япония – Traduction – Dictionnaire Keybot

Spacer TTN Translation Network TTN TTN Login Deutsch English Spacer Help
Langues sources Langues cibles
Keybot 40 Résultats  www.nato.int
  Вестник НАТО - Индия и ...  
Контакты на рабочем уровне между Китаем и НАТО явно не стали препятствием на пути стремительного подъема этой страны. И международный престиж таких стран, как Япония, Египет или Австралия не пострадал из-за их сотрудничества с НАТО.
Are these valid arguments? First, any concern that India could be relegated to the status of a junior NATO partner is misplaced. China's staff level contacts with NATO have certainly not hindered that nation’s rapid ascent. And neither has the international stature of countries like Japan, Egypt or Australia suffered from their cooperation with NATO.
Ces arguments sont-ils valables ? Tout d’abord, toute crainte que l’Inde puisse être reléguée au statut de partenaire « junior » de l’OTAN est déplacée. Les contacts pratiques de la Chine avec l’Alliance n’ont certainement pas entravé l’ascension rapide de ce pays. Et la stature internationale d’États tels que le Japon, l’Égypte ou l’Australie n’a pas non plus pâti de leur coopération avec l’OTAN.
  Азия, НАТО и ее партнер...  
Япония намерена использовать НАТО в качестве дополнительного форума, позволяющего в большей мере познакомить мир и особенно Европу с условиями безопасности в Азии
It is Japan’s intention to use NATO as an additional venue to raise international, particularly European, awareness of the Asian security situation
Le Japon compte utiliser l’OTAN comme cadre supplémentaire pour sensibiliser la communauté internationale, et en particulier l’Europe, à la situation sécuritaire en Asie
Japan verfolgt die Absicht, die NATO als zusätzlichen Kanal zu nutzen, um die internationale Gemeinschaft und insbesondere Europa auf die Sicherheitslage in Asien aufmerksam zu machen
Japón pretende utilizar la OTAN como un escenario adicional para concienciar a la comunidad internacional, y en especial a Europa, de la situación de seguridad en Asia
L'intento del Giappone è quello di usare la NATO come ulteriore sede per accrescere la consapevolezza internazionale, in particolare quella europea, della situazione della sicurezza in Asia
A intenção do Japão é utilizar a NATO como mais um fórum para alertar a comunidade internacional, e em especial os europeus, para a situação de segurança na Ásia
تسعى اليابان لاستخدام حلف الناتو كوسيلة إضافية لتعزيز الادراك العالمي، والأوروبي خصوصاً، للوضع الأمني في آسيا.
Japan is van plan de NAVO te gebruiken als een aanvullend forum om het internationale, en met name het Europese, bewustzijn te verhogen t.a.v. de veiligheidssituatie in Azië
Япония възнамерява да използва НАТО като още един форум, където да привлече вниманието на международната общност и особено на Европа към сигурността в Азия.
Záměrem Japonska je použít NATO jako doplňující platformu, která umožní ve světě, a zvláště v Evropě, zvýšení informovanosti o bezpečnostní situaci v Asii
Jaapan kavatseb kasutada NATOt kohtumispaigana, kus on võimalik suurendada rahvusvahelist, eeskätt aga Euroopa teadlikkust Aasia julgeolekuolukorrast.
Japánnak az a szándéka, hogy a NATO-t olyan további fórumként használja, ahol a szélesítheti az ázsiai biztonsági helyzettel kapcsolatos nemzetközi, különösen Európával kapcsolatos ismereteit.
Í Japan hyggjast menn nota NATO sem viðbótarvettvang til að vekja athygli á alþjóðavísu, og sérstaklega í Evrópu, á stöðu öryggismála í Asíu
Japonija yra suinteresuota pasinaudoti NATO kaip papildoma galimybe labiau atkreipti tarptautinį, ypač Europos, dėmesį į saugumo situaciją Azijoje
Det er Japans hensikt å bruke NATO som en ekstra kanal for å øke internasjonal, spesielt europeisk, oppmerksomhet om den asiatiske sikkerhetssituasjonen.
Intencją Japonii jest wykorzystywać NATO, jako dodatkowe forum, na którym można podnosić międzynarodową, a zwłaszcza europejską, świadomość dotyczącą sytuacji bezpieczeństwa w Azji
Intenţia Japoniei este aceea de a folosi NATO ca o modalitate suplimentară de a ridica gradul de conştientizare la nivel internaţional şi, în special, european în privinţa situaţiei securităţii Asiei
Zámerom Japonska je použiť NATO ako doplňujúcu platformu, ktorá umožní vo svete, a zvlášť v Európe, zvýšenie informovanosti o bezpečnostnej situácii v Ázii.
Namen Japonske je, da Nato izkoristi kot dodatno prizorišče za povečanje mednarodne, in še zlasti evropske ozaveščenosti o azijski varnostni situaciji.
Japonya’nın amacı uluslararası toplumun ve özellikle Avrupa toplumunun Asya’daki güvenlik durumu ile ilgili bilincini arttırmak için NATO’yu kullanmaktır.
Japānas nolūks ir izmantot NATO kā papildu forumu, lai pievērstu starptautisko, it īpaši Eiropas, uzmanību drošības situācijai Āzijā
  Азия, НАТО и ее партнер...  
Далеко не случайно, что до сих пор большинство новых партнеров Североатлантического союза за пределами евроатлантического региона – это на самом деле союзники США, как, например, Австралия и Япония
It is certainly no coincidence that so far, most of the Alliance’s new partners beyond the Euro-Atlantic region are in fact US allies, such as Australia and Japan
Ce n’est certainement pas une coïncidence si jusqu’ici la plupart des nouveaux partenaires de l’Alliance extérieurs à la région euro-atlantique sont en fait des alliés des États-Unis, comme l’Australie et le Japon
Es ist sicherlich kein Zufall, dass die meisten der neuen Partner des Bündnisses jenseits der europäisch-atlantischen Region de facto Alliierte der USA wie Australien und Japan sind.
No es ninguna coincidencia que hasta ahora la mayoría de los nuevos socios de la Alianza fuera del área euroatIántica sean aliados de EEUU, como Japón y Australia
Non è certamente una coincidenza che finora, la maggior parte dei nuovi partner dell’Alleanza, al di fuori della regione euro-atlantica, siano di fatto alleati degli Stati Uniti, come Australia e Giappone.
Não é uma coincidência o facto de, até ao momento, a maioria dos novos parceiros da Aliança de fora da região euro-atlântica se contar entre os aliados dos Estados Unidos, como a Austrália e o Japão
حتى الآن، مثّل حلفاء الولايات المتحدة، مثل أستراليا واليابان، غالبية شركاء حلف الناتو الجُدد من خارج المنطقة الأورو ـ أطلسية؛ وهذا ليس من قبيل الصدفة.
Het is zeker geen toeval dat tot dus ver de meeste nieuwe partners van het Bondgenootschap buiten het Euro-Atlantische gebied, in feite bondgenoten van de VS zijn, zoals Australië en Japan
Очевидно не е съвпадение, че повечето нови партньори на НАТО извън евроатлантическата зона като Австралия и Япония са съюзници на САЩ
Určitě není náhodou, že až dosud je většina nových partnerů Aliance mimo euroatlantický prostor ve skutečnosti z řad spojenců USA, jako například Austrálie a Japonsko
Kahtlemata ei ole juhus, et siiani on enamik alliansi uutest Euro-Atlandi piirkonna välistest partneritest tegelikult USA liitlased, nagu Austraalia ja Jaapan.
Bizonyosan nem véletlen, hogy eddig a Szövetségnek az euró-atlanti régión kívülről származó új partnereinek zöme az USA szövetségese, például Ausztrália és Japán.
Það er engin tilviljun að enn sem komið er, eru flest hinna nýju samstarfsríkja bandalagsins utan Evró-Atlantshafssvæðisins, í reynd bandalagsríki Bandaríkjanna, lönd á borð við Ástralíu og Japan.
Tikrai nėra joks atsitiktinumas, kad kol kas dauguma Aljanso naujųjų partnerių, esančių už euroatlantinės erdvės ribų, kaip antai Australija ir Japonija, yra faktiškai JAV sąjungininkės
Det er absolutt ikke noe sammentreff at så langt er de fleste av Alliansens nye partnere utenfor den euro-atlantiske regionen, slik som Australia og Japan, faktisk allierte med USA.
Bezsprzecznie nie jest przypadkiem, że większość nowych parterów w Sojuszu daleko poza obszarem transatlantyckim, to w istocie sojusznicy USA, jak Australia i Japonia.
Nu este, desigur, nicio coincidenţă că, până acum, cei mai mulţi dintre noii parteneri ai Alianţei din afara spaţiului euro-atlantic sunt, de fapt, aliaţi ai SUA, precum Australia şi Japonia
Určite nie je náhodou, že doposiaľ pochádza väčšina nových partnerov Aliancie mimo euroatlantického priestoru v skutočnosti z radov spojencov USA, ako napríklad Austrália a Japonsko
Gotovo ni naključje, da so do zdaj nove partnerice zavezništva izven evroatlantske regije povečini pravzaprav zaveznice ZDA, kot na primer Avstralija in Japonska.
Bugüne kadar Avustralya ve Japonya gibi İttifak’ın Avrupa-Atlantik bölgesi dışındaki yeni ortaklarının çoğunun ABD müttefikleri olmaları bir rastlantı değildir.
Tā noteikti nav nejaušība, ka uz šo brīdi lielākā daļa alianses jauno partneru, kas nāk no valstīm aiz Eiroatlantiskā reģiona, ir, faktiski, ASV sabiedrotās valstis, tādas kā Austrālija un Japāna
  Будущая роль Азии  
Бремя уверенной победы: новая Япония?
La responsabilidad de una gran victoria: ¿Un nuevo Japón?
De last van een overweldigende overwinning: een nieuw Japan?
Бремето на смазващата изборна победа - една нова Япония?
Suure võidu koorem – uus Jaapan?
A földcsuszamlásszerű győzelem terhe: egy új Japán?
Triuškinančios pergalės našta: nauja Japonija?
Byrden ved en valgskredsseier: et nytt Japan?
Mamy kilka incydentów w Afryce,
Ezici bir galibiyetin bedeli: yeni bir Japonya mı?
Spožas uzvaras slogs: jauna Japāna?
  Азия, НАТО и ее партнер...  
Бремя уверенной победы: новая Япония?
The burden of a landslide victory: a new Japan?
Die Last eines erdrutschartigen Sieges: ein neues Japan?
La responsabilidad de una gran victoria: ¿Un nuevo Japón?
O peso de uma vitória esmagadora: um novo Japão?
De last van een overweldigende overwinning: een nieuw Japan?
Бремето на смазващата изборна победа - една нова Япония?
Tíha drtivého vítězství - nové Japonsko?
Suure võidu koorem – uus Jaapan?
A földcsuszam- lásszerű győzelem terhe: egy új Japán?
Ókostirnir við stórsigur í kosningum: Nýtt Japan?
Triuškinančios pergalės našta: nauja Japonija?
Byrden ved en valgskredsseier: et nytt Japan?
Rezultat miażdżącego zwycięstwa w wyborach: nowa Japonia?
Povara unei victorii zdrobitoare: o nouă Japonie?
Tiaž drvivého víťazstva - nové Japonsko?
Breme prepričljive volilne zmage: nova Japonska?
Ezici bir galibiyetin bedeli: yeni bir Japonya mı?
Spožas uzvaras slogs: jauna Japāna?
  Вестник НАТО - Предыдущ...  
Япония
citations
yirgas
Yemen
xiita
مقتطفات
Zweden
предложения
citáty
tsitaadid
World Cup
cytaty
Yemen
citáty
Японія
  Вестник НАТО  
Япония
Yémen
yirgas
Yemen
xiita
Zweden
zločin
World Cup
Yemen
  Nato Review  
НАТО и Япония: укрепляя стабильность в Азии
L’OTAN et le Japon : le renforcement de la stabilité en Asie
Die NATO und Japan – Stärkung der Stabilität Asiens
La OTAN y Japón: cómo fomentar la estabilidad en Asia
NATO e Giappone: rafforzare la stabilità in Asia
ΝΑΤΟ και Ιαπωνία: H ενίσχυση της σταθερότητας στην Ασία
NATO og Japan: Styrkelse af stabiliteten i Asien
NATO ja Jaapan: Aasia stabiilsuse tugevdamine
A NATO és Japán: Az ázsiai stabilitás megerősítése
NATO og Japan: stöðugleiki efldur í Asíu
NATO ir Japonija: Azijos stabilumo stiprinimas
NATO og Japan: styrking av den asiatiske stabiliteten
NATO i Japonia – wzmacnianie stabilności w Azji
NATO şi Japonia: Întărirea stabilităţii în Asia
NATO a Japonsko: Posilňovanie stability v Ázii
NATO ve Japonya : Asya’da İstikrarın Güçlendirilmesi
נאט"ו ויפן: חיזוק היציבות באסיה
НАТО і Японія: посилення стабільності в Азії.
  Вестник НАТО - Предыдущ...  
Бремя уверенной победы: новая Япония? 19 Апрель 2010
L’Afghanistan (Partie 1) : la problématique
Fotostory: Sicherheitspolitische Entwicklungen in Asien in Bildern 21 April 2010
Il traffico marittimo e la pirateria: un punto di vista qualificato 14 maggio 2010
A China e o Ocidente: conflitos informáticos? 19 abril 2010
لماذا ينبغي علينا أنْ نقلق من وضْع اليمن؟ 10 أكتوبر 2010
De scheepvaart en piraterij: Een blik van de top 12 Mei 2010
Конфликти на и извън терена 26 Юли 2010
Veřejné mínění - racionálnost jednoduchosti (Část 1) 7 Březen 2010
Kaitse ja rünnak – jalgpall relvajõudude pilgu läbi 24 juuli 2010
A közvélemény támogatása - az egyszerűség zsenialitása (1. rész) 2 március 2010
Mið-Asía: þar sem völd, stjórnmál og efnahagsmál rekast á 19 Apríl 2010
Futbolas: tiesiog žaidimas ar karas su kamuoliu?
Den skitne bomben: lav kostnad, høy risiko 23 mai 2010
MAEA (IAEA): agencja globalna? 7 Czerwiec 2010
Cronică foto: momente cheie ale fotbalului surprinse de cameră 5 august 2010
Významné futbalové udalosti okom kamery 23 Júl 2010
Fotoreportaža: ključni nogometni trenutki, ujeti s fotoaparatom 22 Julij 2010
Китай і кліматичні зміни: в оці бурі? 16 Квітень 2010
  Предыдущие выпуски  
Бремя уверенной победы: новая Япония? 19 Апрель 2010
L’Afghanistan (Partie 1) : la problématique
China und der Klimawandel: im Auge des Orkans? 21 April 2010
Il traffico marittimo e la pirateria: un punto di vista qualificato 14 maggio 2010
Compreensão do público: a simplicidade é o melhor (parte 1) 16 março 2010
لعبة وإعادة ترتيب ومباراة جيدة؟ 7 ديسمبر 2010
China en klimaatverandering: in het oog van de storm? 9 April 2010
Фого разказ - важни мигове от футбола, запечатани от фотоапарата 26 Юли 2010
Střední Asie - oblast, kde se střetává moc, politika a ekonomika 21 Duben 2010
Kaitse ja rünnak – jalgpall relvajõudude pilgu läbi 24 juuli 2010
Miben változzon a NATO? (1. és 2. rész)
Asía, NATO og samstarfsaðilarnir: flókin tengsl? 19 Apríl 2010
Obamos branduolinė svajonė: taip, jis gali? 3 birželis 2010
IAEA: det globale nøkkelbyrå? 23 mai 2010
Cronică foto: momente cheie ale fotbalului surprinse de cameră 5 august 2010
Obrana a útok - aký názor má na futbal vojsko 23 Júl 2010
Umazana bomba: nizki stroški, visoko tveganje 7 Junij 2010
  Бремя уверенной победы:...  
После более пятидесяти лет почти непрерывного правления Либерально-демократической партии (ЛДП), на всеобщих выборах в августе 2009 года Япония сменила курс. Демократическая партия Японии (ДПЯ) одержала победу на выборах с неожиданно большим отрывом, превзойдя даже собственные прогнозы.
After more than 50 years of almost uninterrupted Liberal Democratic Party (LDP) government, Japan moved in a new direction in its general elections of August 2009. The Democratic Party of Japan (DPJ) won the country’s general elections by an unexpectedly high margin – surpassing even the winning party’s predictions. Even though some DPJ members started their career in the LDP, the new government seems to be serious about creating a new Japan.
Après plus de cinquante années de pouvoir, pratiquement sans interruption, du Parti libéral démocrate (PLD), le pays a pris une nouvelle direction lors des élections générales tenues en août 2009, remportées par le Parti démocrate du Japon (PDJ) avec une marge étonnamment élevée, qui a dépassé même ses propres prévisions. Même si certains membres du PDJ ont commencé leur carrière au sein du PLD, le nouveau gouvernement semble fermement résolu à créer un nouveau Japon.
Nach über 50 Jahren der nahezu ununterbrochenen Herrschaft der Liberaldemokratischen Partei (LDP) hat Japan in den Wahlen vom August 2009 einen neuen Weg eingeschlagen. Die Demokratische Partei Japans (DPJ) hat die Wahlen unerwartet deutlich gewonnen und sogar die eigenen Vorhersagen übertroffen. Obwohl einige Mitglieder der DPJ ihre Laufbahn in der LDP begonnen haben, scheint die neue Regierung es mit der Schaffung eines neuen Japan ernst zu meinen.
Después de más de 50 años de gobierno casi ininterrumpido del Partido Liberal Democrático (LDP), Japón cambió de rumbo en las elecciones generales de agosto de 2009, ganadas por el Partido Democrático del Japón (DPJ) por un margen inesperadamente amplio que sobrepasó, incluso, las predicciones del propio partido. Aunque algunos de los miembros del DPJ comenzaron su carrera política en el LDP, el nuevo gobierno parece tomarse en serio su promesa de crear un Japón nuevo.
Dopo oltre 50 anni di quasi ininterrotto governo del partito Liberal Democratico (LDP), il Giappone ha cambiato indirizzo politico nelle elezioni generali dell’agosto 2009. Il partito Democratico del Giappone (DPJ) ha vinto le elezioni generali del paese con un margine inaspettatamente alto, che superava addirittura le previsioni dello stesso partito vincitore. Anche se alcuni membri del DPJ hanno cominciato la loro carriera politica nel LDP, il nuovo governo sembra seriamente impegnato a dar vita ad un nuovo Giappone.
Depois de mais de cinquenta anos de governação praticamente ininterrupta por parte do Partido Democrático Liberal (PDL), nas eleições legislativas de Agosto de 2009, o Japão adoptou um novo rumo. O Partido Democrático do Japão (PDJ) venceu as legislativas por uma margem inesperadamente grande, ultrapassando mesmo as previsões do partido vencedor. Apesar de alguns membros do PDJ terem iniciado a sua carreira no PDL, o novo governo parece encarar seriamente a criação de um novo Japão.
بعد أكثر من نصف قرن من الحكم شبه المتواصل للحزب الليبرالي الديموقراطي على رأس الحكومة اليابانية، اتخذت البلاد وجهة جديدة بعد الانتخابات العامة في آب/أغسطس 2009. وحقق عندها الحزب الديموقراطي الياباني فوزاً ساحقاً غير متوقع فاق حتى تصور الحزب الفائز. ويبدو أن الحزب الديموقراطي الياباني جدي في سعيه إلى بناء يابان جديدة، علماً أن عدداً كبيراً من أعضاء الحزب كانوا ينتمون سابقاً إلى الحزب الحزب الليبرالي الديموقراطي.
Na meer dan 50 jaar bijna onafgebroken geregeerd te zijn door de Liberale Democratische Partij (LDP), is Japan een nieuwe richting in geslagen na de algemene verkiezingen van augustus 2009. De Democratische Partij van Japan (DPJ) heeft de algemene verkiezingen in het land gewonnen met een onverwacht hoge marge – die zelfs de voorspellingen van de winnende partij nog overtrof. Hoewel sommige leden van DPJ hun carrière in de LDP begonnen zijn, lijkt de nieuwe regering ernst te willen maken met het scheppen van een nieuw Japan.
След над 50 години почти непрекъснато управление на Либерално-демократическата партия (ЛДП), на общите избори през август 2009 г. Япония избра нова посока. Демократическата партия на Япония (ДПЯ) спечели изборите с неочаквано висок резултат, надвишаващ дори собствените й прогнози. И макар че някои от членовете на ДП са започнали кариерата си в редиците на ЛДП, новото правителство изглежда сериозно решено да създаде една нова Япония.
Co se týká klimatických změn, mnozí pozorovatelé stále spojují Japonsko se známou konferencí v Kjótu, která stanovila limity uhlíkových emisí. Japonsko však zatím není příliš úspěšné v řešení problémů životního prostředí. V dnešní době produkuje o 9,2% více skleníkových plynů než v roce 1999. Japonsko nemělo po celá desetiletí pevná pravidla a cíle ohledně ochrany životního prostředí a průmysl si vše reguloval sám.
Pärast 50aastast peaaegu katkematut Liberaaldemokraatliku Partei (LDP) valitsemist andsid augustis Jaapanis toimunud üldvalimised riigile uue suuna. Valimised võitis ülekaalukalt Jaapani Demokraatlik Partei (JDP) – ületades isegi iseenda valimisootusi. Kuigi nii mõnedki JDP liikmed on oma karjääri alustanud LDPs, on uuel valitsusel tõsised kavatsused panna alus uuele Jaapanile.
A Liberális Demokrata Párt (LDP) több mint 50 évnyi megszakítás nélküli kormányzását követően, Japán új irányban indult el a 2009 augusztusi választásokat követően. A Japán Demokrata Párt (JDP) váratlanul nagyarányú győzelmet ért el a választásokon – meghaladva ezzel még a győztes párt jóslatait is. Annak ellenére, hogy néhány DPJ- politikus a karrierjét az LDP-ben kezdte, az új kormány úgy tűnik komolyan gondolja, hogy egy új Japánt kezd építeni.
Eftir meira en hálfrar aldar nánast óslitna stjórnarsetu Frjálslynda flokksins (LDP) urðu kaflaskil í Japan í þingkosningunum í ágúst 2009. Lýðræðisflokkurinn í Japan (DPJ) sigraði í kosningunum með óvæntum mun – sem fór fram úr væntingum sigurvegaranna sjálfra. Jafnvel þótt sumir meðlimir DPJ hafi byrjað feril sinn hjá LDP, virðist nýja ríkisstjórnin hafa einsett sér að skapa nýtt Japan.
Po daugiau kaip 50 metų beveik be pertrūkių gyvavusios liberalų demokratų partijos (LDP) vyriausybės, 2009 m. rugpjūtį įvykus visuotiniams rinkimams, Japonija pasuko nauja kryptimi. Japonijos demokratinė partija (JDP) laimėjo rinkimus nelauktai dideliu skirtumu, netgi pralenkusi savo, kaip pirmaujančios partijos, prognozes. Nepaisant to, kad kai kurie JDP nariai savo karjerą pradėjo LDP, naujoji vyriausybė, atrodo, yra rimtai nusiteikusi sukurti naują Japoniją.
Po ponad 50 latach niemal nieprzerwanych rządów Partii Liberalno-Demokratycznej (LDP), Japonia poszła w nowym kierunku w wyniku wyborów powszechnych w tym państwie w sierpniu 2009 r. Demokratyczna Partia Japonii (DPJ) wygrała wybory powszechne w tym kraju z nieoczekiwanie wielką przewagą – wykraczającą nawet poza prognozy zwycięskiej partii. Chociaż niektórzy członkowie DPJ rozpoczęli swoją karierę w LDP, nowy rząd wydaje się mieć poważny zamiar stworzenia nowej Japonii.
După mai mult de 50 de ani de guvernare aproape neîntreruptă a Partidului Democratic Liberal (LDP), Japonia s-a deplasat într-o nouă direcţie, în urma alegerilor generale din august 2009. Partidul Democratic al Japoniei (DJP) a câştigat alegerile generale la o diferenţă neaşteptat de mare, care a depăşit chiar şi propriile sale previziuni. Deşi unii membri DJP şi-au început cariera la LDP, noul guvern pare să fie profund interesat să creeze o nouă Japonie.
Čo sa týka klimatických zmien, mnohí pozorovatelia stále spojujú Japonsko so známou konferenciou v Koite, ktorá stanovila limity uhlíkových emisií. Japonsko však zatiaľ nie je príliš úspešné v riešení problémov životného prostredia. V dnešnej dobe produkuje o 9,2% viac skleníkových plynov než v roku 1999. Po celé desaťročia nemalo Japonsko pevné pravidlá a ciele ohľadne ochrany životného prostredia a priemysel si všetko reguloval sám.
Po več kot 50-ih letih skoraj neprekinjene vladavine Liberalno demokratske stranke je Japonska na splošnih volitvah avgusta 2009 krenila v novo smer. Japonska demokratska stranka (DPJ) je na splošnih državnih volitvah zmagala z nepričakovano visokim odstotkom, ki je celo presegel napovedi zmagovalne stranke. Čeprav so nekateri člani DPJ svojo kariero začeli v LDP, se zdi, da nova vlada misli resno, ko govori o oblikovanju nove Japonske.
Elli yıldan uzun bir süre kesintisiz olarak iktidarda olan Liberal Demokratik Parti (LDP) hükümetinin Ağustos 2009’da yapılan genel seçimleri kaybetmesiyle Japonya yeni bir yönde ilerlemeye başladı. Japonya Demokrat Partisi (JDP) seçimleri beklenmedik derecede büyük bir farkla, hatta kendi tahminlerini dahi aşan bir farkla, kazandı. Her ne kadar bazı JDP üyeleri siyasi kariyerlerine LDP’de başlamışlarsa da, yeni hükümet yeni bir Japonya yaratmakta kararlı görünüyor.
Pēc 50 gandrīz nepārtraukta Liberāli demokrātiskas partijas (LDP) darba gadiem valdībā, Japāna pēc vispārējām vēlēšanām 2009.gada augustā ir uzņēmusi jaunu virzienu. Demokrātiskā Japānas partija (DPJ) uzvarēja valsts vispārējās vēlēšanās ar negaidīti lielu pārsvaru – pārsniedzot pat uzvarētājas partijas prognozes. Lai arī daži DPJ locekļi ir sākuši savu karjeru LDP, jaunā valdība izskatās apņēmības pilna radīt jaunu Japānu.
  Азия, НАТО и ее партнер...  
Такие страны, как Австралия и Япония зачастую выглядят объектами политики партнерства Североатлантического союза, однако с точки зрения этих стран партнером является НАТО. В этой статье рассматривается вопрос о том, как новые «другие партнеры в мире» воспринимают НАТО.
While countries like Australia and Japan are often seen as objects of the Alliance’s partnership policy, it is NATO who is the partner from those countries’ perspective. This article will examine how NATO is perceived as a partner by the Alliance’s new “partners across the globe.” Why have those countries strengthened relations with NATO? What kind of partner is NATO in the eyes of those countries? And what do they expect from NATO?
Si des pays comme l’Australie et le Japon sont souvent considérés comme destinataires de la politique de partenariat de l’Alliance, de leur point de vue, c’est l’OTAN qui est le partenaire. Le présent article examinera comment l’OTAN est perçue comme un partenaire par ces nouveaux « partenaires dans le monde ». Pourquoi ces pays ont-ils renforcé leurs relations avec l’OTAN ? Quel type de partenaire est l’Alliance à leurs yeux ? Et qu’en attendent-ils ?
Während Länder wie Australien und Japan häufig als Gegenstände der Partnerschaftspolitik des Bündnisses gesehen werden, ist es die NATO, die aus Sicht dieser Länder der Partner ist. In diesem Artikel wird untersucht, wie die NATO von den „neuen Partnern in aller Welt“ als Partner wahrgenommen wird. Warum haben diese Länder ihre Beziehungen zur NATO intensiviert? Was für ein Partner ist die NATO in den Augen dieser Länder? Und was erwarten sie von der NATO?
Mientras que a menudo se percibe a naciones como Australia y Japón como objetivos de la política de asociación de la Alianza, para esos mismos países es la OTAN quien actúa como socio. En este artículo se analiza la percepción que tienen de la OTAN sus nuevos “socios de todo el mundo”. ¿Por qué han reforzado esos países sus relaciones con la Alianza? ¿Qué clase de socio es para ellos? ¿Qué esperan de ella?
Mentre paesi come Australia e Giappone sono spesso considerati oggetto della politica di partenariato dell'Alleanza, per questi paesi è la NATO a rappresentare la controparte. Questo articolo esaminerà come la NATO viene percepita, in quanto partner, dai nuovi "partner nel mondo" dell'Alleanza. Perché questi paesi hanno rafforzato le relazioni con la NATO? Che tipo di partner è la NATO ai loro occhi? E cosa si aspettano dalla NATO questi paesi?
Apesar de países como a Austrália e o Japão serem habitualmente considerados objecto da política de parceria da Aliança, do ponto de vista desses países, a NATO é que é o parceiro. Este artigo examinará como é que a NATO é vista, na perspectiva dos novos “parceiros da Aliança em todo o mundo”. Porque é que esses países reforçaram as suas relações com a NATO? Que tipo de parceira é a NATO, aos olhos desses países? O que esperam da NATO?
لطالما نظرت سياسة الشراكة التي يتّبعها حلف الناتو إلى دول مثل أستراليا واليابان كأهداف لهذه السياسة، بينما تنظر هذه الدول إلى حلف الناتو كشريك. سنحلل في هذا المقال ماذا يعني اعتبار حلف الناتو كشريك من وجهة نظر "الشركاء الجدُد عبر العالم". ولماذا عزّز هؤلاء الشركاء علاقاتهم مع حلف الناتو؟ وما نوع هذا الشريك المتمثّل بحلف الناتو من منظور هؤلاء الشركاء؟ وماذا يتوقعون من حلف الناتو؟
Hoewel landen als Australië en Japan dikwijls worden gezien als doelen voor het Bondgenootschappelijk partnerschaps-beleid, is het juist de NAVO die vanuit het perspectief van die landen als partner wordt beschouwd. In dit artikel wordt gekeken hoe de NAVO als partner wordt gezien door die nieuwe “wereldwijde partners” van het Bondgenootschap. Waarom hebben die landen hun betrekkingen met de NAVO versterkt? Wat voor’n soort partner is de NAVO in de ogen van die landen? En wat verwachten zij van de NAVO?
Тези страни често се смятат за обект на партньорската политика на НАТО, но от тяхна гледна точка НАТО е партньорът. В тази статия разглеждаме как "новите партньори на НАТО по света" възприемат Алианса като партньор. Защо укрепиха отношенията си с него? И какво очакват от НАТО?
Politická koncepce partnerství Aliance považuje země jako Austrálie a Japonsko za partnery, avšak z perspektivy těchto zemí je partnerem NATO. Tento článek se zamýšlí nad otázkou, jak na NATO pohlíží, jako na partnera, „partneři na druhé straně zeměkoule“. Proč tyto země upevnily své vztahy s NATO? Jakým partnerem je NATO v očích obyvatelstva těchto zemí? Co od NATO očekávají?
Kuigi sellistes riikides nagu Austraalia ja Jaapan nähakse sageli alliansi partnerluspoliitika objekte, on nende riikide vaatekohast partneriks hoopis NATO. Käesolevas artiklis vaadeldakse, millisena näevad NATOt kui partnerit tema uued „partnerid kogu maailmast”. Miks on need riigid tugevdanud oma suhteid NATOga? Milliseks partneriks peavad need riigid NATOt? Ja mida nad NATO-lt ootavad?
Miközben az olyan országok, mint Ausztrália és Japán sokszor úgy jelennek meg, mint a Szövetség partnerségi politikájának alanyai, ezen országok szemszögéből pont a NATO a partner. E cikkben azt vizsgáljuk, hogy a NATO-ra hogyan tekintenek partnerként a Szövetség új „partnerei világszerte”? Miért fűzték szorosabbra ezek az országok kapcsolataikat a NATO-val? Mire számítanak a NATO-tól?
Á meðan oft er litið til Ástralíu og Japan sem samstarfsaðila innan samstarfsáætlunar bandalagsins, er litið svo á í þessum ríkjum að NATO sé samstarfsaðilinn. Í þessari grein verður skoðað hvernig litið er til NATO sem samstarfsaðila af hálfu hinna nýju „samstarfsaðila um allan heim“. Af hverju hafa þessi lönd eflt tengslin við NATO? Hvers konar samstarfsaðili er NATO í augum þessara ríkja? Og til hvers ætlast þau af NATO?
Nors tokios šalys kaip Australija ir Japonija dažnai laikomos Aljanso partnerystės politikos objektais, tų šalių požiūriu kaip tik NATO ir yra toji partnerė. Šiame straipsnyje bus analizuojama, kaip žiūri į NATO, partnerę, naujosios Aljanso „partnerės pasaulyje“. Kodėl tos šalys stiprina santykius su NATO? Kokia partnerė yra NATO tų šalių akimis? Ir ko jos iš NATO tikisi?
Mens slike land som Australia og Japan ofte sees på som mål for Alliansens partnerskapspolitikk, er det NATO som er partneren i disse landenes øyne. Denne artikkelen vil undersøke hvordan NATO sees på som partner av Alliansens nye ” partnere på den andre siden av jorden”. Hvorfor har disse landene styrket forbindelsene med NATO? Hva slags partner er NATO i disse landenes øyne? Og hva forventer de fra NATO?
O ile państwa, takie jak Australia i Japonia są często postrzegane, jako przedmiot natowskiej polityki partnerstwa, z perspektywy tych państw, partnerem jest NATO. Niniejszy artykuł przeanalizuje, jak NATO jest postrzegane, jako partner przez nowych „partnerów Sojuszu na całym świecie.” Dlaczego państwa te wzmocniły stosunki z NATO? Jakim partnerem jest NATO w oczach tych państw? I czego one oczekują od NATO?
Deşi unele ţări ca Australia şi Japonia sunt deseori privite ca obiect al politicii de parteneriate a NATO, din perspectiva acestora, Alianţa este, de fapt, partenerul. Acest articol va examina modul în care Alianţa este percepută ca partener de către noii „parteneri de pe întregul glob” ai NATO. De şi-au întărit relaţiile cu NATO aceste ţări? Cum este percepută Alianţa ca partener de către aceste ţări? Şi ce aşteaptă ele de la NATO?
Politická koncepcia partnerstva Aliancie považuje krajiny ako Austrália a Japonsko za partnerov, avšak z perspektívy týchto krajín je partnerom NATO. Tento článok sa zamýšľa nad otázkou, ako na NATO pozerajú, ako na partnera, „partneri na druhej strane zemegule“. Prečo tieto krajiny upevnili svoje vzťahy s NATO? Akým partnerom je NATO v očiach obyvateľstva týchto krajín? Čo od NATO očakávajú?
Medtem ko so države, kot sta Avstralija in Japonska, pogosto videne kot predmet partnerske politike zavezništva, pa je z vidika teh držav Nato tisti, ki je njihov partner. V tem prispevku bomo proučevali, kako nove »partnerice po vsem svetu« dojemajo Nato kot partnerja. Zakaj so te države okrepile vezi z Natom? Kakšen partner je Nato v očeh teh držav? In kaj pričakujejo od Nata?
Avustralya ve Japonya gibi ülkeler sıklıkla İttifak’ın ortaklık politikasının hedefleri olarak görülmekteyse de bu ülkelerin ortak olarak gördükleri NATO’dur. Bu makale İttifak’ın “dünyanın değişik yerlerindeki ortakları”nın NATO’yu nasıl ortak olarak algıladıklarını incelemektedir. Bu ülkeler neden NATO ile ilişkilerini güçlendirmektedirler? Onların gözünde NATO nasıl bir ortaktır? Ve bu ülkeler NATO’dan ne beklemektedirler?
Kamēr tādas valstis kā Austrālija un Japāna bieži vien tiek uzskatītas par alianses partnerattiecību objektiem, tieši NATO ir partnere šim valstīm, ja uz to raugās no šo valstu perspektīvas. Šajā rakstā mēs runāsim par to, kā jaunie “partneri visā pasaulē” uztver NATO kā partnera lomu. Kāpēc šis valstis ir stiprinājušas attiecības ar NATO? Kāda veida partneris ir NATO šo valstu acīs? Un ko tās sagaida no NATO?
  Бремя уверенной победы:...  
Говоря об изменении климата и Японии, у многих по-прежнему возникает ассоциация со знаменитой Киотской конференцией, наметившей предельные уровни выбросов углекислого газа. Но Япония не добилась больших успехов в решении экологических проблем.
In climate change, many still associate Japan with the famous Kyoto Conference, which set target limits on carbon emissions. But Japan has not had much success in tackling environmental issues. Today, it produces 9.2 % more greenhouse gases than in 1999. Japan lacked firm rules and targets on environmental protection for decades, leaving business to self-regulate.
S’agissant du changement climatique, nombreux sont ceux qui associent toujours le Japon à la célèbre Conférence de Kyoto, qui a fixé des objectifs en matière de limitation des émissions de carbone. Mais Tokyo n’a pas obtenu beaucoup de résultats en ce qui concerne les problèmes environnementaux. Le pays produit aujourd’hui 9,2 % de gaz à effet de serre de plus qu’en 1999. Pendant des décennies, il a manqué de règles et d’objectifs fermes pour la protection de l’environnement, et a laissé aux industries le soin de s’autoréguler.
Wenn es um den Klimawandel geht, assoziieren viele Japan noch immer mit der berühmten Klimakonferenz in Kyoto, bei der Zielvorgaben für Kohlenstoffemissionen festgelegt wurden. Doch Japan hatte nicht viel Erfolg im Umgang mit ökologischen Problemen. Heute erzeugt es 9,2 % mehr Treibhausgase als noch 1999. In Japan fehlten Jahrzehnte lang feste Regeln und Ziele für den Umweltschutz, so dass es der Industrie überlassen wurde, sich selbst zu regulieren.
En lo relativo al cambio climático mucha gente asocia aún a Japón con la Conferencia de Tokio, que estableció límites para las emisiones de dióxido de carbono, pero este país no ha tenido mucho éxito en el terreno medioambiental. Actualmente produce un 9,2% más de gases de efecto invernadero que en 1999, y durante décadas ha carecido de normas estrictas y objetivos de protección medioambiental, fiándose de la autorregulación de las empresas.
Per quanto concerne i cambiamenti climatici, molti ancora associano il Giappone alla famosa Conferenza di Kyoto, che fissò dei limiti per quanto concerne le emissioni di carbonio. Ma il Giappone non ha avuto molto successo nell’affrontare le questioni ambientali. Oggi, produce il 9,2% di gas serra in più rispetto al 1999. Il Giappone è stato carente per decenni di rigide regole ed obiettivi sulla protezione ambientale, lasciando che la questione trovasse da sé un equilibrio.
Em termos de mudanças climáticas, muitos ainda associam o Japão à famosa Conferência de Quioto, que estabeleceu os limites para as emissões de carbono. Porém, o Japão não tem sido muito bem sucedido na resolução das questões ambientais. Hoje em dia, produz mais 9,2% de gases de efeito de estufa do que produzia em 1999. O Japão não dispôs de regras e de objectivos firmes em questões de protecção ambiental durante décadas, permitindo a auto-regulação do mundo dos negócios.
في ما يتعلق بالمناخ، غالباً ما يتم الربط بين اليابان ومؤتمر كيوتو الشهير الذي يهدف للحد من انبعاثات الكربون. لكن مساعي اليابان لم تكلل بالنجاح في معالجة المسائل البيئية، إذ إن إنتاجها للغازات المسببة للدفيئة ازداد بنسبة 9,2% بالمقارنة مع عام 1999. في الواقع، افتقدت اليابان للقوانين والأهداف الصارمة للمحافظة على البيئة طوال عقود وتركت المسائل تنتظم وحدها.
Op het gebied van klimaatverandering, associëren velen Japan nog met de Kyoto Conferentie, waar doelen werden gesteld voor de beperking op de CO2-uitstoot. Maar Japan heeft niet veel succes gehad met de aanpak van milieuvraag-stukken. Op dit moment produceert het 9,2 % meer broeikas-gassen dan in 1999. Japan had tientallen jaren lang geen harde regels en doelen voor de bescherming van het milieu, en liet het aan de zakenwereld over zelf maatregelen te treffen.
По отношение на промяната на климата мнозина все още свързват Япония с прословутата конференция в Киото, на която бяха приети ограничения за въглеродните емисии. Но Япония не постигна сериозни успехи в решаването на проблемите на околната среда. Днес тя произвежда 9,9 % газове с парников ефект повече, отколкото през 1999 г. В продължение на десетилетия страната се развива без строги правила и цели в областта на защитата на околната среда и оставя бизнеса да се саморегулира.
Tento finanční příslib a kodaňský závazek Japonska snížit uhlíkové emise o 25% jsou nicméně „podmíněny jednak vybudováním přiměřené a účinné mezinárodní struktury, na které se budou podílet všechny nejdůležitější hospodářské mocnosti světa, jednak uzavřením dohody těchto mocností o cílech této koncepce.“ I když se podmínky této spolupráce jeví na první pohled velmi přísné, ponechávají však, v případě nutnosti, dostatek prostoru pro praktický přístup.
Kliimamuutuste küsimuses seostavad paljud Jaapanit ikka veel kuulsa Kyoto konverentsiga, kus lepiti kokku süsihappegaaside õhkupaiskamise vähendamises. Kuid Jaapan ei ole keskkonnaküsimuste lahendamisel olnud kuigi edukas. Praegu toodavad nad 1999. aastaga võrreldes 9,2% rohkem kasvuhoonegaase. Aastakümneid polnud Jaapanil keskkonnakaitse valdkonnas mingeid reegleid ega eesmärke. Toetuti vaid isereguleerivatele mehhanismidele.
Az éghajlatváltozás kapcsán sokaknak Japánról a híres kiotói konferencia jut az eszébe, amely meghatározta a széndioxid- kibocsájtási értékeket. Japán azonban nem volt túl sikeres a környezetvédelmi kérdések kezelésében. Ma 9,2%-kal több üvegházhatású gázt bocsájt ki mint 1999-ben. Japánban évtizedekig hiányoztak a határozott szabályok és célkitűzések a környezetvédelemmel kapcsolatban, ehelyett meghagyták az üzleti világnak, hogy az magát szabályozza.
Þegar rætt er um loftslagsbreytingar, tengja margir það við hina frægu Kyoto-ráðstefnu í Japan, þar sem settar voru takmarkanir á kolefnislosun. En Japan hefur ekki náð miklum árangri við að taka á umhverfismálum. Í dag er losun gróðurhúsalofttegunda 9,2% meiri en árið 1999. Í Japan vantaði skýrar reglur og markmið í umhverfisverndarmálum svo áratugum skipti, og á meðan var viðskiptageiranum eftirlátið að setja sjálfum sér viðmið.
Klimato kaitos klausimas vis dar gali asocijuotis su Kyoto konferencija, kurioje buvo nustatytos anglies dvideginio emisijos ribos. Tačiau didelių laimėjimų spręsdama aplinkosaugos klausimus Japonija nepasiekė. Šiandien ji pagamina 9,2 % daugiau šiltnamio efektą sukeliančių dujų nei 1999 metais. Jau ne vieną dešimtmetį Japonija stokoja su aplinkosauga susijusių griežtų taisyklių ir tikslų, palikdama verslui pačiam save reguliuoti.
Men statsminister Hatoyama innrømmet på København-konferansen i desember om klimaendring at å få til endringer vil være vanskelig, på grunn av industriens økonomiske interesser (og det er verdt å huske på at disse interessene sprer seg til den offentlige sektor også – ikke minst til det mektige departementet for økonomi, handel og industri).
W kontekście zmian klimatu powszechne jest skojarzenie Japonii ze słynną Konferencją w Kioto, która ustaliła docelowe limity emisji dwutlenku węgla. Jednak Japonia nie odniosła jak dotąd znaczących sukcesów w rozwiązywaniu problemów ochrony środowiska. Obecnie produkuje 9,2% więcej gazów cieplarnianych niż w 1999 roku. W Japonii przez dziesięciolecia brakowało sztywnych zasad i konkretnych celów ochrony środowiska, co pozostawiało biznes w gestii samoregulacji.
Tento finančný prísľub a kodanský záväzok Japonska znížiť uhlíkové emisie o 25% sú však „podmienené jednak vybudovaním primeranej a účinnej medzinárodnej štruktúry, na ktorej sa budú podieľať všetky najdôležitejšie hospodárske mocnosti sveta, jednak uzavretím dohody týchto mocností o cieľoch tejto koncepcie.“ Aj keď sa podmienky tejto spolupráce javia na prvý pohľad veľmi prísne, ponechávajú však, v prípade nutnosti, dostatok priestoru pre praktický prístup.
Ko je govora o podnebnih spremembah, mnogi še vedno povezujejo Japonsko s slavno Kjotsko konferenco, ki je določila meje za ogljikove emisije. Vendar pa Japonska ni bila preveč uspešna pri reševanju okoljskih zadev. Danes proizvede za 9,2 % več toplogrednih plinov kot leta 1999. Desetletja na Japonskem ni bilo strogih okoljevarstvenih pravil in ciljev, tako da so bila podjetja glede reguliranja prepuščena sama sebi.
İklim değişikliği konusunda, birçok kişi halâ karbon emisyonlarına sınırlama getiren meşhur Kyoto Konferansını Japonya ile ilişkilendiriyor. Ancak Japonya çevre sorunlarıyla başa çıkmakta pek başarılı olamadı. Bugün, 1999’a oranla % 9.2 daha fazla sera gazı üretiyor. Japonya uzun yıllar çevrenin korunmasına ilişkin ciddi kurallar ve hedefler getiremedi ve işyerlerinin kendi kurallarıyla çalışmalarına izin verdi.
Klimata pārmaiņu jomā daudzi joprojām saista Japānu ar slaveno Kioto konferenci, kas noteica pasaules oglekļa emisiju griestus. Tomēr Japānai pašai nav īpaši veicies ar vides jautājumu risināšanu. Šodien tā ražo par 9,2% vairāk siltumnīcas efektu izraisošu gāzu nekā 1999.gadā. Japānā gadu desmitiem nav bijuši noteikumi un mērķi vides aizsardzības jomā, kas ļāva uzņēmumiem regulēt pašiem sevi.
  Азия, НАТО и ее партнер...  
Не случайно, что до сих пор большинство новых партнеров Североатлантического союза за пределами евроатлантического региона – это на самом деле союзники США, как, например, Австралия и Япония. Сотрудничество между Австралией и НАТО и Японией и НАТО – это новая форма двусторонних отношений этих стран и США в области безопасности.
It is certainly no coincidence that so far, most of the Alliance’s new partners beyond the Euro-Atlantic region are in fact US allies, such as Australia and Japan. Australia-NATO and Japan-NATO cooperation are new faces of these countries’ bilateral security relations with the US. A Joint Statement of the US-Japan 2+2 (Security Consultative Committee: SCC) of May 2007 placed Japan-NATO cooperation in the context of ‘common strategic objectives’ of the two allies.
Ce n’est certainement pas une coïncidence si jusqu’ici la plupart des nouveaux partenaires de l’Alliance extérieurs à la région euro-atlantique sont en fait des alliés des États-Unis, comme l’Australie et le Japon. La coopération Australie-OTAN et Japon-OTAN est un nouveau visage des relations sécuritaires bilatérales de ces pays avec les États-Unis. Une déclaration conjointe publiée par les États-Unis et le Japon à l’issue de la réunion « 2+2 » de la Commission consultative de sécurité de mai 2007 indiquait que la coopération Japon-OTAN s’inscrivait dans le contexte des « objectifs stratégiques communs » des deux alliés.
Es ist sicherlich kein Zufall, dass bislang die meisten der neuen Partner des Bündnisses jenseits der europäisch-atlantischen Region de facto Alliierte der USA wie Australien und Japan sind. Die Zusammenarbeit zwischen Australien und der NATO und zwischen Japan und der NATO sind neue Facetten der bilateralen Sicherheitsbeziehungen dieser Länder mit den USA. Im Joint Statement des japanischen 2+2-Treffens zwischen den USA und Japan (Security Consultative Committee: SCC) im Mai 2007 wurde die Zusammenarbeit zwischen Japan und der NATO in den Kontext „gemeinsamer strategischer Zielsetzungen“ der beiden Bündnispartner gesetzt.
No es ninguna coincidencia que hasta ahora la mayoría de los nuevos socios de la Alianza fuera del área euroatIántica sean aliados de EEUU, como Japón y Australia. La cooperación bilateral de Australia y Japón con la OTAN representa un nuevo aspecto de sus relaciones bilaterales de seguridad con Estados Unidos. La Declaración Conjunta EEUU-Japón en formato 2+2 (Comité Consultivo de Seguridad, SCC) de mayo de 2007 situó la cooperación Japón-OTAN dentro del contexto de los “objetivos estratégicos comunes” de las dos partes.
Non è certamente una coincidenza che finora, la maggior parte dei nuovi partner dell’Alleanza al di fuori della regione euro-atlantica siano di fatto alleati degli Stati Uniti, come Australia e Giappone. La cooperazione Australia-NATO e Giappone-NATO sono nuovi aspetti dei rapporti bilaterali nel campo della sicurezza tra questi paesi e gli USA. Una Dichiarazione congiunta USA-Giappone nel formato 2+2 (Comitato consultivo sulla sicurezza: SCC) del maggio 2007 ha incluso la cooperazione Giappone-NATO tra i comuni obiettivi strategici dei due alleati.
Na realidade, não é uma coincidência o facto de, até ao momento, a maioria dos novos parceiros da Aliança de fora da região euro-atlântica se contar entre os aliados dos Estados Unidos, como a Austrália e o Japão. A cooperação entre a NATO e a Austrália e a NATO e o Japão são novas facetas das relações de segurança bilaterais entre estes países e os EUA. Uma Declaração Conjunta da Comissão Consultiva de Segurança EUA-Japão 2+2, de Maio de 2007, colocou a cooperação entre a NATO e o Japão no contexto dos “objectivos estratégico comuns” dos dois aliados.
حتى الآن، مثل حلفاء الولايات المتحدة، كأستراليا واليابان، غالبية شركاء حلف الناتو الجُدد من خارج المنطقة الأورو ـ أطلسية؛ وهذا ليس من قبيل الصدفة. فالتعاون الأسترالي والياباني مع حلف الناتو ليس، في الحقيقية، إلا وجهاً جديداً للعلاقات الأمنية الثنائية التي يقيمها هذان البدان مع الولايات المتّحدة. ذلك لأنّ البيان الأمريكي ـ الياباني المشترك الذي أصدرته لجنة الاثنيْن زائداً اثنيْن (اللجنة الاستشارية الأمنية) في مايو 2007، وضع تعاون اليابان مع حلف الناتو في سياق الأهداف الاستراتيجية المشتركة للحليفيْن: الأمريكي والياباني.
Het is zeker geen toeval, dat tot dus ver de meeste nieuwe partners van het Bondgenootschap buiten het Euro-Atlantische gebied, in feite bondgenoten van de VS zijn, zoals Australië en Japan. Samenwerking tussen Australië en de NAVO en Japan en de NAVO zijn nieuwe vormen van de bilaterale veiligheidsbanden die deze landen met de VS onderhouden. Een gezamenlijke verklaring van de VS-Japan 2+2 (Security Consultative Committee: SCC) van mei 2007 plaatste de samenwerking tussen Japan en de NAVO in de context van ‘gemeenschappelijke strategische doelen’ van de twee bondgenoten.
Очевидно не е съвпадение, че повечето нови партньори на НАТО извън евроатлантическата зона като Австралия и Япония са съюзници на САЩ. Сътрудничеството на Австралия и Япония с НАТО е нов израз на двустраните отношения на двете страни със САЩ в областта на сигурността. В една съвместна декларация на Консултативния комитет за сигурност САЩ-Япония 2 + 2 от май 2007 г. сътрудничеството между Япония и НАТО е поставено в контекста на общите стратегически цели на двете страни.
Určitě není náhodou, že až dosud je většina nových partnerů Aliance mimo euroatlantický prostor ve skutečnosti z řad spojenců USA, jako například Austrálie a Japonsko. Spolupráce mezi Austrálií a NATO a mezi Japonskem a NATO je novou formou bilaterálních vztahů těchto zemí s USA na úseku bezpečnosti. Společné prohlášení Skupiny USA-Japonsko 2+2 Poradního výboru pro bezpečnost (Security Consultative Committee – SCC) z května roku 2007 zařadilo spolupráci mezi Japonskem a NATO do souvislosti se „společnými strategickými cíly“ obou států.
Kahtlemata ei ole juhus, et siiani on enamik alliansi uutest Euro-Atlandi piirkonna välistest partneritest tegelikult USA liitlased, nagu Austraalia ja Jaapan. Austraalia ja NATO ning Jaapani ja NATO koostöö on nende riikide ja USA kahepoolsete julgeolekualaste suhete uus nägu. USA-Jaapani 2+2 (julgeolekukonsultatsioonide komitee) ühisavaldus 2007. aasta maikuust asetab Jaapani ja NATO koostöö kahe liitlase „ühiste strateegiliste eesmärkide” konteksti.
Bizonyosan nem véletlen, hogy eddig a Szövetségnek az Euro-atlanti régión kívülről származó új partnereinek zöme az USA szövetségesei, mint Ausztrália és Japán. Az Ausztrália-NATO és a Japán-NATO együttműködés a két országnak az USA-val fenntartott kétoldalú biztonsági kapcsolatának új arcát jelenti. Az USA-Japán 2+2 (Biztonsági Konzultációs Bizottság/SCC) Közös Nyilatkozata 2007 májusában a két szövetséges „közös stratégiai célkitűzéseinek” kontextusába helyezte a Japán-NATO együttműködést.
Það er engin tilviljun að enn sem komið er, eru flest hinna nýju samstarfsríkja bandalagsins utan Evró-Atlantshafssvæðisins, í reynd bandalagsríki Bandaríkjanna, lönd á borð við Ástralíu og Japan. Samstarf Ástralíu og NATO annars vegar og Japan og NATO hinsvegar eru nýjar birtingarmyndir tvíhliða öryggismálasamstarfs þessara ríkja við Bandaríkin. Sameiginleg yfirlýsing Bandaríkjanna-Japan 2+2 (Öryggissamráðsnefndarinnar: SCC) frá því í maí árið 2007 skilgreindi samstarf Japan og NATO sem „sameiginlegt hernaðarlegt markmið“ aðilanna.
Tikrai nėra joks atsitiktinumas, kad kol kas dauguma Aljanso naujųjų partnerių, esančių už euroatlantinės erdvės ribų, kaip antai Australija ir Japonija, yra faktiškai JAV sąjungininkės. Australijos ir NATO bei Japonijos ir NATO bendradarbiavimas yra „nauji veidai“ dvišaliuose šių šalių saugumo santykiuose su JAV. Bendras pareiškimas, kurį 2007 m. gegužę pateikė JAV ir Japonijos 2+2 (Saugumo konsultacinis komitetas – SKK), perkėlė Japonijos ir NATO bendradarbiavimą į šių dviejų sąjungininkų „bendrų strateginių tikslų“ kontekstą.
Det er absolutt ikke noen tilfeldighet at hittil er de fleste av Alliansens nye partnere utenfor den euro-atlantiske regionen faktisk allierte med USA, slik som Australia og Japan. Australia-NATO og Japan-NATO-samarbeid er nye uttrykk for disse landenes bilaterale sikkerhetsforbindelser med USA. En felleserklæring om USA-Japan 2+2 (Security Consultative Committe: SCC) fra mai 2007 plasserte et samarbeid mellom Japan og NATO innen rammen av ”felles strategiske mål” for de to allierte.
Bezsprzecznie nie jest przypadkiem, że większość nowych parterów w Sojuszu daleko poza obszarem transatlantyckim, to w istocie sojusznicy USA, jak Australia i Japonia. Współpraca Australii i Japonii Z NATO to nowe oblicza dwustronnych relacji tych państw z USA w dziedzinie bezpieczeństwa. Wspólne oświadczenie USA-Japonii 2+2 (Komisja Konsultacyjna ds. Bezpieczeństwa: SCC) z maja 2007 roku umieściła współpracę Japonii z NATO w kontekście „wspólnych założeń strategicznych” tych dwu sojuszniczych państw.
Nu este, desigur, nicio coincidenţă că, până acum, cei mai mulţi dintre noii parteneri ai Alianţei din afara spaţiului euro-atlantic sunt, de fapt, aliaţi ai SUA, precum Australia şi Japonia. Cooperarea Australia-NATO şi cooperarea Japonia-NATO reprezintă noi faţete ale relaţiilor bilaterale în domeniul securităţii ale acestor ţări cu SUA. O Declaraţie Comună a SUA-Japonia 2+2 (Comitetul Consultativ în Domeniul Securităţii – SCC) din mai 2007 a plasat cooperarea Japonia-NATO în contextul „obiectivelor strategice comune” ale celor doi aliaţi.
Určite nie je náhodou, že doposiaľ pochádza väčšina nových partnerov Aliancie mimo euroatlantického priestoru v skutočnosti z radov spojencov USA, ako napríklad Austrália a Japonsko. Spolupráca medzi Austráliou a NATO a medzi Japonskom a NATO je novou formou bilaterálnych vzťahov týchto krajín s USA na úseku bezpečnosti. Spoločné prehlásenie Skupiny USA-Japonsko 2+2 Poradného výboru pre bezpečnosť (Security Consultative Committee – SCC) z mája roku 2007 zaradilo spoluprácu medzi Japonskom a NATO do súvislosti so „spoločnými strategickými cieľmi“ oboch štátov.
Gotovo ni naključje, da so do zdaj nove partnerice zavezništva izven evroatlantske regije povečini pravzaprav zaveznice ZDA, kot na primer Avstralija in Japonska. Sodelovanje Avstralija-Nato in Japonska-Nato predstavlja le novo obliko dvostranskih varnostnih odnosov teh držav z ZDA. Skupna izjava s srečanja ZDA in Japonske 2+2 (Varnostni posvetovalni odbor) iz maja 2007 je sodelovanje med Japonsko in Natom umestila v kontekst »skupnih strateških ciljev« obeh zaveznic.
Avustralya ve Japonya gibi İttifak’ın Avrupa-Atlantik bölgesi dışındaki ortaklarından çoğunun aslında ABD müttefiki olmaları bir rastlantı değildir. Avustralya-NATO ve Japonya-NATO işbirliği bu ülkelerin ABD ile iki taraflı güvenlik ilişkilerinin yeni yüzüdür. Mayıs 2007 tarihli ABD-Japonya 2+2 Müşterek Bildirisi (Güvenlik Danışma Komitesi)ile Japonya-NATO işbirliği iki müttefikin “ortak stratejik hedefler” kapsamına girdi.
Tā noteikti nav nejaušība, ka uz šo brīdi lielākā daļa alianses jauno partneru, kas nāk no valstīm aiz Eiroatlantiskā reģiona, ir, faktiski, ASV sabiedrotās valstis, tādas kā Austrālija un Japāna. Austrālijas-NATO un Japānas-NATO sadarbība ir šo valstu divpusējo drošības attiecību ar ASV jaunā seja. Kopīgajā ASV-Japānas 2+2 (Drošības konsultatīvā komiteja: SCC) 2007.gada maija paziņojumā ir pasvītrots, ka Japānas-NATO sadarbība notiek abu sabiedroto “kopīgo stratēģisko mērķu” kontekstā.
  Азия, НАТО и ее партнер...  
Япония намерена использовать НАТО в качестве дополнительного форума, позволяющего в большей мере познакомить мир и особенно Европу с условиями безопасности в Азии. Вот почему Токио оценил заявления Североатлантического совета, осуждающие запуск ракет, произведенный Северной Кореей в июле 2006 года, и ядерное испытание в октябре того же года.
It is Japan’s intention to use NATO as an additional venue to raise international, particularly European, awareness of the Asian security situation. That is why Tokyo appreciated the NAC statements condemning the North Korean missile launch in July 2006 and the nuclear test in October the same year. Despite highly bellicose languages from Pyongyang, dealing with the country remains a diplomatic game, where international solidarity matters a lot.
Le Japon compte utiliser l’OTAN comme cadre supplémentaire pour sensibiliser la communauté internationale, et en particulier l’Europe, à la situation sécuritaire en Asie. C’est la raison pour laquelle Tokyo avait apprécié les déclarations du Conseil de l’Atlantique Nord condamnant le lancement de missile nord-coréen en juillet 2006 ainsi que l’essai nucléaire effectué en octobre de la même année. Malgré le langage extrêmement belliqueux tenu par Pyongyang, traiter avec le pays demeure un jeu diplomatique où la solidarité internationale compte beaucoup.
Japan verfolgt die Absicht, die NATO als zusätzlichen Kanal zu nutzen, um die internationale Gemeinschaft und insbesondere Europa auf die Sicherheitslage in Asien aufmerksam zu machen. Aus diesem Grund begrüßte Tokio die Aussagen auf dem NAR, welche den Raketenabschuss Nordkoreas im Juli 2006 sowie den Nukleartest im Oktober desselben Jahres verurteilten. Trotz höchst kriegslüsterner Äußerungen aus Pjöngjang bleibt der Umgang mit dem Land ein diplomatisches Spiel, in dem die internationale Solidarität von großer Bedeutung ist.
Japón pretende utilizar la OTAN como un escenario adicional para concienciar a la comunidad internacional, y en especial a Europa, de la situación de seguridad en Asia. Por eso Tokio agradeció las declaraciones de condena del NAC por el lanzamiento de misiles de Corea del Norte en julio de 2006 y por sus pruebas nucleares en octubre del mismo año. A pesar del lenguaje belicoso de Pyongyang, para tratar con ese país se precisa un juego diplomático complejo, en el que la solidaridad internacional tiene muchísima importancia.
L'intento del Giappone è quello di usare la NATO come ulteriore sede per accrescere la consapevolezza internazionale, in particolare quella europea, della situazione della sicurezza in Asia. Ciò perché Tokio ha apprezzato le dichiarazioni del NAC di condanna sia del lancio missilistico del luglio 2006 che del test nucleare nord-coreano dell’ottobre dello stesso anno. Malgrado il linguaggio assai bellicoso di Pyongyang, il confronto con il paese rimane un sottile gioco diplomatico, in cui la solidarietà internazionale svolge un notevole ruolo.
A intenção do Japão é utilizar a NATO como mais um fórum para alertar a comunidade internacional, e em especial os europeus, para a situação de segurança na Ásia. Foi por esse motivo que Tóquio apreciou as declarações do NAC, que condenaram o lançamento de mísseis por parte da Coreia do Norte, em Julho de 2006, e o teste nuclear, em Outubro daquele mesmo ano. Apesar da linguagem altamente belicosa por parte de Pyongyang, para lidar com aquele país é necessário um jogo diplomático em que a solidariedade internacional tem muito peso.
إذاً، تسعى اليابان لاستخدام حلف الناتو كوسيلة إضافية لتعزيز الادراك العالمي، والأوروبي خصوصاً، للوضع الأمني في آسيا. ولهذا السبب، ثمّنت طوكيو عالياً تصريحات مجلس شمالي الأطلسي التي أدانت التجارب الصاروخية التي أجرتها كوريا الشمالية في يوليو 2006، والتجربة النووية التي أجرتها في أكتوبر من نفس العام. وعلى الرغم من العبارات العدوانية التي أطلقتها پيونغ يانغ، فإنّ التعامل معها يظلّ لعبةً دبلوماسية، الأمر الذي يجعل التضامن الدولي بالغ الأهميّة.
Japan is van plan de NAVO te gebruiken als een aanvullend forum om het internationale, en met name het Europese, bewustzijn te verhogen t.a.v. de veiligheidssituatie in Azië. Dat is de reden dat Tokio de verklaringen van de NAR zeer op prijs stelde, waarin de raketlancering door Noord-Korea in juli 2006 en de kernproeven in oktober van het zelfde jaar werden veroordeeld. Ondanks de zeer oorlogszuchtige taal van Pyongyang, blijft de omgang met het land een diplomatiek spel, waarbij internationale solidariteit zeer belangrijk is.
Япония възнамерява да използва НАТО като още един форум, където да привлече вниманието на международната общност и особено на Европа към сигурността в Азия. Затова Токио оцени декларациите в САС, заклеймяващи изстрелването на ракети от Северна Корея през юли 2006 г. и ядрения опит през октомври същата година. Въпреки войнстващия език на Пхенян, отношенията със страната си остават в областта на дипломацията, където международната солидарност има голямо значение.
Záměrem Japonska je použít NATO jako doplňující platformu, která umožní ve světě, a zvláště v Evropě, zvýšení informovanosti o bezpečnostní situaci v Asii. Z tohoto důvodu japonská vláda ocenila prohlášení NAC odsuzující odpálení řízených střel z července 2006 a jaderný test z října téhož roku, obě zkoušky uskutečněné KLDR. Přes silně bojechtivá slova vlády v Pchjongjangu, jednání s touto zemí zůstávají diplomatickou hrou, ve které hraje velmi důležitou roli mezinárodní solidarita.
Jaapan kavatseb kasutada NATOt kohtumispaigana, kus on võimalik suurendada rahvusvahelist, eeskätt aga Euroopa teadlikkust Aasia julgeolekuolukorrast. Just sellepärast hindas Tokyo NACi avaldusi, millega mõisteti hukka Põhja-Korea raketikatsetus 2006. aasta juulis ja tuumakatsetus sama aasta oktoobris. Vaatamata Pyongyangist kostvatele äärmiselt sõjakatele nootidele on läbikäimine selle riigiga endiselt diplomaatiline mäng, kus on suur tähtsus rahvusvahelisel solidaarsusel.
Japánnak az a szándéka, hogy a NATO-t olyan további fórumként használja, ahol a szélesítheti az ázsiai biztonsági helyzettel kapcsolatos nemzetközi, különösen európai ismereteket. Ezért van, hogy Tokió üdvözölte a NAC-nek a 2006 júliusi észak-koreai rakétakísérleteket elítélő nyilatkozatát. A Phenjanból származó harcias nyilatkozatok ellenére, az ország kezelése nagyobbrészt egy diplomáciai játszma, amelyben nagyon sokat számít a nemzetközi szolidaritás.
Í Japan hyggjast menn nota NATO sem viðbótarvettvang til að vekja athygli á alþjóðavísu, og sérstaklega í Evrópu, á stöðu öryggismála í Asíu. Þess vegna leit Tokyo með velþóknun á yfirlýsingar Atlantshafsráðsins þar sem eldflaugaskot Norður-Kóreu í júlí árið 2006 og kjarnorkutilraunir í október sama ár voru fordæmdar. Þrátt fyrir afar herskáar yfirlýsingar frá Pyongyang, verða samskipti við landið áfram á diplómatískum grundvelli og þar skiptir alþjóðleg samstaða miklu máli.
Japonija yra suinteresuota pasinaudoti NATO kaip papildoma galimybe labiau atkreipti tarptautinį, ypač Europos, dėmesį į saugumo situaciją Azijoje. Štai kodėl Tokijas palankiai įvertino ŠAT pareiškimus, smerkiančius Šiaurės Korėją dėl raketų paleidimo 2006 m. liepą ir branduolinių bandymų tų pačių metų spalį. Nepaisant ypač karingų Phenjano pareiškimų, santykiai su ta šalimi išlieka visų pirma diplomatinis žaidimas, kuriame daug ką reiškia tarptautinis solidarumas.
Det er Japans hensikt å bruke NATO som en tilleggskanal for å øke internasjonal, spesielt europeisk, oppmerksomhet om den asiatiske sikkerhetssituasjonen. Det er grunnen til at Tokyo satte pris på NAC-erklæringene som fordømte den nord-koreanske missiloppskytingen i juli 2006 og den kjernefysiske testen i oktober samme år. Til tross for svært aggressiv språkbruk fra Pyongyang, der det å ha kontakt med landet fortsatt er et diplomatisk spill, der internasjonal solidaritet betyr mye.
Intencją Japonii jest wykorzystywać NATO, jako dodatkowe forum, na którym można podnosić międzynarodową, a zwłaszcza europejską, świadomość dotyczącą sytuacji bezpieczeństwa w Azji. Dlatego Tokio z uznaniem przyjęło oświadczenia Rady Północnoatlantyckiej potępiające wystrzelenie rakiety przez Koreę Północną w czerwcu 2006 r. oraz próbę broni nuklearnej w październiku tego samego roku. Pomimo bardzo wojowniczego języka, jakim posługuje się Phenian, układanie stosunków z tym państwem pozostaje grą dyplomatyczną, w której bardzo liczy się solidarność międzynarodowa.
Intenţia Japoniei este aceea de a folosi NATO ca o modalitate suplimentară de a ridica gradul de conştientizare la nivel internaţional şi, în special, european în privinţa situaţiei securităţii Asiei. Acesta este motivul pentru care Tokyo a apreciat declaraţiile NAC de condamnare a lansării rachetelor nord-coreene în iulie 2006 şi a testului nuclear din luna octombrie a aceluiaşi an. În pofida limbajului foarte agresiv al Pyongyang-ului, relaţiile cu autorităţile nord-coreene rămân un joc diplomatic, în care solidaritatea la nivel internaţional contează foarte mult.
Zámerom Japonska je použiť NATO ako doplňujúcu platformu, ktorá umožní vo svete, a zvlášť v Európe, zvýšenie informovanosti o bezpečnostnej situácii v Ázii. Z tohto dôvodu japonská vláda ocenila prehlásenie NAC odsudzujúce odpálenie riadených striel z júla 2006 a jadrový test z októbra toho istého roku, obidve skúšky uskutočnené KĽDR. Napriek silnym bojovým slovám vlády v Pchjongjangu, jednania s touto krajinou zostávajú diplomatickou hrou, v ktorej hrá veľmi dôležitú úlohu medzinárodná solidarita.
Namen Japonske je, da Nato izkoristi kot dodatno prizorišče za povečanje mednarodne, in še zlasti evropske ozaveščenosti o azijski varnostni situaciji. Zato je bil Tokio vesel izjav EAS, v katerih je ta obsodil severnokorejsko izstrelitev raket julija 2006 in jedrski poskus oktobra istega leta. Kljub zelo prepirljivemu tonu Pjongjanga ostajajo pogovori s to državo diplomatska igra, v kateri je mednarodna solidarnost zelo pomembna.
Japonya’nın amacı uluslararası toplumun ve özellikle Avrupa toplumunun Asya’daki güvenlik durumu ile ilgili bilincini arttırmak için NATO’yu kullanmaktır. Bu nedenle Kuzey Atlantik Konseyi’nin Kuzey Kore’nin Temmuz 2006’da füze fırlatmasını ve aynı yılın Ekim ayında nükleer testler yapmasını kınaması Tokyo’yu çok memnun etmiştir. Pyongyang’ın hayli küstah ifadelerine rağmen, Kuzey Kore ile başa çıkmak diplomatik bir oyundur, ve bu konuda uluslararası dayanışmanın önemi büyüktür.
Japānas nolūks ir izmantot NATO kā papildu forumu, lai pievērstu starptautisko, it īpaši Eiropas, uzmanību drošības situācijai Āzijā. Tāpēc Tokija augstu novērtēja NAC paziņojumus, kuros tika nosodīta raķešu palaišana no Ziemeļkorejas 2006.gada jūlijā, kā arī kodolieroču izmēģinājumi, kas tika veikti tā paša gada oktobrī. Neraugoties uz ļoti kareivīgajiem izteicieniem no Phenjaņas, darījumi ar šo valsti joprojām ir diplomātiska spēle, kur liela loma ir starptautiskajai solidaritātei.
  Фоторепортаж: важнейшие...  
Июнь 2002 года: на первом Кубке мира после 11 сентября хозяева турнира Южная Корея и Япония приняли чрезвычайные меры, стремясь не допустить, чтобы турнир стал жертвой теракта. Когда состоялась первая игра Кубка, внутри стадиона в Сеуле были установлены зенитные орудия, при проведении всех матчей была установлена зона, запретная для полетов, протяженностью в шесть миль, а у берегов стран патрулировали военные корабли и подводные лодки.
June 2002: at the first World Cup after 9/11, tournament hosts South Korea and Japan went to extreme lengths to make sure the tournament would not fall victim to a terrorist attack. Anti-aircraft guns were installed inside the stadium in Seoul for the opening match, a six mile no fly zone was imposed around all matches while warships and submarines were deployed off the countries' coasts.
Juin 2002 : lors de la première Coupe du monde organisée après le 11 septembre, les pays hôtes - la Corée du Sud et le Japon - ont déployé des efforts considérables pour éviter un attentat terroriste. Des canons antiaériens avaient été installés à l’intérieur du stade de Séoul pour le match d’ouverture ; une zone d’interdiction aérienne de 6 miles avait été imposée autour de tous les matchs, tandis que des navires de guerre et des sous-marins étaient déployés au large des côtes des deux pays.
Juni 2002: Bei der ersten Weltmeisterschaft nach dem 11. September ließen die Gastgeberländer Südkorea und Japan nichts unversucht, um sicherzustellen, dass das Turnier keinem Terrorangriff zum Opfer fallen würde. Für das Eröffnungsspiel wurden Flakgeschütze im Stadion von Seoul installiert, eine sechs Meilen große Flugverbotszone wurde um alle Spielstätten eingerichtet, und Kriegsschiffe und U-Boote wurden vor der Küste der Länder eingesetzt.
Junio de 2002: Durante el pimer Mundial celebrado tras el 11-S los países anfitriones (Corea del Sur y Japón) hicieron todo lo posible para garantizar que no se produjera ningún ataque terrorista durante el torneo. En Seúl se instalaron cañones antiaéreos dentro del estadio durante el partido inaugural, se impuso una zona de exclusión aérea de seis millas en todos los partidos y se desplegaron barcos de guerra y submarinos alrededor de sus costas.
Giugno 2002, primo Mondiale di calcio dopo l’11 settembre: i due stati promotori, la Corea del Sud ed il Giappone, adottarono ogni precauzione per impedire che durante la manifestazione potesse essere attuato un attentato terroristico. In occasione della partita inaugurale, nello stadio di Seul vennero istallate delle armi anti-aeree, venne delimitata una zona di non sorvolo di 6 miglia intorno allo stadio in cui avevano luogo gli incontri, mentre navi da guerra e sottomarini erano dislocati lungo le coste del paese.
Junho de 2002: no primeiro Campeonato do Mundo depois de 11 de Setembro, os anfitriões - a Coreia do Sul e o Japão - envidaram todos os esforços para garantir que o evento não seria vítima de um atentado terrorista. Foram instaladas armas anti-aéreas no estádio em Seul para o jogo de abertura e foi instaurada uma zona de interdição aérea de seis milhas em torno de todos os jogos, ao mesmo tempo tempo que foram destacados navios de guerra e submarinos ao largo da costa dos dois países.
Juni 2002: tijdens de eerste Wereldcup na 9/11, deden de organiserende landen Zuid-Korea en Japan de grootste moeite om te zorgen dat er geen terroristische aanval tijdens het toernooi zou worden gepleegd. Er werden antivliegtuigkanonnen geïnstalleerd in het stadion in Seoul voor de openingswedstrijd, er werd een no fly zone van 6 mijl ingesteld rond alle wedstrijden, terwijl oorlogsschepen en onderzeeërs voor de kust van de twee landen op en neer voeren.
Юни 2002 г. Домакините на първото световно първенство след 11 септември Южна Корея и Япония стигнаха до крайност в усилията си да предотвратят терористично нападение. За първия мач на откриването на стадиона в Сеул имаше противовъздушни установки., шест мили от въздушното пространство над стадионите бяха обявени за зона, забранена за полети, а покрай бретовете бяха разгърнати военни кораби и подводници
Červen 2002 - První MS po tragickém 11. září 2001 organizovaly společně Jižní Korea a Japonsko. Ve strachu z teroristického atentátu zašly oba hostitelské státy až do extrémů. Před úvodním zápasem byla dokonce instalována protiletadlová děla uvnitř stadionu v Soulu. Okolo stadionů byly vyhlášeny neletové zóny o rozsahu šesti mil a válečná plavidla a ponorky hlídkovaly podél celého pobřeží obou zemí.
Juuni 2002. Esimene MM pärast 11. septembri sündmusi. Korraldajamaad Lõuna-Korea ja Jaapan võtsid mängude ajal julgeoleku tagamiseks terroristide vastu erakordseid meetmeid. Soulis paigaldati avamängu ajaks staadionile õhutõrjekahurid. Kõigi mängude ajal kehtis kuuemiiline lennukeelutsoon. Riikide rannikutel patrullisid sõja- ja allveelaevad.
2002 június: a 9/11 utáni első világbajnokságon, a házigazda Dél-Korea és Japán a végletekig elment, hogy megakadályozza a terroristákat abban, hogy megzavarják a világbajnokságot. A nyitómérkőzésen a stadionban Szöulban légvédelmi ágyukat telepítettek, a mérkőzéshelyszínek környékén hat mérföldes repüléstilalmi zónát állítottak fel, miközben hadihajók és tengeralattjárók járőröztek a partok mentén.
Júní árið 2002: á fyrsta heimsmeistaramótinu eftir 11. september, gengu gestgjafarnir mjög langt til að tryggja að ekki kæmi til hryðjuverkaárásar á mótinu. Loftvarnabyssur voru settar upp inni á leikvanginum í Seoul fyrir fyrsta leikinn, lýst var yfir sex mílna flugbannssvæði kringum alla leikina og samtímis voru herskip og kafbátar í viðbragðsstöðu úti fyrir ströndum ríkjanna.
2002 m. birželis: pirmojo Pasaulio čempionato po rugsėjo 11-osios rengėjos Pietų Korėja ir Japonija ėmėsi ypatingų priemonių užtikrinti, kad čempionatas nenukentėtų nuo teroristų išpuolio. Vykstant atidarymo rungtynėms, Seulo stadione buvo dislokuoti priešlėktuviniai ginklai, nustatyta 6 mylių neskraidymo erdvė apie stadioną per visas rungtynes, o prie šalių krantų patruliavo karo ir povandeniniai laivai.
Juni 2002: i det første VM etter den 11. september gikk turneringsvertskapet Sør-Korea og Japan til det ekstreme for å være sikre på at turneringen ikke ville bli angrepet av terrorister. Anti-luftskyts ble installert inne på stadion i Seoul under åpningskampen, en flyforbudssone på ti km ble innført rundt alle kampene mens krigsskip og undervannsbåter ble deployert utenfor landenes kyster.
Czerwiec 2002 r.: podczas pierwszych mistrzostw świata po wydarzeniach z 11 września 2001 r. gospodarze turnieju – Korea Południowa i Japonia – posunęli się do ekstremalnych środków, aby zagwarantować, że podczas rozgrywek nie będzie żadnych ofiar śmiertelnych ataku terrorystycznego. Broń przeciwlotnicza została umieszczona wewnątrz stadionu w Seulu na meczu otwarcia, wokół wszystkich rozgrywek wyznaczono sześciomilową strefę zakazu lotów, a u wybrzeży tych państw zostały rozmieszczone nawodne i podwodne okręty wojenne.
Iunie 2002: cu prilejul primei Cupe Mondiale de după 11 septembrie, desfăşurate în Coreea de Sud şi Japonia, gazdele au luat măsuri extreme pentru a se asigura că turneul nu va fi victima unui atac terorist. În incinta stadionului de la Seul au fost instalate tunuri anti-aeriene pentru meciul de deschidere, pentru toate meciurile a fost impusă o zonă de interzicerea a zborurilor de şase mile, iar mai multe nave de război şi submarine au fost dislocate în largul coastelor celor două ţări.
Jún 2002 - Prvé MS po tragickom 11. septembri 2001 organizovali spoločne Južná Kórea a Japonsko. Zo strachu z teroristického atentátu zašli oba hostiteľské štáty až do extrémov. Pred úvodným zápasom boli vo vnútri štadiónu v Soule dokonca inštalované protilietadlové delá. Okolo štadiónov boli v rozsahu šiestich míľ vyhlásené neletové zóny a vojenské plavidlá a ponorky hliadkovali pozdĺž celého pobrežia oboch krajín.
Junij 2002: Na prvem svetovnem prvenstvu po napadih 11. septembra sta gostiteljici prvenstva, Južna Koreja in Japonska, s skrajnimi metodami zagotovili, da prvenstvo ne bi postalo tarča terorističnih napadov. Ob otvoritveni tekmi so na stadionu v Seulu namestili protiletalsko orožje, veljala je prepoved letenja na območju šestih milj okoli vseh tekem, ob obalah obeh držav pa so bile razmeščene bojne ladje in podmornice.
Haziran 2002: 11 Eylül olaylarından sonra yapılan ilk Dünya Kupası'nda ev sahipleri Japonya ve Güney Kore turnuvanın bir terör saldırısına maruz kalmaması için geniş güvenlik önlemleri aldılar.Seul'de açılış maçı sırasında stadyuma uçaksavar silahlar yerleştirildi, her maç için 6 millik uçuşa yasak bölge ilan edildi, her iki ülkenin kıyı şeridinde savaş gemileri ve denizaltılar konuşlandırıldı.
2002.gada jūnijs: pirmajā Pasaules kausa čempionātā pēc 11.septembra tā uzņēmējvalstis – Dienvidkoreja un Japāna - bija īpaši centušās, lai čempionāta norisi neapdraudētu teroristu uzbrukums. Stadiona iekšienē Seulā atklāšanas spēles laikā tika uzstādītas zenītraķetes, un sešu jūdžu lidošanas liegums tika pasludināts apkārt visiem stadioniem, kur notika spēles, kā arī kara kuģi un zemūdenes patrulēja netālu no valstu krastiem.
  Бремя уверенной победы:...  
Благодаря механизму помощи развитию уже удалось добиться существенных результатов в Афганистане. После свержения режима талибов Япония играла важную роль в восстановлении разрушенной войной страны. Последний пакет помощи, о котором было объявлено в ноябре, составляет 5 млрд.
This ODA has already achieved significant results in Afghanistan. Since the ousting of the Taliban, Japan has played an important role in the reconstruction of the war-torn country. Its last aid package, announced in November, accounts for $5 billion over the next five years focusing on nation-building in security and livelihoods.
Cette aide publique a déjà permis d’obtenir des résultats appréciables en Afghanistan. Depuis le renversement des talibans, le Japon a joué un rôle important dans la reconstruction de ce pays ravagé par la guerre. Sa dernière enveloppe d’aide, annoncée en novembre, représente 5 milliards de dollars sur les cinq prochaines années, et est axée sur la reconstruction du pays dans le domaine de la sécurité et des moyens de subsistance.
Dieses ODA hat in Afghanistan bereits beträchtliche Ergebnisse gezeitigt. Seit der Vertreibung der Taliban hat Japan eine wichtige Rolle beim Wiederaufbau des vom Krieg zerrissenen Landes gespielt. Das im November angekündigte letzte Hilfspaket mit einem Umfang von $5 Milliarden über die nächsten fünf Jahre konzentriert sich auf Nation-Building im Sicherheitsbereich sowie auf den Lebensunterhalt der Menschen.
Esta ODA ha obtenido ya resultados significativos en Afganistán. Desde el derrocamiento de los talibanes, Japón ha desempeñado un importante papel en la reconstrucción del país. Su último paquete de ayudas, anunciado en noviembre, comprende 5.000 millones de dólares en cinco años para la reconstrucción nacional y la seguridad y sustento de la población.
Questi ODA hanno già conseguito significativi risultati in Afghanistan. Dalla cacciata dei talebani, il Giappone ha svolto un importante ruolo nella ricostruzione del paese sconvolto dalla guerra. Il suo ultimo pacchetto di aiuti, annunciato in novembre, ammonta a 5 miliardi di dollari nei prossimi cinque anni focalizzati sulla creazione dello stato nella sicurezza e sugli aiuti alimentari.
Esta AOD já apresentou resultados significativos no Afeganistão. Desde que os Taliban foram expulsos, o Japão desempenhou um papel importante na reconstrução do país dilacerado pela guerra. O seu último pacote de ajuda, anunciado em Novembro, conta com cinco mil milhões de dólares ao longo dos próximos cinco anos, canalizados para a construção da nação em termos de segurança e de meios de subsistência.
وحققت هذه المساعدة نتائج ملموسة في أفغانستان. فمنذ إطاحة نظام طالبان تلعب اليابان دوراً مهماً في إعادة إعمار هذه الدولة التي تمزقها الحرب. وأعلنت مؤخراً في تشرين الثاني/نوفمبر عن خطة قيمتها خمسة مليارات دولار للسنوات الخمسة القادمة من أجل بناء الأمة والأمن والمستوى المعيشي.
Dit ODA heeft al aanzienlijke resultaten geboekt in Afghanistan. Sinds de Talibaan is verjaagd, speelt Japan een belangrijke rol in de wederopbouw van dit door oorlog verscheurde land. Het laatste hulppakket, dat in november werd aangekondigd, omvat $5 miljard dollar over de komende vijf jaar, voor natieopbouw in veiligheid en levensonderhoud.
Помощта за развитие вече постига значителни резултати в Афганистан. След свалянето на талибаните Япония изигра важна роля във възстановяването на опустошената от войни страна. Последният пакет помощи, обявен през ноември, възлиза на 5 милиарда за следващите пет години, които ще се използват за държавно изграждане, в областта на сигурността и поминъка.
Výsledek bude záležet na tom, nakolik se podaří oživit stagnující ekonomiku země. Otázka financí. Finance jsou bází pro uplatňování vlivu a proto musí Japonsko bezodkladně jednat a nalézt prostředky pro finanční pákování v rámci zabránění marginalizace. V celoasijském kontextu to znamená, že vztahy s Čínou a jejich růst jsou velmi důležitým zájmem Japonska. Není důležité závod s Čínou vyhrát, ale co nejvíce vytěžit ze vzájemného partnerství.
ODA abil on Afganistanis saavutatud juba märkimisväärseid tulemusi. Pärast Talibani minemakihutamist on Jaapan selle sõjast räsitud riigi ülesehitamisel palju abi osutanud. Jaapani viimane abipakett, millest anti teada novembris, on 5 miljardi dollari suurune ja seda tuleb järgmise viie aasta jooksul kasutada kohaliku julgeoleku ja eluolu parandamiseks.
Az ODA jelentős eredményeket ért el Afganisztánban. A tálibok elűzése óta, Japán fontos szerepet játszott a háború sújtotta ország újjáépítésében. Legutóbbi segélycsomagjában, amelyet novemberben jelentett be, több mint 5 milliárd USA dollárt ajánl fel a következő 5 évre elsősorban nemzetépítésre a biztonság és a megélhetés támogatásával.
Þessar fjárveitingar ODA hafa þegar skilað umtalsverðum árangri í Afganistan. Síðan talíbönum var komið frá völdum hefur Japan leikið mikilvægt hlutverk í enduruppbyggingu þessa stríðshrjáða lands. Síðustu fjárveitingar ODA voru kynntar í nóvember sl. og nema þær 5 milljörðum bandaríkjadala á næsta fimm ára tímabili og áhersla verður lögð á þjóðaruppbyggingu, öryggismál og bætta afkomumöguleika.
Šis OPD jau atnešė reikšmingų rezultatų Afganistane. Nuo pat to laiko, kai buvo nuverstas Talibanas, Japonija labai daug prisideda prie karo nualintos šalies atstatymo. Jos paskutinį pagalbos paketą, apie kurį paskelbta lapkritį, sudaro 5 milijardai JAV dolerių, skirtų per ateinančius penkerius metus tautos saugumui stiprinti ir gyvenimo sąlygoms gerinti.
Som statsminister Hatoyama pekte på gir DPJs valgskredseier en stor byrde. Den nye regjeringens beslutning om å transformere er allestedsnærværende; den japanske befolkningen og det internasjonale samfunnet vil imidlertid se etter bevis på at transformasjon også betyr forbedringer.
Wspomniana pomoc rozwojowa odniosła już znaczące sukcesy w Afganistanie. Od odsunięcia talibów rządów Japonia odgrywa ważną rolę w odbudowie tego rozdartego wojną kraju. Jej ostatni pakiet pomocy ogłoszony w listopadzie opiewa na 5 miliardów USA rozłożonych na pięć lat z przeznaczeniem na budowanie państwa i bezpieczeństwa oraz tworzenie źródeł utrzymania dla ludności.
ODA a obţinut deja rezultate semnificative în Afganistan. După alungarea talibanilor, Japonia a jucat un rol important în reconstrucţia acestei ţări răvăşite de război. Ultimul său pachet de asistenţă, anunţat în noiembrie 2009, se ridică la cinci miliarde de USD pentru următorii cinci şi se concentrează asupra edificării naţiunii, securităţii şi condiţiilor de trai.
Výsledok bude záležať na tom, nakoľko sa podarí oživiť stagnujúcu ekonomiku krajiny. Otázka financií. Financie sú bázou pre uplatňovanie vplyvu a preto musí Japonsko bezodkladne jednať a nájsť prostriedky pre finančné pákování v rámci zabránenia marginalizacie. V celoázijskom kontexte to znamená, že vzťahy s Čínou a ich rast sú veľmi dôležitým záujmom Japonska. Nie je dôležité preteky s Čínou vyhrať, ale čo najviac vyťažiť zo vzájomného partnerstva.
Uradna razvojna pomoč je že prinesla pomembne rezultate v Afganistanu. Od odstranitve Talibanov ima Japonska pomembno vlogo pri obnovi od vojne uničene države. Njen zadnji sveženj pomoči, najavljen novembra, za naslednjih pet let predvideva 5 milijard dolarjev, zlasti za varno izgradnjo države in preživetje prebivalstva.
ODA şimdiden Afganistan’da oldukça başarılı sonuçlar aldı. Taliban saf dışı edildiğinden beri Japonya savaştan harabeye dönmüş bu ülkenin yeniden yapılanmasında önemli rol oynadı. Kasım ayında açıklanan beş milyar dolarlık son yardım paketi önümüzdeki beş yıl içinde ülkenin geçim kaynakları ve güvenlik konuları üzerinde odaklanıyor.
ODA atbalsts jau ir sasniedzis lieliskus rezultātus Afganistānā. Kopš talibu režīma padzīšanas, Japāna ir spēlējusi svarīgu lomu šīs kara saplosītās valsts rekonstrukcijā. Tās pēdējā palīdzības pakete, par ko tika ziņots novembrī, sasniedz 5 miljardus ASV dolāru nākamo piecu gadu laikā ar uzsvaru uz valsts veidošanu drošībā un atbalstu mājsaimniecībām.
  Бремя уверенной победы:...  
Япония должна помочь дальнейшему экономическому развитию этих стран и поделиться с ними своим опытом и технологиями: премьер-министр Хатояма признал это в Копенгагене, объявив о финансовой помощи развивающимся странам.
The new government will not only have to improve quality of life in Japan, but also set an important example for developing countries. Japan needs to assist these countries’ pursuit of economic growth by sharing its experiences and technologies: something Prime Minister Hatoyama recognised in Copenhagen when he announced financial assistance to developing countries.
Le nouveau gouvernement devra non seulement améliorer la qualité de la vie au Japon, mais aussi constituer un exemple important pour les pays en développement. Tokyo doit aider ces pays dans leur quête de croissance économique en leur faisant partager son expérience et sa technologie, chose que le premier ministre a reconnue à Copenhague lorsqu’il a annoncé l’aide financière que le Japon allait consacrer aux pays en développement.
Die neue Regierung wird nicht nur die Lebensqualität in Japan verbessern müssen, sondern auch ein wichtiges Beispiel für Entwicklungsländer abgeben müssen. Japan muss die Wirtschaftswachstumsbestrebungen dieser Länder unterstützen, indem es seine Erfahrungen und Technologien teilt: ein Punkt, den Premierminister Hatoyama in Kopenhagen anerkannte, als er Entwicklungsländern finanzielle Hilfe zusagte.
El nuevo gobierno no sólo tendrá que mejorar el nivel de vida de Japón, sino también convertirse en un ejemplo para los países en vías de desarrollo, a los que debe ayudar en su búsqueda del crecimiento económico compartiendo sus conocimientos y tecnología: algo que el Primer Ministro Hatoyama vino a reconocer en Copenhague cuando anunció una ayuda financiera para esos países.
Ciò che il nuovo governo farà non servirà solo a migliorare la qualità della vita in Giappone, ma anche a costituire un importante esempio per i paesi in via di sviluppo. Il Giappone deve assistere il proseguimento della crescita economica di questi paesi condividendo con essi le proprie esperienze e tecnologie: cosa che il Primo Ministro Hatoyama ha riconosciuto a Copenhagen quando ha annunciato l’assistenza finanziaria ai paesi in via di sviluppo.
O novo governo não só terá de melhorar a qualidade de vida no Japão, como terá de servir de importante exemplo para os países em vias de desenvolvimento. O Japão precisa de ajudar estes países, que ambicionam o crescimento económico, partilhando as suas experiências e tecnologias, algo que o Primeiro Ministro Hatoyama reconheceu em Copenhaga, quando anunciou a ajuda financeira para os países em vias de desenvolvimento.
لن تقتصر مهمة الحكومة اليابانية على تحسين مستوى المعيشة في اليابان فحسب بل سيكون عليها أن تشكل نموذجاً يحتذى به للدول النامية. وعلى اليابان أن تساعد هذه الدول في سعيها إلى تحقيق النمو الاقتصادي من خلال مشاركتها خبرتها وتكنولوجياتها. وتطرق هاتوياما إلى هذا الموضع في كوبنهاغن حين أعلن عن نية بلاده تقديم مساعدة مالية للدول النامية.
De nieuwe regering moet niet alleen de kwaliteit van het leven in Japan veranderen, maar ook een belangrijk voorbeeld stellen voor ontwikkelingslanden. Japan moet die landen helpen bij hun streven naar economische groei, door zijn ervaringen en technologische kennis te delen: iets wat premier Hatoyama onderkende in Kopenhagen toen hij financiële hulp aankondigde voor ontwikkelingslanden.
Новото правителство ще трябва не само да подобри живота в Япония, но и да даде важен пример на развиващите се страни. Япония трябва да помогне на тези страни да продължат икономическия си растеж, споделяйки с тях своя опит и технологии - и това бе признато от премиера Хатояма в Копенхаген, който обяви финансова помощ за развиващите се страни.
Historie Japonska dostatečně vysvětluje, proč tato země po celá desetiletí prosazovala nešíření jaderných zbraní a celosvětové jaderné odzbrojení. Japonsko vede politiku nevlastnění, nevýroby a nezavádění jaderných zbraní. Na vrcholném zasedání Rady bezpečnosti OSN o nešíření jaderných zbraní a jaderném odzbrojení v září 2009 předseda vlády Hatojama oznámil záměr Japonska ujmout se vedoucí úlohy v oblasti eliminace jaderných zbraní. Není překvapením, že jeden z „akčních bodů“ se týkal Korejské lidově demokratické republiky.
Uus valitsus tahab lisaks Jaapani elukvaliteedi tõstmisele olla eeskujuks ka arengumaadele. Jaapanil tuleb nõuande ja tehnoloogiate avamisega nende riikide majanduskasvu toetada: seda pidas peaminister Hatoyama silmas Kopenhaagenis, kui ta andis teada arengumaade rahalisest toetamisest.
Az új kormánynak nemcsak az életminőségen kell javítania Japánban, hanem példát kell mutatnia a fejlődő országoknak is. Japánnak segítenie kell ezeket az országokat a gazdasági növekedés elérésében a tapasztalatainak és technológiáinak megosztásával: amit Hatojama miniszterelnök is elismert Koppenhágában, amikor a fejlődő országoknak szóló pénzügyi támogatást ígért.
Nýja ríkisstjórnin mun ekki aðeins þurfa að bæta lífsgæði í Japan, heldur einnig að stíga fram sem fordæmi fyrir þróunarríkin. Japan þarf að styðja viðleitni þessara ríkja til að ná efnahagslegum vexti með því að deila reynslu og tækni sinni með þeim: en Hatoyama forsætisráðherra sýndi viljann til þess í verki í Kaupmannahöfn þegar hann kynnti fjárhagsaðstoð við þróunarríki.
Naujajai vyriausybei teks ne tiktai pagerinti gyvenimo kokybę Japonijoje, bet ir pateikti reikšmingą pavyzdį besivystančioms šalims. Japonija turi padėti toms šalims siekti ekonomikos augimo, dalydamasi savo patirtimi ir technologijomis – tai Kopenhagoje pripažino ir Ministras Pirmininkas Hatoyama, kalbėdamas apie finansinę paramą besivystančioms šalims.
Nowy rząd będzie musiał nie tylko poprawić jakość życia w Japonii, ale także dawać ważny wzór państwom rozwijającym się. Japonia musi pomagać tym państwom w realizowaniu wzrostu gospodarczego, dzieląc się swoimi doświadczeniami i technologiami, co premier Hatoyama przyznał w Kopenhadze, gdy ogłosił przyznane pomocy finansowej państwom rozwijającym się.
Noul guvern va trebui nu numai să asigure îmbunătăţirea calităţii vieţii în Japonia, ci şi să dea un exemplu semnificativ pentru ţările în curs de dezvoltare. Japonia trebuie să acorde asistenţă acestor ţări, în eforturile lor vizând creşterea economică, prin împărtăşirea din experienţa şi tehnologiile sale. Premierul Hatoyama a recunoscut acest lucru, cu prilejul Conferinţei de la Copenhaga, atunci când a anunţat că ţările în curs de dezvoltare vor primi asistenţă financiară.
História Japonska dostatočne vysvetľuje, prečo táto krajina po celé desaťročia presadzovala nešírenie jadrových zbraní a celosvetové jadrové odzbrojenie. Japonsko vedie politiku nevlastnenia, nevýroby a nezavádzania jadrových zbraní. Na vrcholnom zasadnutí Rady bezpečnosti OSN o nešírení jadrových zbraní a jadrovom odzbrojení v septembri 2009, predseda vlády Hatojama oznámil zámer Japonska ujať sa vedúcej úlohy v oblasti eliminácie jadrových zbraní. Nie je prekvapením, že jeden z „akčných bodov“ sa týkal Kórejskej ľudovej demokratickej republiky.
Nova vlada bo morala izboljšati kakovost življenja na Japonskem, obenem pa tudi postaviti pomemben vzgled za države v razvoju. Japonska mora tem državam pomagati pri doseganju gospodarske rasti s svojimi izkušnjami in tehnologijo, kar je predsednik vlade Hatojama priznal, ko je v Köbenhavnu naznanil finančno pomoč državam v razvoju.
Yeni hükümet hem Japon halkının yaşam kalitesini yükseltmek hem de gelişmekte olan ülkeler için bir örnek olmak zorundadır. Kopenhag konferansı sırasında Japonya’nın deneyimleri ve teknolojisini paylaşarak bu ülkelerin ekonomik açıdan kalkınmalarına yardımcı olması gerektiğini gören Başbakan Hatoyama, ülkesinin gelişmekte olan ülkelere mali yardımda bulunacağını açıklamıştır.
Jaunajai valdībai nāksies ne tikai uzlabot dzīves kvalitāti Japānā, bet arī rādīt svarīgu piemēru jaunattīstības valstīm. Japānai ir jācenšas atbalstīt šo valstu vēlmi sasniegt ekonomisko izaugsmi, veicot pieredzes un tehnoloģiju apmaiņu - to atzina premjerministrs Hatojama Kopenhāgenā, kad viņš paziņoja par nolūku sniegt finansiālu atbalstu jaunattīstības valstīm.
  Азия, НАТО и ее партнер...  
Такие страны, как Австралия, Новая Зеландия и Сингапур выделили воинские контингенты в состав ИСАФ (Международных сил содействия безопасности) в Афганистане. Другие страны, как, например, Япония и Южная Корея вносят прямой и косвенный вклад в усилия Североатлантического союза в Афганистане.
NATO’s relationships with the countries outside the Euro-Atlantic region have developed rapidly in the last few years. Cooperation in Afghanistan has driven the development. Countries like Australia, New Zealand and Singapore are now troop contributors to the ISAF (International Security Assistance Force) in Afghanistan. Others, like Japan and South Korea, are making direct and indirect contribution to the Alliance’s effort there. These countries are now called “other partners across the globe.”
Les relations de l’OTAN avec les pays extérieurs à la région euro-atlantique se sont développées rapidement ces dernières années. La coopération en Afghanistan en a été le moteur. Des pays comme l’Australie, la Nouvelle-Zélande et Singapour fournissent maintenant des troupes à la FIAS (Force internationale d’assistance à la sécurité), en Afghanistan. D’autres, comme le Japon et la Corée du Sud, apportent une contribution directe et indirecte à la mission de l’Alliance dans ce pays. Ces États sont dorénavant désignés sous l’appellation « autres partenaires dans le monde ».
Die Beziehungen der NATO mit den Ländern außerhalb der europäisch-atlantischen Region haben sich in den vergangenen Jahren rasch weiterentwickelt. Die Zusammenarbeit in Afghanistan hat diese Entwicklung vorangetrieben. Länder wie Australien, Neuseeland und Singapur sind nun mit Truppen an der ISAF (International Security Assistance Force) in Afghanistan beteiligt. Andere Länder wie Japan und Südkorea leisten direkte und indirekte Beiträge zu den Anstrengungen des Bündnisses in Afghanistan. Diese Länder werden nun als „andere Partner in aller Welt“ bezeichnet.
Las relaciones entre la OTAN y los países de fuera del área euroatlántica han evolucionado con rapidez en los últimos años, y se han visto impulsadas por la cooperación en Afganistán. Países como Australia, Nueva Zelanda y Singapur aportan tropas a la ISAF (Fuerza Internacional de Apoyo a la Seguridad), y otros, como Japón y Corea del Sur, contribuyen directa e indirectamente a los esfuerzos de la Alianza en ese país. A todas estas naciones se les denomina ahora “otros socios de todo el mundo”.
I rapporti della NATO con i paesi al di fuori della regione euro-atlantica si sono sviluppati rapidamente negli ultimi anni. La cooperazione in Afghanistan ha guidato tale evoluzione. Paesi come Australia, Nuova Zelanda e Singapore partecipano ora con proprie truppe ad ISAF (Forza internazionale di assistenza alla sicurezza) in Afghanistan. Altri, come Giappone e Corea del Sud, contribuiscono direttamente ed indirettamente a tale sforzo dell'Alleanza. Questi paesi sono ora definiti "altri partner nel mondo".
As relações da NATO com países de fora da região euro-atlântica desenvolveram-se rapidamente nos últimos anos. A cooperação no Afeganistão tem obrigado a este desenvolvimento. Países como a Austrália, a Nova Zelândia e Singapura contribuem actualmente com tropas para a ISAF (Força Internacional de Ajuda à Segurança) no Afeganistão. Outros, como o Japão e a Coreia do Sul, estão a contribuir de forma directa e indirecta para os esforços da Aliança naquele país. Estes países são agora denominados “outros parceiros em todo o mundo”.
خلال السنوات القليلة الماضية، تطوّرت علاقات حلف الناتو مع الدول التي تقع خارج المنطقة الأورو ـ أطلسية بسرعة كبيرة. ومثّل التعاون في الشأن الأفغاني المحرّك الرئيسي لهذا التطور. فاليوم، تساهم دول مثل أستراليا ونيوزلندا وسنغافورة في القوّة الأيساف، التي تعمل في أفغانستان. وتساهم دول أخرى، مثل اليابان وكوريا الجنوبية، بصورة مباشرة وغير مباشرة في الجهود التي يبذلها حلف الناتو هناك. ويُطلق على هذه الدول حالياً اسم "شركاء آخرون".
De relaties van de NAVO met landen buiten de Euro-Atlantische regio hebben zich de afgelopen paar jaar snel ontwikkeld. De samenwerking in Afghanistan heeft daartoe geleid. Landen als Australië, Nieuw-Zeeland en Singapore dragen tegenwoordig troepen bij aan ISAF (de Internationale Vredesmacht) in Afghanistan. Andere, zoals Japan en Zuid-Korea, leveren een directe en indirecte bijdrage aan het werk van het Bondgenootschap daar. Deze landen worden tegen-woordig “andere wereldwijde partners” genoemd.
Отношенията на НАТО с държавите извън евроатлантическата зона бързо се развиха през последните години. В основата на това развитие е сътрудничеството в Афганистан. Страни като Австралия, Нова Зеландия и Сингапур участват с контингенти в АЙСАФ (Международните сили за сигурност) в Афганистан. Други, като Япония или Южна Корея, допринасят пряко или косвено към усилията на Алианса в страната. Днес тези държави са "другите партньори на НАТО по света".
Vztahy NATO se státy mimo euroatlantický prostor se v posledních letech vyvíjely velice rychle. Spolupráce v Afghánistánu byla hnacím motorem tohoto procesu. Státy jako Austrálie, Nový Zéland nebo Singapúr vysílají v současné době do Afghánistánu své kontingenty v rámci mise Mezinárodních pomocných bezpečnostních sil (ISAF). Jiné státy, jako například Japonsko a Jižní Korea, se podílejí, přímo či nepřímo, rovněž na operacích Aliance v Afghánistánu. Tyto státy dnes nazýváme „partneři na druhé straně zeměkoule”.
Viimaste aastate jooksul on kiiresti arenenud NATO suhted väljaspool Euro-Atlandi piirkonda asuvate riikidega. Seda on soodustanud omavaheline koostöö Afganistanis. Näiteks Austraalia, Uus-Meremaa ja Singapur on väepanustajad rahvusvaheliste julgeoleku-abijõudude (ISAF) koosseisu Afganistanis. Teised, nagu Jaapan ja Lõuna-Korea, toetavad alliansi sealseid jõupingutusi nii otseste kui ka kaudsete vahenditega. Selliste partnerite kohta öeldakse nüüd „muud partnerid kogu maailmast“.
A NATO kapcsolatai az euro-atlanti régión kívüli országokkal gyors fejlődésen mentek keresztül az elmúlt néhány évben. Az Afganisztánban folytatott együttműködés is segítette ezt az együttműködést. Az olyan országok, mint Ausztrália, Új-Zéland és Szingapúr mára katonák küldésével járulnak hozzá az ISAF (Nemzetközi Biztonsági Segítségnyújtó Erők) munkájához Afganisztánban. Mások, mint Japán és Dél-Korea ,közvetlen és közvetett módokon járulnak hozzá a Szövetség ottani erőfeszítéseihez. Ezeket az országokat hívják ma globális partnereknek”.
Tengsl NATO við lönd utan Evró-Atlantshafssvæðisins hafa verið í örri þróun undanfarin ár. Samstarfið í Afganistan hefur verið drifkrafturinn að baki því. Lönd á borð við Ástralíu, Nýja-Sjáland og Singapore hafa sent herlið til ISAF-sveitanna (International Security Assistance Force) í Afganistan. Önnur lönd t.d. Japan og Suður-Kórea hafa stutt aðgerðir Atlantshafsbandalagsins á svæðinu með beinum eða óbeinum hætti. Þessi lönd eru nú kölluð „aðrir samstarfsaðilar um allan heim.“
Pastaruosius kelerius metus smarkiai vystosi NATO santykiai su šalimis, esančiomis už euroatlantinės erdvės. Šią tendenciją paspartino bendradarbiavimas Afganistane. Į ISAF (Tarptautines paramos saugumui pajėgas) Afganistane savo karius dabar siunčia ir tokios šalys kaip Australija, Naujoji Zelandija, Singapūras. Tiesiogiai ir netiesiogiai prisideda prie Aljanso operacijos ir kitos šalys, kaip antai Japonija ir Šiaurės Korėja. Šios šalys dabar vadinamos „kitomis partnerėmis pasaulyje“.
NATOs forbindelser med landene utenfor den euro-atlantiske regionen har utviklet seg hurtig de siste årene. Samarbeid i Afghanistan har drevet utviklingen fremover. Land som Australia, New Zealand og Singapore er nå troppebidragsytere til ISAF (Den internasjonale sikkerhetsstyrken) i Afghanistan. Andre, som Japan og Sør-Korea, gir direkte og indirekte bidrag til Alliansens innsats der. Disse kalles nå ”andre partnere på den andre siden av jorden”.
Stosunki NATO z państwami spoza obszaru euroatlantyckiego bardzo się rozwinęły w ciągu ostatnich kilku lat. Współpraca w Afganistanie stała się impulsem dla tego rozwoju. Państwa takie, jak Australia, Nowa Zelandia i Singapur wysyłają obecnie swoich żołnierzy do ISAF (Międzynarodowych Sił Wsparcia Bezpieczeństwa) w Afganistanie. Inne, jak Japonia i Korea Południowa, wnoszą bezpośredni i pośredni wkład w podejmowane tam wysiłki Sojuszu. Te państwa są obecnie określane, jako „pozostali partnerzy na całym świecie”.
Relaţiile NATO cu ţările din afara spaţiului auro-atlantic s-au dezvoltat rapid, în ultimii câţiva ani. Cooperarea cu Afganistanul a fost şi este forţa motrice care a determinat această evoluţie. Ţări precum Australia, Noua Zeelandă şi Singapore contribuie acum cu trupe la ISAF (Forţa Internaţională de Asistenţă de Securitate) în Afganistan. Altele, precum Japonia şi Coreea de Sud, aduc, în mod direct şi indirect, contribuţii la eforturile Alianţei din Afganistan. Aceste ţări sunt denumite acum „alţi parteneri de pe întregul glob”.
Vzťahy NATO so štátmi mimo euroatlantického priestoru sa v posledných rokoch vyvíjali veľmi rýchlo. Spolupráca v Afganistane bola hnacím motorom tohto procesu. Štáty ako Austrália, Nový Zéland alebo Singapur vysielajú v súčasnej dobe do Afganistanu svoje kontingenty v rámci misie Medzinárodných pomocných bezpečnostných síl (ISAF). Iné štáty, ako napríklad Japonsko a Južná Kórea, sa podieľajú, priamo či nepriamo, zároveň na operáciách Aliancie v Afganistane. Tieto štáty dnes nazývame „partneri na druhej strane zemegule”.
Natovi odnosi z državami izven evroatlantske regije so se v zadnjih nekaj letih hitro razvijali. Gonilo tega razvoja je bilo sodelovanje v Afganistanu. Države, kot so Avstralija, Nova Zelandija in Singapur zdaj prispevajo svoje pripadnike v Isaf (Mednarodne sile za varnostno pomoč) v Afganistanu. Druge, kot sta Japonska in Južna Koreja, dajejo neposreden in posreden prispevek k tamkajšnjim prizadevanjem zavezništva. Te države se zdaj imenujejo »druge partnerice po vsem svetu«.
NATO’nun Avrupa-Atlantik bölgesi dışındaki ülkelerle ilişkileri son yıllarda hızla gelişmiştir. Bu gelişmeyi başlatan Afganistan’daki işbirliğidir. Avustralya, Yeni Zelanda ve Singapur gibi ülkeler artık Afganistan’daki ISAF’a (Uluslararası Güvenlik Yardım Gücü) asker göndermektedir. Japonya ve Güney Kore gibi diğer ülkeler ise İttifak’ın oradaki çalışmalarına doğrudan veya dolaylı katkılarda bulunmaktadırlar. Bu ülkelere artık “dünyanın değişik yerlerindeki ortaklar” denilmektedir.
NATO attiecības ar valstīm ārpus Eiroatlantiskās zonas ir strauji attīstījušās pēdējo gadu laikā. Šo attīstību ir virzījusi sadarbība ar Afganistānu. Tādas valstis kā Austrālija, Jaunzēlande un Singapūra tagad sūta savu militāro personālu uz ISAF (Starptautiskie drošības atbalsta spēki) Afganistānā. Citas valsts, kā Japāna un Dienvidkoreja, sniedz tiešu un netiešu ieguldījumu alianses misijā šajā valstī. Šīs valstis tagad tiek sauktas par “citiem partneriem visā pasaulē”.
  Бремя уверенной победы:...  
Будет оказана поддержка сельскому хозяйству, развитию сельской местности, образованию, здравоохранению, а также удовлетворен ряд основных потребностей. В виду того, что пакет помощи рассчитан также и на Пакистан, это свидетельствует о том, что Япония ставит перед собой задачу укреплять стабильность Афганистана посредством регионального подхода.
Emphasis will be placed on the National Police and reintegration of former combatants by providing vocational training. It will also support agriculture, rural development, education, health and other basic needs. As this aid package also pertains to Pakistan, it demonstrates Japan’s objective to promote Afghanistan's stability through a regional approach.
L’accent sera mis sur la police nationale et sur le retour des anciens combattants à la vie civile en leur assurant une formation professionnelle. L’enveloppe servira aussi à soutenir l’agriculture, le développement rural, l’éducation et la santé et à financer d’autres besoins essentiels. L’aide japonaise étant également destinée au Pakistan, on voit que l’objectif de Tokyo est de promouvoir la stabilité de l’Afghanistan par le biais d’une approche régionale.
Besonderer Wert wird auf die Nationale Polizei und die Reintegration früherer Kämpfer gelegt, indem eine berufliche Ausbildung angeboten wird. Außerdem unterstützt das Hilfsprogramm die Landwirtschaft, die ländliche Entwicklung, die Ausbildung, Gesundheit und andere grundlegende Bedürfnisse. Da das Hilfspaket ebenfalls für Pakistan gilt, verdeutlicht es den Wunsch Japans, die Stabilität durch einen regionalen Ansatz zu fördern.
Se pondrá especial énfasis en la Policía Nacional y la reinserción de antiguos combatientes a los que se les dará formación profesional. También habrá subvenciones para la agricultura, desarrollo rural, educación, salud y demás necesidades básicas. El paquete de ayudas también incluye a Pakistán, lo que demuestra el objetivo de Japón de fomentar la estabilidad de Afganistán mediante un enfoque regional.
Particolare importanza verrà data alla Polizia Nazionale e alla reintegrazione degli ex combattenti, fornendo una formazione in base alle aspirazioni. Si aiuterà anche l’agricoltura, lo sviluppo rurale, l’istruzione, la sanità ed altre esigenze fondamentali. Dato che questo pacchetto di aiuti riguarda anche il Pakistan, ciò dimostra come l'obiettivo del Giappone sia quello di promuovere la stabilità dell’Afghanistan attraverso un approccio regionale.
Será dada ênfase à Polícia Nacional e à reintegração dos antigos combatentes, oferecendo-lhes formação vocacional. Também se irá apoiar a agricultura, o desenvolvimento rural, a educação, a saúde e outras necessidades básicas. Este pacote de ajuda também está relacionado com o Paquistão, o que demonstra que o objectivo do Japão é promover a estabilidade do Afeganistão através de uma abordagem regional.
De nadruk zal worden gelegd op de Nationale Politie en de re-integratie van voormalige strijders door beroepsopleidingen aan te bieden. Het ODA zal ook ondersteuning bieden aan de landbouw, de ontwikkeling van het platteland, het onderwijs, de gezondheidszorg en andere elementaire behoeften. Aangezien dit hulppakket ook Pakistan betreft, geeft het blijk van Japan’s doelstelling, de bevordering van de stabiliteit in Afghanistan d.m.v. een regionale benadering.
Особено внимание ще бъде отделено на националната полиция и интеграцията на бившите бойци чрез професионална подготовка. Предвижда се помощ и за селското стопанство, развитието на селските райони, образованието, здравеопазването и други основни потребности. Фактът, че този пакет обхваща и Пакистан показва, че Япония е решена да допринесе за стабилността на Афганистан чрез реггионален подход.
Japonská ekonomika je z převážné části závislá na poptávce ze zahraničí. DPJ proto nedávno inaugurovala novou hospodářskou strategii, která se nesoustřeďuje pouze na stimulaci vnitřního růstu, ale která rovněž odhaluje možnosti budoucí regionální spolupráce. Asijští sousedé Japonska představují velké trhy a vzhledem k tomu, že jejich ekonomický potenciál je značně odlišný, reciproční využítí specifických hospodářských kapacit a prohloubení vzájemné spolupráce může být pro všechny země jen prospěšné.
Rõhku pannakse riigi politseijõudude kutseõppele ja endiste vastaspoole võitlejate ühiskonda tagasi toomisele. Toetatakse ka põllumajandust, maapiirkondade arengut, haridust, tervishoidu ja teiste põhivajaduste tagamist. Kuna see pakett puudutab ka Pakistani, siis on selgesti nähtav Jaapani eesmärk rakendada Afganistani julgeoleku tagamisel piirkondlikku lähenemist.
Hangsúlyos lesz majd a Nemzeti Rendőrség támogatása illetve a korábbi harcosok társadalmi beilleszkedésének segítése szakmai képzési programokkal. Támogatni fogja még a mezőgazdaságot, a vidékfejlesztése, az oktatást, egészségügyet és egyéb alapvető szükségleteket szolgáló területeket. Mivel ebből a segélycsomagból Pakisztán is részesül, jól látható Japán azon célkitűzése, hogy Afganisztán stabilitását regionális megközelítésből segítse elő.
Lögð verður áhersla á að efla lögreglulið landsins og að auðvelda aðlögun fyrrum vígamanna að samfélaginu með því að veita þeim iðnmenntun. ODA hyggst einnig styðja við uppbyggingu í landbúnaði, þróun dreifbýlisins, menntun, heilbrigðismál og aðrar grunnþarfir. Þar sem þessar fjárveitingar taka einnig til Pakistan, sýna þær fram á að markmið Japans er að efla stöðugleikauppbygginguna í Afganistan með svæðisbundinni nálgun.
Pagrindinis dėmesys bus skiriamas nacionalinei policijai ir buvusių kovotojų reintegracijai, suteikiant jiems galimybę įsigyti profesiją. Taip pat bus remiamas žemės ūkis, kaimo plėtra, švietimas, sveikatos apsauga ir kitos esminės reikmės. Kadangi šis pagalbos paketas taikomas ir Pakistanui, tai parodo Japonijos siekį stiprinti Afganistano stabilumą, taikant regioninę nuostatą.
Oppmerksom på Japans overdrevne avhengighet av ekstern etterspørsel innførte DPJ nylig en økonomisk strategi som ikke bare understreker behovet for å stimulere innenriks vekst, men også identifiserer potensialet for fremtidig, regionalt samarbeid. Japans asiatiske naboer kan tilby store markeder, og ettersom deres forskjellige økonomier er svært forskjellige fra hverandre, kan dette invitere dem til å dra gjensidig fordel av individuell styrke og forsterket samarbeid.
Nacisk będzie położony na narodową policję oraz reintegrowanie byłych bojowników poprzez zapewnianie szkolenia zawodowego. Wspierane będzie także rolnictwo, rozwój obszarów wiejskich, edukacja, ochrona zdrowia oraz inne podstawowe potrzeby. Jako że ten pakiet pomocy dotyczy również Pakistanu, pokazuje on realizowane przez Japonię założenie, aby promować stabilność w Afganistanie poprzez podejście regionalne.
Accentul va fi pus pe Poliţia Naţională şi pe reintegrarea foştilor combatanţi, prin asigurarea pregătirii pentru diferite profesiuni. Japonia va sprijini, de asemenea, agricultura, dezvoltarea rurală, educaţia, sănătatea şi satisfacerea nevoilor din alte domenii fundamentale. Întrucât acest pachet de asistenţă se adresează, totodată, şi Pakistanului, el demonstrează obiectivul Japoniei de a promova stabilitatea Afganistanului prin intermediul unei abordări regionale.
Japonská ekonomika je z prevažnej časti závislá na dopyte zo zahraničia. DPJ preto nedávno inaugurovala novú hospodársku stratégiu, ktorá sa nesústreďuje iba na stimuláciu vnútorného rastu, ale ktorá zároveň odhaľuje možnosti budúcej regionálnej spolupráce. Ázijskí susedia Japonska predstavujú veľké trhy a vzhľadom k tomu, že ich ekonomický potenciál je značne odlišný, recipročné využitie špecifických hospodárskych kapacít a prehĺbenie vzájomnej spolupráce môže byť pre všetky krajiny len prospešné.
Poudarek bo na nacionalni policiji in ponovni vključitvi nekdanjih bojevnikov z zagotavljanjem poklicnega usposabljanja. Poleg tega bo podpiral kmetijstvo, razvoj podeželja, izobraževanje, zdravstvo in preostale osnovne potrebe. Ker se ta sveženj nanaša tudi na Pakistan, kaže, da si Japonska prizadeva za spodbujanje afganistanske stabilnosti na podlagi regionalnega pristopa.
Uzsvars tiks likts uz nacionālo policiju un bijušo kaujinieku integrēšanu, piedāvājot tiem profesionālās apmācības programmas. Būs atbalsts arī lauksaimniecībai, lauku attīstībai, izglītībai, veselībai un citām pamatvajadzībām. Tā kā šī palīdzības pakete attiecas arī uz Pakistānu, tā norāda uz Japānas mērķi veicināt Afganistānas stabilitāti caur reģionālu pieeju.
  Азия, НАТО и ее партнер...  
Можно утверждать, что имидж НАТО в мире как влиятельного игрока на сцене безопасности сильнее, чем кажется самой НАТО. И именно поэтому Япония видит в НАТО важного нового политического партнера. Другие партнеры могут последовать этому примеру.
NATO may not be a political actor in its own right. But as the world’s biggest and most capable political-military alliance, it carries a certain—both intended and unintended—weight in international security affairs. This also explains why those who are sceptical about NATO, not least those who do not share values with NATO, fear the expansion of the Alliance’s area of activities and influence. NATO’s image in the outside world as an influential security actor is arguably stronger than NATO itself recognises. But precisely because of this, Japan sees NATO as an important new political partner. Other partners may follow suit.
L’OTAN n’est peut-être pas un acteur politique en tant que tel, mais en sa qualité d’alliance politico-militaire la plus importante et la plus compétente dans le monde, elle a un certain poids – à la fois volontairement et involontairement – dans les affaires de sécurité internationale. Cela explique aussi pourquoi ceux qui se montrent sceptiques à l’égard de l’OTAN, en particulier ceux qui ne partagent pas ses valeurs, craignent l’expansion de sa sphère d’activité et d’influence. On peut dire que l’image de l’Alliance dans le monde extérieur en tant qu’acteur influent de la sécurité est plus forte qu’elle ne l’admet elle-même. Mais c’est précisément pour cette raison que le Japon considère l’OTAN comme un nouveau partenaire politique important, et d’autres partenaires pourraient faire de même.
Die NATO ist vielleicht als solche kein politischer Akteur. Doch als weltweit größtes und schlagkräftigstes Militärbündnis, hat es in internationalen Sicherheitsfragen ein gewisses – beabsichtigtes und unbeabsichtigtes – Gewicht. Dies erklärt auch, warum jene, die der NATO skeptisch gegenüberstehen – und nicht zuletzt jene, die die Werte der NATO nicht teilen, die Erweiterung des Tätigkeits- und Einflussbereichs des Bündnisses fürchten. Das Image der NATO als einflussreicher Sicherheitsakteur ist vermutlich stärker, als die NATO selber anerkennt. Doch genau deswegen sieht Japan die NATO als wichtigen neuen politischen Partner. Andere Länder werden vielleicht folgen.
La OTAN puede no ser un actor político por sí misma, pero en su papel de mayor y más potente alianza político-militar del mundo tiene un cierto peso, deseado o no, en los asuntos de seguridad mundiales. Eso explica también por qué los que se muestran escépticos respecto a la OTAN, y los que no comparten sus valores, temen la ampliación del área de actividad e influencia de la Alianza. La imagen de la OTAN en el mundo como actor de seguridad influyente es claramente mayor de lo que reconoce la misma organización. Pero precisamente por eso Japón percibe a la Alianza como un nuevo e importante socio político, y otros socios pueden seguir sus pasos.
La NATO in quanto tale può anche non essere un protagonista politico. Ma essendo la più grande e la più efficiente alleanza politico-militare del mondo, ha un certo peso – che lo si voglia o no – nelle questioni di sicurezza internazionali. Ciò inoltre spiega perché coloro che sono scettici riguardo alla NATO, non ultimi coloro che non condividono i suoi valori, temano l'espandersi dell'area di attività e di influenza dell'Alleanza. L’immagine della NATO nel mondo circostante, quale influente protagonista della sicurezza, è ovviamente più forte di quanto la stessa NATO creda. Proprio per questo motivo il Giappone considera la NATO come un nuovo ed importante partner politico. Altri partner possono fare altrettanto.
A NATO pode não ser um actor político por direito próprio, mas, na qualidade de aliança político-militar maior e mais capaz de todo o mundo, tem um certo peso (intencional e não intencional) nas questões de segurança internacionais. Isto também explica porque é que os cépticos em relação à NATO, incluindo os que não partilham os valores da NATO, temem a expansão da área de actividade e de influência da Aliança. A imagem da NATO enquanto actor de segurança influente é provavelmente mais forte do que a própria NATO reconhece e é precisamente por isso que o Japão a considera um importante parceiro político novo. Outros parceiros poderão seguir-se.
قد لا يكون حلف الناتو طرفاً سياسياًً بحد ذاته. لكنه أكبر وأقوى حلف سياسي ـ عسكري في العالم، وهو ما يمنحه، بالتأكيد، وزناً مهماً في شؤون الأمن العالمي. وهذا ما يوضح أيضاً لماذا يخاف المشككون في حلف الناتو وأولئك الذين لا يُشاطرونه قيَمه، من توسيع منطقة عمليات هذا الحلف ودائرة نفوذه. ويبدو أنّ صورة هذا الحلف في العالم الخارجي كطرف أمني مؤثّر، هي أقوى من الصورة التي لدى الحلف نفسه. ولهذا السبب، تحديداً، تعتبر اليابان حلف الناتو شريكاً سياسياً جديداً مهماً. وقد يحذو الشركاء الآخرون حذوها.
De NAVO is misschien geen zelfstandige politieke mede-speler in de internationale wereld. Maar als het grootste en meest capabele politiek-militaire bondgenootschap ter wereld, kan zij wel een zeker gewicht in de schaal leggen – zowel opzettelijk als onopzettelijk - t.a.v. internationale veiligheids-zaken. Dit verklaart ook waarom degenen die sceptisch staan tegenover de NAVO, niet het minst diegenen die niet dezelfde waarden delen als de NAVO, bang zijn voor een uitbreiding van het gebied waarop het Bondgenootschap activiteiten uitvoert en invloed uitoefent. Het imago van de NAVO in de buitenwereld als invloedrijke partij op veiligheidsgebied is waarschijnlijk sterker dan de NAVO zelf beseft. Maar juist daardoor ziet Japan de NAVO als een belangrijke nieuwe politieke partner. Misschien zullen andere partners dat voorbeeld volgen.
Сам по себе си НАТО може да не е фактор в политиката. Но в качеството си на най-големия и способен политическо-военен съюз волно или неволно той има влияние върху международната сигурност. Това обяснява защо скептично настроените към НАТО и не на последно място тези, които не споделят неговите ценности, се боят от разширяването на зоната на дейност и влияние на Алианса. Имиджът на НАТО по света като влиятелен фактор в областта на сигурността е по-силен, отколкото самата организация го признава. Имено затова Япония гледа на НАТО като на важен нов политически партньор. Другите партньори могат да последват този пример.
NATO, samo o sobě, nemůže být politickým aktérem. Avšak jako největší a nejschopnější politicko-vojenská aliance na světě má jistý - chtě nechtě - význam v oblasti mezinárodní bezpečnosti. Tato skutečnost také vysvětluje, proč se pochybovači o NATO, a v neposlední řadě i odpůrci jeho demokratických hodnot, obávají rozšíření pole působnosti a vlivu Aliance. Image NATO ve světě, jako vlivného činitele v oblasti mezinárodní bezpečnosti, je pravděpodobně silnější, než si NATO přiznává. A právě z těchto důvodů vidí Japonsko v NATO nového významného politického partnera. Další partneři budou bezpochyby následovat.
NATO ei ole iseseisev poliitiline jõud. Kuid maailma suurima ja võimekaima poliitilis-sõjalise alliansina on tal teatud – nii tahtlikku kui ka tahtmatut - kaalukust rahvusvahelistes julgeolekuküsimustes. Sellega on ka seletatav, miks need, kes suhtuvad NATOsse umbusklikult, rääkimata nendest, kellel on hoopis teistsugused väärtushinnangud kui NATO-l, kardavad alliansi tegevus- ja mõjupiirkonna laienemist. NATO kuvand mõjuka julgeolekutagajana on välismaailmas väidetavalt tugevam kui NATO ise arvab. Just selle tõttu näeb Jaapan NATOt olulise uue poliitilise partnerina. Teised partnerid võivad tema eeskuju järgida.
Lehet, hogy a NATO önmagában nem politikai szereplő. Azonban a világ legnagyobb és legrátermettebb politikai-katonai szövetségeként van bizonyos – akaratlagos vagy akaratlan – súlya nemzetközi biztonsági kérdésekben. Ez azt is megmagyarázza, hogy miért olyan szkeptikusak sokan a NATO-val kapcsolatban, különösen azok, akik nem osztoznak a NATO értékeiben, akik félnek a NATO működési területének és befolyásának kiterjesztésétől. A NATO-ról a külvilágban kialakult kép, mint egy befolyásos biztonsági szereplő, vitathatatlanul erősebb mint azt a NATO maga gondolja. Pontosan ezért van az, hogy Japán a NATO-ra mint fontos, új politikai partnerként tekint. Mások pedig követhetik a példáját.
Kannski er ekki hægt að líta á NATO sem pólitískan aðila í sjálfu sér. En sem stærsta og skilvirkasta pólitíska hernaðarbandalag heims, er alveg ljóst að það hefur mikið að segja - bæði meðvitað og ómeðvitað - með tilliti til alþjóðlegra öryggismála. Það skýrir einnig hvers vegna þeir sem eru gagnrýnir á NATO, ekki síst þeir sem deila ekki gildismati NATO, óttast stækkun áhrifa- og aðgerðasvæðis bandalagsins. Ímynd NATO gagnvart umheiminum sem áhrifamikilla samtaka á öryggissviðinu er að margra áliti öflugri en NATO gerir sér sjálft grein fyrir. En það er einmitt þess vegna sem Japan lítur á NATO sem mikilvægan nýjan pólitískan samstarfsaðila. Önnur samstarfsríki gætu vel fylgt í kjölfarið.
NATO pati gal ir nėra politinė veikėja. Tačiau ji, kaip stambiausia ir pajėgiausia politinė ir karinė sąjunga, jau savaime – sąmoningai ar ne – turi tam tikrą svorį tarptautinio saugumo reikaluose. Tai paaiškina, kodėl tie, kurie žiūri į NATO skeptiškai, jau nekalbant apie nepritariančiuosius NATO vertybėms, bijosi Aljanso veiksmų ir įtakos erdvės plėtros. NATO, kaip įtakingos saugumo veikėjos, įvaizdis išoriniame pasaulyje neginčijamai yra stipresnis, nei tai pripažįsta pati NATO. Bet kaip tiktai dėl to Japonija ir laiko NATO nauja svarbia politine partnere. Šiuo pavyzdžiui gali pasekti ir kitos partnerės.
NATO er kanskje ikke en politisk aktør i seg selv. Men som verdens største og mest kapable politisk-militære allianse, har den en viss – både tilsiktet og utilsiktet – vekt i internasjonale sikkerhetsspørsmål. Dette forklarer også grunnen til at de som er skeptiske til NATO, ikke minst de som ikke deler sine verdier med NATOs, frykter ekspansjon av Alliansens aktivitets- og innflytelsesområde. NATOs image i verden utenfor som en innflytelsesrik sikkerhetsaktør er muligens sterkere enn det NATO selv tror. Men nettopp på grunn av dette ser Japan NATO som en viktig ny, politisk partner. Andre partnere kan gjøre det samme.
NATO może i nie jest samoistnym podmiotem politycznym. Jest jednak największym i najpotężniejszym sojuszem polityczno-wojskowym na świecie oraz – w zamierzony i niezamierzony sposób – liczy się w kwestiach międzynarodowego bezpieczeństwa. To także wyjaśnia, dlaczego ci, którzy sceptycznie odnoszą się do NATO, zwłaszcza niepodzielający wartości NATO, obawiają się rozszerzania sfery działań i wpływów Sojuszu. Image NATO w świecie zewnętrznym, jako wpływowego podmiotu bezpieczeństwa jest być może silniejszy niż NATO sobie to samo uświadamia. Jednak właśnie dlatego, Japonia postrzega NATO, jako ważnego nowego partnera na arenie politycznej. Pozostali partnerzy może pójdą za jej przykładem.
Este posibil ca NATO să nu fie un actor politic în adevăratul sens al cuvântului. Dar, în calitatea sa de cea mai mare şi capabilă alianţă politico-militară a lumii, aceasta are – în mod intenţionat şi în mod neintenţionat – o anumită greutate în relaţiile internaţionale în domeniul securităţii. Acest lucru explică, de asemenea, de ce scepticii în privinţa NATO şi, nu în ultimul rând, cei care nu împărtăşesc aceleaşi valori cu Alianţa se tem de extinderea ariei de acţiune şi a influenţei acesteia. Se poate spune că percepţia lumii exterioare în privinţa NATO, ca actor influent în domeniul securităţii, este mai puternică decât admite Alianţa însăşi. Dar, exact din acest motiv, Japonia priveşte NATO ca pe un nou partener politic important. Alţi parteneri ar putea urma acest model.
NATO, samo o sebe, nemôže byť politickým aktérom. Avšak ako najväčšia a najschopnejšia politicko-vojenská aliancia na svete má istý – chce či nechce - význam v oblasti medzinárodnej bezpečnosti. Táto skutočnosť taktiež vysvetľuje, prečo sa pochybovači o NATO, a v neposlednej rade aj odporcovia jeho demokratických hodnôt, obávajú rozšírenia poľa pôsobnosti a vplyvu Aliancie. Image NATO vo svete, ako vplyvného činiteľa v oblasti medzinárodnej bezpečnosti, je pravdepodobne silnejší, než si NATO priznáva. A práve z týchto dôvodov vidí Japonsko v NATO nového významného politického partnera. Ďalší partneri budú bezpochyby nasledovať.
Nato morda sam po sebi ni politični akter. A kot največje svetovno in najbolj zmogljivo politično-vojaško zavezništvo ima določeno – hoteno in nehoteno – težo v mednarodnih varnostih zadevah. To tudi razloži, zakaj se tisti, ki so skeptični do Nata, in tudi tisti, ki nimajo enakih vrednot kot Nato, bojijo širitve območja delovanja in vpliva zavezništva. Natova podoba vplivnega varnostnega akterja v zunanjem svetu je verjetno močnejša, kot se Nato sam zaveda. Ampak ravno zaradi tega vidi Japonska v Natu pomembnega novega političnega partnerja. Druge partnerice bi utegnile temu slediti.
NATO tek başına bir siyasi oyuncu olmayabilir. Ancak dünyanın en büyük ve en yetenekli politik-askeri ittifakı olarak –isteyerek ve istemeyerek—uluslararası güvenlik konularında büyük bir ağırlığa sahiptir. NATO konusunda şüpheleri olanların, en azından NATO ile aynı değerleri paylaşmayanların İttifak’ın çalışma ve etki alanının genişlemesinden korkmalarının nedeni de budur. NATO’nun dış dünyada sahip olduğu etkili güvenlik oyuncusu imajı bizzat NATO’nun düşündüğünden daha da güçlüdür. Ancak işte bu nedenle Japonya NATO’yu önemli bir yeni siyasi ortak olarak görmektedir. Diğerleri de bu görüşe katılabilirler.
Varbūt NATO pati par sevi nav politiska organizācija. Bet tā kā tā ir pasaules lielākā un spējīgākā politiski militārā alianse, tai ir noteikts – gan plānots, gan arī nejaušs – svars starptautiskajā drošības arēnā. Tas arī izskaidro, kāpēc tie, kas ir skeptiski par NATO, nemaz nerunājot par tiem, kas nepieņem NATO vērtības, baidās no alianses aktivitāšu un ietekmes sfēras paplašināšanās. NATO tēls kā ietekmīgas drošības organizācijas tēls ārējā pasaulē neapšaubāmi ir spēcīgāks, nekā tas, ko atzīst pati NATO. Un tieši šī iemesla dēļ Japāna redz NATO kā svarīgu jaunu politisko partneri. Citi partneri varētu sekot.
  Бремя уверенной победы:...  
Япония, как и весь мир, озабочена развитием ядерной технологии в Северной Корее, но при этом у нее есть и еще одна смежная проблема. В 2002 году Северная Корея призналась в похищении японских граждан в 70-е и 80-е годы.
While Japan and the rest of the world are concerned about North Korea’s nuclear development, Japan has an additional connected issue. In 2002, North Korea admitted having abducted Japanese citizens in the 1970s and 1980s. Japan stated that there could be no normalisation of relations between Japan and North Korea unless this issue was solved and linked the issue to the Six Party Talks. Though difficult, the new government might have to de-link these two issues if it wants to successfully lead in helping eliminate nuclear weapons.
Si le développement nucléaire nord-coréen préoccupe le Japon et le reste du monde, il existe pour Tokyo un problème supplémentaire lié à ce dossier. En 2002, la Corée du Nord a admis avoir enlevé des ressortissants japonais dans les années 1970 et 1980. Le Japon avait déclaré qu’il ne pourrait y avoir de normalisation des relations entre les deux pays si cette question n’était pas réglée, et avait lié cette dernière aux pourparlers à six. Même si c’est difficile, le nouveau gouvernement devra peut-être dissocier les deux problèmes s’il veut réussir à être l’élément moteur de la lutte pour l’élimination des armes nucléaires.
Während Japan und der Rest der Welt sich Sorgen über die Kernwaffenentwicklung in Nordkorea machen, hat Japan ein zusätzliches, damit in Zusammenhang stehendes Problem. 2002 gab Nordkorea zu, dass es in den 1970er und 1980er Jahren japanische Bürger entführt habe. Japan sagte, dass eine Normalisierung der Beziehungen zwischen Japan und Korea nicht denkbar wäre, solange dieses Thema nicht vom Tisch wäre, und verknüpfte dieses Problem mit den Sechs-Parteien-Gesprächen. Obwohl es schwierig sein dürfte, muss die neue Regierung die Verknüpfung dieser zwei Themenkomplexe gegebenenfalls auflösen, falls es erfolgreich bei der Beseitigung von Kernwaffen an erster Front kämpfen möchte.
Japón se muestra preocupado, al igual que el resto del mundo, por la nuclearización de Corea del Norte, pero tiene además otra cuestión relacionada con ese país. En 2002 Corea del Norte admitió haber secuestrado a ciudadanos japoneses en las décadas de los 70 y los 80, y Japón declaró que no habría normalización de relaciones entre ambos países mientras no se resolviera este asunto, condicionando al mismo las “Conversaciones de las seis partes”. El nuevo gobierno quizás tenga que desvincular ambas cuestiones, por difícil que resulte, si quiere liderar los esfuerzos para contribuir a eliminar las armas nucleares.
Mentre il Giappone ed il resto del mondo sono preoccupati dallo sviluppo del nucleare in Corea del Nord, il Giappone ha un ulteriore problema che a questo si collega. Nel 2002, la Corea del Nord ha ammesso di aver rapito dei cittadini giapponesi negli anni ’70 e ‘80. Il Giappone ha dichiarato che non ci sarebbe stata nessuna normalizzazione delle relazioni tra il Giappone e la Corea del Nord fintanto che questo problema non fosse stato risolto e collegava tale problema ai Colloqui a sei. Per quanto risulti difficile, il nuovo governo potrebbe dover separare queste due questioni se vuole contribuire con successo all’eliminazione degli armamenti nucleari.
Enquanto que o Japão e o resto do mundo estão preocupados com o desenvolvimento nuclear da Coreia do Norte, o Japão tem uma preocupação adicional. Em 2002, a Coreia do Norte admitiu ter sequestrado cidadãos japoneses nos anos setenta e oitenta. O Japão afirmou que não poderia haver normalização das relações entre o Japão e a Coreia do Norte enquanto esta questão não fosse resolvida e associou-a às Conversações de Seis Partes. Apesar de difícil, o novo governo poderá ter de desassociar estas duas questões, se quiser liderar com sucesso o processo de eliminação das armas nucleares.
وبالإضافة إلى قلق اليابان بشأن الملف النووي في كوريا الشمالية الذي يتشاركه العالم كله، تواجه اليابان ملفاً شائكاً آخر متعلق بكوريا الشمالية. فقد أقرت هذه الأخيرة عام 2002 خطفها مواطنين يابانيين في سبعينات وثمانينات القرن الماضي. وأعلنت اليابان أنه لن يتم تطبيع العلاقات بين اليابان وكوريا الشمالية إلا بعد حل هذه المسألة وإضافتها إلى المسائل المطروحة في المحادثات السداسية. إلا أنه على الحكومة اليابانية أن تفصل بين المسألتين، مع إن ذلك قد يكون صعباً بالنسبة لها، إن أرادت فعلاً إنجاح المساعي لحظر الأسلحة النووية.
Hoewel Japan en de rest van de wereld zich bezorgd maken over de ontwikkeling van kernwapens in Noord-Korea, heeft het ook nog een ander, aanverwant punt van zorg. In 2002 gaf Noord-Korea toe dat het in de jaren ’70 en ’80 van de vorige eeuw Japanse staatsburgers heeft ontvoerd. Japan stelde dat er geen normalisering van de betrekkingen tussen Japan en Noord-Korea mogelijk is, tot dit punt is opgelost en koppelde het onderwerp aan het Zespartijenoverleg. Hoewel het moeilijk is zal de nieuwe regering wellicht de twee onderwerpen moeten ontkoppelen, als zij met succes de leiding wil nemen bij het elimineren van kernwapens.
Япония, която като другите страни по света се опасява от развитието на ядрената енергетика в Северна Корея, има и допълнителен проблем в отношенията си с Пхенян. Прз 2002 г. Северна Корея призна, че е отвличала японски граждани през 70-те и 80-те години на XX век. Япония заяви, че отношенията между двете страни не могат да се нормализират, без да бъде решен този проблем, обвързан с изхода от шестстранните преговори. Колкото и да е трудно, новото правителство ще трябва да раздели двата проблема, ако иска да оглави усилията за унищожаване на ядрените оръжия.
Kui Jaapan koos ülejäänud maailmaga on mures Põhja-Korea tuumaarenduse pärast, on Jaapanil veel üks teine asi ajada. 2002. aastal tunnistas Põhja-Korea, et nad on 1970. ja 1980. aastatel röövinud Jaapani kodanikke. Jaapan on andnud mõista, et Jaapani ja Põhja-Korea suhete paranemist pole mõtet loota enne selle küsimuse lahendamist, ning on sidunud selle küsimuse kuuepoolsete läbirääkimistega. Kui Jaapan soovib tuumarelvastuse likvideerimise juhtimisel olla edukas, peaks uus valitsus vaatamata raskustele need kaks asja teineteisest lahutama.
Á meðan bæði Japan og umheimurinn hafa áhyggjur af þróun kjarnorkuvopna í Norður-Kóreu, er annað mál því tengt einnig áhyggjuefni í Japan. Árið 2002 viðurkenndi Norður-Kórea að hafa numið á brott japanska borgara á áttunda og níunda áratugnum. Japan lýsti því yfir að ekki væri hægt að koma á eðlilegum tengslum milli Japan og Norður-Kóreu fyrr en þetta mál væri leyst og tengdi þetta mál sexríkja-viðræðunum. Þrátt fyrir að það geti verið erfitt, verður nýja ríkisstjórnin kannski að aftengja þessi tvö mál ef hún vill vera í fararbroddi við að útrýma kjarnorkuvopnum.
Japonijai ir visam likusiam pasauliui reiškiant susirūpinimą dėl Šiaurės Korėjos branduolinės programos, Japonija turi ir daugiau su tuo susijusių problemų. 2002 metais Šiaurės Korėja prisipažino aštuntajame ir devintajame dešimtmetyje grobusi Japonijos piliečius. Japonija pareiškė, kad negali būti nė kalbos apie Japonijos ir Šiaurės Korėjos tarpusavio santykių normalizavimą, kol šis klausimas nebus išspręstas, ir sieja jį su Šešių šalių derybų klausimais. Nors bus ir nelengva, tačiau naujajai vyriausybei gali tekti atsieti šiuos du klausimus, jei ji nori sėkmingai prisidėti prie branduolinių ginklų sunaikinimo pastangų.
O ile Japonia i reszta świata niepokoją się rozwojem potencjału nuklearnego Korei Północnej, Japonia ma związany z tym dodatkowy problem. W 2002 r. Korea Północna przyznała się do uprowadzania w latach 1970-tych i 1980-tych obywateli japońskich. Japonia oświadczyła, że nie ma mowy o normalizacji stosunków pomiędzy Japonią i Koreą Północną, jeżeli kwestia ta nie zostanie rozwiązana i powiązana z kwestią rokowań sześciostronnych. Chociaż jest to trudne, nowy rząd może być zmuszony do rozdzielenia tych dwu kwestii, jeżeli chce skutecznie przewodzić eliminacji broni nuklearnej.
Deşi Japonia şi restul lumii sunt îngrijorate de dezvoltarea nucleară a Coreei de Nord, Tokyo are ceva de spus în plus în legătură cu aceasta. În 2002, Coreea de Nord a recunoscut că a răpit cetăţeni japonezi, în anii deceniilor opt şi nouă ale secolului trecut. Japonia a declarat că nu se poate realiza o normalizare a relaţiilor sale cu Coreea de Nord, dacă această problemă nu va fi rezolvată şi nu va fi conectată la Convorbirile în Format Hexagonal. Deşi este dificil, noul guvern ar putea să fie nevoit să accepte decuplarea acestor două aspecte, dacă doreşte să-şi asume cu succes conducerea în cadrul eforturilor vizând eliminarea armelor nucleare.
Medtem ko sta Japonska in preostali svet zaskrbljena zaradi razvoja jedrskega orožja v Severni Koreji, Japonsko in Korejo povezuje še eno vprašanje. Leta 2002 je Severna Koreja priznala, da je v 70-ih in 80-ih letih ugrabljala japonske državljane. Japonska je izjavila, da se odnosi med Japonsko in Severno Korejo ne morejo normalizirati, dokler se to vprašanje ne reši, in ga povezala s šeststranskimi pogovori. Čeprav bo to težko, bo nova vlada morda morala ločiti ti dve vprašanji, če želi uspešno opravljati vlogo voditeljice pri odpravi jedrskega orožja.
Japonya gibi ve dünyadaki diğer ülkeler Kuzey Kore’nin nükleer kalkınmasından rahatsızlık duymaktadırlar. Ancak Japonya’nın bu konuda ilave bir rahatsızlığı vardır: 2002 yılında Kuzey Kore 1970’li ve 1980’li yıllarda Japon vatandaşlarını kaçırdığını itiraf etmişti. Japonya bu konu çözümlenmedikçe ve Altılı Görüşmelere bağlanmadıkça Japonya ve Kuzey arasındaki ilişkilerin normale dönemeyeceğini belirtmiştir. Nükleer silahlara karşı mücadele başarılı bir lider olmak istiyorsa, yeni hükümet, zor olmakla beraber, bu iki konuyu bağlantılı olmaktan çıkarmak durumunda kalabilir.
Kamēr Japāna un pārējā pasaule ir noraizējušās par Ziemeļkorejas kodolsektora attīstību, Japānai ir vēl viens iemesls bažām. 2002.gadā Ziemeļkoreja atzina Japānas pilsoņu nolaupīšanas gadījumus 1970. un 1980.gados. Japāna paziņoja, ka attiecību normalizācija starp Japānu un Ziemeļkoreju nav iespējama, kamēr šis jautājums netiks atrisināts, un saistīja to ar sešu pušu sarunām. Lai arī tas ir grūti, tomēr jaunajai valdībai, iespējams, vajadzēs atdalīt šos divus jautājumus, ja tā vēlēsies veiksmīgi vadīt darbu kodolieroču likvidēšanas jomā.
  Бремя уверенной победы:...  
Япония, как и весь мир, озабочена развитием ядерной технологии в Северной Корее, но при этом у нее есть и еще одна смежная проблема. В 2002 году Северная Корея призналась в похищении японских граждан в 70-е и 80-е годы.
While Japan and the rest of the world are concerned about North Korea’s nuclear development, Japan has an additional connected issue. In 2002, North Korea admitted having abducted Japanese citizens in the 1970s and 1980s. Japan stated that there could be no normalisation of relations between Japan and North Korea unless this issue was solved and linked the issue to the Six Party Talks. Though difficult, the new government might have to de-link these two issues if it wants to successfully lead in helping eliminate nuclear weapons.
Si le développement nucléaire nord-coréen préoccupe le Japon et le reste du monde, il existe pour Tokyo un problème supplémentaire lié à ce dossier. En 2002, la Corée du Nord a admis avoir enlevé des ressortissants japonais dans les années 1970 et 1980. Le Japon avait déclaré qu’il ne pourrait y avoir de normalisation des relations entre les deux pays si cette question n’était pas réglée, et avait lié cette dernière aux pourparlers à six. Même si c’est difficile, le nouveau gouvernement devra peut-être dissocier les deux problèmes s’il veut réussir à être l’élément moteur de la lutte pour l’élimination des armes nucléaires.
Während Japan und der Rest der Welt sich Sorgen über die Kernwaffenentwicklung in Nordkorea machen, hat Japan ein zusätzliches, damit in Zusammenhang stehendes Problem. 2002 gab Nordkorea zu, dass es in den 1970er und 1980er Jahren japanische Bürger entführt habe. Japan sagte, dass eine Normalisierung der Beziehungen zwischen Japan und Korea nicht denkbar wäre, solange dieses Thema nicht vom Tisch wäre, und verknüpfte dieses Problem mit den Sechs-Parteien-Gesprächen. Obwohl es schwierig sein dürfte, muss die neue Regierung die Verknüpfung dieser zwei Themenkomplexe gegebenenfalls auflösen, falls es erfolgreich bei der Beseitigung von Kernwaffen an erster Front kämpfen möchte.
Japón se muestra preocupado, al igual que el resto del mundo, por la nuclearización de Corea del Norte, pero tiene además otra cuestión relacionada con ese país. En 2002 Corea del Norte admitió haber secuestrado a ciudadanos japoneses en las décadas de los 70 y los 80, y Japón declaró que no habría normalización de relaciones entre ambos países mientras no se resolviera este asunto, condicionando al mismo las “Conversaciones de las seis partes”. El nuevo gobierno quizás tenga que desvincular ambas cuestiones, por difícil que resulte, si quiere liderar los esfuerzos para contribuir a eliminar las armas nucleares.
Mentre il Giappone ed il resto del mondo sono preoccupati dallo sviluppo del nucleare in Corea del Nord, il Giappone ha un ulteriore problema che a questo si collega. Nel 2002, la Corea del Nord ha ammesso di aver rapito dei cittadini giapponesi negli anni ’70 e ‘80. Il Giappone ha dichiarato che non ci sarebbe stata nessuna normalizzazione delle relazioni tra il Giappone e la Corea del Nord fintanto che questo problema non fosse stato risolto e collegava tale problema ai Colloqui a sei. Per quanto risulti difficile, il nuovo governo potrebbe dover separare queste due questioni se vuole contribuire con successo all’eliminazione degli armamenti nucleari.
Enquanto que o Japão e o resto do mundo estão preocupados com o desenvolvimento nuclear da Coreia do Norte, o Japão tem uma preocupação adicional. Em 2002, a Coreia do Norte admitiu ter sequestrado cidadãos japoneses nos anos setenta e oitenta. O Japão afirmou que não poderia haver normalização das relações entre o Japão e a Coreia do Norte enquanto esta questão não fosse resolvida e associou-a às Conversações de Seis Partes. Apesar de difícil, o novo governo poderá ter de desassociar estas duas questões, se quiser liderar com sucesso o processo de eliminação das armas nucleares.
وبالإضافة إلى قلق اليابان بشأن الملف النووي في كوريا الشمالية الذي يتشاركه العالم كله، تواجه اليابان ملفاً شائكاً آخر متعلق بكوريا الشمالية. فقد أقرت هذه الأخيرة عام 2002 خطفها مواطنين يابانيين في سبعينات وثمانينات القرن الماضي. وأعلنت اليابان أنه لن يتم تطبيع العلاقات بين اليابان وكوريا الشمالية إلا بعد حل هذه المسألة وإضافتها إلى المسائل المطروحة في المحادثات السداسية. إلا أنه على الحكومة اليابانية أن تفصل بين المسألتين، مع إن ذلك قد يكون صعباً بالنسبة لها، إن أرادت فعلاً إنجاح المساعي لحظر الأسلحة النووية.
Hoewel Japan en de rest van de wereld zich bezorgd maken over de ontwikkeling van kernwapens in Noord-Korea, heeft het ook nog een ander, aanverwant punt van zorg. In 2002 gaf Noord-Korea toe dat het in de jaren ’70 en ’80 van de vorige eeuw Japanse staatsburgers heeft ontvoerd. Japan stelde dat er geen normalisering van de betrekkingen tussen Japan en Noord-Korea mogelijk is, tot dit punt is opgelost en koppelde het onderwerp aan het Zespartijenoverleg. Hoewel het moeilijk is zal de nieuwe regering wellicht de twee onderwerpen moeten ontkoppelen, als zij met succes de leiding wil nemen bij het elimineren van kernwapens.
Япония, която като другите страни по света се опасява от развитието на ядрената енергетика в Северна Корея, има и допълнителен проблем в отношенията си с Пхенян. Прз 2002 г. Северна Корея призна, че е отвличала японски граждани през 70-те и 80-те години на XX век. Япония заяви, че отношенията между двете страни не могат да се нормализират, без да бъде решен този проблем, обвързан с изхода от шестстранните преговори. Колкото и да е трудно, новото правителство ще трябва да раздели двата проблема, ако иска да оглави усилията за унищожаване на ядрените оръжия.
Kui Jaapan koos ülejäänud maailmaga on mures Põhja-Korea tuumaarenduse pärast, on Jaapanil veel üks teine asi ajada. 2002. aastal tunnistas Põhja-Korea, et nad on 1970. ja 1980. aastatel röövinud Jaapani kodanikke. Jaapan on andnud mõista, et Jaapani ja Põhja-Korea suhete paranemist pole mõtet loota enne selle küsimuse lahendamist, ning on sidunud selle küsimuse kuuepoolsete läbirääkimistega. Kui Jaapan soovib tuumarelvastuse likvideerimise juhtimisel olla edukas, peaks uus valitsus vaatamata raskustele need kaks asja teineteisest lahutama.
Á meðan bæði Japan og umheimurinn hafa áhyggjur af þróun kjarnorkuvopna í Norður-Kóreu, er annað mál því tengt einnig áhyggjuefni í Japan. Árið 2002 viðurkenndi Norður-Kórea að hafa numið á brott japanska borgara á áttunda og níunda áratugnum. Japan lýsti því yfir að ekki væri hægt að koma á eðlilegum tengslum milli Japan og Norður-Kóreu fyrr en þetta mál væri leyst og tengdi þetta mál sexríkja-viðræðunum. Þrátt fyrir að það geti verið erfitt, verður nýja ríkisstjórnin kannski að aftengja þessi tvö mál ef hún vill vera í fararbroddi við að útrýma kjarnorkuvopnum.
Japonijai ir visam likusiam pasauliui reiškiant susirūpinimą dėl Šiaurės Korėjos branduolinės programos, Japonija turi ir daugiau su tuo susijusių problemų. 2002 metais Šiaurės Korėja prisipažino aštuntajame ir devintajame dešimtmetyje grobusi Japonijos piliečius. Japonija pareiškė, kad negali būti nė kalbos apie Japonijos ir Šiaurės Korėjos tarpusavio santykių normalizavimą, kol šis klausimas nebus išspręstas, ir sieja jį su Šešių šalių derybų klausimais. Nors bus ir nelengva, tačiau naujajai vyriausybei gali tekti atsieti šiuos du klausimus, jei ji nori sėkmingai prisidėti prie branduolinių ginklų sunaikinimo pastangų.
O ile Japonia i reszta świata niepokoją się rozwojem potencjału nuklearnego Korei Północnej, Japonia ma związany z tym dodatkowy problem. W 2002 r. Korea Północna przyznała się do uprowadzania w latach 1970-tych i 1980-tych obywateli japońskich. Japonia oświadczyła, że nie ma mowy o normalizacji stosunków pomiędzy Japonią i Koreą Północną, jeżeli kwestia ta nie zostanie rozwiązana i powiązana z kwestią rokowań sześciostronnych. Chociaż jest to trudne, nowy rząd może być zmuszony do rozdzielenia tych dwu kwestii, jeżeli chce skutecznie przewodzić eliminacji broni nuklearnej.
Deşi Japonia şi restul lumii sunt îngrijorate de dezvoltarea nucleară a Coreei de Nord, Tokyo are ceva de spus în plus în legătură cu aceasta. În 2002, Coreea de Nord a recunoscut că a răpit cetăţeni japonezi, în anii deceniilor opt şi nouă ale secolului trecut. Japonia a declarat că nu se poate realiza o normalizare a relaţiilor sale cu Coreea de Nord, dacă această problemă nu va fi rezolvată şi nu va fi conectată la Convorbirile în Format Hexagonal. Deşi este dificil, noul guvern ar putea să fie nevoit să accepte decuplarea acestor două aspecte, dacă doreşte să-şi asume cu succes conducerea în cadrul eforturilor vizând eliminarea armelor nucleare.
Medtem ko sta Japonska in preostali svet zaskrbljena zaradi razvoja jedrskega orožja v Severni Koreji, Japonsko in Korejo povezuje še eno vprašanje. Leta 2002 je Severna Koreja priznala, da je v 70-ih in 80-ih letih ugrabljala japonske državljane. Japonska je izjavila, da se odnosi med Japonsko in Severno Korejo ne morejo normalizirati, dokler se to vprašanje ne reši, in ga povezala s šeststranskimi pogovori. Čeprav bo to težko, bo nova vlada morda morala ločiti ti dve vprašanji, če želi uspešno opravljati vlogo voditeljice pri odpravi jedrskega orožja.
Japonya gibi ve dünyadaki diğer ülkeler Kuzey Kore’nin nükleer kalkınmasından rahatsızlık duymaktadırlar. Ancak Japonya’nın bu konuda ilave bir rahatsızlığı vardır: 2002 yılında Kuzey Kore 1970’li ve 1980’li yıllarda Japon vatandaşlarını kaçırdığını itiraf etmişti. Japonya bu konu çözümlenmedikçe ve Altılı Görüşmelere bağlanmadıkça Japonya ve Kuzey arasındaki ilişkilerin normale dönemeyeceğini belirtmiştir. Nükleer silahlara karşı mücadele başarılı bir lider olmak istiyorsa, yeni hükümet, zor olmakla beraber, bu iki konuyu bağlantılı olmaktan çıkarmak durumunda kalabilir.
Kamēr Japāna un pārējā pasaule ir noraizējušās par Ziemeļkorejas kodolsektora attīstību, Japānai ir vēl viens iemesls bažām. 2002.gadā Ziemeļkoreja atzina Japānas pilsoņu nolaupīšanas gadījumus 1970. un 1980.gados. Japāna paziņoja, ka attiecību normalizācija starp Japānu un Ziemeļkoreju nav iespējama, kamēr šis jautājums netiks atrisināts, un saistīja to ar sešu pušu sarunām. Lai arī tas ir grūti, tomēr jaunajai valdībai, iespējams, vajadzēs atdalīt šos divus jautājumus, ja tā vēlēsies veiksmīgi vadīt darbu kodolieroču likvidēšanas jomā.
  Бремя уверенной победы:...  
Премьер-министр Хатояма воспринимает это сообщество как расширение существующего багажа сотрудничества и, судя по всему, намеревается сделать еще больший упор на Азии. Япония будет стремиться играть лидирующую роль в интеграции азиатских стран в общий рынок.
One element that has not changed with the new government is the concept of an East Asian Community forming the centrepiece of Japan’s Asian diplomacy. Prime Minister Hatoyama sees the East Asian Community as an extension of existing accumulated cooperation and apparently intends to put even greater emphasis on Asia. Japan will seek to lead on the integration of Asian countries into a common market. The vision is to strengthen cooperation in fields such as energy, environment and cultural exchange, and in particular finance, trade, and economy.
L’un des éléments qui n’ont pas changé avec l’arrivée du nouveau gouvernement est le concept d’une Communauté de l’Asie orientale, qui représente toujours la clé de voute de la diplomatie asiatique de Tokyo. M. Hatoyama envisage cette communauté comme une prolongation de l’expérience accumulée en matière de coopération, et compte apparemment accorder une importance plus grande encore à l’Asie. Tokyo va s’efforcer de prendre l’initiative concernant l’intégration des pays asiatiques au sein d’un marché commun. L’idée est de renforcer la coopération dans des domaines tels que l’énergie, l’environnement et les échanges culturels, et aussi, en particulier, dans ceux des finances, du commerce et de l’économie.
Ein Element, das sich bei der neuen Regierung nicht geändert hat, ist das Konzept einer ostasiatischen Gemeinschaft, die das Kernstück der japanischen Asien-Diplomatie bildet. Premierminister Hatoyama sieht die ostasiatische Gemeinschaft als Erweiterung der bestehenden kumulierten Zusammenarbeit und beabsichtigt offenbar, den Schwerpunkt noch mehr auf Asien zu legen. Japan wird sich bemühen, die Integration asiatischer Länder in einen Binnenmarkt voranzutreiben. Die Vision lautet, die Zusammenarbeit auf Gebieten wie Energie, Umweltschutz und kultureller Austausch und insbesondere Finanzen, Handel und Wirtschaft zu verstärken.
Un aspecto que no ha modificado el nuevo gobierno es el concepto de Comunidad de Asia Oriental como elemento central de la diplomacia asiática del país. El Primer Ministro Hatoyama ve esta Comunidad como una ampliación de la cooperación ya existente, y aparentemente pretende poner un énfasis aún mayor en Asia. Japón intentará liderar la integración de los países asiáticos en un mercado común. El objetivo consiste en reforzar la cooperación en áreas como la energía, el medioambiente y la cultura, y en especial en los campos financiero, comercial y económico.
Se c’è qualcosa che non ha subito variazioni con il nuovo governo è il concetto di una Comunità dell’Asia orientale quale fulcro della diplomazia asiatica del Giappone. Il Primo Ministro Hatoyama considera la Comunità dell’Asia orientale come un ampliamento dell’esistente cooperazione accumulata sinora e manifestamente intende attribuire all’Asia ancor più importanza. Il Giappone cercherà di favorire l'integrazione dei paesi asiatici in un mercato comune. Il progetto è quello di rafforzare la cooperazione in settori come l’energia, l’ambiente e gli scambi culturali, ed in particolare nel campo della finanza, del commercio e dell’economia.
Um elemento que não mudou com o novo governo é o conceito de uma Comunidade do Leste Asiático, que constitua o núcleo da diplomacia asiática do Japão. O Primeiro Ministro Hatoyama considera a Comunidade do Leste Asiático como uma extensão da cooperação acumulada existente e, aparentemente, pretende dar uma ênfase ainda maior à Ásia. O Japão procurará liderar a integração dos países asiáticos num mercado comum. A ideia é fortalecer a cooperação em áreas como a energia, o ambiente, as trocas culturais e, em especial, as finanças, o comércio e a economia.
يشكل تأسيس مجموعة شرق آسيا عنصراً ثابتاً لم يتغير مع تغيّر الحكومة، وستكون هذه الجمعية أساس سياسة اليابان الإقليمية في آسيا. ويعتبر هاتوياما هذه المجموعة توسعاً للتعاون الإقليمي وينوي تعزيز التركيز على منطقة آسيا. وتسعى اليابان إلى قيادة دمج الدول الآسيوية في سوق موحدة. والهدف هو تعزيز التعاون في مجالات عدة كالطاقة والبيئة والتبادل الثقافي وبشكلٍ خاص المالي والتجارة والاقتصاد.
Een van de dingen die niet zijn veranderd met de nieuwe regering is het concept van een Oost-Aziatische Gemeenschap, die de kern zou vormen van Japan’s diplomatieke inspanningen in Azië. Premier Hatoyama beschouwt de Oost-Aziatische Gemeenschap als een uitbreiding van alle reeds bestaande samenwerking bij elkaar, en lijkt van plan te zijn een nog grotere nadruk op Azië te leggen. Japan wil de leiding nemen bij de integratie van Aziatische landen in een gemeenschappelijke markt. Het idee is de samenwerking uit te breiden op gebieden als energie, het milieu en culturele uitwisseling, en vooral ook t.a.v. financiën, handel en economie.
Нещо, което не се промени с идването на новото правителство на власт, е идеята за източноазиатска общност, която заема централно място в японската дипломация в Азия. Министър-председателят Хатояма вижда източноазиатската общност като разширение на вече съществуващото сътрудничество и явно възнамерява да засили вниманието към Азия. Япония ще се опита да оглави интеграцията на азиатските страни в общ пазар. Идеята е да се засили сътрудничеството в области като енергетиката, околната среда, културния обмен и особено икономиката, търговията и финансите.
Nadšení předsedy vlády Hatojamy pro Východoasijské společenství zřejmě pramení z jeho záměru poukázat na vedoucí postavení Japonska v Asii a odklonit se od zahraniční politiky orientované na USA. Opakované odkazy na Asii a Východoasijské společenství naznačují, že nová vláda hodlá rozšířit alternativy své zahraniční politiky zvýšením úrovně vztahů s asijskými sousedy, kromě těsných svazků s USA. Premiér Hatojama si však uvědomuje, že Východoasijské společenství je dlouhodobou vizí a entuziasmus pro jeho vybudování je v jiných asijských zemích poněkud vlažný, zvláště pokud je posuzován jako součást budoucí regionální bezpečnostní architektury.
Üks asi, mis uue valitsuse ametisseastumisega pole muutunud, on Jaapani Aasia-diplomaatia keskmes olev Ida-Aasia Ühenduse loomise kontseptsioon. Peaminister Hatoyama jaoks tähendab Ida-Aasia Ühendus juba olemasoleva koostöö haarde suurendamist ja soovi pöörata Aasiale veelgi rohkem tähelepanu. Jaapan püüab saavutada juhtrolli Aasia riikide ühisturu loomisel. Koostööd soovitakse tugevdada energiavaldkonnas, keskkonnaküsimustes ja kultuurivahetuses, eriti aga rahanduses, kaubanduses ja majanduses.
Egy dolog, ami nem változott az új kormánnyal az, hogy Japán ázsiai diplomáciájának középpontjában egy Kelet-Ázsiai Közösség létrehozása szerepel. Hatojama miniszterelnök szerint a Kelet-Ázsiai Közösség a már meglévő együttműködés továbbvitele lenne, és szándékai szerint még nagyobb hangsúlyt helyezne Ázsiára. Japán szeretné vezetni az ázsiai országoknak egy közös piacba történő integrációját. A terv az, hogy megerősítsék az együttműködést az olyan területeken, mint az energetika, környezetvédelem és kulturális csere, különösképp ami a pénzügyeket, kereskedelmet és gazdaságot illeti.
Einn þáttur sem ekki hefur breyst með tilkomu nýju ríkisstjórnarinnar er að hryggjarstykkið í utanríkisstefnu Japans gagnvart Asíu verði áfram hugmyndin um að til verði Austur-asískt-bandalag. Hatoyama forsætisráðherra lítur svo á að Austur-asíska-bandalagið sé framlenging á nú þegar umfangsmikilli samvinnu og hann virðist ætla að leggja enn meiri áherslu á málefni Asíu. Japan mun leitast við að leiða samþættingu Asíuríkja í sameiginlegan markað. Framtíðarsýnin er að efla samstarf í orkumálum, umhverfismálum og menningarsamskiptum, en sérstaklega á fjármála- og viðskiptasviðinu sem og í efnahagsmálum.
Viena, kas nepasikeitė į valdžią atėjus naujajai vyriausybei, yra tai, kad Rytų Azijos bendruomenės koncepcija užima svarbiausią vietą Japonijos diplomatijoje Azijos klausimais. Ministras Pirmininkas Hatoyama žiūri į Rytų Azijos bendruomenės koncepciją kaip į tolesnį jau suformuoto bendradarbiavimo plėtojimą ir aiškiai ketina Azijai skirti dar daugiau dėmesio. Japonija sieks būti lydere, padėsiančia Azijos šalims integruotis į bendrą rinką. Bus siekiama stiprinti bendradarbiavimą tokiose srityse kaip energetika, aplinkosauga ir kultūriniai mainai, ypač finansų, prekybos ir ekonomikos srityse.
En rekke regionale organisasjoner og mekanismer har allerede dukket opp, ført sammen av overlappende agendaer og prinsippet om ”først foretning, deretter politikk”. Men for å lykkes med å forme et øst-asiatisk samfunn, er det noen spørsmål som må besvares. Hva vil det øst-asiatiske samfunnet gi som eksisterende organisasjoner og mekanismer ikke kan? Hvilke organisasjoner eller mekanismer vil dette samfunnet grunnlegges på, gitt at China har en annen forståelse av markedets sammensetning? (For tiden fremmer China ASEAN pluss 3 (ASEAN pluss China, Sør-Korea, Japan), mens Japan forfekter en ny mekanisme, det øst-asiatiske toppmøtet, som består av ASEAN pluss 3 pluss India, New Zealand og Australia). Til slutt, og viktigst, vil USA bli vurdert som et fremtidig medlem?
Jedno, co nie uległo zmianie wraz z nadejściem nowego rządu, to koncepcja Wspólnoty Wschodnioazjatyckiej, która jest kamieniem węgielnym dyplomacji Japonii na kontynencie azjatyckim. Premier Hatoyama widzi tę Wspólnotę Wschodnioazjatycką, jako rozszerzenie dotychczas skumulowanej współpracy i najwidoczniej zamierza jeszcze w większym stopniu akcentować znaczenie Azji. Japonia będzie się starała przewodzić integracji państw azjatyckich w celu stworzenia wspólnego rynku. Wizja obejmuje wzmocnienie współpracy w dziedzinach takich, jak energia, ochrona środowiska naturalnego, a zwłaszcza finanse, handel i gospodarka.
Un element care nu s-a schimbat odată cu venirea la putere a noului guvern este concepţia unei Comunităţi a Asiei de Est, ca piesă centrală a diplomaţiei asiatice japoneze. Premierul Hatoyama priveşte Comunitatea Asiei de Est ca pe o extensie a cooperării acumulate până în prezent şi intenţionează, în mod evident, să pună un accent şi mai mare pe Asia. Japonia va căuta să-şi asume conducerea în privinţa integrării ţărilor asiatice într-o piaţă comună. Viziunea este de a întări cooperarea în domenii precum cel al energiei, mediului şi al schimburilor culturale şi în special în domeniile financiar, comercial şi economic.
Nadšenie predsedu vlády Hatojamy pre Východoázijské spoločenstvo zrejme pramení z jeho zámeru poukázať na vedúce postavenie Japonska v Ázii a odkloniť sa od zahraničnej politiky orientovanej na USA. Opakované odkazy na Áziu a Východoázijské spoločenstvo naznačujú, že nová vláda hodlá rozšíriť alternatívy svojej zahraničnej politiky zvýšením úrovne vzťahov s ázijskými susedmi, okrem tesných zväzkov s USA. Premiér Hatojama si však uvedomuje, že Východoázijské spoločenstvo je dlhodobou víziou a entuziazmus pre jeho vybudovanie je v iných ázijských krajinách pomerne vlažný, zvlášť pokiaľ je posudzovaný ako súčasť budúcej regionálnej bezpečnostnej architektúry.
Element, ki se s prihodom nove vlade ni spremenil, je koncept vzhodnoazijske skupnosti, ki tvori osrednji del japonske azijske diplomacije. Za predsednika vlade Hatojamo je vzhodnooazijska skupnost dodatek k obstoječemu skupnemu sodelovanju in očitno je, da namerava dati še večji poudarek Aziji. Japonska si bo prizadevala za vodilno vlogo pri povezovanju azijskih držav v skupni trg. Namen je okrepiti sodelovanje na področjih, kot so energetski, okoljski in kulturni izzivi ter zlasti finance, trgovina in gospodarstvo.
Yeni hükümette değişmeyen bir unsur ise Japonya’nın Asya diplomasinin en önemli öğesini oluşturacak bir Doğu Asya Topluluğu kavramıdır. Başbakan Hatoyama, Doğu Asya Topluluğunu mevcut işbirliği birikiminin bir uzantısı olarak görüyor ve belli ki Asya konusunda daha ağırlık vermek istiyor. Japonya, Asya ülkelerinin bir ortak pazara entegrasyonuna liderlik etme amacındadır. Buradaki vizyon enerji, çevre ve kültürel alış veriş, özellikle de finans, ticaret ve ekonomi gibi alanlarda işbirliğini güçlendirmektir.
Viens elements, kas nav mainījies līdz ar jaunās valdības darba uzsākšanu, ir koncepcija par Austrumāzijas kopienas veidošanu, kas ieņem centrālo vietu Japānas Āzijas diplomātijā. Premjerministrs Hatojama redz Austrumāzijas kopienu kā jau esošās un uzkrātās sadarbības paplašinājumu, un viņam ir nolūks likt aizvien lielāku uzsvaru uz Āziju. Japāna vēlēsies vadīt Āzijas valstu integrāciju kopīgā tirgū. Valdības vīzija ir stiprināt sadarbību tādās jomās kā enerģētika, vide un kultūras apmaiņa, un it īpaši finanses, tirdzniecība un ekonomika.
  Азия, НАТО и ее партнер...  
Стоит начать с того, что каждая страна налаживает отношения с НАТО, исходя из своих собственных соображений. Когда в 2006 и 2007 году Япония сделала шаг навстречу НАТО, он был скорее дипломатическим. Действительно, в своих выступлениях перед Североатлантическим советом министр иностранных дел Таро Асо и премьер-министр Шинзо Абе упомянули возможность оперативного сотрудничества между Японией и НАТО.
To begin with, each country has a different set of motivations regarding its relationship with the Alliance. When Japan made an overture to NATO in 2006 and 2007, it was predominantly a diplomatic move. It is true that both Foreign Minister Taro Aso and Prime Minister Shinzo Abe mentioned the possibility of operational cooperation between Japan and NATO during their respective addresses to the NAC (North Atlantic Council). It should be remembered, however, that both men spent much time there explaining the Asian security situation, including China and North Korea. Abe even directly “requested” the Allies “to urge North Korea to take sincere steps towards the resolution” of the issue of abduction of Japanese citizens by the North Korean authorities.
Pour commencer, chaque pays a un ensemble de motivations différentes concernant sa relation avec l’Alliance. Lorsque le Japon a fait des ouvertures à l’OTAN en 2006 et 2007, il s’agissait surtout d’une initiative diplomatique. Il est vrai que tant le ministre des Affaires étrangères, Taro Aso, que le premier ministre, Shinzo Abe, avaient évoqué la possibilité d’une coopération opérationnelle entre le Japon et l’OTAN dans leurs discours respectifs devant le Conseil de l’Atlantique Nord. Mais il faut se rappeler que les deux hommes s’étaient longuement attardés sur la situation sécuritaire en Asie, y compris en ce qui concerne la Chine et la Corée du Nord. M. Abe avait même directement demandé aux Alliés de prier instamment cette dernière de prendre des mesures sincères en vue du règlement de la question des enlèvements de ressortissants japonais par les autorités nord-coréennes.
Zunächst einmal hat jedes Land ganz unterschiedliche Gründe für seine Beziehungen zum Bündnis. Als Japan der NATO 2006 und 2007 Unterstützung anbot, war dies vor allem ein diplomatischer Schachzug. Es stimmt, dass sowohl Außenminister Taro Aso als auch Premierminister Shinzo Abe die Möglichkeit einer operativen Zusammenarbeit zwischen Japan und der NATO bei ihren jeweiligen Ansprachen vor dem NAR (Nordatlantikrat) ins Gespräch gebracht haben. Dabei sollte man jedoch nicht vergessen, dass beide Männer viel Zeit darauf verwendeten, die asiatische Sicherheitslage einschließlich China und Nordkorea zu erläutern. Abe „ersuchte“ sogar die Bündnispartner direkt, „Nordkorea zu drängen, ernsthafte Schritte hin zu einer Lösung“ des Problems der Entführung japanischer Bürger durch nordkoreanische Behörden zu unternehmen.
Para empezar, cada país tiene sus propias motivaciones en sus relaciones con la Alianza. La apertura de Japón hacia la OTAN en 2006 y 2007 constituyó principalmente un movimiento diplomático. Es verdad que el Ministro de Asuntos Exteriores Taro Aso y el Primer Ministro Shinzo Abe mencionaron la posibilidad de una cooperación operativa entre Japón y la OTAN en sus discursos ante el NAC (Consejo del Atlántico Norte), pero debe recordarse que ambos emplearon mucho más tiempo explicando la situación de seguridad en Asia, incluyendo a China y Corea del Norte. Abe llegó a “solicitar” directamente a los Aliados que “insten a Corea del Norte a dar pasos sinceros para la resolución” de la cuestión de los ciudadanos japoneses secuestrados por las autoridades de ese país.
Innanzitutto, ciascun paese ha un differente insieme di motivazioni riguardo al suo rapporto con l'Alleanza. Allorché il Giappone attuò un’apertura verso la NATO nel 2006 e 2007, si trattò prevalentemente di una mossa diplomatica. In effetti, sia il Ministro degli esteri Taro Aso che il Primo Ministro Shinzo Abe fecero riferimento alla possibilità di una cooperazione operativa tra il Giappone e la NATO nei loro rispettivi discorsi davanti al NAC (Consiglio Nord Atlantico). Si dovrebbe ricordare, comunque, che entrambi dedicarono molto tempo in quell’occasione per spiegare la situazione di sicurezza in Asia, inclusa Cina e Corea del Nord. Abe “richiese” anche in modo diretto agli alleati di "sollecitare la Corea del Nord a compiere dei passi sinceri verso la soluzione" della questione del rapimento di cittadini giapponesi da parte delle autorità nord-coreane.
Para começar, cada país tem um conjunto diferente de motivações relativamente à sua relação com a Aliança. Quando o Japão abordou a NATO, em 2006 e 2007, tratava-se fundamentalmente de uma jogada diplomática. É verdade que tanto o Ministro dos Negócios Estrangeiros, Taro Aso, como o Primeiro Ministro, Shinzo Abe, mencionaram a possibilidade de uma cooperação operacional entre o Japão e a NATO nos seus respectivos discursos no NAC (Conselho do Atlântico Norte). Porém, não nos devemos esquecer que ambos passaram grande parte do tempo a explicar a situação de segurança na Ásia, incluindo a China e a Coreia do Norte. Abe até “pediu” directamente aos Aliados que “instigassem a Coreia do Norte a tomar medidas sinceras com vista à resolução” da questão do sequestro de cidadãos japoneses por parte das autoridades norte-coreanas.
لا بدّ من التأكيد أولاً على أنّ كلّ دولة لديها مجموعة مختلفة من الدوافع التي تشجّعها على بناء علاقات مع حلف الناتو. فعندما بدأت اليابان علاقاتها مع حلف الناتو في عامي 2006 و2007، مثّلت هذه الخطوة تحرّكاً دبلوماسياً، بالدرجة الأولى. صحيحٌ أنّ وزير الخارجية، تار أوْسو Tar Aoso، ورئيس الوزراء، شينزو آبي Shinzo Abe، أشارا في الكلمتيْن اللتيْن ألقاهما أمام مجلس شمالي الأطلسي إلى إمكانية التعاون العملاني بين اليابان وحلف الناتو؛ إلا أنه ينبغي التذكير بأنّ كلا الرجليْن ركّزا في تلك الكلمتيْن على الوضع الأمني في آسيا، بما في ذلك الصين وكوريا الشمالية. فقد "طلب" شينزو آبي بشكل مباشر من دول الحلف أنْْ "تحثّ كوريا الشمالية على اتّخاذ خطوات ملموسة لحلّ قضية المواطنين اليابانيين"، الذين كانت تحتجزهم السلطات الكورية الشمالية.
Om te beginnen, heeft ieder land zijn eigen motivatie voor zijn relatie met het Bondgenootschap. Toen Japan toenadering zocht tot de NAVO in 2006 en 2007, was dat in de eerste plaats een diplomatieke stap. Het is waar, dat zowel de minister van buitenlandse zaken Taro Aso als de premier Shinzo Abe in hun respectieve toespraken tot de NAR (Noord-Atlantische Raad) de mogelijkheid noemden, dat er opera-tionele samenwerking zou plaatsvinden tussen Japan en de NAVO. Men dient echter te bedenken dat beide mannen veel tijd besteedden aan een uitleg van de Aziatische veiligheids-situatie, inclusief China en Noord Korea. Abe “verzocht” de Bondgenoten zelfs direct “Noord-Korea aan te sporen om oprechte stappen te ondernemen om tot een oplossing te komen” van het probleem inzake de ontvoering van Japanse staatsburgers door de Noord-Koreaanse autoriteiten.
Всяка страна се движи от различни мотиви в отношенията си с НАТО. Когато през 2006 и 2007 г. Япония се отвори към НАТО, ходът беше предимно дипломатически. Вярно е, че в изказванията си пред Северноатлантическия съвет (САС) външният министър Таро Азо и премиерът Шиндзо Абе споменаха възможността за оперативно сътрудничество между Япония и НАТО. Не трябва да се забравя обаче, че и двамата дълго обясняваха положението в Азия от гледна точка на сигурността, включително проблемите с Китай и Северна Корея. Абе дори пряко призова съюзниците да "настоят Северна Корея да предприеме искрени стъпки за решаване" на проблема с отвличането на японски граждани от севернокорейските власти.
V úvodu je třeba poznamenat, že každá země má své specifické důvody k navázání vztahů s Aliancí. Japonsko zahájilo předběžná jednání s NATO v letech 2006 a 2007; jednalo se převážně o diplomatický tah. Ve skutečnosti ministr zahraničních věci, Taro Aso, i tehdejší předseda vlády, Shinzo Abe, zmínili možnost operativní spolupráce mezi Japonskem a NATO ve svých projevech na zasedání Severoatlantické rady (NAC). Nicméně nelze opomenout, že oba politikové věnovali většinu času vysvětlování bezpečnostní situace v Asii, včetně ČLR a KLDR. Premiér Abe dokonce přímo „žádal“ spojence o „nátlak na představitele KLDR, aby podnikli skutečné kroky k vyřešení“ problému únosů japonských občanů orgány KLDR.
Kõigepealt on igal riigil suhete loomiseks alliansiga oma motiivid. Kui Jaapan hakkas NATO-le 2006. ja 2007. aastal lähenema, oli tegu peaasjalikult diplomaatiliste sammudega. Välisminister Taro Aso ja peaminister Shinzo Abe mainisid oma pöördumises Põhja-Atlandi Nõukogu poole ka operatsioonidega seotud koostöö võimalust Jaapani ja NATO vahel. Tuleb siiski meeles pidada, et mõlemad kulutasid seal palju aega, et selgitada Aasia, sealhulgas ka Hiina ja Põhja-Korea julgeolekuolukorda. Abe isegi „palus” liitlastelt otsesõnu, et need sunniksid Põhja-Koread astuma tõelisi samme, et leida lahendus Jaapani kodanike röövimise küsimusele Põhja-Korea võimude poolt.
Kiindulópontként azt kell tudni, hogy minden országokat más-más motivál a Szövetséghez fűződő kapcsolatokat illetően. Amikor Japán 2006-ban és 2007-ben a NATO felé nyitott nyitott, az elsősorban egy diplomáciai lépés volt. Az is igaz, hogy Taro Aszo külügyminiszter és Sinzo Abe miniszterelnök a NAC (Észak-atlanti Tanács) előtt tartott beszédeikben megemlítették a műveleti együttműködés lehetőségét. Emlékezni kell azonban arra, hogy idejük zömében mindketten az ázsiai biztonsági helyzet magyarázatával foglalkoztak, ideértve Kínát és Észak-Koreát. Abe még „kérte” is a szövetségeseket, hogy „ösztönözzék Észak-Koreát, hogy tegyen hiteles lépéseket, megoldandó” az észak-koreai hatóságok által elrabolt japán állampolgárok ügyét.
Til að byrja með má segja að í sérhverju ríki liggi mismunandi ástæður að baki matinu á tengslunum við bandalagið. Þegar Japan hóf þreifingar við NATO á árunum 2006 og 2007 var fyrst og fremst um diplómatískar þreifingar að ræða. Það er rétt að bæði Taro Aso utanríkisráðherra og Shinzo Abe forsætisráðherra nefndu möguleikann á alþjóðlegu samstarfi milli Japan og NATO í ræðum sínum á fundi Atlantshafsráðsins. Rétt er þó að minnast þess að báðir mennirnir eyddu miklum tíma þar í að skýra stöðu öryggismála í Asíu, þar með talið í Kína og Norður-Kóreu. Abe forsætisráðherra beinlínis „óskaði eftir því“ við bandalagsþjóðirnar að „hvetja Norður-Kóreu til að taka raunhæf skref í átt að lausn“ í máli er varðaði brottnám japanskra borgara af hálfu norður-kóreskra yfirvalda.
Iš pradžių reikia pasakyti, kad kiekviena šalis turi savų motyvų dėl santykių su Aljansu. Japonija 2006 ir 2007 metais žengė pirmuosius žingsnius santykių su NATO link visų pirma dėl diplomatinių paskatų. Tiesa, ir užsienio reikalų ministras Taro Aso, ir Ministras Pirmininkas Shinzo Abe savo atitinkamuose kreipimesi į ŠAT (Šiaurės Atlanto Taryba) minėjo apie tokio NATO ir Japonijos bendradarbiavimo, į kurį įeitų ir dalyvavimas operacijose, galimybę. Tačiau derėtų prisiminti, kad abu veikėjai tada daug laiko skyrė tam, kad išaiškintų Azijos saugumo situaciją, įskaitant ir Kinijos bei Šiaurės Korėjos klausimus. Abe netgi tiesiogiai „paprašė“ Aljanso valstybių narių paraginti Šiaurės Korėją imtis veiksmų, kad būtų sąžiningai išspręstas Šiaurės Korėjos pareigūnų pagrobtų Japonijos piliečių klausimas.
Innledningsvis har hvert land forskjellige sett motivasjoner med hensyn til sitt forhold til Alliansen. Da Japan gjorde tilnærmelser til NATO i 2006 og 2007, var det hovedsakelig et diplomatisk skritt. Det er sant at både utenriksminister Taro Aso og statsminister Shinzo Abe nevnte muligheten for et operativt samarbeid mellom Japan og NATO i sine respektive taler til NAC (Det nord-atlantiske råd). Det bør imidlertid huskes at begge mennene brukte mye tid der på å forklare den asiatiske sikkerhetssituasjonen, inkludert China og Nord-Korea. Abe ”anmodet” til og med direkte de allierte om ”å be Nord-Korea innstendig om å ta oppriktige skritt mot løsningen” av spørsmålet om bortførelse av japanske borgere av de nord-koreanske myndighetene.
Przede wszystkim, każde z państw ma inny zestaw motywacji odnośnie do stosunków z Sojuszem. Gdy Japonia wysłała do NATO sygnał zainteresowania rozpoczęciem rozmów w latach 2006 i 2007, było to przede wszystkim posunięcie o charakterze dyplomatycznym. Prawdą jest, że zarówno Minister Spraw Zagranicznych Taro Aso, jak i Premier Shinzo Abe wspominali o możliwości współpracy operacyjnej pomiędzy Japonią i NATO w swoich wystąpieniach na forum Rady Północnoatlantyckiej NATO. Należy jednak pamiętać, że obaj oni poświecili sporo czasu na wyjaśnianie sytuacji bezpieczeństwa w Azji, z uwzględnieniem Chin i Korei Północnej. Abe nawet bezpośrednio „poprosił” Sojusz o „ponaglanie Korei Północnej do podjęcia szczerych posunięć w celu rozwiązania” kwestii uprowadzenia obywateli japońskich przez władze Korei Północnej.
Trebuie spus, încă de la început, că fiecare ţară are un set diferit de motivaţii privind relaţiile sale cu NATO. Când Japonia a făcut o ofertă Alianţei în 2006 şi 2007, aceasta a fost, în primul rând, o mişcare de natură diplomatică. Este adevărat că ministrul de externe Taro Aso şi premierul Shinzo Abe au menţionat posibilitatea unei cooperări operaţionale între Japonia şi NATO, în discursurile pe care le-au susţinut la NAC (Consiliul Nord Atlantic). Trebuie să ne amintim, totuşi, că ambii oameni politici au petrecut mult timp acolo explicând situaţia securităţii din Asia, inclusiv în privinţa Chinei şi Coreei de Nord. Abe a „solicitat”, chiar, direct, ca aliaţii „să recomande Coreei de Nord să facă paşi sinceri spre rezolvarea” problemei răpirii unor cetăţeni japonezi de către autorităţile nord-coreene.
V úvode je potrebné poznamenať, že každá krajina má svoje špecifické dôvody k nadviazaniu vzťahov s Alianciou. Japonsko zahájilo predbežné jednania s NATO v rokoch 2006 a 2007; jednalo sa prevažne o diplomatický ťah. V skutočnosti, minister zahraničných vecí, Taro Aso, ako aj vtedajší predseda vlády, Shinzo Abe, sa vo svojich prejavoch na zasadaní Severoatlantickej rady (NAC) zmienili o možnosti operatívnej spolupráce medzi Japonskom a NATO. Avšak nie je možné zabudnúť, že obaja politici venovali väčšinu času vysvetľovaniu bezpečnostnej situácie v Ázii, vrátane ČĽR a KĽDR. Premiér Abe dokonca priamo „žiadal“ spojencov o „nátlak na predstaviteľov KĽDR, aby podnikli skutočné kroky k vyriešeniu“ problému únosov japonských občanov orgánmi KĽDR.
Za začetek je treba povedati, da ima vsaka država drugačne motive za svoj odnos z zavezništvom. Ko je Japonska leta 2006 in 2007 navezala stike z Natoom, je šlo predvsem za diplomatsko potezo. Res je, da sta tako zunanji minister Taro Aso kot predsednik vlade Šinzo Abe v svojih govorih pred Evroatlantskim svetom (EAS) omenjala možnost operativnega sodelovanja med Japonsko in Natom. Vendar pa je treba spomniti, da sta oba precej časa namenila razlagi azijske varnostne situacije, vključno s Kitajsko in Severno Korejo. Abe je celo neposredno »zaprosil« zaveznice, naj »pozovejo Severno Korejo k iskrenim korakom za razrešitev« vprašanja japonskih državljanov, ki so jih ugrabile severnokorejske oblasti.
Öncelikle, her ülke NATO ile ilişkileri konusunda farklı amaçlar gütmektedir. Japonya’nın 2006 ve 2007’de NATO ile yakınlaşması aslında diplomatik bir davranıştı. Gerek Dışişleri Bakanı Taro Aso gerekse Başbakan Shinzo Abe Kuzey Atlantik Konseyi’nde yaptıkları konuşmalarında Japonya ve NATO arasında bir operasyonel işbirliği olasılığına değindikleri doğrudur. Ancak, her ikisinin de Konsey’de Asya’daki güvenlik durumu ve Çin ve Kuzey Kore konularını açıklamaya bir hayli zaman ayırdıkları da unutulmamalıdır. Hatta Abe Müttefik ülkelerden Japon vatandaşlarının Kuzey Kore makamları tarafından kaçırılmaları konusunda Kuzey Kore’yi “sorunun çözülmesine yönelik adımlar atmaya zorlamalarını” rica etmiştir.
Iesākumā jāatzīst, ka katrai valstij ir citādāka motivācija sakariem ar aliansi. Kad Japāna sāka savu sadarbību ar NATO 2006. un 2007.gadā, tas bija, galvenokārt, diplomātisks solis. Tā ir taisnība, ka gan ārlietu ministrs Taro Aso, gan premjerministrs Šinzo Abe savās runās NAC (Ziemeļatlantijas padomē) ir minējuši iespēju realizēt operatīvu sadarbību starp Japānu un NATO. Tomēr ir jāpatur prātā, ka abi vīri ir pavadījuši daudz laika, padomē skaidrojot drošības situāciju Āzijā, ieskaitot Ķīnu un Ziemeļkoreju. Abe pat ir tiešā veidā “prasījis”, lai sabiedrotie “mudina Ziemeļkoreju spert patiesus soļus atrisinājuma virzienā”, runājot par Japānas pilsoņu nolaupīšanu, ko veikušas Ziemeļkorejas iestādes.
  Вестник НАТО - Военная ...  
Страны, на которые распространяются действия его положений (среди которых ЕС, Япония, Россия и Австралия), не намерены связывать себя этими обязательствами после 2012 года, если другие не присоединятся к протоколу.
En conséquence, lors des derniers pourparlers qui ont eu lieu sous l’égide des Nations Unies, à Cancun, au Mexique, en décembre dernier, seules des avancées modestes sur des questions relativement mineures ont été réalisées. Les longues années de discussions n’ont donc abouti qu’à un seul accord ferme jusqu’ici : le protocole de Kyoto de 1997. À l’époque, ce fut un triomphe de la négociation, mais le protocole viendra à expiration en 2012 et, de toute façon, il n’inclut ni la Chine ni les États-Unis. Les pays liés par ses dispositions - dont l’UE, le Japon, la Russie et l’Australie - ne sont pas prêts à prolonger leur engagement au-delà de 2012 si d’autres États ne se joignent pas à eux. Les perspectives de négociation d’un nouveau traité, plus global, sont donc maigres.
Folglich wurden bei den jüngsten UN-Gesprächen im mexikanischen Cancun im vergangenen Dezember nur moderate Fortschritte zu relativ unwichtigen Themen erzielt. In all den Jahren haben die Gespräche bislang nur zu einem einzigen festen Abkommen geführt, nämlich zum Kyoto-Protokoll von 1997. Damals wurde es wie ein Triumph der Verhandlungskunst gefeiert - aber es läuft 2012 aus, und China und die Vereinigten Staaten sind dem Protokoll noch immer nicht beigetreten. Die an dieses Abkommen gebundenen Staaten – darunter die EU, Japan, Russland und Australien – sind nicht in der Stimmung, ihre Bemühungen über 2012 hinaus fortzuführen, wenn nicht andere Länder hinzukommen. Die Aussichten für die Aushandlung eines neuen, umfangreicheren Übereinkommens sind also ungünstig.
En consecuencia, las últimas conversaciones patrocinadas por las Naciones Unidas en Cancún el pasado mes de diciembre obtuvieron tan sólo avances modestos en asuntos relativamente poco importantes, mientras que años y años de conferencias sólo han conseguido hasta ahora un acuerdo firme: el Protocolo de Kioto de 1997. En su momento fue todo un logro, pero expirará en 2012 y no incluye ni a China ni a EEUU. Los países que aceptaron sus disposiciones – entre ellos Japón, la UE, Rusia y Australia– no parecen dispuestos a seguir a partir de 2012 si no se les unen otros. Así que las perspectivas de un nuevo tratado más general son bastante escasas.
Di conseguenza, i più recenti colloqui ONU, a Cancun in Messico lo scorso dicembre, hanno compiuto solo modesti progressi su questioni relativamente minori. Nel frattempo, i lunghi anni di colloqui hanno finora prodotto solo un accordo: il Protocollo di Kyoto del 1997. A quel tempo si trattò di un trionfo dei negoziati ma questo terminerà nel 2012 e comunque non include Cina e Stati Uniti. I paesi vincolati dalle sue disposizioni – tra cui UE, Giappone, Russia ed Australia – non hanno alcuna intenzione di prorogarlo oltre il 2012 a meno che anche altri vi aderiscano. Così, ci sono poche prospettive di negoziare un nuovo trattato, più vasto.
Consequentemente, as mais recentes conversações das Nações Unidas, em Cancun, no México, em Dezembro do ano passado, apenas conseguiram progressos modestos em questões relativamente menores. Entretanto, os longos anos de conversações produziram até à data apenas um acordo firme: o Protocolo de Quioto, de 1997. Naquela altura, tratou-se de um triunfo da negociação, mas a sua validade termina em 2012 e, de qualquer forma, não inclui a China nem os Estados Unidos. Os países vinculados pelas suas disposições, incluindo a UE, o Japão, a Rússia e a Austrália, não estão dispostos a ir além de 2012 a menos que outros se juntem. Assim, as perspectivas de negociação de um novo tratado, mais abrangente, são escassas.
بالنتيجة، لم تُحرز محادثات الأمم المتّحدة الأخيرة التي عُقدت في مدينة كَنكون Cancun المكسيكية في ديسمبر الماضي، إلا تقدّماً محدوداً وعلى صعيد القضايا الثانوية فقط. وفي هذه الأثناء، يمكن القول إنّ السنوات الطويلة من المحادثات لم تُفضِ إلا إلى اتفاقية فعّالة واحدة حتى اللحظة، وهي: معاهدة كيوتو 1997. في ذلك الوقت، مثّلت هذه المعاهدة انتصاراً لمنطق المفاوضات لكنّها ستنتهي في عام 2012. وعلى أي حال، لم تنضم الصين ولا الولايات المتّحدة إلى هذه المعاهدة. كما أنّ الأطراف التي التزمت ببنود معاهدة كيوتو ـ بما فيها الاتحاد الأوروبي واليابان وروسيا وأستراليا ـ لا ترغب في الاستمرار بمثل هذا الالتزام بعد عام 2012، ما لم تنضمّ إليها دول أخرى. لذا، تضاءلت فرص المفاوضات في التوصّل إلى معاهدة جديدة وأشمل لمكافحة التحوّل المناخي.
Als gevolg daarvan is er tijdens de meest recente VN-onderhandelingen, in Cancun in Mexico afgelopen december, slechts bescheiden vooruitgang geboekt op relatief onbelangrijke onderwerpen. Intussen hebben de lange jaren van onderhandelen tot nu toe slechts een stevig akkoord opgeleverd: het Kyoto Protocol van 1997. Toen was het een triomf aan de onderhandelingstafel, maar het loopt af in 2012 en bovendien omvat het noch China, noch de Verenigde Staten. De landen die wel gebonden zijn aan de bepalingen van het protocol – zoals de EU, Japan, Rusland en Australië – zijn absoluut niet in de stemming om door te gaan na 2012 tenzij anderen ook toetreden. De vooruitzichten zijn dus slecht voor onderhandelingen over een nieuw, alomvattend verdrag.
В резултат на това на последните преговори на ООН в Канкун в Мексико през декември миналата година бе постигнат скромен напредък по относително маловажни въпроси. Досега дългите години преговори са довели само до едно твърдо споразумение - протокола от Киото от 1997 г. Тогава той отбеляза триумф в преговорите, но изтича през 2012 г. и не включва Китай и Съединените щати. Държавите, обвързани с неговите клаузи - ЕС, Япония, Русия и Австралия - не са особено склонни да продължат и след 2012 г., ако не се присъединят и други. Така че перспективата да се подпише нов, по-подробен договор е ограничена.
Následovalo zasedání na úrovni OSN v mexickém Cancúnu, v loňském prosinci, které však učinilo jen nepatrný pokrok, a to ještě v relativně méně významných otázkách. Dlouholetá jednání dala zatím zrod pouze jediné závazné smlouvě - Kyotskému protokolu - v roce 1997. V té době to byl obrovský triumf; smlouva však platí pouze do roku 2012 a navíc se nevztahuje na Čínu a USA. Státy, které jsou vázany tímto Protokolem - včetně členských zemí EU, Japonska, Ruska a Austrálie - nemají zájem pokračovat v jeho aplikaci po roce 2012 bez účasti ostatních významných států. Vyhlídky na jednání o nové, komplexnější smlouvě jsou tedy velmi chatrné.
Seetõttu suudeti hiljutistel ÜRO läbirääkimistel Cancunis (Mehhiko) teha tagasihoidlikke edusamme ainult mõnes väikses küsimuses. Aastatepikkune läbirääkimine on andnud ainult ühe tõsisema kokkuleppe: 1997. aastal sõlmitud Kyoto protokolli. Tollal oli see läbirääkimiste suursaavutus, kuid leping kehtib ainult 2012. aastani ning Hiina ja USA pole selle osalisriigid. Lepingu osapooled – Euroopa Liit, Jaapan, Venemaa, Austraalia – ei taha pärast 2012. aasta omaette jätkata. Nii et uue, rohkem laiahaardelisema lepingu läbirääkimise väljavaated on nigelad.
Ennek eredményeképpen a legutóbbi ENSZ tárgyalások a mexikói Cancúnban tavaly decemberben csak mérsékelt előrelépést hoztak viszonylag kisebb súlyú kérdésekben. Időközben a hosszú éveken át tartó megbeszélések a mai napig mindössze egyetlen határozott megállapodást hoztak: az 1997-es Kiotói Jegyzőkönyvet. Akkoriban ez az alkudozásokat követő diadalnak számított, ám 2012-ben le fog járni, és amúgy sem tartalmazza Kínát és az Egyesült Államokat. A rendelkezései által lekötelezett országok – többek között az EU, Japán, Oroszország és Ausztrália – nem érzik úgy, hogy 2012 után is folytassák ezt a dolgot, hacsak nem csatlakoznak mások is. Nem sok remény van tehát egy új, átfogóbb szerződés létrehozására.
Afleiðingin er að í nýafstöðnum viðræðum SÞ í Cancun í Mexíkó í desember sl. náðist aðeins óverulegur árangur á tiltölulega lítilvægum sviðum. Þessar áralöngu viðræður hafa samt sem áður getið af sér einn áþreifanlegan samning: Kýótó-bókunina frá 1997. Á þeim tíma var þetta sigur fyrir samningaviðræður, en samningurinn rennur út árið 2012 og auk þess eru Kína og Bandaríkin ekki aðilar að samningnum. Þau ríki sem bundin eru af ákvæðum samningsins – þ.m.t. ESB, Japan, Rússland og Ástralía – eru ekki hlynnt því að framlengja honum umfram árið 2010 nema aðrir taki einnig þátt. Þannig að útlitið er ekki gott hvað varðar að semja um nýjan, víðtækari samning.
Dėl to pastarosiose JT derybose, vykusiose pernai gruodį Kankune, Meksikoje, buvo pasiekta tiktai kukli pažanga dėl palyginti neesminių dalykų. O ilgi kalbų metai iki šiol davė tiktai vieną tvirtą susitarimą – 1997 metų Kioto protokolą. Tuo metu tai reiškė derybų triumfą, tačiau jo galiojimas jau baigiasi 2012 metais, be to, prie jo nėra prisijungusios nei Jungtinės Amerikos Valstijos, nei Kinija. Šio protokolo nuostatų saistomos šalys, tarp jų ES, Japonija, Rusija ir Australija, nenusiteikusios po 2012 metų ilgiau jo laikytis, jei neprisijungs ir kiti. Taigi nedaug perspektyvų, kad būtų susitarta dėl naujos, išsamesnės sutarties.
Som et resultat fikk de seneste FN-forhandlingene, i Cancun i Mexico i desember i fjor, bare beskjeden fremgang om relativt underordnede spørsmål. I mellomtiden har de mange år med forhandlinger bare ført til en fast avtale hittil: Kyoto-protokollen fra 1997. Den gang var det en triumf for forhandlinger, men den vil utgå i 2012 og omfatter uansett ikke Kina og USA. De landene som er bundet av dens bestemmelser – inkludert EU, Japan, Russland og Australia – har ikke lyst til å fortsette etter 2012 hvis ikke andre også blir med. Så fremtidsutsiktene er dårlige for å forhandle frem en ny, mer omfattende traktat.
W rezultacie ostatnio prowadzone rozmowy na forum ONZ w Cancun w Meksyku w grudniu ubiegłego roku poczyniły jedynie umiarkowane postępy w stosunkowo mało istotnych kwestiach. W międzyczasie długie lata rozmów przyniosły dotychczas tylko jedno zdecydowane porozumienie: protokół z Kioto z 1997 roku. W owym czasie był to triumf negocjacji, ale protokół wygasa w 2012 roku i tak, czy inaczej nie obejmuje Chin i USA. Państwa związane jego postanowieniami – w tym Unia Europejska, Japonia, Rosja i Australia – nie mają zamiaru utrzymywać go po 2012 roku, chyba że inni również do niego przystąpią. Tak więc szanse na wynegocjowanie nowego, bardziej powszechnego traktatu są nikłe.
Drept urmare, cele mai recente convorbiri la nivelul ONU, la Cancun în Mexic în decembrie 2010, nu au realizat decât progrese modeste în privinţa unor aspecte relativ minore. În acelaşi timp, anii îndelungaţi de discuţii au condus, până în prezent, doar la un singur acord ferm: Protocolul Kyoto din 1997. Acesta a reprezentat un triumf al negocierilor, dar urmează să expire în 2012 şi nu include, oricum, China şi Statele Unite. Ţările care trebuie să respecte prevederile protocolului – inclusiv UE, Japonia, Rusia şi Australia – nu doresc să continue după 2012 dacă celelalte nu se vor adera, de asemenea, la acesta. Perspectivele sunt, deci, destul de sumbre în privinţa negocierii unui nou tratat mai cuprinzător.
Nasledovalo zasadanie na úrovni OSN v mexickom Cancúne, v minulom decembri, ktoré však učinilo iba nepatrný pokrok, a to ešte v relatívne menej významných otázkach. Dlhoročné jednania dali zatiaľ zrod iba jedinej záväznej zmluve - Kyotskému protokolu - v roku 1997. V tej dobe to bol obrovský triumf; zmluva však platí iba do roku 2012 a navyše sa nevzťahuje na Čínu a USA. Štáty, ktoré sú viazané týmto Protokolom - vrátane členských krajín EU, Japonska, Ruska a Austrálie - nemajú záujem pokračovať v jeho aplikácii po roku 2012 bez účasti ostatných významných štátov. Vyhliadky na jednania o novej, komplexnejšej zmluve sú teda veľmi chatrné.
Posledično so zadnji pogovori ZN v Cancunu v Mehiki lani decembra prinesli le skromen napredek pri sorazmerno manj pomembnih temah. Medtem so dolgoletni pogovori doslej obrodili le en trden dogovor: Kjotski protokol iz leta 1997. V tistem času je bila to zmaga pogajanj, vendar bo leta 2012 protokol potekel, poleg tega pa tudi ne vključuje Kitajske in Združenih držav Amerike. Države, ki jih njegove določbe zavezujejo – vključno z EU, Japonsko, Rusijo in Avstralijo – z njim po letu 2012 ne nameravajo nadaljevati, če se mu ne bodo priključile tudi druge države. Možnosti za izpogajanje nove, bolj celovite pogodbe so torej majhne.
Bu nedenle geçen Aralık ayında Meksika’nın Cancun kentinde yapılan son BM toplantısında oldukça önemsiz konularda gayet mütevazı ilerlemeler kaydedilebildi. Bu arada yıllar süren görüşmelerden sadece tek bir anlaşma çıkabildi: 1997 tarihli Kyoto Protokolü. O tarihte bu anlaşma görüşmelerin zaferle sonuçlanması idi, fakat bu anlaşma 2012’de sona erecek, ve Çin ve ABD de zaten anlaşmanın taraflarından değil. Anlaşmanın şartlarına bağlı olanlar—AB, Japonya Rusya ve Avustralya—diğerleri katılmazsa 2012’den sonra anlaşmayı sürdürme arzusunda değiller. Dolayısıyla yeni ve daha kapsamlı bir anlaşma konusunda görüşme umudu çok düşük.
Tā rezultātā pēdējās ANO sarunās Kankūnā, Meksikā, pagājušā gada decembrī tika panākts visai pieticīgs progress relatīvi maznozīmīgos jautājumos. Tajā pat laikā daudzu gadu runāšanas rezultātā ir radīts tikai viens stabils līgums: 1997.gada Kioto protokols. Tajā laikā tas bija sarunu triumfs, bet tā spēks izbeigsies 2012.gadā un, jebkurā gadījumā, tas neietver Ķīnu un ASV. Valstis, kas ir parakstījušas šo protokolu – ES, Japāna, Krievija un Austrālija –, neplāno to turpināt pēc 2012.gada, ja vien tam nepievienosies arī citas valstis. Tāpēc izredzes parakstīt jaunu, visaptverošāku nolīgumu ir visai nelielas.
  Nato Review  
Помимо требования развития партнерских связей со странами “ближнего зарубежья” в Восточной Европе и на Балканах, генеральный секретарь выдвинул доводы в пользу более динамичного содействия обеспечению безопасности на Ближнем Востоке и в Центральной Азии, а также углубления партнерства с мировыми державами, такими как Китай, Япония и Индия.
Since becoming Secretary General, De Hoop Scheffer has re-stated the importance of framing NATO's military transformation within a broader, proactive political agenda. On top of established partnerships in the "near abroad" of Eastern Europe and the Balkans, the Secretary General has argued for a more dynamic contribution to security in the Middle East and Central Asia, and the enhancement of partnerships with global powers such as China, Japan and India. He has also encouraged a thorough review of NATO's relationships with the European Union and the United Nations against the background of the Alliance's new proactive posture. In language that would have been inconceivable for a NATO Secretary General only a few years ago, De Hoop Scheffer has called for the Alliance actively to shape the international security environment in line with shared strategic interests and values.
Depuis qu'il est devenu Secrétaire général, Jaap de Hoop Scheffer réaffirme l'importance de placer la transformation militaire de l'OTAN dans un agenda politique proactif élargi. Prioritairement aux partenariats établis avec « l'étranger proche » que constituent l'Europe de l'Est et les Balkans, le Secrétaire général milite en faveur d'une contribution plus dynamique à la sécurité au Moyen-Orient et en Asie centrale, ainsi que du renforcement des partenariats avec des puissances mondiales telles que la Chine, le Japon et l'Inde. Il encourage également une révision approfondie des relations de l'OTAN avec l'Union européenne et les Nations Unies, dans le contexte du nouveau dispositif proactif de l'Alliance. En utilisant des mots qui auraient été inconcevables dans la bouche d'un Secrétaire général voici quelques années seulement, Jaap de Hoop Scheffer en appelle activement à l'Alliance pour qu'elle modèle l'environnement sécuritaire international en s'appuyant sur des intérêts et des valeurs partagés.
Seit seinem Amtsantritt als Generalsekretär hat Jaap de Hoop Scheffer immer wieder betont, wie wichtig es ist, die militärische Umgestaltung der NATO in einen übergreifenden proaktiven politischen Rahmen einzuordnen. Der Generalsekretär hat dafür plädiert, zusätzlich zu den bereits bestehenden Partnerschaften im "nahen Ausland", d.h. in Osteuropa und auf dem Balkan, einen dynamischeren Beitrag zur Sicherheit des Nahen/Mittleren Ostens und Zentralasiens zu leisten und Partnerschaften mit globalen Akteuren wie China, Japan und Indien aufzuwerten. Vor dem Hintergrund der neuen proaktiven Haltung des Bündnisses hat er auch eine gründliche Überprüfung der Beziehungen der NATO zur Europäischen Union und zu den Vereinten Nationen unterstützt. Mit Formulierungen, die noch vor wenigen Jahren für einen NATO-Generalsekretär undenkbar gewesen wären, hat Jaap de Hoop Scheffer das Bündnis dazu aufgefordert, das internationale Sicherheitsumfeld im Einklang mit gemeinsamen strategischen Interessen und Werten aktiv mitzugestalten.
Y eso se debe a varios motivos, algunos de ellos evidentes. Los principales hitos de la transformación militar, como el lanzamiento de la Fuerza de Respuesta de la OTAN o la apertura del nuevo Mando de Transformación de Norfolk (Virginia) resultan más fáciles de cuantificar, evaluar y valorar que los resultados de los programas políticos emprendidos. Y aunque el aumento del número de miembros de la Alianza podría servir de referencia para medir los logros alcanzados en el campo político, el efecto de los programas de asociación con Europa Oriental, el Cáucaso, Oriente Medio y África del Norte resulta casi imposible de evaluar. Y también han existido épocas en las que el perfil relativamente bajo de los trabajos políticos desarrollados por la OTAN ha favorecido los esfuerzos de sus diplomáticos para amortiguar las percepciones de triunfalismo u hostilidad entre algunos Estados vecinos.
Da quando è diventato Segretario generale, De Hoop Scheffer ha riaffermato l'importanza di inserire la trasformazione militare della NATO in un'agenda politica più ampia e fattiva. Oltre ai partenariati stabiliti nelle "regioni limitrofe" dell'Europa orientale e dei Balcani, il Segretario generale si è dichiarato favorevole ad un più dinamico contributo alla sicurezza del Medio Oriente e dell'Asia centrale, e alla valorizzazione dei partenariati con potenze mondiali come Cina, Giappone e India. Ha incoraggiato anche un riesame completo delle relazioni della NATO con l'Unione Europea e le Nazioni Unite nel contesto del nuovo atteggiamento fattivo dell'Alleanza. In un linguaggio che sarebbe stato inconcepibile per un Segretario generale della NATO solo alcuni anni fa, De Hoop Scheffer ha chiesto che l'Alleanza plasmasse attivamente il contesto della sicurezza internazionale in base a interessi e valori strategici condivisi.
Desde que assumiu funções como Secretário-geral, De Hoop Scheffer reafirmou a importância do enquadramento da transformação militar da OTAN numa agenda política pró-activa mais vasta. Para além das parcerias estabelecidas com países perto da fronteira Leste da Europa e os Balcãs, o Secretário-geral tem defendido uma contribuição mais dinâmica para a segurança no Médio Oriente e na Ásia Central, bem como um aprofundamento de parcerias com potências mundiais como a China, o Japão e a Índia. Tem ainda encorajado uma revisão minuciosa das relações da OTAN com a União Europeia e com as Nações Unidas, ano enquadramento da nova postura pró-activa da Aliança. Numa linguagem que teria sido inconcebível para qualquer Secretário-geral da OTAN até há poucos anos atrás, De Hoop Scheffer tem apelado para que a Aliança estruture activamente o ambiente de segurança internacional, em conformidade com os interesses e os valores estratégicos comuns.
Είναι σαφείς κάποιοι από τους λόγους που συνέβη αυτό. Τα ορόσημα του στρατιωτικού μετασχηματισμού, όπως είναι η δρομολόγηση της Δύναμης Αντίδρασης του ΝΑΤΟ ή η δημιουργία μιας νέας Διοίκησης Μετασχηματισμού στο Norfolk της Virginia, στις Ηνωμένες Πολιτείες, είναι πολύ πιο εύκολο να προσδιοριστούν ποσοτικά, να εκτιμηθούν και να αξιολογηθούν από ότι τα προϊόντα των πολιτικών προγραμμάτων της Συμμαχίας. Και ενώ η διεύρυνση της ιδιότητας του μέλους της Συμμαχίας προσφέρει πιθανά ένα μέτρο με το οποίο μπορεί να μετρηθεί η πολιτική επιτυχία, η επίπτωση των προγραμμάτων του ανοίγματος προς την Ανατολική Ευρώπη, τον Καύκασο, τη Μέση Ανατολή και την Βόρειο Αφρική είναι σχεδόν αδύνατον να εκτιμηθούν. Αναμφίβολα υπήρξαν περίοδοι, επίσης, όπου η σχετικά μικρή δημοσιότητα του πολιτικού έργου του ΝΑΤΟ βοήθησε τους διπλωμάτες της Συμμαχίας που επιδίωκαν να αμβλύνουν τις αντιλήψεις της έπαρσης ή της εχθρότητας μεταξύ ορισμένων όμορων κρατών.
След като зае поста генерален секретар, Де Хооп Схефер потвърди колко е важно военната трансформация на НАТО да бъде подплатена с широка и активна политическа програма. Освен вече установените партньорства в “близката чужбина” – Източна Европа и Балканите, генералният секретар апелира за по-динамично участие в гарантирането на сигурността в Близкия изток и Централна Азия и укрепване на сътрудничеството с глобалните сили – Китай, Япония и Индия. Той подкани и към подробен преглед на отношенията на НАТО с Европейския съюз и ООН на фона на новата активна позиция на Алианса. С думи, които само пред няколко години биха били немислими в устата на генерален секретар на НАТО, Де Хооп Схефер призова Алианса активно да формира международната среда на сигурност в духа на споделените стратегически интереси и ценности.
Od doby, kdy se stal generálním tajemníkem, Jaap de Hoop Scheffer změnil formulaci rozsahu vojenské transformace NATO v rámci širšího, proaktivního politického programu. Vedle uzavřených partnerství v ”blízkém zahraničí” střední Evropy a na Balkáně generální tajemník prosazoval i dynamičtější podíl na bezpečnosti Středního východu a střední Asie a zvýšení úrovně vztahů s velmocemi, jako jsou Čína, Japonsko a Indie. Na základě nového proaktivního postoje Aliance rovněž podporoval důkladné přehodnocení vztahů s Evropskou unií a s OSN. Slovy, která by ještě před několika málo lety byla pro generálního tajemníka NATO nemyslitelná, Jaap de Hoop Scheffer vyzval Alianci, aby vytvořila mezinárodní bezpečnostní prostředí v souladu se společnými strategickými zájmy a hodnotami.
Mõned selle põhjused on ilmsed. Sõjalise ümberkujundamise vilju, nagu näiteks NATO kiirreageerimisjõudude loomist või uue ümberkujundus- ja arendusjuhatuse avamist Norfolkis Virginias on lihtsam mõõta ja hinnata kui alliansi poliitiliste programmide tulemusi. NATO laienemine on üks võimalik poliitilise edu mõõdupuu, kuid Ida-Euroopas, Kaukaasias, Lähis-Idas ja Põhja-Aafrikas käivitatud abiprogrammide mõju on peaaegu võimatu hinnata. Samas on kahtlemata olnud perioode, kui NATO poliitilise tiiva suhteliselt madal profiil on aidanud alliansi diplomaatidel vaigistada mõne naaberriigi triumfitaotlusi või vaenutundeid.
Ennek az okai részben egyértelműek. A katonai átalakítás mérföldkövei, úgymint a NATO Reagáló Haderő létrehozása vagy egy új Átalakítási Főparancsnokság megnyitása az Egyesült Államokban, a virginai Norfolkban egyszerűbben mérhető, minősíthető, és értékelhető, mint a Szövetség politikai programjainak termékei. Habár a NATO-taglétszám bővítése lehetséges etalont kínál, amelyen mérhetjük a politikai sikert, a segítségnyújtási programok sikerét Kelet-Európában, a Kaukázusban, a Közel-Keleten és Észak-Afrikában majdnem lehetetlen mérni. Voltak kétségkívül olyan időszakok is, amikor a NATO politikai munkájának viszonylag visszafogott jellege segítette a Szövetség diplomatáit, akik a diadalittasság szemléletének vagy bizonyos szomszédos államok közötti ellenségeskedésnek az enyhítésére törekedtek.
Síðan de Hoop Scheffer varð framkvæmdastjóri hefur hann aftur sett í öndvegi mikilvægi þess að hernaðarumbreyting NATO fari fram innan ramma pólitískrar verkefnaskrár, þar sem horft er yfir breiðara svið og reynt að sjá fyrir vandamál og afstýra þeim. Fyrir utan það samstarf sem fast er orðið í sessi við „næstu nágranna” í Austur-Evrópu og á Balkanskaga, hefur framkvæmdastjórinn talað fyrir virkara framlagi NATO til öryggismála í Mið-Austurlöndum og Mið-Asíu og styrkingu samstarfs við heimsveldi á borð við Kína, Japan og Indland. Hann hefur einnig hvatt til þess að gagnger endurskoðun fari fram á tengslum NATO við Evrópusambandið og Sameinuðu þjóðirnar á grunni hinnar nýju afstöðu bandalagsins, sem felst í að afstýra vandamálum. Með orðræðu, sem hefði verið óhugsandi fyrir framkvæmdastjóra NATO einungis fyrir nokkrum árum, hefur de Hoop Scheffer kallað eftir því að bandalagið taki virkan þátt í því að móta alþjóðlegt öryggisumhverfi í takt við sameiginlega hagsmuni og gildi í öryggismálum.
Kai kurios to priežastys yra visiškai aiškios. Tokius etapinius karinės pertvarkos momentus, kaip NATO Greitojo reagavimo pajėgų sukūrimas arba naujosios Transformacijos vadavietės Norfolke, Jungtinėse Amerikos Valstijose, įkūrimas, yra lengviau suskaičiuoti ir įvertinti nei Aljanso politinių programų produktus. Nors NATO narių pagausėjo ir tai suteikia vieną galimą politinės sėkmės matą, tačiau tarptautinių programų Rytų Europoje, Kaukaze, Vidurio Rytuose ir Šiaurės Afrikoje poveikį yra beveik neįmanoma išmatuoti. Žinoma, buvo ir toks metas, kai palyginti nepastebima NATO politinė veikla buvo naudinga, Aljanso diplomatams stengiantis sušvelninti triumfo ar priešiškumo nuostatas kaimyninėse šalyse.
Etter at han ble generalsekretær har de Hoop Scheffer gjentatt betydningen av å innramme NATOs militære transformasjon i en bredere, proaktiv politisk agenda. På toppen av etablerte partnerskap i det "nære utland" i Øst-Europa og på Balkan, har generalsekretæren talt varmt om et mer dynamisk bidrag til sikkerhet i Midtøsten og Sentral-Asia, og styrking av partnerskap med slike globale makter som Kina, Japan og India. Han har også oppmuntret til en grundig vurdering av NATOs forbindelser med Den europeiske union og FN på bakgrunn av Alliansens nye proaktive holdning. Med språkbruk som ville ha vært utenkelige for en generalsekretær i NATO for bare noen få år siden, har de Hoop Scheffer oppfordret Alliansen til aktivt å forme det internasjonale sikkerhetsmiljøet i tråd med felles strategiske interesser og verdier.
Niektóre tego przyczyny są oczywiste. Kamienie milowe transformacji wojskowej, takie jak uruchomienie Sił Odpowiedzi NATO lub utworzenie nowego Dowództwa ds. Transformacji w Norfolk (Wirginia, USA) są bardziej wymierne, łatwiej je oszacować i ocenić, niż owoce programów politycznych Sojuszu. O ile zwiększająca się liczba członków NATO jest jednym z możliwych kryteriów oceny jego sukcesu politycznego, wpływ programów partnerskich kierowanych do państw spoza Sojuszu – z Europy Środkowej, Kaukazu, Bliskiego Wschodu i Afryki Północnej są niemal niemożliwe do oszacowania i przewidzenia. Bez wątpienia były także okresy, w których stosunkowo mało nagłośnione wysiłki polityczne NATO pomogły dyplomatom z państw członkowskich tłumić wrażenie triumfalizmu i wrogości pomiędzy pewnymi Sojusznikami.
După ce a devenit secretar general, de Hoop Scheffer a reafirmat importanţa transformării militare a NATO în cadrul unei agende politice proactive mai largi. În afara parteneriatelor stabilite în „vecinătatea imediată” a Europei de Est şi a Balcanilor, secretarul general a susţinut aducerea unei contribuţii mai dinamice la securitatea Orientului Mijlociu şi a Asiei Centrale, precum şi întărirea parteneriatelor cu puterile globale cum ar fi China, Japonia şi India. De asemenea, el a încurajat o revedere totală a relaţiilor NATO cu Uniunea Europeană şi Naţiunile Unite, pe fondul noii atitudini proactive a Alianţei. Într-un limbaj care ar fi fost de neconceput cu numai câţiva ani în urmă pentru un secretar general NATO, de Hoop Scheffer a solicitat Alianţei să participe activ la modelarea mediului internaţional de securitate, în concordanţă cu valorile şi interesele strategice comune.
Od svojho nástupu do funkcie generálneho tajomníka, Jaap de Hoop Scheffer zdôrazňuje dôležitosť zakomponovania vojenskej transformácie NATO do rámca širšej, proaktívnej politickej agendy. Popri už existujúcich partnerstvách v „blízkom zahraničí”, teda vo východnej Európe a na Balkáne, presadzuje generálny tajomník aj dynamickejšie prispievanie k bezpečnosti na Strednom východe a v Strednej Ázii a posilnenie partnerských vzťahov so svetovými veľmocami, ako sú Čína, Japonsko a India. Vo svetle tohto nového proaktívneho postoja Aliancie tiež podporuje dôkladné prehodnotenie vzťahov NATO s Európskou úniou a Organizáciou spojených národov. Jazykom, ktorý by ešte pred niekoľkými rokmi bol u generálneho tajomníka NATO nemysliteľný, vyzval Jaap de Hoop Scheffer Alianciu, aby aktívne formovala medzinárodné bezpečnostné prostredie v súlade s jej spoločnými strategickými záujmami a hodnotami.
Odkar je postal generalni sekretar, je De Hoop Scheffer vedno znova poudarjal pomen umestitve Natovega vojaškega preoblikovanja v širši in proaktiven politični okvir. Poleg uveljavljenih partnerstev v "bližnji tujini", namreč v vzhodni Evropi in na Balkanu, je generalni sekretar zagovarjal bolj dinamično udeležbo pri zagotavljanju varnosti na Bližnjem vzhodu in v osrednji Aziji ter okrepitev partnerstev s svetovnimi silami, kot so Kitajska, Japonska in Indija. Prav tako je spodbujal izdelavo temeljite ocene Natovih odnosov z Evropsko unijo glede na novo proaktivno držo zavezništva. Z besedami, ki bi bile še pred nekaj leti nepredstavljive za generalnega sekretarja Nata, je De Hoop Scheffer pozval zavezništvo, da aktivno oblikuje mednarodno varnostno okolje v skladu s skupnimi strateškimi interesi in vrednotami.
De Hoop Scheffer Genel Sekreter olarak göreve geldiğinden beri NATO’nun askeri dönüşümünü daha geniş bir politik gündeme yerleştirmenin önemini tekrar tekrar belirtmiştir. Genel Sekreter, Doğu Avrupa ve Balkanlar’daki “yakın dış ülkeler” ile kurulmuş ortaklıklara ilaveten Orta Doğu ve Orta Asya’da güvenliğe yapılan katkının daha dinamik hale getirilmesini, ve Çin, Japonya ve Hindistan gibi global güçlerle ortaklıkların pekiştirilmesini savunmuştur. Ayrıca İttifak’ın yeni proaktif konumu bağlamında NATO’nun Avrupa Birliği ve Birleşmiş Milletler ile ilişkilerinin ayrıntılı olarak gözden geçirilmesini teşvik etmiştir. Daha birkaç yıl önce bir NATO Genel Sekreteri’nden asla duyulamayacak olan bir dille İttifak’ı faal olarak uluslararası güvenlik ortamını ortak stratejik çıkarlar ve değerler doğrultusunda şekillendirmeye davet etmiştir.
Kļūdams par ģenerālsekretāru, De Hops Shefers atsāka runāt par NATO militārās pārveides nozīmi plašākas, aktīvas politiskas darba kārtības kontekstā. Līdztekus partnerattiecību veidošanai ar “tuvākām ārzemēm” Austrumeiropā un Balkānos, ģenerālsekretārs atbalsta dinamiskāku ieguldījumu Tuvo Austrumu un Vidusāzijas drošībā un partnerattiecību veicināšanu ar tādām globālām lielvarām kā Ķīna, Japāna un Indija. Viņš ir mudinājis pamatīgi pārskatīt NATO attiecības ar Eiropas Savienību un ANO, ņemot vērā Alianses jauno, aktīvo pozīciju. Formulējumos, kas šķistu pilnīgi neiedomājami NATO ģenerālsekretāram vēl tikai dažus gadus atpakaļ, De Hops Shefers aicina Aliansi aktīvi piedalīties starptautiskās drošības vides veidošanās, saskaņā ar kopīgām interesēm un vērtībām.
З самого початку своєї діяльності на посаді Генерального секретаря де Хооп Схеффер підтвердив важливість включення питання військової трансформації в ширший контекст програми проактивної політичної діяльності Альянсу. Генеральний секретар підкреслював, що, окрім партнерських відносин з країнами “близького закордону” Східної Європи і Балкан, НАТО повинна інтенсивніше працювати над питаннями безпеки в регіонах Близького Сходу і Центральної Азії, а також розвивати відносини з такими потужними державами як Китай, Японія та Індія. Він також обстоював ідею ретельного перегляду відносин НАТО з Європейським Союзом і ООН в контексті нової проактивної позиції Альянсу. Звертаючись до країн Альянсу в стилі, який ще декілька років тому не був притаманний Генеральним секретарям НАТО, де Хооп Схеффер закликав їх активно формувати нове середовище міжнародної безпеки відповідно до стратегічних інтересів і цінностей, які поділяють держави Альянсу.
  Бремя уверенной победы:...  
В настоящий момент Китай продвигает Ассоциацию государств Юго-Восточной Азии плюс три (АСЕАН, плюс Китай, Южная Корея и Япония), тогда как Япония ратует за недавно возникший механизм Восточно-Азиатского саммита в составе АСЕАН, плюс три, плюс Индия, Новая Зеландия и Австралия.
A number of regional organisations and mechanisms have already emerged, brought together by overlapping agendas and the principle of “first business then politics”. But to make an East Asian Community successfully take shape, some questions need to be answered. What will the East Asian Community provide that existing organisations and mechanisms cannot? From which organisation or mechanism will this community arise, given that China has a different understanding of the market’s composition? (Currently, China promotes the ASEAN Plus Three (ASEAN plus China, South Korea, Japan) whereas Japan advocates a recent mechanism, the East Asian Summit, consisting of the ASEAN Plus Three plus India, New Zealand and Australia). Finally, yet importantly, will the United States be considered a prospective member?
Un certain nombre d’organisations et de mécanismes régionaux ont déjà vu le jour en raison des chevauchements des travaux et de l’application du principe « d’abord les affaires, ensuite la politique». Mais pour qu’une Communauté de l’Asie orientale puisse prendre forme, il convient de répondre à certaines questions. Qu’est-ce que cette communauté apportera de plus que les organisations et les mécanismes existants ? À partir de quelle organisation ou de quel mécanisme sera-t-elle constituée, étant donné que la Chine a une interprétation différente de la composition du marché ? (Actuellement, la Chine préconise l’ANASE plus trois (l’ANASE plus la Chine, la Corée du Sud et le Japon), tandis que le Japon est favorable à un mécanisme récent, le Sommet de l’Asie orientale, composé de l’ANASE plus trois plus l’Inde, la Nouvelle-Zélande et l’Australie). Et dernier élément mais non des moindres : les États-Unis seront-ils considérés comme un membre prospectif ?
Eine Reihe regionaler Organisationen und Mechanismen sind bereits entstanden; sie wurden zusammengeführt durch überlappende Pläne und den Grundsatz „Erst das Geschäft, dann die Politik“. Um jedoch erfolgreich eine ostasiatische Gemeinschaft zu gestalten, müssen zunächst einige Fragen beantwortet werden. Was wird die ostasiatische Gemeinschaft bieten, das vorhandene Organisationen und Mechanismen nicht bieten können? Aus welcher Organisation oder aus welchem Mechanismus wird diese Gemeinschaft entstehen, da China ja ein anderes Verständnis von der Zusammensetzung des Marktes hat? (Zurzeit verfolgt China den Ansatz „ASEAN plus drei“, d. h. ASEAN plus China, Südkorea, Japan, während Japan einen neueren Mechanismus bevorzugt, nämlich den East Asian Summit, der sich aus ASEAN plus drei plus Indien, Neuseeland und Australien zusammensetzt.) Und nicht zuletzt: Werden die USA als mögliches künftiges Mitglied angesehen?
Ya han surgido varias organizaciones y acuerdos regionales, vinculados por la superposición de sus agendas y el principio de “los negocios antes que la política”. Pero conseguir crear una Comunidad de Asia Oriental implica resolver antes varios interrogantes. ¿Qué aportaría esa Comunidad que no ofrezcan los acuerdos y organizaciones ya existentes? ¿A partir de qué organización o acuerdo se desarrollaría, en vista de que China tiene una idea diferente de la composición de ese mercado? Actualmente China promueve la “ASEAN+3” (ASEAN más China, Corea del Sur y Japón), mientras que Japón defiende un acuerdo más reciente, la Cumbre de Asia Oriental, que abarca a la “ASEAN+3” y además India, Nueva Zelanda y Australia. Y, lo que también es importante, ¿se consideraría a Estados Unidos como un posible futuro miembro?
Esistono già alcuni meccanismi ed organizzazioni regionali nati per effetto di programmi che in parte coincidevano e del principio "prima gli affari poi la politica". Ma per far sì che una Comunità dell’Asia orientale si realizzi con successo, occorre rispondere ad alcuni interrogativi. Quale sarà l’ulteriore contributo della Comunità dell’Asia orientale rispetto agli esistenti meccanismi ed organizzazioni? Da quale organizzazione o meccanismo questa comunità sorgerà, dato che la Cina propende per una differente composizione del mercato? Al momento, infatti, la Cina promuove l'ASEAN più Tre (ASEAN più Cina, Corea del Sud, Giappone) mentre il Giappone è favorevole ad un recente meccanismo, il Vertice dell’Asia orientale (che consiste dell'ASEAN più Tre ed inoltre India, Nuova Zelanda ed Australia). Infine, cosa molto importante, si vorranno prendere in considerazione gli Stati Uniti quale possibile membro?
Já surgiu um certo número de organizações e de mecanismos regionais, devido à sobreposição das ordens de trabalho e ao princípio de “primeiro os negócios, depois a política”. Porém, para que uma Comunidade do Leste Asiático possa ser constituída de forma eficaz, é necessário responder a algumas perguntas. O que é que a Comunidade do Leste Asiático poderá oferecer que as organizações já existentes não possam? A partir de que organismo ou mecanismo é que esta comunidade vai surgir, uma vez que a China tem um entendimento diferente da composição do mercado? (Actualmente, a China promove o ASEAN Mais Três (ASEAN mais China, Coreia do Sul e Japão), ao passo que o Japão advoga um mecanismo recente, a Cimeira do Leste Asiático, que consiste do ASEAN Mais Três mais a Índia, a Nova Zelândia e a Austrália). Por fim, mas de importância, será que os Estados Unidos serão considerados um membro potencial?
ظهرت مؤخراً منظمات وآليات إقليمية تجمعها جداول أعمال ومبدأ "الأعمال أولاً ثم السياسة". لكن من أجل إنجاح تأسيس المجموعة يجب الإجابة أولاً عن بعض الأسئلة. ما الذي تستطيع هذه الجمعية تقديمه ولا تستطيع المنظمات أو الآليات الموجودة حالياً تقديمه؟ من أي منظمة أو آلية ستنبثق هذه الجمعية نظراً لوضع الصين التي تملك مفهوماً مختلفاً لتكوين السوق؟ (وتسعى الصين الآن إلى تشكيل الآسيان + ثلاثة؛ أي الدول الأعضاء في منظمة دول جنوب شرق آسيا بالإضافة إلى الصين وكوريا الجنوبية واليابان. أما اليابان فتسعى إلى آلية جديدة تتألف من دول منظمة الآسيان + ثلاثة بالإضافة إلى الهند ونيو زيلاندا وأستراليا). وأخيراً وليس آخراً، هل تعتبر الولايات المتحدة الأميركية عضواً محتملاً في المستقبل؟
Er zijn al een aantal regionale organisaties en mechanismes ontstaan, samengebracht door overlappende agenda’s en het principe van “eerst zaken dan de politiek”. Maar een Oost-Aziatische Gemeenschap kan alleen echt gestalte krijgen, als er een antwoord komt op een aantal vragen. Wat heeft de Oost-Aziatische Gemeenschap te bieden dat reeds bestaande organisaties en mechanismes niet kunnen bieden? Uit welke organisatie of welk mechanisme zal deze gemeenschap ontstaan, gezien het feit dat China een andere visie heeft op de samenstelling van de markt? (Op dit moment probeert China ASEAN Plus Three te bevorderen (ASEAN plus China, Zuid-Korea, en Japan) terwijl Japan een voorstander is van een recenter mechanisme, de Oost-Aziatische Top, bestaande uit de ASEAN Plus Three-landen, plus India, Nieuw-Zeeland en Australië). Tot slot, maar heel belangrijk, zullen de Verenigde Staten als een aanstaand lid worden beschouwd?
Вече възникнаха редица регионални организации и механизми с припокриващи се програми, действащи на принципа "първо бизнес, после политика". Но за да има успех Източноазиатската общност, е необходимо да се отговори на някои въпроси. Какво ново ще донесе тя спрямо съществуващите организации и механизми? От коя организация или механизъм ще възникне тази общност, имайки предвид, че Китай има различно разбиране за състава на пазара? (В момента, Китай насърчава АСЕАН плюс три (АСЕАН плюс Китай, Южна Корея и Япония), докато Япония се застъпва за друг неотдавна възникнал механизъм - Среща на върха в Източна Азия, състояща се от АСЕАН плюс три плюс Индия, Нова Зеландия и Австралия). И накрая, но много важно, Съединените щати ще се разглеждат ли като потенциален член?
Zatímco čas rozhodnutí ještě neuzrál, jednání týkající se budoucího profilu americko-japonského svazku jsou v plném proudu. Americko-japonská smlouva o vzájemné spolupráci a bezpečnosti je v celé oblasti Asie a Pacifiku oceňována pro svůj stabilizační vliv. Oslavy 50. výročí podpisu této Smlouvy, v polovině ledna, se však konaly, shodou okolností, v době, kdy došlo k neshodám mezi novou vládou Japonska a USA z důvodu příslibu DPJ občanům Okinawy přehodnotit přítomnost amerických ozbrojených sil v Japonsku.
Tekkinud on juba mitmeid piirkondlikke organisatsioone ja mehhanisme, mis on koondunud kattuvate huvide ümber ja mis toetuvad eelkõige põhimõttele „ennekõike töö, siis poliitika”. Kuid Ida-Aasia Ühenduse edukaks loomiseks tuleb vastata mõnele küsimusele. Mida sellist suudab Ida-Aasia Ühendus pakkuda, mida olemasolevad organisatsioonid ja mehhanismid ei suuda? Millisest organisatsioonist või mehhanismist ühendus välja kasvab, eriti kui arvestada asjaoluga, et Hiina mõistab selle koosseisu teisiti? (Praegu toetab Hiina „ASEAN pluss 3” ideed, s.o ASEANi riigid pluss Hiina, Lõuna Korea, Jaapan, Jaapan aga hilisemat Ida-Aasia tippkohtumist, kuhu peale „ASEAN pluss 3” kuuluvad ka India, Uus-Meremaa ja Austraalia.) Ja mis kõige olulisem, kas Ameerika Ühendriike nähakse võimaliku liikmena või mitte?
Több regionális szervezet és mechanizmus már létrejött, amelyeket az egymást fedő tervek és az „előbb az üzlet és csak utána a politika” elve segített. Ahhoz azonban, hogy sikeresen létrejöjjön egy Kelet-Ázsiai Közösség, bizonyos kérdésekre választ kell találni. Mit biztosít majd a Kelet-Ázsiai Közösség, amit a jelenlegi szervezetek és mechanizmusok nem tudnak? Melyik szervezetből vagy mechanizmusból növi majd ki magát ez a közösség, tudva, hogy Kínának másféle elképzelése van a piac összetételéről? (Kína jelenleg az ASEAN Plusz Három (ASEAN plusz Kína, Dél-Korea, Japán) felállást támogatja, míg Japán egy a közelmúltban útjára indított mechanizmus, a Kelet-Ázsiai Csúcs mellett voksolna, amelynek tagjai az ASEAN Plusz Három plusz India, Új-Zéland és Ausztrália). Végül, de nem utolsósorban, figyelembe veszik-e az Egyesült Államokat, mint lehetséges tagot?
Ýmis svæðisbundin samtök og samráðsferlar hafa þegar orðið til, enda hafa verkefni skarast og meginreglan er jú „viðskipti fyrst, síðan pólitík“. En til að Austur-asíska-bandalagið verði að veruleika og nái árangri, þarf að svara ýmsum spurningum. Hvað mun Austur-asíska-bandalagið geta veitt sem núverandi samtök og samráðsferlar geta ekki? Upp úr hvaða samtökum eða samráðsferlum mun þetta bandalag rísa, þegar tekið er tillit til þess að Kína hefur annan skilning á samsetningu markaðarins? (Í dag styður Kína ASEAN plús Þrír áætlunina (ASEAN-ríkin plús Kína, S-Kórea og Japan) á meðan Japan styður nýlegt samráðsferli, Austur-Asíu leiðtogafundinn, sem samanstendur af ASEAN-ríkjunum plús Þrír plús Indland, Nýja-Sjáland og Ástralía). Síðast en ekki síst, munu Bandaríkin koma til álita sem meðlimur í framtíðinni?
Jau veikia nemažai regioninių organizacijų ir struktūrų, kurias sieja iš dalies sutampančios programos ir principas „iš pradžių verslas, o po to politika“. Tačiau norint, kad Rytų Azijos bendruomenės koncepcija būtų įgyvendinama, pradžioje reikia atsakyti į keletą klausimų. Ką tokio duos Rytų Azijos bendruomenė, ko negali duoti jau esamos organizacijos ir struktūros? Iš kokių organizacijų arba struktūrų išsirutulios ši bendruomenė, atsimenant, kad Kinija turi kitokią rinkos struktūros sampratą? (Šiuo metu ji remia „ASEAN plius trys“ – ASEAN plius Kinija, Pietų Korėja ir Japonija – tuo tarpu Japonija yra už dabartinę struktūrą, kurią sudaro ASEAN plius trys, plius Indija, naujoji Zelandija ir Australija). Ir galiausiai visų svarbiausia – ar galima Jungtines Amerikos Valstijas laikyti būsima nare?
Statsminister Hatoyamas entusiasme for det øst-asiatiske samfunnet synes å komme fra hans planer om å vise japansk lederskap i Asia og å gå bort fra en Amerika-sentrert utenrikspolitikk. Den nye regjeringens gjentatte referanser til Asia og det øst-asiatiske samfunnet indikerer at den ønsker å utvide sine utenrikspolitiske muligheter ved å styrke forbindelsene utover sine tette bånd med USA. Men Hatoyama vet at det øst-asiatiske samfunnet er en langsiktig ambisjon og at entusiasmen for det utenfor Japan er noe begrenset, særlig hvis det blir sett på som et redskap for en fremtidig regional sikkerhetsarkitektur.
Powstało już wiele organizacji i mechanizmów regionalnych, skupionych wspólnych programów działania oraz zasady „biznes ma pierwszeństwo przed polityką”. Jednak, aby skutecznie nadać kształt Wspólnocie Wschodnioazjatyckiej, konieczne jest udzielenie odpowiedzi na klika pytań. Co Wspólnota Wschodnioazjatycka zapewni takiego, czego nie mogą zapewnić istniejące organizacje i mechanizmy? Na bazie jakich organizacji i mechanizmów powstanie ta wspólnota uwzględniając, że Chiny inaczej rozumieją organizację tego rynku? (Obecnie Chiny promują ideę ASEAN Plus Trzy – ASEAN plus Chiny, Korea Południowa i Japonia, a Japonia opowiada się za najnowszym mechanizmem - Szczytem Wschodniochińskim, obejmującym ASEAN Plus Trzy plus Indie, Nowa Zelandia i Australia). Na koniec – też ważne – czy Stany Zjednoczone będą brane pod uwagę, jako potencjalny członek?
Au apărut deja câteva organizaţii şi mecanisme regionale, cu agende care se suprapun şi care au ca principiu „întâi afacerile şi pe urmă politica”. Dar pentru a edifica o Comunitate a Asiei de Est cu succes, trebuie găsit răspunsul la un număr de întrebări. Ce va oferi Comunitatea Asiei de Est spre deosebire de actualele organizaţii şi mecanisme? Din ce organizaţie sau mecanism va lua naştere această comunitate, având în vedere că Beijingul înţelege în mod diferit structura pieţei (în prezent, China promovează formatul „ASEAN plus Trei” – adică ASEAN plus China, Coreea de Sud şi Japonia – în timp ce Japonia promovează un mecanism recent, aşa cum a făcut-o la Summit-ul Asiei de Est, care constă în „ASEAN plus Trei” plus India, Noua Zeelandă şi Asutralia)? În fine, un lucru important este dacă SUA vor fi sau nu considerate un membru în perspectivă.
Zatiaľ čo čas rozhodnutí ešte nevyzrel, jednania týkajúce sa budúceho profilu americko-japonského zväzku sú v plnom prúde. Americko-japonská zmluva o vzájomnej spolupráci a bezpečnosti je v celej oblasti Ázie a Pacifiku oceňovaná pre svoj stabilizačný vplyv. Oslavy 50. výročia podpisu tejto Zmluvy, v polovici januára, sa však konali, zhodu okolností, v dobe, kedy došlo k nezhodám medzi novou vládou Japonska a USA z dôvodu prísľubu DPJ občanom Okinawy prehodnotiť prítomnosť amerických ozbrojených síl v Japonsku.
Pojavili so se že številni mehanizmi in regionalne organizacije, ki jih združujejo med seboj prekrivajoči se načrti in načelo "najprej posel, šele nato politika". Da pa bi se vzhodnoazijska skupnost uspešno oblikovala, je treba odgovoriti na nekaj vprašanj. Kaj bo zagotavljala vzhodnoazijska skupnost, česar že obstoječe organizacije in mehanizmi ne morejo? Iz katere organizacije ali mehanizma se bo razvila ta skupnost glede na to, da Kitajska drugače razume sestavo trga? (Trenutno se Kitajska zavzema za ASEAN plus tri (ASEAN plus Kitajska, Južna Koreja, Japonska), medtem ko Japonska zagovarja nedavni mehanizem, vzhodnooazijski vrh, ki ga tvorijo ASEAN plus tri, ter Indija, Nova Zelandija in Avstralija). In zadnje, vendar pomembno vprašanje, ali pridejo Združene države v poštev kot prihodnja članica?
Daha şimdiden gündemleri birbiriyle örtüşen ve “ilk önce iş sonra politika” ilkesini benimseyen bazı bölgesel örgütler ve mekanizmalar oluşmaya başladı. Ancak Doğu Asya Topluluğunun şekillenmesinde başarılı olabilmek için önce bazı soruların cevaplanması gerekiyor. Doğu Asya Topluluğu mevcut örgütler ve mekanizmaların sağlayamadığı neyi sağlayacak? Çin’in piyasanın yapısı ile ilgili farklı anlayışı dikkate alınırsa, bu topluluk hangi örgüt ve mekanizmadan doğacak? (Halen Çin ASEAN Artı Üç’ü (ASEAN artı Çin, Güney Kore, Japonya) desteklerken, Japonya daha yeni bir mekanizmayı, ASEAN Artı Üç Artı Hindistan Yeni Zelanda, ve Avustralya’dan oluşan Doğu Asya Zirvesini desteklemekte). Ve, Amerika Birleşik Devletleri üye adaylarından biri olacak mı?
Ir jau parādījusies vesela virkne reģionālo organizāciju un mehānismu, ko savedusi kopā to līdzīgā darba kārtība, kā arī princips “vispirms bizness, pēc tam politika”. Bet, lai veiksmīgi izveidotu Austrumāzijas kopienu, ir jāatbild uz vairākiem jautājumiem. Ko tādu dos Austrumāzijas kopiena, ko nevar dot esošās organizācijas un mehānismi? No kādām organizācijām vai mehānismiem radīsies jaunā kopiena, ņemot vērā to, ka Ķīnai ir citāda tirgus struktūras izpratne? (Šodien Ķīna atbalsta ASEAN plus trīs struktūru (ASEAN plus Ķīna, Dienvidkoreja, Japāna), kamēr Japāna atbalsta jaunāku mehānismu, Austrumāzijas samitu, kas sastāv no ASEAN plus trīs, plus Indijas, Jaunzēlandes un Austrālijas). Visbeidzot, svarīgs jautājums ir arī par to, vai ASV netiks uzskatīta par iespējamu dalībvalsti?
  Nato Review  
Однако поскольку географический охват операций НАТО расширяется, повышается важность создания глобальных партнерских отношений с государствами-единомышленниками, такими как Австралия, Япония, Новая Зеландия и Южная Корея.
Ever since NATO launched its first peace-support operation in Bosnia and Herzegovina, Allied militaries have worked together with the armed forces of troop-contributing Partner countries and the Alliance has forged working partnerships with international organisations such as the European Union, the Organization for Security and Cooperation in Europe and the United Nations. To date, the Partner countries that have contributed most to Allied operations are themselves from Europe. But as the geographic scope of NATO's operations expands, it will be increasingly important to forge global partnerships with like-minded countries such as Australia, Japan, New Zealand and South Korea. Indeed, this was a theme of Secretary General de Hoop Scheffer's speech at the February 2006 Munich Conference on Security Policy. It is equally important to develop and formalise relations with all relevant international actors, including regional organisations such as the African Union.
Depuis que l'OTAN a lancé sa première opération de soutien de la paix en Bosnie-Herzégovine, les armées alliées collaborent avec les forces armées des pays partenaires qui fournissent des troupes et l'Alliance a établi des partenariats de travail avec des organisations internationales telles que l'Union européenne, l'Organisation pour la sécurité et la coopération en Europe et les Nations Unies. Jusqu'à présent, les pays partenaires qui contribuent le plus aux opérations alliées sont européens. Toutefois, avec l'expansion de la portée géographique des opérations de l'OTAN, il sera de plus en plus important d'établir des partenariats mondiaux avec des pays de même sensibilité, tels que l'Australie, la Nouvelle-Zélande et la Corée du Sud. Cette question a d'ailleurs constitué l'un des thèmes du discours du Secrétaire général Jaap de Hoop Scheffer en février 2006, lors de la Conférence de Munich sur la politique de sécurité. Il est également important de développer et d'officialiser les relations avec tous les acteurs internationaux concernés, y compris des organisations régionales telles que l'Union africaine.
Seit die NATO in Bosnien und Herzegowina ihre erste Operation zur Unterstützung des Friedens eingeleitet hat, haben die Streitkräfte der Bündnisstaaten stets mit den Streitkräften anderer Truppensteller zusammengearbeitet; zudem hat das Bündnis Arbeitsbeziehungen zu internationalen Organisationen hergestellt, z.B. zur Europäischen Union, zur Organisation für Sicherheit und Zusammenarbeit in Europa und zu den Vereinten Nationen. Bisher sind die Partnerstaaten, die am meisten zu den Operationen des Bündnisses beigetragen haben, europäische Partnerstaaten. Doch da der geographische Umkreis der NATO-Operationen zunimmt, wird es immer wichtiger werden, globale Partnerschaften mit gleichgesinnten Staaten wie Australien, Japan, Neuseeland und Südkorea herzustellen. Dies war sogar im Februar 2006 auf der Münchener Konferenz über Sicherheitspolitik eines der Themen in der Rede von Nato-Generalsekretär Jaap de Hoop Scheffer. Ebenso wichtig ist es, die Beziehungen zu allen einschlägigen internationalen Akteuren, einschließlich regionaler Organisationen wie der Afrikanischen Union, weiterzuentwickeln und zu formalisieren.
Desde que la OTAN lanzó su primera operación de apoyo a la paz en Bosnia-Herzegovina los ejércitos de los Aliados han trabajado junto a las fuerzas armadas de los países Socios que contribuyen con tropas y la Alianza ha forjado relaciones de trabajo con otras organizaciones internacionales como la Unión Europea, la Organización para la Seguridad y Cooperación en Europa y las Naciones Unidas. Hasta ahora los países Socios que más han contribuido a las operaciones aliadas son también europeos, pero a medida que se amplíe el ámbito geográfico de las operaciones irá aumentado la importancia crear una asociación a nivel mundial con países como Australia, Japón, Nueva Zelanda y Corea del Sur. De hecho, éste fue uno de los temas centrales de la conferencia pronunciada en febrero de 2006 por el Secretario General de Hoop Scheffer en la Conferencia sobre Política de Seguridad de Munich. También deben desarrollarse y formalizarse las relaciones con todos los actores internacionales relevantes, lo que incluye a las organizaciones regionales como la Unión Africana
Desde o lançamento da sua primeira operação de apoio à paz na Bósnia e Herzegovina, as tropas Aliadas têm trabalhado em conjunto com as forças armadas de países Parceiros contribuidores de efectivos e a Aliança tem estabelecido parcerias de trabalho com organizações internacionais como a União Europeia, a Organização para a Segurança e Cooperação na Europa e as Nações Unidas. Até à data, os países Parceiros que mais contribuíram para operações Aliadas são eles próprios países europeus. Mas à medida que o âmbito geográfico das operações da OTAN se expande, será cada vez mais importante estabelecer parcerias mundiais com outros países que partilham os mesmos valores, tais como a Austrália, o Japão, a Nova Zelândia e a Coreia do Sul. De facto, este foi um dos temas do discurso do Secretário-geral De Hoop Scheffer na Conferência de Munique sobre Política de Segurança, em Fevereiro deste ano. É igualmente importante desenvolver e formalizar relações com todos os actores internacionais relevantes, nomeadamente organizações regionais, como a União Africana.
منذ أن أطلق الناتو عمليته لدعم السلام في البوسنة والهرسك، عملت جيوش الحلفاء جنباً إلى جنب مع القوات المسلحة للدول الشريكة المساهمة. وقد صاغ الحلفاء شراكات عمل مع منظمات دولية مثل الاتحاد الأوروبي ومنظمة الأمن والتعاون في أوروبا والأمم المتحدة. وحتى اليوم، كانت الدول الشريكة التي ساهمت بأكبر قدر في عمليات الحلفاء من أوروبا. ولكن مع توسع المجال الجغرافي لعمليات الناتو، فسوف يكون من المهم بقدر متزايد صوغ شراكات عالمية مع الدول التي تحمل الأفكار نفسها مثل أستراليا واليابان ونيوزيلندا وكوريا الجنوبية. لقد كان هذا موضوع خطاب الجنرال دو هوب شيفر في مؤتمر زيورخ في فبراير 2006 حول السياسة الأمنية. ولتطوير العلاقات مع كل الأطراف الدولية المعنية، وجعل العلاقات تحظى بقدر متساو من الاهتمام وترقى إلى المستويات الرسمية، بما في ذلك المنظمات الإقليمية مثل الاتحاد الإفريقي.
Още при първата мироподдържаща операция в Босна и Херцеговина военните от НАТО работеха съвместно с контингентите на участващите паргньорски държави и изградиха действено партньорство с международните организации като Европейския съюз, Организацията за сигурност и сътрудничество в Европа и ООН. Досега партньорските държави, участвали в повечето ръководени от НАТО операции, са от Европа. Но тъй като географският обхват на операциите на Алианса се разширява, става все по-важно да се изградят глобални партньорства с всички държави съмишленици като Австралия, Япония, Нова Зеландия и Южна Корея. Това бе и акцентът в речта на генералния секретар Де Хооп Схефер на Мюнхенската конференция за политиката в областта на сигурността през февруари 2006 г. Не по-малко важно е да се развият и официализират отношенията с международните инстанции, включително и регионалните организации като Африканския съюз.
Již od dob prvé operace na podporu míru v Bosně a Hercegovině spolupracovali příslušníci spojeneckých vojsk se svými soudruhy z partnerských zemí a Aliance prohlubovala partnerství s mezinárodními organizacemi, zvláště s Evropskou unií, OBSE a OSN. Až dosud, největší počet zemí, které se účastnily operací spojenců, pochází z Evropy. Současně s rozšiřováním geografického rámce působnosti NATO bude stoupající měrou důležité posilovat globální partnerství s ideově stejně orientovanými státy, zvláště s Australii, Japonskem, Novým Zélandem a Jižní Koreou. Tento záměr byl také hlavní tématem projevu generálního tajemníka Aliance de Hoop Scheffera na Konferenci o bezpečnostní politice v Mnichově v únoru letošního roku. Neméně důležité je také rozvíjet a formovat vztahy s příslušnými aktéry světové politiky, zvláště s kontinentálními organizacemi jako je například Africká unie.
Alates NATO esimesest rahuoperatsioonist Bosnias ja Hertsegoviinas on liitlaste sõjaväelased töötanud koos vägesid panustavate parterriikide relvajõududega ning allianss ise loonud suhteid selliste rahvusvaheliste organisatsioonidega nagu Euroopa Liit, Euroopa Julgeoleku- ja Koostööorganisatsioon ning Ühinenud Rahvaste Organisatsioon. Tänased suurimad panustaja-partnerriigid on ise samuti Euroopast. Kui aga NATO operatsioonide geograafiline haare laieneb, muutub üha olulisemaks globaalse partnerluse edendamine selliste sarnaselt mõtlevate riikidega nagu Austraalia, Jaapan, Uus-Meremaa ja Lõuna-Korea. Seda teemat puudutas 2006. aasta Müncheni julgeolekupoliitika konverentsil ka peasekretär de Hoop Scheffer. Samavõrd oluline on arendada ja formaliseerida suhteid kõikide oluliste rahvusvaheliste organisatsioonidega, sealhulgas piirkondlike organisatsioonidega, nagu näiteks Aafrika Liit.
Amióta a NATO elindította első béketámogató műveletét Bosznia-Hercegovinában, a Szövetség fegyveres erői az erőket felajánló partner-országokkal dolgoznak együtt és munkakapcsolatokat alakítottak ki olyan nemzetközi szervezetekkel, mint az Európai Unió, az Európai Biztonsági és Együttműködési Szervezet és az ENSZ. A mai napig a szövetséges műveletekhez a legtöbb hozzájárulás európai partner-országoktól érkezett. Ahogy azonban nő a NATO műveleteinek földrajzi kiterjedése, úgy válik egyre fontosabbá a globális kapcsolatok ápolása olyan hasonlóan gondolkodó országokkal, mint Ausztrália, Japán, Új-Zéland és Dél-Korea. Ez volt egyébként de Hoop Scheffer főtitkár beszédének témája a Müncheni Biztonságpolitikai Konferencián 2006. februárjában. Legalább ennyire fontos a kapcsolatok kiépítése és formalizálása olyan regionális szereplőkkel, mint például az Afrikai Unió.
Frá því að NATO hóf sína fyrstu friðaraðgerð í Bosníu og Hersegóvínu, hafa herir bandalagsþjóðanna unnið með herjum þeirra samstarfsríkja sem leggja til heri, og bandalagið myndað vinnutengsl við margar alþjóðlegar stofnanir eins og t.d. Evrópusambandið, Öryggis- og samvinnustofnun Evrópu og Sameinuðu þjóðirnar. Flest þau samstarfsríki sem hafa tekið mestan þátt í aðgerðum bandalagsþjóðanna er að finna í Evrópu. En eftir því sem aðgerðir NATO verða víðfeðmari, mun verða sífellt mikilvægara að mynda alþjóðleg tengsl við ríki sem hafa líkan hugsunarhátt, svo sem Ástralíu, Japan, Nýja-Sjáland og Suður-Kóreu. Þetta var efni ræðu framkvæmdastjóra bandalagsins, Jaap de Hoop Scheffer, á ráðstefnu í München um öryggisstefnu í febrúar 2006. Það er jafnmikilvægt að mynda og að formgera sambönd við alla viðeigandi alþjóðlega aðila, m.a. svæðastofnanir eins og Afríkusambandið.
Nuo to laiko, kai NATO ėmėsi savo pirmosios taikos palaikymo operacijos Bosnijoje ir Hercegovinoje, valstybių sąjungininkių kariai veikia drauge su valstybių partnerių kariuomenėmis, ji taip pat sutvirtino bendradarbiavimo ryšius su tokiomis tarptautinėmis organizacijomis kaip Europos Sąjunga, Europos saugumo ir bendradarbiavimo organizacija ir Jungtinės Tautos. Iki šiol daugiausiai prie sąjunginių operacijų prisidėjusios partnerės pačios yra Europos valstybės. Tačiau plečiantis NATO operacijų geografijai, vis svarbesnės taps globalinės partnerystės su panašių nuostatų besilaikančiomis šalimis, pavyzdžiui, Australija, Japonija, Naująja Zelandija ir Pietų Korėja. Kaip tik tai ir buvo pagrindinė mintis, išreikšta Generalinio Sekretoriaus de Hoopo Schefferio kalboje, pasakytoje 2006 m. vasarį Miuncheno konferencijoje saugumo politikos klausimais. Lygiai taip pat svarbu yra plėtoti oficialius santykius su visais atitinkamais tarptautiniais veikėjais, tarp jų ir tokiomis regioninėmis organizacijomis kaip Afrikos Sąjunga.
Începând din momentul în care NATO a lansat prima operaţie în sprijinul păcii în Bosnia-Herţegovina, armatele aliaţilor au acţionat împreună cu forţele armate ale ţărilor partenere contributoare cu trupe şi Alianţa a construit parteneriate de lucru cu unele organizaţii internaţionale cum ar fi Uniunea Europeană, Organizaţia pentru Securitate şi Cooperare în Europa şi Organizaţia Naţiunilor Unite. Până în prezent, ţările partenere care contribuie cu trupe la operaţiile aliate sunt din Europa. Dar, întrucât aria geografică a operaţiilor NATO se extinde, va fi din ce în ce mai important să fie realizate parteneriate globale cu ţări care împărtăşesc aceleaşi aspiraţii, cum ar fi Australia, Japonia, Noua Zeelandă şi Coreea de Sud. Într-adevăr, aceasta a fost tema alocuţiunii secretarului general Jaap de Hoop Scheffer la Conferinţa privind Politica de Securitate de la Munchen din februarie 2006. Este în egală măsură important să fie dezvoltate şi formalizate relaţiile cu toţi actorii internaţionali relevanţi, inclusiv cu organizaţii regionale, cum ar fi Uniunea Africană.
Odkedy NATO začalo svoju prvú operáciu na podporu mieru v Bosne a Hercegovine, armády Aliancie pracujú spolu s ozbrojenými silami partnerským krajín, ktoré poskytli jednotky. Aliancia rozvinula fungujúce partnerstvá s medzinárodnými organizáciami, ako sú Európska únia, Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe a Organizácia Spojených národov. K dnešnému dátumu partnerské krajiny, ktoré najviac prispeli k operáciám Aliancie, sa samy nachádzajú v Európe. Avšak s rozširovaním geografického rozsahu operácií NATO bude čoraz dôležitejšie budovať globálne partnerstvá s krajinami, ktoré zdieľajú podobné názory, napríklad Austrália, Japonsko, Nový Zéland a Južná Kórea. Toto bolo témou prejavu generálneho tajomníka de Hoop Scheffera na Konferencii o bezpečnostnej politike vo februári 2006 v Mníchove. Rovnako dôležité je aj vypracovanie a formalizácia vzťahov so všetkými relevantnými medzinárodnými aktérmi, vrátane regionálnych organizácií, akou je Africká únia.
Vse odkar je Nato začel svoje prve operacije v podporo miru v Bosni in Hercegovini, so zavezniške vojske sodelovale z oboroženimi silami partnerskih držav, ki so prispevale svoje enote, zavezništvo pa je vzpostavilo delovna partnerstva tudi z mednarodnimi organizacijami, kot so Evropska unija, Organizacija za varnost in sodelovanje v Evropi in Združeni narodi. Do danes so bile partnerske države, ki so v večini zavezniških operacij največ prispevale, iz Evrope. S tem, ko se geografski obseg Natovih operacij širi, bo postalo vse bolj pomembno vzpostaviti globalna partnerstva s podobno mislečimi državami, kot so Avstralija, Japonska, Nova Zelandija in Južna Koreja. To je bila tudi tema nagovora generalnega sekretarja de Hoopa Schefferja februarja 2006 na konferenci o varnostni politiki v Münchnu. Prav tako pomembno pa je razviti in formalizirati odnose tudi z vsemi pomembnimi mednarodnimi akterji, vključno z regionalnimi organizacijami, kot je Afriška unija.
NATO, Bosna ve Hersek’te ilk barışa destek operasyonunu başlattığından beri Müttefiklerin kuvvetleri operasyona asker veren Ortak ülkelerin kuvvetleri ile birlikte çalışmıştır. Bu doğrultuda İttifak da Avrupa Birliği, Avrupa Güvenlik ve İşbirliği Teşkilatı, ve Birleşmiş Milletler gibi uluslararası örgütlerle yakın çalışma ilişkileri yürütmüştür. Bugüne kadar Müttefiklerin operasyonlarına kuvvet göndererek en çok katkıyı sağlayan ülkelerin çoğu Avrupa’da yer alan ülkeler olmuştur. Ancak, NATO’nun operasyonları coğrafi açıdan genişledikçe Avustralya, Japonya, Yeni Zelanda ve Güney Kore gibi aynı zihniyette olan ülkelerle de küresel ortaklıklar kurması gerekli olacaktır. Nitekim bu konu Genel sekreter Jaap de Hoop Scheffer’in Şubat 2006’da Münih’te yapılan Güvenlik Politikası Konferansın’da yaptığı konuşmanın temalarından biriydi. Konuyla ilgili tüm uluslararası aktörlerle ve bölgesel örgütlerle (örneğin Afrika Birliği) ilişkiler geliştirip bunları resmileştirmek de eşit derecede önemlidir.
Ще з часів першої операції НАТО з підтримання миру в Боснії та Герцеговині військові Альянсу співпрацюють зі збройними силами країн-партнерів, а Альянс розвинув робоче партнерство з міжнародними організаціями, такими як Європейський Союз, ОБСЄ і ООН. На сьогодні країни-партнери, які беруть участь у більшості операцій НАТО, самі є європейськими. Однак в міру розширення географічного масштабу операцій НАТО дедалі більшої важливості набуватиме глобальне партнерство з країнами, що мають подібні погляди, такими як Австралія, Японія, Нова Зеландія і Південна Корея. Це було темою виступу Генерального секретаря НАТО Яапа де Хооп Схеффера на мюнхенській конференції у лютому 2006 року, присвяченій політиці безпеки. Однаково важливо розвивати і формалізувати відносини з усіма відповідними міжнародними дійовими особами, зокрема з регіональними організаціями, такими як Африканський Союз.
  Бремя уверенной победы:...  
В настоящий момент Китай продвигает Ассоциацию государств Юго-Восточной Азии плюс три (АСЕАН, плюс Китай, Южная Корея и Япония), тогда как Япония ратует за недавно возникший механизм Восточно-Азиатского саммита в составе АСЕАН, плюс три, плюс Индия, Новая Зеландия и Австралия.
A number of regional organisations and mechanisms have already emerged, brought together by overlapping agendas and the principle of “first business then politics”. But to make an East Asian Community successfully take shape, some questions need to be answered. What will the East Asian Community provide that existing organisations and mechanisms cannot? From which organisation or mechanism will this community arise, given that China has a different understanding of the market’s composition? (Currently, China promotes the ASEAN Plus Three (ASEAN plus China, South Korea, Japan) whereas Japan advocates a recent mechanism, the East Asian Summit, consisting of the ASEAN Plus Three plus India, New Zealand and Australia). Finally, yet importantly, will the United States be considered a prospective member?
Un certain nombre d’organisations et de mécanismes régionaux ont déjà vu le jour en raison des chevauchements des travaux et de l’application du principe « d’abord les affaires, ensuite la politique». Mais pour qu’une Communauté de l’Asie orientale puisse prendre forme, il convient de répondre à certaines questions. Qu’est-ce que cette communauté apportera de plus que les organisations et les mécanismes existants ? À partir de quelle organisation ou de quel mécanisme sera-t-elle constituée, étant donné que la Chine a une interprétation différente de la composition du marché ? (Actuellement, la Chine préconise l’ANASE plus trois (l’ANASE plus la Chine, la Corée du Sud et le Japon), tandis que le Japon est favorable à un mécanisme récent, le Sommet de l’Asie orientale, composé de l’ANASE plus trois plus l’Inde, la Nouvelle-Zélande et l’Australie). Et dernier élément mais non des moindres : les États-Unis seront-ils considérés comme un membre prospectif ?
Eine Reihe regionaler Organisationen und Mechanismen sind bereits entstanden; sie wurden zusammengeführt durch überlappende Pläne und den Grundsatz „Erst das Geschäft, dann die Politik“. Um jedoch erfolgreich eine ostasiatische Gemeinschaft zu gestalten, müssen zunächst einige Fragen beantwortet werden. Was wird die ostasiatische Gemeinschaft bieten, das vorhandene Organisationen und Mechanismen nicht bieten können? Aus welcher Organisation oder aus welchem Mechanismus wird diese Gemeinschaft entstehen, da China ja ein anderes Verständnis von der Zusammensetzung des Marktes hat? (Zurzeit verfolgt China den Ansatz „ASEAN plus drei“, d. h. ASEAN plus China, Südkorea, Japan, während Japan einen neueren Mechanismus bevorzugt, nämlich den East Asian Summit, der sich aus ASEAN plus drei plus Indien, Neuseeland und Australien zusammensetzt.) Und nicht zuletzt: Werden die USA als mögliches künftiges Mitglied angesehen?
Ya han surgido varias organizaciones y acuerdos regionales, vinculados por la superposición de sus agendas y el principio de “los negocios antes que la política”. Pero conseguir crear una Comunidad de Asia Oriental implica resolver antes varios interrogantes. ¿Qué aportaría esa Comunidad que no ofrezcan los acuerdos y organizaciones ya existentes? ¿A partir de qué organización o acuerdo se desarrollaría, en vista de que China tiene una idea diferente de la composición de ese mercado? Actualmente China promueve la “ASEAN+3” (ASEAN más China, Corea del Sur y Japón), mientras que Japón defiende un acuerdo más reciente, la Cumbre de Asia Oriental, que abarca a la “ASEAN+3” y además India, Nueva Zelanda y Australia. Y, lo que también es importante, ¿se consideraría a Estados Unidos como un posible futuro miembro?
Esistono già alcuni meccanismi ed organizzazioni regionali nati per effetto di programmi che in parte coincidevano e del principio "prima gli affari poi la politica". Ma per far sì che una Comunità dell’Asia orientale si realizzi con successo, occorre rispondere ad alcuni interrogativi. Quale sarà l’ulteriore contributo della Comunità dell’Asia orientale rispetto agli esistenti meccanismi ed organizzazioni? Da quale organizzazione o meccanismo questa comunità sorgerà, dato che la Cina propende per una differente composizione del mercato? Al momento, infatti, la Cina promuove l'ASEAN più Tre (ASEAN più Cina, Corea del Sud, Giappone) mentre il Giappone è favorevole ad un recente meccanismo, il Vertice dell’Asia orientale (che consiste dell'ASEAN più Tre ed inoltre India, Nuova Zelanda ed Australia). Infine, cosa molto importante, si vorranno prendere in considerazione gli Stati Uniti quale possibile membro?
Já surgiu um certo número de organizações e de mecanismos regionais, devido à sobreposição das ordens de trabalho e ao princípio de “primeiro os negócios, depois a política”. Porém, para que uma Comunidade do Leste Asiático possa ser constituída de forma eficaz, é necessário responder a algumas perguntas. O que é que a Comunidade do Leste Asiático poderá oferecer que as organizações já existentes não possam? A partir de que organismo ou mecanismo é que esta comunidade vai surgir, uma vez que a China tem um entendimento diferente da composição do mercado? (Actualmente, a China promove o ASEAN Mais Três (ASEAN mais China, Coreia do Sul e Japão), ao passo que o Japão advoga um mecanismo recente, a Cimeira do Leste Asiático, que consiste do ASEAN Mais Três mais a Índia, a Nova Zelândia e a Austrália). Por fim, mas de importância, será que os Estados Unidos serão considerados um membro potencial?
ظهرت مؤخراً منظمات وآليات إقليمية تجمعها جداول أعمال ومبدأ "الأعمال أولاً ثم السياسة". لكن من أجل إنجاح تأسيس المجموعة يجب الإجابة أولاً عن بعض الأسئلة. ما الذي تستطيع هذه الجمعية تقديمه ولا تستطيع المنظمات أو الآليات الموجودة حالياً تقديمه؟ من أي منظمة أو آلية ستنبثق هذه الجمعية نظراً لوضع الصين التي تملك مفهوماً مختلفاً لتكوين السوق؟ (وتسعى الصين الآن إلى تشكيل الآسيان + ثلاثة؛ أي الدول الأعضاء في منظمة دول جنوب شرق آسيا بالإضافة إلى الصين وكوريا الجنوبية واليابان. أما اليابان فتسعى إلى آلية جديدة تتألف من دول منظمة الآسيان + ثلاثة بالإضافة إلى الهند ونيو زيلاندا وأستراليا). وأخيراً وليس آخراً، هل تعتبر الولايات المتحدة الأميركية عضواً محتملاً في المستقبل؟
Er zijn al een aantal regionale organisaties en mechanismes ontstaan, samengebracht door overlappende agenda’s en het principe van “eerst zaken dan de politiek”. Maar een Oost-Aziatische Gemeenschap kan alleen echt gestalte krijgen, als er een antwoord komt op een aantal vragen. Wat heeft de Oost-Aziatische Gemeenschap te bieden dat reeds bestaande organisaties en mechanismes niet kunnen bieden? Uit welke organisatie of welk mechanisme zal deze gemeenschap ontstaan, gezien het feit dat China een andere visie heeft op de samenstelling van de markt? (Op dit moment probeert China ASEAN Plus Three te bevorderen (ASEAN plus China, Zuid-Korea, en Japan) terwijl Japan een voorstander is van een recenter mechanisme, de Oost-Aziatische Top, bestaande uit de ASEAN Plus Three-landen, plus India, Nieuw-Zeeland en Australië). Tot slot, maar heel belangrijk, zullen de Verenigde Staten als een aanstaand lid worden beschouwd?
Вече възникнаха редица регионални организации и механизми с припокриващи се програми, действащи на принципа "първо бизнес, после политика". Но за да има успех Източноазиатската общност, е необходимо да се отговори на някои въпроси. Какво ново ще донесе тя спрямо съществуващите организации и механизми? От коя организация или механизъм ще възникне тази общност, имайки предвид, че Китай има различно разбиране за състава на пазара? (В момента, Китай насърчава АСЕАН плюс три (АСЕАН плюс Китай, Южна Корея и Япония), докато Япония се застъпва за друг неотдавна възникнал механизъм - Среща на върха в Източна Азия, състояща се от АСЕАН плюс три плюс Индия, Нова Зеландия и Австралия). И накрая, но много важно, Съединените щати ще се разглеждат ли като потенциален член?
Zatímco čas rozhodnutí ještě neuzrál, jednání týkající se budoucího profilu americko-japonského svazku jsou v plném proudu. Americko-japonská smlouva o vzájemné spolupráci a bezpečnosti je v celé oblasti Asie a Pacifiku oceňována pro svůj stabilizační vliv. Oslavy 50. výročí podpisu této Smlouvy, v polovině ledna, se však konaly, shodou okolností, v době, kdy došlo k neshodám mezi novou vládou Japonska a USA z důvodu příslibu DPJ občanům Okinawy přehodnotit přítomnost amerických ozbrojených sil v Japonsku.
Tekkinud on juba mitmeid piirkondlikke organisatsioone ja mehhanisme, mis on koondunud kattuvate huvide ümber ja mis toetuvad eelkõige põhimõttele „ennekõike töö, siis poliitika”. Kuid Ida-Aasia Ühenduse edukaks loomiseks tuleb vastata mõnele küsimusele. Mida sellist suudab Ida-Aasia Ühendus pakkuda, mida olemasolevad organisatsioonid ja mehhanismid ei suuda? Millisest organisatsioonist või mehhanismist ühendus välja kasvab, eriti kui arvestada asjaoluga, et Hiina mõistab selle koosseisu teisiti? (Praegu toetab Hiina „ASEAN pluss 3” ideed, s.o ASEANi riigid pluss Hiina, Lõuna Korea, Jaapan, Jaapan aga hilisemat Ida-Aasia tippkohtumist, kuhu peale „ASEAN pluss 3” kuuluvad ka India, Uus-Meremaa ja Austraalia.) Ja mis kõige olulisem, kas Ameerika Ühendriike nähakse võimaliku liikmena või mitte?
Több regionális szervezet és mechanizmus már létrejött, amelyeket az egymást fedő tervek és az „előbb az üzlet és csak utána a politika” elve segített. Ahhoz azonban, hogy sikeresen létrejöjjön egy Kelet-Ázsiai Közösség, bizonyos kérdésekre választ kell találni. Mit biztosít majd a Kelet-Ázsiai Közösség, amit a jelenlegi szervezetek és mechanizmusok nem tudnak? Melyik szervezetből vagy mechanizmusból növi majd ki magát ez a közösség, tudva, hogy Kínának másféle elképzelése van a piac összetételéről? (Kína jelenleg az ASEAN Plusz Három (ASEAN plusz Kína, Dél-Korea, Japán) felállást támogatja, míg Japán egy a közelmúltban útjára indított mechanizmus, a Kelet-Ázsiai Csúcs mellett voksolna, amelynek tagjai az ASEAN Plusz Három plusz India, Új-Zéland és Ausztrália). Végül, de nem utolsósorban, figyelembe veszik-e az Egyesült Államokat, mint lehetséges tagot?
Ýmis svæðisbundin samtök og samráðsferlar hafa þegar orðið til, enda hafa verkefni skarast og meginreglan er jú „viðskipti fyrst, síðan pólitík“. En til að Austur-asíska-bandalagið verði að veruleika og nái árangri, þarf að svara ýmsum spurningum. Hvað mun Austur-asíska-bandalagið geta veitt sem núverandi samtök og samráðsferlar geta ekki? Upp úr hvaða samtökum eða samráðsferlum mun þetta bandalag rísa, þegar tekið er tillit til þess að Kína hefur annan skilning á samsetningu markaðarins? (Í dag styður Kína ASEAN plús Þrír áætlunina (ASEAN-ríkin plús Kína, S-Kórea og Japan) á meðan Japan styður nýlegt samráðsferli, Austur-Asíu leiðtogafundinn, sem samanstendur af ASEAN-ríkjunum plús Þrír plús Indland, Nýja-Sjáland og Ástralía). Síðast en ekki síst, munu Bandaríkin koma til álita sem meðlimur í framtíðinni?
Jau veikia nemažai regioninių organizacijų ir struktūrų, kurias sieja iš dalies sutampančios programos ir principas „iš pradžių verslas, o po to politika“. Tačiau norint, kad Rytų Azijos bendruomenės koncepcija būtų įgyvendinama, pradžioje reikia atsakyti į keletą klausimų. Ką tokio duos Rytų Azijos bendruomenė, ko negali duoti jau esamos organizacijos ir struktūros? Iš kokių organizacijų arba struktūrų išsirutulios ši bendruomenė, atsimenant, kad Kinija turi kitokią rinkos struktūros sampratą? (Šiuo metu ji remia „ASEAN plius trys“ – ASEAN plius Kinija, Pietų Korėja ir Japonija – tuo tarpu Japonija yra už dabartinę struktūrą, kurią sudaro ASEAN plius trys, plius Indija, naujoji Zelandija ir Australija). Ir galiausiai visų svarbiausia – ar galima Jungtines Amerikos Valstijas laikyti būsima nare?
Statsminister Hatoyamas entusiasme for det øst-asiatiske samfunnet synes å komme fra hans planer om å vise japansk lederskap i Asia og å gå bort fra en Amerika-sentrert utenrikspolitikk. Den nye regjeringens gjentatte referanser til Asia og det øst-asiatiske samfunnet indikerer at den ønsker å utvide sine utenrikspolitiske muligheter ved å styrke forbindelsene utover sine tette bånd med USA. Men Hatoyama vet at det øst-asiatiske samfunnet er en langsiktig ambisjon og at entusiasmen for det utenfor Japan er noe begrenset, særlig hvis det blir sett på som et redskap for en fremtidig regional sikkerhetsarkitektur.
Powstało już wiele organizacji i mechanizmów regionalnych, skupionych wspólnych programów działania oraz zasady „biznes ma pierwszeństwo przed polityką”. Jednak, aby skutecznie nadać kształt Wspólnocie Wschodnioazjatyckiej, konieczne jest udzielenie odpowiedzi na klika pytań. Co Wspólnota Wschodnioazjatycka zapewni takiego, czego nie mogą zapewnić istniejące organizacje i mechanizmy? Na bazie jakich organizacji i mechanizmów powstanie ta wspólnota uwzględniając, że Chiny inaczej rozumieją organizację tego rynku? (Obecnie Chiny promują ideę ASEAN Plus Trzy – ASEAN plus Chiny, Korea Południowa i Japonia, a Japonia opowiada się za najnowszym mechanizmem - Szczytem Wschodniochińskim, obejmującym ASEAN Plus Trzy plus Indie, Nowa Zelandia i Australia). Na koniec – też ważne – czy Stany Zjednoczone będą brane pod uwagę, jako potencjalny członek?
Au apărut deja câteva organizaţii şi mecanisme regionale, cu agende care se suprapun şi care au ca principiu „întâi afacerile şi pe urmă politica”. Dar pentru a edifica o Comunitate a Asiei de Est cu succes, trebuie găsit răspunsul la un număr de întrebări. Ce va oferi Comunitatea Asiei de Est spre deosebire de actualele organizaţii şi mecanisme? Din ce organizaţie sau mecanism va lua naştere această comunitate, având în vedere că Beijingul înţelege în mod diferit structura pieţei (în prezent, China promovează formatul „ASEAN plus Trei” – adică ASEAN plus China, Coreea de Sud şi Japonia – în timp ce Japonia promovează un mecanism recent, aşa cum a făcut-o la Summit-ul Asiei de Est, care constă în „ASEAN plus Trei” plus India, Noua Zeelandă şi Asutralia)? În fine, un lucru important este dacă SUA vor fi sau nu considerate un membru în perspectivă.
Zatiaľ čo čas rozhodnutí ešte nevyzrel, jednania týkajúce sa budúceho profilu americko-japonského zväzku sú v plnom prúde. Americko-japonská zmluva o vzájomnej spolupráci a bezpečnosti je v celej oblasti Ázie a Pacifiku oceňovaná pre svoj stabilizačný vplyv. Oslavy 50. výročia podpisu tejto Zmluvy, v polovici januára, sa však konali, zhodu okolností, v dobe, kedy došlo k nezhodám medzi novou vládou Japonska a USA z dôvodu prísľubu DPJ občanom Okinawy prehodnotiť prítomnosť amerických ozbrojených síl v Japonsku.
Pojavili so se že številni mehanizmi in regionalne organizacije, ki jih združujejo med seboj prekrivajoči se načrti in načelo "najprej posel, šele nato politika". Da pa bi se vzhodnoazijska skupnost uspešno oblikovala, je treba odgovoriti na nekaj vprašanj. Kaj bo zagotavljala vzhodnoazijska skupnost, česar že obstoječe organizacije in mehanizmi ne morejo? Iz katere organizacije ali mehanizma se bo razvila ta skupnost glede na to, da Kitajska drugače razume sestavo trga? (Trenutno se Kitajska zavzema za ASEAN plus tri (ASEAN plus Kitajska, Južna Koreja, Japonska), medtem ko Japonska zagovarja nedavni mehanizem, vzhodnooazijski vrh, ki ga tvorijo ASEAN plus tri, ter Indija, Nova Zelandija in Avstralija). In zadnje, vendar pomembno vprašanje, ali pridejo Združene države v poštev kot prihodnja članica?
Daha şimdiden gündemleri birbiriyle örtüşen ve “ilk önce iş sonra politika” ilkesini benimseyen bazı bölgesel örgütler ve mekanizmalar oluşmaya başladı. Ancak Doğu Asya Topluluğunun şekillenmesinde başarılı olabilmek için önce bazı soruların cevaplanması gerekiyor. Doğu Asya Topluluğu mevcut örgütler ve mekanizmaların sağlayamadığı neyi sağlayacak? Çin’in piyasanın yapısı ile ilgili farklı anlayışı dikkate alınırsa, bu topluluk hangi örgüt ve mekanizmadan doğacak? (Halen Çin ASEAN Artı Üç’ü (ASEAN artı Çin, Güney Kore, Japonya) desteklerken, Japonya daha yeni bir mekanizmayı, ASEAN Artı Üç Artı Hindistan Yeni Zelanda, ve Avustralya’dan oluşan Doğu Asya Zirvesini desteklemekte). Ve, Amerika Birleşik Devletleri üye adaylarından biri olacak mı?
Ir jau parādījusies vesela virkne reģionālo organizāciju un mehānismu, ko savedusi kopā to līdzīgā darba kārtība, kā arī princips “vispirms bizness, pēc tam politika”. Bet, lai veiksmīgi izveidotu Austrumāzijas kopienu, ir jāatbild uz vairākiem jautājumiem. Ko tādu dos Austrumāzijas kopiena, ko nevar dot esošās organizācijas un mehānismi? No kādām organizācijām vai mehānismiem radīsies jaunā kopiena, ņemot vērā to, ka Ķīnai ir citāda tirgus struktūras izpratne? (Šodien Ķīna atbalsta ASEAN plus trīs struktūru (ASEAN plus Ķīna, Dienvidkoreja, Japāna), kamēr Japāna atbalsta jaunāku mehānismu, Austrumāzijas samitu, kas sastāv no ASEAN plus trīs, plus Indijas, Jaunzēlandes un Austrālijas). Visbeidzot, svarīgs jautājums ir arī par to, vai ASV netiks uzskatīta par iespējamu dalībvalsti?
1 2 Arrow