aru – Übersetzung – Keybot-Wörterbuch

Spacer TTN Translation Network TTN TTN Login Français English Spacer Help
Ausgangssprachen Zielsprachen
Keybot 9 Ergebnisse  www.amt.it
  Sotsiolingvistika / Bab...  
"Kui sa räägid, saan ma aru, kuhu sa kuulud."
« Quand tu parles, je sais où est ta place. »
"Wenn du sprichst, weiß ich, wo du hingehörst."
"Cuando hablas, se de dónde vienes"
"Quando parli, so a quale luogo appartieni"
Als je spreekt, waarbij je behoort
Когато говориш, знам към какво принадлежиш.
Kad govoriš, znam komu pripadaš
Ha megszólalsz, tudom, hova tartozol.
„Kiedy mówisz, wiem, gdzie przynależysz”
''Când vorbești, știu cărui loc aparții''
„Viem, kam patríš podľa toho, ako rozprávaš.“
"Kad tu runā, es zinu, no kurienes tu esi."
"Nuair a labhraíonn tú, tá a fhios agam cér díobh thú."
  Keel ja identiteet / Ba...  
"Kui sa räägid, saan ma aru, kuhu sa kuulud."
« Quand tu parles, je sais où est ta place. »
"Wenn du sprichst, weiß ich, wo du hingehörst."
"Cuando hablas, se de dónde vienes"
"Quando parli, so a quale luogo appartieni"
Als je spreekt, waarbij je behoort
Когато говориш, знам към какво принадлежиш.
Kad govoriš, znam komu pripadaš
"Når du taler, ved jeg hvor du er fra."
Ha megszólalsz, tudom, hova tartozol.
Kai tu kalbi aš žinau, kam tu priklausai.
„Kiedy mówisz, wiem, gdzie przynależysz”
''Când vorbești, știu cărui loc aparții''
„Viem, kam patríš podľa toho, ako rozprávaš.“
"Ko govoriš, vem kam sodiš"
"Kad tu runā, es zinu, no kurienes tu esi."
"Nuair a labhraíonn tú, tá a fhios agam cér díobh thú."
  Pragmaatika / Babülon :...  
"Kui sa räägid, saan ma aru, kuhu sa kuulud."
"When you speak, I know where you belong."
« Quand tu parles, je sais où est ta place. »
"Wenn du sprichst, weiß ich, wo du hingehörst."
"Cuando hablas, se de dónde vienes"
"Quando parli, so a quale luogo appartieni"
Als je spreekt, waarbij je behoort
Когато говориш, знам към какво принадлежиш.
Kad govoriš, znam komu pripadaš
"Når du taler, ved jeg hvor du er fra."
Ha megszólalsz, tudom, hova tartozol.
Kai tu kalbi aš žinau, kam tu priklausai.
„Kiedy mówisz, wiem, gdzie przynależysz”
''Când vorbești, știu cărui loc aparții''
„Viem, kam patríš podľa toho, ako rozprávaš.“
"Ko govoriš, vem kam sodiš"
"När du talar, vet jag var du hör hemma"
"Kad tu runā, es zinu, no kurienes tu esi."
"Nuair a labhraíonn tú, tá a fhios agam cér díobh thú."
  Babülon :: lingvo.info  
"Kui sa räägid, saan ma aru, kuhu sa kuulud."
"When you speak, I know where you belong."
« Quand tu parles, je sais où est ta place. »
"Wenn du sprichst, weiß ich, wo du hingehörst."
"Cuando hablas, se de dónde vienes"
"Quando parli, so a quale luogo appartieni"
Als je spreekt, waarbij je behoort
Когато говориш, знам към какво принадлежиш.
Kad govoriš, znam komu pripadaš
"Når du taler, ved jeg hvor du er fra."
Ha megszólalsz, tudom, hova tartozol.
Kai tu kalbi aš žinau, kam tu priklausai.
„Kiedy mówisz, wiem, gdzie przynależysz”
''Când vorbești, știu cărui loc aparții''
Когда ты говоришь, я знаю, кому ты принадлежишь.
„Viem, kam patríš podľa toho, ako rozprávaš.“
"Ko govoriš, vem kam sodiš"
"När du talar, vet jag var du hör hemma"
"Kad tu runā, es zinu, no kurienes tu esi."
"Nuair a labhraíonn tú, tá a fhios agam cér díobh thú."
  taani / Lingvopeedia ::...  
Skandinaavia keelte vahel ei ole kindlaid murdepiire ja taani, rootsi ning bokmål-norra keele erinevused on nii väiksed, et veidi praktikat ja kannatust ning üht keelt tundes võib ka teistest aru saada, eriti kirjapildis.
There are no sharp dialect boundaries between the Scandinavian languages, and the differences between Danish, Swedish and Bokmål-Norwegian are so small that with a bit of practice and patience, the languages are mutually understandable, especially in writing.
No existen fronteras claras entre las lenguas escandinavas. Las diferencias entre el danés, el sueco y el noruego (bokmål) son tan pequeñas que con un poco de práctica y paciencia resultan comprensibles entre ellas, sobre todo en su versión escrita.
Non esistono confini chiari tra le lingue scandinave. La differenza tra danese, svedese e norvegese (bokmål) sono così piccole che con un po' di pratica e pazienza si possono comprendere tra loro, specialmente se scritte.
Er zijn geen scherpe dialectgrenzen tussen de Scandinavische talen, en de verschillen tussen de Deense, Zweedse en Noorse Bokmål-zijn zo klein dat met een beetje oefening en geduld, de talen onderling verstaanbaar zijn, vooral schriftelijk.
Няма ясно изразени диалектни граници между скандинавските езици, а различията между датски, шведски и книжовен норвежки са толкова малки, че с малко практика и търпение езиците са взаимно разбираеми, особено в писмена форма.
Nema jasnih granica među dijalektima skandinavskih jezika i razlike između danskog, švedskog i bokmål-norveškog su toliko male da se s malo prakticiranja i strpljenja te jezike može razumijeti, naročito u pisanom obliku.
Der er ingen skarpe dialektgrænser imellem de skandinaviske sprog, og forskellene mellem dansk, svensk og bokmål-norsk er så små, at sprogene med lidt øvelse og tålmodighed bliver gensidig forståelige, især for modersmålstalende, og især på skrift.
A skandináv nyelvek között nincsenek éles nyelvjárásbeli határok, a dán, a svéd valamint a bokmål norvég nyelv között olyan kicsi az eltérés, hogy egy kis gyakorlással és türelemmel ezek a nyelvek kölcsönösen érthetőek egymás számára, különösen írott formában.
Nėra aiškių ribų tarp skandinavų kalbų, ir skirtumai tarp danų, švedų ir bokmal-norvegų kalbų yra tokie maži, kad truputį pasistengus, kalbos gali tapti tarpusavyje suprantamos, ypač rašytinėje formoje.
Nie istnieją wyraźne granice dialektalne między językami skandynawskimi, a różnice między duńskim, szwedzkim i norweskim (Bokmål) są tak niewielkie, że przy odrobinie wprawy i cierpliwości języki te stają się wzajemnie zrozumiałe, szczególnie w piśmie.
Не существует резких границ между диалектами скандинавских языков, и различия между датским, шведским и букмол-норвежским настолько малы, что при наличии небольшой практики и терпения, языки могут быть взаимопонятны, особенно в письменной форме.
Stingru robežu starp skandināvu valodu dialektiem nav, un atšķirības starp dāņu, zviedru un norvēģu būkmolu ir tik nelielas, ka pieliekot nedaudz pacietības un prakses šīs valodas var būt savstarpēji saprotamas, it īpaši rakstos.
Níl aon teorainneacha canúa géara idir na teangacha Lochlannacha, agus tá na difríochtaí idir Danmhairgis, Sualainnis agus Ioruais-Bokmål chomh beag sin nach gá ach beagán cleachtaidh agus foighne chun na teangacha uile a thuiscint, go háirithe i scríbhinn.
  Pragmaatika / Babülon :...  
Need kaks informatsioonikildu sisalduvad ütluses, aga need ei ole välja toodud otsesõnu, vaid on presupositsioonid. Igapäevakõne on presupositsioonidest tulvil ja sellepärast ei pruugi välismaalased aru saada ilmselgest.
If someone says: 'My friend's car was stolen’, you are informed not only about the theft of a car, but you also know that this person has at least one friend, and this friend had a car. These two pieces of information are contained in the utterance, but not explicitly expressed, they are presuppositions. Everyday speech is full of presuppositions, which is one reason that foreigners may not understand what seems obvious.
Si quelqu’un vous dit « On a volé la voiture de mon ami », vous n’êtes pas seulement informé d’un vol de voiture, mais vous savez aussi que cette personne a au moins un ami et que cet ami a une voiture. Ces deux informations sont contenues dans l’énoncé, mais ne sont pas exprimée explicitement, ce sont donc des présuppositions. Le langage de tous les jours est plein de présuppositions, ce qui est l’une des raisons pour lesquelles les étrangers ne comprennent pas toujours ce qui peut sembler évident.
Wenn jemand sagt: 'Das Auto meines Freundes ist gestohlen worden’, dann wirst du nicht nur informiert über den Diebstahl eines Autos, sondern dann weißt du auch, dass diese Person mindestens einen Freund hat und dass dieser Freund ein Auto hatte. Diese zwei Informationsstücke sind in der Äußerung enthalten, werden aber nicht ausdrücklich geäußert, sie sind Voraussetzungen. Jede Rede ist voll von Voraussetzungen, was einer der Gründe ist, warum Ausländer manchmal nicht verstehen, was doch offensichtlich zu sein scheint.
Si alguien dice: “A mi amigo le han robado el coche”, nos enteramos no solo del robo de un coche sino también de que esa persona tiene al menos un amigo, y ese amigo tiene un coche. Estos dos fragmnetos de información están contenidos en el enunciado, aunque no expresados de manera explícita, y son presuposiciones. El habla esta llena de presuposiciones, razón por la cual un extranjero puede no entender lo que parece obvio.
Se qualcuno dice: 'La macchina del mio amico è stata rubata', tu saresti informato non solo del furto di un'auto, ma anche del fatto che questa persona abbia un amico e che quest'amico aveva una macchina. Queste due informazioni sono contenute nell'enunciato anche se non vengono espresse esplicitamente e sono presupposizioni. La lingua parlata è piena di presupposizioni e questo è uno dei motivi per cui uno straniero potrebbe non comprendere ciò che a noi sembra ovvio.
Als iemand zegt: "Mijn vriend zijn auto is gestolen", wordt u niet alleen geïnformeerd over de diefstal van een auto, maar weet u ook dat deze persoon minstens één vriend heeft, en deze vriend een auto had. Deze twee informaties zaten in de zin, maar niet expliciet uitgedrukt, het zijn presupposities. Omgangstaal zit vol presupposities, dat is een reden waarom buitenlanders soms niet begrijpen wat vanzelfsprekend lijkt.
Ако някой каже: "Колата на приятеля ми беше открадната", вие сте информирани не само за кражба на кола, но също така знаем, че този човек има най-малко един приятел и този приятел е имал кола . Тези две парчета от информация се съдържат в изказването, но не са изрично изразени, те са презумпции. Ежедневната реч е пълна с пресупозиции, което е една от причините, че чужденците не могат да разберат това, което изглежда очевидно.
Ako netko kaže: 'Auto mog prijatelja je ukraden’, dobijate informaciju ne samo o krađi auta, već saznajete da ta osoba ima bar jednog prijatelja i da je taj prijatelj imao auto. Te su informacije bile sadržane u rečenici, iako nisu bile direkno izrečene. Njih pretpostavljamo. Svakodnevni razgovori su puni pretpostavki, što uzrokuje da stranci ne razumiju ono što izgleda sasvim očito.
Hvis nogen siger: 'Min vens bil blev stjålet', får man ikke alene informationen om tyveriet, men man ved også, at personen har mindst én ven, og at denne ven ejer en bil. Disse to sidstnævnte informationer er indeholdt i udsagnet, men ikke udtrykkeligt nævnt, idet der er tale om såkaldte præsuppositioner. Hverdagssproget er fuld af præsuppositioner, et faktum der forklarer hvorfor udlændinge sommetider misforstå sammenhæng, der er åbenlyse for en modersmålstalende.
Ha valaki azt mondja: A barátom kocsiját ellopták, nemcsak azt az információ kapjuk, hogy egy kocsit elloptak, hanem azt is, hogy az illetőnek van legalább egy barátja, s ennek a barátnak volt kocsija. Ez a további két információ benne van a mondatban, de nem explicit módon, hanem mint előfeltevés. A mindennapi beszéd tele van előfeltevésekkel, s ezért fordul elő, hogy idegenek nem értenek valamit, ami számunkra egyértelmű.
Jeigu kažkas tai sako: "Mano draugo automobilis buvo pavogtas", tai jus informuoja ne tik apie vagystę, bet taip pat, kad tas źmogus turi mažų mažiausiai vieną draugą, ir kad jo draugas turęjo mašiną. Jeigu du informaciniai blokai, yra viename pasisakyme, bet nėra akivaizdžiai išreikšti, jie yra presupozicijos. Kasdienė kalba yra pilna presupozicijų, ir tai gali būti priežastimi, kodėl užsieniečiai negali suprasti to, kas kalbos nešiotojams yra akivaizdu.
Jeżeli ktoś powie „Samochód mojego przyjaciela został skradziony”, nie tylko dowiadujemy się o kradzieży samochodu, ale także wiemy, że nadawca ma przynajmniej jednego przyjaciela, i że ten przyjaciel miał samochód. Te dwie ostatnie informacje są zawarte w wypowiedzi, ale są w niej ukryte, nie są wypowiedziane wprost. Są to tzw. presupozycje (czyli ukryte założenia). Mowa potoczna zawiera wiele takich presupozycji, i między innymi dlatego cudzoziemcy mogą nie zrozumieć tego, co wydaje się oczywiste.
Dacă cineva spune: 'Mașina prietenului meu a fost furată’, atunci nu ești numai informat despre furtul unei mașini, ci știi și faptul că această persoană avea minimum un prieten și că acest prieten avea o mașină. Aceste două bucăți de informație sunt conținute în afirmație/aserțiune, dar nu sunt exprimate categoric/expres, ele sunt supoziții. Fiecare vorbire este plină de supoziții, ceea ce reprezintă unul dintre motive, de ce străinii nu înțeleg uneori, ceea ce mereu pare totuși evident.
Ak niekto povie: „Ukradli auto môjho kamaráta“, dostaneme informáciu nielen o krádeži auta, ale aj o tom, že hovoriaci má minimálne jedného kamaráta a tento kamarát mal auto. Tieto dve ďalšie informácie obsiahnuté vo výpovedi nie sú explicitne vyjadrené, ide o presupozície. Každodenné rečové prehovory obsahujú množstvo presupozícií, a to je jedna z príčin, prečo cudzinci často nepochopia to, čo sa používateľovi daného jazyka zdá samozrejmé.
Če nekdo reče: "Mojemu prijatelju so ukradli avto" nas ne seznani samo s krajo avtomobila, temveč izvemo tudi, da ima ta oseba vsaj enega prijatelja in da je ta prijatelj imel avto. Oba drobca informacije sta vsebovana v izjavi, čeprav nista eksplicitno izražena in predstavljata presupozicije (predpostavke). Vsakdanji govor je poln presupozicij, kar je eden od razlogov, zakaj tujci včasih ne razumejo, kar se zdi očitno.
Om någon säger: 'Min väns bil blev stulen’, blir du informerad inte bara om att bilen blev stulen, men du får även veta att personen har åtminstone en vän, och denna vän har en bil. Dessa två upplysningar finns i yttrandet, men de kommuniceras inte explicit, de är presuppositioner. Vardagligt tal är fullt av presuppositioner, vilket är en orsak till att främlingar kanske inte förstår det som kan tyckas vara uppenbart.
Ja kāds saka: 'Mana drauga auto nozaga', tu esi informēts ne tikai par auto zādzību, bet arī uzzini, ka šai personai ir vismaz viens draugs un šam draugam bija auto. Šīs divas informācijas vienības izteikumā, kuras nav izteiktas tieši, ir saucamas par presupozīcijām. Ikdienas runa ir presupozīciju pilna, tas var būt par iemeslu, kāpēc svešinieki nesaprot to, kas liekas acīmredzams.
Má deir duine éigin: "Goideadh carr mo charad’, tá tú ar an eolas, ní hamháin gur goideadh carr, ach tá a fhios agat freisin go bhfuil cara amháin ar a laghad ag an duine sin, agus go raibh carr ag an gcara sin. Tá an dá phíosa eolais sin le fáil sa chaint, ach ní chuirtear in iúl go sainráite iad, is {réamhghlacana iad. Bíonn gnáthchaint an lae lán de réamhghlacana, agus sin cúis amháin go mb'fhéidir ná tuigeann eachtrannaigh rud a mbíonn cuma fhollasach air.
  Süntaks / Babülon :: li...  
Igatahes võib inimkeelt primaatide keelest eristada just sorav nonsenss. Eriti inimahvid suudavad õppida viipekeelt, saavad aru keerulistest küsimustest ja lausa seovad sõnu loovalt (palun ava kiirusta = palun ava [see] kiiresti).
However, it may well be fluent nonsense that distinguishes human speech from primate speech. Bonobos, in particular, are capable of learning sign language, understand complex spoken questions and even combine words in creative ways (please open hurry = please open [it] quickly). But they have only very rudimentary (Wernicke style) chaining syntax and do not perform transformations such as questions.
Cependant, il se pourrait bien que ce soient les phrases syntaxiquement correctes, même celles qui n’ont pas de sens, qui distinguent le langage humain de celui des autres primates. Les bonobos, en particulier, sont capables d’apprendre une langue des signes, de comprendre des questions orales complexes et même de combiner des mots de manière créative (s’il vous plaît ouvrir pressé = s’il vous plaît, ouvrez[-le] vite). Mais ils n’ont qu’une syntaxe très rudimentaire (dans le style de Wernicke) et n’effectuent pas de transformations comme par exemples des questions.
Jedoch kann es gerade flüssiges Kauderwelsch sein, der die menschliche Sprache von der Sprache von Primaten unterscheidet. Besonders Bonobos sind in der Lage, eine Gebärdensprache zu erlernen, komplexe gesprochene Fragen zu verstehen und sogar Wörter auf kreative Weise zu verbinden (bitte öffnen Eile = bitte öffne [es] schnell). Allerdings verfügen sie nur über sehr rudimentäre (Wernicke-) Verkettungssyntax und führen keine Transformationen wie z.B. Fragen aus.
En cualquier caso, podría ser precisamente el absurdo fluido lo que distingue el habla humana del habla primate. Los bonobos, en particular, son capaces de aprender el lenguaje de los signos, comprender complejas preguntas habladas e incluso mezclar palabras de una forma creativa (por favor abrir rapidez= por favor ábre[lo] rápidamente). Pero tan solo poseen una sintaxis encadenada rudimentaria (al estilo Wernick) y no realizan transformaciones, como lo sería una pregunta.
In ogni caso, potrebbe essere precisamente il flusso assurdo ciò che distingue la lingua umana da quella dei primati. I bonobo, in particolare, sono capaci di apprendere la lingua dei segni, capire domande complesse parlate e anche combinare le parole in modo creativo (per favore aprire rapidità= per favore apri[lo] rapidamente). Ma hanno solo una rudimentale sintassi concatenata (stile Wernicke) e non eseguono trasformazioni come ad esempio le domande.
Het kan echter juist vloeiende onzin zijn, die menselijke spraak onderscheidt van die van primaten. In het bijzonder bonobo's zijn in staat gebarentaal te leren, complexe gesproken vragen te begrijpen en zelfs woorden te combineren op een creatieve manier ( gelieve openen snel = gelieve [het] snel te openen). Maar ze hebben slechts een zeer rudimentaire (Wernicke-achtige) bindings-syntaxis en veranderen geen woordorde voor vragen.
Обаче може би именно синтактически правилните безсмислици отличават човешката реч от речта на приматите. Шимпанзетата бонобо, например, са способни да научат жестомимичен език, да разбират сложни въпроси и дори да комбинират думи по творчески начини (моля, отвори бързам = моля, отвори [го] бързо. Но те имат само много елементарен (в стила на болни с нарушения в центъра на Вернике) верижен синтаксис и не извършват такива трансформации, като въпроси.
No moglo bi biti da upravo tečne besmislice razlikuju čovjekov govor od majmunskog. Dok neki majmuni, posebno bonobi, mogu učiti jezik znakova, razumijeti izgovorena pitanja, pa čak i kombinirati riječi na kreativan način (izvoliti, otvoriti, žuriti = izvolite (ih) otvoriti brzo), imaju samo rudimentarnu mogućnost (u smislu Wernicke-ovog) sintaktičkog nizanja ali ne mijenjaju red riječi čak ni kod upitnih rečenica.
Interessant nok kan det dog sagtens være flydende sludder, der adskiller menneskesprog fra sproget hos andre primater. Bonobo-chimpanser, i særdeleshed, er i stand til at lære tegnsprog, forstår komplekse spørgsmål og kan endda kombinere ord på kreativ vis (please open hurry = please open [it] quickly). Men de råder kun over meget rudimentær (Wernicke-agtig) syntaks og ændrer fx ikke på ordfølgen, når de selv formulerer spørgsmål.
Azonban könnyen lehet, hogy ez a folyékonyan beszélt értelmetlenség az, ami megkülönbözteti az emberi beszédet a főemlősök beszédétől. Különösen a bonobók képesek a jelnyelv elsajátítására, összetett szóbeli kérdések megértésére, és még szavak kreatív módon történő összekapcsolására is (kér kinyit siet = kérlek, nyisd ki gyorsan). Itt azonban csak szavak nagyon kezdetlegesen (Wernicke-stílusban) történő egymás után rakásáról van szó. Transzformációkat tartalmazó mondatokat, mint például kérdő mondatot nem tudnak létrehozni.
Kad ir kaip ten bebūtų, bet visai įmanoma, kad būtent sintaksiškai teisinga nesąmonė yra skiriamasis nuo primatų žmogaus kalbos bruožas. Štai nykštukiniai šimpanze (bonobo) gali išmokti gestų kalbą, suvokti sudėtingus klausimus ir netgi kūrybiškai kombinuoti žodžių seką prašome atidaryti subėk=prašom, atidaryk [tai] greitai. Bet pas juos ypač rudimentinė sintaksės seka (kaip ir ligonių, sergančių Vernike zonos pažeidimu), ir jie negali transformuoti teiginių į klausimus.
Jednakże nawet takie bezsensowne, ale płynne wypowiedzi odróżniają mowę ludzką od mowy innych ssaków naczelnych. Zdolne do nauki języka migowego są zwłaszcza małpy Bonobo, które rozumieją skomplikowane pytania, a nawet łączą wyrazy w twórczy sposób (proszę otwórz pośpiech = proszę, otwórz [to] szybko), ale składnia ich wypowiedzi jest bardzo elementarna (styl Wernickego) i nie potrafią przetwarzać zdań w pytania.
Totuși, poate fi o păsărească fluentă care deosebește limba omului de limba primatelor. În special bonobos sunt în situația de a însuși o limbă a semnelor, de a înțelege întrebări orale complexe și chiar de a combina cuvinte într-o manieră creativă(terog a deschide grabă = deschide [o] te rog repedel). Oricum, ei dispun numai de o sintaxă de înlănțuire foarte rudimentară (în stilul Wernicke-) și nu efectuează transformări ca de exemplu, intrebări.
Как бы там ни было, но вполне вероятно, что именно синтаксически правильный беглый нонсенс будет отличительной чертой человеческой речи от речи приматов. Вот карликовые шимпанзе (бонобо) способны выучить язык жестов, понимать сложные вопросы и даже творчески подходить к комбинированию слов (пожалуйста открыть спеши = пожалуйста, открой [это] быстро). Но у них крайне рудиментарная (в стиле больных с поражением зоны Вернике) синтаксическая цепочка, и они не могут осуществлять такие преобразования, как вопросы.
Aj takáto nezmyselná ľudská reč sa ale líši od reči primátov: šimpanzy druhu bonobo sa dokážu obdivuhodne rýchlo naučiť znakovú reč, rozumejú zložitým otázkam, a dokonca vedia kreatívne kombinovať slová (prosím otvoriť rýchlo = prosím, rýchlo [to] otvorte), ale používajú len veľmi jednoduchú syntax (Wernickeho spôsob), preto nedokážu vytvoriť napríklad otázky.
Vendar pa je morda ravno tekoči nesmisel tisto, kar razlikuje človeški govor od govora primatov. Opice bonobo se posebej dobro učijo znakovnega jezika, razumejo kompleksna govorjena vprašanja in celo kombinirajo besede na kreativne načine (prosim odpri hitro = prosim, da to hitro odpreš). Vendar imajo le osnovno (v slogu Wernicke) skladenjsko nizanje in ne izvajajo preoblikovanj, kot so denimo vprašanja.
Det kan dock mycket väl vara just flytande nonsens som skiljer mänskligt tal från primaternas tal. Bonobo-chimpanser, i synnerhet, är kapabla att lära sig teckenspråk, förstå komplexa muntliga frågor och även kombinera ord på kreativa sätt (var snäll öppna skynda = var snäll att öppna [det] snabbt). Men de har bara en mycket rudimentär syntaktisk förmåga (Wernicke-stil) och utför inte transformationer såsom frågor.
Lai kā arī būtu, brīvi plūstošs absurds šķir cilvēku runu no primātu runas. Bonobo ir īpaši spējīgi iemācīties žestu valodu, saprast runājamo jautājumu kompleksu un pat radoši kombinēt vārdus (lūdzu, atver steidzīgi = lūdzu, atver [to] ātri). Bet viņiem ir ļoti neattīstīta (Vernike stila) ķēžu veida sintakse, bez tam bonobo neprot darīt sintaktiskas transformācijas, piemēram, jautājumus.
Mar sin féin, d'fhéadfadh sé gurb é ráiméis líofa a idirdhealaíonn urlabhra an duine ó chaint na bpríomhach. Bíonn mionsimpeansaithe, go háirithe, in ann teanga chomharthaíochtaa fhoghlaim, ceisteanna casta sa teanga labhartha a thuiscint agus fiú focail a chur le chéile ar bhealaí cruthaitheacha ( brostaigh ort, le do thoil = le do thoil, oscail [é] go tapa ). Ach níl ach uraiceacht na comhréire slabhrúla (stíl Wernicke) acu aguis ní dhéanann siad claochluithe, amhail ceisteanna.