|
sprawozdania IPCC (2007 r.): zgodnie z czwartym sprawozdaniem z oceny Międzyrządowego Panelu ds. Zmian Klimatu (Intergovernmental Panel on Climate Change, IPPC), którego drugi rozdział przedstawiono w Brukseli w kwietniu 2007 r.
|
|
los informes del IPCC (2007): según el Cuarto Informe de Evaluación del Grupo Intergubernamental de Expertos sobre el Cambio Climático (IPCC), cuyo segundo capítulo se presentó en Bruselas en abril de 2007, la temperatura de la superficie terrestre podría aumentar entre 1,4 ºC y 5,8 ºC de aquí al 2100, mientras que el nivel medio del mar subirá entre 9 cm y 88 cm durante el mismo período. Si no se hace nada por limitar estos cambios, afectarán considerablemente al medio ambiente y a las economías. El cambio del régimen de lluvias aumentará considerablemente la presión sobre los recursos hídricos en numerosas regiones, lo que afectará a su vez al suministro de agua y a la irrigación. Crecerá la incidencia de las condiciones climáticas extremas y de las inundaciones, lo que tendrá consecuencias graves en términos de costes económicos y sufrimiento humano.
|
|
os relatórios IPCC (2007): segundo o Quarto Relatório de Avaliação do Painel Intergovernamental para as Alterações Climáticas (IPCC), cujo segundo capítulo foi apresentado em Abril de 2007, em Bruxelas, a temperatura média da superfície da Terra deverá aumentar entre 1,4ºC e 5,8ºC até 2010, ao passo que o nível do mar subirá entre 9 cm e 88 cm durante o mesmo período. Se não se fizer nada para limitar estas alterações, elas terão repercussões significativas no ambiente e nas economias. As alterações no regime de precipitação exercerão pressão considerável sobre os recursos hídricos de muitas regiões, o que, por sua vez, prejudicará o abastecimento de água e a irrigação. Condições climáticas extremas e inundações tornar-se-ão mais frequentes e terão um grave impacto em termos de custos económicos e de sofrimento humano.
|
|
οι Εκθέσεις της IPCC (2007): σύμφωνα με την τέταρτη έκθεση αξιολόγησης της Διακυβερνητικής επιτροπής για την αλλαγή του κλίματος (IPCC), το δεύτερο κεφάλαιο της οποίας παρουσιάστηκε στις Βρυξέλλες τον Απρίλιο του 2007, η μέση θερμοκρασία της επιφάνειας της Γης είναι πιθανόν να αυξηθεί από 1,4 έως 5,8 βαθμούς Κελσίου μέχρι το 2100, ενώ η μέση στάθμη της θάλασσας θα αυξηθεί από 9 έως 88 εκατοστά την ίδια περίοδο. Αν δεν αναληφθούν δράσεις για τον περιορισμό των μεταβολών αυτών, θα υπάρξουν σημαντικές επιπτώσεις στο περιβάλλον και στις οικονομίες. Η μεταβολή των προτύπων βροχόπτωσης θα ασκήσει μεγάλη πίεση στους υδάτινους πόρους σε πολλές περιοχές, γεγονός που με τη σειρά του θα επηρεάσει την ύδρευση και την άρδευση. Οι ακραίες καιρικές συνθήκες και οι πλημμύρες θα γίνουν συχνότερες και θα έχουν σοβαρό αντίκτυπο τόσο από άποψης οικονομικού κόστους, όσο και ανθρώπινης δυστυχίας.
|
|
de IPCC-verslagen (2007): overeenkomstig het vierde evaluatieverslag van het Intergouvernementeel Panel over klimaatverandering, (IPCC), waarvan het tweede hoofdstuk in april 2007 in Brussel is gepresenteerd, zal de gemiddelde oppervlaktetemperatuur van de aarde tussen nu en 2100 naar alle waarschijnlijkheid met 1,4°C à 5,8°C toenemen, terwijl de gemiddelde zeespiegel in dezelfde periode met 9 cm à 88 cm zal stijgen. Indien geen actie wordt ondernomen om deze ontwikkelingen een halt toe te roepen, zullen het milieu en de economie ernstige schade ondervinden. In vele regio’s zullen de watervoorraden sterk onder druk komen te staan ten gevolge van het veranderende regenpatroon, wat de watervoorziening en de irrigatiewerkzaamheden in het gedrang zal brengen. Bovendien zullen we vaker worden geconfronteerd met extreme weersomstandigheden en overstromingen, zodat de economische kosten de pan zullen uitrijzen en de schadelijke gevolgen voor de mens zullen toenemen.
|
|
zprávy IPCC (z roku 2007): podle čtvrté hodnotící zprávy Mezivládního panelu pro změnu klimatu (IPCC), jejíž druhá kapitola byla představena v Bruselu v dubnu 2007, se průměrná teplota povrchu planety do roku 2100 pravděpodobně zvýší o 1,4°C – 5,8°C a průměrná hladina moří se za stejné období zvýší o 9 cm až 88 cm. Pokud nebudeme usilovat o omezení těchto změn, budou mít značné následky pro životní prostředí a hospodářství. Změny ve srážkových modelech značně ohrozí vodní zdroje v mnoha regionech, což bude ovlivňovat zásobování vodou a zavlažování. Extrémní výkyvy v počasí a záplavy budou častější a budou mít závažný dopad, co se týče ekonomických nákladů a lidského utrpení.
|
|
IPCC-rapporterne: Ifølge den fjerde vurderingsrapport fra Det Mellemstatslige Panel om Klimaændringer (IPCC), hvis andet kapitel blev fremlagt i Bruxelles i april 2007, vil jordens gennemsnitlige overfladetemperatur sandsynligvis stige med mellem 1,4 °C og 5,8 °C frem mod 2100, mens havniveauet i gennemsnit vil stige med mellem 9 cm og 88 cm i løbet af samme periode. Hvis ikke der gøres noget for at begrænse disse forandringer, vil de få alvorlige konsekvenser for miljøet og økonomierne. Ændring af nedbørsmønstre vil lægge betydeligt pres på vandressourcerne i mange regioner, hvilket igen vil påvirke vandforsyning og kunstvanding. Ekstreme vejrforhold og oversvømmelser vil blive mere hyppige og vil få alvorlige konsekvenser i form af økonomiske og menneskelige omkostninger.
|
|
valitsustevahelise kliimamuutuste rühma aruanded (2007): vastavalt valitsustevahelise kliimamuutuste rühma neljandale hindamisaruandele, mille teist peatükki tutvustati Brüsselis 2007. aasta aprillis, tõuseb maapinna keskmine temperatuur kuni 2100. aastani 1,4–5,8 °C, samas kui merevee keskmine tase tõuseb samal ajal 9–88 cm. Kui nende muutuste piiramiseks midagi ei ette ei võeta, on tagajärjed keskkonnale ja majandustele märkimisväärsed. Muutused sademetes avaldavad tugevat survet paljude piirkondade veevarudele, mis omakorda mõjutab veevarustust ja niisutamist. Äärmuslikud ilmastikunähtused ja üleujutused muutuvad sagedasemaks ning avaldavad tõsist mõju majanduslike kahjude ja inimkannatuste näol.
|
|
IPCC:n raportit (2007): Hallitustenvälisen ilmastonmuutospaneelin (IPPC) neljännen arviointiraportin, jonka toinen luku esiteltiin Brysselissä huhtikuussa 2007, mukaan maapallon keskimääräinen pintalämpötila nousee todennäköisesti 1,4–5,8 °C vuoteen 2100 mennessä, samanaikaisesti kun keskimääräinen merenpinnan korkeus nousee 9–88 cm samassa ajassa. Jos mitään ei tehdä näiden muutosten hillitsemiseksi, niillä on merkittäviä vaikutuksia ympäristöön ja talouteen. Sateiden jakauman muuttumisen myötä monien alueiden vesivaroihin kohdistuu merkittävä paine, mikä puolestaan vaikuttaa vesihuoltoon ja keinokasteluun. Äärimmäisiä sääoloja ja tulvia esiintyy entistä useammin, ja niillä on vakavia vaikutuksia taloudellisten kustannusten ja inhimillisen kärsimyksen muodossa.
|
|
az IPCC-jelentések (2007): az éghajlatváltozással foglalkozó kormányközi munkacsoport (IPCC) negyedik értékelő jelentése szerint, amelynek második fejezetét 2007 áprilisában mutatták be Brüsszelben, 2100-ig a Föld átlagos felszíni hőmérséklete 1,4–5,8°C-kal fog megemelkedni, és ugyanebben az időszakban az átlagos tengerszint 9–88 cm-rel fog nőni. Ha semmit sem teszünk e változások korlátozása érdekében, azok jelentősen visszahatnak a környezetre és a gazdaságra. A csapadék eloszlásában bekövetkező változások jelentős nyomást gyakorolnak a vízkészletekre több régióban, ami később érinti a vízellátást és az öntözést. A szélsőséges időjárás és az áradások gyakoribbá válnak, és súlyos hatással járnak a gazdasági költségek és az emberi szenvedés szempontjából.
|
|
raportul IPCC: în conformitate cu cel de-al patrulea raport de evaluare al grupului interguvernamental de experți pentru studiul schimbărilor climatice, al cărui al doilea capitol a fost prezentat la Bruxelles în aprilie 2007, temperatura medie la nivelul scoarţei terestre este posibil să crească cu între 1,4°C şi 5,8°C până în 2100, în timp ce nivelul mediu al mării va creşte cu între 9 cm şi 88 cm în aceeaşi perioadă. Dacă nu se vor lua măsuri pentru limitarea lor, aceste schimbări vor avea grave repercusiuni asupra mediului şi economiilor. Modificarea ciclului pluvial va exercita o presiune deosebită asupra resurselor de apă în multe regiuni, ceea ce, la rândul său, va afecta rezervele de apă şi irigaţiile. Frecvenţa fenomenelor meteorologice extreme şi a inundaţiilor va creşte şi va avea un impact devastator din punctul de vedere al costurilor economice şi al suferinţei umane.
|
|
správy Medzivládneho panelu o zmene klímy (IPCC) (2007): podľa štvrtej hodnotiacej správy Medzivládneho panelu o zmene klímy (IPCC), ktorého druhá kapitola bola prezentovaná v Bruseli v apríli 2007, priemerná teplota povrchu zeme sa do roku 2100 zvýši pravdepodobne medzi 1,4°C a 5,8°C a morská hladina za to isté obdobie zároveň stúpne o 9 cm až 88 cm. Ak sa neurobí nič preto, aby sa tieto zmeny obmedzili, budú mať veľké dôsledky na životné prostredie a ekonomiky. Zmeny v distribúcii zrážok budú vyvíjať značný tlak na vodné zdroje v mnohých regiónoch, čo spätne ovplyvní zásobovanie vodou a zavlažovanie. Extrémne počasie a záplavy budú čoraz častejšie a vážne ovplyvnia ekonomické náklady a ľudské utrpenie.
|
|
poročila IPCC (2007): kot navaja četrto ocenjevalno poročilo Medvladnega foruma o podnebnih spremembah (IPCC), katerega drugo poglavje je bilo aprila 2007 predstavljeno v Bruslju, se bo povprečna temperatura površine Zemlje do leta 2100 verjetno dvignila za 1,4 do 5,8 °C, medtem ko bo povprečna gladina morja v istem obdobju narasla za 9 do 88 cm. Če ne bo nič storjeno za omejitev teh sprememb, bodo imele velike posledice za okolje in gospodarstva. Spremenjeni vzorci padavin bodo povzročili močan pritisk na vodne vire v mnogih regijah, kar bo nato vplivalo na oskrbo z vodo in namakanje. Skrajne vremenske razmere in poplave bodo pogostejše in bodo imele resne posledice v smislu ekonomskih stroškov in človeškega trpljenja.
|
|
IPCC ziņojumi (2007. gads): saskaņā ar Klimata pārmaiņu starpvaldību padomes (IPCC) ceturto novērtējuma ziņojumu, kura otrā nodaļa tika prezentēta Briselē 2007. gada aprīlī, paredzams, ka zemes virsmas vidējā temperatūra līdz 2100. gadam paaugstināsies par 1,4 –5,8°C, bet vidējais jūras līmenis šajā laika periodā celsies par 9–88 cm. Ja nekas netiks darīts šo pārmaiņu ierobežošanai, tās ievērojami ietekmēs vidi un ekonomiku. Pārmaiņas nokrišņu režīmā daudzos reģionos nopietni ietekmēs ūdens resursus, kas savukārt ietekmēs dzeramā ūdens apgādi un apūdeņošanu. Ekstremālie laika apstākļi un plūdi kļūs aizvien biežāki, un tiem būs nopietna ietekme gan no ekonomisko izmaksu, gan cilvēku ciešanu viedokļa.
|