|
|
i 13. stoljeću razvija kao pomorsko i trgovačko središte Jadrana i Mediterana. Godine 1358. grad se Zadarskim mirom i službeno oslobađa mletačkog utjecaja, za razliku od ostalih dalmatinskih mjesta. Tijekom
|
|
|
A Mediterranean city that you must visit, monument under the UNESCO protection, a city of history and culture, city of countless events, Dubrovnik is all this and more. Archaeological research has confirmed that at the location of the modern city was a settlement way back in the 6th, and probably earlier. During and after the Crusades, Dubrovnik became an important place of traffic between East and West, and in the 12th and 13th century developed as a maritime and commercial center of the Adriatic and the Mediterranean. According to The Zadar Peace Treaty from the year 1358, the city is officially released from Venetian influence and dominion, unlike other Dalmatian towns. During the 14th and 15th century Dubrovnik bought various contracts and expanded town territory from Klek in the north, to the area of Boka kotorska Gulf in the south, including the islands of Mljet, Lastovo, Lokrum and Elafite, and with a well-organized transit and trade with the Balkan hinterland, the started building a constitutional position of Dubrovnik Republic – independent choice of rector and councilors, forging their money, their own laws and a right to open consulats abroad. The flag of the Republic of Dubrovnik was determined to be the one with the image of Saint Blaise, patron of Dubrovnik. The relic, head of St. Blase, is worn and worshiped during the procession "Feast of St. Blaise".
|
|
|
Dubrovnik est la ville qui vraiment vaut le détour. Découvrez cette perle de la Méditerranée, sous protection de l'UNESCO. C’est une ville riche en histoire, culture, et nombreux événements. Les recherches archéologiques ont confirmé que le village existait au 6e siècle (et même avant) sur l’emplacement de la ville d’aujourd’hui. Pendant et après les croisades, Dubrovnik est devenu une ville importante située sur les routes entre l'Orient et l'Occident, et au 12e et 13e siècle, Dubrovnik s’est développé comme centre maritime et commercial de l'Adriatique et de la Méditerranée. En 1358, Dubrovnik a été libéré de la domination vénitienne grâce au Traité de Zadar, à la différence d'autres dalmate. Pendant le 14e et 15e siècle, Dubrovnik a élargi son territoire par de différents contrats. Son territoire s’étendait de la presqu’île de Klek au nord jusqu’à la région de la baie de Boka Kotorska au sud, y compris les îles de Mljet, Lastovo, Lokrum et Elafiti. Grâce à un commerce bien organisé et au transit avec l'arrière-pays des Balkans, Dubrovnik développait la position constitutionnelle de sa République. Les gens locaux pouvaient choisir leur recteur et les conseillers et forger leur argent. Ils avaient leur propre législation et le droit d’ouvrir leurs consulats à l'étranger. Le drapeau de la République de Raguse comprenait l'image de Saint Blaise, patron de Dubrovnik. Aujourd’hui on porte et adore une relique, la tête de Saint Blaise, lors de la procession de la Fête du Saint Blaise.
|
|
|
La città che dovete visitare, la perla del Mediterraneo, città monumento sotto la protezione dell'UNESCO, città storica e culturale, la città di numerosi eventi, questa è Dubrovnik. Nella località della città odierna, la ricerca archeologica ha confermato che già nel 6° secolo qui esisteva l'insediamento, e probabilmente anche prima di questa data. Durante e dopo le Crociate, Dubrovnik divenne un importante nodo di traffici tra Oriente e Occidente, e nel 12° e 13° secolo, si sviluppa in un centro di navigazione e commercio dell'Adriatico e del Mediterraneo. Nell’anno 1358 la città, con il trattato di pace di Zadar, si libera ufficialmente dall’influenza veneziana, a differenza di altri posti dalmati. Durante il 14. e 15. secolo Dubrovnik compra con i diversi contratti ed espande il suo territorio da nord di Klek a, alla baia di Boka Kotorska a sud, comprese le isole di Mljet, Lastovo, Lokrum e Elafite, e con un commercio e transito ben organizzato con l’entrotroterra balcanica costruisce anche la posizione politica e giuridica della Repubblica di Dubrovnik – la gente sceglie autonomamente il suo principe e consigliere, il zeccano come loro denaro, e hanno la legislazione autonoma e la possibilità di apertura di consolato all'estero. Per la bandiera della Repubblica di Dubrovnik è stata scelta l'immagine di San Biagio, patrono di Dubrovnik. Reliquia, la testa di San Biagio, si porta e adora durante la processione della "Festa di San Biagio".
|
|
|
Op de plaats van de stad, hebben archeologische studies bevestigd dat het in de 6de eeuw al een nederzetting was, en waarschijnlijk eerder. Tijdens en na de kruistochten, werd Dubrovnik een belangrijke plaats van he verkeer tussen Oost en West, en in de 12de en13de eeuw ontwikkelde het zich als een maritieme en commerciële centrum van Adriatische Zee en de Middellandse Zee. In 1358 de stad officieel bevrijd door Zadar van de Venetianen invloed, in tegenstelling tot andere plaatsen in Dalmatië. Tijdens de 14de en 15de eeuw Dubrovnik koopt en breidt haar grondebied uit van Klek in de noorden tot Bokokotorskog zaljeva in het zuiden, waaronder de eilanden Mljet , Lastovo, Lokrum i Elafite, en met een goed georganiseerde doorvoer handel met de Balkan bouwt het een juridische status van de Republiek op, onafhankelijk kiezen ze hun hertogen en raadsleden, maken hun eigen geld, hebben eigen wetgeving en het recht om in het buitenland vestigende consulaten. De vlag van de Republiek Dubrvnik heeft de beschermheilige van Dubrovnik Sveti Vlaho erop staan. De Relikwie van Svetog Vlahe wordt gedragen tijdens de processie "Festa Sv. Vlaha".
|
|
|
Város melyet muszáj meglátogatniuk, mediterrán gyöngye, műemlék város UNESCO védelem alatt, történelmi és kulturális város, számos történettel, ez Dubrovnik. A mai város helyén, régészeti kutatások bebizonyították, hogy a VI. században létezett itt valami település, de lehetséges előbb is. A keresztes háborúk ideje alatt és után, Dubrovnik fontos forgalmi hely lesz kelet és nyugat között, a XII. és XIII. században kifejlődik, mint tengerészeti és kereskedelmi központ az Adrián és a mediterránon. 1358.-ban város a Zadari békével és hivatalosan kiadott velencei befolyástól eltérően, mint más dalmáciai helységek. A XIV. és XV. század folyamán különböző megállapodásokkal a dubrovnikiak vásárolják és terjesztik a területeiket Klekatol északról, egészen délig a bokakotor öböl területéig, beleértve Mljet, Lastovo, Lokrum és Elafite szigeteket is, jól szervezett árutovábbítás és kereskedelem a balkáni hátországokkal, építik a politikai és jogi helyzetet Dubrovačke Republike ( Köztársaság ) – önállóan válasszák ki a rektort és a tanácsnokokat, nyomtatják saját pénzüket, vannak önálló jogszabályaik és joguk van konzulátust nyitni külföldön. A Dubrovniki Köztársaság zászlója meghatározza a szent Vlahe karakterét, Dubrovnik város védnöke. Műemlék, szent Vlahe fejét viselték és imádták a körmenet alatt "Fešta sv. Vlaha".
|
|
|
Miasto, które trzeba odwiedzić, perła Morza Śródziemnego, miasto zabytek znajdujące się na liście światowego dziedzictwa UNESCO, miasto historii i kultury, miejsce niezliczonych wydarzeń, to jest Dubrownik. Badania archeologiczne pokazują, że na miejscu dzisiejszego miasta już w wieku VI, a może nawet wcześniej istniała osada ludzka. W czasie wojen krzyżackich i po nich, Dubrownik stał się istotnym miejscem komunikacyjnym pomiędzy wschodem i zachodem, a w XII i XIII wieku staje się ośrodkiem handlowym i morskim Adriatyku i Morza Śródziemnego. W 1358 roku, na mocy pokoju Zadarskiego, miasto zostaje uwolnione od panowania weneckiego, w odróżnieniu od pozostałych miejscowości dalmatyńskich. W XIV i XV wieku, na mocy różnych umów Dubrowczanie rozszerzają swoje terytorium od miejscowości Klek na północy, aż do terenu zalewu Boki kotorskiej na południu, włączając wyspy Mljet, Lastovo, Lokrum i Elafite i dzięki dobrze zorganizowanemu tranzytowi i handlowi z Bałkanami, Dubrownik osiąga status Republiki Dubrownickiej – samodzielnie wybierają swojego księcia i radnych, biją swoje pieniądze, posiadają swój kodeks prawny i mają prawo otwierania konsulatów zagranicą. Na fladze Republiki Dubrownickiej znajduje się postać św. Błażeja(sv. Vlaho), patrona miasta Dubrownika. Relikwie, głowa św. Błażeja jest noszona w czasie procesji podczas festynu św. Błażeja ("Fešta sv. Vlaha").
|
|
|
Dubrovník je mesto, ktoré by každý návštevník Chorvátska mal navštíviť. Mestská pamiatka zapísaná na zoznam UNESCO, mesto s bohatou históriou a kultúrnym dedičstvom. Právom sa mu hovorí Perla Jadranu. V miestach dnešného mesta archeologické vykopávky potvrdili prvé stopy osídlenia už v 6. storočí. Archeológovia sa však domnievajú, že k osídľovaniu dochádzalo ešte v predchádzajúcej dobe. V časoch križiackych výprav sa mesto stáva dôležitou spojnicou medzi východom a západom. V 12. a 13. storočí sa mesto rozvinulo na dôležitý námorný a obchodný uzol na Jadrane a vlastne v celom Stredomorí. Roku 1358 sa Dubrovník vďaka zadarskému mieru vyslobodzuje z benátskeho područia, narozdiel od ostatných pobrežných miest tej doby. Počas 14. a 15. storočia obyvatelia mesta bohatnú a skupujú pozemky na území od Kleku až po Boku Kotorskú, vrátane ostrovov Mljet, Lastovo, Lokrum a Elafitských ostrovov. V tej dobe funguje a prosperuje dobre organizovaný tranzitný obchod s balkánskym vnútrozemím. Zakladá sa Republika Dubrovník (alebo niekedy spomínaná ako Dubrovnícka republika). Obyvatelia Dubrovníka si sami volia svoje knieža, radných, razia vlastné mince, disponujú vlastným zákonodarstvom, majú právo otvárať prvé konzuláty v zahraničí. Ako vlajku si zvolia tú, na ktorej je hlava sv. Vlacha, patróna mesta. Hlava sv. Vlacha sa nesie aj počas procesie Fešta sv. Vlaha.
|
