kar najprej potrebujemo, je vrsta forumov za reden politični in vojaško-varnostni dialog v povezavi z gosto mrežo ponudb sodelovanja na številnih ravneh, ki bodo temeljile na načelu samorazlikovanja, ki je bilo preizkušeno že v PzM. Te ponudbe in vabila morajo dopolnjevati tiste iz Evropske unije, in ne tekmovati z njimi, in morajo odražati želje in potrebe držav samih. Če bodo zaznani kot predlogi od zgoraj navzdol, bodo vljudno prezrti.
Bu nedenle Akdeniz Diyaloğu’nun yerine geçecek yeni mekanizma imzalanması gereken resmi dokümanlar içermemelidir -özellikle paylaşılması gereken ilkeler ve değerler içerecekse. İlk başta gereken tek şey politik, askeri ve güvenliğe ilişkin düzenli diyaloglar için bir dizi forum ve bunun yanısıra BİO’nun kanıtlanmış olan “kendi kaderini tayin etme” ilkesine dayandırılmış çeşitli düzeylerdeki işbirliği teklifleridir. Bu teklifler ve davetiyeler Avrupa Birliği’ninkilere rakip değil, onları tamamlar nitelikte görülmeli ve bu ülkelerin isteklerini ve ihtiyaçlarını yansıtmalıdır. Eğer bunlar “tepeden inme teklifler ve davetiyeler olarak görülürse kibarca göz ardı edileceklerdir.
Šī iemesla dēļ, jaunajā mehānismā, kas aizstās Vidusjūras dialogu, nav jāietver formāli, parakstāmi dokumenti, it īpaši, ja tajos ir principu un vērtību saistības, kas valstīm būtu kopīgi jāievēro. Vienīgais, kas vajadzīgs jau pašā sākumā, ir forumu virknes izveidošana, kur tiktu regulāri diskutēti politiski un militāri/drošības jautājumi kopā ar atkārtotiem sadarbības piedāvājumiem dažādos līmeņos, pamatojoties uz jau pārbaudīto PfP pašdifferencēšanās principu. Šiem piedāvājumiem un uzaicinājumiem jāpapildina un nevis jākonkurē ar Eiropas Savienības iniciatīvām, kā arī jāatspoguļo pašu valstu vēlmes un vajadzības. Ja tos izpratīs kā priekšlikumus “no augšas”, tad valstis to pieklājīgi ignorēs.
  НАТО Преглед - Униформи...  
Северозападният път се вие между островите на Канадския арктически архипелаг и канадското правителство го счита за част от суверенната територия на страната. Съединените щати и редица европейски страни възразяват, че водният път е достатъчно широк, за да се квалифицира като международен.
La probabilité d’une intensification de la navigation dans les eaux polaires américaines était l’un des éléments qui l’inquiétaient. En 2007, l’Agence spatiale européenne avait découvert que le légendaire passage du Nord-Ouest, la voie maritime reliant l’Atlantique au Pacifique, avait été brièvement libre de glace, ce qui ouvrait la perspective d’une nouvelle route de navigation. Des navires de croisière et des yachts commençaient à utiliser le passage et, en cas de problèmes, c’est aux garde-côtes qu’il incomberait de leur venir en aide. La fonte des glaces avait aussi fait naître des tensions au sujet du contrôle des zones concernées. Le passage du Nord-Ouest sinue à travers les îles de l’archipel arctique canadien, et le gouvernement canadien considère qu’il fait partie du territoire souverain du Canada. Les États-Unis et de nombreux pays européens font valoir quant à eux qu’il s’agit d’une voie suffisamment vaste pour être considérée comme une route internationale.
Ein Grund für seine Besorgnis war die Wahrscheinlichkeit, dass in amerikanischen Polargewässern nun vermehrt Schiffe verkehren würden. 2007 entdeckte die Europäische Weltraumorganisation, dass die berühmte Nordwest-Passage - die Seeroute, die den Atlantik mit dem Pazifik verbindet - für eine kurze Zeit eisfrei war. Dies eröffnete die Möglichkeit einer neuen Seeroute, die von Kreuzfahrtschiffen und Jachten genutzt wurde. Wenn diese Schiffe in Schwierigkeiten gerieten, war es Aufgabe der Küstenwache, ihnen zu helfen. Durch die Eisschmelze entstanden auch Spannungen bezüglich der Kontrolle dieses Seewegs. Die Nordwest-Passage windet sich zwischen den Inseln des kanadisch-arktischen Archipels und wird von der kanadischen Regierung als Teil des Staatsgebiets angesehen. Die Vereinigten Staaten und viele europäische Länder argumentieren hingegen, dass die Wasserstraße breit genug ist, um als internationales Gebiet zu gelten.
Uno de sus motivos de preocupación fue la posibilidad de un aumento del tráfico marítimo en las aguas polares norteamericanas. En 2007 la Agencia Espacial Europea detectó que el legendario Paso del Noroeste, la conexión por mar entre el Atlántico y el Pacífico, estuvo temporalmente libre de hielo, lo que abrió la posibilidad de una nueva ruta marítima. Los yates y cruceros iban a comenzar a usar el paso, y si se veían en problemas sería la Guardia Costera la que tendría que ayudarles. El deshielo también provocó tensiones por el control de la zona, pues el gobierno canadiense considera que los pasajes entre las islas del archipiélago Ártico Canadiense forman parte de sus aguas territoriales, mientras que EEUU y muchos países europeos defienden que el paso es lo bastante ancho como para considerarlo aguas internacionales.
A preoccuparlo era l’eventualità di un accresciuto traffico marittimo nelle acque polari dell’America. Nel 2007, l'Agenzia spaziale europea ha scoperto che il mitico Passaggio a nord-ovest, la via d’acqua che collega l'Atlantico al Pacifico, era stata per un breve periodo libera dai ghiacci. Ciò ha aumentato la possibilità di nuovi collegamenti marittimi. Navi da crociera e yacht cominciavano ad usare il passaggio e, se avessero avuto problemi, sarebbe stato compito della Guardia Costiera aiutarli. Lo scioglimento ha anche accresciuto le tensioni riguardo al controllo. Il Passaggio a nord-ovest si snoda tra le isole dell’arcipelago artico canadese ed è considerato dal governo canadese quale parte del proprio territorio nazionale. Gli Stati Uniti e molti paesi europei affermano che la via d’acqua è abbastanza ampia da essere considerata internazionale.
Uma das razões pelas quais estava preocupado deve-se à probabilidade do aumento dos transportes marítimos nas águas polares americanas. Em 2007, a Agência Espacial Europeia detectou que a lendária Passagem do Noroeste, a rota marítima que liga o Atlântico ao Pacífico, esteve sem gelo durante um breve período. Esta questão fez surgir a possibilidade de uma nova rota marítima. Os navios de cruzeiro e os iates começaram a usar a passagem e se tivessem problemas cabia à Guarda Costeira ajudá-los. O degelo também criou tensões acerca do controlo. A Passagem do Noroeste contorna ilhas do arquipélago árctico canadiano e é considerada pelo governo canadiano como parte do seu território soberano. Os Estados Unidos e muitos países europeus defendem que a via marítima é suficientemente ampla para ser considerada internacional.
وتمثّل أحد أسباب قلق الأدميرال بروكس بإمكانية تزايد حركة الملاحة البحرية في المياه الأمريكية الواقعة في القطب الشمالي. ففي عام 2007، إكتشفت وكالة الفضاء الأوروبية أنّ الممر الشّمالي الغربي الأسطوري، الذي يربط المحيطيْن الأطلسي والهادئ، خلا من الثلوج في فترة وجيزة. وهذا ما عزز فرص نشوء ممر بحري جديد. وبالفعل، بدأت سفن السفر واليخوت باستخدام هذا الممر؛ وكلما واجهت صعوبات في عرض البحر، تعيّن على خفر السواحل أنْ يهبوا لمساعدتها. ويُثير ذوبان الجليد أيضاً توتّرات متعلّقة بالحقوق السيادية. فالممر الشّمالي الغربي يمتد عبر جزر الأرخبيل الكندي الواقع في القطب الشمالي وتعتبره الحكومة الكندية، جزءاً من مياهها الاقليمية. لكنّ الولايات المتحدة والعديد من الدول الأوروبية تؤكّد أنّ هذا الممر المائي عريض بما يكفي لتصنيفه ضمن المياه الدولية.
Een reden voor zijn bezorgdheid was, dat er waarschijnlijk meer scheepvaart zou komen in Amerika’s poolwateren. In 2007, ontdekte het Europese Ruimtevaart Agentschap dat de legendarische Noordwest Doorgang, de zeeroute die de Atlantische Oceaan met de Stille Oceaan verbindt, korte tijd ijsvrij was. Dit leidde tot het vooruitzicht op een nieuwe scheepsroute. Cruiseschepen en jachten begonnen de doorgang te gebruiken en als zij in de problemen kwamen, was het de taak van de Kustwacht om ze te helpen. Het smelten van het ijs leidde ook tot spanningen over wie het er voor het zeggen heeft. De Noordwest Doorgang kronkelt tussen de eilanden door van de Canadese Arctische eilandengroep en wordt door de Canadese regering beschouwd als een onderdeel van hun soevereine grondgebied. De Verenigde Staten en veel Europese landen betogen, dat de doorgang breed genoeg is om te gelden als een internationale waterweg.
Důvodem obav byla pravděpodobnost růstu frekvence námořních cest do amerických polárních vod. V roce 2007, Evropská agentura pro kosmický prostor (ESA) zjistila, že proslulá Severozápadní námořní trasa, spojující Atlantický a Tichý oceán, byla krátkou dobu bez ledu. Tento objev zvýšil perspektivu nových námořních linek. Turistické plavby a jachty začaly používat tuto pasáž, a v případě problémů bylo úkolem Pobřežní stráže jim pomoci. Táni ledu rovněž zvýšilo napětí během oficiálních kontrol. Severozápadní námořní trasa se totiž proplétá mezi ostrovy Kanadského arktického soustroví, které kanadská vláda považuje za součást svého výsostného území. USA a mnohé evropské státy však oponují argumentem, že trasa je dosti široká a splňuje kritéria pro mezinárodní námořní trasy.
Üheks muretsemise põhjuseks oli võimalus, et Ameerika polaarvetes tiheneb laevaliiklus. 2007. aastal avastas Euroopa Kosmoseagentuur, et müütiline Atlandi ja Vaikset ookeanit ühendav Loodeväil oli lühikest aega jäävaba. See tekitas väljavaate uue laevatee avamiseks. Matke- ja jahtlaevad hakkaksid läbipääsu kasutama ja kui need peaksid hätta sattuma, oleks piirivalve see, kellel neid abistada tuleb. Sulamine tekitas pingeid ka küsimuses, kes peab seal kontrollfunktsiooni enda peale võtma. Loodeväil läheb läbi Kanada Arktika arhipelaagi ja Kanada valitsus peab seda oma suveräänseks territooriumiks. Ameerika Ühendriigid ja mitmed riigid Euroopas väidavad, et väil on piisavalt lai, et seda käsitleda rahvusvahelise veeteena.
Aggodalmának egyik oka az volt, hogy nagy valószínűséggel fokozódni fog a hajóforgalom Amerika sarki vizein. 2007-ben az Európai Űrügynökség felfedezte, hogy a legendás Északnyugati Átjáró, az Atlanti-óceánt a Csendes-óceánnal összekötő tengeri útvonal rövid időre jégmentessé vált. Ez felvetette egy új hajózási útvonal lehetőségét. Utasszállító hajók és jachtok kezdték el igénybe venni az átjárót, és ha bajba kerültek, a parti őrség feladata volt, hogy segítséget nyújtson nekik. Az olvadás az ellenőrzéssel kapcsolatos feszültségeket is fokozta. Az Északnyugati Átjáró a kanadai sarkvidéki szigetvilágban kacskaringózik, és a kanadai kormány azt a saját felségterületének tekinti. Az Egyesült Államok és számos európai ország úgy érvel, hogy a tengeri útvonal elég széles ahhoz, hogy nemzetközinek minősüljön.
Ein ástæðan fyrir áhyggjum aðmírálsins var að líkurnar á meiri siglingum í bandarískri heimskautalögsögu hafa aukist. Árið 2007 tilkynnti Geimferðastofnun Evrópu að rannsóknir sýndu að hin fræga Norðvestur-siglingaleið, sem tengir Atlantshafið við Kyrrahafið, var íslaus um tíma. Þetta hefur vakið áhuga manna á nýrri siglingaleið. Skemmtiferðaskip og lystisnekkjur myndu fara að nota leiðina og, ef þessi skip lentu í vandræðum, þyrfti strandgæslan að koma þeim til hjálpar. Bráðnunin hefur einnig leitt til spennu varðandi yfirráð. Norðvestur-leiðin er krókaleið milli eyjanna í kanadíska heimskautaeyjaklasanum og litið er á hana sem hluta af yfirráðasvæði landsins. Bandaríkin og mörg Evrópuríki halda því fram að siglingaleiðin sé nógu breið til að líta verði á hana sem alþjóðlega siglingaleið.
Viena iš jo nerimo priežasčių yra tai, kad gali išaugti laivyba Amerikos poliariniuose vandenyse. 2007 metais Europos kosmoso agentūra atrado, kad legendinė Šiaurės vakarų perėja, jūros kelias, jungiantis Atlanto ir Ramųjį vandenynus, kurį laiką buvo nesukaustyta ledo. Tai sukėlė minčių apie naują laivybos kanalą. Perėjoje pradėjo rodytis kruizinių laivų ir jachtų, ir, jeigu atsitiktų bėda, suteikti jiems pagalbą būtų pakrančių apsaugos pareiga. Tirpstantis ledas ėmė taip pat didinti įtampą dėl kontrolės. Šiaurės vakarų perėja vingiuoja tarp Kanados Arkties archipelago salų ir Kanados vyriausybė ją laiko savo suverenios teritorijos dalimi. Su tuo nesutinka Jungtinės Amerikos Valstijos ir daugelis Europos valstybių, teigiančių, kad šis vandens kelias yra pakankamai platus, kad būtų laikomas tarptautiniu.
En grunn til hans bekymring var sannsynligheten for øket skipstrafikk i Amerikas polare havområder. I 2007 oppdaget Det europeiske rombyrå at den myteomspunnede Nordvestpassasjen, sjøveien som forbinder Atlanterhavet med Stillehavet, en kort tid var isfri. Dette åpnet muligheter for en ny handelsrute. Cruiseskip og yachter begynte å bruke passasjen, og hvis de fikk problemer, ville det være kystvaktens jobb å hjelpe dem. Smeltingen reiste også spørsmål om kontroll. Nordvestpassasjen svinger seg mellom øyene i Canadas Arktis og anses av den kanadiske regjering som del av deres suverene territorium. USA og mange europeiske land hevder at vannveien er bred nok til å bli regnet som internasjonal.
Jedną z przyczyn jego zaniepokojenia było prawdopodobieństwo intensyfikacji żeglugi na amerykańskich wodach podbiegunowych. W 2007 roku Europejska Agencja Kosmiczna odkryła, że osławione Przejście Północne - droga morska łącząca Atlantyk z Pacyfikiem – było na krótki czas wolne od lodu. Otworzyło to perspektywy powstania nowego szlaku żeglugi. Statki wycieczkowe i jachty zaczęły korzystać z przejścia, a jeżeli spotkały je problemy, zadaniem straży przybrzeżnej było spieszenie im z pomocą. Topnienie lodowców zintensyfikowało również napięcia związane z kontrolą. Przejście Północne wije się wśród wysp kanadyjskiego arktycznego archipelagu i jest uważane przez władze Kanady za cześć jej suwerennego terytorium. Stany Zjednoczone i wiele państw europejskich argumentuje, że szlak wodny jest na tyle szeroki, iż kwalifikuje się on do wód międzynarodowych.
Unul dintre motivele îngrijorării sale a fost probabilitatea intensificării activităţii navale în apele polare ale Americii. În 2007, Agenţia Spaţială Europeană a observat că gheaţa a dispărut pentru scurt timp din legendarul Coridor de Nord-Vest, ruta maritimă care leagă Atlanticul de Pacific. Acest lucru a evidenţiat perspectiva apariţiei unui nou itinerariu de transport pe apă. Vasele de croazieră au început să folosească acest coridor şi, dacă ele au probleme, va fi sarcina Pazei de Coastă să le ajute. Coridorul de Nord-Vest şerpuieşte printre insulele arhipelagului arctic canadian şi este considerat de guvernul canadian ca o parte a teritoriului său suveran. Statele Unite şi multe state europene susţin că această cale maritimă este îndeajuns de largă pentru a îndeplini standardele unei căi maritime internaţionale.
Одна из причин для беспокойства – вероятность того, что увеличится судоходство в полярных водах Америки. В 2007 году Европейское космическое агентство обнаружило, что легендарный Северо-Западный проход – морской путь, соединяющий Атлантический и Тихий океан, – на короткое время был свободен ото льда. Это открыло перспективу для нового морского пути. Круизные суда и яхты стали использовать этот проход, а если с ними что-то случается, выручать их приходится Береговой охране. Из-за таяния льда также выросла напряженность в связи с контролированием территории. Северо-Западный проход извивается между островами канадского арктического архипелага, и канадское правительство считает его частью суверенной территории Канады. США и многие европейские страны утверждают, что водный путь достаточно широк, чтобы считаться международным.
Dôvodom obáv bola pravdepodobnosť rastu frekvencie námorných ciest do amerických polárnych vôd. V roku 2007, Európska agentúra pre kozmický priestor (ESA) zistila, že preslávená Severozápadná námorná trasa, spojujúca Atlantický a Tichý oceán, bola krátku dobu bez ľadu. Tento objav zvýšil perspektívu nových námorných liniek. Turistické plavby a jachty začali používať túto pasáž a v prípade problémov bolo úlohou Pobrežnej stráže im pomôcť. Roztápanie ľadu taktiež zvýšilo napätie počas oficiálnych kontrol. Severozápadná námorná trasa sa totiž preplieta medzi ostrovmi Kanadského arktického súostrovia, ktoré kanadská vláda považuje za súčasť svojho výsostného územia. USA a mnohé Európske štáty však oponujú argumentom, že trasa je dosť široká a splňuje kritéria pre medzinárodné námorné trasy.
Eden od razlogov za njegovo skrb je bila povečana možnost plovbe v ameriških polarnih vodah. Leta 2007 so na Evropski vesoljski agenciji odkrili, da je bil legendarni severozahodni prehod, pomorska pot, ki povezuje Atlantik in Pacifik, za kratek čas brez ledu. To je povečalo obete za novo plovno pot. Prehod so začele uporabljati potniške ladje in jahte in če so naletele na težave, je bila naloga obalne straže, da jim pomaga. Taljenje ledu je povzročilo tudi napetosti glede nadzora. Severozahodni prehod se stiska med otoki kanadskega arktičnega otočja in kanadska vlada ga obravnava kot del svojega suverenega ozemlja. Združene države Amerike in mnoge evropske države pa trdijo, da je vodna pot dovolj široka, da lahko velja za mednarodno.
Amiral Brooks’un endişe nedenlerinden biri Amerika’ya ait kutup sularında deniz taşımacılığının artma olasılığıydı. 2007 yılında Avrupa Uzay Ajansı Atlantik ve Pasifik Okyanuslarını birbirine bağlayan efsanevi Kuzeybatı Geçidi’nin kısa bir süre için buzsuz kaldığını farketmişti. Bu yeni bir deniz yolu olasılığı demekti. Yolcu gemileri ve yatlar geçidi kullanmaya başlıyorlardı, ve başları derde girerse onlara yardım etmek Sahil Güvenliğin görevi olacaktı. Buzların erimesi bölgenin kontrolü konusunda da gerginlikleri arttırdı. Kuzeybatı Geçidi Kanada’nın Arktik takımadaları arasından kıvrılarak ilerler ve Kanada hükümeti tarafından Kanada’nın egemen topraklarının parçası olarak kabul edilir. Amerika Birleşik Devletleri ve birçok Avrupa ülkesi ise bu suyolunun genişliği dolayısıyla uluslararası nitelikte olduğunu iddia etmektedirler.
Viens no admirāļa satraukuma iemesliem bija iespējamība, ka varētu pieaugt kuģošana Amerikas polārajos ūdeņos. 2007.gadā Eiropas Kosmosa aģentūra konstatēja, ka slavenais Ziemeļrietumu koridors, jūras ceļš, kas savieno Atlantijas okeānu ar Kluso okeānu, bija uz īsu brīdi brīvs no ledus. Tas pavēra iespēju atvērt jaunu kuģošanas ceļu. Kruīza kuģi un jahtas sāka to izmantot, un, ja viņiem gadītos kāda problēma, Krasta apsardzes uzdevums būtu doties tiem palīgā. Kušana saasināja arī jautājumu par kontroli. Ziemeļu koridors vijas caur Kanādas Arktisko arhipelāgu, un Kanādas valdība to uzskata par daļu no savas suverēnās teritorijas. ASV un daudzas Eiropas valstis apgalvo, ka šis ūdensceļš ir pietiekami plats, lai kvalificētos kā starptautiskie ūdeņi.
  NATO Review - Храна и с...  
(С времето потребителите ще започнат да търсят енергоспестяващи средства и това малко ще ограничи търсенето. Въздушните превозвачи и автомобилистите например вече търсят енергоспестяващи двигатели и технологии, които, веднъж влезли в широка употреба, ще намалят консумацията.)
Mapping out how to address these twin crises requires, first, an assessment of how the world got into this mess. High oil prices have their root in the fact that oil is not a normal commodity. A lot of oil is used for transportation, where it is prized for its high energy density and the fact that it is a liquid that is easily moved and stored. Transport systems are not very responsive when oil prices rise because there are no real substitutes. So demand has continued to grow even as oil prices have soared. (In time, buyers will find it cost-effective to conserve and that will dampen demand a bit. Airlines and car drivers, for example, are now buying more efficient equipment that will lower oil consumption once these machines are in widespread use.)
Pour élaborer une stratégie qui permettrait de juguler cette double crise, il convient d’analyser d’abord quels en sont les tenants et les aboutissants. Le pétrole coûte cher parce que ce n’est pas un produit ordinaire. Il est amplement utilisé dans le secteur des transports, où sa forte densité énergétique et le fait qu’il s’agit d’un liquide, facile à déplacer et à entreposer, sont deux éléments très appréciés. Les systèmes de transport ne réagissent guère lorsque le prix du pétrole augmente, car il n’existe pas véritablement de solution de remplacement. C’est ainsi que même si les cours s’envolent, la demande continue de s’accroître. (À la longue, les acheteurs jugeront rentable d’investir dans des solutions permettant d’économiser l’énergie, ce qui freinera quelque peu la demande. Les transporteurs aériens et les automobilistes, par exemple, acquièrent maintenant des équipements plus efficaces qui, une fois d’usage courant, entraîneront une baisse de la consommation de pétrole.)
Um zu erkunden, wie auf diese zwei Krisen reagiert werden soll, muss zunächst untersucht werden, wie die Welt in diese prekäre Lage geraten ist. Hohe Ölpreise sind darauf zurückzuführen, dass Erdöl keine normale Ware ist. Große Ölmengen werden für Fahrzeuge verwendet, wo das Öl aufgrund seiner hohen Energiedichte und der Tatsache, dass es eine leicht zu transportierende und zu lagernde Flüssigkeit ist, geschätzt wird. Transportsysteme können bei steigenden Ölpreisen nicht schnell reagieren, da es keine wirklichen Ersatzprodukte gibt. Daher ist die Nachfrage selbst dann noch gestiegen, als die Ölpreise zum Höhenflug ansetzten. (Mit der Zeit werden die Käufer erkennen, dass es kosteneffizient ist, die Ressourcen zu schonen, wodurch die Nachfrage geringfügig gedämpft werden wird. Fluglinien und Kraftfahrer kaufen nun effizientere Ausrüstung, wodurch der Ölverbrauch sinken wird, sobald diese Maschinen weite Verbreitung gefunden haben.)
Para planificar actuaciones que hagan frente a estas dos crisis gemelas antes se debe analizar cómo nos hemos visto metidos en este lío. El alto precio del petróleo se debe a que no es una materia prima normal. Se utiliza en grandes cantidades en el transporte por su alta densidad energética, y porque al ser líquido resulta fácil de mover y almacenar. Los sistemas de transporte no tienen apenas margen de maniobra cuando sube el precio de los combustibles porque no existen sustitutos factibles. Así que la demanda ha seguido aumentando a pesar de que los precios del petróleo se disparaban. (Con el paso del tiempo los compradores verán que resulta más rentable ser conservacionistas y harán que la demanda descienda un poco. Por ejemplo, las líneas aéreas y los propietarios de automóviles irán comprando motores más eficientes que harán que se reduzca el consumo de combustible según se vaya extendiendo su uso.)
Pianificare come affrontare queste due crisi simili richiede, innanzitutto, una valutazione di come il mondo sia finito in questo pasticcio. Gli alti prezzi dei carburanti hanno la loro radice nel fatto che il petrolio non è un prodotto normale. Una gran quantità di petrolio viene adoperato nei trasporti, dov'è apprezzato per la sua alta densità energetica e per il fatto che è un liquido facilmente trasportabile ed immagazzinabile. Quando aumentano i prezzi del petrolio, però, i sistemi di trasporto non reagiscono come dovrebbero, perché non esistono delle reali alternative ad esso. È il motivo per cui la domanda ha continuato a crescere anche quando i prezzi del petrolio sono andati alle stelle. (Col tempo, i compratori troveranno vantaggioso farne un uso più oculato e ciò raffredderà un po’ la domanda. Le linee aeree e i conducenti di veicoli, per esempio, si dotano ora di dispositivi più efficaci che incideranno sui consumi di petrolio, riducendoli una volta che il loro utilizzo si sarà diffuso).
Para se definir uma estratégia capaz de resolver estas duas crises interligadas é necessário, em primeiro lugar, compreender o modo como o mundo chegou a este estado. Os preços elevados do petróleo devem-se ao facto de não se tratar de uma matéria-prima de fácil acesso. Grande parte do petróleo é utilizada em transportes, uma área em que é considerado valioso devido à sua elevada densidade energética e ao facto de se tratar de um líquido que pode ser facilmente transportado e armazenado. Os sistemas de transportes não reagem muito bem quando o preço do petróleo sobe, porque não existem verdadeiros substitutos. Assim, a procura tem continuado a crescer apesar das subidas acentuadas do preço. (Com o tempo, os compradores chegarão à conclusão de que é rentável conservar, o que irá diminuir um pouco a procura. Por exemplo, os condutores de automóveis e as transportadoras aéreas estão agora a adquirir equipamentos mais eficientes que irão baixar o consumo de petróleo, a partir do momento em que o uso destas máquinas for generalizado).
والواقع أن البحث عن أفضل السبل لمعالجة الأزمتين يتطلب منا في المقام الأول رصد وتقييم مجريات الأحداث التي دفعت العالم إلى هذا الوضع الصعب. فغلاء أسعار النفط مثلاً يعود إلى خصائص هذه السلعة التي تعتمد عليها وسائل النقل والمواصلات بشكل مكثف نظراً لسهولة نقلها وتخزينها. وعجزت أنظمة النقل عن إبداء المرونة الكافية، ومن ثم الاستجابة بكفاءة لغلاء أسعار النفط في ظل غياب البدائل الحقيقية، مما أدى إلى ارتفاع الطلب على النفط حتى بعد زيادة أسعاره (وسيكتشف المستهلكون في مرحلة ما أن ترشيد الاستهلاك هو الحل الأمثل من الناحية الاقتصادية، مما سيؤدي إلى خفض الطلب على النفط. واتجهت شركات الطيران وسائقو السيارات بالفعل إلى شراء أجهزة أكثر كفاءة وفاعلية ستؤدي إلى خفض استهلاك النفط بمجرد استخدامها على نطاق واسع).
Om te kunnen schetsen hoe deze dubbele crisis zou kunnen worden aangepakt, is eerst een analyse nodig van hoe de wereld in deze ellende terecht is gekomen. Hoge olieprijzen worden veroorzaakt door het feit dat olie geen normaal handelsgoed is, Veel olie wordt voor de transportindustrie gebruikt, en wordt daar op prijs gesteld vanwege de hoge energiedichtheid en het feit dat het een vloeistof is die makkelijk kan worden verplaatst en opgeslagen. Transportsystemen reageren niet sterk als de olieprijzen stijgen, omdat er geen echte substitutiegoederen zijn. De vraag is dus blijven groeien, ondanks de torenhoge olieprijzen. (Op den duur zullen kopers het de moeite waard vinden om zuiniger te gaan gebruiken en dat zal de olieconsumptie licht doen afnemen. Luchtvaartmaatschappijen en autobezitters kopen nu bijvoorbeeld efficiënte apparatuur die de olieconsumptie zal doen afnemen naarmate deze machines meer gebruikt gaan worden.)
Podrobné plánování boje s touto dvojitou krizí vyžaduje nejdříve hodnocení důvodů na téma proč se svět do této situace dostal. Vysoké ceny ropy mají svůj původ v tom, že ropa není běžná komodita. Veliké množství ropy se spotřebuje v dopravě, kde je ceněna pro svoji vysokou energetickou hutnost a pro svoji snadnou přepravu a skladování. Dopravní systémy nereagují příliš na zvyšování cen ropy, jelikož neexistují náhradní pohonné látky. Poptávka proto nadále stoupala, i když ceny ropy se zvyšovaly. (Časem obchodníci s palivy shledají výhodným tyto ceny udržet a tím utlumit poptávku. Například, letecké společnosti a profesionální řidiči zakupují v současné době účinná zařízení, která v budoucnosti sniží spotřebu ropy.)
Et saada selgust, kuidas kõnealuse kaksikkriisiga toime tulla, on kõigepealt vaja analüüsida, kuidas maailm selle supi sisse sattus. Kõrged naftahinnad tulenevad tõsiasjast, et nafta ei ole tavaline tarbekaup. Palju naftat kasutatakse transpordis, kus seda hinnatakse kõrge energiatiheduse ning hõlpsa ümberpaigutatavuse ja ladustatavuse pärast. Transpordisüsteemid naftahindade tõusule eriti ei reageeri, sest tegelikult puudub naftal asendaja. Nii et nõudlus on pidevalt kasvanud naftahindade lakketõusmisest hoolimata. (Ajapikku saab tarbijatele selgeks säästmise tasuvus ja see jahutab mõnevõrra nõudlust. Näiteks lennufirmad ja autojuhid on hakanud soetama tõhusamaid seadmeid – kui need masinad jõuavad laiemasse kasutusse, alandab see naftatarbimist.)
A páros válság megoldásának felvázolásához előszöris szükséges megvizsgálni azt, hogy hogy került ebbe a helyzetbe a világ? A magas olajár,mögött az a tény húzódik, hogy az olaj nem egy normális áru, hogy nagyon sokat olajat használnak föl szállításhoz ott, ahol magas energiasűrűsége alapján árazzák, és folyékony volta miatt könnyen tárolható, illetve mozgatható. A szállítórendszerek nem nagyon reagálnak akkor, amikor az olaj ára emelkedik, mert nincsen nagyon helyettesítő anyag. A kereslet tehát az olajárak égbeszökése ellenére is növekszik (idővel a vásárlók költséghatékonyabbnak fogják találni a takarékosságot és ez valamennyit tompít majd a keresleten. A légitársaságok és a gépjármű tulajdonosok például már takarékosabb fogyasztású járműveket vesznek, melyekkel csökkenthető az olaj felhasználás mihelyst ezen járművek széles körben elterjednek.)
Til að gera okkur grein fyrir hvernig þessi tvíþætta kreppa er til komin, þarf fyrst að meta hvernig heimurinn lenti í þessum vanda. Hátt verð á olíu á rót sína að rekja til þeirrar staðreyndar að olía er ekki venjuleg neysluvara. Mikið af olíu er notað við flutninga, þar sem hún er í miklum metum vegna hás orkuinnihalds og þeirrar staðreyndar að hún er í vökvaformi og auðvelt er að flytja og geyma hana. Flutningakerfi geta ekki með góðu móti brugðist við hækkandi olíuverði vegna þess að engir raunhæfir valkostir eru í boði. Þannig að eftirspurnin hefur vaxið þrátt fyrir að olíuverð hafi snarhækkað. (Með tímanum munu neytendur finna ódýrar og skilvirkar leiðir til að spara eldsneyti og það mun minnka eftirspurnina eitthvað. Flugfélög og bifreiðaeigendur eru til dæmis farnir að kaupa skilvirkari tæki sem munu minnka orkunotkun þegar þessi tæki eru komin í almenna notkun.)
Ieškant būdų, kaip spręsti šią dvigubą krizę, pirmiausia reikia nustatyti, kaip pasaulis pateko į šią nepavydėtiną situaciją. Viena iš aukštų naftos kainų priežasčių yra tai, kad nafta nėra paprasta prekė. Daug naftos suvartojama transporto srityje – čia ji vertinama dėl savo puikių energetinių savybių ir to fakto, kad tai skystis, kurį lengva pervežti ir laikyti. Transporto sistemos nelabai reaguoja į naftos kainų kilimą, nes neturi realaus pakaitalo.Taigi paklausa ir toliau didėja, nepaisant staigaus naftos kainos kilimo. (Ilgainiui vartotojai supras, kad ekonomiška yra imtis energijos konservavimo, ir tai šiek tiek sumažins paklausą. Pavyzdžiui, oro linijos ir automobilių vairuotojai dabar jau perka ir vis daugiau įdiegia modernios įrangos, leisiančios sumažinti naftos suvartojimą.)
Å kartlegge hvordan man skal møte disse tvillingkrisene krever, for det første, en vurdering av hvordan verden kom opp i dette uføret. Høye oljepriser skyldes det faktum at olje ikke er en vanlig vare. Mye olje brukes til transport, der den er etterspurt for sin høye energitetthet og det faktum at det er en væske som lett kan flyttes og lagres. Transportsystemer er ikke veldig imøtekommende når oljeprisene stiger, fordi det ikke er noen reelle erstatninger. Så etterspørselen har fortsatt å øke, selv om oljeprisene har steget. (Med tiden vil kjøperne finne det kosteffektivt å spare og det vil dempe etterspørselen noe. Flyselskaper og bilister, for eksempel, kjøper nå mer effektivt utstyr som vil senke oljeforbruket når disse maskinene er i omfattende bruk.)
Rozplanowanie sposobów reagowania na te dwa kryzysy wymaga, po pierwsze, oceny tego jak świat popadł w takie tarapaty. Wysokie ceny ropy naftowej mają swoje źródło w fakcie, iż ropa naftowa nie jest normalnym towarem. Ogromne ilości ropy naftowej są użytkowane przez środki transportu, gdzie ceni się ją za wysoką gęstość energetyczną oraz fakt, że jest ciecz ta jest łatwa w przewozie i przechowywaniu. Systemy transportowe nie są skore do reagowania na wzrost cen paliwa, ponieważ brakuje realnych zamienników. Dlatego też popyt w dalszym ciągu rósł pomimo, że ceny ropy naftowej gwałtownie rosły. (Z czasem kupujący odkryją, że opłaca się oszczędzać i odrobinę ograniczą popyt. Na przykład linie lotnicze i kierowcy samochodów kupują obecnie bardziej wydajny sprzęt, który ograniczy spalanie ropy naftowej gdy znajdzie się w powszechnym użytku.)
Conceperea căilor de abordare a acestor crize gemene solicită, în primul rând, o evaluare a modului în care lumea a ajuns în această situaţie dificilă. Preţurile înalte la petrol îşi au principala cauză în faptul că ţiţeiul nu reprezintă un produs obişnuit. O mare cantitate de petrol este utilizată pentru transport, unde acesta este apreciat pentru densitatea sa energetică ridicată şi faptul că este un lichid uşor de manipulat şi depozitat. Sistemele de transport nu pot răspunde într-un mod îndeajuns de adecvat când preţul petrolului creşte, deoarece nu există înlocuitori reali pentru acesta. Astfel, cererea a continuat să crească, deşi preţul petrolului s-a ridicat vertiginos. (În timp, cumpărătorii se vor convinge că este rentabil să conserve şi acest lucru va tempera într-o oarecare măsură cererea. Companiile aeriene şi şoferii, de exemplu, cumpără acum echipamente mai performante, care vor scădea consumul de petrol, după ce acestea vor ajunge să fie folosite pe scară largă.)
Чтобы наметить пути для решения этих зеркально-симметричных кризисов, требуется в первую очередь проанализировать, каким образом мир угодил в такую переделку. Причина высоких цен на нефть состоит в том, что нефть не является обычным товаром. Большое количество нефти используется для перевозок, где особо ценится высокая плотность энергии нефти и тот факт, что нефть – это жидкость, которую легко перевозить и хранить. Транспортным системам сложно реагировать на рост цен на нефть по причине отсутствия реальной замены нефти. Поэтому спрос продолжал расти, несмотря на резкое увеличение цен на нефть. (Со временем покупатели решат, что с экономической точки зрения более выгодно бережно расходовать топливо, в результате чего спрос несколько снизится. Авиакомпании и водители автомобилей, например, закупают теперь более эффективную технику, в результате чего, после того как эти машины получат широкое применение, потребление нефти снизится.)
Podrobné plánovanie boja s touto dvojitou krízou vyžaduje najskôr hodnotenie dôvodov na tému prečo sa svet do tejto situácie dostal. Vysoké ceny ropy majú svoj pôvod v tom, že ropa nie je bežná komodita. Veľké množstvo ropy sa spotrebuje v doprave, kde je oceňovaná pre svoju vysokú energetickú hutnosť a pre svoju ľahkú prepravu a skladovanie. Dopravné systémy nereagujú príliš na zvyšovanie cien ropy, pretože neexistujú náhradné pohonné látky. Dopyt preto naďalej stúpal, aj keď sa ceny ropy zvyšovali. (Časom obchodníci s palivami budú považovať za výhodné tieto ceny udržať a tým utlmiť dopyt. Napríklad, letecké spoločnosti a profesionálni šoféri zakupujú v súčasnej dobe účinné zariadenia, ktoré v budúcnosti znížia spotrebu ropy.)
Priprava ukrepov za reševanje te dvojne krize zahteva najprej oceno tega, kako je svet sploh zašel v te težave. Visoke cene nafte izhajajo iz dejstva, da nafta ni običajno blago. Veliko nafte se porabi v transportu, kjer je zelo dragocena zaradi svoje visoke energetske gostote in dejstva, da je tekočina, ki jo je lahko prevažati in skladiščiti. Transportni sistemi niso zelo odzivni, ko gredo cene nafte navzgor, ker nimajo nobenega pravega nadomestka zanjo. Zato se je kljub ogromni rasti cen nafte povpraševanje še naprej večalo. (Sčasoma bodo kupci ugotovili, da se izplača varčevati in to bo nekoliko ublažilo povpraševanje. Letalski prevozniki in vozniki avtomobilov, na primer, sedaj kupujejo bolj učinkovito opremo, ki bo znižala porabo nafte, potem ko bodo te naprave prešle v splošno rabo.)
Bu ikiz krizin nasıl çözümleneceğini belirlemek için ilk önce dünyanın bu belanın içine nasıl düştüğünü değerlendirmek gerekir. Petrol fiyatlarının yüksek olmasının nedeni petrolün sıradan bir mal olmamasındandır. Nakliye alanında büyük miktarlarda petrol kullanılmaktadır ve yüksek enerji yoğunluğu ve kolayca taşınabilir ve depolanabilir bir madde olması nedeniyle bu alanda petrol büyük değer taşımaktadır. Petrol fiyatları yükseldiğinde nakliye sistemleri pek tepki vermezler zira petrolün yerine konacak bir madde yoktur. Dolayısıyla fiyatı artsa bile petrole olan talep yükselmeye devam etmiştir. (Zaman içinde alıcılar tutumlu bir yaklaşımın daha maliyet etkin olduğunu anlayacaklar ve bu da talebi biraz düşürecektir. Örneğin artık havayolları şirketleri ve araba sürücüleri yaygınlaştıkça bezin tüketimini azaltacak olan daha verimli teçhizatı almayı tercih ediyorlar.)
Plānojot veidus, kā vērsties pret šo dubulto krīzi, pirmkārt, jāizvērtē tas, kā pasaule nonākusi līdz šādam haosam. Augsto naftas cenu izcelsme ir saistīta ar to, ka nafta nav parasta prece. Liels daudzums naftas tiek izmantots transportēšanai, kur tā tiek augsti vērtēta lielā energoblīvuma dēļ, kā arī tāpēc, ka nafta ir šķidrums, ko var viegli pārvietot un uzglabāt. Transporta sistēmas īpaši nereaģē uz naftas cenu pieaugumu, jo tai nav reālu aizvietotāju. Tāpēc pieprasījums turpina pieaugt arī tad, ja degvielas cenas ir augstas. (Pēc kāda laika pircēji saprot, ka izdevumus var samazināt ar taupību, un tas nedaudz samazina pieprasījumu. Aviolīnijas un automašīnu vadītāji, piemēram, šobrīd iepērk efektīvākas iekārtas, kas samazinās degvielas patēriņu tad, kad šīs iekārtas tiks plaši izmantotas).
  Nato Review  
Както правителството, така и широката албанска общественост разглеждат евроатлантическата интеграция като жизнено важна за страната и нейното бъдеще. Ние стриктно изпълняваме годишната национална програма по Плана за действие за членство, процес, който включва участието на изпълнителната и законодателната власт, на политическите партии и в по-широк смисъл на гражданското общество.
Both the government and wider Albanian society view Euro-Atlantic integration as critical for our country and its future. In this way, we are faithfully implementing our annual national programme of the Membership Action Plan, a process that involves the participation of both executive and legislative branches of government, as well as political parties and wider civil society. Both public and political opinion in Albania perceive Alliance membership as a key step towards the development of a stable democratic system and a functioning market economy. Moreover, the goal of membership reflects an active foreign policy and is helping us restructure the Albanian Armed Forces to improve their ability to defend the freedom and sovereignty of our country.
Tant le gouvernement que la société albanaise au sens large considèrent l'intégration euro-atlantique comme essentielle pour notre pays et son avenir. C'est pourquoi nous mettons fidèlement en ouvre notre programme national annuel dans le cadre du Plan d'action pour l'adhésion, un processus qui implique la participation de l'exécutif comme du législatif, ainsi que des partis politiques et de la société civile en général. L'opinion tant publique que politique albanaise perçoit l'adhésion à l'Alliance comme une étape indispensable pour le développement d'un système démocratique stable et d'une économie de marché opérationnelle. Qui plus est, l'objectif de l'adhésion constitue le reflet d'une politique étrangère active et contribue à la restructuration des forces armées albanaises, en vue d'améliorer leur aptitude à défendre la liberté et la souveraineté de notre pays.
Sowohl die Regierung als auch die albanische Gesellschaft insgesamt messen der euro-atlantischen Integration für Albanien und seine Zukunft entscheidende Bedeutung bei. Daher befolgen wir gewissenhaft unser nationales Jahresprogramm im Rahmen des Aktionsplans zur Mitgliedschaft; hierbei handelt es sich um einen Prozess, der die Teilnahme sowohl der Exekutive als auch der Legislative sowie der politischen Parteien und der breiteren zivilen Gesellschaft erfordert. Sowohl die Öffentlichkeit als auch die Politiker Albaniens sehen in der Bündnismitgliedschaft einen entscheidenden Schritt in Richtung auf die Entwicklung einer stabilen Demokratie und einer funktionierenden Marktwirtschaft. Darüber hinaus kommt in dem Beitrittswunsch eine aktive Außenpolitik zum Ausdruck, und zugleich hilft uns diese Zielsetzung, die albanischen Streitkräfte so umzustrukturieren, dass sie die Freiheit und die Souveränität unseres Landes besser verteidigen können.
Tanto el gobierno como el conjunto de la sociedad albanesa consideran que la integración euroatlántica constituye un hecho esencial para nuestro país y nuestro futuro. Por eso estamos implementando de forma tan escrupulosa nuestro programa anual del Plan de Acción para la Adhesión, un proceso que implica la participación de los poderes ejecutivo y legislativo de la nación, de los partidos políticos y del conjunto de la sociedad civil. Tanto la opinión pública como la clase política albanesas contemplan la integración en la Alianza como un paso decisivo para el establecimiento de un sistema democrático estable y una verdadera economía de mercado. Además, el objetivo de la integración nos ayuda a mantener una política exterior activa y a reorganizar las fuerzas armadas albanesas para mejorar su capacidad de defender de la libertad y soberanía de nuestro pueblo.
Sia il governo che il popolo albanese considerano l'integrazione euro-atlantica essenziale per il nostro paese e per il suo futuro. Pertanto, attuiamo fedelmente il nostro programma nazionale annuale nell'ambito del Piano d'azione per l'adesione, un processo che coinvolge la partecipazione sia degli organi esecutivi che legislativi delle nostre istituzioni, come pure i partiti politici e l'intera società civile. In Albania, sia l'opinione pubblica che la classe politica considerano l'adesione all'Alleanza come un passo fondamentale verso lo sviluppo di uno stabile sistema democratico e di un'effettiva economia di mercato. Inoltre, l'obiettivo dell'adesione riflette una politica estera attiva e ci aiuta a ristrutturare le forze armate albanesi al fine di accrescere la loro capacità di difendere la libertà e la sovranità del nostro paese.
Tanto o governo como a sociedade albanesa em geral consideram a integração euro-atlântica crucial para o nosso país e para o seu futuro. Desta forma, estamos a implementar fielmente o nosso programa nacional anual do Plano de Acção para a Adesão, um processo que envolve a participação dos sectores executivo e legislativo do governo, bem como dos partidos políticos e da sociedade civil em geral. Tanto a opinião pública como os políticos da Albânia consideram a adesão à Aliança como um passo essencial no sentido do desenvolvimento dum sistema democrático estável e duma economia de mercado que funcione. Além disso, o objectivo da adesão reflecte uma política externa activa e está a ajudar-nos a reestruturar as Forças Armadas Albanesas para melhorar a sua aptidão para defender a liberdade e a soberania do nosso país.
Τόσο η κυβέρνηση όσο και η ευρύτερη αλβανική κοινωνία βλέπουν την Ευρω-ατλαντική ολοκλήρωση ως κρίσιμη για την χώρα μας και για το μέλλον της. Έτσι, υλοποιούμε πιστά το ετήσιο εθνικό πρόγραμμα μας του Σχεδίου Δράσης για Μελλοντικά μέλη, μια διαδικασία η οποία περιλαμβάνει τη συμμετοχή τόσο διοικητικών όσο και νομοθετικών τομέων της κυβέρνησης, όπως επίσης και των πολιτικών κομμάτων και της ευρύτερης πολιτικής κοινωνίας. Τόσο η γνώμη του κοινού όσο και των πολιτικών στην Αλβανία αντιλαμβάνεται την ιδιότητα του μέλους της Συμμαχίας ως ένα κύριο βήμα προς την κατεύθυνση της ανάπτυξης ενός σταθερού δημοκρατικού συστήματος και λειτουργούσας οικονομίας της αγοράς. Επιπλέον, ο στόχος της ιδιότητας του μέλους αντικατοπτρίζει μια ενεργή εξωτερική πολιτική και μας βοηθά να αναδιοργανώσουμε τις Αλβανικές Ένοπλες Δυνάμεις για να βελτιωθεί η ικανότητά τους στην υπεράσπιση της ελευθερίας και της εθνικής κυριαρχίας της χώρας μας.
), een proces waarbij zowel de uitvoerende als de wetgevende takken van onze regering betrokken zijn, alsmede politieke partijen, en de burgermaatschappij in brede zin. Zowel het publiek als de politiek in Albanië zien het lidmaatschap van het Bondgenootschap als een voorwaarde voor de ontwikkeling van een stabiel democratisch systeem en een goedfunctionerende markteconomie. Bovendien inspireert het doel lid te worden tot een actieve buitenlandse politiek en helpt het ons de Albanese Strijdkrachten zo te hervormen dat zij beter in staat zullen zijn de vrijheid en soevereiniteit van ons land te verdedigen.
Jak vláda, tak široká albánská společnost pohlížejí na euroatlantickou integraci jako na klíčový aspekt budoucnosti naší země. Z toho důvodu plníme důsledně náš každoroční národní program v rámci Akčního plánu členství za účasti našich exekutivních i legislativních orgánů, politických stran a širší občanské veřejnosti. Albánská veřejnost i politici zastávají názor, že členství v Alianci je zásadním krokem k rozvoji stabilního demokratického systému a funkční tržní ekonomiky. Cíl dosáhnout členství se navíc odráží v naší aktivní zahraniční politice a pomáhá nám restrukturalizovat albánské ozbrojené síly tak, aby se zlepšila jejich schopnost uhájit svobodu a suverenitu naší země.
Både regeringen og det albanske samfund generelt betragter integration i de euro-atlantiske strukturer som afgørende for vores land og dets fremtid. Vi har derfor samvittighedsfuldt gennemført Medlemskabshandlingsplanens årlige nationale programmer. Denne proces indebærer, at både regering og lovgivende organer samt politiske partier og samfundet i almindelighed deltager. Både den offentlige og politiske opinion i Albanien betragter medlemskab af Alliancen som et centralt skridt i udviklingen af et stabilt demokratisk system og en fungerende markedsøkonomi. Desuden afspejler målet ved medlemskab en aktiv udenrigspolitik og bistår os med at omstrukturere de albanske væbnede styrker, så de bliver bedre i stand til at forsvare vores lands frihed og suverænitet.
Nii valitsus kui ka Albaania üldsus peavad Euro-Atlandi integratsiooni meie riigi ja selle tuleviku jaoks hädavajalikuks. Selle eesmärgi nimel täidame me oma liikmesuse tegevuskava riiklikku aastaplaani, milles osalevad nii valitsuse täidesaatev kui ka seadusandlik haru, samuti erakonnad ja laiem üldsus. Avalikkus ja poliitikud peavad alliansi liikmeks saamist võtmeküsimuseks liikumisel stabiilse demokraatliku süsteemi ja toimiva turumajanduse suunas. Samuti annab liikmekssaamine kui eesmärk tunnistust aktiivsest välispoliitikast ja aitab ümber struktureerida Albaania relvajõude, et tõsta nende suutlikkust meie riigi vabaduse ja iseseisvuse kaitsmisel.
Mind a kormányzat, mind pedig a szélesebb értelemben vett albán társadalom úgy véli, hogy az euró-atlanti integráció döntő fontosságú országunk és annak jövője szempontjából. Ezért következetesen végrehajtjuk a Tagsági Akcióterv ránk vonatkozó éves nemzeti programját, egy olyan folyamatot, amelyben a kormányzat végrehajtó és törvényhozó ágazatai, a politikai pártok és a szélesebb civil társadalom is részt vesz. Albániában a szövetségbeli tagságot mind a közvélemény, mind a politikai vélemény kulcsfontosságú lépésnek tekinti a stabilis demokratikus rendszer és működőképes piacgazdaság kialakítása felé. Ezen kívül a tagság célja aktív külpolitikát tükröz és segít bennünket átalakítani az albán fegyveres erőket, hogy fokozzuk képességüket országunk szabadságának és szuverenitásának védelmére.
Bæði ríkisstjórnin og önnur þjóðfélagsöfl í Albaníu telja sameiningu við Evró-Atlantshafssvæðið skipta meginmáli fyrir heimaland okkar og framtíð þess. Þannig vinnum við ötullega að því að því að hrinda í framkvæmd áætluninni um árlega áfanga skv. Aðildaráætluninni (MAP), en það ferli krefst þátttöku bæði framkvæmdavaldsins og löggjafarvaldsins, og jafnframt stjórnmálaflokka og fleiri þjóðfélagsafla. Að áliti bæði almennings og stjórnmálamanna í Albaníu er aðild að bandalaginu mikilvægt skref í átt að því að koma upp stöðugu lýðræðislegu stjórnarfari og starfhæfu markaðshagkerfi. Þar að auki er aðildartakmarkið til marks um virka utanríkisstefnu og hjálpar okkur að endurskipuleggja albanska herinn og efla þannig getu hans til að verja frelsi og fullveldi ríkisins.
Ir vyriausybė, ir plačioji Albanijos visuomenė mano, kad euroatlantinė integracija turi lemiamos reikšmės mūsų šaliai ir jos ateičiai. Todėl mes sąžiningai įgyvendiname savo šalies metinę Narystės veiksmų plano programą.Tai yra toks procesas, kuriame dalyvauja ir vykdomoji, ir įstatymų leidžiamoji valdžia, taip pat politinės partijos bei plačioji civilinė visuomenė. Ir viešoji, ir politinė Albanijos nuomonė pripažįsta, kad narystė Aljanse yra esminis žingsnis kuriant stabilią demokratinę sistemą ir veikiančią rinkos ekonomiką. Be to, narystės siekis atspindi aktyvią užsienio politiką ir padeda mums pertvarkyti Albanijos ginkluotąsias pajėgas, pagerinti jų gebėjimą ginti laisvę ir mūsų šalies suverenumą.
Både regjeringen og resten av det albanske samfunnet ser på euro-atlantisk integrering som avgjørende for vårt land og dets fremtid. På denne måten gjennomfører vi pliktoppfyllende vårt årlige, nasjonale program i Handlingsplan for medlemskap, en prosess som involverer deltakelse fra både utøvende og lovgivende deler av regjeringen, så vel som de politiske partier og hele det sivile samfunnet. Både offentlig og politisk opinion i Albania oppfatter medlemskap i Alliansen som et avgjørende skritt på vegen mot utviklingen av et stabilt, demokratisk system og en virksom markedsøkonomi. Videre reflekterer målet om medlemskap en aktiv utenrikspolitikk og hjelper oss med å restrukturere de albanske, væpnede styrkene for å bedre deres evne til å forsvare friheten og suvereniteten til vårt land.
Zarówno rząd, jak i szerokie kręgi społeczeństwa albańskiego postrzegają integrację euroatlantycką jako sprawę niezwykle ważną dla naszego państwa i jego przyszłości. W tym duchu, wiernie wypełniamy nasz roczny plan narodowy w ramach Planu Działań na Rzecz Członkostwa (MAP). Ten proces angażuje zarówno organy wykonawcze, jak i legislacyjne, a także partie polityczne i szerzej rozumiane społeczeństwo obywatelskie. Zarówno opinia publiczna, jak i kręgi związane z polityką postrzegają członkostwo w Sojuszu jako bardzo ważny krok w rozwoju stabilnego systemu demokratycznego oraz w budowie funkcjonującej gospodarki rynkowej. Ponadto, cel, jakim jest członkostwo jest wyznacznikiem aktywnej polityki zagranicznej i pomaga nam zrekonstruować albańskie siły zbrojne tak, aby poprawić ich zdolność do obrony wolności i suwerenności naszego państwa.
Atât guvernul albanez, cât şi societatea albaneză au privit integrarea în structurile euro-atlantice drept esenţială pentru ţara noastră şi viitorul ei. Astfel, putem implementa în mod consecvent planul nostru anual de aderare din cadrul Planului de Acţiune pentru pregătirea în vederea aderării (Membership Action Plan), proces care implică participarea segmentului executiv şi a celui legislativ ale guvernului, precum şi a partidelor politice şi a societăţii civile. Atât opinia publică, cât şi cea a politicienilor din Albania percep aderarea la Alianţă ca o etapă esenţială pentru realizarea unui sistem democratic stabil şi a unei economii de piaţă funcţionale. În plus, obiectivul aderării reflectă o politică externă activă şi contribuie la restructurarea Forţelor Armate Albaneze pentru sporirea capacităţii acestora de a apăra libertatea şi suveranitatea ţării noastre.
И правительство, и широкая общественность Албании рассматривают интеграцию в евроатлантические структуры как важнейшую цель своей страны и залог ее будущего. Поэтому мы тщательно выполняем нашу годовую национальную программу Плана действий по подготовке к членству в НАТО. Она предполагает участие в этом процессе исполнительных и законодательных ветвей государственной власти, а также политических партий и широкого гражданского общества. С точки зрения общественности и политиков Албании членство в Североатлантическом союзе - это важнейший шаг к развитию устойчивой демократической системы и функционирующей рыночной экономики. Более того, цель вступления в НАТО отражает активность нашей внешней политики и помогает нам перестроить албанские вооруженные силы, чтобы повысить их потенциал защиты свободы и суверенитета нашей страны.
Vláda i albánska spoločnosť v širšom zmysle sa pozerajú na euroatlantickú integráciu ako vec zásadného významu pre našu krajinu a jej budúcnosť. V tomto duchu poctivo realizujeme ročný národný program Akčného plánu členstva (MAP), teda procesu, ktorý zahŕňa účasť výkonnej i zákonodarnej zložky štátnej moci, ako aj účasť politických strán a občianskej spoločnosti v širšom zmysle. Tak verejná, ako aj politická mienka v Albánsku vnímajú členstvo v Aliancii ako krok kľúčového významu pri budovaní stabilného demokratického systému a fungujúcej trhovej ekonomiky. Okrem toho, cieľ členstva je odrazom aktívnej zahraničnej politiky a pomáha nám pri reštrukturalizácii albánskych ozbrojených síl s cieľom zvýšiť ich schopnosť brániť slobodu a zvrchovanosť našej krajiny.
Tako vlada kot širša albanska družba sta mnenja, da je evro-atlantsko povezovanje ključno za našo državo in njeno prihodnost. Zato skrbno uresničujemo naš letni nacionalni program Akcijskega načrta za članstvo, pri katerem morata sodelovati tako izvršna kot zakonodajna veja oblasti, politične stranke ter širša civilna družba. Javnost in politiki v Albaniji gledajo na članstvo v zavezništvu kot na ključni korak v razvoju stabilnega demokratičnega sistema in delujočega tržnega gospodarstva. Poleg tega pa se članstvo kot cilj odraža tudi v aktivni zunanji politiki in nam pomaga pri prestrukturiranju albanskih oboroženih sil in dvigovanju njihove sposobnosti za obrambo svobode in suverenosti naše države.
Gerek hükümetimiz gerek halkımız Arnavutluk’un Avrupa-Atlantik toplumuna entegrasyonunu ülkemiz ve ülkemizin geleceği açısından son derece önemli bulmaktadır. Bu amaçla, Üyelik Eylem Planı çerçevesinde, hükümetin yürütme ve yasama kollarının olduğu kadar siyasi partiler ve toplumun da katılımını gerektiren yıllık ulusal programımızı büyük bir sadakatle uygulamaktayız. Arnavutluk’taki siyasi partiler ve halk, İttifak üyeliğini isitikrarlı bir demokratik sistem ve işlevsel bir pazar ekonomisine ulaşmak için atılmış önemli bir adım olarak görmektedirler. Üyelik hedefi aktif bir dış politikayı da yansıtmaktadır ve Arnavutluk silahlı kuvvetlerini yeniden yapılandırarak ülkemizinin özgürlüğünü ve egemenliğini koruma yeteneklerini iyileştirmemize yardımcı olmaktadır.
Gan valdība, gan arī Albānijas sabiedrība kopumā uzskata, ka Eiroatlantijas integrācijai ir kritiska nozīme mūsu valsts dzīvē un tās nākotnē. Tāpēc mēs centīgi pildām mūsu ikgadējo nacionālo programmu Rīcības plāna dalībai NATO (MAP) ietvaros. Tas ir process, kur nepieciešama valsts izpildvaras un likumdevēja varas līdzdalība, kā arī politisko partiju un plašas pilsoniskās sabiedrības iesaiste. Saskaņā ar Albānijas sabiedrisko un politisko viedokli, dalība NATO ir svarīgs solis stabilas demokrātiskas sistēmas un funkcionējošas tirgus ekonomikas attīstībā. Turklāt, mērķis integrēties NATO atspoguļo valsts aktīvo ārpolitiku un palīdz mums veikt reformas Albānijas bruņotajos spēkos, lai uzlabotu to spēju aizsargāt valsts brīvību un suverenitāti.
Як уряд, так і албанське суспільство в цілому сприймають процес євроатлантичної інтеграції як принципово важливий фактор сьогодення і майбутнього нашої країни. Тому ми приділяємо велику увагу виконанню щорічної національної програми Плану підготовки до членства в Альянсі, що вимагає участі виконавчої та законодавчої урядової влади, політичних партій і громадянського суспільства. Як в громадському, так і в політичному сприйнятті членство в НАТО розглядається як умова, необхідна для розвитку стабільної демократичної системи і ефективної ринкової економіки. Ця мета знаходить своє віддзеркалення в активній зовнішній політиці і допомагає нам здійснювати реструктуризацію албанських збройних сил, спрямовану на посилення їхньої спроможності захищати свободу і суверенітет нашої країни.
  Nato Review  
Трансформацията представлява трайна и целенасочена промяна, най-често в широк мащаб, предприета със стратегическата цел да се създадат или укрепят предимства, засилващи конкурентноспособността, или да се отговори на съществуващите или новопридобитите предимства на конкурента.
La transformation consiste à procéder à un changement soutenu et intentionnel, souvent sur une grande échelle, dont l'objectif stratégique réside dans la création ou le maintien d'un avantage concurrentiel, ou encore dans le fait de contrebalancer un avantage acquis par un concurrent futur ou existant. Le concept s'applique aux organisations confrontées à des défis et à des opportunités face auxquels le recours à des méthodologies éprouvées s'avère inefficace pour procéder à des améliorations progressives des organisations, processus et technologies existants, ou encore de la gestion des ressources humaines et des modèles professionnels. La nécessité d'une transformation peut se présenter dans les secteurs public et privé.
Bei der Umgestaltung geht es um eine länger andauernde, gezielte Änderung, die häufig in großem Umfang erfolgt und mit dem strategischen Ziel vorgenommen wird, einen Wettbewerbsvorteil zu erlangen oder aufrechtzuerhalten oder einem Vorteil entgegenzuwirken, den ein bekannter oder neuer Konkurrent erworben hat. Der Begriff ist für Organisationen relevant, die vor Herausforderungen oder Chancen stehen, die nicht durch die Anwendung bewährter Methodologien zur Erlangung schrittweiser Verbesserungen bestehender Organisationen, Verfahren, Technologien und Modelle der Personalverwaltung und Betriebsführung bewältigt werden können. Eine Umgestaltung kann sowohl in privaten als auch in öffentlichen Betrieben erforderlich sein.
El impulso que inicia una transformación varía mucho según los casos. A veces la transformación viene provocada por el rápido deterioro de la posición competitiva de una organización, por modificaciones imprevistas en su entorno o por un ritmo de cambio mucho más rápido de lo esperado. Otras veces se implementa premeditadamente para obtener o ampliar una ventaja competitiva explotando una tecnología nueva o emergente, que a menudo implica cambios organizativos, de procedimiento o de personal. Cuando se produce un cambio radical en las condiciones del mercado un liderazgo o una gestión ineficaces pueden dar lugar a que la posición competitiva de la firma se deteriore hasta tal punto que sea necesaria una perspectiva transformacional para recuperar la ventaja competitiva.
La trasformazione consiste in un sostenuto cambiamento intenzionale, spesso su vasta scala, intrapreso con l'obiettivo strategico di creare o di mantenere un vantaggio concorrenziale, o per neutralizzare un vantaggio realizzato da un esistente o da un futuro concorrente. Il concetto si applica alle organizzazioni che devono confrontarsi con sfide ed opportunità che non è possibile affrontare efficacemente utilizzando metodologie già sperimentate per determinare ulteriori miglioramenti delle organizzazioni, dei processi, delle tecnologie, della gestione delle risorse umane di modelli aziendali esistenti. La necessità di trasformazione può presentarsi sia nel settore privato che pubblico.
O ímpeto que leva à transformação é variável. Nalguns casos, a transformação é estimulada por uma deterioração rápida da posição competitiva de uma organização, resultando de alterações imprevistas no ambiente competitivo, ou por uma evolução desconhecida até àquele momento. Noutros casos, a transformação é motivada por oportunidades, que resultam do desejo de criar ou melhorar uma vantagem competitiva, explorando uma tecnologia nova ou emergente. Isto requer muitas vezes alterações ao nível da organização, dos processos ou dos recursos humanos. No caso denominado "transformação radical da conjuntura", uma liderança ou uma gestão repetidamente ineficaz pode acarretar uma deterioração da posição competitiva de uma empresa, a tal ponto que seja necessária uma perspectiva transformacional para restaurar a vantagem competitiva.
Ο μετασχηματισμός αφορά μια συνεχή, αποφασιστική αλλαγή, συχνά σε μεγάλη κλίμακα, που γίνεται με αντικειμενικό στρατηγικό σκοπό τη δημιουργία ή διατήρηση ανταγωνιστικού πλεονεκτήματος, ή την επιτυχημένη αντιμετώπιση ενός πλεονεκτήματος που διαθέτει ένας υπάρχων ή ένας νέος ανταγωνιστής. Η γενική ιδέα έχει σχέση με τους οργανισμούς που αντιμετωπίζουν προκλήσεις και ευκαιρίες που δεν μπορούν να αντιμετωπίσουν αποτελεσματικά με τη χρήση αποδεδειγμένων μεθοδολογιών για να επιτύχουν την αύξηση στις βελτιώσεις σε υπάρχοντες οργανισμούς, διαδικασίες, τεχνολογίες, στη διαχείριση του ανθρώπινου δυναμικού και στα μοντέλα εργασίας. Η ανάγκη για μετασχηματισμό μπορεί να υπάρχει τόσο στον ιδιωτικό τομέα όσο και στο δημόσιο.
Transformace představuje udržitelnou, funkční změnu, často ve velkém měřítku, provedenou se strategickým cílem vytvořit či udržet konkurenční výhodu nebo čelit výhodám již existujícího či nového konkurenta. Pojem je relevantní pro ty organizace, které se potýkají s výzvami a příležitostmi, jež nemohou být účinně vyřešeny pomocí osvědčených metod pro přírůstková zlepšení ve stávajících organizacích, procesech, technologiích, otázkách personalistiky a obchodních modelech. Transformace může být užitečná jak v soukromém, tak i ve veřejném sektoru.
Transformation drejer sig om en vedvarende, målrettet forandring, ofte i stor skala, med det strategiske mål at skabe eller bevare en konkurrencemæssig fordel eller imødegå en fordel, som er skabt af en eksisterende eller en ny konkurrent. Konceptet er relevant for organisationer, som står over for udfordringer og muligheder, som ikke effektivt kan håndteres ved brug af kendte metoder til gennemførelse af gradvise forbedringer ved eksisterende organisationer, processer, teknologier, styring af menneskelige ressourcer og forretningsmodeller. Behovet for transformation findes både i private og offentlige sektorer.
Ümberkujundamine tähendab pidevat, sihikindlat ning sageli suure ulatusega muutumist, mille strateegiline eesmärk on konkurentsieelise saavutamine või säilitamine või juba olemasoleva või uue konkurendi konkurentsieelise tõrjumine. See kontseptsioon puudutab eelkõige organisatsioone, mille ees on väljakutseid ja võimalusi, millega ei ole võimalik edukalt toime tulla, kui kasutatakse juba tuntud metodoloogiaid olemasolevate organisatsioonide, protsesside, tehnoloogiate, tööjõu juhtimis- ja ärimudelite pikaajaliseks täiustamiseks. Ümberkujundamise vajadus võib tekkida nii era- kui ka avalikus sektoris.
Az átalakítás lényege a tartós, céltudatos – gyakran nagy szabású – változás, amelyet versenyelőny megteremtésének vagy fenntartásának, illetve létező vagy új vetélytárs által támasztott előny megválaszolásának stratégiai céljával vállalnak fel. A koncepció olyan szervezetek számára bír jelentőséggel, amelyek olyan kihívásokkal és lehetőségekkel szembesülnek, amelyeket nem lehet hatékonyan megválaszolni a meglevő szervezetek, folyamatok, technológiák, emberi erőforrás kezelési és üzleti modellek fokozatos javítására irányuló bevált módszerek alkalmazásával. Az átalakítás igénye létezhet mind a magán-, mint az állami szektorban.
Með umbreytingu er átt við viðvarandi, markvissa breytingu, oft víðfeðma, sem gerð er með það langtímamarkmið í huga að skapa eða viðhalda yfirburðum gagnvart keppinautum eða til þess að bregðast við yfirburðum sem nýr eða hefðbundinn keppinautur hefur komið sér upp. Hugtakið á við þegar stofnun stendur frammi fyrir áskorun eða tækifæri þar sem ekki dugar að nota áður reyndar aðferðir til að endurbæta smám saman stofnun, ferli, tækni, mannauðsstjórnun eða rekstrarlíkön. Þörf getur verið á umbreytingu jafnt í einkafyrirtækjum sem hjá opinberum stofnunum.
Pertvarka yra tvarus, tikslingas, dažniausiai plataus masto pokytis, kurio imamasi turint strateginį tikslą sukurti ir išlaikyti strateginį pranašumą arba atremti esamo ar naujo konkurento pranašumą. Ši sąvoka taikoma organizacijoms, susidūrusioms su tokiais iššūkiais ir galimybėmis, su kuriais negalima veiksmingai susidoroti patikrintais metodais, nes jų nebepakanka norint gerokai patobulinti esamas organizacijas, procesus, technologijas, žmogiškųjų išteklių valdymą ir verslo modelius. Pertvarkos poreikis gali atsirasti ir valstybiniame, ir privačiame sektoriuje.
Sensem transformacji są podtrzymywane, celowe zmiany, często na dużą skalę, podejmowane w strategicznym celu wypracowania lub utrzymania przewagi, albo w celu przeciwstawienia się przewadze osiągniętej przez dotychczasowego lub nowego przeciwnika. Koncept ten ma zastosowanie do organizacji stojących w obliczu wyzwań i szans, wobec zastosowania sprawdzonych metod wprowadzania stopniowych udoskonaleń w istniejących od pewnego czasu organizacjach, procesach, technologiach, zarządzaniu zasobami ludzkimi i modelach biznesowych. Potrzeba transformacji może się pojawić zarówno w sektorze prywatnym, jak i publicznym.
Transformarea înseamnă o schimbare susţinută, deseori la scară largă şi coerentă, care urmăreşte realizarea obiectivului strategic de a crea sau menţine un avantaj în cadrul competiţiei sau de a anihila avantajul unui adversar nou sau deja existent. Conceptul este relevant pentru organizaţiile confruntate cu provocări şi oportunităţi care nu pot fi abordate în mod real prin metodologiile consacrate, pentru a putea aduce îmbunătăţiri incrementale organizaţiilor, proceselor, tehnologiilor, managementului resurselor umane şi modelelor de afaceri existente. Nevoia de transformare poate exista atât în sectorul privat, cât şi în cel public.
Под трансформацией подразумевается длительное, целенаправленное изменение, зачастую происходящее в крупных масштабах, проводимое со стратегической целью создания или поддержания конкурентоспособного преимущества, или противостояния преимуществу существующего или нового конкурента. Это понятие актуально для организаций, которые сталкиваются с проблемой новых вызовов или возможностей, которую невозможно решить, прибегая к испытанным методам действий для поступательного совершенствования существующих организаций, процессов, технологий, управления людскими ресурсами и моделей предприятий. Потребность в трансформации может возникать как в частном, так и в государственном секторе.
Pri preoblikovanju gre za dolgoročnejšo, namensko spremembo, pogosto precej obsežno, katere strateški cilj je vzpostaviti ali ohraniti konkurenčno prednost oziroma boriti se proti prednosti, ki jo ima obstoječi ali nov konkurent. Ta koncept je relevanten za organizacije, ki se spopadajo z izzivi in priložnostmi, pri katerih ne morejo učinkovito uporabiti že uveljavljenih metodologij za izboljšanje lastne organizacije, procesov, tehnologij, upravljanja kadrov in poslovnih modelov. Potreba po preoblikovanju se lahko pojavi tako v zasebnem kot v javnem sektorju.
Dönüşüm rekabette avantaj kazanmak veya eldeki avantajı korumak amacıyla mevcut veya yeni bir rakibin sahip olduğu avantaja karşı sürekli, amaca yönelik, ve genellikle büyük çapta değişiklikler yapılması anlamına gelir. Bu kavram mevcut organizasyonlar, süreçler, teknolojiler, insan kaynakları yönetimi ve iş modellerinde aşamalı iyileştirme yapmak için kullanılan kanıtlanmış metodolojileri kullanarak karşılarındaki fırsat ve sorunlarla başa çıkamayan örgütler için geçerlidir. Dönüşüm ihtiyacı hem kamu hem de özel sektörde görülebilir.
Transformācija ir ilgstoša un mērķtiecīga pārveide, kas bieži ir plaša mēroga pasākums, ko veic ar stratēģisku nolūku radīt vai uzturēt konkurences priekšrocības vai arī pretoties priekšrocībai, ko radījis eksistējošs vai jauns konkurents. Šī koncepcija ir svarīga organizācijām, kurām jātiek galā ar izaicinājumiem un iespējām, ko nevar efektīvi atrisināt, izmantojot zināmās metodoloģijas, lai pakāpeniski uzlabotu organizāciju, procesu, tehnoloģiju, cilvēkresursu vadību un biznesa modeļus. Pārmaiņu nepieciešamība pastāv gan publiskajā, gan arī privātajā sektorā.
Процес трансформації передбачає послідовні, цілеспрямовані зміни, часто широкомасштабні, які здійснюються із стратегічною метою досягнення або збереження конкурентних переваг, або з метою протидії перевагам існуючого або нового конкурента. Концепція є релевантною для тих організацій, перед якими стоять складні завдання, або відкриваються нові можливості, що вимагають використання перевірених методологій з метою послідовного вдосконалення існуючих організацій, процесів, технологій, управління персоналом та покращання моделей бізнесу. Необхідність трансформації може виникати, як в приватному, так і в державному секторах.
  Nato Review  
Мисля, че стигнахме до същите заключения като останалите институции по отношение на причините, довели до насилието, равнището ни на подготовка и начина ни на реакция. Сега съществува широк консенсус по отношение на няколкото фактора, довели до актовете на насилие.
I think we have drawn the same conclusions as the other institutions concerning what led to the outbreak of violence, our level of preparedness and the way we responded. There is now fairly broad agreement that several factors contributed to the outbreak of violence. It was in part the result of frustration over the lack of progress on the economy, in part frustration concerning the security situation, and in part uncertainty about the lack of a clear way ahead. Having analysed the reasons for the outbreak of violence, there is now a new sense of urgency on the part of the international community to address some of the causes.
Je pense que nous sommes parvenus aux mêmes conclusions que les autres institutions quant à ce qui a conduit au déchaînement des violences, à notre niveau de préparation et à la manière dont nous avons réagi. Tout le monde est désormais pratiquement d'accord pour considérer que plusieurs facteurs ont contribué à l'éclatement des violences. C'est en partie le résultat de la frustration face au manque de progrès au niveau économique, en partie la frustration liée à la situation sécuritaire et en partie l'incertitude quant à l'avenir. L'analyse des raisons du déclenchement des violences ayant été effectuée, l'on constate que la communauté internationale éprouve un nouveau sentiment d'urgence face à la nécessité de remédier à certaines de ces causes.
Im Hinblick darauf, was zu diesem Gewaltausbruch führte, welchen Bereitschaftsgrad wir hatten und auf welche Weise wir reagierten, haben wir die gleichen Schlussfolgerungen gezogen wie die anderen Institutionen. Inzwischen ist man sich weitgehend darin einig, dass mehrere Faktoren zum Ausbruch der Gewalt beigetragen haben. Teilweise war dies die Folge der Enttäuschung über den Mangel an wirtschaftlichen Fortschritten, teilweise die Folge der Enttäuschung über die Sicherheitslage und teilweise das Ergebnis der Ungewissheit über den künftigen Weg des Kosovos. Nach der Analyse der Gründe für den Ausbruch der Gewalt herrscht nun bei Vertretern der internationalen Staatengemeinschaft ein neues Dringlichkeitsbewusstsein hinsichtlich der Bekämpfung einiger der erkannten Ursachen.
Creo que hemos extraído las mismas conclusiones que las demás instituciones respecto a las causas del estallido de violencia, nuestro nivel de preparación y el modo en que respondimos ante él. Existe actualmente un amplio acuerdo respecto a que fueron varios los factores que desencadenaron la violencia. Que se debió principalmente a la frustración por la ausencia de progresos en la economía, por la situación de seguridad y por la incertidumbre que genera el no ver un camino claro hacia el futuro. Una vez analizadas las causas de este episodio de violencia, se ha extendido entre la comunidad internacional un sentimiento de urgencia para enfrentarse a ellas.
Penso che abbiamo tratto le stesse conclusioni delle altre istituzioni quanto a ciò che ha condotto allo scoppio delle violenze, al nostro livello di preparazione e al modo in cui abbiamo risposto. La maggior parte è ora d'accordo che molti fattori hanno contribuito allo scoppio delle violenze. È stato in parte l'effetto della frustrazione per la mancanza di progressi in campo economico, in parte della frustrazione riguardo alla situazione della sicurezza, ed in parte dell'incertezza per l'assenza di una chiara visione del futuro. Avendo analizzato le ragioni dello scoppio delle violenze, c'è ora un nuovo senso di urgenza da parte della comunità internazionale per risolverne alcune delle cause.
Acho que tirámos as mesmas conclusões que as outras instituições no referente ao que levou ao surto de violência, ao nosso nível de preparação e à forma como respondemos. Há agora um vasto acordo de que vários factores contribuíram para o eclodir da violência. Foi em parte o resultado da frustração quanto à falta de progressos a nível económico, em parte a frustração quanto à situação de segurança e em parte a incerteza resultante da falta dum caminho futuro claro. Tendo analisado as razões para o eclodir da violência, há agora um novo sentido de urgência por parte da comunidade internacional para tratar de algumas das causas.
Νομίζω ότι καταλήξαμε στα ίδια συμπεράσματα με τους άλλους οργανισμούς σε ότι να κάνει με το τι οδήγησε στο ξέσπασμα της βίας, το επίπεδο μας όσον αφορά την ετοιμότητα και τον τρόπο με τον οποίο αντιδράσαμε. Υπάρχει τώρα μια σχεδόν ευρεία συμφωνία ότι αρκετοί παράγοντες συνεισέφεραν στο ξέσπασμα της βίας. Εν μέρει ήταν αποτέλεσμα της απογοήτευσης από την έλλειψη προόδου στην οικονομία, εν μέρει ήταν αποτέλεσμα της απογοήτευσης από την κατάσταση ασφαλείας, και εν μέρει λόγω της αβεβαιότητας γύρω από την απουσία ενός ξεκάθαρου μέλλοντος. Έχοντας αναλύσει τους λόγους για το ξέσπασμα της βίας, σήμερα υπάρχει μια νέα αντίληψη του επείγοντος από την πλευρά της διεθνούς κοινότητας για την αντιμετώπιση κάποιων από αυτά τα αίτια.
Door vraagstukken aan te pakken die nog onvoldoende geregeld zijn, zoals de bescherming van minderheidsgroepen, vrijheid van beweging, veiligheid, rechtsorde, en een snellere terugkeer van ontheemden, werken we aan de legitieme zorgen van de minderheden. Tegelijkertijd vertellen we de Kosovo-Albanezen dat we alleen verder kunnen als, en alleen als, er significante, aantoonbare vooruitgang is op die gebieden.
Domnívám se, že jsme vyvodili stejné závěry podobně jako ostatní instituce co se týká důvodů vedoucích k vypuknutí násilí, úrovně naší připravenosti a způsobu naší reakce. V dnešní době panuje téměř všeobecná shoda, že šlo o několik faktorů přispívajících k vybuchu násilí. Šlo částečně o výsledek frustrace týkající se nedostatečného pokroku na poli ekonomiky, bezpečnostní situace, a také částečně o nejasnou vizi do budoucnosti. Po analýze důvodů vyšla nyní najevo nová naléhavá potřeba ze strany mezinárodní komunity vypořádat se s některými příčinami.
Jeg tror, vi har draget de samme konklusioner som de andre organisationer med hensyn til voldsudbruddet, vores forberedelsesniveau og den måde, vi reagerede på. Der er stor enighed om, at der var mange faktorer bag voldsudbruddet. Det skyldtes til dels frustration over de manglende fremskridt på det økonomiske område, til dels frustration over sikkerhedssituationen samt usikkerhed om vejen frem. Nu, hvor årsagerne er analyseret, er der i det internationale samfund et fornyet ønske om at tage hånd om nogle af disse årsager.
Azt hiszem ugyanazokat a következtetéseket vontuk le, mint a többi intézmény avval kapcsolatban, hogy mi vezetett az erőszak kirobbanásához, a felkészültségük szintjéhez, és ahhoz, ahogy reagáltunk. Most már meglehetősen széles körű egyetértés alakult ki arról, hogy számos tényező járult hozzá az erőszak kitöréséhez. Részben a gazdaság terén a fejlődés hiánya miatti csalódottság, részben a biztonsági helyzet miatti csalódottság, és részben pedig a világos előrevezető út hiánya miatti bizonytalanság miatt. Miután elemeztük az erőszak kitörésének okait, a nemzetközi közösség részéről sürgetően merült az okok némelyikének megoldása.
Ég tel að við höfum komist að sömu niðurstöðum og aðrar stofnanir varðandi ástæðurnar fyrir því að ofbeldi braust út, hversu vel við vorum undirbúin og hvernig við brugðumst við. Menn eru almennt sammála um að það voru ýmsir þættir sem stuðluðu að því að ofbeldi braust út. Að hluta til var það afleiðing gremju vegna þess hversu illa miðaði í efnahagsmálum, að hluta til gremju vegna öryggisástandsins og að hluta til óöryggis vegna þess að leiðin framundan var óskýr. Nú þegar ástæðurnar fyrir því að ofbeldi braust út hafa verið greindar þykir alþjóðasamfélaginu brýnt að ráðast að nokkrum rótum vandans.
Manau, kad dėl smurtą sukėlusių aplinkybių, mūsų pasirengimo lygio ir mūsų reakcijos pobūdžio mes padarėme tokias pačias išvadas kaip ir kitos institucijos. Dabar beveik visuotinai sutinkama, kad prie smurto proveržio prisidėjo keletas faktorių: iš dalies – nusivylimas dėl ekonomikos pažangos stokos, nepasitenkinimas saugumo situacija ir iš dalies – netikrumas dėl ateities. Išanalizavusi smurto protrūkio priežastis, tarptautinė bendruomenė dabar gavo naują paskatą kuo skubiau spręsti kai kurias jį sukėlusias problemas.
Jeg tror vi har trukket de samme konklusjoner som de andre institusjonene vedrørende hva som førte til at volden brøt ut, i hvilken grad vi var forberedt og hvordan vi reagerte. Det er nå relativ bred enighet om at flere faktorer bidro til utbruddet av vold. Det var delvis resultatet av frustrasjon over mangel på fremgang innen økonomien, delvis frustrasjon vedrørende sikkerhetssituasjonen, og delvis usikkerhet i forbindelse med mangelen på en klar vei videre. Etter å ha analysert årsakene til voldsutbruddet, er det nå en ny forståelse av at det haster for det internasjonale samfunnet å ta opp noen av årsakene.
Myślę, że wyciągnęliśmy te same wnioski co inne instytucje odnośnie do tego, co doprowadziło do wybuchu przemocy, poziomu przygotowania oraz sposobów reagowania. Obecnie panuje dość powszechna zgoda, że do wybuchu przemocy przyczyniło się kilka czynników. Po części było to wynikiem frustracji w związku z brakiem postępów ekonomicznych, po części – frustracji związanej z sytuacją bezpieczeństwa w tym regionie, a po części – niepewności związanej z brakiem jasnych perspektyw na przyszłość. Po przeanalizowaniu przyczyn wybuchu przemocy, po stronie społeczności międzynarodowej zrodziło się nowe poczucie konieczności podjęcia szybkich działań, aby zaradzić niektórym z tych powodów.
Cred că am tras aceleaşi concluzii ca şi celelalte instituţii în privinţa cauzelor care conduc la izbucnirea violenţei, a nivelului nostru de pregătire şi a modului în care am răspuns. În prezent, există un acord destul de larg asupra câtorva factori care au contribuit la izbucnirea violenţei. Aceasta a fost generată în parte de frustrarea generală cauzată de lipsa progreselor în domeniul economic, în parte de frustrarea datorată situaţiei de securitate şi în parte de incertitudinea asupra drumului de urmat în viitor. După analizarea cauzelor izbucnirii violenţei, la nivelul comunităţii internaţionale există sentimentul urgenţei abordării unora dintre acestea.
Я думаю, что мы сделали те же выводы, что и другие организации, по поводу причин этой вспышки насилия, уровня нашей готовности и способов реагирования. В настоящее время существует довольно широкое согласие о том, что этой вспышке насилия способствовали несколько факторов. Частично она стала результатом разочарования в связи с отсутствием прогресса в экономике, частично разочарования в связи с ситуацией безопасности, частично это стало результатом неуверенности относительно того, как продвигаться вперед. Проанализировав причины этой вспышки насилия, международное сообщество вновь почувствовало насущную необходимость устранения некоторых из этих причин.
Myslím, že pokiaľ ide o príčiny násilností, o našu pripravenosť a o spôsob, akým sme na ne reagovali, dospeli sme k rovnakým záverom, ako iné inštitúcie. Dnes existuje všeobecná zhoda v tom, že k prepuknutiu násilností prispelo viacero faktorov. Bol to čiastočne výsledok sklamania z nedostatočného rozvoja hospodárstva, čiastočne výsledok sklamania z bezpečnostnej situácie a čiastočne neistota spôsobená absenciou jasnej vízie ďalšieho postupu. Po analýze príčin prepuknutia násilností stojí pred medzinárodným spoločenstvom naliehavá úloha pustiť sa do riešenia niektorých z nich.
Mislim, da smo prišli do istih zaključkov kot druge institucije, kar zadeva vzroke za izbruh nasilja, našo raven pripravljenosti in način našega odziva. Zdaj smo si precej enotni glede številnih dejavnikov, ki so prispevali k izbruhu nasilja. Delno je bil to rezultat razočaranj zaradi nedoseganja napredka v gospodarstvu, delno razočaranj zaradi varnostne situacije, delno pa tudi negotovosti zaradi nejasno začrtane poti naprej. Razloge za izbruh nasilja smo analizirali in zdaj se mednarodna skupnost zaveda, kako nujno je nekatere izmed njih odpraviti.
Bence biz de şiddete neyin yol açtığı, hazırlıklı olma düzeyimiz ve nasıl tepki verdiğimiz konusunda diğer kurumlarla benzer sonuçlara vardık. Bugün şiddet olaylarının patlak vermesine birçok faktörün yol açtığı konusunda geniş bir görüş birliği var. Şiddet olaylarının sebebi kısmen ekonomide hiçbir ilerleme olmamasından kaynaklanan hayal kırıklığı, kısmen güvenlik durumu ile ilgili sıkıntılar, ve kısmen de ileriye dönük net bir plan olmamasının yarattığı belirsizlikti. Bu nedenleri inceledikten sonra uluslararası toplum bugün bu faktörlerin acilen ele alınması gerektiği kanısında.
Es domāju, ka mēs esam izdarījuši tādus pašus secinājumus kā pārējās institūcijas attiecībā uz to, kas noveda pie vardarbības uzliesmojuma, kā arī par mūsu gatavības līmeni un veidu kā reaģējām. Šobrīd ir diezgan liela vienprātība par to, ka bija vairāki faktori, kas rosināja nemieru izcelšanos. Daļēji tas bija vilšanās rezultāts par lēno ekonomisko attīstību, daļēji bažas par drošības situāciju, un daļēji neskaidrība par turpmāko attīstības ceļu. Pēc vardarbības uzliesmojuma iemeslu analīzes, šobrīd starptautiskās organizācijas uzskata, ka ir nekavējoties jāķeras pie problēmām, kas saistās ar dažiem no šiem iemesliem.
Я думаю, що стосовно причин спалаху насильства та рівня нашої готовності й реакції, ми зробили такі ж висновки, як і інші організації. Наразі багато хто згоден з тим, що до спалаху насильства призвела низка чинників. Частково це стало реакцією розчарування з приводу недостатнього прогресу в економіці, частково – незадоволення ситуацією в галузі безпеки і частково наслідком відсутності чіткого бачення шляху попереду. Проаналізувавши причини спалаху насильства, міжнародна громада відчула нагальну необхідність розв'язати хоч деякі з існуючих проблем.
  Заплахите отвътре  
Но до голяма степен с него се занимават националното разузнаване и сили на реда, а не армията. При това положение какво точно може да направи НАТО срещу това явление? И как това ще се впише в по-широката битка на НАТО с тероризма? Интервюираме експерт от НАТО в борбата с тероризма.
The threat from homegrown terrorists is clearly a security issue. But it is one largely dealt with by national intelligence and security forces – not the military. So what exactly can NATO do to counter it? And how does this fit into NATO's wider fight against terrorism? We ask NATO’s counter terrorism expert.
La menace émanant du terrorisme endogène est clairement un problème de sécurité, mais il est essentiellement traité par les forces de renseignement et de sécurité nationales, et non par l’armée. Que peut donc faire exactement l’OTAN pour lutter contre le phénomène ? Et comment cet aspect s’intègre-t-il dans la lutte plus large que l’Alliance mène contre le terrorisme ? Nous interrogeons la spécialiste de l’OTAN en matière de contre-terrorisme.
Die Bedrohung durch einheimische Terroristen ist eindeutig eine Sicherheitsfrage, um die sich jedoch im Wesentlichen die nationalen Nachrichtendienste und Sicherheitskräfte kümmern - nicht das Militär. Was also kann die NATO tun, um dieser Bedrohung zu begegnen? Und wie fügt sich dies in die weiter gefasste Terrorbekämpfung durch die NATO ein? Diese Fragen stellen wir dem Terrorbekämpfungsexperten der NATO.
El terrorismo doméstico es claramente un problema de seguridad a resolver por las fuerzas de seguridad e inteligencia nacionales, no por el ejército. ¿Qué puede entonces hacer la OTAN al respecto, y cómo encaja esto en su estrategia antiterrorista global? Preguntamos a un experto antiterrorista de la Alianza.
La minaccia posta dal terrorismo endogeno è chiaramente una questione di sicurezza. Ma ricade per lo più sulle forze di sicurezza e sulle intelligence nazionali, e non sulle forze armate. Quindi, cosa può fare esattamente la NATO contro di esso? E come si colloca tale aspetto nella più vasta lotta al terrorismo che la NATO conduce? Lo chiediamo ad un esperto di antiterrorismo della NATO.
A ameaça do terrorismo interno é claramente um problema de segurança, com que lidam sobretudo os serviços de informação e as forças de segurança nacionais, mas não as forças armadas. O que pode então a NATO fazer para combater esta ameaça? E como se enquadra no cenário mais vasto da luta da NATO contra o terrorismo? Colocamos estas perguntas ao especialista da NATO em luta contra o terrorismo.
De dreiging veroorzaakt door terroristen van eigen bodem is duidelijk een veiligheidskwestie. Maar zij wordt hoofdzakelijk aangepakt door nationale inlichtingen- en veiligheidsdiensten – en niet door het leger. Dus wat kan de NAVO nu precies doen om haar te bestrijden? En hoe past dit in de meer algemene strijd van de NAVO tegen terrorisme? We vragen het aan de deskundige terrorismebestrijding van de NAVO.
Hrozba ze strany domácích teroristů je bezpochyby vážným problémem pro celkovou bezpečnost. Týká se však převážně národních zpravodajských a bezpečnostních složek. Jak se tedy NATO může konkrétně podílet na konfrontaci s terorismem v této oblasti? Nebude tato činnost kolidovat s rozsáhlým bojem NATO proti terorismu? Tyto otázky jsme položili jednomu expertovi NATO na terorismus.
Kodumaistest terroristidest tulenev oht on ilmselgelt julgeolekuküsimus. Seni on sellega enamasti tegelnud siseriiklikud luure- ja julgeolekuteenistused, mitte sõjavägi. Mida aga saaks NATO sellele vastu astumiseks teha? Kuidas see sobitub NATO üldise terrorismivastase võitlusega? Pöördume selles küsimuses NATO terrorismivastase võitluse eskperdi poole.
A hazai gyökerű terrorizmus által képviselt fenyegetés egyértelműen biztonsági kérdés. Olyan kérdés azonban, amely ellen elsősorban a nemzeti titkosszolgálatok és biztonsági erők lépnek fel, nem pedig a hadsereg. Mit tehet akkor a NATO ellene? Egyáltalán hogyan illeszkedik ez a NATO terrorizmus elleni szélesebb értelemben vett fellépésébe? A NATO terror-elhárítási szakértőjét kérdeztük.
Ógnin af völdum heimaræktaðra hryðjuverkamanna fellur augljóslega undir öryggismál. En það eru fyrst og fremst innlendar njósna- og öryggissveitir sem berjast gegn henni - ekki herinn. Hvað nákvæmlega er það sem NATO getur gert til að bregðast við þessu?. Og hvernig fellur þetta saman við almenna baráttu NATO gegn hryðjuverkum? Við leitum svara hjá sérfræðingi NATO á sviði gagnhryðjuverka.
Nėra jokios abejonės, kad namuose užauginto terorizmo grėsmė yra saugumo problema. Tačiau šiuo klausimu dažniausiai užsiima nacionalinio saugumo tarnybos, o ne kariškiai. Taigi, ką būtent galėtų šioje kovoje padaryti NATO? Ir kokią vietą tai užima platesnėje NATO kovos su terorizmu plotmėje? Klausiame NATO kovos su terorizmu eksperto.
Trusselen fra innfødte terrorister er helt klart et sikkerhetsspørsmål. Men det er et som i stor grad håndteres av nasjonale etterretnings- og sikkerhetsstyrker - ikke det militære. Så hva kan egentlig NATO gjøre for å møte den? Og hvordan passer dette inn i NATOs kamp mot terrorisme? Vi spør NATOs ekspert på motterror.
Zagrożenie stwarzane przez rodzimych terrorystów, to bez wątpienia kwestia dotycząca bezpieczeństwa. Jednak jest ona w dużej mierze przedmiotem działań krajowego wywiadu i sił porządkowych – a nie wojska. Co, zatem, konkretnego może uczynić NATO? Jak NATO wpisuje się w szersze zmagania z terroryzmem? Pytamy o to natowskiego eksperta ds. zwalczania terroryzmu.
Ameninţarea generată de terorismul autohton reprezintă, desigur, o chestiune de securitate. Dar este vorba de un fenomen abordat în mare măsură de agenţiile de informaţii şi forţele de securitate naţionale, nu de armată. Ce poate face, deci, mai exact, NATO pentru a-l combate? Şi cum se integrează acest lucru în lupta împotriva terorismului în sens mai larg? Solicităm opinia unui expert NATO în domeniul contra-terorismului.
Угроза доморощенного терроризма явно относится к вопросам безопасности. Но в основном им занимаются разведка и спецслужбы государств, а не военные. Что именно может сделать НАТО для противодействия этой угрозе? Как это вписывается в более масштабную борьбу НАТО с терроризмом? Мы беседуем с экспертом НАТО по борьбе с терроризмом.
Hrozba zo strany domácich teroristov je bezpochyby vážnym problémom pre celkovú bezpečnosť. Týka sa však prevažne národných spravodajských a bezpečnostných zložiek. Ako sa teda NATO môže konkrétne podieľať na konfrontácii s terorizmom v tejto oblasti? Nebude táto činnosť kolidovať s rozsiahlym bojom NATO proti terorizmu? Tieto otázky sme položili jednému expertovi NATO na terorizmus.
Nevarnost, ki jo predstavljajo domači teroristi, je prav gotovo varnostni problem. Vendar pa se z njim v večini primerov ukvarjajo nacionalne obveščevalno-varnostne sile – ne vojska. Kaj natančno lahko torej Nato naredi, da se mu zoperstavi? In na kakšen način se to vključuje v Natov širši boj proti terorizmu? O tem smo povprašala Natovega strokovnjaka za boj proti terorizmu.
Yurtiçinde gelişen terörizmin oluşturduğu tehdit hiç şüphesiz bir güvenlik konusudur. Ama bu daha ziyade ulusal istihbarat birimleri ve güvenlik güçlerinin uğraşacağı bir konudur - silahlı kuvvetlerin değil. Bu durumda NATO ne yapabilir? Ve bu konu NATO'nun geniş kapsamlı terörizmle mücadele çalışmaları içine girer mi? Konuyu NATO'nun terörizmle mücadele uzmanına soruyoruz.
Draudi no pašaudzētajiem teroristiem neapšaubāmi ir drošības problēma. Taču to parasti risina nacionālās inteliģences un drošības spēki, nevis militārie spēki. Tāpēc jājautā, ko tieši NATO var darīt, lai pret to cīnītos? Un kā tas iederas NATO plašākajā cīņā pret terorismu? Mēs jautājam NATO pretterorisma ekspertei.
  NATO Review - Храна и с...  
В световен мащаб днешните проекти за публични инвестиции ще позволят изграждането едва на няколко такива ТЕЦ, а само през следващото десетилетие ще са необходими няколко десетки, за да се изпробват широк спектър технологии.
But in the areas where government investment is most needed — such as in demonstration of advanced low-emission coal plants that will be needed if new electric supplies are to avoid harmful carbon dioxide effluent, the leading cause of global warming — the actual level of investment is paltry. Worldwide, today’s government investment plans will back perhaps a small handful of these advanced coal plants when several dozen in the next decade will be needed to prove a robust portfolio of technologies.
Cependant, le niveau effectif est dérisoire dans les domaines où les investissements publics sont le plus attendus – comme les démonstrations d’usines à charbon perfectionnées « propres », qui seront nécessaires si l’on veut que les nouveaux dispositifs électriques ne produisent pas de rejets de dioxyde de carbone nocifs, cause principale du réchauffement de la planète. À l’échelle mondiale, les projets d’investissement publics actuels permettront peut-être de soutenir une petite poignée de ces usines à charbon perfectionnées, alors qu’il en faudrait plusieurs dizaines au cours de la prochaine décennie pour tester une gamme robuste de technologies.
Aber auf Gebieten, in denen regierungsseitige Investitionen am dringendsten benötigt sind – zum Beispiel fortschrittliche, emissionsarme Kohlekraftwerke, die benötigt werden, um den Ausstoß von Kohlendioxid, die führende Ursache der globalen Erwärmung, zu reduzieren –, sind die tatsächlichen Investitionen äußerst dürftig. Weltweit unterstützen die Investitionspläne von Regierungen vielleicht eine Handvoll solcher fortschrittlichen Kohlekraftwerke, obgleich mehrere Dutzend im kommenden Jahrzehnt benötigt würden, um ein robustes Spektrum von Technologien auszuarbeiten.
Pero en aquellos campos en los que las inversiones gubernamentales son más necesarias, como en las plantas de carbón modernas con bajas emisiones que resultan imprescindibles para evitar las emisiones de dióxido de carbono, el principal causante del calentamiento global, lo verdaderamente invertido resulta ser mínimo. A nivel mundial las inversiones gubernamentales apenas apoyan a un pequeño número de centrales de carbón no contaminantes, mientras que harían falta varias docenas en los próximos años para poder probar un conjunto lo más amplio posible de tecnologías.
Ma nelle aree dove l’investimento governativo è più necessario (come nella sperimentazione di impianti a carbone avanzati a basso regime di emissioni, che saranno necessari se le nuove scorte elettriche devono evitare l’emissione nociva di diossido di carbonio, che costituisce la causa principale del surriscaldamento terrestre) l’attuale livello di investimenti è ben misero. A livello mondiale, gli attuali piani governativi di investimento sosterranno forse una manciata di questi impianti a carbone avanzati, mentre, nel prossimo decennio, ce ne vorrebbero diverse dozzine per sperimentare un vasto ventaglio di tecnologie.
Contudo, nas áreas em que o investimento governamental é mais premente - tal como nas fábricas avançadas de baixas emissões de carvão que serão necessárias se se quiser que os novos aparelhos eléctricos evitem o prejudicial efluente: o dióxido de carbono, principal causa do aquecimento global -, o nível de investimento real é insignificante. A nível mundial, os planos de investimento governamental de hoje irão chegar para talvez uma mão cheia destas fábricas avançadas de carvão, quando serão necessárias várias dúzias na próxima década para comprovar um porfolio robusto de tecnologias.
أما عن القطاعات التي تحتاج إلى الاستثمارات الحكومية بشدة، مثل محطات الفحم المتطورة ذات الانبعاثات المنخفضة لما لها من أهمية بالغة في تجنب انبعاثات ثاني أكسيد الكربون التي تعتبر السبب الرئيسي وراء ظاهرة الاحتباس الحراري، فإن هذه الاستثمارات تعتبر ضئيلة للغاية. فمن المرجح أن تقوم الخطط الاستثمارية الحكومية بدعم حفنة صغيرة من محطات الفحم المتطورة بالرغم من الحاجة الماسة إلى إنشاء العشرات من هذه المحطات في العقد القادم.
Maar op gebieden waar overheidsinvestering het meest noodzakelijk is — zoals in de demonstratie van geavanceerde kolencentrales met een lage uitstoot, die nodig zullen zijn als nieuwe elektriciteitscentrales de uitstoot van het schadelijke carbondioxide, de belangrijkste oorzaak van de opwarming van de aarde, zo veel mogelijk willen beperken — is het niveau van de feitelijke investering bijzonder mager. Wereldwijd zullen slechts een handjevol van deze geavanceerde kolencentrales door overheidsinvesteringen worden ondersteund, terwijl er het komende decennium enkele tientallen nodig zullen zijn om een robuuste portfolio van technologieën te bewijzen.
V oblastech, kde jsou vládní investice nejvíce potřebné – moderní nízko emisní uhelné elektrárny, které budou potřebné za předpokladu, že nová nabídka elektrického proudu bude zbavena škodlivého odpadu CO2, hlavního zdroje globálního oteplování – je skutečná úroveň investic ubohá. Z celosvětového hlediska, dnešní investiční plány vlád pravděpodobně podpoří jenom malou část těchto moderních uhelných elektráren, i když v následujícím desetiletí jich bude třeba několik desítek.
Kuid valdkondades, kus riigi investeeringuid on kõige rohkem vaja – nagu madala heitmetasemega kaasaegsed söeelektrijaamad, mis võimaldaksid vältida uute elektritarnijate kahjulikke süsinikdioksiidiheitmeid, mis on globaalse soojenemise peamine põhjus –, on investeeringute tegelik tase tühine. Ülemaailmselt on riikide praeguste investeerimisplaanidega võimalik finantseerida ehk käputäit kaasaegseid söejõujaamu, kuigi järgmisel kümnendil oleks neid jõulise tehnoloogiaportfelli jaoks vaja mitu tosinat.
Azonban, ahol a legnagyobb szükség lenne a kormányzati befektetésre - a fejlett, alacsony kibocsájtású szénerőművek létrehozása, amellyel az új időkben a globális felmelegedést első sorban okozó káros szén-dioxid kibocsátás csökkentve lehet az elektromos áram utánpótlását biztosítani - a tényleges befektetés mértéke jelentéktelen. A jelenleg hatalmon lévő kormányok befektetési tervei szerte a világon talán csak egy maréknyi ilyen fejlett szénerőművet támogatnak, miközben a következő évtizedben több tucatra lesz szükség, ha ezen technológiák erőteljes bevezetését szeretnénk látni.
En á sviðum þar sem mest þörf er fyrir fjárfestingar stjórnvalda — t.d. í byggingu nýtísku kolavera með lágmarksútstreymi koltvísýrings sem er aðalorsök hnattrænnar hlýnunar — þar er fjárfestingin lítilfjörleg. Fjárfestingaráætlanir ríkisstjórna um allan heim munu kannski styðja við örfá þessara nýtísku kolaorkuvera, en þörf er fyrir marga tugi slíkra orkuvera á næstu áratugum til að styðja við þróun nýrrar tækni.
Tačiau tose srityse, kuriose vyriausybės investicijų labiausiai reikia, – kaip parodo modernių mažos taršos šiluminių elektrinių, reikalingų norint užtikrinti, kad naujuoju elektros tiekimu būtų sumažintas kenksmingas anglies dioksido išmetimas (pagrindinė klimato šiltėjimo priežastis), plėtojimas – realus investicijų lygis dar labai menkas. Pasaulio mastu nūdienos vyriausybių investicijų planuose numatyta paremti, ko gero, tik nedidelę saujelę tokių modernių šiluminių elektrinių, kai tuo tarpų energingai technologijos pertvarkai įrodyti artimiausiais dešimtmečius jų reikėtų kelių tuzinų.
På de områdene der det er mest behov for statlige investeringer – slik som innen demonstrasjon av avanserte kullanlegg med lave utslipp som det vil være behov for hvis nye, elektriske forsyninger skal unngå skadelig karbondioksydutslipp, som er den største årsaken til global oppvarming – er det faktiske investeringsnivå magert. Over hele verden vil dagens statlige investeringsplaner kanskje støtte en liten håndfull av disse avanserte kullanlegg når det vil være behov for flere dusin i det neste tiår for å bevise en robust rekke teknologier.
Jednak w dziedzinach, gdzie najbardziej potrzebne są inwestycje rządowe, takich jak pokazowe zaawansowane elektrownie węglowe o obniżonej emisji gazów, które będą potrzebne, jeżeli zwiększona podaż energii elektrycznej ma być osiągnięta z uniknięciem emisji szkodliwego dwutlenku węgla, który jest główną przyczyną globalnego ocieplenia – rzeczywisty poziom inwestycji jest bardzo marny. W skali światowej obecne plany inwestycyjne rządów przyczynią się do poparcia jedynie skromnej liczby takich zaawansowanych elektrowni węglowych podczas, gdy w najbliższej dekadzie potrzebne będą ich dziesiątki, aby udowodnić sensowność potężnego pakietu technologii.
Dar în unele domenii în care investiţiile guvernamentale sunt cele mai necesare – cum ar fi demonstrarea faptului că va fi nevoie de centralele avansate pe cărbune cu emisii scăzute dacă se doreşte ca noile cantităţi de energie electrică furnizate să evite fluxurile de dioxid de carbon, care sunt cauza încălzirii globale – actualele investiţii sunt insignificante. La nivel mondial, planurile curente de investiţii ale guvernelor vor sprijini probabil doar câteva astfel de centrale avansate pe cărbune, în condiţiile în care, în următoarele decenii, vor fi necesare câteva duzini pentru a demonstra existenţa unui grup robust de tehnologii.
Но в тех областях, где государственные инвестиции требуются больше всего, например, в строительстве перспективных угольных заводов с низким уровнем выбросов, которые понадобятся, если новые поставки энергии должны избежать выброса вредного углекислого газа – главной причины глобального потепления, – то сегодняшний объем инвестиций выглядит ничтожным. Во всем мире сегодняшних инвестиционных планов правительств хватит, может быть, для поддержки небольшого числа данных перспективных угольных заводов, тогда как в следующем десятилетии их потребуется несколько десятков для испытания надежного комплекса технологий.
V oblastiach, kde sú vládne investície najviac potrebné – moderné nízko emisné uholné elektrárne, ktoré budú potrebné za predpokladu, že nová ponuka elektrického prúdu bude zbavená škodlivého odpadu CO2, hlavného zdroja globálneho otepľovania – je skutočná úroveň investícií úbohá. Z celosvetového hľadiska, dnešné investičné plány vlád pravdepodobne podporia iba malú časť týchto moderných uholných elektrárni, aj keď v nasledujúcim desaťročiach ich bude potrebných niekoľko desiatok.
Vendar pa je na področjih, kjer so državne naložbe najbolj potrebne – kot na primer pri uvajanju naprednih termoelektrarn z nizkimi emisijami, ki bodo potrebne, če se pri bodoči oskrbi z elektriko želimo izogniti izpustom ogljikovega dioksida, ki je vodilni vzrok za globalno segrevanje – sedanja raven naložb bolj borna. Na svetovni ravni bodo današnji naložbeni načrti držav podprli morda peščico teh naprednih termoelektrarn, medtem ko jih bo v naslednjem desetletju potrebnih več deset, če bomo želeli ustrezen portfelj tehnologij.
Ancak devlet yatırımının en çok gerektiği alanlarda (örneğin elektrik üretiminde küresel ısınmanın temel nedeni olan karbon dioksit emisyonunu ortadan kaldırabilmek için gereken ileri teknolojiye sahip, düşük emisyonlu kömür santraları gibi) yatırımların düzeyi son derece düşüktür. Dünya çapında bakıldığında bugünkü hükümetlerin yatırım planları bu ileri düzeyli kömür santralarından ancak çok azını destekleyebilir. Oysa gelecek yıllarda sağlıklı bir teknoloji portföyü için bu tesislerden birkaç düzine gerekecektir.
Bet jomās, kur valsts investīcijas ir nepieciešamas visvairāk, tādās kā moderno ogļu rūpnīcu ar zemām emisijām demonstrācijas projekti, kas būs nepieciešamas, ja jaunajās elektrības piegādēs būs jāizvairās no kaitīgajiem oglekļa dioksīda izmešiem, kas ir globālās sasilšanas galvenais iemesls – faktiskais investīciju līmenis ir ļoti niecīgs. Visā pasaulē šodienas valdību investīciju plānos tiek atbalstītas tikai nedaudzas šādas modernās ogļu rūpnīcas, kamēr vēl vairāki desmiti šādu rūpnīcu būs vajadzīgas nākamajā desmitgadē, lai izveidotu robustu tehnoloģiju portfeli.
  Как Средиземно море ост...  
Успехът на операцията се дължи отчасти на вече постоянния ангажимент на НАТО за борба с пиратството. Операция ALLIED PROVIDER се превърна в ALLIED PROTECTOR с по-широк обхват. След прехвърлянето й към командването в Нортууд през 2009 г. тя бе разширена и е принос към международните усилия за борба с пиратството в рамките на операция "Океански щит".
The success of OAP led, in part, to NATO’s now enduring commitment to combating piracy. This started with OAP becoming Operation ALLIED PROTECTOR with a broader counter-piracy remit. Following handover of command to HQ MC Northwood in 2009, that operation further evolved into today’s contribution to international efforts to counter-piracy in and around the Horn of Africa and Indian Ocean - Operation OCEAN SHIELD (OOS), which was recently extended until 2012.
Der Erfolg der OAP hat teilweise zum mittlerweile ständigen Engagement der NATO auf dem Gebiet der Pirateriebekämpfung geführt. Dies begann damit, dass die OAP zur Operation ALLIED PROTECTOR mit einem breiter angelegten Auftrag zur Pirateriebekämpfung wurde. Nachdem das Kommando 2009 an das HQ MC Northwood übertragen wurde, entwickelte sich diese Operation zum aktuellen Beitrag zu internationalen Bemühungen im Bereich der Pirateriebekämpfung am Horn von Afrika und im Indischen Ozean – zur Operation OCEAN SHIELD (OOS), die jüngst bis 2012 verlängert wurde.
El éxito de la OAP desembocó, en parte, en el compromiso ahora ya permanente de la OTAN con la lucha contra la piratería, que se inició con esa operación para convertirse después en la Operación Allied Protector, con un mandato más centrado en la piratería. Después de la transferencia de responsabilidad al HQ MC de Northwood en 2009, la operación siguió evolucionando hasta la actual contribución a los esfuerzos internacionales en la lucha contra la piratería en el Cuerno de África y el océano Índico: la Operación Ocean Shield (OOS).
Il successo dell’OAP ha condotto, in parte, all’attuale durevole impegno della NATO nel combattere la pirateria. Questo è iniziato con OAP, dando vita all’Operazione ALLIED PROTECTOR con un più ampio mandato antipirateria. In seguito al passaggio di comando al HQ MC di Northwood nel 2009, quell’operazione si è ampliata ulteriormente sino al contributo odierno alle attività internazionali contro la pirateria intorno alle coste del Corno d’Africa e nell’oceano Indiano: l’Operazione OCEAN SHIELD (OOS), recentemente prolungata fino al 2012.
O sucesso da OAP levou, em parte, ao actual empenhamento contínuo da NATO em combater a pirataria. Isto começou quando a OAP se tornou Operação ALLIED PROTECTOR com um âmbito mais vasto de luta contra a pirataria. A seguir à entrega do comando ao HQ MC Northwood, em 2009, a operação continuou a evoluir até se transformar na actual operação de contribuição para os esforços internacionais de luta contra a pirataria na região do Corno de África e do Oceano Índico – a Operação OCEAN SHIELD (OOS).
وقد قاد نجاح عملية المسعى الفعال بشكل جزئي إلى التزام الناتو الحالي بمكافحة القرصنة. وقد بدأ ذلك بتغير عملية المسعى الفعال إلى عملية المدافع المشترك مع تحول لمكافحة قرصنة أوسع. وبعد تسليم الإدارة إلى مركز العمليات البحرية، في المقرّ الرئيسي للقيادة البحرية في نورثود في 2009 تطورت تلك العملية إلى ما هو الآن مساهمة للجهود الدولية لمكافحة القرصنة حول القرن الإفريقي والمحيط الهندي – أو ما يدعى بعملية درع المحيط
Het succes van de OAP heeft, gedeeltelijk, geleid tot het nu permanente commitment van de NAVO aan de bestrijding van piraterij. Die begon toen de OAP Operatie ALLIED PROTECTOR werd met een bredere taak op het gebied van de piraterijbestrijding. Na de overdracht van het commando aan het HQ MC Northwood in 2009, groeide die operatie verder uit tot de huidige bijdrage internationale inspanningen om piraterij te bestrijden in en rond de Hoorn van Afrika en de Indische Oceaan – de Operatie OCEAN SHIELD (OOS), die kort geleden werd verlengd tot 2012.
Úspěch OAP vedl, částečně, k trvalému nasazení útvarů NATO do současného boje s pirátstvím. Tato angažovanost začala operací Spojenecký zabezpečovatel (OAP), která byla vybavena rozsáhlejšími kompetencemi. V důsledku převzetí velení ze strany HQ MC Northwood v roce 2009 přešla tato operace do dnešní formy mezinárodního boje s pirátstvím okolo Hornova mysu a v Indickém oceánu pod názvem operace Ochrana oceánu (OOS).
Osaliselt operatsiooni „Allied Provider” edu tõttu on NATO nüüd püsivalt seotud piraatlusevastase võitlusega. Kõigepealt kasvas operatsioonist „Allied Provider” välja operatsioon „Allied Protector”, millel olid laiemad piraatlusevastased ülesanded. Kui juhtimine anti 2009. aastal üle NATO mere-osavägede juhatuse Northwoodi peakorterile, arenes operatsioonist välja praegune rahvusvaheline piraatlusevastane projekt Aafrika Sarve ümbruses ja India ookeanil. Viimast operatsiooni „Ocean Shield” pikendati hiljuti 2012. aastani.
Részben az OAP sikere vezetett oda, hogy mára a NATO tartósan elkötelezett a kalózok elleni harcban. Ez azzal kezdődött, hogy az OAP átalakult az ALLIED PROTECTOR műveletté, amelynek szélesebb körű kalózkodás elleni feladatai vannak. A művelet tovább fejlődött azt követően, hogy a parancsnokságot 2009-ben átadták az HQ MC Northwood-nak, és ma a nemzetközi erőfeszítésekhez az OCEAN SHIELD (OOS) műveletként járul hozzá az Afrika szarvánál és az Indiai-óceánon folyó kalózkodás elleni harchoz.
Árangurinn af OAP leiddi til þess að NATO leggur nú sitt af mörkum til baráttunnar gegn sjóránum. Þetta hófst með því að OAP breyttist í aðgerðina ALLIED PROTECTOR sem hefur víðtækara umboð til aðgerða gegn sjóránum. Eftir að yfirstjórn aðgerðanna færðist til stjórnstöðvarinnar í Northwood árið 2009, þróaðist aðgerðin enn frekar og í dag styður hún við alþjóðlegar aðgerðir gegn sjóránum við strönd Austur-Afríku og á Indlandshafi – aðgerðina OCEAN SHIELD (OOS), sem var nýlega framlengd til ársloka árið 2012.
Iš dalies ir dėl APO sėkmės NATO dabar prisiėmė ilgalaikį įsipareigojimą kovoti su piratais. Aktyviųjų pastangų operacija tapo „Jungtinio gynėjo“ operacija, turinčia plačius kovos su piratais įgaliojimus. Vadavietei Neapolyje 2009 m. perėmus vadovavimą, ši operacija buvo plėtojama toliau ir šiandien yra tarptautinių kovos su piratais prie Horno iškyšulio Afrikoje ir Indijos vandenyne pastangų dalis – „Vandenyno skydo“ operacija.
OAPs suksess førte delvis til NATOs nå varige forpliktelse til å bekjempe piratvirksomhet. Denne begynte med at OAP ble Operation ALLIED PROTECTOR med et bredere ansvarsområde for å møte piratvirksomhet. Etter at HQ MC Northwood overtok kommandoen i 2009, utviklet den operasjonen seg ytterligere til dagens bidrag til det internasjonale arbeidet med å møte piratvirksomhet i og rundt Afrikas Horn og i Det indiske hav – Operation OCEAN SHIELD (OOS), som nylig ble utvidet til 2012.
Sukces operacji Active Endeavour po części doprowadził do obecnie trwałego zaangażowania NATO w zwalczanie piractwa. Zaczęło się to od przekształcenia się operacji Active Endeavour w operację ALLIED PROTECTOR o większym zakresie zadań związanych ze zwalczaniem piractwa. Po przekazaniu w 2009 r. dowodzenia do HQ MC Northwood, operacja ta dalej ewoluowała, przekształcając się we współczesny wkład w międzynarodowe wysiłki zmierzające do przezwyciężenia piractwa w i wokół Rogu Afryki i Oceanu Indyjskiego – operację OCEAN SHIELD (OOS).
Úspech OAP viedol, čiastočne, k trvalému nasadeniu útvarov NATO do súčasného boja s pirátstvom. Táto angažovanosť začala operáciou Spojenecký zabezpečovateľ (OAP), ktorá bola vybavená rozsiahlejšími kompetenciami. V dôsledku prevzatia velenia zo strany HQ MC Northwood v roku 2009 prešla táto operácia do dnešnej formy medzinárodného boja s pirátstvom okolo Hornovho mysu a v Indickom oceáne pod názvom operácia Ochrana oceánu (OOS).
Uspeh OAP je deloma pripeljal do Natove zdaj že stalne zavzetosti za boj zoper piratstvo. Začelo se je, ko je iz OAP nastala operacija ALLIED PROTECTOR s širšim področjem protipiratskega delovanja. Po prenosu poveljevanja na HQ MC Northwood leta 2009, se je ta operacija razvila v današnji prispevek k mednarodnim naporom v boju zoper piratstvo na Afriškem rogu in v Indijskem oceanu ter v njuni okolici – operacijo OCEAN SHIELD (OOS).
Allied Provider Operasyonunun (APO) başarısı NATO’nun korsanlıkla mücadele konusundaki taahhüdünde kısmen etkili oldu. Daha sonra korsanlıkla mücadele kapsamı genişletilerek Allied Protector Operasyonu adını aldı. 2009 yılında Komutası Northwood Deniz Kuvvetleri Komutanlığı’na devredilen bu operasyon daha da gelişerek bugünkü Ocean Shield Operasyonuna (OSO) dönüştü. Süresi yakın zamanda 2012’ye uzatılan OSO, Hint Okyanusu ve Afrika Boynuzu civarında korsanlığa karşı yürütülen uluslararası çabalara katkıda bulunmaktadır.
OAP veiksme daļēji noveda pie tā, ka tagad NATO ir uzņēmusies pastāvīgu pienākumu cīnīties pret pirātismu. Tas sākās ar OAP pārtapšanu par operāciju “Allied Protector”, kurai ir plašāks pirātisma apkarošanas uzdevums. Pēc pavēlniecības funkciju nodošanas HQ MC Nortvudas štābam 2009.gadā šī operācija tālāk pārvērtās par šodienas ieguldījumu starptautisko spēku cīņai pret pirātismu Āfrikas ragā un ap to, kā arī Indijas okeānā – t.i. par operāciju “Ocean Shield” (OOS).
  Nato Review  
Една нова програма за партньорство не трябва да предвижда подписването на официални документи, особено ако съдържат списък от принципи и ценности, които трябва да бъдат споделени. Необходими са само форуми за редовен диалог по политически и военни проблеми и въпроси на сигурността, съчетани с широка мрежа инициативи за сътрудничество.
In seeking to reform the Mediterranean Dialogue and extend it to cover more of the Middle East, much can be learned from the PfP experience. To build security partnerships in this part of the world, NATO needs to develop greater expertise and increase institutional mechanisms for engagement. A new partnership programme should not include formal documents to be signed, particularly if they contain a list of principles and values to be shared. All that is needed is a series of forums for regular political and military/security dialogue coupled with a dense web of cooperative activities. The most important consideration is to be able to divide up the area, formally or informally, to be able to work in sub-regional clusters and to separate the issue of the Israeli-Palestinian question from that of NATO's relationship with other countries in the region. As the Partnership for Peace is itself overhauled, there will almost inevitably be a greater degree of collaboration between it and the new mechanisms for dialogue and cooperation with North Africa and the Middle East. Perhaps the best solution would be one common umbrella programme covering all aspects of partnership, beneath which there could be a greater distinction between the regions, and between parts of the whole: a "Partnership for Cooperation" that takes in Central and Eastern Europe, the wider Mediterranean region and the Greater Middle East.
L'expérience acquise dans le cadre du PpP pourrait s'avérer très utile à l'heure de la réforme du Dialogue méditerranéen et de son éventuelle extension à une plus grande partie du Moyen-Orient. Pour renforcer les partenariats de sécurité dans cette partie du monde, l'OTAN doit développer son expertise et élaborer des mécanismes institutionnels pour son engagement. Un nouveau programme de partenariat ne devrait pas entraîner la signature de documents officiels, en particulier s'ils contiennent une liste de principes et de valeurs à partager. Il convient d'abord d'établir une série d'instances pour le dialogue régulier au niveau politique et militaro-sécuritaire, couplée à une trame serrée d'offres de coopération. La condition la plus importante consiste à parvenir à diviser la région, de manière officielle ou non, afin de travailler au niveau de groupes sous-régionaux et de séparer la question israélo-palestinienne de celle des relations entre l'OTAN et les autres pays de la région. La révision et la modification du Partenariat pour la paix lui-même entraînera presque inévitablement un degré plus élevé de collaboration entre le PpP et les nouveaux mécanismes de dialogue et de coopération avec l'Afrique du Nord et le Moyen-Orient. La meilleure solution consisterait peut-être à élaborer un programme générique couvrant tous les aspects du partenariat, dans le cadre duquel une plus grande distinction pourrait être faite entre les régions et entre les parties de l'ensemble. Il s'agirait alors d'un « Partenariat pour la coopération », intégrant l'Europe centrale et orientale, la région méditerranéenne au sens large et le Grand Moyen-Orient.
Im Hinblick auf eine Reform des Mittelmeerdialogs und dessen mögliche Ausweitung auf weitere Staaten des Nahen und Mittleren Ostens können die Erfahrungen mit der PfP eine nützliche Hilfe sein. Um in diesem Teil der Welt Sicherheitspartnerschaften aufzubauen, muss sich die NATO nun mehr Kenntnisse über diese Region aneignen und die institutionellen Mechanismen für ein dortiges Engagement verstärken. Ein neues Partnerschaftsprogramm sollte keine förmlichen Dokumente umfassen, die unterzeichnet werden müssen - vor allem, wenn sie eine Liste gemeinsamer Prinzipien und Werte enthalten. Zunächst einmal braucht man nicht mehr als eine Reihe von Foren für einen regelmäßigen politischen und militärischen/sicherheitsrelevanten Dialog in Verbindung mit einem dichten Netz von Kooperationsaktivitäten. Es kommt in erster Linie darauf an, die Region - formell oder informell - zu unterteilen und in subregionalen Einheiten arbeiten zu können sowie den israelisch-palästinensischen Konflikt von der Frage der Beziehungen der NATO zu anderen Staaten der Region zu trennen. In dem Maße wie man die PfP selbst überarbeitet, wird nahezu unweigerlich auch die Zusammenarbeit zwischen ihr und den neuen Mechanismen für den Dialog und die Zusammenarbeit mit Nordafrika sowie mit dem Nahen und Mittleren Osten zunehmen. Die beste Lösung wäre vielleicht ein gemeinsames Rahmenprogramm, das alle Aspekte der Partnerschaft abdeckt und eine stärkere Differenzierung nach Regionen und verschiedenen Bestandteilen ermöglicht: eine "Partnerschaft für Zusammenarbeit", die Mittel- und Osteuropa, den Mittelmeerraum im weiteren Sinne und auch den Nahen und Mittleren Osten umfasst.
La experiencia adquirida en la APP puede servir de gran ayuda para la reforma del Diálogo Mediterráneo, e incluso para ampliarlo hasta que llegue a abarcar la mayor parte de Oriente Medio. Para crear asociaciones de seguridad en toda esa zona, la OTAN necesita conseguir una mayor experiencia y ampliar los mecanismos institucionales de compromiso mutuo. Cualquier nuevo mecanismo que reemplazase al Diálogo Mediterráneo no debería incluir documentos oficiales a firmar, especialmente si contienen una lista de principios y valores a compartir. Todo lo que se necesita es un conjunto de foros para mantener diálogos periódicos sobre cuestiones políticas, militares y de seguridad complementado con una red bastante densa de ofertas de actividades de cooperación. El aspecto más importante a tener en cuenta es la posibilidad de dividir la zona, formal o informalmente, en sectores regionales o grupos de trabajo, y mantener la cuestión del conflicto palestino-israelí al margen de la relación de la OTAN con los Estados de la región. Igual que la Asociación para la Paz fue revisada y configurada en el pasado, inevitablemente se producirá una mayor colaboración entre ella y los nuevos mecanismos de diálogo y cooperación con el Norte de África y Oriente Medio. Quizás la mejor solución consista en un programa común que comprenda todos los aspectos de la asociación y en cuyo interior podría hacerse una mayor distinción entre las diferentes regiones y entre las diferentes partes del conjunto: una "Asociación para la Cooperación" que abarque Europa Central y Oriental, la región mediterránea y Oriente Medio.
Nel cercare di modificare il Dialogo Mediterraneo e di estenderlo a gran parte del Medio Oriente, molto si può apprendere dall'esperienza del PfP. Per creare dei partenariati di sicurezza in questa parte del mondo, la NATO deve sviluppare una maggiore esperienza ed accrescere i meccanismi istituzionali relativi al suo impegno. Un nuovo programma di partenariato non dovrebbe includere degli atti formali da sottoscrivere, in particolare se questi contengono un elenco di principi e valori da condividere. Tutto ciò che serve in prima battuta è una serie di fori per un regolare dialogo politico e nel campo militare/sicurezza affiancata da una fitta trama di attività di cooperazione. La più importante condizione consiste nell'essere in grado di suddividere l'area, in modo formale o informale, per poter lavorare su aggregati sub-regionali e per separare il problema della questione israelo-palestinese da quello del rapporto della NATO con gli altri paesi della regione. Dato che lo stesso Partenariato per la Pace viene modificato, quasi inevitabilmente vi sarà un maggior grado di collaborazione tra esso ed i nuovi meccanismi di dialogo e di cooperazione con l'Africa settentrionale ed il Medio Oriente. Forse la migliore soluzione sarebbe un programma unico che copra tutti gli aspetti del partenariato, nel cui ambito vi potrebbe essere una maggiore distinzione tra regioni, e tra singole parti: un "Partenariato per la cooperazione" che comprende l'Europa centrale ed orientale, la regione del Mediterraneo in senso ampio ed il Grande Medio Oriente.
Quando se procura reformar o Diálogo do Mediterrâneo e estendê-lo para cobrir uma parte maior do Médio Oriente, muito pode ser aprendido com a experiência adquirida com a PfP. Para criar parcerias de segurança nesta parte do mundo, a OTAN precisa de desenvolver maior competência e de aumentar os mecanismos institucionais para o seu envolvimento. Um novo programa de parceria não deverá incluir documentos formais a serem assinados, particularmente se contiverem uma lista de princípios e valores a serem partilhados. Tudo o que é necessário é uma série de fóruns para um diálogo regular, político e militar, em matéria de segurança conjugado com um denso conjunto de actividades de cooperação. A condição mais importante é poder dividir a área, formal ou informalmente, a fim de trabalhar em agrupamentos sub-regionais e separar a questão israelo-palestiniana da questão do relacionamento da OTAN com os outros países da região. À medida que a própria Parceria para a Paz for renovada, haverá quase inevitavelmente uma maior colaboração entre ela e os novos mecanismos de diálogo e cooperação com o Norte de África e o Médio Oriente. Talvez a melhor solução fosse um programa de cobertura comum de todos os aspectos de parceria, no quadro do qual poderia haver uma maior distinção entre as regiões e entre as partes do conjunto: uma "Parceria de Cooperação" abrangendo a Europa Central e Oriental, a região do Mediterrâneo em sentido lato e o Grande Médio Oriente.
Στην επιδίωξή μας να μεταρρυθμίσουμε τον Μεσογειακό Διάλογο και για να τον διευρύνουμε, ώστε να καλύπτει ένα μεγαλύτερο μέρος της Μέσης Ανατολής, μπορούμε να μάθουμε πολλά από την εμπειρία της PfP. Το ΝΑΤΟ για να οικοδομήσει συνεταιρισμούς ασφαλείας σε αυτό το μέρος του κόσμου, χρειάζεται να αναπτύξει μεγαλύτερη επιδεξιότητα και να αυξήσει τους θεσμικούς μηχανισμούς για εμπλοκή. Ένα νέο πρόγραμμα σύμπραξης δεν θα πρέπει να περιλαμβάνει επίσημα έγγραφα για υπογραφή, ειδικά δε εάν περιέχουν κάποιο κατάλογο αρχών και αξιών που θα πρέπει όλες οι πλευρές να συμμερίζονται. Αυτό που χρειάζεται είναι μια σειρά από συναντήσεις για τακτικό πολιτικό και στρατιωτικό διάλογο, καθώς και διάλογο πάνω σε θέματα ασφαλείας, που θα συνδυάζεται με ένα πυκνό πλέγμα από δραστηριότητες συνεργασίας. Η πλέον σημαντική σκέψη για να καταστεί επιτυχής η σύμπραξη και η συνεργασία στην περιοχή αυτή, είναι να είμαστε σε θέση να χωρίσουμε την περιοχή, επισήμως ή ανεπισήμως, για να δουλέψουμε σε υπο-περιφερειακούς τομείς και να διαχωρίσουμε το Ισραηλινο-παλαιστινιακό πρόβλημα από αυτό της σχέσης του ΝΑΤΟ με τα άλλα κράτη της περιοχής. Καθώς η ίδια η Σύμπραξη για την Ειρήνη αναδιοργανώνεται, θα υπάρχει σχεδόν αναπόφευκτα ένας μεγαλύτερος βαθμός συνεργασίας μεταξύ αυτής και των νέων μηχανισμών για διάλογο και συνεργασία με την Βόρειο Αφρική και την Μέση Ανατολή. Ίσως η καλύτερη λύση θα ήταν να υπάρχει ένα πρόγραμμα υπό τη μορφή μιας κοινής ομπρέλας, που θα καλύπτει όλες τις πλευρές της σύμπραξης, κάτω από την οποία θα μπορούσε να υπάρχει και ένας μεγαλύτερος διαχωρισμός μεταξύ των περιοχών, και μεταξύ των μερών του συνόλου: μια «Σύμπραξη για Συνεργασία» η οποία θα συμπεριλαμβάνει την Κεντρική και Ανατολική Ευρώπη, την ευρύτερη περιοχή της Μεσογείου και την Ευρύτερη Μέση Ανατολή.
Als men de Mediterrane Dialoog wil hervormen en een groter deel van het Midden-Oosten bij de dialoog wil betrekken, kan men veel leren van de ervaringen die met het PfP zijn opgedaan. De NAVO moet, als zij in dit deel van de wereld veiligheidspartnerschappen aan wil gaan, een grotere expertise ontwikkelen en meer institutionele mechanismes creëren om de betrokkenheid te vergroten. Een nieuw partnerschapsprogramma zou geen officiële documenten moeten omvatten die ondertekend moeten worden, vooral als die een lijst principes en waarden beschrijven die gedeeld moeten worden. Alles wat nodig is, is een reeks forums voor regelmatig politiek en militair/veiligheidsoverleg, gekoppeld aan een fijnmazig web van samenwerkingsactiviteiten. De belangrijkste vraag is, hoe men het gebied zou kunnen onderverdelen, hetzij officieel hetzij inofficieel, om in subregionale clusters te kunnen werken en het Israëlisch-Palestijnse vraagstuk gescheiden te kunnen houden van dat van de relatie tussen de NAVO en andere landen in het gebied. Nu het Partnerschap voor de Vrede zelf wordt herzien, zullen er bijna onvermijdelijk meer samenwerking en meer mechanismes komen voor dialoog en samenwerking met Noord-Afrika en het Midden-Oosten. Misschien is de beste oplossing nog wel een soort parapluprogramma dat alle aspecten van het partnerschap omvat, en waaronder er meer onderscheid gemaakt zou kunnen worden tussen de verschillende regio's, en tussen delen van het geheel: een "Partnerschap voor Samenwerking" dat Midden- en Oost-Europa, het grotere Middellandse Zeegebied, en het Grotere Midden-Oosten omvat.
Při procesu reorganizace programu Středomořského dialogu a jeho možného rozšíření do vzdálenějších oblastí Středního východu se v mnohém můžeme poučit ze zkušeností PfP. K vybudování bezpečnostního partnerství v této části světa potřebuje NATO prohloubit své zkušenosti z této části světa a zintenzívnit institucionální mechanismy. Nová koncepce partnerství, která nahradí Středozemní dialog, by neměla zahrnovat podpisy oficiálních dokumentů, zvláště pokud by obsahovaly společně sdílené zásady a hodnoty. V prvé řadě je zapotřebí vytvořit četná fóra pro pravidelný politický a vojensko-bezpečnostní dialog spojené s hustou sítí nabídek ke spolupráci. Nejdůležitějším aspektem je schopnost rozdělit tento region, formálně či neformálně, schopnost pracovat v subregionálních seskupeních, a separovat izraelsko-palestinský problém od vztahů NATO s ostatními zeměmi tohoto regionu. Program Partnerství pro mír prochází reorganizací, která téměř nevyhnutelně vyvolá přechod na vyšší stupeň spolupráce a na nové mechanismy dialogu a kooperace se státy severní Afriky a Středního východu. Z toho důvodu by patrně nejlepším řešením byl jeden zastřešovací program, který by pojmul všechny aspekty partnerství, a pod nímž by bylo možné rozlišovat mezi regiony a mezi součástmi celku: jakési "Partnerství pro spolupráci", které by zahrnovalo střední a východní Evropu, široké Středozemí a široký Střední východ.
Hvis Middelhavsdialogen skal udvikles og om muligt udvides til at dække en større del af Mellemøsten, kan man drage nytte af erfaringerne fra Partnerskab for Fred. Hvis NATO ønsker at opbygge sikkerhedspartnerskaber i Middelhavsregionen i bred forstand og i Mellemøstregionen, vil det skulle skaffe sig større ekspertise mht. denne del af verden og styrke de institutionelle mekanismer med henblik på at inddrage disse lande. Den nye mekanisme, som skal erstatte Middelhavsdialogen, bør ikke omfatte formelle dokumenter, der skal underskrives, navnlig ikke hvis de indeholder en liste af principper og værdier, som alle skal dele. Det eneste, der i første omgang er brug for, er en række fora til regelmæssig politisk og militær/sikkerhedsmæssig dialog sammen med et tæt netværk af samarbejdsinitiativer. Det vigtigste er at kunne dele området op - formelt eller uformelt - så man kan arbejde i mindre grupper og adskille det israelsk-palæstinensiske spørgsmål fra NATO's relationer til andre lande i regionen. Nu, hvor Partnerskab for Fred selv er blevet gennemgået og har fået en ny udformning, vil der næsten uundgåeligt opstå et større samspil mellem dette program og de nye mekanismer for dialog og samarbejde med Nordafrika og Mellemøsten. Måske er den bedste løsning derfor at skabe en fælles paraply for alle aspekter af partnerskab og Middelhavsdialog, hvorunder man kunne skelne mellem regioner og mellem dele af helheden, altså et "Partnerskab for Samarbejde" med deltagelse af Central- og Østeuropa, Middelhavsområdet og Mellemøstregionen.
Vahemere dialoogi reformimiseks ja selle laiendamiseks Lähis-Ida suunal on paljugi õppida rahupartnerlusprogrammi kogemustest. Julgeolekualase partnerluse ülesehitamiseks selles maailmaosas peab NATO tõstma oma teadlikkust ja elavdama institutsionaalsete mehhanismide kasutamist. Uus partnerlusprogramm ei tohiks hõlmata allkirjastamist vajavaid ametlikke dokumente, eelkõige juhul, kui need sisaldavad ühiste põhimõtete ja väärtuste loetelusid. Vaja on ainult foorumeid korrapäraste poliitiliste ja sõjaliste/julgeolekualaste dialoogide jaoks ning arvukalt mitmel tasandil koostööprojekte. Kõige olulisem on regioon ametlikult või mitteametlikult kuidagi jagada, et oleks võimalik töötada alamregioonides, ning käsitleda Iisraeli-Palestiina küsimust eraldi NATO suhetest regiooni teiste riikidega. Kuna ka rahupartnerlusprogramm vaadatakse põhjalikult läbi ja seda uuendatakse, suureneb kindlasti koostöö selle programmi ja uute mehhanismide vahel, mis on mõeldud dialoogi ja koostöö arendamiseks Põhja-Aafrika ja Lähis-Idaga. Ehk oleks parim lahendus üks ühine raamprogramm, mis hõlmab kõik partnerluse aspektid, mille raames eristatakse eri regioone ja terviku kõiki osi: see võiks olla koostööpartnerlusprogramm, mis hõlmab Kesk- ja Ida-Euroopat, Vahemere regiooni ja Lähis-Ida.
A Mediterrán Párbeszéd megreformálására és a Közel-Kelet további részeire való kiterjesztésére törekedve sokat lehet tanulni a PfP tapasztalataiból. Biztonsági partnerségi kapcsolatok kiépítéséhez a világnak ezen a részén a NATO-nak nagyobb tapasztalatot kell szereznie, és intézményes mechanizmusokat kell kiépíteni az érintettek bevonása érdekében. A partnerségi programnak nem kell kiterjednie hivatalos dokumentumok aláírására, különösképp akkor, ha abban közösen vallott elvek és értékek szerepelnek. Mindössze arra van szükség, hogy különböző fórumokat szervezzenek, rendszeres politikai és katonai/biztonsági párbeszédet folytassanak, együttműködési tevékenységek széles körének keretein belül. A legfontosabb az, hogy a térséget hogyan lehet úgy felosztani formális vagy informális elvek mentén, hogy szub-regionális csoportok tudjanak együtt működni, illetve, hogy az izraeli-palesztin kérdést elkülönülten lehessen kezelni a NATO más, a régió országaival folytatott együttműködésétől. Amint a PfP is átalakuláson megy keresztül, óhatatlanul nagyobb együttműködés lesz közötte és az Észak-Afrikával, illetve a Közel-Kelettel folytatott párbeszéd és együttműködés új mechanizmusai között. Talán a legjobb megoldás az lenne, ha egy általános “esernyő” program lenne, amely lefedi a Partnerség minden aspektusát, amely mögött jobban meg lehetne különböztetni az egyes régiókat és a teljes egész bizonyos részeit: a “Partnerség az Együttműködésért”, amely felöleli Közép- és Kelet-Európát, a tágabb Mediterrán térséget és a tágabb Közel-Keletet.
Nú þegar fyrir dyrum stendur að endurbæta Miðjarðarhafssamráðið og virkja fleiri ríki Miðausturlanda til samstarfs, er reynslan af Samstarfinu í þágu friðar mikil stoð. Til þess að byggja upp öryggissamstarf við ríki í þessum heimshluta verður NATO nú að afla aukinnar sérþekkingar og koma á fót þeim grunnstofnunum sem nauðsynlegar eru til samskipta. Í nýrri samstarfsáætlun er ekki rétt að krefjast þess að undirrituð verði formleg skjöl, einkum ef þar er að finna skrá yfir lífsreglur og gildismat sem allir eiga að sættast á. Það eina sem þörf er á er vettvangur til reglulegs samráðs um stjórnmál og her-/öryggismál ásamt þéttriðnu neti tilboða um samstarfsverkefni. Eitt það mikilvægasta er að finna leiðir til að skipta svæðinu upp, formlega eða óformlega, til að auðvelda vinnu í svæðisbundnum hópum og skilja deilumál Ísraela og Palestínumanna frá samskiptum NATO við önnur ríki á svæðinu. Þegar ráðist verður í breytingar á Samstarfinu í þágu friðar munu breytingarnar örugglega fela í sér aukna samtvinnun við hið nýja samráð og samstarf við Norður-Afríku og Miðausturlönd. Ef til vill væri besta lausnin að móta nýja heildaráætlun, nokkurs konar regnhlífaráætlun, sem nær til allra samstarfssviða. Innan þeirrar áætlunar mætti síðan e.t.v. setja skarpari skil milli svæða og undirhópa. Með því væri komið á fót nokkurs konar „Samtökum um samstarf” með þátttöku Mið- og Austur-Evrópu, grannríkjanna á Miðjarðarhafssvæðinu og Miðausturlanda og nágrennis.
Siekiant pertvarkyti Viduržemio jūros dialogą ir jį išplėsti įtraukiant daugiau Vidurio Rytų šalių, daug ko galima pasimokyti iš Partnerystės taikos labui patirties. Norėdama sukurti saugumo partnerystės sistemą šioje pasaulio dalyje, NATO turi įgyti daugiau patirties ir sustiprinti institucinius dalyvavimo mechanizmus. Naujojoje partnerystės programoje neturi būti jokių pasirašytinų oficialių dokumentų, ypač jei juose būtų išvardyti principai ir vertybės, kurių visi privalėtų laikytis. Reikia tiktai tam tikrų forumų reguliariam politiniam ir kariniam saugumo dialogui, kurį papildytų intensyvi bendra veikla. Svarbiausia sėkmės prielaida – įstengti, oficialiai ar neoficialiai, padalyti regioną ir dirbti subregioninėse grupėse bei išskirti Izraelio ir Palestinos klausimą iš NATO santykių su kitomis regiono šalimis srities. Kai Partnerystė taikos labui pati bus modernizuota ir perorientuota, beveik neišvengiamai sustiprės jos santykiai su naujosiomis dialogo ir bendradarbiavimo su Šiaurės Afrika ir Vidurio Rytais struktūromis. Todėl turbūt geriausias sprendimas – viena bendra visus partnerytės aspektus apimanti programa „Partnerystė bendradarbiavimo labui“, apimanti Vidurio ir Rytų Europą, platesnį Viduržemio jūros regioną ir Didžiuosius Vidurio Rytus. Joje būtų labiau atsižvelgta į skirtumus tarp regionų ir atskirų visumos dalių.
I arbeidet med å omforme Middelhavsdialogen og utvide den til å dekke mer av Midtøsten, kan mye læres fra PfP-erfaringen. For å bygge sikkerhetspartnerskap i denne del av verden må NATO utvikle større ekspertise og styrke de institusjonelle mekanismene for engasjement. Et nytt partnerskapsprogram bør ikke omfatte formelle dokumenter som skal underskrives, særlig ikke hvis de kan inneholde en liste prinsipper og verdier som skal deles. Alt det er behov for er en serie møtesteder for regelmessig politisk og militær/sikkerhetsmessig dialog koblet med et tett nett av samarbeidsaktiviteter. Det viktigste hensynet å ta er å være i stand til å dele opp området, formelt eller uformelt, for å bli i stand til å arbeide i sub-regionale grupper og å skille Israel-Palestina-spørsmålet fra NATOs forhold til andre land i regionen. Ettersom Partnerskap for fred i seg selv blir overhalt, vil det nesten uunngåelig bli en større grad av samarbeid mellom det og de nye mekanismene for dialog og samarbeid med Nord-Afrika og Midtøsten. Den kanskje beste løsningen vil være et felles paraplyprogram som dekker alle aspekter ved partnerskap, og hvor det kan være en større distinksjon mellom regionene og mellom delene av et hele: et "Partnerskap for samarbeid" som tar inn Sentral- og Øst-Europa, den større middelhavsregionen og det større Midtøsten.
W czasie, gdy podejmowane są próby zreformowania Dialogu Śródziemnomorskiego i – być może – rozszerzenia go tak, aby objął większą część Bliskiego Wschodu, bardzo pożyteczne mogą okazać się doświadczenia Partnerstwa dla Pokoju. Aby budować układy partnerskie w dziedzinie bezpieczeństwa w tej części świata, NATO musi obecnie w większym stopniu promować rozwój wiedzy i doświadczenia oraz zintensyfikować instytucjonalne mechanizmy zaangażowania. też Nowy program partnerstwa nie powinien wiązać się z podpisywaniem formalnych dokumentów, zwłaszcza, gdyby miały one zawierać listę zasad i wartości, które miałyby być wspólnie dzielone. W pierwszej kolejności potrzebna jest wyłącznie seria forów do prowadzenia regularnego dialogu politycznego i wojskowego (dialogu bezpieczeństwa), w połączeniu z gęstą siecią inicjatyw współpracy. Najważniejszym czynnikiem jest zdolność do – formalnego lub nieformalnego – podzielenia tego regionu, tak aby pracować w ugrupowaniach subregionalnych. Przede wszystkim, kwestia izraelsko-palestyńska musi być oddzielona od zagadnienia stosunków NATO z innymi państwami w tym regionie. Wraz z gruntowną odnową i przekształceniem samego Partnerstwa dla Pokoju, niemal na pewno pojawi się więcej współpracy pomiędzy nim a Afryką Północną i Bliskim Wschodem oraz powstaną nowe mechanizmy współpracy i dialogu z tymi regionami. Być może najlepszym rozwiązaniem byłoby zatem stworzenie jednego wspólnego programu, który, podobnie jak parasol, objąłby wszystkie aspekty partnerstwa, zarówno Partnerstwa dla Pokoju, jak i Dialogu Śródziemnomorskiego, a pod nim mogłoby istnieć większe zróżnicowanie pomiędzy regionami i pomiędzy częściami „Partnerstwa dla Współpracy”, które obejmowałoby Europę Środkową i Wschodnią, ogólniej rozumiany region śródziemnomorski i Większy Bliski Wschód.
Încercarea de a reforma Dialogul Mediteranean şi de a-l extinde pentru a acoperi o arie mai mare a Orientului Mijlociu, poate beneficia de multe învăţăminte ce pot fi desprinse din experienţa dobândită în cadrul desfăşurării PfP. Pentru a construi parteneriate de securitate în această parte a globului, NATO trebuie să-şi dezvolte o expertiză superioară şi să-şi sporească numărul de mecanisme destinate lucrului cu ţările din regiune. Un nou program de parteneriat nu ar trebui să presupună documente semnate, în special dacă acestea conţin o listă de principii şi valori ce urmează să fie împărtăşite. Tot ceea ce este necesar este doar o serie de forumuri pentru un dialog regulat pe teme politice şi de apărare/securitate, cuplat cu o reţea densă de activităţi de cooperare. Cea mai mare importanţă o are divizarea formală şi informală a regiunii, care să permită lucrul pe diviziuni sub-regionale şi separarea problemei israeliano-palestiniene de relaţia NATO cu celelalte ţări din regiune. Întrucât însăşi Parteneriatul pentru Pace este renovat, va exista aproape în mod inevitabil un grad mai mare de colaborare între acesta şi noile mecanisme de dialog şi cooperare cu Africa de Nord şi Orientul Mijlociu. Probabil că cea mai bună soluţie o va reprezenta un program comun cuprinzător a cărui umbrelă să acopere toate aspectele parteneriatului şi sub care poate fi făcută o mai mare distincţie între regiuni şi între părţile aceluiaşi întreg: un “Parteneriat pentru Cooperare” care să cuprindă Europa Centrală şi de Est, regiunea mediteraneană în accepţiune largă şi Orientul Mijlociu Extins.
Опыт ПРМ может оказаться во многом полезным при попытках преобразовывать Средиземноморский диалог и, предположительно, расширить его, чтобы охватить большую часть Ближнего Востока. Для налаживания отношений партнерства в области безопасности в этой части мира НАТО теперь необходимо углубить свое понимание этой части мира и усилить свои механизмы взаимодействия. Новая программа партнерства не должна предусматривать подписание официальных документов, особенно, если они будут содержать списки разделяемых всеми принципов и ценностей. Прежде всего, необходимо создать ряд форумов для регулярного политического и военного диалога (по вопросам безопасности) в сочетании с плотной сетью совместных видов деятельности. Самым важным условием достижения успеха в налаживании партнерства и сотрудничества в этой области должно стать подразделение этого региона, официально или неофициально, на субрегиональные группы стран и отделение израильско-палестинской проблемы от вопросов отношений НАТО с другими странами в регионе. Поскольку Партнерство ради мира сейчас перестраивается и перекраивается, то почти неизбежно возникнет большая степень взаимодействия между этой программой и новыми механизмами диалога и сотрудничества с Северной Африкой и Ближним Востоком. Возможно, самым лучшим решением было бы создание одной общей программы, включающей все аспекты партнерства (Партнерство ради мира и Средиземноморский диалог), а далее можно было бы разграничивать регионы и другие части целого - программы «Партнерство ради сотрудничества», которая будет охватывать Центральную и Восточную Европу, широкий Средиземноморский регион и Большой Ближний Восток
V procese reformy programu Stredomorského dialógu a jeho možného rozšírenia do vzdialenejších oblastí Stredného východu sa v mnohom môžeme poučiť zo skúseností získaných v PzM. Na vybudovanie bezpečnostného partnerstva v tejto časti sveta potrebuje NATO prehĺbiť o nej svoje znalosti a posilniť inštitucionálne mechanizmy v záujme zapojenia príslušných krajín. Nový partnerský program by nemal zahŕňať podpísanie oficiálnych dokumentov, najmä ak tieto obsahujú zoznam zásad a hodnôt, ktoré by mali obe strany spoločne vyznávať. Stačí vytvoriť viaceré fóra pre pravidelný politický a vojensko-bezpečnostný dialóg, ktoré budú previazané s hustou sieťou kooperačných aktivít. Najdôležitejším faktorom je schopnosť rozdeliť tento priestor – či už formálne alebo neformálne – tak, aby sa vytvorili podmienky pre prácu v subregionálnych zoskupeniach, a oddeliť izraelsko-palestínsku otázku od vzťahov NATO s ostatnými krajinami daného regiónu. Súčasne s procesom reorganizácie a predefinovania Partnerstva za mier sa vytvára priestor, ktorý takmer nevyhnutne povedie k vyššiemu stupňu spolupráce medzi PzM a novými mechanizmami dialógu a spolupráce s krajinami severnej Afriky a Stredného východu. Preto by zrejme najlepším riešením bol jeden zastrešujúci program, ktorý by pokryl všetky aspekty partnerstva. V rámci programu by sa potom dalo lepšie rozlišovať medzi regiónmi, i medzi časťami celku. Bolo by to "Partnerstvo pre spoluprácu", ktoré by zahŕňalo strednú a východnú Európu, širší stredozemný región a širší Stredný východ.
Pri preoblikovanju Sredozemskega dialoga in pri njegovi morebitni razširitvi na večji del Bližnjega vzhoda so lahko izkušnje iz PzM izjemno koristne. Za izgradnjo varnostnih partnerstev v tem delu sveta mora Nato razviti večje strokovno znanje in okrepiti institucionalne mehanizme za vključevanje. Prav zato naj novi partnerski program ne bi vključeval podpisovanja uradnih dokumentov, še posebej če slednji vsebujejo seznam načel in vrednot, ki naj bi nam bile skupne. Vse, kar potrebujemo, je vrsta forumov za reden politični in vojaško-varnostni dialog v povezavi z gosto mrežo dejavnosti za skupno sodelovanje. Najpomembnejša stvar pri vsem tem je formalna ali pa neformalna razdelitev območja ter ločitev izraelsko-palestinskega vprašanja od Natovih odnosov z drugimi državami v tej regiji. S prenovo Partnerstva za mir bo skoraj neizogibno prišlo do večje stopnje sodelovanja med PzM in novimi mehanizmi dialoga in sodelovanja s Severno Ameriko in Bližnjim vzhodom. Prav zato bi najboljša rešitev morda bil skupni krovni program, ki bi pokrival vse vidike partnerstva in v okviru katerega bi lahko bolj razlikovali med regijami in posameznimi deli celote; govorimo o “Partnerstvu za sodelovanje”, ki zajema srednjo in vzhodno Evropo, širšo sredozemsko regijo in širši Bližnji vzhod.
Akdeniz Diyaloğu’nda reform yapmak ve bu diyaloğu Orta Doğu’da daha geniş alanlara yaymak için yollar aranırken BİO deneyiminden çok şey öğrenilebilir. Bu bölgede güvenlik ortaklıkları kurmak için NATO’nun daha fazla uzmanlık ve kurumsal mekanizmalar geliştirmesi gereklidir. Yeni hazırlanacak bir ortaklık programı resmi imzalar gerektiren dokümanlar, özellikle de ilkeler listesi ve paylaşılacak değerlerden oluşan dokümanlar içermemelidir. Burada ihtiyaç duyulan tek şey düzenli politik, askeri ve güvenliğe ilişkin diyalog için forumlar ve beraberinde düzenlenecek yoğun bir işbirliği ağıdır. En önemli nokta alt bölge grupları halinde çalışabilmek için bölgeyi resmi veya gayrı resmi olarak gruplara bölmek ve İsrail-Filistin konusunu NATO’nun bu bölgedeki diğer ülkelerle olan ilişkilerinden ayrı tutabilmektir. Barış İçin Ortaklık Programı elden geçirilirken ister istemez BİO ile Kuzey Afrika ve Orta Doğu için geliştirilecek yeni diyalog ve işbirliği mekanizmaları arasında daha fazla işbirliği de olacaktır. Belki en iyi çözüm ortaklığın tüm yönlerini barındıracak ve bölgeler arasındaki farklılıkların daha belirginleşebileceği bir şemsiye program oluşturmaktır: yani, Orta ve Doğu Avrupa, daha geniş bir Akdeniz bölgesi ve Büyük Orta Doğu’yu içine alacak bir “İşbirliği Ortaklığı” geliştirmektir.
Domājot par Vidusjūras dialoga reformu un paplašinot to Tuvajos Austrumos, daudz var mācīties no PfP pieredzes. Lai sekmīgi veidotu partnerattiecības drošības jomā šajā pasaules daļā, NATO ir jāattīsta savas zināšanas un institucionālie mehānismi, kas spētu darboties šajā reģionā. Jaunajā partnerattiecību programmā nebūtu jāietver formāli dokumenti, kas valstīm ir jāparaksta, it īpaši ja tajos ir ietverti kopīgu principu un vērtību formulējumi, kas valstīm ir jāievēro. Vienīgais, kas nepieciešams šim reģionam, ir izveidot regulāru forumu politiskam un militāram/drošības dialogam, kas būtu jāpavada ar biezu sadarbības aktivitāšu piedāvājumu. Vissvarīgākais apsvērums ir spēja sadalīt visu reģionu, formāli vai neformāli, subreģionālos klasteros un nodalīt Izraēlas-Palestīnas attiecību jautājumu no NATO attiecību jautājuma ar citām valstīm šajā reģionā. Tā kā programma “Partnerattiecības mieram” tiek pārskatīta, tam nenovēršami sekos vēl ciešāka sadarbība starp šo programmu un atsevišķiem dialoga un sadarbības mehānismiem ar Ziemeļāfriku un Tuvajiem Austrumiem. Iespējams, ka labākais risinājums ir veidot kopēju “jumta” programmu, kas ietvers visus partnerattiecību aspektus un zem tās varētu izcelt atsevišķus reģionus un vienotā veseluma atsevišķas daļas. To varētu nosaukt par programmu "Partnerattiecības sadarbībai” un ietvert tajā Centrālo un Austrumeiropu, plašāko Vidusjūras reģionu un plašākos Tuvos Austrumus.
У процесі реформування середземноморського регіону і його можливого поширення на інші країни Близького Сходу досвід програми “Партнерство заради миру” може стати надзвичайно корисним. Для розбудови партнерських відносин у галузі безпеки з країнами цього регіону Альянсу зараз необхідно поглибити свою компетентність у регіональних питаннях та вдосконалити інституційні механізми задіяння. Нова програма партнерства не повинна передбачати підписання офіційних документів, особливо, якщо в них будуть викладені принципи і цінності, що мають стати спільними. Все, що потрібно на першому етапі – це створення форумів для забезпечення регулярних діалогів у галузях політики, безпеки і військових справ, що мають доповнюватись низкою пропозицій співпраці на багатьох рівнях на основі принципу самодиференціації. Найважливішими передумовами успіху програм партнерства і співпраці є розділення регіону (формально або неформально) на субрегіональні кластери, в яких і буде проводитись робота, та відокремлення ізраїльсько-палестинського конфлікту від питань відносин між НАТО і країнами Північної Африки. Подальший перегляд та розвиток ПЗМ обов’язково передбачатиме, поміж іншим, вищий рівень зв’язків між цією програмою та іншими механізмами діалогу і співпраці з країнами Північної Африки і Близького Сходу. Тому, можливо, найкращим рішенням було б створення однієї парасолькової програми, що буде охоплювати всі аспекти партнерства, а під цією парасолькою можна було б забезпечити чіткіше визначення регіонів, окремих частин цілого: “Партнерство заради співпраці” для Центральної та Східної Європи, Середземноморського регіону та “Розширеного Близького Сходу”.
  тероризъм  
Но до голяма степен с него се занимават националното разузнаване и сили на реда, а не армията. При това положение какво точно може да направи НАТО срещу това явление? И как това ще се впише в по-широката битка на НАТО с тероризма? Интервюираме експерт от НАТО в борбата с тероризма.
L’Allemagne a été victime d’attentats et d’actions émanant de l’extrême droite, de l’extrême gauche et du terrorisme religieux endogène. Rolf Tophoven expose ici les enseignements qui peuvent être tirés des expériences vécues par le pays.
Wird sich der aktuelle Abschwung der Wirtschaft mit seiner steigenden Jugendarbeitslosigkeit, seiner Depression und seiner Desillusionierung auf die Rekrutierung und die Aktivitäten einheimischer Terroristen auswirken? Dr. Brooke Roger untersucht, welche Erkenntnisse wir gewinnen können.
La minaccia posta dal terrorismo endogeno è chiaramente una questione di sicurezza. Ma ricade per lo più sulle forze di sicurezza e sulle intelligence nazionali, e non sulle forze armate. Quindi, cosa può fare esattamente la NATO contro di esso? E come si colloca tale aspetto nella più vasta lotta al terrorismo che la NATO conduce? Lo chiediamo ad un esperto di antiterrorismo della NATO.
A Alemanha tem sido vítima de atentados e de actividades terroristas internas, perpetrados pela extrema direita, extrema esquerda e por religiosos extremistas. Neste artigo, Rolf Tophoven delineia as lições se podem retirar da experiência do país.
Afghanistan is een paradijs voor fotojournalisten. Het licht en de kleuren zorgen voor fantastische foto’s. De mensen vormen een aantrekkelijk onderwerp. En de verhalen van het land leveren een boeiend relaas op. Hier brengen wij enkele van de meest opvallende beelden.
Hrozba ze strany domácích teroristů je bezpochyby vážným problémem pro celkovou bezpečnost. Týká se však převážně národních zpravodajských a bezpečnostních složek. Jak se tedy NATO může konkrétně podílet na konfrontaci s terorismem v této oblasti? Nebude tato činnost kolidovat s rozsáhlým bojem NATO proti terorismu? Tyto otázky jsme položili jednomu expertovi NATO na terorismus.
Kodumaistest terroristidest tulenev oht on ilmselgelt julgeolekuküsimus. Seni on sellega enamasti tegelnud siseriiklikud luure- ja julgeolekuteenistused, mitte sõjavägi. Mida aga saaks NATO sellele vastu astumiseks teha? Kuidas see sobitub NATO üldise terrorismivastase võitlusega? Pöördume selles küsimuses NATO terrorismivastase võitluse eskperdi poole.
A hazai gyökerű terrorizmus által képviselt fenyegetés egyértelműen biztonsági kérdés. Olyan kérdés azonban, amely ellen elsősorban a nemzeti titkosszolgálatok és biztonsági erők lépnek fel, nem pedig a hadsereg. Mit tehet akkor a NATO ellene? Egyáltalán hogyan illeszkedik ez a NATO terrorizmus elleni szélesebb értelemben vett fellépésébe? A NATO terror-elhárítási szakértőjét kérdeztük.
Žvelgiant iš nūdienos pozicijų, dabar jau galima pasakyti, kad rugsėjo vienuoliktoji ne išpranašavo NATO žlugimą, bet tapo esmingiausių NATO istorijoje pokyčių katalizatoriumi, teigia Michaelis Ruhle. Tačiau klausimai, kuriuos iš pat pradžių teko spręsti NATO sąjungininkėms, buvo nors ir aiškūs, bet tikrai sudėtingi.
Trusselen fra innfødte terrorister er helt klart et sikkerhetsspørsmål. Men det er et som i stor grad håndteres av nasjonale etterretnings- og sikkerhetsstyrker - ikke det militære. Så hva kan egentlig NATO gjøre for å møte den? Og hvordan passer dette inn i NATOs kamp mot terrorisme? Vi spør NATOs ekspert på motterror.
Zagrożenie stwarzane przez rodzimych terrorystów, to bez wątpienia kwestia dotycząca bezpieczeństwa. Jednak jest ona w dużej mierze przedmiotem działań krajowego wywiadu i sił porządkowych – a nie wojska. Co, zatem, konkretnego może uczynić NATO? Jak NATO wpisuje się w szersze zmagania z terroryzmem? Pytamy o to natowskiego eksperta ds. zwalczania terroryzmu.
Ameninţarea generată de terorismul autohton reprezintă, desigur, o chestiune de securitate. Dar este vorba de un fenomen abordat în mare măsură de agenţiile de informaţii şi forţele de securitate naţionale, nu de armată. Ce poate face, deci, mai exact, NATO pentru a-l combate? Şi cum se integrează acest lucru în lupta împotriva terorismului în sens mai larg? Solicităm opinia unui expert NATO în domeniul contra-terorismului.
Угроза доморощенного терроризма явно относится к вопросам безопасности. Но в основном им занимаются разведка и спецслужбы государств, а не военные. Что именно может сделать НАТО для противодействия этой угрозе? Как это вписывается в более масштабную борьбу НАТО с терроризмом? Мы беседуем с экспертом НАТО по борьбе с терроризмом.
Hrozba zo strany domácich teroristov je bezpochyby vážnym problémom pre celkovú bezpečnosť. Týka sa však prevažne národných spravodajských a bezpečnostných zložiek. Ako sa teda NATO môže konkrétne podieľať na konfrontácii s terorizmom v tejto oblasti? Nebude táto činnosť kolidovať s rozsiahlym bojom NATO proti terorizmu? Tieto otázky sme položili jednému expertovi NATO na terorizmus.
Nevarnost, ki jo predstavljajo domači teroristi, je prav gotovo varnostni problem. Vendar pa se z njim v večini primerov ukvarjajo nacionalne obveščevalno-varnostne sile – ne vojska. Kaj natančno lahko torej Nato naredi, da se mu zoperstavi? In na kakšen način se to vključuje v Natov širši boj proti terorizmu? O tem smo povprašala Natovega strokovnjaka za boj proti terorizmu.
Yurtiçinde gelişen terörizmin oluşturduğu tehdit hiç şüphesiz bir güvenlik konusudur. Ama bu daha ziyade ulusal istihbarat birimleri ve güvenlik güçlerinin uğraşacağı bir konudur - silahlı kuvvetlerin değil. Bu durumda NATO ne yapabilir? Ve bu konu NATO'nun geniş kapsamlı terörizmle mücadele çalışmaları içine girer mi? Konuyu NATO'nun terörizmle mücadele uzmanına soruyoruz.
Draudi no pašaudzētajiem teroristiem neapšaubāmi ir drošības problēma. Taču to parasti risina nacionālās inteliģences un drošības spēki, nevis militārie spēki. Tāpēc jājautā, ko tieši NATO var darīt, lai pret to cīnītos? Un kā tas iederas NATO plašākajā cīņā pret terorismu? Mēs jautājam NATO pretterorisma ekspertei.
  Nato Review  
Бих искал да добавя обаче, че разполагането на ЕВФОР има голямо значение и в по-широк контекст, а именно този на трансатлантическите отношения. Ирак нанесе тежък удар по тези отношения и днес те трябва да се възстановят.
J'aimerais souligner que le déploiement de l'EUFOR est important sur une plus vaste échelle encore, à savoir en termes transatlantiques. L'Irak a causé de terribles dommages aux relations transatlantiques et ces relations doivent être restaurées. La seule manière d'y parvenir, à mon avis, consiste à réaliser la vision de Kissinger et de Kennedy d'une OTAN reposant sur deux piliers égaux, avec une Europe prête à supporter sa part des charges. La scène sur laquelle ces nouvelles relations se construisent est la Bosnie-Herzégovine.
Meiner Meinung nach ist die Entsendung der EUFOR auch darüber hinaus von Bedeutung, nämlich im Hinblick auf die transatlantischen Beziehungen. Der Irakkrieg hat diesen Beziehungen fürchterlichen Schaden zugefügt, und jetzt müssen sie wieder instand gesetzt werden. Die einzige Möglichkeit dazu besteht meiner Ansicht nach darin, die Vision Kissingers und Kennedys von einer NATO mit zwei Pfeilern zu verwirklichen, in der Europa dazu bereit ist, seinen Teil der Lasten zu tragen. Der Schauplatz für die Arbeit an diesen neuen Beziehungen ist Bosnien und Herzegowina.
En su calidad de Alto Representante goza de amplios poderes, que según algunos analistas podrían resultar perjudiciales para el futuro de la democratización de Bosnia-Herzegovina ¿Cree usted que la función que está desempeñando en Bosnia-Herzegovina beneficiará a largo plazo a este país?
Direi che il dispiegamento di EUFOR è importante anche su più vasta scala, cioè in termini transatlantici. L'Iraq ha danneggiato terribilmente i rapporti transatlantici e a questo occorre porre rimedio. L'unico modo per farlo, a mio avviso, è quello di realizzare la visione di Kissinger e Kennedy di una NATO a due pilastri gemelli, in cui l'Europa è pronta ad addossarsi la sua parte di oneri. Lo scenario in cui questo nuovo rapporto si muove è la Bosnia Erzegovina.
Eu afirmaria que o destacamento da EUFOR é importante numa escala ainda maior, designadamente em termos transatlânticos. O Iraque provocou um enorme prejuízo ao relacionamento transatlântico e isso tem que ser reparado. A única forma de o fazer, na minha opinião, é concretizar a visão de Kissinger e de Kennedy duma OTAN com dois pilares em que a Europa esteja preparada para suportar o seu quinhão do encargo. O palco em que este novo relacionamento está a ser construído é a Bósnia-Herzegovina.
Θα μπορούσα να ισχυριστώ ότι η ανάπτυξη της EUFOR είναι σημαντική σε ακόμη πιο ευρύτερη κλίμακα, δηλαδή με διατλαντικούς όρους. Το Ιράκ προκάλεσε τρομακτική ζημιά στη διατλαντική σχέση, και αυτή η σχέση θα πρέπει να αποκατασταθεί. Και, κατά την άποψή μου, ο μόνος τρόπος για να αποκατασταθεί, είναι να αντιληφθούμε το όραμα του Kissinger και του Kennedy για ένα ΝΑΤΟ με διπλό πυλώνα, εντός του οποίου η Ευρώπη είναι προετοιμασμένη να αναλάβει το δικό της μερίδιο βάρους. Το μέρος εντός του οποίου εξελίσσεται η νέα αυτή σχέση είναι η Βοσνία και Ερζεγοβίνη.
Ještě bych rád zdůraznil, že rozmístění EUFOR je důležitým faktorem rovněž na vyšší úrovni, zvláště na úrovni transatlantické. Irácká invaze značně uškodila těmto vztahům, které musí být rehabilitovány. Podle mého názoru, jediná možnost obnovy transatlantických vztahů je realizace tzv. koncepce dvou pilířů NATO, vize Kennedyho a Kissingera, podle které bude Evropa sdílet břemeno odpovědnosti za mír společně s USA. Jevištěm, na kterém se buduje tento nový vztah, je Bosna a Hercegovina.
Jeg er enig i, at indsættelsen af EUFOR har en bredere betydning, nemlig i forhold til det transatlantiske forhold. Irak har gjort forfærdelig skade på dette forhold, hvilket bør repareres. Den eneste måde, vi kan reparere det på, er ved at gennemføre Kissingers og Kennedys vision om et NATO på to søjler, hvor Europa er parat til at påtage sig sin del af byrden. Den scene, hvor dette nye forhold udspilles, er Bosnien-Hercegovina.
Ma väidan, et EUFORi üksuste saabumine on oluline märksa laiemas, üleatlandilises kontekstis. Iraagis toimunu on transatlantilisi suhteid tohutult kahjustanud ja need suhted tuleb taastada. Minu meelest ainuke viis neid taastada on teha teoks Kissingeri ja Kennedy nägemus kahesambalisest NATOst, kus Euroopa on valmis oma osa kandma. Uute suhete loomise areen on Bosnia ja Hertsegoviina.
Ég gæti fært fyrir því rök að mikilvægi þess að senda EUFOR á vettvang hafi enn meiri þýðingu en þetta, þ.e.a.s. fyrir samskiptin yfir Atlantshafið. Írak hefur skaðað Atlantshafstengslin með skelfilegum hætti og þau tengsl verður að lagfæra. Að mínu mati er eina leiðin til að lagfæra þau að gera að veruleika framtíðarsýn Kissingers og Kennedys um NATO sem byggist á tveimur máttarstólpum þar sem Evrópa er reiðubúin að bera sinn hluta byrðarinnar. Sviðið þar sem verið er að finna þessum nýju tengslum farveg er einmitt í Bosníu og Herzegóvínu.
Esu įsitikinęs, kad EUFOR dislokavimas yra svarbus ir platesniu – transatlantiniu – mastu. Irako padaryta žala transatlantiniams santykiams yra siaubinga, ir šitie santykiai turi būti atkurti. Mano nuomone, yra tik vienas būdas, kaip tai padaryti – tai realizuoti Kissingerio ir Kennedžio viziją apie dviem vienodais ramsčiais besiremiančią NATO, kurioje Europa pasirengusi prisiimti atitinkamą naštos dalį. Bosnija ir Hercegovina yra tas etapas, kuriame ir plėtojami šie nauji santykiai.
Stawiałbym tezę, że rozmieszczenie EUFOR ma znaczenie także na znacznie większą skalę – to jest w odniesieniu do stosunków transatlantyckich. Irak poczynił w tym zakresie bardzo duże szkody i obecnie konieczna jest naprawa tych stosunków. Jedynym sposobem, aby je naprawić jest – w moim przekonaniu – realizacja wizji Kissingera i Kennedy’ego w odniesieniu do dwu filarów NATO. Wizja ta zakłada, gotowość Europy do samodzielnego ponoszenia swojej części obciążeń. Sceną, na której wypracowywana i sprawdzana jest ta relacja jest właśnie Bośnia i Hercegowina.
Я могу утверждать, что развертывание ЕСФОР важно в еще более широких масштабах, а именно, с трансатлантической точки зрения. Вопрос Ирака причинил ужасный ущерб трансатлантическим отношениям, и эти отношения должны быть восстановлены. Единственный способ восстановить их, по-моему, состоит в том, чтобы реализовать концепцию Киссинджера и Кеннеди, в соответствии с которой НАТО должна иметь две опоры, а Европа должна быть готова нести свою часть этого бремени. Местом, где создаются эти новые отношения, стала Босния и Герцеговина.
Argumentoval by som aj tým, že misia EUFOR je dôležitá aj v širšom meradle, a to z hľadiska transatlantického. Irak nesmierne poškodil transatlantické vzťahy a tieto je nutné reparovať. Podľa mňa, jediný spôsob, ako dospieť k ich náprave, je uskutočniť víziu Kissingera a Kennedyho, ktorá hovorí o NATO stojacom na dvoch pilieroch, kde Európa bude pripravená niesť na pleciach svoj podiel bremena zodpovednosti. Javiskom pre zrealizovanie tohto nového vzťahu je Bosna a Hercegovina.
Sam sem mnenja, da je napotitev Euforja pomembna tudi na širši ravni, in sicer v čezatlantskem smislu. Irak je naredil veliko škodo za čezatlantske odnose in te odnose je treba popraviti. Edini način, kako to storiti, je po mojem mnenju z realizacijo Kissingerjeve in Kennedyjeve vizije Nata z dvema stebroma, znotraj katerega bo Evropa pripravljena nositi svoj del bremena. Prizorišče, na katerem se vzpostavlja ta nov odnos, je prav Bosna in Hercegovina.
EUFOR’un konuşlandırılmasının daha geniş bir boyutta, yani transatlantik boyutta da önemli olduğunu düşünüyorum. Irak transatlantik ilişkilere büyük hasar verdi ve bu ilişkilerin onarılması gerekiyor. Bence bunun en iyi yolu da Kissinger ve Kennedy’nin vizyonunun gerçeğe dönüştürülmesi: Avrupa’nın üstüne düşeni üstlenmeye hazır olduğu, iki ayaklı bir NATO. Bu ilişki Bosna ve Hersek’te şekilleniyor.
Es gribu teikt, ka EUFOR izvietošana ir svarīga arī vēl plašākā ziņā, un, proti, transatlantiskā nozīmē. Irāka ir izdarījusi šausmīgu kaitējumu transatlantiskajām attiecībām un šīs attiecības tagad ir jālabo. Vienīgais veids, kā to labot, manuprāt, ir, realizējot Kisindžera un Kenedija divu pilāru NATO vīziju, kur Eiropai ir jābūt gatavai nest savu sloga daļu. Bosnija un Hercegovina šobrīd ir skatuve, uz kuras tiek strādāts ar šīm jaunajām attiecībām.
Я скажу, що розгортання ІЮФОР має велике значення у більш широкому масштабі, зокрема для трансатлантичних відносин. Ірак завдав жахливої шкоди трансатлантичним відносинам і ці відносини необхідно відновити. Єдиний шлях відновлення, на мою думку, полягає у реалізації ідеї Кіссінджера і Кеннеді про НАТО, що стоїть на двох опорах, одна з яких, Європа, має бути готова нести свою частку тягаря. Боснія та Герцеговина є тією ареною, на якій відпрацьовуються ці нові відносини.
  НАТО навършва 60 години...  
НАТО е в центъра на широка мрежа от партньорства със страни от целия свят и развива все по-тясно сътрудничество с главните граждански организации. Процесът на разширяване на Алианса продължава да бъде мощен стимул за страните кандидатки да подредят собствения си дом.
NATO is at the heart of a vast and expanding network of partnerships with countries from across the globe and is developing closer cooperation with key civilian institutions. And the Alliance’s enlargement process remains a strong incentive for aspirant countries to get their house in order.
L'OTAN est au cœur d'un vaste réseau en expansion de partenariats regroupant des pays du monde entier et elle instaure une coopération plus étroite avec des institutions civiles essentielles. Le processus d'élargissement de l'Alliance demeure en outre un puissant stimulant qui incite les pays candidats à l'adhésion à procéder aux réformes internes nécessaires.
Die NATO steht im Herzen eines großen und sich ausweitenden Netzwerks von Partnerschaften mit Ländern in aller Welt und sie baut eine engere Zusammenarbeit mit wichtigen zivilen Einrichtungen auf. Der Erweiterungsprozess des Bündnisses bleibt ein starker Anreiz für beitrittswillige Länder, ihre Dinge in Ordnung zu bringen.
La OTAN se halla en el centro de una amplia y creciente red de asociaciones con países de todo el mundo, además de desarrollar una colaboración cada vez más estrecha con diversas instituciones civiles. Y su proceso de ampliación sigue siendo un buen incentivo para que los países candidatos pongan orden en su propia casa.
La NATO è al centro di una vasta rete in espansione di partenariati con paesi di tutto il globo e sviluppa una più stretta cooperazione con fondamentali istituzioni civili. E il processo di allargamento dell'Alleanza rimane un forte incentivo per gli aspiranti membri ad attuare le riforme interne necessarie.
A NATO está no coração de uma rede de parcerias, vasta e em expansão, que envolve países de todo o mundo e está a desenvolver uma cooperação mais estreita com importantes instituições civis. Além disso, o processo de alargamento da Aliança continua a ser um forte incentivo para que os países que aspiram à adesão arrumem a casa.
ولم يتخيل أحد ممن شهدوا وضع اللبنات الأولى للناتو أن يستمر الحلف بعد انتهاء الحرب الباردة التي كانت سبباً أساسياً لإنشائه، فما بالك بتطور الحلف وتوسعه في ظل ظروف أمنية مختلفة تماماً.
De NAVO is het middelpunt van een uitgebreid, en nog steeds groeiend, netwerk van partnerschappen met landen over de gehele wereld en zij ontwikkelt nauwere samenwerkingsbanden met de belangrijkste civiele instellingen. En het uitbreidingsproces van het Bondgenootschap blijft een krachtige stimulans voor kandidaat-landen om orde op zaken te stellen.
NATO představuje jádro rozsáhlé a rychle se rozrůstající sítě partnerství se zeměmi po celém světě a připravuje půdu pro užší spolupráci s klíčovými civilními institucemi. Proces rozšiřování Aliance je i nadále silnou pobídkou pro uchazeče o členství, aby si před svým domem nejdříve řádně zametli.
NATO ümber on tekkinud tohutu ja laienev partnerlusvõrgustik, mis ühendab riike kogu maailmas ja arendab tihedat koostööd tähtsate tsiviilinstitutsioonidega. Alliansi jätkuv laienemisprotsess on liikmeks pürgivaile riikidele jätkuvalt tugev ajend kodus korra jalule seadmiseks.
A NATO a világ különböző országai között létrejövő bővülő partneri hálózat középpontjában áll és egyre szorosabb kapcsolatokat ápol a legfontosabb civil intézményekkel. A Szövetség bővítési folyamata a tagságra vágyó országok számára erőteljes ösztönzést jelent, hogy rendet tegyenek portájukon.
NATO er kjarninn í umfangsmiklu og sístækkandi samstarfsneti ríkja um allan heim og vinnur að eflingu nánara samstarfs og tengsla við helstu borgaralegar stofnanir. Stækkunarferli bandalagsins er einnig mikilvægur hvati fyrir ríki sem óska eftir aðild til að ráðast í umbætur heima fyrir.
NATO yra plataus ir vis dar besiplečiančio partnerysčių su viso pasaulio šalimis tinklo centre, dar glaudžiau bendradarbiauja su pagrindinėmis civilinėmis institucijomis. O Aljanso plėtros procesas tebėra stiprus paskatinimas narystės siekiančioms šalims susitvarkyti savo namus.
NATO er i midten av et stort og ekspanderende nettverk av partnerskap med land fra hele verden, og utvikler tettere samarbeid med sivile nøkkelinstitusjoner. Og Alliansens utvidelsesprosess er fortsatt et sterkt insentiv for aspirantland til å få orden i eget hus.
NATO jest rdzeniem olbrzymiej, rozrastającej się sieci powiązań partnerskich z państwami na całym świecie oraz rozwija ściślejszą współpracę z kluczowymi instytucjami cywilnymi. Proces rozszerzenia Sojuszu pozostaje silną zachętą dla państw aspirujących do członkostwa, aby uporządkowały swoje wewnętrzne sprawy.
NATO se află în centrul unei reţele vaste şi în expansiune de parteneriate cu diferite ţări din întreaga lume şi dezvoltă o strânsă cooperare cu instituţii civile care au o importanţă crucială. Şi procesul de extindere a Alianţei continuă să fie un stimulent puternic pentru ca ţările aspirante să-şi pună lucrurile în ordine în plan intern.
НАТО находится в центре обширной и все более разрастающейся сети партнерских отношений с различными странами мира и развивает более тесное сотрудничество с ключевыми гражданскими организациями. Процесс расширения Североатлантического союза по-прежнему является серьезным стимулом, побуждающим страны-кандидаты привести свои дела в порядок.
NATO predstavuje jadro rozsiahlej a rýchlo sa rozrastajúcej siete partnerstiev s krajinami po celom svete a pripravuje pôdu pre užšiu spoluprácu s kľúčovými civilnými inštitúciami. Proces rozširovania Aliancie je i naďalej silným popudom pre uchádzačov o členstvo, aby si pred svojim domom najskôr poriadne zamietli.
Nato je v osrčju obsežne in rastoče mreže partnerstev z državami po vsem svetu in razvija tesnejše sodelovanje s ključnimi civilnimi inštitucijami. Širitveni proces zavezništva pa ostaja močna spodbuda za bodoče članice, da pospravijo pri sebi doma.
NATO dünyanın çeşitli yerlerindeki ortaklıklar ağının kalbini oluşturuyor ve sivil kurumlarla işbirliği ilişkileri geliştiriyor. İttifak’ın genişleme süreci ise üyelik arzusundaki ülkelerin gerekli şartları yerine getirmeleri için güçlü bir teşvik oluşturuyor.
NATO atrodas plaša un augoša partnerības tīkla centrā, ko veido visas pasaules valstis. Tā attīsta ciešāku sadarbību ar galvenajām civilajām institūcijām. Un alianses paplašināšanās process joprojām ir spēcīgs stimuls kandidātvalstīm, lai sakārtotu situāciju savās mājas valstīs.
  Nato Review  
В Стратегическата концепция на НАТО от 1999 г. на арабските страни от Диалога се предлагаше промяна в евентуалните мисии на НАТО, за да обхванат по-широк спектър от рискове, повечето от които произтичащи от Юга.
Le Concept stratégique de 1999 de l'Alliance a déjà suggéré aux pays du Dialogue arabe une modification des missions potentielles de l'OTAN pour faire face à une série de risques plus diversifiés, émanant pour la plupart du Sud. Cette interprétation étendue du mandat de l'OTAN a inévitablement soulevé des questions dans les pays du Sud quant aux limites géographiques de l'activité de l'Alliance. Qui plus est, ces questions se sont muées en préoccupations suite à l'intervention de l'OTAN au Kosovo et à la campagne menée par les Etats-Unis en Irak, car il apparaît que l'Alliance ou certains de ses Alliés sont désormais prêts à agir sans le soutien explicite des Nations Unies.
Das Strategische Konzept des Bündnisses von 1999 signalisierte den arabischen Dialogpartnern bereits eine Ausweitung möglicher NATO-Missionen auf die Bewältigung eines breiteren Spektrums von Gefahren, von denen viele ihren Ursprung im Süden hatten. Diese erweiterte Auslegung des NATO-Mandats warf unter südlichen Staaten unweigerlich eine Reihe von Fragen hinsichtlich der geographischen Grenzen der Bündnisaktivitäten auf. Zudem haben sich die diesbezüglichen Fragen infolge der NATO-Intervention im Kosovo und der Irak Operationen unter der Führung der Vereinigten Staaten zu einer ernsten Besorgnis im Hinblick darauf entwickelt, dass entweder die NATO oder einzelne Bündnisstaaten bereit sein könnten, ohne die ausdrückliche Unterstützung der Vereinten Nationen in Konflikte einzugreifen.
Ya con el Concepto Estratégico de la Alianza de 1999 los países árabes que participan en el Diálogo Mediterráneo percibieron un cambio en las posibles misiones de la OTAN que implicaba afrontar riesgos diferentes y variados, muchos de los cuales provendrían del sur. Resultaba inevitable que esta interpretación más amplia del mandato de la Alianza provocase numerosos interrogantes entre los países meridionales sobre los límites geográficos de las actividades de la OTAN. Y estos interrogantes se han convertido en preocupación respecto a la disposición de la Alianza - o de algunos Aliados en particular - para actuar sin el respaldo explícito de las Naciones Unidas, todo ello a raíz de la intervención de la OTAN en Kosovo y de Estados Unidos en Irak.
Il Concetto strategico dell'Alleanza del 1999 già lasciava intravedere ai paesi arabi del Dialogo un mutamento nelle possibili missioni della NATO tra cui l'affrontare una serie di rischi assai diversificati, molti dei quali provenienti da sud. Questa ampliata interpretazione del mandato della NATO ha fatto inevitabilmente sorgere degli interrogativi tra i paesi meridionali riguardo ai limiti geografici dell'attività dell'Alleanza. Inoltre, questi interrogativi si sono trasformati in preoccupazioni quanto all'essere preparati, nel caso in cui l'Alleanza o singoli alleati agissero senza l'esplicita approvazione dell'ONU, come già era accaduto per l'intervento della NATO in Kosovo e per la campagna in Iraq guidata dagli USA.
O Conceito Estratégico de 1999 da Aliança já sugeria aos países árabes do Diálogo uma mudança nas missões potenciais da OTAN para fazer face a um conjunto mais diversificado de riscos, muitos dos quais com origem no Sul. Esta interpretação alargada do mandato da OTAN levantou inevitavelmente questões nos países do Sul acerca dos limites geográficos da actividade da Aliança. Além disso, estas questões tornaram-se preocupações acerca da disposição da Aliança ou de alguns Aliados de agir sem apoio explícito da ONU em consequência da intervenção da OTAN no Kosovo e da campanha do Iraque dirigida pelos EUA.
Η Στρατηγική Αντίληψη της Συμμαχίας του 1999 ήδη πρότεινε στα Αραβικά κράτη του Μεσογειακού Διαλόγου μια μετακίνηση στις ενδεχόμενες αποστολές του ΝΑΤΟ, για να συμπεριλάβουν την αντιμετώπιση μιας πιο διαφορετικής ομάδας κινδύνων, πολλοί από τους οποίους εκπορεύονται από τα Νότια. Αυτό διεύρυνε την ερμηνεία της εντολής του ΝΑΤΟ και αναπόφευκτα δημιούργησε απορίες μεταξύ των κρατών του Νότου γύρω από τα γεωγραφικά όρια της δραστηριότητας της Συμμαχίας. Επιπροσθέτως, οι απορίες γύρω από την ετοιμότητα είτε της Συμμαχίας είτε ατομικά των Συμμάχων για δράση χωρίς τη ρητή υποστήριξη του ΟΗΕ έγιναν ανησυχίες, εξ αιτίας της επέμβασης του ΝΑΤΟ στο Κοσσυφοπέδιο και της καθοδηγούμενης από τις ΗΠΑ εκστρατείας στο Ιράκ.
In het Bondgenootschappelijk Strategisch Concept uit 1999 lazen de Arabische Dialooglanden al een verschuiving in de mogelijke NAVO-missies, naar de aanpak van meer uiteenlopende gevaren, waarvan er veel uit het Zuiden afkomstig zijn. Deze bredere interpretatie van het NAVO- mandaat heeft onvermijdelijk tot vragen geleid onder de Zuidelijke landen over de geografische grenzen van de Bondgenootschappelijke activiteit. Die vragen zijn vervolgens uitgegroeid tot zorgen over de bereidheid van het Bondgenootschap en van individuele Bondgenoten om op te treden zonder de expliciete steun van de VN, naar aanleiding van de NAVO-interventie in Kosovo en de campagne in Irak onder leiding van Amerika.
Strategický koncept Aliance v roce 1999 již naznačil arabským zemím Dialogu změnu v potenciálních úkolech NATO, které se nyní měly zaměřit na více heterogenní hrozby, z nichž mnohé pocházely z jihu. Tato rozšířená interpretace poslání NATO pochopitelně vyvolala mezi jižními zeměmi otázky týkající se geografických mezí působení Aliance. Po intervenci NATO v Kosovu a po intervenci v Iráku pod vedením Spojených států se tyto otázky navíc změnily v obavy, nakolik jsou Aliance nebo jednotliví spojenci odhodláni jednat bez explicitní podpory OSN.
Alliancens Strategiske Koncept fra 1999 afslørede for de arabiske Dialoglande, at der kunne ske et skifte i NATO's opgaver til at omfatte mere forskelligartede risici, hvoraf mange kommer sydfra. Denne udvidede tolkning af NATO's mandat førte uundgåeligt til spørgsmål blandt de sydlige lande om de geografiske begrænsninger for Alliancens aktiviteter. Derudover er disse spørgsmål kommet til at handle om, hvorvidt Alliancen eller enkelte allierede er parat til at handle uden eksplicit mandat fra FN, hvilket var direkte følge af NATO's intervention i Kosovo og den amerikansk ledede Irak-kampagne.
Tänaseni on Vahemere dialoog olnud peamiselt poliitiline ja selle eesmärk on olnud NATO poliitika ja tegevuse tutvustamine Vahemere dialoogi riikides, selgitades samal ajal välja ka nende riikide julgeolekualased vajadused. Nii on teabevahetus olnud dialoogi keskmes tänu Vahemere koostöögrupile, mis loodi alliansi Madridi tippkohtumisel 1997. aastal. Koostöögrupi raames peavad liitlased regulaarseid poliitilisi diskussioone iga üksiku dialoogipartneriga ehk nn 19 (nüüd 26) + 1 formaadis või kõigi seitsme dialoogis osaleva riigiga korraga (Alžeeria, Egiptus, Iisrael, Jordaania, Mauritaania, Maroko ja Tuneesia) ehk nn 19 (nüüd 26) + 7 formaadis.
A Szövetség 1999-es Stratégiai Koncepciója már azt sugallta a Párbeszéd arab országai számára, hogy a potenciális NATO-küldetések terén elmozdulás történt a kockázatok egy sokrétűbb együttesének kezelése irányába, amelyek közül jó néhány Délről származik. A NATO megbízatásának ez a kiterjesztett értelmezése elkerülhetetlenül kérdéseket ébresztett a déli országok körében a Szövetség tevékenységének földrajzi határait illetően. Sőt, ezek a kérdések aggodalmakká váltak amiatt, hogy a NATO koszovói beavatkozása és az USA által vezetett iraki hadjárat eredményeként akár a Szövetség, akár egyes Szövetségesek kifejezett ENSZ-jóváhagyás nélkül is készen állhatnak a cselekvésre.
Í varnarstefnu bandalagsins frá 1999 hafði þegar verið gefið til kynna til Arabaríkja Miðjarðarhafssamráðsins að áherslubreytingar væru hugsanlegar, þar sem tekið yrði á víðtækari öryggisáhættum, sem margar eiga sér rætur í suðri. Þessi útvíkkaða túlkun á umboði NATO vakti óhjákvæmilega spurningar meðal ríkja í suðri um landfræðileg takmörk athafnasvæðis bandalagsins. Ennfremur hafa þessar spurningar nú orðið að áhyggjuefnum varðandi vilja bandalagsins og einstakra aðildarríkja þess til þess að grípa til aðgerða án stuðnings Sameinuðu þjóðanna, vegna íhlutunar NATO í Kosovo og vegna herferðarinnar í Írak undir stjórn Bandaríkjanna.
Tačiau nuo pat pirmos NATO Viduržemio jūros dialogo egzistavimo dienos, kaip ir kitiems panašiems dialogams ir bendradarbiavimo iniciatyvoms, tarp jų ir Europos Sąjungos Barselonos procesui, kliudo vienas kitam prieštaraujantys Sąjungininkų ir Arabų dialogo šalių lūkesčiai. Panašu, kad Europai ir Jungtinėms Amerikos Valstijoms atrodo, jog norint užmegzti santykius, kurių tikslas stiprinti pasitikėjimą ir skatinti konstruktyvų bendradarbiavimą, reikia pradėti nuo politinio dialogo, diskusijos ir keitimosi informacija. Arabų dialogo šalys, priešingai, linkusios pradėti nuo „kietų“ klausimų, ypač susijusių su arabų ir Izraelio konfliktu.
Alliansens strategiske konsept fra 1999 antydet allerede for de arabiske dialoglandene et skifte i potensielle NATO-oppgaver til å omfatte håndtering av et mer variert sett av risikoer, hvorav mange kommer sørfra. Denne utvidede tolkningen av NATOs mandat førte uunngåelig til at landene i sør stilte spørsmål om de geografiske grenser for Alliansens aktivitet. Videre har disse spørsmålene ført til bekymring om hvor villige enten Alliansen eller de enkelte allierte er til å handle uten uttalt FN-støtte, som følge av NATOs intervensjon i Kosovo og den amerikansk-ledede Irak-krigen.
Jednak od pierwszego dnia, Dialog Śródziemnomorski i wszystkie podobne inicjatywy dialogu i współpracy, w tym Proces Barceloński Unii Europejskiej, napotykały na utrudnienia ze względu na sprzeczne oczekiwania państw NATO oraz państw uczestniczących w Dialogu Arabskim . Europa i Stany Zjednoczone zdają się wierzyć, że dialog polityczny, dyskusje i wymiana informacji automatycznie stają się punktem wyjścia do budowy związków opartych na zaufaniu i stymulują konstruktywną współpracę. W odróżnieniu od nich, państwa Dialogu Arabskiego wolałyby zacząć od trudnych kwestii, włączając przede wszystkim te, które wiążą się z konfliktem arabsko-izraelskim.
Conceptul strategic al Alianţei din 1999 a sugerat deja ţărilor arabe o schimbare majoră în misiunile potenţiale ale NATO pentru a putea include abordarea unui set mai divers de riscuri, dintre care multe îşi au originea în Sud. Această interpretare extinsă a mandatului NATO a ridicat în mod inevitabil întrebări printre ţările meridionale referitoare la limitele geografice ale activităţii Alianţei. Mai mult decât atât, ca urmare a intervenţiei NATO în Kosovo şi a campaniei irakiene conduse de SUA, aceste întrebări s-au transformat într-o îngrijorare privind pregătirile Alianţei sau cele ale unor aliaţi pentru a acţiona în lipsa unui sprijin explicit al Naţiunilor Unite.
В Стратегической концепции Североатлантического союза 1999 года арабские страны Диалога уже усматривали сдвиг в потенциальных миссиях НАТО с включением в них задач противодействия разнообразным рискам, многие из которых возникают на Юге. Такое расширенное истолкование мандата НАТО неизбежно вызывает вопросы среди южных стран о географических пределах деятельности Североатлантического союза. Более того, в результате вмешательства НАТО в Косово и военной кампании под руководством США в Ираке эти вопросы превратились в опасения относительно готовности Североатлантического союза и отдельных союзников по НАТО к действиям без явной поддержки ООН.
Strategická koncepcia Aliancie z roku 1999 naznačila arabským krajinám Dialógu určitý posun v úlohách NATO. Tieto by sa mali zaoberať aj širšou škálou rôznorodých hrozieb, z ktorých mnohé majú svoje korene v južných krajinách. Niet pochýb o tom, že táto rozšírená interpretácia mandátu NATO vyvolala zo strany južných krajín otázky o geografickom ohraničení priestoru pôsobenia Aliancie. Tieto otázky sa, navyše, v dôsledku intervencie NATO v Kosove a po operácii pod vedením USA v Iraku, zmenili na obavy, do akej miery sú Aliancia alebo jej jednotlivé členské štáty pripravené konať aj bez explicitnej podpory OSN.
Že Strateški koncept zavezništva iz leta 1999 je arabskim državam dialoga predlagal premik, ki bi med morebitne naloge Nata vključil obravnavanje bolj raznolikega niza nevarnosti, od katerih jih veliko prihaja z juga. Zaradi te razširjene interpretacije Natovega mandata so se med južnimi državami porodila neizogibna vprašanja o geografski meji delovanja zavezništva. Kasneje so se ta vprašanja prelevila v zaskrbljenost glede tega, ali so tako celotno zavezništvo kot tudi posamezne zaveznice pripravljene ukrepati brez izrecne podpore ZN, kar je bila posledica Natovega posredovanja na Kosovu in operacije pod vodstvom Nata v Iraku.
İttifak’ın 1999 Stratejik Kavramı, Arap Diyaloğu ülkelerine NATO misyonlarının güneyden kaynaklanan çeşitli riskleri ele alacak şekilde değişeceği fikrini vermişti. NATO’nun yönergesi ile ilgili bu geniş yorum doğal olarak güneydeki ülkeler arasında İttifak faaliyetlerinin coğrafi sınırlarının sorgulanmasına yol açtı. Ayrıca NATO’nun Kosova’ya müdahalesi ve ABD önderliğindeki Irak kampanyası nedeniyle bu sorular İttifak’ın ve her bir müttefikin bireysel hazırlık olma düzeyleri konusunda endişelere yol açtı.
Tomēr jau no pašas pirmās dienas NATO Vidusjūras dialogu, tāpat kā līdzīgas dialoga un sadarbības iniciatīvas, ieskaitot Eiropas Savienības Barselonas procesu, ir apgrūtinājis sabiedroto, no vienas puses, un arābu dialoga valstu, no otras puses, cerību pretstats. Eiropa un Amerikas Savienotās valstis uzskata, ka dialogam, diskusijām un informācijas apmaiņai ir jābūt sākuma punktam, lai veidotu uzticēšanās attiecības un stimulētu konstruktīvu sadarbību. Turpretim arābu valstis dod priekšroku, pirmkārt, stingro jautājumu izskatīšanai, ieskaitot tos jautājumus, kas attiecas uz arābu-Izraēlas konfliktu.
Стратегічна концепція Альянсу 1999 року містила положення, що пропонували включення до потенційних місій НАТО боротьбу з загрозами, що головним чином походять зі Сходу. Таке широке тлумачення мандата Альянсу не могло не викликати у південних країнах питання щодо географічних меж відповідальності НАТО. В результаті втручання в Косові та іракської операції під проводом НАТО до цих питань додалося занепокоєння щодо можливих дій з боку Альянсу чи окремих його членів без належного мандата ООН.
  Новата стратегическа ко...  
Ние не може да искаме от гражданите на нашите страни да подкрепят мисиите на Алианса, без ясно да им кажем каква е целта. Длъжни сме ясно да обявим на широката общественост и особено на военните от националните ни армии пред какви предизвикателства сме изправени и как точно възнамеряваме да намалим риска от тях.
Any survey of literature on strategic affairs will show that there is a wide array of issues that fall under the rubric of security. Environmental concerns, terrorism, proliferation, information security, energy security and others are all cited.
Nous ne pouvons demander à nos citoyens de soutenir les missions de l’Alliance que si nous nous montrons clairs à propos de son but. Nous nous devons, vis-à-vis de l’opinion publique et, en particulier, de nos armées nationales, d’exposer avec précision les défis auxquels nous sommes confrontés et la manière dont nous entendons atténuer les risques qui en découlent.
Wir können unsere Bürger nicht bitten, die Missionen des Bündnisses zu unterstützen, wenn wir nicht klar vor Augen haben, welchen Zweck das Bündnis verfolgt. Wir schulden es der breiten Öffentlichkeit und insbesondere unseren nationalen Streitkräften, dass wir uns über die Herausforderungen im Klaren sind und wie wir die mit ihnen verbundenen Gefahren abzuschwächen gedenken.
No podemos pedirles a nuestros ciudadanos que apoyen las misiones de la Alianza si no tenemos claros nuestros objetivos. Le debemos al público en general y especialmente a nuestros militares una explicación clara de los peligros a los que nos enfrentamos y las medidas adoptadas para mitigar los riesgos que comportan.
Non possiamo chiedere ai nostri cittadini di sostenere le missioni dell'Alleanza ove non ne fosse chiaro lo scopo. Abbiamo il dovere, nei confronti delle nostre opinioni pubbliche e specialmente delle nostre forze armate nazionali, di indicare con chiarezza le sfide cui siamo contrapposti e come pensiamo di ridurre i rischi che ne risultano.
Não podemos pedir aos nossos cidadãos que apoiem as missões da Aliança se não formos claros relativamente aos seus objectivos. Devemos ao público em geral e, em particular, às nossas forças armadas sermos transparentes acerca dos desafios que enfrentamos e acerda do modo como nos propomos mitigar os riscos que representam.
فهل يمكن أن نطلب من المواطنين مساندة حلف الناتو في تنفيذ مهامه في حين أنهم لا يعلمون شيئاً عن أهدافه؟ أليس من حق الشعوب علينا ولا سيما القوات العسكرية أن تكون على علم بالتحديات التي تواجهنا؟ وقد تبرهن أي دراسة أو بحث يتعلق بالنواحي الاستراتيجية على ارتباط جملة واسعة من القضايا بمسألة الأمن مثل القضايا البيئية وحظر الانتشار النووي وأمن المعلومات وأمن الطاقة.
Wij kunnen niet van onze inwoners verlangen dat zij de missies van het Bondgenootschap steunen, als wij niet duidelijk zijn over het doel van het Bondgenootschap. Wij zijn het aan het grote publiek verplicht en vooral aan onze nationale militaire organisaties, dat wij duidelijk zijn over de uitdagingen waar wij voor staan en hoe wij van plan zijn de risico’s die zij veroorzaken te miniseren.
Nemůžeme žádat občany, aby podporovali mise NATO, pokud nebudeme mít jasno o smyslu Aliance. V zájmu občanů a zejména našich národních armád musíme jasně popsat úkoly, které před námi stojí, a jak hodláme zmírnit rizika, která představují.
Me ei saa nõuda oma kodanikelt toetust alliansi missioonidele, kui meile ei ole selge alliansi otstarve. Meil on laiema üldsuse ja eelkõige oma liikmesriikide sõjavägede ees kohustus olla aus ja otsekohene meid ootavate väljakutsete ja selle suhtes, kuidas me näeme nendest tulenevate ohtude leevendamist.
Nem kérhetjük az állampolgárainktól, hogy támogassák a Szövetség misszióit, ha nem tesszük egyértelművé a Szövetség küldetését. Tartozunk a közvéleménynek és különösképp nemzeti hadseregeinknek azzal, hogy egyértelműen felvázoljuk a velünk szembenálló kihívásokat és azt, hogy hogyan tervezzük enyhíteni az általuk képviselt kockázatot.
Við getum ekki beðið borgara ríkja okkar að styðja aðgerðir bandalagsins nema við séum með markmið bandalagsins á hreinu. Við erum skuldbundin til þess, gagnvart almenningi og sér í lagi gagnvart herjum ríkjanna, að gera með skýrum hætti grein fyrir því hvaða ógnum við stöndum frammi fyrir og hvernig við hyggjumst bregðast við þessum ógnum.
Negalime prašyti, kad mūsų piliečiai pritartų Aljanso misijoms, jei mes aiškiai nenurodysime Aljanso tikslų. Mūsų pareiga bendrajai visuomenei ir ypač mūsų nacionalinėms kariuomenėms yra aiškiai pasakyti, kokie mums kyla iššūkiai ir kaip mes planuojame sušvelninti jų keliamą pavojų.
Vi kan ikke be våre innbyggere om å støtte Alliansens misjoner hvis vi ikke klargjør Alliansens hensikt. Vi skylder det alminnelige publikum, og særlig våre nasjonale, militære styrker å være tydelig om de utfordringene som vi står overfor og hvordan vi planlegger å redusere den risikoen som de utgjør.
Nie możemy prosić naszych obywateli, żeby wspierali misje Sojuszu, jeżeli sami nie będziemy mieli jasnej wizji celu jego istnienia. Naszą powinnością wobec szerokiej opinii publicznej oraz naszych narodowych sił zbrojnych jest to, abyśmy mieli jasne wyobrażenie wyzwań, z jakimi się zmagamy oraz abyśmy wiedzieli, jak ograniczać zagrożenia, które one stwarzają.
Nu le putem cere cetăţenilor noştri să sprijine misiunile Alianţei dacă nu clarificăm care este raţiunea existenţei NATO. Datorăm acest lucru opiniei publice şi, în special, instituţiilor noastre militare naţionale, pentru că trebuie să spunem clar care sunt provocările cu care ne confruntăm şi modul în care intenţionăm să micşorăm riscul presupus de acestea.
Если обратиться к литературе, посвященной стратегическим делам, можно увидеть, что существует широкий ряд вопросов, относящихся к разделу «Безопасность». Упоминаются обеспокоенность в связи с экологией, терроризм, распространение ОМУ, информационная безопасность, энергетическая безопасность и прочие вопросы.
Nemôžeme žiadať občanov, aby podporovali misie NATO, pokiaľ nebudeme mať jasný obraz o zmysle Aliancie. V záujme občanov a hlavne našich národných armád musíme jasne popísať úlohy, ktoré pred nami stoja a ako máme v úmysle zmierniť riziká, ktoré predstavujú.
Od naših državljanov ne moremo zahtevati, naj podprejo zavezniške misije, če nam samim ni jasno, kaj je namen zavezništva. Splošni javnosti, zlasti pa našim nacionalnim vojskam, smo dolžni jasno predstaviti izzive pred nami in povedati, kako nameravamo zmanjšati nevarnosti, ki izhajajo iz njih.
İttifak’ın amacını açıkça ortaya koyamıyorsak vatandaşlarımızdan İttifak misyonlarını desteklemelerini isteyemeyiz. Sorunların neler olduğunu ve bunların oluşturduğu riskleri nasıl azaltmayı planladığımızı halklarımıza ve özellikle askeri kuvvetlerimize açıkça belirtmek zorundayız.
Mēs nevaram lūgt, lai mūsu pilsoņi atbalsta alianses misijas, ja vien tiem nav skaidri izprotams alianses mērķis. Mēs esam šādu skaidrojumu parādā plašākai sabiedrībai un it īpaši valstu militārpersonālam, lai būtu skaidra izpratne par izaicinājumiem, kas mums ir priekšā, un par mūsu plāniem, kā mazināt šo izaicinājumu radītos riskus.
  Краят на военно- морска...  
Освен това във време, когато Съединените щати поощряват един широкообхватен международен подход към регулирането и сигурността на морското пространство, основан на широка партнорска мрежа, свързваща американските ВМС (флот,, корпуса на морските пехотинци и бреговата охрана) с военноворските сили на други държави, би било парадоксално и неуместно американският флот да се ангажира с крайбрежни операции, които флотилиите на редица съознически и приятелски държави могат да извършат по-лесно и често по-добре благодарение на специалния си опит и ноу-хау и на бойните способности, пригодени към тях.
For the foreseeable future, only the US Navy will be able to provide the backbone of that strategic, “over-the-horizon” capability, which acts as an enabler for more littoral-oriented, tactical maritime security operations and regional capacity-building activities. Lastly, at a time when the United States has been promoting a broad-based, inclusive international approach to maritime governance and security, built upon an expanded network of partnerships between the US maritime services (Navy; Marine Corps; and Coast Guard) and those of other nations, it would be paradoxical and misguided to see the US Navy attempt to fill requirements and build capabilities for littoral operations that the navies of many allied and friendly nations could address more easily, quickly, and often with greater skill, because of their particular experience and expertise in, as well as tailored capabilities for, such operations.
Dans l’avenir prévisible, seule la marine des États-Unis sera en mesure de fournir l’ossature de cette capacité stratégique « transhorizon », destinée à jouer un rôle d’habilitateur pour des opérations de sécurité maritime tactiques plus axées sur les eaux littorales et des activités régionales de renforcement des capacités. Et enfin, alors que les États-Unis encouragent une approche internationale ouverte, à large assise, de la gouvernance et de la sécurité maritimes, reposant sur un vaste réseau de partenariats entre leurs éléments maritimes (navy; corps des Marines et garde-côtes) et ceux d’autres pays, il serait paradoxal et malavisé de voir la marine américaine s’efforcer de mettre en place des capacités et de répondre à des besoins liés aux opérations littorales que les marines de nombreux pays alliés et amis pourraient satisfaire plus facilement, plus rapidement et souvent avec davantage de compétence en raison de leur expérience et de leur expertise particulières de telles opérations, et des moyens spécifiques dont ils disposent.
Für die absehbare Zukunft kann nur die US-Navy das Rückgrat für diese strategische „Über-den-Horizont“-Kapazität bereitstellen, die eher küstenorientierte, taktische Sicherheitsoperationen auf dem Meer und regionale Aktivitäten zum Aufbau von Kapazitäten unterstützt. Und letztlich wäre es zu einem Zeitpunkt, an dem die Vereinigten Staaten einen auf breiter internationaler Beteiligung beruhenden Ansatz für die Governance und die Sicherheit auf hoher See, gestützt auf ein ausgedehntes Partnerschaftsnetzwerk zwischen den Marineabteilungen der USA (Navy, Marine Corps und Küstenwache) und jenen anderer Länder, fördern, paradox und fehlgeleitet, wenn die US-Navy Kapazitäten für küstennahe Operationen aufzubauen und Anforderungen zu erfüllen versuchte, welche die Marine vieler Bündnispartner und anderer befreundeter Staaten einfacher, schneller und oft auch besser erfüllen könnten, angesichts ihrer spezifischen Erfahrung und ihrem Know-how auf dem Gebiet solcher Operationen, für die ihre Kapazitäten im Übrigen maßgeschneidert sind.
En un futuro previsible, sólo la armada de EEUU podrá constituir la columna vertebral de esa capacidad estratégica “más allá del horizonte”, que actúe como catalizador para operaciones tácticas de seguridad marítima más costeras y programas de desarrollo de capacidades regionales. Finalmente, ahora que Estados Unidos está promoviendo un enfoque internacional de amplia base e inclusiva para la administración y seguridad marítimas, que se apoya en una red de asociaciones entre los servicios navales de EEUU (Marina, Cuerpo de Marines y Guardia Costera) y los de otros países, resultaría paradójico y poco razonable que la armada de EEUU intentara cubrir sus necesidades y desarrollar capacidades para operaciones costeras que la marina de otros muchos países aliados y amigos podrían abordar con más facilidad y rapidez, y a menudo con mejor capacidad, gracias a su experiencia y conocimiento técnico, además de sus capacidades adaptadas a este tipo de operaciones.
Per il prevedibile futuro solo la marina militare USA potrà fornire la spina dorsale di quella capacità strategica "oltre l’orizzonte", che funge da agevolatore per operazioni tattiche di sicurezza marittima e per attività regionali volte alla creazione di capacità maggiormente orientate verso la fascia litoranea. Da ultimo, in un momento in cui gli Stati Uniti hanno promosso un approccio internazionale complessivo di vasta portata per la gestione e la sicurezza marittime, basato su una estesa rete di partenariati tra le forze marittime USA (la Marina militare; il corpo dei Marine; e la Guardia costiera) e quelle di altre nazioni, sarebbe paradossale e fuorviante vedere che la Marina militare USA punta a coprire dei ruoli e a creare delle capacità per delle operazioni nella fascia litoranea che le forze navali militari di molte nazioni alleate ed amiche potrebbero affrontare più facilmente e più rapidamente e spesso con maggiore idoneità, data la loro particolare esperienza e competenza, come pure le loro capacità predisposte per quei compiti, in tali operazioni.
Num futuro previsível, só a Marinha norte-americana poderá providenciar a espinha dorsal dessa capacidade estratégica “para lá do horizonte”, que possibilita as operações mais orientadas para o litoral e as operações tácticas de segurança marítima, para além das actividades regionais de construção de capacidades. Por último, numa altura em que os Estados Unidos têm estado a promover uma abordagem internacional inclusiva e com bases extensas relativamente à governância e à segurança marítimas, construída sobre uma rede expandida de parcerias entre os serviços marítimos norte-americanos (Marinha, Fuzileiros e Guarda Costeira) e outras nações, seria paradoxal e errado ver a Marinha norte-americana tentar preencher os requisitos e construir capacidades para operações litorais que as marinhas de muitas nações aliadas e amigas podem abordar mais facilmente, mais rapidamente e, muitas vezes, com mais habilidade devido à sua experiência e aos conhecimentos próprios em tais operações.
بالنسبة للمستقبل المنظور، يمكن فقط للبحرية الأمريكية أن توفر الأساس للقدرة الاستراتيجية في أعالي البحار تلك، التي تعمل بدورها كعامل مساعد في العمليات الأمنية التكتيكية البحرية ذات التمركز الساحلي والنشاطات الإقليمية لتطوير القدرات. وأخيراً، في وقت كانت فيه الولايات المتحدة الأمريكية تقوم بتعزيز نموذجاً واسع النطاق وشاملاً دولياً للأمن والتنظيم البحري مبنياً على شبكة واسعة من الشراكات بين مختلف الخدمات البحرية الأمريكية (كالبحرية الأمريكية، والقوات البحرية، وخفر السواحل) والخدمات البحرية للدول الأخرى، سيكون من التناقض وسوء الإدارة أن يحاول تعزيز وبناء قدرات خاصة بالعمليات الساحلية يمكن للقوات البحرية للعديد من الدول الحليفة والصديقة بناؤها بشكل أسهل وأسرع وغالباً بإتقان أكبر بسبب خبراتهم وقدراتهم التي تختص بمثل تلك العمليات.
In de nabije toekomst kan alleen de Amerikaanse marine als ruggengraat dienen van zo’n strategisch, "achter-de-horizon-vermogen”, dat maritieme veiligheidsoperaties in de kustwateren mogelijk maakt en regionale activiteiten gericht op capaciteitsopbouw ondersteunt. Tot slot, in een tijd dat de Verenigde Staten zich een voorstander hebben getoond van een breed gebaseerde, inclusieve internationale visie op maritiem bestuur en veiligheid, berustend op een uitgebreid netwerk van partnerschappen tussen de Amerikaanse maritieme diensten (Navy; Marine Corps; en Coast Guard) en die van andere naties, zou het paradoxaal en verkeerd zijn, als de Amerikaanse marine tracht te voldoen aan de vereisten voor operaties in de kustwateren en daar vermogen voor opbouwt, terwijl de marines van veel bondgenoten en bevriende naties die veel gemakkelijker, sneller, en dikwijls ook veel beter, zouden kunnen uitvoeren, vanwege hun bijzonder ervaring en expertise op dit gebied en omdat zij de daarop afgestemde vermogens bezitten.
V dohledné budoucnosti, pouze americké vojenské námořnictvo bude schopné stát se těžištěm strategického "nadhorizontálního" potenciálu, který působí jako realizační faktor námořních bezpečnostních operací, zaměřených na pobřeží, a regionální aktivity na úseku budování kapacit. Závěrem lze konstatovat, v době, kdy USA prosazují rozsáhlou, ucelenou mezinárodní koncepci vlády a bezpečnosti na moři, založenou na rozšířené síti partnerství mezi složkami amerického námořnictva (Navy, námořní pěchota a pobřežní pěchota) a jiných států, je paradoxní a zavádějící konstatovat, že americké vojenské námořnictvo se snaží plnit požadavky a budovat kapacity nezbytné pro pobřežní operace, které námořní útvary spojenců a spřátelených zemí mohou snadněji, rychleji a častěji realizovat s větším profesionalismem, díky jednak jejich mimořádným schopnostem a zkušenostem, jednak přizpůsobení těmto specifickým operacím.
Ettenähtavas tulevikus suudab sellise strateegilise, „üle silmapiiri ulatuva“ võime, mis toimib võimaldina rohkem rannikulähedastele operatsioonidele orienteeritud, taktikalistele merejulgeolekuoperatsioonidele ning piirkondlikule võimeehitusele, välja panna ainult USA merevägi. Pealegi, ajal mil USA püüab edendada laiapindset ja kaasavat rahvusvahelist lähenemist merenduse reguleerimisele ja merejulgeolekule, mis tugineks USA mereväe (s.o merevägi, merejalavägi ja rannavalve) ja teiste riikide merevägede vahelisele laiendatud partnerlussuhete võrgustikule, oleks paradoksaalne ja eksitav, kui USA merevägi üritaks täita nõudeid ja arendada välja võimeid niisuguste rannikuoperatsioonide jaoks, mida paljude liitlaste ja sõbralike riikide mereväed suudaksid ellu viia lihtsama vaevaga, kiiremini ja sageli ka oskuslikumalt, sest neil on olemas selliste operatsioonide jaoks vajalikud kogemused, eriteadmised ja sobivad võimed.
A belátható jövőben csak az USA haditengerészete lesz képes biztosítani a gerincét annak a stratégiai „horizonton túlmutató” képességnek, amely lehetővé teszi a partvidéki, harcászati tengeri biztonsági műveleteket és regionális képességfejlesztést. Végezetül, amikor az USA egy széles bázison nyugvó és inklúzív nemzetközi megközelítést szorgalmaz a tengerek ellenőrzése és biztonsága érdekében, amely az USA tengerészeti erői (haditengerészet; tengerészgyalogság és parti őrség) illetve más nemzetek közötti széles partnerségi hálózatra épül, paradox és téves döntés lenne hagyni az USA-t, hogy megpróbáljon megfelelni a követelményeknek, és olyan parti védelmi képességeket építsen, amelyeket sok szövetséges és baráti nemzet haditengerészete sokkal gyorsabban, könnyebben és szakértőbb módon építhetne, az ilyen műveletekből származó tapasztalatuk és szakértelmük alapján.
Í fyrirsjáanlegri framtíð verður það aðeins floti Bandaríkjanna sem mun verða fær um að veita þá hernaðarlegu getu að „sjá út fyrir sjóndeildarhringinn“, sem er grundvöllur þess að standa að öryggisaðgerðum sem varða strandsvæði eða önnur afmörkuð svæði, ásamt því að styðja við bakið á uppbyggingu hernaðargetu á tilteknum svæðum. Síðast en ekki síst þá væri það mótsagnakennt og misráðið ef Bandaríkin reyndu að koma sér upp hernaðargetu til strandgæsluverkefna, en þau hafa hvatt til víðtækrar, fjölþjóðlegrar nálgunar við eftirlit og öryggisgæslu á höfum úti þar sem byggt er á útvíkkuðu neti samstarfssamninga milli mismunandi deilda bandaríska flotans (sjóhersins, landgönguliðsins og strandgæslunnar) og tilsvarandi deilda annarra þjóða, þegar flotar margra bandalags- og vinaþjóða geta sinnt slíkum verkefnum með auðveldari hætti, fljótar og oft á tíðum af meiri kunnáttu, vegna sértækrar reynslu þeirra og sérhæfingar, fyrir utan að búa yfir sérhönnuðum búnaði til þessara tilteknu verkefna.
Artimiausioje ateityje tiktai NATO laivynas įstengs būti tokių strateginių, galinčių veikti „už horizonto“, pajėgumų pagrindu ir sudaryti sąlygas vykdyti labiau pakrančių vandenims skirtas taktines jūrų saugumo ir regioninių pajėgumų kūrimo operacijas. Ir pagaliau būtų paradoksalu ir neprotinga tokiu metu, kai Jungtinės Amerikos Valstijos propaguoja visapusiškesnę nuostatą į jūrų valdymą ir saugumą, paremtą plačia partneryste tarp JAV jūrų tarnybų (karinio jūrų laivyno, jūrų korpuso ir pakrančių apsaugos) ir kitų šalių analogų, jeigu pačių JAV karinis jūrų laivynas imtų stengtis kurti pajėgumus, labiau tinkamus pakrančių operacijoms, kurias greičiau ir lengviau, o dažnai ir veiksmingiau, gali atlikti daugelis sąjunginių ir draugiškų šalių, jau turinčių reikiamos patirties ir gebėjimų, taip pat ir specialiai tokioms operacijoms suformuotų pajėgumų.
I overskuelig fremtid vil bare den amerikanske marine være i stand til å stille ryggraden i den strategiske “over horisonten”-evnen, som fungerer som noe som gjør det mulig med mer kystrand-orienterte, taktiske, maritime sikkerhetsoperasjoner, og regionale, kapasitetsbyggende aktiviteter. For det tredje, i en tid når USA har fremmet en omfattende, inkluderende, internasjonal tilnærming til maritim styring og sikkerhet, bygget på et utvidet nettverk av partnerskap mellom USAs maritime tjenestegrener (Marinen, Marinekorpset og Kystvakten) og de andre landenes, vil det være paradoksalt og villedet å se den amerikanske marines forsøk på å fylle kravene og bygge evner for kystoperasjoner som marinen til mange allierte og vennligsinnede land lettere kan ta hånd om, raskere og ofte bedre, på grunn av deres spesielle erfaring og ekspertise i, så vel som skreddersydde evner for, slike operasjoner.
W przewidywalnej przyszłości jedynie US Navy będzie w stanie zapewnić podstawową oś tego strategicznego potencjału o zasięgu globalnym, który umożliwia przeprowadzanie bardziej zorientowanych na strefie przybrzeżnej, taktycznych morskich operacji bezpieczeństwa oraz działań zmierzających do budowy regionalnego potencjału. Wreszcie, w czasach, gdy Stany Zjednoczone promują szerokie, włączające międzynarodowe podejście do zarządzania obszarami morskimi i zapewniania im bezpieczeństwa, w oparciu o rozbudowaną sieć układów partnerskich pomiędzy służbami morskimi USA (marynarka wojenna, korpus marines i straż przybrzeżna) oraz służbami innych państw, paradoksalne i błędne byłoby postrzeganie podejmowanie przez US Navy wysiłków zmierzających do spełnienia wymogów i zbudowania zdolności do przeprowadzania operacji przybrzeżnych, którymi łatwiej, szybciej i często bardziej sprawnie mogą się zająć marynarki wojenne wielu członków Sojuszu oraz państw zaprzyjaźnionych, ze względu na ich szczególne doświadczenie i wiedzę ekspercką w tej dziedzinie oraz ich potencjał skrojony na potrzeby takich operacji.
Pentru un interval de timp previzibil, numai Marina Militară a SUA va fi capabilă să asigure coloana vertebrală a acelei capabilităţi strategice, „dincolo de orizont”, care acţionează ca un facilitator pentru operaţiile tactice orientate mai mult spre apele de litoral din domeniul securităţii maritime şi activităţile de construire a capacităţilor la nivel regional. În fine, într-o perioadă când Statele Unite promovează o abordare amplă cu o bază largă în privinţa asigurării autorităţii şi a securităţii în domeniul naval, construită pe o reţea extinsă de parteneriate între serviciile maritime ale SUA (Marina Militară, Corpul Infanteriei Marine şi Paza de Coastă) şi cele ale altor ţări, ar fi paradoxal şi nepotrivit ca Marina Militară a SUA să încerce să îndeplinească cerinţele şi să construiască astfel de capabilităţi în vederea desfăşurării operaţiilor de litoral, care ar putea fi abordate de forţele navale ale multor ţări aliate şi prietene mai uşor, mai rapid şi cu deprinderi superioare, datorită experienţei şi capabilităţilor special modelate deţinute de acestea pentru asemenea operaţii.
В обозримом будущем только ВМС США смогут быть хребтом этого стратегического потенциала «за пределами прямой видимости», позволяющего вести в прибрежном районе тактические действия по обеспечению безопасности на море и действия, направленные на укрепление регионального потенциала. Наконец, в тот момент, когда США выступают за широкий, открытый международный подход к управлению и безопасности на море, опирающийся на расширенную сеть партнерских отношений между родами военно-морских сил США – ВМС, Морская пехота и Береговая охрана, – а также ВМС других стран, было бы парадоксально и неправильно со стороны ВМС США пытаться удовлетворить потребности и создать потенциал для действий в прибрежных районах, с которыми могли бы легче, быстрее и лучше справиться ВМС многих союзных и дружественных стран, обладающие зачастую опытом и навыками ведения подобных операций, а также силами и средствами, необходимыми для выполнения данных задач.
V dohľadnej budúcnosti, jedine americké vojenské námorníctvo bude schopné stať sa ťažiskom strategického "nadhorizontálneho" potenciálu, ktorý pôsobí ako realizačný faktor námorných bezpečnostných operácií, zameraných na pobrežie a regionálne aktivity na úseku budovania kapacít. Záverom je možné konštatovať, v dobe, kedy USA presadzujú rozsiahlu, ucelenú medzinárodnú koncepciu vlády a bezpečnosti na mori, založenú na rozšírenej sieti partnerstva medzi zložkami amerického námorníctva (Navy, námorná pechota a pobrežná pechota) a iných štátov, je paradoxné a zavádzajúce konštatovať, že sa americké vojenské námorníctvo snaží plniť požiadavky a budovať kapacity nutné pre pobrežné operácie, ktoré námorné útvary spojencov a spriatelených krajín môžu ľahšie, rýchlejšie a častejšie realizovať s väčším profesionalizmom, vďaka jednak ich mimoriadnym schopnostiam a skúsenostiam, jednak prispôsobenia sa týmto špecifickým operáciám.
V dogledni prihodnosti bo le mornarica ZDA sposobna zagotavljali hrbtenico teh strateških zmogljivosti za delovanje "preko obzorja", ki omogočajo bolj obalno usmerjene, taktične pomorske varnostne operacije in regionalne dejavnosti za izgradnjo zmogljivosti. In nenazadnje, v času, ko ZDA spodbujajo široko zastavljen, vključujoč mednarodni pristop k pomorskemu upravljanju in varnosti na podlagi razširjene mreže partnerstev med pomorskimi zvrstmi ZDA (mornarico, marinci in obalno stražo) ter drugih držav, bi bilo paradoksno in zgrešeno, če bi ameriška mornarica skušala zapolniti potrebe in si zagotoviti zmogljivosti za obalne operacije, če mornarice mnogih zavezniških in prijateljskih držav lahko to storijo lažje, hitreje in pogosto bolje, zaradi svojih posebnih izkušenj in znanj, pa tudi prilagojenih zmogljivosti za take operacije.
Son olarak, ABD’nin denizlerin yönetişimi ve güvenliği konusunda Amerika ve diğer ülkelerin deniz birimleri (Deniz Kuvvetleri; Deniz Piyade Birliği, ve Sahil Güvenlik) arasında geniş ortaklık üzerine kurulmuş geniş tabanlı, geniş kapsamlı uluslararası bir yaklaşımı teşvik ettiği şu dönemde, Amerikan deniz kuvvetlerinin kıyı operasyonların gereklerini karşılamaya, bunlar için yetenekler geliştirmeye çalışması yanlış ve mantığa aykırı olacaktır. Zira müttefik ve dost ülkelerin bir çoğunun deniz kuvvetleri bu konuda hem deneyim ve uzmanlığa hem de gereken yeteneklere sahip oldukları için bu tür işleri çok daha çabuk, çok daha kolayca ve daha büyük bir beceriyle yapabilirler.
Tuvākajā nākotnē tikai ASV flote spēs nodrošināt mugurkaulu šādām stratēģiskām, “virshorizonta” spējām, kas ir stimuls izvērst vairāk uz krastu orientētas, taktiskas jūras drošības operācijas un reģionālās kapacitātes stiprināšanas pasākumus. Visbeidzot, laikā, kad ASV sludina plašu, ietverošu, starptautisku pieeju jūras pārvaldības un drošības jautājumu risināšanai, kas pamatojas uz izvērstu partnerību tīklu starp ASV dažādajiem jūras dienestiem (kara flote, jūras kājnieku korpuss, jūras robežsardze) un citu valstu attiecīgajām struktūrām, būtu paradoksāli un maldinoši gaidīt, ka ASV kara flote centīsies aizpildīt vajadzības vai veidot spējas, kas pielāgotas piekrastes operācijām, ko varētu daudz ātrāk un vieglāk, un bieži vien arī prasmīgāk, atrisināt daudzu sabiedroto vai draudzīgo valstu spēki, jo tiem ir īpaša pieredze un zināšanas, kā arī īpaši šādām operācijām veidotas spējas.
  Nato Review  
През последното десетилетие с удоволствие съм констатирал широката подкрепа на албанската общественост за тези усилия, която позволи на правителството да започне необходимите реформи за съобразяване със стандартите на НАТО.
Having been both defence minister and chairman of the Albanian Atlantic Association for eight years before becoming president, I can testify to the fact that integration into NATO has been and remains a top priority for Albania. Indeed, throughout this decade I have had the pleasure to observe the huge support that the Albanian public has given to this endeavour, support that has made it possible for the government to undertake the necessary reforms to bring our standards up to those required by NATO.
Après avoir été pendant huit ans ministre de la Défense et président de l'Association atlantique albanaise avant de devenir président de l'Albanie, je peux attester du fait que l'intégration à l'OTAN a constitué et demeure une priorité majeure pour l'Albanie. Tout au long de cette décennie, j'ai d'ailleurs eu le plaisir d'observer le formidable soutien que l'opinion publique albanaise accorde à cet objectif, un soutien qui a permis au gouvernement d'entreprendre les réformes nécessaires qui doivent permettre d'aligner les normes albanaises sur celles de l'OTAN.
Da ich vor dem Antritt meines Präsidentenamtes sowohl Verteidigungsminister als auch acht Jahre lang Vorsitzender der Atlantischen Gesellschaft Albaniens war, kann ich bezeugen, dass die Integration in die NATO für Albanien nach wie vor höchste Priorität hat. So habe ich in den letzten Jahren stets erfreut die enorme Unterstützung registriert, mit der die albanische Öffentlichkeit dieses Ziel fördert - eine Unterstützung, die es der Regierung ermöglicht hat, die nötigen Reformen durchzuführen, damit wir den von der NATO geforderten Standards gerecht werden können.
El haber sido Ministro de Defensa y Presidente de la Asociación Atlántica Albanesa durante los ocho años que precedieron a mi acceso a la presidencia del país me permite atestiguar que la integración en la OTAN ha sido y sigue siendo para Albania una de sus prioridades máximas. Durante la última década he contemplado con satisfacción el inmenso apoyo prestado por los ciudadanos albaneses al proceso de integración, que ha permitido que el gobierno lleve a cabo las reformas necesarias para alcanzar los estándares exigidos por la OTAN.
Essendo stato sia ministro della difesa che presidente dell'Associazione atlantica albanese per otto anni prima di divenire presidente, posso confermare che l'integrazione nella NATO è stata e resta una priorità per l'Albania. Infatti, in tutto questo decennio ho con piacere costatato l'enorme sostegno che l'opinione pubblica albanese ha dato a questo sforzo, sostegno che ha consentito al governo di intraprendere le riforme necessarie per portare i nostri standard al livello di quelli richiesti dalla NATO.
Tendo sido ministro da defesa e presidente da Associação Atlântica Albanesa durante oito anos antes de ser presidente da república, posso testemunhar o facto de a integração na OTAN ter sido e continuar a ser uma das principais prioridades da Albânia. Na verdade, durante esta década, tive o prazer de observar o enorme apoio dado pelo público albanês a este objectivo, apoio que tornou possível ao governo empreender as reformas necessárias para elevar os nossos padrões ao nível dos exigidos pela OTAN.
Έχοντας υπάρξει επί οκτώ έτη τόσο υπουργός άμυνας όσο και πρόεδρος της Αλβανικής Ατλαντικής Ένωσης προτού γίνω Πρόεδρος, μπορώ να επιβεβαιώσω το γεγονός ότι για την Αλβανία η ένταξή της στο ΝΑΤΟ ήταν και παραμένει υψίστη προτεραιότητα. Πράγματι, σε ολόκληρη αυτή την δεκαετία είχα τη χαρά να δω την τεράστια υποστήριξη που έδωσε ο αλβανικός λαός σε αυτή την προσπάθεια, μια υποστήριξη που επέτρεψε στην κυβέρνηση να προχωρήσει στις απαραίτητες μεταρρυθμίσεις για να φέρει τα πρότυπα μας στα επίπεδα που απαιτούνται από το ΝΑΤΟ.
Aangezien ik zowel minister van defensie als acht jaar lang voorzitter van de Albanese Atlantische Vereniging ben geweest voor ik president werd, kan ik getuigen dat integratie in de NAVO altijd een topprioriteit voor Albanië is geweest en dat ook blijft. De afgelopen tien jaar heb ik met genoegen gezien dat er veel steun is voor dit streven bij het Albanese publiek en deze steun heeft het de regering mogelijk gemaakt de noodzakelijke hervormingen door te voeren om onze maatstaven op het niveau te brengen dat de NAVO vereist.
Ze své pozice prezidenta republiky, který byl před svým zvolením osm let ministrem obrany a zároveň předsedou Albánského atlantického sdružení, mohu potvrdit, že integrace do NATO byla a je nejvyšší prioritou Albánie. Během posledních deseti let jsem měl to štěstí být svědkem obrovské podpory, které se tomuto úsilí dostalo ze strany albánské veřejnosti, díky níž mohla vláda zavést reformy potřebné k tomu, aby se naše normy pozvedly na úroveň NATO.
Jeg kan som forsvarsminister og formand for den albanske Atlantsammenslutning i otte år, før jeg blev præsident, bevidne, at integration i NATO har været og fortsat er topprioritet for Albanien. Gennem dette årti har jeg haft fornøjelsen af at se den enorme støtte, som den albanske offentlighed har viet denne bestræbelse. Denne støtte har gjort det muligt for regeringen at gennemføre de nødvendige reformer, så vi kan komme på højde med de standarder, NATO kræver.
Enne Albaania presidendiks saamist olen ma olnud kaitseminister ja kaheksa aastat Albaania Atlandi Assotsiatsiooni esimees ning võin seetõttu kinnitada, et NATOga integreerumine on olnud ja jääb Albaania esmatähtsaks eesmärgiks. Viimase kümne aasta jooksul on mul olnud hea meel näha Albaania üldsuse määratut toetust nendele püüdlustele. Tänu sellele toetusele on valitsus saanud teha reforme, mis on vajalikud NATO seatud liitumistingimuste täitmiseks.
Minthogy elnökségem előtt nyolc éven át védelmi miniszter és egyúttal az Albán Atlanti Társaság elnöke is voltam, tanúsíthatom, hogy a NATO-ba való integrálódás Albánia számára eddig is kiemelt prioritás volt és a jövőben is az marad. Ez alatt az évtized alatt valódi örömet jelentett számomra annak a hatalmas támogatásnak a megtapasztalása, amelyben az albán közvélemény részesíti ezt a vállalkozást: olyan támogatásban, amely lehetővé tette a kormány számára, hogy felvállalja azokat a reformokat, amelyekre szükség volt színvonalunknak a NATO által előírthoz való igazításához.
Þar sem ég gegndi bæði stöðu varnarmálaráðherra og formanns Samtaka Albaníu og Atlantshafsríkjanna í átta ár áður en ég varð forseti get ég vitnað um þá staðreynd að innganga í NATO hefur verið, og er enn, efst á forgangslista Albana. Allan þennan áratug hefur mér raunar verið sönn ánægja að fylgjast með miklu fylgi albönsku þjóðarinnar við viðleitni stjórnvalda í þessa veru og hefur sá stuðningur gert stjórnvöldum kleift að ráðast í nauðsynlegar umbætur til þess að uppfylla þær kröfur sem NATO gerir
Prieš tapdamas Prezidentu, aš aštuonerius metus buvau gynybos ministru ir Albanijos Atlanto asociacijos pirmininku, todėl galiu paliudyti, kad integracija į NATO Albanijai buvo ir yra be galo svarbus dalykas. Iš tikrųjų, per šį dešimtmetį man buvo malonu stebėti didelį Albanijos žmonių pritarimą šiam siekiui, ir kaip tik tai leido vyriausybei imtis būtinų reformų, kad atitiktume NATO keliamus reikalavimus.
Etter å ha vært både forsvarsminister og formann i Den albanske atlanterhavsforsamling i åtte år før jeg ble president, kan jeg bekrefte det faktum at integrering i NATO har vært og fortsetter å være av høyeste prioritet for Albania. I hele dette tiåret har jeg faktisk hatt gleden av å observere den enorme støtte som den albanske offentligheten har gitt til dette arbeidet, støtte som har gjort det mulig for regjeringen å gjennomføre de nødvendige reformene for å bringe våre standarder opp til de som kreves av NATO.
Jako, że przez osiem lat, przed objęciem funkcji prezydenta państwa, byłem zarówno ministrem obrony, jak i przewodniczącym Albańskiego Stowarzyszenia Atlantyckiego, mogę zaświadczyć, że integracja z NATO była i pozostaje jednym z najwyższych priorytetów Albanii. Co więcej, w minionej dekadzie miałem przyjemność obserwować silne poparcie opinii publicznej dla tego przedsięwzięcia. To poparcie umożliwiło rządowi podjęcie reform niezbędnych, aby doprowadzić nasze standardy do wymogów NATO.
Cei opt ani în care am deţinut funcţiile de ministru al apării şi preşedinte al Asociaţiei Atlantice albaneze înainte de a deveni preşedinte, îmi permit să afirm că integrarea în NATO a fost şi rămâne o prioritate majoră pentru Albania. Într-adevăr, în acest deceniu am avut ocazia să urmăresc imensul sprijin al opiniei publice albaneze pentru realizarea acestui obiectiv, sprijin care i-a permis guvernului să întreprindă reformele necesare pentru a atinge standardele cerute de NATO.
До вступления на пост президента я в течение восьми лет был министром обороны и председателем албанской Атлантической ассоциации и могу засвидетельствовать, что интеграция в НАТО была и остается высшим приоритетом Албании. Более того, в течение этого десятилетия, я имел удовольствие убедиться в том, какую огромную поддержку оказывает общественность Албании этой цели, что позволяет правительству проводить необходимые реформы для соответствия нормам НАТО.
Vzhľadom na to, že prv, než som sa ujal funkcie prezidenta, som osem rokov pôsobil ako minister obrany i predseda Albánskeho atlantického združenia (Albanian Atlantic Association), môžem potvrdiť, že integrácia do NATO bola a je najvyššou prioritou Albánska. V priebehu tohto desaťročia som s veľkým potešením sledoval obrovskú podporu, ktorú albánska verejnosť tomuto úsiliu vyjadrovala. Táto podpora umožnila vláde podujať sa na reformy potrebné k tomu, aby sme naše štandardy dostali na úroveň požadovanú zo strany NATO.
Glede na to, da sem bil tako obrambni minister kot tudi osem let predsednik Albanske atlantske organizacije, preden sem postal predsednik države, lahko osebno potrdim dejstvo, da je vključevanje v Nato bilo in bo glavna prednostna naloga Albanije. V zadnjem desetletju sem imel to zadovoljstvo, da sem bil priča ogromni podpori albanske javnosti vsem našim tovrstnim prizadevanjem, in prav zaradi te podpore se je vlada lahko lotila reform, ki so nujne za to, da svoje standarde približamo tistim, ki jih zahteva Nato.
Devlet Başkanlığı görevine gelmeden önce hem savunma bakanlığı yapmış olmam hem de sekiz yıl Arnavutluk Atlantik Derneği’nin başkanlığını yürütmüş olmam nedeniyle, NATO’ya entegrasyonun Arnavutluk için eskiden beri öncelikli bir konu olduğunu söyleyebilirim. Geçtiğimiz on yıl boyunca Arnavutluk halkının bu doğrultuda verdiği büyük desteği büyük bir memnuniyetle izlemekteyim. Nitekim, standartlarımızı NATO standartları düzeyine çıkartmak amacıyla hükümetimizin gereken reformları başlatmasında halkın bu desteği önemli rol oynamıştır.
Pirms kļuvu par valsts prezidentu, astoņus gadus strādāju par aizsardzības ministru, kā arī par Albānijas Atlantiskās asociācijas priekšsēdētāju. Tāpēc varu apliecināt, ka integrācija NATO ir bijusi un joprojām ir Albānijas augstākā prioritāte. Tiešām šīs desmitgades laikā man ir bijusi iespēja vērot to milzīgo atbalstu, ko albāņu tauta ir sniegusi šiem centieniem. Tas ir pamats, kas ļāvis valdībai veikt nepieciešamās reformas, lai tuvinātu mūsu valsts standartus NATO prasībām.
Перед тим як стати президентом Албанії, я впродовж восьми років перебував на посадах міністра оборони і голови Албанської Атлантичної Асоціації, і можу засвідчити, що інтеграція в НАТО була і залишається для моєї країни пріоритетним завданням. Протягом останніх десяти років я був свідком того, як в албанському суспільстві міцніє підтримка цієї мети – підтримка, що дала уряду можливість здійснити реформи, необхідні для виконання вимог, передбачених членством в Альянсі.
  NATO Review - Mашината ...  
  Генерален секретар на Н...  
Трето, НАТО може да организира целия спектър многонационални военни операции, включително за борба с тероризма, благодарение на своята интегрирана военна структура, способностите за оперативно планиране и възможността да използва широка гама северноамерикански и европейски военни способности и средства.
Thirdly, NATO is capable of mounting a full range of significant multinational military operations, including with respect to fighting terrorism, due to its integrated military structure, capacity for operational planning, and ability to call on a wide range of North American and European military assets and capabilities. The Alliance is continuously building on the experience and lessons learned through its ongoing operations linked, directly or otherwise, to the fight against terrorism, including Operation Active Endeavour in the Mediterranean Sea, its operation in Afghanistan, and the training mission in Iraq.
Troisièmement, l’OTAN est capable de monter toute une série d’opérations militaires multinationales d’importance, y compris pour la lutte contre le terrorisme, grâce à sa structure militaire intégrée, à sa capacité de planification opérationnelle et à la possibilité qu’elle a de faire appel à une vaste gamme de moyens et de capacités en provenance d’Amérique du Nord et d’Europe. L’Alliance fait constamment fond sur l’expérience acquise et sur les enseignements tirés lors des opérations en cours qui sont liées, directement ou non, à la lutte contre le terrorisme, notamment l’opération Active Endeavour en Méditerranée, l’opération menée en Afghanistan et la mission d’entraînement en Iraq.
Drittens ist die NATO dank ihrer integrierten militärischen Struktur, ihrer Fähigkeiten bei der Operationsplanung und ihrer Möglichkeit, eine Fülle von nordamerikanischen und europäischen Militäreinrichtungen und -ressourcen zu nutzen, in der Lage, umfangreiche, schlagkräftige multinationale Militäroperationen durchzuführen, auch im Bereich der Terrorismusbekämpfung. Das Bündnis baut ständig auf seinen Erfahrungen und Erkenntnissen auf, die es durch seine laufenden, direkt oder indirekt mit dem Kampf gegen den Terrorismus verknüpften Operationen gewinnt, darunter die Operation „Active Endeavour“ im Mittelmeer, die Operation in Afghanistan und die Schulungsmission im Irak.
En tercer lugar, la OTAN es capaz de emprender toda una gama de operaciones militares multinacionales de envergadura, incluidas las relativas a la lucha antiterrorista, gracias a su estructura militar integrada, su capacidad de planeamiento operativo y la posibilidad que tiene de recurrir a un amplio conjunto de equipos y capacidades militares de Norteamérica y Europa. La Alianza sigue aprovechando las experiencias y lecciones aprendidas durante sus actuales intervenciones, relacionadas directa o indirectamente con la lucha antiterrorista, como la operación Active Endeavour en el Mediterráneo, las operaciones en Afganistán y la misión de adiestramiento en Iraq.
In terzo luogo, la NATO è in grado di attivare un’intera gamma di notevoli operazioni militari multinazionali, tra cui quelle che concernono la lotta al terrorismo, grazie alla sua struttura militare integrata, alla sua capacità di pianificazione operativa, e alla capacità di far ricorso ad un’ampia gamma di risorse e capacità militari nordamericane ed europee. L'Alleanza costruisce continuamente sull'esperienza e sulle lezioni apprese attraverso le sue operazioni in corso collegate, direttamente o per altro verso, alla lotta al terrorismo, tra cui l’Operazione Active Endeavour nel mar Mediterraneo, l’operazione in Afghanistan, e la missione di addestramento in Iraq.
Em terceiro lugar, a NATO tem a capacidade de organizar todo um espectro de operações militares multinacionais significativas, nomeadamente de luta contra o terrorismo, graças à sua estrutura militar integrada, à sua capacidade de planeamento operacional e à capacidade de chamar a si uma vasta gama de meios e de capacidades militares norte-americanos e europeus. A Aliança está constantemente a basear-se na experiência e nas lições aprendidas com as suas operações em curso, relacionadas, directa ou indirectamente, com a luta contra o terrorismo, nomeadamente a Operação Active Endeavour no Mar Mediterrâneo, a sua operação no Afeganistão e a missão de treino no Iraque.
ثالثاً: يتمتع الحلف بالقدرة على شن سلسلة متكاملة من العمليات العسكرية بمشاركة العديد من الدول والتي تشمل القدرة على التخطيط العملياتي وإمكانية استخدام سلسلة واسعة من الإمكانيات العسكرية في أوروبا وأمريكا الشمالية وذلك لما يحظى به من بنية عسكرية متكاملة. ويحرص الحلف على الاستفادة من التجارب والخبرات التي اكتسبها خلال العمليات التي ترتبط بالحرب على الإرهاب بشكل مباشر أو غير مباشر مثل المساعي الفعالة في البحر المتوسط والعمليات الجارية في أفغانستان إلى جانب مهام التدريب في العراق.
In de derde plaats is de NAVO in staat alle mogelijke multinationale militaire operaties op te zetten, ook wat betreft de bestrijding van terrorisme, vanwege haar geïntegreerde militaire structuur, en vermogen voor operationele planning, en omdat zij een beroep kan doen op een breed scala aan Noord-Amerikaanse en Europese militaire middelen en vermogens. Het Bondgenootschap is voortdurend bezig voort te bouwen op de ervaringen en lessen opgedaan tijdens lopende operaties, die direct of indirect relevant zijn voor de strijd tegen terrorisme, zoals de Operatie Active Endeavour in het Middellandse Zeegebied, de operatie in Afghanistan, en de trainingsmissie in Irak.
Za třetí, NATO je schopné sestavit celé spektrum důležitých mnohonárodních vojenských misí, včetně protiteroristických operací, díky své integrované vojenské struktuře, schopnosti operativního plánování a nasazení rozsáhlých kontingentů severoamerických a evropských vojenských prostředků a kapacit. Aliance neustále staví na zkušenostech a ponaučení vyvozených z probíhajících operací, přímo nebo jiným způsobem spojených s bojem proti terorismu, zahrnujíce misi Aktivní úsilí v Středozemním moři, misi pomocných bezpečnostních sil v Afghánistánu a výcvikovou akci v Iráku.
Kolmandaks, kuna NATO-l on olemas lõimitud sõjaline struktuur, operatiivplaneerimisvõime ning allianss saab kaasata laiapindseid Põhja-Ameerika ja Euroopa sõjalisi vahendeid ja võimeid, on organisatsioon suuteline korraldama kogu spektri ulatuses rahvusvahelisi sõjalisi, sealhulgas ka terrorismivastaseid operatsioone. Alliansi kogemus kasvab pidevalt nende õppetundide kaudu, mida saadakse praegustel, otseselt või kaudselt terrorismivastase võitlusega seotud operatsioonidel, nagu näiteks Vahemerel elluviidaval operatsioonil „Active Endeavour”, Afganistani operatsioonil ja Iraagi väljaõppemissioonil.
Harmadszor, a NATO képes jelentős többnemzeti katonai műveletek teljes körének végrehajtására, beleértve a terrorellenes harcot köszönhetően integrált katonai struktúrájának, műveleti tervezési képességeinek, illetve azon adottságának, hogy észak-amerikai és európai katonai eszközök és képességek széles körére támaszkodhat. A Szövetség folyamatosan épít azon tapasztalatokra és tanulságokra, melyeket folyamatban lévő műveleteiben szerez közvetlenül vagy más módon a terrorizmus elleni harcban, beleértve a földközi-tengeri Active Endeavour műveletet, illetve afganisztáni küldetését, valamint az iraki kiképző missziót.
Í þriðja lagi er NATO í stakk búið til að standa að margvíslegum fjölþjóðlegum hernaðaraðgerðum, þar á meðal aðgerðum tengdum baráttunni gegn hryðjuverkum á grundvelli samþætts hernaðarskipulags síns, getu á sviði aðgerðaskipulagningar og möguleikans á beitingu fjölbreytts bandarísks og evrópsks vopnabúnaðar og annarra úrræða. Bandalagið vinnur stöðugt að því að byggja upp reynslu og draga lærdóm af núverandi aðgerðum sínum sem tengjast, beint eða óbeint, baráttunni gegn hryðjuverkum, þar með talið aðgerðinni Active Endeavour á Miðjarðarhafi, aðgerðum bandalagsins í Afganistan og þjálfunarverkefninu í Írak.
Trečia, savo integruotos karinės struktūros, operacinio planavimo pajėgumų ir gebėjimo sutelkti įvairiausią Šiaurės Amerikos ir Europos karinį potencialą ir pajėgumus dėka NATO geba surengti visapusišką stambaus masto daugianacionalinę karinę operaciją (taip pat ir kovai su terorizmu). Per savo vykdomas operacijas, tiesiogiai ar kaip kitaip susijusias su kova su terorizmu, pavyzdžiui, Aktyviųjų pastangų operaciją Viduržemio jūroje, operacijas Afganistane ir mokymo misiją Irake, Aljansas nepaliauja kaupęs patirtį ir mokęsis iš tos patirties.
Преди всичко Вьорнер имаше невероятната дарба да вписва всеки проблем в широката рамка на стратегическите интереси на Алианса. Умението му да мисли стратегически допринесе за приемането на новата Стратегическа концепция на НАТО на срещата в Рим през 1991 г. Тя подготви НАТО за осъществяване на операции за опазване на мира и регулиране на кризи и до голяма степен дефинира ролята, която НАТО играе днес в света.
First, Wörner had the extraordinary intellect to frame issues and questions into the broader strategic interests of the Alliance. In part, his ability to think strategically helped move the Alliance toward its new Strategic Concept, which was agreed at the Rome Summit in 1991. This set the stage for NATO to begin peacekeeping and crisis management operations, which have in many ways defined NATO’s role in the world today.
Tout d’abord, Manfred Wörner avait la faculté extraordinaire d’inscrire les problématiques et les questions dans la perspective des intérêts stratégiques plus larges de l’OTAN. Son aptitude à la réflexion stratégique a notamment contribué à faire évoluer l’Alliance vers son nouveau Concept stratégique, adopté au sommet de Rome, en 1991. C’est ainsi que fut préparée la voie qui devait permettre à l’OTAN de mener des opérations de maintien de la paix et de gestion des crises, lesquelles ont, à bien des égards, défini le rôle qu’elle joue dans le monde aujourd’hui.
Zunächst hatte Wörner den außerordentlichen Intellekt, die Fragen und Themengebiete in die größeren strategischen Interessen des Bündnisses einzubetten. Teils half seine Fähigkeit zum strategischen Denken, das Bündnis hin zu ihrem neuen Strategischen Konzept zu bewegen, welches 1991 auf dem Gipfel in Rom vereinbart wurde. Dies bildete das Fundament für die friedenserhaltenden Operationen und die Krisenmanagement-Operationen der NATO, die in vielerlei Hinsicht die Rolle der NATO in der Welt von heute definiert haben.
En primer lugar, Wörner tuvo una capacidad extraordinaria a la hora de enmarcar los problemas y decisiones dentro de los intereses estratégicos globales de la Alianza. Su habilidad para el pensamiento estratégico fue uno de los factores que impulsaron la adopción de un nuevo Concepto Estratégico en la Cumbre de Roma de 1991. Este fue el punto de partida para emprender las operaciones de mantenimiento de la paz y gestión de crisis, que han servido en muchos sentidos para definir el papel de la OTAN en el mundo actual.
Primo, Wörner dimostrava una straordinaria capacità nell’inquadrare questioni e problemi nell’ambito dei più vasti interessi strategici dell'Alleanza. In parte, fu la sua capacità di ragionare in termini strategici che contribuì a portare l'Alleanza verso il suo nuovo Concetto strategico, approvato poi nel vertice di Roma del 1991. Ciò costituì il presupposto perché la NATO avviasse operazioni di mantenimento della pace e di gestione delle crisi, che hanno sotto molti aspetti caratterizzato il ruolo della NATO nel mondo odierno.
Em primeiro lugar, Wörner tinha a extraordinária capacidade de enquadrar os assuntos e as questões no âmbito dos interesses estratégicos mais vastos da Aliança. Em parte, a sua capacidade de pensar em termos estratégicos ajudou a Aliança a avançar para o novo Conceito Estratégico, acordado na Cimeira de Roma, em 1991, o que criou as condições para que a NATO iniciasse operações de gestão de crises e de manutenção da paz, definindo de diversas formas o papel da NATO no mundo de hoje.
نجح مانفرد مستغلاً فطنته وحصافته في الاستفادة من القضايا الهامة لخدمة المصالح استراتيجية للحلف، كما أسهمت قدرته على التفكير الاستراتيجي في دفع الحلف نحو وضع رؤية استراتيجية جديدة وافق عليها الأعضاء خلال قمة روما 1991، الأمر الذي مهد الساحة أمام الناتو لبدء مهام حفظ السلام وعمليات إدارة الأزمات ورسم دور الناتو في عالمنا اليوم إلى حد كبير.
In de eerste plaats had Wörner het buitengewone intellect waarmee hij onderwerpen en vraagstukken kon inbedden in de bredere strategische belangen van Bondgenootschap. Zijn strategisch denkvermogen leidde voor een deel tot de aanname van het nieuwe Bondgenootschappelijke Strategische Concept, waarover tijdens de Top van Rome in 1991 overeenstemming werd bereikt. Dit baande de weg voor het ondernemen van de vredeshandhavings- en crisisbeheersingsoperaties door de NAVO, die op velerlei wijze zo gezichtsbepalend zijn voor de rol van de NAVO in de wereld van vandaag.
Wörner měl pozoruhodnou schopnost zasadit problémy a otázky do širšího rámce strategických zájmů Aliance. Dokázal strategicky přemýšlet, což přispělo k posunu Aliance směrem k nové strategické koncepci, která byla schválena na summitu v Římě v roce 1991. Tímto si Severoatlantická aliance připravila půdu k mírovým operacím a krizovému managementu, které v mnoha ohledech definují dnešní roli NATO.
Esiteks oli Wörneril erakordset taipu asetada küsimusi ja probleeme alliansi laiemate strateegiliste huvide konteksti. Osaliselt aitas tema strateegilise mõtlemise oskus alliansil liikuda uue strateegilise kontseptsiooni poole, mis võeti vastu Rooma tippkohtumisel 1991. aastal. Sellega loodi alus NATO rahuvalve- ja kriisiohjeoperatsioonidele, mis on suuresti määratlenud NATO rolli tänases maailmas.
Wörner hihetetlen intelligenciával tudta elhelyezni a kérdéseket és ügyeket a Szövetség szélesebb értelemben vett stratégiai érdekeinek keretében. Részben az ő stratégiai gondolkodása segítette a Szövetséget az új stratégiai koncepció felé elvinni, amelyet az 1991-es római csúcstalálkozón fogadtak el. Ez teremtette meg a lehetőséget arra, hogy a NATO békefenntartó és válságkezelő műveleteket kezdjen, amely sok szempontból ma meghatározza a NATO szerepét a világban.
Fyrir það fyrsta hafði Wörner þá einstöku skarpskyggni að marka málefnum og álitamálum stað innan víðtækari hernaðarhagsmuna bandalagsins. Að hluta til var hæfni hans til að hugsa með tilliti til hernaðarhagsmuna mikilvægt innlegg í mótun nýrrar varnarstefnu sem samþykkt var á leiðtogafundinum í Róm árið 1991. Þetta var sá grundvöllur sem NATO hafði til að hefja friðargæsluverkefni og til að stjórna aðgerðum við hættuástand sem hafa á margan hátt sett mark sitt á hlutverk NATO í heiminum í dag.
Visų pirma Wörneris turėjo ypatingą įžvalgą ir gebėjimą pateikti problemas ir klausimus platesniame Aljanso strateginių interesų kontekste. Jo gebėjimas mąstyti strategiškai tam tikru mastu padėjo Aljansui žengti link naujos Strateginės koncepcijos, dėl kurios ir buvo susitarta viršūnių susitikime Romoje 1991 metais. Tai padėjo pagrindus NATO pradėti taikos palaikymo ir krizių valdymo operacijas, o tai didžiausia dalimi nulėmė NATO vaidmenį nūdienos pasaulyje.
For det første hadde Wörner det spesielle intellektet for å innlemme saker og spørsmål i Alliansens bredere, strategiske interesser. Delvis bidro hans evne til å tenke strategisk til å bevege Alliansen mot dens nye, strategiske konsept, som det ble enighet om på toppmøtet i Roma i 1991. Dette satte scenen for at NATO skulle begynne sine fredsbevarende og krisehåndteringsoperasjoner, som på mange måter har definert NATOs rolle i verden i dag.
Po pierwsze, Wörner miał niezwykłą zdolność intelektualną do umieszczania zagadnień i pytań w kontekście szerszych interesów strategicznych Sojuszu. Po części, jego zdolność do strategicznego myślenia pokierowała Sojusz ku nowej koncepcji strategicznej, która została przyjęta podczas szczytu w Rzymie, w 1991 roku. Stworzyła ona warunki do podjęcia przez NATO operacji utrzymania pokoju i zarządzania kryzysowego, które pod wieloma względami zdefiniowały współczesną rolę NATO na świecie.
În primul rând, Wörner avea extraordinara capacitate de a plasa diferitele aspecte şi întrebări în cadrul intereselor strategice mai ample ale Alianţei. Calitatea sa de a gândi strategic a ajutat într-o anumită măsură Alianţa să ajungă la noul său Concept Strategic, care a fost adoptat la Summit-ul de la Roma din 1991. Acesta a asigurat condiţiile necesare pentru ca NATO să înceapă desfăşurarea operaţiilor sale de menţinere a păcii şi de răspuns la crize, care au definit, din multe puncte de vedere, rolul NATO în lumea de astăzi.
Во-первых, Вернер обладал необыкновенным умом, способным вписать вопросы и проблемы в более широкий контекст стратегических интересов Североатлантического союза. Отчасти, его способность стратегически мыслить помогла продвинуть НАТО к новой Стратегической концепции, согласованной во время встречи в верхах в Риме в 1991 году. Это подготовило почву для миротворческих операций и операций кризисного регулирования НАТО, которые во многом определили ее роль в современном мире.
Wörner mal pozoruhodnú schopnosť zasadiť problémy a otázky do širšieho rámca strategických záujmov Aliancie. Dokázal strategicky myslieť, čo prispelo k posunu Aliancie smerom k novej strategickej koncepcii, ktorá bola schválená na summite v Ríme v roku 1991. Týmto si Severoatlantická aliancia pripravila pôdu k mierovým operáciám a krízovému managementu, ktoré v mnohých ohľadoch definujú dnešnú úlohu NATO.
Prvič, Wörner je kot človek izjemnega intelekta teme in vprašanja umestil v širše strateške interese zavezništva. Delno je njegova sposobnost strateškega razmišljanja pomagala zavezništvu kreniti na pot novega strateškega koncepta, o katerem so se dogovorili na vrhu v Rimu leta 1991. S tem je bil za Nato pripravljen teren za začetek operacij ohranjanja miru in kriznega upravljanja, ki so v mnogih pogledih opredelile Natovo vlogo v današnjem svetu.
Wörner, her şeyden önce, konular ve sorunları İttifak’ın kapsamlı stratejik çıkarları içinde bir çerçeveye oturtabilecek zekaya sahipti. Bir açıdan, Wörner’in stratejik düşünme yeteneği 1991 de yapılan Roma zirvesinde İttifak’a Stratejik Kavramı kazandırmıştır. NATO bundan sonra barışı koruma ve kriz yönetimi operasyonları yürütmeye başlamıştır. Bu faaliyetler bugün NATO’nun dünyadaki rolünü belirlemiştir.
Pirmkārt, Vorneram bija ekstraordinārs intelekts un spējas likt problēmas un jautājumus plašākā alianses interešu perspektīvā. Daļēji, viņa spējas stratēģiski domāt palīdzēja aliansei virzīties pretim tās jaunajai Stratēģiskajai koncepcijai, kas tika pieņemta Romas samitā 1991.gadā. Tas ļāva NATO sākt miera uzturēšanas un krīzes vadības operācijas, kas, daudzējādā ziņā, ir definējušas NATO lomu mūsdienu pasaulē.
1 2 3 4 5 6 7 Arrow