|
|
One of the best-known examples is Mandarin Chinese, which has four tones. For example, sī (with a high tone) means “thought”, sì (with a falling tone) means “four” and sǐ (with a low falling and rising tone) means “death”.
|
|
|
Certaines langues utilisent la hauteur de la voix pour distinguer les mots. L’un des exemples les plus connus est le mandarin, qui a quatre tons. Par exemple, sī (avec un ton haut) veut dire « pensée », sì (avec un ton descendant) veut dire « quatre » et sǐ (avec un ton descendant puis montant) « mort ». Les langues à tons sont répandues en Asie orientale (autres langues chinoises, birman, thaï et vietnamien, entre autres), mais on les trouve aussi en Afrique (yoruba) et en Amérique (navajo).
|
|
|
Manche Sprachen verwenden Töne, um Wörter voneinander zu unterscheiden. Eines der bekanntesten Beispiele ist Mandarin-Chinesisch, das vier Töne kennt. So bedeutet sī (mit hohem Ton) "Gedanke", sì (mit fallendem Ton) bedeutet "vier" und sǐ (mit einem tiefen fallenden und wieder ansteigenden Ton) bedeutet "Tod". Tonsprachen kommen häufig in Ostasien vor (unter anderem in anderen chinesischen Sprachen, Burmesisch, Thai und Vietnamesisch), finden sich aber auch in Afrika (Yoruba) und auf dem amerikanischen Doppelkontinent (Navajo).
|
|
|
Algunas lenguas utilizan los tonos para distinguir las palabras. Uno de los ejemplos más conocidos es el chino mandarín, que tiene cuatro tonos. Por ejemplo, sī (con un tono alto) significa "pensamiento", sì (con un tono que cae) significa "cuatro" y sǐ ( con un tono que empieza subiendo y termina bajando) significa "muerte". Las lenguas tonales son comunes en el este de Asia (otras lenguas chinas, el birmano, el thai y el vietnamita entre otras) pero también se encuentran en África (el yoruba) y en las Américas (el navajo).
|
|
|
Alcune lingue utilizzano i toni per distinguere le parole. Uno degli esempi più noti è il cinese mandarino, che ha quattro toni. Ad esempio, sī (con un tono alto) significa "pensiero", sì (con un tono discendente) significa "quattro" e sǐ (con un tono che inizia ascendente e termina discendente) significa "morte". Le lingue tonali sono comuni in Asia orientale (altre lingue cinesi, il birmano, il thailandese e il vietnamita, tra le altre), ma si trovano anche in Africa (yoruba) e nelle Americhe (navajo).
|
|
|
Sommige talen gebruiken tonen om woorden te onderscheiden. Een van de bekendste voorbeelden is het Mandarijn Chinees, dat vier tonen heeft. Bijvoorbeeld, sī (met een hoge toon) betekent "denken", sì (met een dalende toon) betekent "vier" en sǐ (met een lage dalende en stijgende toon) betekent "dood". Tonale talen komen vaak voor in Oost-Azië (andere Chinese talen, Birmaans, Thais en Vietnamees onder meer), maar worden ook gevonden in Afrika (Yoruba) en Amerika (Navajo).
|
|
|
Някои езици използват тонове, за да различават думите. Един от най-добре познатите примери е мандаринският китайски, който има четири тона.Напримей, sī (с висок тон) означава “мисъл”, sì (с низходящ тон) означава “четири” и sǐ (с нисък низходящ и възходящ тон) означава “смърт”. Тоналните езици са обичайни в Източна Азия (други езици в Китай, бирмански, тайски, виетнамски и много други), те се срещат и в Африка (йоруба) и в двете Америки (навахо).
|
|
|
Neki jezici koriste tonove da razlikuju riječi. Jedan od najpoznatijih primjera je mandarinski, koji ima četiri tona. Npr. sī (s visokim tonom) znači "misao", sì sa snižavajućim tonom znači "četiri" i sǐ (sa snižavanjem i ponovnim povisivanjem tona) znači "smrt". Tonski jezici su česti u istočnoj Aziji (među njima: drugi kineski jezici, burmanski, tajlandski i vjetnamski), no postoje i u Africi (joruba) te Americi (navaho).
|
|
|
Visse sprog benytter sig af toner for at skelne mellem ord. Et af de mest kendte eksempler er mandarin-kinesisk, der har 4 toner. sī (med en høj tone), for eksempel, betyder "tanke", sì (med en faldende tone) betyder "fire" og sǐ (med en lav, faldende og stigende tone) betyder "død". Tonesprog er almindelige i Østasien (andre kinesiske sprog, burmesisk, thai, vietnamesisk o.a.), men forekommer også i Afrika (yoruba) og Amerika (navajo).
|
|
|
Mõned keeled kasutavad tähenduse eristamiseks toone. Üheks parimaks näiteks on mandariini hiina keel, mis kasutab nelja helikõrgust. Näiteks sī (kõrge toon) tähendab "mõte", sì (langeva tooniga) "neli" ja sǐ (madalale langeva ja tõusva tooniga) tähendab "surm". Toone kasutavad paljud Ida-Aasia keeled (teised keeled Hiinas, birma, tai ja vietnami keel teiste seas), kuid seda leidub ka Aafrikas (joruba) ja Ameerikas (navajo).
|
|
|
Bizonyos nyelvek tónusokat használnak a szavak megkülönböztetésére. Az egyik legjobban ismert példa a mandarin kínai nyelv, melynek négy tónusa van. Például a sī (magas tónus) azt jelenti: "gondolat", sì (a ereszkedő tónus) azt jelenti: "négy" és sǐ (alacsonyan eső, majd emelkedő tónus) azt jelenti: "halál". Tonális nyelvek gyakoriak Kelet-Ázsiában (más kínai nyelvek, a burmai, thai és a vietnami többek között), de megtalálhatóak Afrikában is (joruba) és Amerikában (navahó).
|
|
|
Kai kurios kalbos naudoja toną (garso aukštį), kad atskirtų žodžius. Geriausiu pavyzdžiu gali būti Šiaurės Kinijos (mandarinų) kalba, kurioje yra keturi tonai. Pavyzdžiui, sī (aukštu tonu) reiškia "mintį", sì (besileidžiančiu tonu) reiškia "keturis", o sǐ (su žemu besileidžiančiu ir kylančiu tonu) reiškia mirtį. Toninės kalbos yra paplitęs reiškinys Rytų Azijoje (kitos Kinijos kalbos, birmos, tajų, vietnamiečių ir daugelis kitų), taip pat pasitaiko Afrikoje (joruba) ir abejose Amerikose (navahų kalba).
|
|
|
Niektóre języki do rozróżnienia wyrazów używają tonów. Jednym z najbardziej znanych przykładów jest mandaryński język chiński, który ma cztery tony. Na przykład sī (ton wysoki) znaczy „myśl”, sì (ton opadający) oznacza „cztery” and sǐ (ton opadająco-wznoszący) to „śmierć”. Języki tonalne są często spotykane we wschodniej Azji (inne przykłady to pozostałe języki chińskie, birmański, tajski, wietnamski itd.), ale występują one również w Afryce (joruba) i na terenie Ameryk (nawaho).
|
|
|
Unele limbi folosesc tonuri pentru a distinge unele cuvinte de altele. Unul dintre cele mai cunoscute exemple este mandarina-chineza, care cunoaște patru tonuri. Astfel înseamnă sī (cu ton ridicat) "gând", sì (cu ton scăzut) înseamnă "patru" și sǐ (cu un ton profund scăzut și apoi crescut) înseamnă "moarte". Limbile tonale apar adesea/frecvent în Asia de Est (printre altele, în alte limbi chinezești, burmeza, thai și vietnameza), se găsesc de asemenea în Africa(Yoruba) sau pe ambele continene americane(Navajo).
|
|
|
Некоторые языки используют тон (высоту звука), чтобы различать слова. Одним из лучших примеров этому будет северокитайский язык (мандаринский китайский), в котором есть четыре тона. Например, sī (с высоким тоном) значит “мысль”, sì (с нисходящим тоном) значит “четыре” и sǐ (с низким нисходящим и восходящим тоном) значит “смерть”. Тоновые языки распространенное явление в Восточной Азии (другие языки Китая, бирманский, тайский, вьетнамский и многие другие), они также встречаются в Африке (йоруба) и в обоих Америках (навахо).
|
|
|
V niektorých jazykoch výška tónu rozlišuje význam slov. Jedným z najznámejších príkladov je mandarínska čínština, ktorá využíva štyri typy tónov, kde napr. slovo sī (s vysokým tónom) znamená „myšlienka“, sì (s klesajúcim tónom) znamená „štyri“ a sǐ (s mierne klesajúcim a stúpajúcim tónom) znamená „smrť“. Tónové jazyky sa používajú hlavne vo východnej Ázii (ďalšie čínske jazyky, barmčina, thajčina, vietnamčina a iné), ale aj v Afrike (jorubčina) a Amerike (navajo).
|
|
|
Nekateri jeziki uporabljajo tone za razlikovanje med besedami. Eden od najbolj znanih primerov je mandarinska kitajščina, ki pozna štiri tone. Denimo sī (z visokim tonom) pomeni "misel", sì (s padajočim tonom) pomeni "štiri" in sǐ (z nizkim padajočim in naraščajočim tonom) pomeni "smrt". Tonalni jeziki so razširjeni v Vzhodni Aziji (med ostalimi tudi drugi kitajski jeziki, burmanski, tajski in vietnamski) vendar jih najdemo tudi v Afriki (Yourba) in Amerikah (Navajo).
|
|
|
En del språk använder toner för att särskilja ord. Ett av de mest kända exemplen är mandarin, som har fyra toner. Till exempel, sī (med en hög ton) betyder "tanke", sì (med en fallande ton) betyder "fyra" och sǐ (med en låg fallande och stigande ton) betyder "död". Tonspråk är vanliga i Östasien (t.ex. andra kinesiska språk, burmesiska, thailändska och vietnamesiska), men finns också i Afrika (yoruba) och Amerika (navajo).
|
|
|
Dažās valodās ar zilbes intonāciju ir atšķirami vārdi. Viens no vislabāk zināmajiem piemēriem ir ķīniešu mandarīns, kurā ir četras zilbes intonācijas. Piemēram, sī (ar kāpjošu intonāciju) nozīmē "doma", sì (ar krītošu intonāciju) nozīmē "četri" un sǐ (ar zemu krītošu un kāpjošu intonāciju) nozīmē "nāve". Tonālās valodas ir izplatītas Austrumāzijā (pārējās ķīniešu valodas, birmiešu, taju, vjetnamiešu un citas) un ir atrodamas Āfrikā (joruba) un Amerikā (navahu valoda).
|
|
|
Úsáideann roinnt teangacha an ton chun focail a idirdhealú óna chéile. Ar cheann de na samplaí is cáiliúla tá Mandairínis-Sínis, a bhfuil ceithre thon aici. Mar shampla, ciallaíonn sī (le ton ard) "smaoineamh", ciallaíonn sì (le ton atá ag titim) "ceithre" agus ciallaíonn sǐ (le ton íseal agus é ag titim agus ansin ag ardú) "bás". Tá teangacha ton coitianta in Oirthear na hÁise (teangacha Síneacha eile, Burmais, Téalainnis, Vítneaimis agus cinn eile) ach tá siad le fáil freisin san Afraic (Iarúibis) agus i Meiriceá (Navachóis).
|
