Dictionnaire en plus de cent langues et plus d’un milliard d’exemples de traductions

Langues sources	Langues cibles

Keybot 4 Résultats www.amt.it

Pragmatics / Babylon ::...

Montrer texte Montrer source en cache Montrer URL avec texte source	Some words lexically contain a presupposition: when we finish something, the beginning is presupposed. The sentence You are late again suggests that this is not the first time. Questions like When /why Peter did come? presuppose the fact that Peter came.
Comparer pages textes Comparer pages HTM Montrer URL avec texte source Montrer URL avec langue cible Définir lingvo.info comme domaine prioritaire	Les présuppositions peuvent être existentielles, comme dans l’exemple précédent, mais aussi factitives : quand quelqu’un dit « Je suis content que Pierre soit venu » ou « Je suis furieux que Pierre soit venu », le fait que Pierre est venu est toujours vrai. Certains mots contiennent une présupposition lexicale : quand on termine quelque chose, un commencement est présupposé. La phrase « Tu es encore en retard » sous-entend que ce n’est pas la première fois. Une question comme « Quand/pourquoi Pierre est-il venu ? » présuppose que Pierre est venu.
Comparer pages textes Comparer pages HTM Montrer URL avec texte source Montrer URL avec langue cible Définir lingvo.info comme domaine prioritaire	Sie können existenziell sein, wie in dem vorigen Fall, oder auch tatsachenbezogen: ob jemand sagt: Ich freue mich, dass Peter kam oder Ich bin wütend, dass Peter kam, die Tatsache, dass Peter kam, bleibt wahr. Manche Wörter enthalten lexikalisch eine Voraussetzung: wenn wir etwas beenden, ist das Anfangen vorausgesetzt. Der Satz Du kommst wieder zu spät unterstellt, dass dies nicht das erste Mal ist. Sätze wie Wann / warum ist Peter gekommen? setzt voraus, dass Peter gekommen ist.
Comparer pages textes Comparer pages HTM Montrer URL avec texte source Montrer URL avec langue cible Définir lingvo.info comme domaine prioritaire	Las presuposiciones puede ser existenciales como en el caso anterior o factivas cuando alguien dice: Me alegro de que venga Pedro o Me molesta que venga Pedro, el hecho de que Pedro viene sigue siendo cierto. Algunas palabras contienen léxicamente una presuposición: cuando terminamos algo estamos presuponiendo su comienzo. La frase “Has vuelto a llegar tarde” sugiere que no es la primera vez que lo haces. Preguntas como “¿Cuándo/Por qué viene Pedro?” presuponen que Pedro viene.
Comparer pages textes Comparer pages HTM Montrer URL avec texte source Montrer URL avec langue cible Définir lingvo.info comme domaine prioritaire	Le presupposizioni possono essere esistenziali, come nel caso precedente, o faitive quando qualcuno dice: Sono contento che venga Peter o Mi disturba che venga Peter, il fatto che Peter venga rimane vero. Alcune parole contengono lessicalmente una presupposizione: qquando finiamo qualcosa, stiamo presupponendo il suo inizio. La frase Sei di nuovo in ritardo suggerisce che non è la prima volta che lo fai. Domande come Quando/Perché viene Peter?{/I} presuppongo il fatto che Pietro debba venire.
Comparer pages textes Comparer pages HTM Montrer URL avec texte source Montrer URL avec langue cible Définir lingvo.info comme domaine prioritaire	Ze kunnen existentieel zijn, zoals in het vorige geval, factief of iemand zegt: Ik ben blij dat Peter gekomen is ofwel Ik ben woedend dat Peter gekomen is{/i }, het blijft een feit dat Peter gekomen is. Sommige woorden bevatten lexicaal een presuppositie: als we iets afwerken, wordt het begin voorondersteld. De zin Je bent weer te laat suggereert dat dit niet de eerste keer is. Vragen, zoals Wanneer/ waarom kwam Peter?{/I} vooronderstellen dat Peter kwam.
Comparer pages textes Comparer pages HTM Montrer URL avec texte source Montrer URL avec langue cible Définir lingvo.info comme domaine prioritaire	Те могат да бъдат екзистенциални, както в предишния случай, фактивни, когато някой казва: Радвам се, че Петър дойде или Бесен съм, че Петър дойде, фактът, че Петър е дошъл, остава верен. Някои думи лексикално съдържат пресупозиции: когато свършим нещо, началото се предполага. Съждението Вие отново закъсняхте подсказва, че това не е за първи път. Въпрос като Кога/защо е дошъл Петър? предполага факта, че Петър е дошъл.
Comparer pages textes Comparer pages HTM Montrer URL avec texte source Montrer URL avec langue cible Définir lingvo.info comme domaine prioritaire	Mogu biti postojeće kao u prethodnom slučaju, stvarne kad netko kaže ‘Veselim ste što je Petar došao’ ili ‘Ljutim se da je Petar došao’. U oba slučaja činjenica da je Petar došao ostaje istinitila. Neke riječi (leksika) sadrže pretpostavke: ako završimo nešto, pretpostavlja se početak. Rečenica ‘Vi ste opet zakasnili’ sugerira da se to ne događa prvi put. Pitanja kao ‘Kada/zašto je Petar došao?’ pretpostavljaju činjenicu da je Petar došao.
Comparer pages textes Comparer pages HTM Montrer URL avec texte source Montrer URL avec langue cible Définir lingvo.info comme domaine prioritaire	Præsuppositioner kan være existentielle (som i ovenstående eksempel), men kan også være styret af såkaldte faktive verber. Uanset om man siger Jeg glæder mig over at Peter kom eller Det ærgrer mig at Peter kom, forbliver det sandt at Peter kom. Selv spørgsmål som Hvornår/hvorfor kom Peter implikerer samme forhold. Nogle ord indebærer en præsupposition rent leksikalsk: Når vi afslutter noget, er det underforstået, at der har været en begyndelse. Og Sætningen Du er igen kommet for sent insinuerer at det ikke er første gang.
Comparer pages textes Comparer pages HTM Montrer URL avec texte source Montrer URL avec langue cible Définir lingvo.info comme domaine prioritaire	Need võivad olla eksistentsiaalsed nagu eelmises näites, faktipõhised, kui öeldakse: Olen rõõmus, et Peter tuli või Olen tulivihane, et Peter tuli - tõsiasi, et Peter tuli, jääb tõeseks. Mõned sõnad sisaldavad iseenesest presupositsiooni: kui me midagi lõpetame, on eeldatud, et seda on ka alustatud. Lause Jälle sa jääd hiljaks annab vihje, et see pole esimene kord. Selliste küsimuste puhul nagu Millal/miks Peter tuli? on presupositsioon tõsiasi, et Peter tuli.
Comparer pages textes Comparer pages HTM Montrer URL avec texte source Montrer URL avec langue cible Définir lingvo.info comme domaine prioritaire	Az előfeltevések lehetnek existenciálisak, mint az előbbi esetben, tényszerűek, pl. amikor valaki azt mondja: örülök, hogy Péter megjött vagy mérges vagyok, hogy Péter megjött, ezektől a kijelentésektől függetlenül igaz az a tény, hogy Péter megjött. Bizonyos szavak lexikai előfeltevést tartalmaznak: ha befejezünk valamit, akkor azt el is kezdtük. Az a mondat, hogy újból elkéstél, azt sugallja, hogy ez nem először fordult elő. Az olyan kérdések, mint Mikor / miért jött Péter? feltételezik azt a tényt, hogy Péter megjött.
Comparer pages textes Comparer pages HTM Montrer URL avec texte source Montrer URL avec langue cible Définir lingvo.info comme domaine prioritaire	Jie gali būti egzistenciniai, kaip ankstesniame atvejyje, o taip pat faktiniais. Jeigu kažkas sako: Aš džiaugiuosi, kad Piteris atėjo arba Aš įsiutęs, nes Piteris atėjo, tas faktas, kad Piteris atėjo, išlieka tiesa. Kai kurie žodžiai leksiškai turi presupoziciją, kai mes užbaigiame vieną, galima spėti, kad tas procesas turėjo pradžią, tai - presupozicija. Teiginys Tu vėl pavėlavai, leidžia spėti, kad tai įvyksta jau ne pirmą kartą. Klausimai kodėl/kur Piteris atėjo? leidžia spėti, kad Piteris atėjo.
Comparer pages textes Comparer pages HTM Montrer URL avec texte source Montrer URL avec langue cible Définir lingvo.info comme domaine prioritaire	Mogą to być sądy egzystencjalne, jak w poprzednim przykładzie, bądź presupozycje faktywne: jeśli ktoś powie „Cieszę się, że Piotr przyszedł” lub „Jestem wściekły, że Piotr przyszedł”, to w obu przypadkach prawdziwy jest fakt, że Piotr przyszedł. Ukryte założenie może być leksykalne: zawarte jest w samych słowach. Na przykład: kiedy coś kończymy, należy założyć, że musieliśmy to rozpocząć; zdanie „Znowu się spóźniłeś” sugeruje, iż to nie zdarzyło się po raz pierwszy; w pytaniach typu: „Kiedy/ Dlaczego Piotr przyszedł?” zawarte jest założenie, że Piotr przyszedł.
Comparer pages textes Comparer pages HTM Montrer URL avec texte source Montrer URL avec langue cible Définir lingvo.info comme domaine prioritaire	Ele pot fi existențiale, ca în cazul de mai sus, dar șifactuale, când cineva spune: Mă bucur că Petre vine Sunt furios că Petre a venit, faptul că Petre a venit, rămâne real. Unele cuvinte conțin lexical o supoziție: când terminăm ceva, începutul este presupus. Propoziția Tu vii din nou prea târziu subîntețege că asta nu e prima oară. Propoziții precum Când /De ce a venit Petre? presupun, că Petre a venit.
Comparer pages textes Comparer pages HTM Montrer URL avec texte source Montrer URL avec langue cible Définir lingvo.info comme domaine prioritaire	Poznáme existenčné presupozície, s akými sme sa stretli v predchádzajúcom príklade, a faktické presupozície: napr. ak niekto povie „Som rád, že Peter prišiel“ alebo „Som nazlostený, že Peter prišiel“, tak je v oboch prípadoch pravdou, že Peter prišiel. Niektoré slová obsahujú sémantické presupozície: keď sa nejaký dej končí, predpokladáme, že mal aj svoj začiatok. Veta Opäť meškáš naznačuje, že sa to nestalo prvýkrát. Otázky Kedy/prečo Peter prišiel? sa zakladajú na predpoklade, že Peter prišiel.
Comparer pages textes Comparer pages HTM Montrer URL avec texte source Montrer URL avec langue cible Définir lingvo.info comme domaine prioritaire	Lahko so eksistencialne, kot v prejšnjem primeru, dejanske, če nekdo reče: Vesela sem, da je Peter prišel. ali Jezen sem, da je Peter prišel. ostane dejstvo, da je Peter prišel, resnično. Nekatere besede vsebujejo presupozicijo leksikalno: ko nekaj končamo, je začetek predpostavljen. Stavek Spet si pozen. predpostavlja, da ni prvič. Vprašanja kot Kdaj/zakaj je Peter prišel? predpostavljajo dejstvo, da je Peter prišel.
Comparer pages textes Comparer pages HTM Montrer URL avec texte source Montrer URL avec langue cible Définir lingvo.info comme domaine prioritaire	Presuppositioner kan vara existentiella som i det tidigare fallet, eller faktaförmedlande som när någon säger: Jag är glad att Peter kom eller Jag är rasande för att Peter kom: det faktum att Peter kom, är fortfarande sant. Vissa ord innehåller en presupposition lexikalt: När vi avslutar något, förutsätts en början. Meningen Du är sen igen, förmedlar att detta inte är första gången. Frågor som När/varför kom Peter? förutsätter det faktum att Peter kom.
Comparer pages textes Comparer pages HTM Montrer URL avec texte source Montrer URL avec langue cible Définir lingvo.info comme domaine prioritaire	Viņas var būt eksistenciālas, kā iepriekšējā gadījumā, faktuālas, kad kāds saka: Esmu priecīgs, ka Pīters atnāca vai Esmu dusmīgs, ka Pīters atnāca, tam faktam, ka Pīters atnāca, ir taisnība. Daži vārdi leksikāli satur presupozīciju: kad mēs beidzam kaut ko, sākums ir presuponējams. Teikums Tu atkal nokavēji liek domāt, ka tā nav pirmā reize. Tādi jautājumi, kā Kad / kāpēc Pīters atnāca? presuponē faktu, ka Pīters atnāca.
Comparer pages textes Comparer pages HTM Montrer URL avec texte source Montrer URL avec langue cible Définir lingvo.info comme domaine prioritaire	Is féidir leo a bheith eiseach mar atá sa chás roimhe seo, {fíorasach nuair a deir duine éigin: Tá áthas orm gur tháinig Peadar nó Táim ar buile gur tháinig Peadar {/ i } is fíor fós gur tháinig Peadar. Bíonn réamhghlacan {foclóireachta ag roinnt focal: nuair a chríochnaímid rud éigin, réamhghlactar leis gur thosaíomar. Tá le tuiscint ón abairt Tá tú déanach arís {/ i} nach í seo an chéad uair. Ceisteanna amhail Cathain/cén fáth a tháinig Peadar? , tá réámhghlacan iontu gur tháinig Peadar.

Language families / Bab...

Montrer texte Montrer source en cache Montrer URL avec texte source	At present it is simply impossible to know if all languages come from a common ancestor. If an original human language did exist, it would have been spoken tens of thousands of years ago (if not more).
Comparer pages textes Comparer pages HTM Montrer URL avec texte source Montrer URL avec langue cible Définir lingvo.info comme domaine prioritaire	Plus les langues sont éloignées, plus il peut être difficile de déterminer si elles ont un lien de parenté. Par exemple, aucun linguiste ne doute que l’espagnol et l’italien appartiennent à la même famille, mais l’existence des langues altaïques (qui incluraient entre autres le turc et le mongol) est controversée et n’est pas acceptée par tous les linguistes. Il est, à l’heure actuelle, impossible de savoir si toutes les langues descendent d’un ancêtre commun. Si une langue humaine originelle a existé, celle-ci n’est plus parlée depuis des dizaines de milliers d’années, sinon plus. Cela rend les comparaisons très difficiles, voire impossibles.
Comparer pages textes Comparer pages HTM Montrer URL avec texte source Montrer URL avec langue cible Définir lingvo.info comme domaine prioritaire	Je weiter Sprachen voneinander entfernt sind, desto schwieriger kann es sein, eine Verwandtschaft zwischen ihnen festzustellen. So bezweifelt beispielsweise kein Sprachwissenschaftler, dass Spanisch und Italienisch miteinander verwandt sind; die Existenz der altaischen Sprachfamilie jedoch (die z.B. Türkisch und Mongolisch einschließen würde) ist umstritten und wird nicht von allen Sprachwissenschaftlern akzeptiert. Gegenwärtig ist es schlicht unmöglich, mit Sicherheit zu sagen, ob alle Sprachen von einem gemeinsamen Vorfahren abstammen. Wenn es einmal eine ursprüngliche Sprache der Menschheit gegeben haben sollte, wäre sie vor Zehntausenden von Jahren gesprochen worden, wenn nicht noch früher. Dies macht es extrem schwierig oder gar unmöglich, Vergleiche zu ziehen.
Comparer pages textes Comparer pages HTM Montrer URL avec texte source Montrer URL avec langue cible Définir lingvo.info comme domaine prioritaire	La siguientes lenguas provienen las unas de las otras. Lo más complicado sería determinar si existe una relación genética entre ellas. Por ejemplo, no cabe la menor duda de que el español y el italiano están relacionados pero la existencia de la familia Altaica (que incluiría el turco y el mongol) es controvertida y no aceptada por todos los lingüistas. Por el momento es imposible saber si todas las lenguas provienen de un ancestro común. Si existió una lengua humana original, esta habría sido hablada hace miles de años (o más). Lo que hace extremadamente difícil si no imposible realizar un trabajo de comparación.
Comparer pages textes Comparer pages HTM Montrer URL avec texte source Montrer URL avec langue cible Définir lingvo.info comme domaine prioritaire	Le lingue seguenti provengono le une dalle altre. La maggior difficoltà è determinare se esiste una relazione genetica tra di loro. Ad esempio, nessun linguista dubita che spagnolo e italiano siano relazionati, ma l'esistenza della famiglia altaica (che includerebbe turco e mongolo) è controversa e non accettata da tutti i linguisti. Allo stato attuale è semplicemente impossibile sapere se tutte le lingue provengono da un antenato comune. Se è esistito un originale linguaggio umano, questo sarebbe stato usato decine di migliaia di anni fa (se non di più). Questo rende estremamente difficile o addirittura impossibile effettuare un lavoro di comparazione.
Comparer pages textes Comparer pages HTM Montrer URL avec texte source Montrer URL avec langue cible Définir lingvo.info comme domaine prioritaire	Hoe verder talen van elkaar staan, hoe moeilijker het is om te bepalen of er een genetische relatie tussen bestaat. Bijvoorbeeld, geen enkele linguïst betwijfelt dat Spaans en Italiaans verwant zijn, maar het bestaan van de Altaïsche familie (die Turks en Mongools omvat) is controversieel en wordt niet aanvaard door alle taalkundigen. Op dit ogenblik is het gewoon onmogelijk om te weten of alle talen uit een gemeenschappelijke voorouder stammen. Als er een oorspronkelijke menselijke taal bestond, zou die tienduizenden jaren (of nog meer) geleden gesproken zijn. Dit maakt vergelijken uiterst moeilijk, zo niet ondoenbaar.
Comparer pages textes Comparer pages HTM Montrer URL avec texte source Montrer URL avec langue cible Définir lingvo.info comme domaine prioritaire	Колкото по-далечни са езиците един от друг, толкова по-трудно може да бъде да се определи дали има генетична връзка между тях. Например, никой лингвист не се съмнява, че испанският и италианският са свързани, но съществуването на алтайското семейство (което би включвало турски и монголски) е противоречиво и не е прието от всички лингвисти. В момента е просто невъзможно да се знае дали всички езици произлизат от един общ прародител. Ако оригиналният човешки език съществуваше, щеше да е бил говорен десетки хиляди години назад (ако не и повече). Това прави сравненията изключително трудни или дори невъзможни.
Comparer pages textes Comparer pages HTM Montrer URL avec texte source Montrer URL avec langue cible Définir lingvo.info comme domaine prioritaire	Što su jezici udaljeniji, to je teže utvrditi da li postoji odnos srodstva među njima. Npr. nijedan lingvist ne sumnja da su španjolski i talijanski srodni, ali postojanje altajske porodice (koja obuhvaća i turski i mongolski) je osporavano i nije prihavćeno od mnogih lingvista. Danas uopće nije moguće znati, potiču li svi jezici iz zajedničkog prajezika. Ako postoji ishodišni ljudski jezik, bio je u upotrebi prije više desetaka tisuća godina (ili više). To čini usporedbe teškim ili čak nemogućim.
Comparer pages textes Comparer pages HTM Montrer URL avec texte source Montrer URL avec langue cible Définir lingvo.info comme domaine prioritaire	Jo større den udviklingsmæssige afstand er mellem to sprog, desto vanskeligere bliver det at fastslå, om der findes en "genetisk" relation imellem dem. Således tvivler ingen lingvist på at spansk og italiensk er beslægtet, men eksistensen af den altaiske sprogfamilie (der menes at inkludere tyrkisk og mongolsk) er mere kontroversiel, og accepteres ikke af alle lingvister. Og det er i øjeblikket endnu ganske umuligt at sige om alle sprog går tilbage til én fælles forløber. Hvis ét menneskeligt ursprog har eksisteret, er det blevet talt for titusindvis af år siden, om ikke mere. Dette gør alle desangående sammenligninger særdeles vanskeligt eller ligefrem umulige at udføre.
Comparer pages textes Comparer pages HTM Montrer URL avec texte source Montrer URL avec langue cible Définir lingvo.info comme domaine prioritaire	Mida kaugemad on keeled üksteisest, seda raskem on kindlaks teha, kas nende vahel on geneetiline seos. Näiteks ei kahtle ükski keeleteadlane, et hispaania ja itaalia keel on sugulaskeeled, aga altai keelerühm (kuhu arvatakse türgi ja mongoli keel) sisaldab vasturääkivusi ja mitte kõik keeleteadlased ei aktsepteeri seda. Praegusel hetkel on lihtsalt võimatu teada, kas kõik keeled pärinevad ühisest algkeelest. Kui inimestel oli see algkeel olemas, siis kõneldi seda kümneid tuhandeid, kui mitte rohkem aastaid tagasi. See muudab võrdlemise erakordselt keerukaks, kui mitte võimatuks.
Comparer pages textes Comparer pages HTM Montrer URL avec texte source Montrer URL avec langue cible Définir lingvo.info comme domaine prioritaire	Minél távolabb vannak a nyelvek egymástó, annál nehezebb meghatározni, hogy van-e köztük genetikai rokonság. Például, egyetlen nyelvész sem kételkedik abban, hogy spanyol és az olasz rokonságban van, de az altáji nyelvcsalád léte (amely magában foglalja a törököt és a mongolt) ellentmondásos, és nem minden nyelvész fogadja el. Jelenleg egyszerűen lehetetlen megállapítani, hogy minden nyelv egy közös őstől származik-e. Ha létezett egy emberi ősnyelv, akkor azt több tízezer évvel ezelőtt (ha nem több) beszélték volna. Ez az összehasonlítást rendkívül nehézzé vagy inkább lehetetlenné teszi.
Comparer pages textes Comparer pages HTM Montrer URL avec texte source Montrer URL avec langue cible Définir lingvo.info comme domaine prioritaire	Kuo labiau kalbos nutolusios viena nuo kitos, tuo sunkiau aptikti jų genetinius ryšius. Pavyzdžiui, nei vienas lingvistas nesuabejos, kad ispanų ir italų kalbos susijusios. Tuo tarpu altajų kalbų šeimos egzistavimas (kuri turėtų vienyti turkų ir mongolų kalbas) daug kam kelia abejonių. Šiuo momentu tiesiog neįmanoma sužinoti, ar visos kalbos turi vieną bendrą protėvį. Jeigu bendra žmonių prokalbė egzistavo, tai ja turėjo kalbėti dešimt tūkstančių metų atgal ( jei ne daugiau). Tai paverčia lyginimą nepaprastai sudėtingu, o gal ir neįmanomu procesu.
Comparer pages textes Comparer pages HTM Montrer URL avec texte source Montrer URL avec langue cible Définir lingvo.info comme domaine prioritaire	Im bardziej odległe od siebie są dane języki, tym trudniej określić ich genetyczny związek. Na przykład, żaden językoznawca nie wątpi w pokrewieństwo języka hiszpańskiego z językiem włoskim, ale istnienie ałtajskiej rodziny językowej (do której należałyby języki turecki i mongolski) jest dla niektórych badaczy sprawą kontrowersyjną. Stwierdzenie, czy wszystkie języki pochodzą od jednego przodka, jest obecnie po prostu niemożliwe. Jeśli rzeczywiście istniał jeden pierwotny język, musiałby funkcjonować dziesiątki tysięcy lat temu (jeśli nie dawniej), co czyni porównania zadaniem bardzo trudnym, a nawet niemożliwym do wykonania.
Comparer pages textes Comparer pages HTM Montrer URL avec texte source Montrer URL avec langue cible Définir lingvo.info comme domaine prioritaire	Cu cât limbile sunt mai îndepărtate unele de altele, cu atât mai greu poate fi stabilită o inrudire între ele. De exemplu, niciun lingvist nu se indoiește că spaniola și italiana aparțin aceleiași familii, dar existența limbilor altaice (care ar include între altele turca și mongola) este controversată și nu a fost acceptată de toți lingviștii. Este imposibil la ora actuală să știm, dacă toate limbile descind dintr-un ascendent comun. Dacă ar fi existat cândva o limbă originală umană, ea ar fi fost vorbită cu zeci de mii de ani înainte, dacă nu chiar mai devreme. Acest lucru face extrem de dificil sau aproape imposibil să faci comparații.
Comparer pages textes Comparer pages HTM Montrer URL avec texte source Montrer URL avec langue cible Définir lingvo.info comme domaine prioritaire	Чем сильнее языки удалены друг от друга, тем труднее обнаружить генетические связи между ними. Например, ни один из лингвистов не сомневается, что испанский и итальянский языки связаны, между тем, существование алтайской языковой семьи (с включением турецкого и монгольского языков) подвергается сомнению и не признается всеми лингвистами. В настоящий момент просто невозможно узнать, происходят ли все языки от одного предка. Если единый человеческий язык существовал, то на нем должны были говорить десять тысяч лет назад (если не больше). Это делает сравнение чрезвычайно сложным или даже в невыполнимым.
Comparer pages textes Comparer pages HTM Montrer URL avec texte source Montrer URL avec langue cible Définir lingvo.info comme domaine prioritaire	Čím sú jazyky od seba vzdialenejšie, tým zložitejšie sa určujú ich genetické vzťahy. Žiadny lingvista napríklad nepochybuje, že španielčina a taliančina sú príbuzné jazyky, ale existencia altajskej jazykovej rodiny, ktorá zahŕňa turečtinu a mongolčinu, je sporná a neuznávajú ju všetci lingvisti. V súčasnosti nemôžeme potvrdiť ani vyvrátiť, či mali všetky jazyky spoločný protojazyk. V prípade, že niekedy existoval jeden pôvodný ľudský jazyk, hovorilo sa ním pred desiatkami tisícok rokov (ak nie viac), z čoho vyplýva, že akékoľvek porovnávanie by bolo mimoriadne zložité alebo až nerealizovateľné.
Comparer pages textes Comparer pages HTM Montrer URL avec texte source Montrer URL avec langue cible Définir lingvo.info comme domaine prioritaire	Bolj ko so jeziki oddaljeni drug od drugega, težje je določiti, ali med njimi obstaja genetska povezava. Noben lingvist na primer ne dvomi v to, da sta španski in italijanski jezik sorodstveno povezana, po drugi strani pa je obstoj altajske jezikovne družine (ki bi vključevala turški in mongolski jezik) kontroverzen in ga ne priznavajo vsi lingvisti. Trenutno je preprosto nemogoče vedeti, ali vsi jeziki prihajajo iz istega skupnega prednika. Če je obstajal izvorni človeški jezik, so ga govorili pred več desettisoč leti (če ne še prej). Zaradi tega so takšne primerjave zelo težke, če ne celo nemogoče.
Comparer pages textes Comparer pages HTM Montrer URL avec texte source Montrer URL avec langue cible Définir lingvo.info comme domaine prioritaire	Ju längre språk är från varandra, desto svårare kan det vara att avgöra om de är besläktade. Till exempel tvivlar ingen lingvist på att spanska och italienska är släkt, men förekomsten av den altaiska familjen (som skulle innehålla turkiska och mongoliska) är kontroversiell och accepteras inte av alla lingvister. För närvarande är det helt enkelt omöjligt att veta om alla språk kommer från en gemensam föregångare. Om ett ursprungligt mänskligt språk skulle ha existerat, skulle det ha talats för tiotusentals år sedan, om inte mer. Detta gör att det är extremt svårt och ibland omöjligt att utföra jämförelser.
Comparer pages textes Comparer pages HTM Montrer URL avec texte source Montrer URL avec langue cible Définir lingvo.info comme domaine prioritaire	Jo tālāk valodas ir viena no citas, jo grūtāk ir noskaidrot, vai starp viņām pastāv ģenētiskā radniecība. Piemēram, lingvistiem nav nekādu šaubu par spāņu un itāļu valodu radniecību, bet altajiešu valodu saimes (kura varētu iekļaut turku un mongoļu valodas) eksistēšana ir apstrīdama un nav visu lingvistu atzīta. Pat ja visas valodas nāk no kopīga priekšteča, šobrīd to ir vienkārši neiespējams uzzināt. Ja pirmā cilvēku valoda eksistēja, šī varētu būt runāta pirms desmitiem tūkstošu gadu (ja ne vairāk). Šis apstāklis padara salīdzinājumus ārkārtīgi grūtus vai pat neiespējamus.
Comparer pages textes Comparer pages HTM Montrer URL avec texte source Montrer URL avec langue cible Définir lingvo.info comme domaine prioritaire	Dá fhad óna chéile a bhíonn teangacha, is amhlaidh is deacra a chinneadh an bhfuil gaol ghéiniteach eatarthu. Mar shampla, níl amhras ar aon teangeolaí go bhfuil nasc idir an {Spáinnis/link} agus an Iodáilis , ach tá conspóid ag baint le fine Altaech, (lena n-áireofaí Tuircis agus Mongóilis), a bheith ann agus ní ghlacann gach teangeolaí léi. Faoi láthair, is dodhéanta a chinneadh an dtagann gach teanga ó chomhshinsearach. Má bhí teanga bhunaidh dhaonna ann, bhíodh sí á labhairt na cinata cairbreacha ó shin (nó níos faide ó shin). Déanann sé sin comparáidí thar a bheith deacair nó fiú dodhéanta.

Syntax / Babylon :: lin...

Montrer texte Montrer source en cache Montrer URL avec texte source	Individual words as well as more complex structural parts of a sentence can all be described in terms of form, that is what they are or consist of, and function, what their role in the sentence is. In the sentence The European space agency launched a space probe to Mars in 2003, for instance, there are five constituents, indicating who did (launched) what, as well as where and when.
Comparer pages textes Comparer pages HTM Montrer URL avec texte source Montrer URL avec langue cible Définir lingvo.info comme domaine prioritaire	Les mots individuels ainsi que les parties de phrases plus complexes peuvent être décrits en termes de forme, c’est-à-dire ce dont ils sont constitués, et de fonction, c’est-à-dire le rôle qu’ils jouent dans la phrase. Dans la phrase L’agence spatiale européenne a lancé une sonde spatiale vers Mars en 2003, par exemple, il y a cinq éléments qui indiquent qui a fait (lancé) quoi, où et quand. L’élément principal est le verbe a lancé qui régit directement les arguments qui et quoi (appelés sujet et objet en théorie syntaxique), et plus librement les compléments de temps et de lieu (appelés compléments circonstanciels). Ces composants fonctionnels peuvent être considérés comme des emplacements qui peuvent être remplis par des mots ou groupes de mots de diverses formes syntaxiques. Ainsi, le sujet l’agence spatiale européenne n’est pas seulement une excellente alternative à la NASA, mais aussi un groupe de mots appelé groupe nominal (GN) parce que son noyau est un nom, et parce qu’il peut être remplacé par un seul nom (propre), l’ESA, ou par un pronom, elle. Toutes les langues peuvent exprimer qui-fait-quoi-quand-où, mais elles le font en mettant les éléments dans des ordres très divers (typologie).
Comparer pages textes Comparer pages HTM Montrer URL avec texte source Montrer URL avec langue cible Définir lingvo.info comme domaine prioritaire	Alle einzelnen Wörter wie auch alle komplexeren strukturellen Teile eines Satzes können der Form nach beschrieben werden, das heißt danach, was sie sind oder woraus sie bestehen, und der Funktion nach, das heißt nach der Rolle, die sie im Satz spielen. Der Satz Die Europäische Raumfahrtagentur startete 2003 eine Weltraumsonde zum Mars zum Beispiel besteht aus fünf Bestandteilen, die angeben, wer hat (gestartet) was, dazu wo und wann. Der Hauptbestandteil ist das Verb startete, von dem die Angaben wer und was direkt abhängen (diese werden in der syntaktischen Theorie Subjekt und Objekt genannt), und etwas lockerer gehören dazu, wie Satelliten, die Zeit- und Ortsangaben (Adverbiale genannt). Solche funktionalen Bestandteile kann man sich als Anschlussstellen vorstellen, an denen man Infomaterial von unterschiedlicher syntaktischer Form anschließen kann. So ist das Subjekt Die Europäische Raumfahrtagentur (ESA) nicht nur eine große Alternative zur NASA, sondern eine Wortgruppe, Nominalphrase (np) genannt, weil es von einem Substantiv angeführt wird und weil es von einem einfachen Substantiv oder Eigennamen, ESA, oder einem Pronomen es ersetzt werden kann. Während alle Sprachen wer-tut-was-wann-wo ausdrücken können, tun sie dies auf äußerst verschiedene Weise, was die Anordnung (Typologie) betrifft.
Comparer pages textes Comparer pages HTM Montrer URL avec texte source Montrer URL avec langue cible Définir lingvo.info comme domaine prioritaire	Tanto las palabras individuales como otras partes de la frase estructuralmente más complejas pueden ser descritas en términos de forma, es decir de aquello de lo que se componen las palabras y función, el papel de estas en la frase. En la frase La agencia espacial europea lanzó una nave espacial a Marte en 2003, por ejemplo, hay cinco constituyentes que indican quién hizo (lanzó) qué, dónde y cuándo. El constituyente principal es el verbo lanzó que controla directamente el quién y el qué (llamados sujeto y objeto en la teoría sintáctica. Y menos directamente el tiempo y el lugar (denominadoscomplementos circunstanciales. Dichos constituyentes podrían ser entendidos como espacios a rellenar con una forma sintáctica que varía. El sujeto la agencia europea espacial no es solo una gran alternativa a la NASA, es también un conjunto de palabras denominado grupo nominal porque está encabezado por un sustantivo y porque puede ser sustituido bien por un nombre (propio) ESA, bien por un pronombre nominal ella. Aunque todas las lenguas pueden expresar quién-hizo-qué-dónde-cómo, lo hacen de formas muy diferentes en lo que se refiere a la tipología del orden de los constituyentes.
Comparer pages textes Comparer pages HTM Montrer URL avec texte source Montrer URL avec langue cible Définir lingvo.info comme domaine prioritaire	Sia le singole parole che le altre parti della frase più complesse strutturalmente possono essere descritte in termini di forma, ossia attraverso la loro composizione e funzione, il loro ruolo nella frase. Nella frase l'agenzia spaziale europea ha lanciato una navicella spaziale su Marte nel 2003 ad esempio, ci sono cinque costituenti che indicano cos'ha fatto (ha lanciato) cosa, dove e quando. Il costituente principale è il verbo ha lanciato, che controlla direttamente il che e il cosa (denominati soggetto e oggetto nella teoria sintattica), e più genericamente il tempo e il luogo (denominati avverbi circostanziali). Tali componenti funzionali possono essere pensati come spazi da riempire con una forma sintattica che varia. Il soggetto, l'agenzia spaziale europea è non solo una grande alternativa per dire NASA, ma anche un gruppo di parole, denominato sintagma nominale, perché è retto da un sostantivo, e perché esso può essere sostituito da un nome (proprio) ESA o un pronome nominale essa. Anche se tutte le lingue possono esprimere chi-fa-cosa-quando-dove, esse lo fanno in maniera differente per quanto concerne la tipologia dell'ordine dei costituenti.
Comparer pages textes Comparer pages HTM Montrer URL avec texte source Montrer URL avec langue cible Définir lingvo.info comme domaine prioritaire	Afzonderlijke woorden en meer complexe structurele delen van een zin kunnen allemaal in termen van vorm beschreven worden, dat is wat ze zijn of waaruit ze bestaan, en functie, welke rol ze spelen in de zin. Bijvoorbeeld De Europese ruimtevaartorganisatie lanceerde een ruimtesonde naar Mars in 2003, bestaat uit vijf zinsdelen, die aangeven wie deed (lanceerde) wat en waar en wanneer. Het kernbestanddeel is het werkwoord lanceerde, dat rechtstreeks slaat op de argumenten wie en wat (het zogenaamde onderwerp en voorwerp in de syntaxis-theorie), en meer los ervan de tijd- en plaats-bepalingen (de zogenaamde bijwoordelijke bepalingen). Dergelijke functionele zinsdelen kunnen worden als gereserveerde plaatsen worden opgevuld met materiaal van verschillende syntactische vorm. Zo is het onderwerp de Europese ruimtevaartorganisatie niet alleen een uitstekend alternatief voor NASA, maar ook een groep woorden, genaamd een substantief-groep, omdat het centrale woord een substantief is, en omdat kan worden vervangen door een eenvoudig naamwoord, ESA, of een voornaamwoord het. Alle talen kunnen uitdrukken wie-deed-wat-wanneer-waar, maar doen dat op zeer uiteenlopende manieren, waar het gaat over woordvolgorde of (topologie).
Comparer pages textes Comparer pages HTM Montrer URL avec texte source Montrer URL avec langue cible Définir lingvo.info comme domaine prioritaire	Отделните думи, както и по-сложни структурни части на изречението могат да бъдат описани от гледна точка на формата, т. е, какво са или от какво се състоят, и функцията, т.е. каква е ролята им в изречението. В изречение Европейската космическа агенция изпрати космическа сонда до Марс през 2003 г., например, има пет съставки, показващи кой извърши действието (изпрати) какво, а също и къде и кога. Основната съставна част е глаголът изпрати, който директно контролира частите кой и какво (наричани подлог и допълнение в теорията на синтаксиса), и по-слабо - второстепенните части за време и място (наричани обстоятелствени пояснения). За такива функционални съставки може да се мисли като за слотове, които се запълват с материал от различни синтактични форми. По този начин подлогът Европейската космическа агенция е не само чудесна алтернатива на NASA, но също така и група от думи, наречена именна фраза (ИФ), тъй като тя се оглавява от съществително и защото той може да бъде заменена с просто (обикновено) съществително ЕКА или местоимение тя. Въпреки че всички езици могат да изразят кой-направи-какво-кога-къде, те правят това по изключително различаващи се начини по отношение на реда на съставните части. (Типология).
Comparer pages textes Comparer pages HTM Montrer URL avec texte source Montrer URL avec langue cible Définir lingvo.info comme domaine prioritaire	Kako pojedine riječi tako i kompleksni strukturni dijelovi rečenice mogu biti opisani s aspekta forme (od kojih se sastoje), ili s aspekta funkcije (što je njihova funkcija u rečenici). Npr. u rečenici Europska svemirska agencija je lansirala svemirsku letjelicu na Mars u 2003. godini postoji 5 rečeničnih dijelova koji nas obavještavaju tko je učinio (lansirao) što, gdje i kada. Središnji dio rečenice je glagol lansirao, koji direktno kontrolira tko- i što- argumente (koje imenujemo subjektom i objektom u sintaktičkoj teoriji) a labavije kontrolira priloge vremena i mjesta (koje imenujemo priloškim oznakama. Na takve funkcionalne cjeline u rečenici možemo gledati kao na rezervirane prostore koje ćemo ispuniti različitim sintaktičkim oblicima. Tako subjekt Europska svemirska agencija nije samo odlična alternativa NASI nego je i grupa riječi koju imenujemo imeničkom grupom, jer joj je centralna riječ imenica i jer je možemo zamijeniti jednostavnom (imenskom) imenicom ESA, ili zamjenicom ona. Svi jeziici mogu izraziti tko-je učinio-što-kada-gdje ali to realiziraju na vrlo različite načine kada govorimo o redu riječi (topologiji).
Comparer pages textes Comparer pages HTM Montrer URL avec texte source Montrer URL avec langue cible Définir lingvo.info comme domaine prioritaire	Både enkelte ord or mere komplekse sætningsdele kan beskrives mht. form eller funktion, dvs. med udgangspunkt i enten hvad enheden består af, eller hvilken rolle den spiller i sætningen. I sætningen Den Europæiske Rumfartsorganisation opsendte en rumsonde til Mars i 2003, for eksempel, findes 5 sætningsled, der indikerer hvem der gjorde (opsendte) hvad, hvor(til) og hvornår. Kerneledet er verbet opsendte, der direkte styrer hvem- og hvad- elementerne, kaldet subjekt og objekt i den syntaktiske terminologi. Mere løst styrer verbet desuden de to sted- og tids-led, der kaldes adverbialer. Man kan betragte disse funktionelle led som pladsholdere der kan fyldes med materiale af varierende syntaktisk form. Således er den Europæiske Rumagentur ikke bare et fremragende alternativ til NASA, men også en gruppe ord, betegnet nominalsyntagme eller substantivsyntagme, fordi den styres af et substantiv (navneord), og fordi det kan udskiftes med et enkelt substantivisk element, fx et egenavn (ESA) eller pronomen/stedord (den). Men mens alle sprog kan udtrykke hvem-gjorde-hvad-hvor-hvornår, gør de det på vidt forskellig vis hvad angår rækefølgen af sætningsled (typologi).
Compare text pages Compare HTM pages Open source URL Open target URL Define lingvo.info as primary domain	Nii üksikuid sõnu kui ka keerukamaid strukturaalseid lauseosi võib kõiki kirjeldada vormide abil, see tähendab, mis nad on või mida sisaldavad, ja funktsioonide kaudu, missugune on nende roll lauses. Näiteks on lauses Euroopa kosmoseagentuur saatis 2003. aastal sondi Marsile viis koostisosa, mis näitavad, kes tegi (saatis), mida, samuti kus ja millal. Kõige olulisem koostisosa on verb saatis, mis otseselt kontrollib, kes ja mida (süntaksiteoorias nimetatakse subjektiks ja objektiks), vähem aega ja kohta (nimetatakse adverbideks). Selliseid funktsionaalseid koostisosi võib pidada segmentideks, mida tuleb täita varieeruva süntaktilise vormi materjaliga. Seega ei ole alus Euroopa kosmoseagentuur mitte üksnes suurepärane NASA alternatiiv, vaid ka sõnade grupp, mida nimetatakse nimisõnafraasiks, sest seda juhib nimisõna ja seda saab asendada lihtsa (päris)nimega, ESA, või nimetavalise asesõnaga see. Kõik keeled saavad väljendada kes-tegi-mida-millal-kus, aga nad teevad seda ääretult erineval moel vastavalt koostisosade järjekorrale (Tüpoloogia).
Compare text pages Compare HTM pages Open source URL Open target URL Define lingvo.info as primary domain	A mondatok egyes szavai és összetettebb szerkezeti egységei leírhatóak a forma szempontjából, vagyis az alapján, hogy mik ők, illetve miből állnak, valamint a funkció szempontjából, vagyis, hogy milyen szerepet töltenek be a mondatban. Az a mondat például, hogy "Az Európai Űrügynökség 2003-ban elindított egy űrszondát a Marsra" öt összetevőből áll, amelyek azt jelzik, hogy ki csinált (indított el) mit, illetve hová és mikor. A legfontosabb összetevő az elindított ige, amelytől közvetlenül függenek a ki és mit argumentumok (ezeket a mondattanban alanynak és tárgynak hívják), valamint az igéhez lazábban kapcsolódik az idő- és helymegjelölés, (amelyeket határozóknak hívnak). Az ilyen funkcionális összetevőket elképzelhetjük üres lyukakként, amelyeket különböző szintaktikai formájú anyagokkal kell kitöltenünk. Így az alany, az Európai Űrügynökség nem csak a NASA-nak kiváló alternatívája, hanem egyben egy olyan szócsoport is, amit főnévi csoportnak (NP - az angol noun phrase-ből) hívnak, mivel a csoport fejét egy főnév alkotja, és mivel a csoport lecserélhető egy egyszerű főnévre vagy tulajdonnévre (ESA), vagy egy (főneveket helyettesítő) személyes névmásra (ők). Bár minden nyelv ki tudja fejezni, hogy ki-csinált-mit-mikor-hol, ezt azonban minden nyelv különböző módon teszi, ami a mondatösszetevők sorrendjét illeti (l. tipológia).
Compare text pages Compare HTM pages Open source URL Open target URL Define lingvo.info as primary domain	Atskiri žodžiai, taip pat ir labiau sudėtingos sakinio struktūrinės dalys, gali būti aprašytos formos terminais, paaiškinant kas jos yra ir kas jas sudaro, ir funkcijos terminais, parodant jų vaidmenį sakinyje. Pavyzdžiui, sakinys: Europos kosminė agentūra paleido kosminį zondą į Marsą 2003 metais turi penkias sudadamąsias, nurodančias kas tai padarė, ką (paleido), o tai pat kur ir kada. Pagrindinė sudedamoji yra veiksmažodis paleido, jis tiesiogiai valdo aktantus kas ir ką (vadinasi subjektas ir objektas sintaksės teorijoje}, laisvomis aplinkybėmis, nurodančiomis laiką ir vietą (vadinasi sakinio aplinkybėmis. Tokios funkcinės sudedamosios dalys gali būti vertinamos kaip segmentai, kuriuos galima užpildyti įvairiomis sintaksės formomis. Tokiu atveju, subjektas Europos kosminė agentūra - ne tik nuostabi alternatyva amerikiečių NASA, bet ir žodžių grupė, vadinama vardinę grupe (VG), nes gali būti pakeista paprastu daiktavardžiu EKA, arba nominaliu asmenvardžiu ji. Nežiūrint to , kad visos kalbos pajėgios išreikšti idėją kas-padarė-ką-kada-kur, jos tai daro pačiais įvairiausiais būdais Tipologijos žodžių tvarkos požiūriu.
Compare text pages Compare HTM pages Open source URL Open target URL Define lingvo.info as primary domain	Zarówno pojedyncze słowa, jak i bardziej złożone strukturalne części zdania mogą być opisywane pod względem formy – czym są lub z czego się składają, oraz funkcji – jaką rolę pełnią w zdaniu. Na przykład zdanie Europejska agencja kosmiczna wystrzeliła sondę kosmiczną na Marsa w 2003 roku składa się z pięciu elementów, wskazujących: kto zrobił (wystrzelił) co, a także gdzie i kiedy. Głównym składnikiem zdania jest czasownik wystrzeliła, który bezpośrednio rządzi argumentami kto i co (w teorii syntaktycznej nazywanymi odpowiednio podmiotem i dopełnieniem) oraz mniej bezpośrednio określeniami miejsca i czasu (nazywanymi okolicznikami). Takie elementy funkcjonalne można traktować jako miejsca, które można wypełnić materiałem o różnych formach syntaktycznych. Podmiot Europejska agencja kosmiczna nie tylko stanowi alternatywę w stosunku do NASA, lecz jednocześnie jest grupą wyrazów nazywaną frazą rzeczownikową (noun phrase), ponieważ jej centralnym elementem jest rzeczownik, i ponieważ można ją zastąpić prostym rzeczownikiem (nazwą własną) – skrótem ESA lub zaimkiem osobowym ona. Schemat kto-zrobił-co-kiedy-gdzie można wyrazić we wszystkich językach, ale różnią się one znacząco pod względem kolejności tych elementów, czyli pod względem szyku (Typologia).
Compare text pages Compare HTM pages Open source URL Open target URL Define lingvo.info as primary domain	Toate cuvintele separate, ca și părțile structurale mai complexe ale unei propoziții, pot fi descrise după formă, asta înseamnă că ele sunt constituite din funcție, adică rolul pe care îl joacă în propoziție. În propoziția Agenția spațială europeană a lansat o sondă spațială spre Marte în 2003, de exemplu, există cinci elemente care indică cine a (lansat) ce, undeși când. Elementul principal este verbul a lansat care controlează direct argumentelecineși ce (denominate subiect și complement direct în teoria sintactică), și ceva mai larg aparțin acesteia, cum sateliții, complemente circumstanțiale de timp și loc numite complemente circumstanțiale). Asemenea părți componente funcționale se pot prezenta ca locuri de conexiune, la care se poate conecta materialul de informație de o diferită Form sintactică. Astfel, subiectul agenția spațială europeană nu este numai o excelentă alternativă la NASA, dar și un grup de cuvinte numite grup nominal(GN), pentru că miezul este un substantiv și pentru că el poate fi înlocuit de un singur substantiv (propriu), l’ESA, sau de un pronume, ea. În timp ce toate limbile pot exprima cine-face-ce-când-unde, ele fac acest lucru în cele mai diferite moduri/feluri, în ceea ce privește ordinea părților(tipologie)
Compare text pages Compare HTM pages Open source URL Open target URL Define lingvo.info as primary domain	Отдельные слова, также как и более сложные структурные части предложения могут быть описаны в терминах формы, то есть того, чем они являются, или того, из чего они состоят, и функции, то есть их роли в предложении. Например, в предложении: Европейское космическое агентство запустило космический зонд на Марс в 2003 году имеется пять составляющих, указывающих на то, кто это сделал (запустило) что, а также где и когда. Основной составляющий является глагол запустило, он напрямую управляет актантами кто и что (называются субъект и объект в синтаксической теории), и более свободными сопровождающими, указывающими на время и место (называются обстоятельственными членами предложения). Такие функциональные составляющие могут рассматриваться как сегменты, которые могут наполняться различными синтаксическими формами. Таким образом, субъект Европейское космическое агентство это не только замечательная альтернатива американскому НАСА, но и группа слов, называемая именной группой (ИГ), потому что она может быть заменена обычным существительным, ЕКА, или номинальным местоимением оно. Несмотря на то, что все языки могут выразить идею того, кто-сделал-что-когда-где, он делают это с невообразимо разнообразными способами с точки зрения порядка слов (Типология).
Compare text pages Compare HTM pages Open source URL Open target URL Define lingvo.info as primary domain	Jednotlivé slová, ako aj komplexnejšie časti viet môžeme definovať z hľadiska formy – čím sú, z čoho pozostávajú, a z hľadiska funkcie – akú majú vetnočlenskú platnosť. Veta Lastovičky si na našom balkóne postavili hniezdo obsahuje 5 vetných členov. Medzi hlavné vetné členy patrí podmet (lastovičky) a prísudok (si postavili). Ostatné vetné členy bližšie určujú hlavné vetné členy, nazývame ich vedľajšie (rozvíjacie) vetné členy. Predmet (hniezdo) bližšie určuje sloveso. Príslovkové určenie (na balkóne) vyjadruje okolnosť deja (konkrétne miesto) a prívlastok (našom) rozvíja substantívum. Vetné členy sú komponenty vety, ktoré majú rôzne funkcie. V každom jazyku sa dá vyjadriť kto-urobil-čo-kedy-kde, poradie týchto členov však môže byť rôzne (viac v časti Typológia).
Compare text pages Compare HTM pages Open source URL Open target URL Define lingvo.info as primary domain	Tako posamezne besede kot tudi bolj kompleksne sestavne dele stavka lahko opišemo v smislu oblike, torej iz česa so sestavljeni, in funkcije, torej njihove vloge v stavku. V stavku Evropska vesoljska agencija je leta 2003 izstrelila vesoljsko sondo na Mars je na primer pet konstituentov, ki nakazujejo kdo (je izstrelil) kaj, kakor tudi kje in kdaj. Središčni del stavka je glagol izstrelila, ki neposredno nadzira kdo in kaj izjave (v skladenjski teoriji se imenujeta objekt in subjekt) in bolj ohlapno prislove časa in kraja. Takšne funkcionalne konstituente si lahko zamislimo kot prazna mesta, ki jih je moč zapolniti z materialom različnih skladenjskih oblik. Tako subjekt Evropska vesoljska agencija ni zgolj odlična alternativa NASI, temveč tudi skupina besed, ki se imenujejo samostalniška fraza (sf), saj jo vodi samostalnik in jo lahko nadomestimo z bolj preprostim samostalnikom (lastnim imenom) ESA ali samostalniškim zaimkom ona. Medtem ko lahko vsi jeziki izrazijo kdo-je naredil-kaj-kdaj-kje pa to počnejo na izjemno različne načine, ko gre za vrstni red konstituentov (tipologija).
Compare text pages Compare HTM pages Open source URL Open target URL Define lingvo.info as primary domain	Enskilda ord, såväl som en menings komplexa strukturella delar kan alla beskrivas i termer av form, dvs. vad de består av, och funktion, dvs, deras roll i meningen. I meningen Den europeiska rymdorganisationen sände en sond till Mars 2003, t.ex., finns fem konstituenter, som indikerar vem som gjorde vad, med vad var och när. Den grundläggande konstituenten är verbet sände, som direkt kontrollerar argumenten för vem och vad (som kallas subjekt och objekt i syntaktisk teori) och mer indirekt tid- och plats-argumenten (som kallas adverbial). Sådana funktionella satsdelar kan ses som luckor som fylls med innehåll av varierande syntaktisk form. Således är subjektet Den europeiska rymdorganisationen inte bara ett utomordentligt alternativ till NASA, men också en grupp ord som kallas en substantivfras eftersom dess huvudord är ett substantiv, och eftersom den kan ersättas med ett substantiv, ESA, eller ett pronomen, den. Även om alla språk kan uttrycka vem-gjorde-vad-när-var, så gör de detta på väldigt olika sätt i fråga om satsdelarnas ordningsföljd (Typologi).
Compare text pages Compare HTM pages Open source URL Open target URL Define lingvo.info as primary domain	Atsevišķi vārdi, tāpat kā sarežģītākas teikuma daļas, var būt aprakstīti, nosaucot to formu, kura nozīmē kas viņi ir vai no kā sastāv, vai funkciju, aprakstošu viņu lomu teikumā. Piemēram, teikumā Eiropas Kosmosa aģentūra palaida kosmisko zondi uz Marsu 2003 gadā ir piecas sastāvdaļas, norādošas uz to, kas darīja (palaida) ko, kur un kad. Galvenā sastāvdaļa šeit ir darbības vārds palaida, kurš tieši vada argumentus kas un ko (sintakses teorijā saucāmus par subjektu un objektu), un brīvāki laika un vietas satelīti (saucāmi par apstākļiem). Šādas funkcionālās sastāvdaļas var būt uzskatītas par slotiem, aizpildītiem ar dažādu sintaktisko formu materiālu. Tā, subjekts Eiropas Kosmosa aģentūra ir ne tikai lieliska alternatīva NASA, bet arī vārdu savienojums, saucams par nominālo vārdkopu (nv), jo tas ir vadāms ar lietvārdu, kuru var aizstāt īpašvārds EKA vai vietniekvārds tas. Neskatoties uz to, ka visas valodas var izteikt kas-darīja-ko-kad-kur, viņas to dara ļoti atšķirīgos veidos sastāvdaļu kārtības ziņā (Tipoloģija).
Compare text pages Compare HTM pages Open source URL Open target URL Define lingvo.info as primary domain	Is féidir focail aonair chomh maith le codanna casta struchtúrtha uile na habairte a thuairisciú mar fhoirm , is é sin a bhfuil iontu, agus feidhm {/ b}, a ról san abairt. San abairt Sheol gníomhaireacht spáis na hEorpa taiscéalaí spáis go Mars in 2003, mar shampla, tá cúig chomhábhair, rud a léiríonn cé a rinne {/ b} (sheol) cén rud {/ b}, chomh maith le cén áit {/ b} agus cathain {/ b}. Is é an briathar sheol an croí-ábhar, a rialaíonn go díreach na hargóintí cé {/ b} agus cén rud {/ b} (ar a dtugtar {ainmní agus {i } cuspóir {/} i dteoiric na comhréire), agus i bhfocail eile na satailítí ama agus áite (ar a dtugtar {dobhriathra ). Is féidir smaoineamh ar chomhábhair feidhme den sórt sin mar shliotáin atá le líonadh d'ábhar d' fhoirmeacha {/ b} éagsúla comhréire. Dá bhrí sin, ní hamháin go bhfuil an t-ainmní an ghníomhaireacht spáis Eorpach {/} ina rogha iontach ar NASA, ach freisin is grúpa focal é, ar a dtugtar frása ainmfhocal (np) toisc go bhfuil ainmfhocal i gceannas air, agus toisc gur féidir ainmfhocal (dílis) {ESA, nó forainm ainmniúil, é a chur ina ionad. Is féidir le gach teanga cé-rinne-cad-cathain-cén áit a chur in iúl, Is éagsúil go mór na bealaí a ndéanann siad é maidir le (Saintréitheacht) ord an chomhábhair.

Syntax / Babylon :: lin...

Montrer texte Montrer source en cache Montrer URL avec texte source	Individual words as well as more complex structural parts of a sentence can all be described in terms of form, that is what they are or consist of, and function, what their role in the sentence is. In the sentence The European space agency launched a space probe to Mars in 2003, for instance, there are five constituents, indicating who did (launched) what, as well as where and when.
Comparer pages textes Comparer pages HTM Montrer URL avec texte source Montrer URL avec langue cible Définir lingvo.info comme domaine prioritaire	Les mots individuels ainsi que les parties de phrases plus complexes peuvent être décrits en termes de forme, c’est-à-dire ce dont ils sont constitués, et de fonction, c’est-à-dire le rôle qu’ils jouent dans la phrase. Dans la phrase L’agence spatiale européenne a lancé une sonde spatiale vers Mars en 2003, par exemple, il y a cinq éléments qui indiquent qui a fait (lancé) quoi, où et quand. L’élément principal est le verbe a lancé qui régit directement les arguments qui et quoi (appelés sujet et objet en théorie syntaxique), et plus librement les compléments de temps et de lieu (appelés compléments circonstanciels). Ces composants fonctionnels peuvent être considérés comme des emplacements qui peuvent être remplis par des mots ou groupes de mots de diverses formes syntaxiques. Ainsi, le sujet l’agence spatiale européenne n’est pas seulement une excellente alternative à la NASA, mais aussi un groupe de mots appelé groupe nominal (GN) parce que son noyau est un nom, et parce qu’il peut être remplacé par un seul nom (propre), l’ESA, ou par un pronom, elle. Toutes les langues peuvent exprimer qui-fait-quoi-quand-où, mais elles le font en mettant les éléments dans des ordres très divers (typologie).
Comparer pages textes Comparer pages HTM Montrer URL avec texte source Montrer URL avec langue cible Définir lingvo.info comme domaine prioritaire	Alle einzelnen Wörter wie auch alle komplexeren strukturellen Teile eines Satzes können der Form nach beschrieben werden, das heißt danach, was sie sind oder woraus sie bestehen, und der Funktion nach, das heißt nach der Rolle, die sie im Satz spielen. Der Satz Die Europäische Raumfahrtagentur startete 2003 eine Weltraumsonde zum Mars zum Beispiel besteht aus fünf Bestandteilen, die angeben, wer hat (gestartet) was, dazu wo und wann. Der Hauptbestandteil ist das Verb startete, von dem die Angaben wer und was direkt abhängen (diese werden in der syntaktischen Theorie Subjekt und Objekt genannt), und etwas lockerer gehören dazu, wie Satelliten, die Zeit- und Ortsangaben (Adverbiale genannt). Solche funktionalen Bestandteile kann man sich als Anschlussstellen vorstellen, an denen man Infomaterial von unterschiedlicher syntaktischer Form anschließen kann. So ist das Subjekt Die Europäische Raumfahrtagentur (ESA) nicht nur eine große Alternative zur NASA, sondern eine Wortgruppe, Nominalphrase (np) genannt, weil es von einem Substantiv angeführt wird und weil es von einem einfachen Substantiv oder Eigennamen, ESA, oder einem Pronomen es ersetzt werden kann. Während alle Sprachen wer-tut-was-wann-wo ausdrücken können, tun sie dies auf äußerst verschiedene Weise, was die Anordnung (Typologie) betrifft.
Comparer pages textes Comparer pages HTM Montrer URL avec texte source Montrer URL avec langue cible Définir lingvo.info comme domaine prioritaire	Tanto las palabras individuales como otras partes de la frase estructuralmente más complejas pueden ser descritas en términos de forma, es decir de aquello de lo que se componen las palabras y función, el papel de estas en la frase. En la frase La agencia espacial europea lanzó una nave espacial a Marte en 2003, por ejemplo, hay cinco constituyentes que indican quién hizo (lanzó) qué, dónde y cuándo. El constituyente principal es el verbo lanzó que controla directamente el quién y el qué (llamados sujeto y objeto en la teoría sintáctica. Y menos directamente el tiempo y el lugar (denominadoscomplementos circunstanciales. Dichos constituyentes podrían ser entendidos como espacios a rellenar con una forma sintáctica que varía. El sujeto la agencia europea espacial no es solo una gran alternativa a la NASA, es también un conjunto de palabras denominado grupo nominal porque está encabezado por un sustantivo y porque puede ser sustituido bien por un nombre (propio) ESA, bien por un pronombre nominal ella. Aunque todas las lenguas pueden expresar quién-hizo-qué-dónde-cómo, lo hacen de formas muy diferentes en lo que se refiere a la tipología del orden de los constituyentes.
Comparer pages textes Comparer pages HTM Montrer URL avec texte source Montrer URL avec langue cible Définir lingvo.info comme domaine prioritaire	Sia le singole parole che le altre parti della frase più complesse strutturalmente possono essere descritte in termini di forma, ossia attraverso la loro composizione e funzione, il loro ruolo nella frase. Nella frase l'agenzia spaziale europea ha lanciato una navicella spaziale su Marte nel 2003 ad esempio, ci sono cinque costituenti che indicano cos'ha fatto (ha lanciato) cosa, dove e quando. Il costituente principale è il verbo ha lanciato, che controlla direttamente il che e il cosa (denominati soggetto e oggetto nella teoria sintattica), e più genericamente il tempo e il luogo (denominati avverbi circostanziali). Tali componenti funzionali possono essere pensati come spazi da riempire con una forma sintattica che varia. Il soggetto, l'agenzia spaziale europea è non solo una grande alternativa per dire NASA, ma anche un gruppo di parole, denominato sintagma nominale, perché è retto da un sostantivo, e perché esso può essere sostituito da un nome (proprio) ESA o un pronome nominale essa. Anche se tutte le lingue possono esprimere chi-fa-cosa-quando-dove, esse lo fanno in maniera differente per quanto concerne la tipologia dell'ordine dei costituenti.
Comparer pages textes Comparer pages HTM Montrer URL avec texte source Montrer URL avec langue cible Définir lingvo.info comme domaine prioritaire	Afzonderlijke woorden en meer complexe structurele delen van een zin kunnen allemaal in termen van vorm beschreven worden, dat is wat ze zijn of waaruit ze bestaan, en functie, welke rol ze spelen in de zin. Bijvoorbeeld De Europese ruimtevaartorganisatie lanceerde een ruimtesonde naar Mars in 2003, bestaat uit vijf zinsdelen, die aangeven wie deed (lanceerde) wat en waar en wanneer. Het kernbestanddeel is het werkwoord lanceerde, dat rechtstreeks slaat op de argumenten wie en wat (het zogenaamde onderwerp en voorwerp in de syntaxis-theorie), en meer los ervan de tijd- en plaats-bepalingen (de zogenaamde bijwoordelijke bepalingen). Dergelijke functionele zinsdelen kunnen worden als gereserveerde plaatsen worden opgevuld met materiaal van verschillende syntactische vorm. Zo is het onderwerp de Europese ruimtevaartorganisatie niet alleen een uitstekend alternatief voor NASA, maar ook een groep woorden, genaamd een substantief-groep, omdat het centrale woord een substantief is, en omdat kan worden vervangen door een eenvoudig naamwoord, ESA, of een voornaamwoord het. Alle talen kunnen uitdrukken wie-deed-wat-wanneer-waar, maar doen dat op zeer uiteenlopende manieren, waar het gaat over woordvolgorde of (topologie).
Comparer pages textes Comparer pages HTM Montrer URL avec texte source Montrer URL avec langue cible Définir lingvo.info comme domaine prioritaire	Отделните думи, както и по-сложни структурни части на изречението могат да бъдат описани от гледна точка на формата, т. е, какво са или от какво се състоят, и функцията, т.е. каква е ролята им в изречението. В изречение Европейската космическа агенция изпрати космическа сонда до Марс през 2003 г., например, има пет съставки, показващи кой извърши действието (изпрати) какво, а също и къде и кога. Основната съставна част е глаголът изпрати, който директно контролира частите кой и какво (наричани подлог и допълнение в теорията на синтаксиса), и по-слабо - второстепенните части за време и място (наричани обстоятелствени пояснения). За такива функционални съставки може да се мисли като за слотове, които се запълват с материал от различни синтактични форми. По този начин подлогът Европейската космическа агенция е не само чудесна алтернатива на NASA, но също така и група от думи, наречена именна фраза (ИФ), тъй като тя се оглавява от съществително и защото той може да бъде заменена с просто (обикновено) съществително ЕКА или местоимение тя. Въпреки че всички езици могат да изразят кой-направи-какво-кога-къде, те правят това по изключително различаващи се начини по отношение на реда на съставните части. (Типология).
Comparer pages textes Comparer pages HTM Montrer URL avec texte source Montrer URL avec langue cible Définir lingvo.info comme domaine prioritaire	Kako pojedine riječi tako i kompleksni strukturni dijelovi rečenice mogu biti opisani s aspekta forme (od kojih se sastoje), ili s aspekta funkcije (što je njihova funkcija u rečenici). Npr. u rečenici Europska svemirska agencija je lansirala svemirsku letjelicu na Mars u 2003. godini postoji 5 rečeničnih dijelova koji nas obavještavaju tko je učinio (lansirao) što, gdje i kada. Središnji dio rečenice je glagol lansirao, koji direktno kontrolira tko- i što- argumente (koje imenujemo subjektom i objektom u sintaktičkoj teoriji) a labavije kontrolira priloge vremena i mjesta (koje imenujemo priloškim oznakama. Na takve funkcionalne cjeline u rečenici možemo gledati kao na rezervirane prostore koje ćemo ispuniti različitim sintaktičkim oblicima. Tako subjekt Europska svemirska agencija nije samo odlična alternativa NASI nego je i grupa riječi koju imenujemo imeničkom grupom, jer joj je centralna riječ imenica i jer je možemo zamijeniti jednostavnom (imenskom) imenicom ESA, ili zamjenicom ona. Svi jeziici mogu izraziti tko-je učinio-što-kada-gdje ali to realiziraju na vrlo različite načine kada govorimo o redu riječi (topologiji).
Comparer pages textes Comparer pages HTM Montrer URL avec texte source Montrer URL avec langue cible Définir lingvo.info comme domaine prioritaire	Både enkelte ord or mere komplekse sætningsdele kan beskrives mht. form eller funktion, dvs. med udgangspunkt i enten hvad enheden består af, eller hvilken rolle den spiller i sætningen. I sætningen Den Europæiske Rumfartsorganisation opsendte en rumsonde til Mars i 2003, for eksempel, findes 5 sætningsled, der indikerer hvem der gjorde (opsendte) hvad, hvor(til) og hvornår. Kerneledet er verbet opsendte, der direkte styrer hvem- og hvad- elementerne, kaldet subjekt og objekt i den syntaktiske terminologi. Mere løst styrer verbet desuden de to sted- og tids-led, der kaldes adverbialer. Man kan betragte disse funktionelle led som pladsholdere der kan fyldes med materiale af varierende syntaktisk form. Således er den Europæiske Rumagentur ikke bare et fremragende alternativ til NASA, men også en gruppe ord, betegnet nominalsyntagme eller substantivsyntagme, fordi den styres af et substantiv (navneord), og fordi det kan udskiftes med et enkelt substantivisk element, fx et egenavn (ESA) eller pronomen/stedord (den). Men mens alle sprog kan udtrykke hvem-gjorde-hvad-hvor-hvornår, gør de det på vidt forskellig vis hvad angår rækefølgen af sætningsled (typologi).
Comparer pages textes Comparer pages HTM Montrer URL avec texte source Montrer URL avec langue cible Définir lingvo.info comme domaine prioritaire	Nii üksikuid sõnu kui ka keerukamaid strukturaalseid lauseosi võib kõiki kirjeldada vormide abil, see tähendab, mis nad on või mida sisaldavad, ja funktsioonide kaudu, missugune on nende roll lauses. Näiteks on lauses Euroopa kosmoseagentuur saatis 2003. aastal sondi Marsile viis koostisosa, mis näitavad, kes tegi (saatis), mida, samuti kus ja millal. Kõige olulisem koostisosa on verb saatis, mis otseselt kontrollib, kes ja mida (süntaksiteoorias nimetatakse subjektiks ja objektiks), vähem aega ja kohta (nimetatakse adverbideks). Selliseid funktsionaalseid koostisosi võib pidada segmentideks, mida tuleb täita varieeruva süntaktilise vormi materjaliga. Seega ei ole alus Euroopa kosmoseagentuur mitte üksnes suurepärane NASA alternatiiv, vaid ka sõnade grupp, mida nimetatakse nimisõnafraasiks, sest seda juhib nimisõna ja seda saab asendada lihtsa (päris)nimega, ESA, või nimetavalise asesõnaga see. Kõik keeled saavad väljendada kes-tegi-mida-millal-kus, aga nad teevad seda ääretult erineval moel vastavalt koostisosade järjekorrale (Tüpoloogia).
Compare text pages Compare HTM pages Open source URL Open target URL Define lingvo.info as primary domain	A mondatok egyes szavai és összetettebb szerkezeti egységei leírhatóak a forma szempontjából, vagyis az alapján, hogy mik ők, illetve miből állnak, valamint a funkció szempontjából, vagyis, hogy milyen szerepet töltenek be a mondatban. Az a mondat például, hogy "Az Európai Űrügynökség 2003-ban elindított egy űrszondát a Marsra" öt összetevőből áll, amelyek azt jelzik, hogy ki csinált (indított el) mit, illetve hová és mikor. A legfontosabb összetevő az elindított ige, amelytől közvetlenül függenek a ki és mit argumentumok (ezeket a mondattanban alanynak és tárgynak hívják), valamint az igéhez lazábban kapcsolódik az idő- és helymegjelölés, (amelyeket határozóknak hívnak). Az ilyen funkcionális összetevőket elképzelhetjük üres lyukakként, amelyeket különböző szintaktikai formájú anyagokkal kell kitöltenünk. Így az alany, az Európai Űrügynökség nem csak a NASA-nak kiváló alternatívája, hanem egyben egy olyan szócsoport is, amit főnévi csoportnak (NP - az angol noun phrase-ből) hívnak, mivel a csoport fejét egy főnév alkotja, és mivel a csoport lecserélhető egy egyszerű főnévre vagy tulajdonnévre (ESA), vagy egy (főneveket helyettesítő) személyes névmásra (ők). Bár minden nyelv ki tudja fejezni, hogy ki-csinált-mit-mikor-hol, ezt azonban minden nyelv különböző módon teszi, ami a mondatösszetevők sorrendjét illeti (l. tipológia).
Compare text pages Compare HTM pages Open source URL Open target URL Define lingvo.info as primary domain	Atskiri žodžiai, taip pat ir labiau sudėtingos sakinio struktūrinės dalys, gali būti aprašytos formos terminais, paaiškinant kas jos yra ir kas jas sudaro, ir funkcijos terminais, parodant jų vaidmenį sakinyje. Pavyzdžiui, sakinys: Europos kosminė agentūra paleido kosminį zondą į Marsą 2003 metais turi penkias sudadamąsias, nurodančias kas tai padarė, ką (paleido), o tai pat kur ir kada. Pagrindinė sudedamoji yra veiksmažodis paleido, jis tiesiogiai valdo aktantus kas ir ką (vadinasi subjektas ir objektas sintaksės teorijoje}, laisvomis aplinkybėmis, nurodančiomis laiką ir vietą (vadinasi sakinio aplinkybėmis. Tokios funkcinės sudedamosios dalys gali būti vertinamos kaip segmentai, kuriuos galima užpildyti įvairiomis sintaksės formomis. Tokiu atveju, subjektas Europos kosminė agentūra - ne tik nuostabi alternatyva amerikiečių NASA, bet ir žodžių grupė, vadinama vardinę grupe (VG), nes gali būti pakeista paprastu daiktavardžiu EKA, arba nominaliu asmenvardžiu ji. Nežiūrint to , kad visos kalbos pajėgios išreikšti idėją kas-padarė-ką-kada-kur, jos tai daro pačiais įvairiausiais būdais Tipologijos žodžių tvarkos požiūriu.
Compare text pages Compare HTM pages Open source URL Open target URL Define lingvo.info as primary domain	Zarówno pojedyncze słowa, jak i bardziej złożone strukturalne części zdania mogą być opisywane pod względem formy – czym są lub z czego się składają, oraz funkcji – jaką rolę pełnią w zdaniu. Na przykład zdanie Europejska agencja kosmiczna wystrzeliła sondę kosmiczną na Marsa w 2003 roku składa się z pięciu elementów, wskazujących: kto zrobił (wystrzelił) co, a także gdzie i kiedy. Głównym składnikiem zdania jest czasownik wystrzeliła, który bezpośrednio rządzi argumentami kto i co (w teorii syntaktycznej nazywanymi odpowiednio podmiotem i dopełnieniem) oraz mniej bezpośrednio określeniami miejsca i czasu (nazywanymi okolicznikami). Takie elementy funkcjonalne można traktować jako miejsca, które można wypełnić materiałem o różnych formach syntaktycznych. Podmiot Europejska agencja kosmiczna nie tylko stanowi alternatywę w stosunku do NASA, lecz jednocześnie jest grupą wyrazów nazywaną frazą rzeczownikową (noun phrase), ponieważ jej centralnym elementem jest rzeczownik, i ponieważ można ją zastąpić prostym rzeczownikiem (nazwą własną) – skrótem ESA lub zaimkiem osobowym ona. Schemat kto-zrobił-co-kiedy-gdzie można wyrazić we wszystkich językach, ale różnią się one znacząco pod względem kolejności tych elementów, czyli pod względem szyku (Typologia).
Compare text pages Compare HTM pages Open source URL Open target URL Define lingvo.info as primary domain	Toate cuvintele separate, ca și părțile structurale mai complexe ale unei propoziții, pot fi descrise după formă, asta înseamnă că ele sunt constituite din funcție, adică rolul pe care îl joacă în propoziție. În propoziția Agenția spațială europeană a lansat o sondă spațială spre Marte în 2003, de exemplu, există cinci elemente care indică cine a (lansat) ce, undeși când. Elementul principal este verbul a lansat care controlează direct argumentelecineși ce (denominate subiect și complement direct în teoria sintactică), și ceva mai larg aparțin acesteia, cum sateliții, complemente circumstanțiale de timp și loc numite complemente circumstanțiale). Asemenea părți componente funcționale se pot prezenta ca locuri de conexiune, la care se poate conecta materialul de informație de o diferită Form sintactică. Astfel, subiectul agenția spațială europeană nu este numai o excelentă alternativă la NASA, dar și un grup de cuvinte numite grup nominal(GN), pentru că miezul este un substantiv și pentru că el poate fi înlocuit de un singur substantiv (propriu), l’ESA, sau de un pronume, ea. În timp ce toate limbile pot exprima cine-face-ce-când-unde, ele fac acest lucru în cele mai diferite moduri/feluri, în ceea ce privește ordinea părților(tipologie)
Compare text pages Compare HTM pages Open source URL Open target URL Define lingvo.info as primary domain	Отдельные слова, также как и более сложные структурные части предложения могут быть описаны в терминах формы, то есть того, чем они являются, или того, из чего они состоят, и функции, то есть их роли в предложении. Например, в предложении: Европейское космическое агентство запустило космический зонд на Марс в 2003 году имеется пять составляющих, указывающих на то, кто это сделал (запустило) что, а также где и когда. Основной составляющий является глагол запустило, он напрямую управляет актантами кто и что (называются субъект и объект в синтаксической теории), и более свободными сопровождающими, указывающими на время и место (называются обстоятельственными членами предложения). Такие функциональные составляющие могут рассматриваться как сегменты, которые могут наполняться различными синтаксическими формами. Таким образом, субъект Европейское космическое агентство это не только замечательная альтернатива американскому НАСА, но и группа слов, называемая именной группой (ИГ), потому что она может быть заменена обычным существительным, ЕКА, или номинальным местоимением оно. Несмотря на то, что все языки могут выразить идею того, кто-сделал-что-когда-где, он делают это с невообразимо разнообразными способами с точки зрения порядка слов (Типология).
Compare text pages Compare HTM pages Open source URL Open target URL Define lingvo.info as primary domain	Jednotlivé slová, ako aj komplexnejšie časti viet môžeme definovať z hľadiska formy – čím sú, z čoho pozostávajú, a z hľadiska funkcie – akú majú vetnočlenskú platnosť. Veta Lastovičky si na našom balkóne postavili hniezdo obsahuje 5 vetných členov. Medzi hlavné vetné členy patrí podmet (lastovičky) a prísudok (si postavili). Ostatné vetné členy bližšie určujú hlavné vetné členy, nazývame ich vedľajšie (rozvíjacie) vetné členy. Predmet (hniezdo) bližšie určuje sloveso. Príslovkové určenie (na balkóne) vyjadruje okolnosť deja (konkrétne miesto) a prívlastok (našom) rozvíja substantívum. Vetné členy sú komponenty vety, ktoré majú rôzne funkcie. V každom jazyku sa dá vyjadriť kto-urobil-čo-kedy-kde, poradie týchto členov však môže byť rôzne (viac v časti Typológia).
Compare text pages Compare HTM pages Open source URL Open target URL Define lingvo.info as primary domain	Tako posamezne besede kot tudi bolj kompleksne sestavne dele stavka lahko opišemo v smislu oblike, torej iz česa so sestavljeni, in funkcije, torej njihove vloge v stavku. V stavku Evropska vesoljska agencija je leta 2003 izstrelila vesoljsko sondo na Mars je na primer pet konstituentov, ki nakazujejo kdo (je izstrelil) kaj, kakor tudi kje in kdaj. Središčni del stavka je glagol izstrelila, ki neposredno nadzira kdo in kaj izjave (v skladenjski teoriji se imenujeta objekt in subjekt) in bolj ohlapno prislove časa in kraja. Takšne funkcionalne konstituente si lahko zamislimo kot prazna mesta, ki jih je moč zapolniti z materialom različnih skladenjskih oblik. Tako subjekt Evropska vesoljska agencija ni zgolj odlična alternativa NASI, temveč tudi skupina besed, ki se imenujejo samostalniška fraza (sf), saj jo vodi samostalnik in jo lahko nadomestimo z bolj preprostim samostalnikom (lastnim imenom) ESA ali samostalniškim zaimkom ona. Medtem ko lahko vsi jeziki izrazijo kdo-je naredil-kaj-kdaj-kje pa to počnejo na izjemno različne načine, ko gre za vrstni red konstituentov (tipologija).
Compare text pages Compare HTM pages Open source URL Open target URL Define lingvo.info as primary domain	Enskilda ord, såväl som en menings komplexa strukturella delar kan alla beskrivas i termer av form, dvs. vad de består av, och funktion, dvs, deras roll i meningen. I meningen Den europeiska rymdorganisationen sände en sond till Mars 2003, t.ex., finns fem konstituenter, som indikerar vem som gjorde vad, med vad var och när. Den grundläggande konstituenten är verbet sände, som direkt kontrollerar argumenten för vem och vad (som kallas subjekt och objekt i syntaktisk teori) och mer indirekt tid- och plats-argumenten (som kallas adverbial). Sådana funktionella satsdelar kan ses som luckor som fylls med innehåll av varierande syntaktisk form. Således är subjektet Den europeiska rymdorganisationen inte bara ett utomordentligt alternativ till NASA, men också en grupp ord som kallas en substantivfras eftersom dess huvudord är ett substantiv, och eftersom den kan ersättas med ett substantiv, ESA, eller ett pronomen, den. Även om alla språk kan uttrycka vem-gjorde-vad-när-var, så gör de detta på väldigt olika sätt i fråga om satsdelarnas ordningsföljd (Typologi).
Compare text pages Compare HTM pages Open source URL Open target URL Define lingvo.info as primary domain	Atsevišķi vārdi, tāpat kā sarežģītākas teikuma daļas, var būt aprakstīti, nosaucot to formu, kura nozīmē kas viņi ir vai no kā sastāv, vai funkciju, aprakstošu viņu lomu teikumā. Piemēram, teikumā Eiropas Kosmosa aģentūra palaida kosmisko zondi uz Marsu 2003 gadā ir piecas sastāvdaļas, norādošas uz to, kas darīja (palaida) ko, kur un kad. Galvenā sastāvdaļa šeit ir darbības vārds palaida, kurš tieši vada argumentus kas un ko (sintakses teorijā saucāmus par subjektu un objektu), un brīvāki laika un vietas satelīti (saucāmi par apstākļiem). Šādas funkcionālās sastāvdaļas var būt uzskatītas par slotiem, aizpildītiem ar dažādu sintaktisko formu materiālu. Tā, subjekts Eiropas Kosmosa aģentūra ir ne tikai lieliska alternatīva NASA, bet arī vārdu savienojums, saucams par nominālo vārdkopu (nv), jo tas ir vadāms ar lietvārdu, kuru var aizstāt īpašvārds EKA vai vietniekvārds tas. Neskatoties uz to, ka visas valodas var izteikt kas-darīja-ko-kad-kur, viņas to dara ļoti atšķirīgos veidos sastāvdaļu kārtības ziņā (Tipoloģija).
Compare text pages Compare HTM pages Open source URL Open target URL Define lingvo.info as primary domain	Is féidir focail aonair chomh maith le codanna casta struchtúrtha uile na habairte a thuairisciú mar fhoirm , is é sin a bhfuil iontu, agus feidhm {/ b}, a ról san abairt. San abairt Sheol gníomhaireacht spáis na hEorpa taiscéalaí spáis go Mars in 2003, mar shampla, tá cúig chomhábhair, rud a léiríonn cé a rinne {/ b} (sheol) cén rud {/ b}, chomh maith le cén áit {/ b} agus cathain {/ b}. Is é an briathar sheol an croí-ábhar, a rialaíonn go díreach na hargóintí cé {/ b} agus cén rud {/ b} (ar a dtugtar {ainmní agus {i } cuspóir {/} i dteoiric na comhréire), agus i bhfocail eile na satailítí ama agus áite (ar a dtugtar {dobhriathra ). Is féidir smaoineamh ar chomhábhair feidhme den sórt sin mar shliotáin atá le líonadh d'ábhar d' fhoirmeacha {/ b} éagsúla comhréire. Dá bhrí sin, ní hamháin go bhfuil an t-ainmní an ghníomhaireacht spáis Eorpach {/} ina rogha iontach ar NASA, ach freisin is grúpa focal é, ar a dtugtar frása ainmfhocal (np) toisc go bhfuil ainmfhocal i gceannas air, agus toisc gur féidir ainmfhocal (dílis) {ESA, nó forainm ainmniúil, é a chur ina ionad. Is féidir le gach teanga cé-rinne-cad-cathain-cén áit a chur in iúl, Is éagsúil go mór na bealaí a ndéanann siad é maidir le (Saintréitheacht) ord an chomhábhair.

did – Traduction – Dictionnaire Keybot