|
|
Chtěl bych dodat, že je třeba, aby historikové pronikli hlouběji do dějin a pracovali na základě vzájemných dohod. Existuje totiž jedna pozoruhodnost, a sice že Francie a Německo mají nyní společnou učebnici dějin.
|
|
|
Y creo que es muy positivo que los historiadores trabajen y lleguen a un acuerdo común. Resulta extraordinario que Francia y Alemania tengan ahora un libro de texto de historia común para los dos países, aprobado por ambos gobiernos, que trata sus relaciones durante el siglo XX. El que estos dos países, que lucharon en 1870, 1914, 1939 y 1940, puedan elaborar una historia de estos hechos y llegar a un acuerdo sobre las responsabilidades históricas de ambas naciones, representa un buen modelo a imitar en esta parte del mundo.
|
|
|
E infine, penso che sia giusto per gli storici mettersi al lavoro e pervenire ad un comune accordo. È una cosa straordinaria: Francia e Germania ora hanno un comune testo di storia. Un testo che entrambi i governi hanno approvato, sui loro rapporti nel XX secolo. E penso che se quei due paesi, che hanno combattuto nel 1870, 1914, 1939, 1940, gli uni contro gli altri, possono lavorare sulla storia, è come se avessero ora un comune senso delle responsabilità: un buon modello che anche questa parte del mondo dovrebbe seguire.
|
|
|
E, por fim, penso que está correcto os historiadores trabalharem e chegarem a um acordo conjunto. É notável que a França e a Alemanha tenham agora um livro de História comum. A História da sua relação no século XX, aprovada por ambos os governos. E creio que, se estes dois países, que lutaram em 1870, 1914, 1939, 1940, todas estas guerras um contra o outro, conseguem escrever a História pondo-se de acordo sobre as suas responsabilidades, esse é um modelo que esta parte do mundo deveria seguir.
|
|
|
En uiteindelijk is het denk ik goed als de historici aan de slag gaan en met een gezamenlijk akkoord komen. Het is zeer opmerkelijk dat Frankrijk en Duitsland nu een en hetzelfde geschiedenisboek hebben. Een boek dat door beide regeringen is goedgekeurd, over hun relatie in de 20ste eeuw. En ik denk dat als die twee landen, die in 1870, 1914, 1939, 1940, oorlog tegen elkaar gevoerd hebben, samen kunnen werken aan de geschiedschrijving, waarin ze het eens zijn over hun wederzijdse verantwoordelijkheid, dan is dat een goed model, dat dit deel van de wereld zou moeten navolgen.
|
|
|
Ja lõpuks oleks õige, kui ajaloolased asuksid tööle ja jõuaksid üksmeelsele kokkuleppele. On märkimisväärne, et Prantsusmaal ja Saksamaal on nüüd ühine ajalooõpik. Selle on heaks kiitnud mõlema riigi valitsused ja see käsitleb nende riikide suhteid 20. sajandil. Kui need kaks riiki, mis sõdisid 1870., 1914., 1939. ja 1940. aastal, on suutnud kokku leppida ühises ajalookäsitluses, siis on see hea eeskuju, mida ka siinses piirkonnas tuleks järgida.
|
|
|
És igen, úgy gondolom, hogy helyes ha a történészek munkához látnak és megállapodásra jutnak. Hihetetlen, hogy Franciaországnak és Németországnak most már egyforma történelemkönyve van. Olyan, amit mindkét kormány elfogadott, 20. századi kapcsolatuk alapján. És tudod én úgy gondolom, hogy ha két ország, amely háborúzott egymással 1870-ben, 1914-benm 1939-ben és 1940-ben, ha ők fel tudják úgy dolgozni a múltat, úgy hogy mindenki tisztában van a felelősségével, az egy követendő modell lehet a világ ezen részének is.
|
|
|
Á endanum væri rétt að sagnfræðingar hæfust handa og kæmust að sameiginlegri niðurstöðu. Það er alveg stórmerkilegt að Frakkland og Þýskaland nota nú sömu sagnfræðibækur. Þetta er texti sem báðar ríkisstjórnirnar hafa samþykkt um samskipti þeirra á 20. öldinni. Ég held einnig að ef þessi tvö ríki, sem börðust gegn hvort öðru 1870, 1914, 1939 og 1940, þú veist, ef þau geti unnið að sagnfræði þar sem þau hafa sammælst um ábyrgð hvors um sig, þá er það mjög góð fyrirmynd sem þessi hluti heimsins getur haft til hliðsjónar.
|
|
|
Ir pagaliau, manau, pats metas istorikams imtis darbo ir prieiti prie bendro sutarimo. Nuostabus dalykas, tačiau Prancūzija ir Vokietija dabar turi bendrą istorijos vadovėlį. Tokį, kuriam pritarė abi vyriausybės ir kuriame kalbama apie jų santykius XX amžiuje. Ir, manau, jei tos dvi šalys, kurios kariavo 1870, 1914, 1939, 1940 metais viena prieš kitą, gali taip pažiūrėti į istoriją ir dabar susitarti dėl atsakomybės, tai puikus pavyzdys, kuriuo turėtų pasekti ir šioje pasaulio dalyje.
|
|
|
Og til slutt tror jeg det riktig for historikere å begynne arbeidet og komme frem til felles enighet. Det er bemerkelsesverdig at Frankrike og Tyskland nå har en felles lærebok i historie. En som begge regjeringer har godkjent, om forholdet deres i det 20. århundre. Og jeg tror at de to landene, som kjempet mot hverandre i 1870, 1914, 1939, 1940, disse krigene mot hverandre kan påvirke en historie på en måte der de nå har en felles oppfatning av ansvar, at det er en slags god modell som denne del av verden også bør følge.
|
|
|
A ostatecznie sądzę, że historycy powinni zabrać się do pracy i dojść do wspólnego porozumienia. To zadziwiające, że Francja i Niemcy mają obecnie wspólny podręcznik do historii, zatwierdzony przez oba rządy, dotyczący ich stosunków w XX wieku. Sądzę, że jeżeli te dwa państwa, które toczyły z sobą wojny w latach 1870, 1914, 1939, 1940, mogą popracować nad historią tak, że obecnie mają ustalone poczucie odpowiedzialności, jest to dobry przykład, który powinien być naśladowany także w tej części kraju.
|
|
|
Şi, în fine, cred că este corect ca istoricii să ajungă la un acord comun. Faptul că Franţa şi Germania au acum un manual de istorie comun este remarcabil. Un manual aprobat de ambele guverne, care tratează relaţiile bilaterale în secolul XX. Şi cred că dacă aceste două ţări, care s-au luptat una împotriva celeilalte în războaiele din 1870, 1914, 1939 şi 1940, după cum ştiţi, pot să privească istoria într-un mod care le oferă acum un sentiment al responsabilităţii agreat în comun, acest lucru reprezintă un bun model de urmat, de asemenea, pentru această parte a lumii.
|
|
|
Chcel by som dodať, že je potrebné, aby historikova prenikli hlbšie do dejín a pracovali na základe vzájomných dohôd. Existuje totiž jedna pozoruhodnosť, a síce že Francúzsko a Nemecko majú v súčasnosti spoločnú učebnicu dejín. Učebnicu schválenú ich vládami na základe vzájomných vzťahov v 20. storočí. Tieto dva štáty, ktoré proti sebe viedli vojny v rokoch 1870, 1914, 1939, 1940 pracujú na úseku histórie spôsobom, podľa ktorého má každá strana dohodnutý zmysel pre zodpovednosť. Je to veľmi dobrý príklad, ktorý by mala nasledovať táto časť sveta.
|
|
|
Un, galu galā, es domāju, ka ir pienācis laiks vēsturniekiem pastrādāt un nonākt pie kopīgas vienošanās. Tas ir vienreizēji, ka tagad Francijai un Vācijai ir viena kopīga vēstures mācību grāmata. Tāda grāmata par abu valstu attiecībām 20.gadsimtā, ko akceptējušas abu valstu valdības. Un es domāju, ka, ja jau šīs divas valstis, kas cīnījās viena pret otru 1870., 1914., 1939., un 1940.gadā, tagad ir vienojušās un mācās vienu vēsturi, un ir sasniegušas to, kas ir sasniegts tagad, ņemot vērā arī abu valstu atbildības sajūtu, tad tas ir labs modelis, kam varētu sekot arī šajā pasaules daļā.
|
