|
|
Tanto el inglés como el ruso pertenecen a ese tipo de lenguas: “increase” es un sustantivo (incremento) mientras que “increase” es un verbo (incrementar), y en ruso “muka” significa "harina" mientras que “muka” significa "tortura".
|
|
|
Languages that do not have tones usually have stress (a syllable pronounced more strongly than the others). In some languages, the stress always falls on the same syllable (the first in Hungarian, the last in French), but in other languages stress is important and is used to distinguish words. English and Russian are such languages: “increase” is a noun while “increase” is a verb, and in Russian, “muka” means “flour” while “muka” means “torture”.
|
|
|
Les langues qui n’ont pas de tons ont souvent un accent tonique (une syllabe prononcée plus fort que les autres). Dans certaines langues, l’accent tonique frappe toujours la même syllabe (la première syllabe des mots en hongrois, la dernière en français), mais dans d’autres langues, l’accent tonique est important parce qu’il permet de distinguer les mots. L’anglais et le russe sont de telles langues : en anglais, “increase” veut dire « augmentation » alors que “increase” signifie « augmenter », et en russe, “muka” veut dire « farine » alors que “muka” veut dire « tourment ».
|
|
|
Sprachen ohne Töne haben für gewöhnlich eine Betonung (eine Silbe, die stärker ausgesprochen wird als die anderen).In manchen Sprachen liegt die Betonung immer auf derselben Silbe (im Ungarischen die erste, im Französischen die letzte), aber in anderen Sprachen spielt die Betonung eine wichtige Rolle in der Unterscheidung von Wörtern. Englisch und Russisch sind solche Sprachen: “increase” ist ein Substantiv, “increase” jedoch ein Verb; im Russischen bedeutet “muka” "Mehl", während “muka” "Folter bedeutet.
|
|
|
Le lingue che non hanno toni, di solito hanno l'accento (una sillaba pronunciata con più forza rispetto alle altre). In alcune lingue, l'accento cade sempre sulla stessa sillaba (la prima in ungherese, l'ultima in francese), ma in altre lingue l'accento è importante e viene utilizzato per distinguere parole. Sia l'inglese che il russo appartengono a questa categoria: “increase” è un sostantivo (incremento), mentre “increase” è un verbo (incrementare), e in russo {Muka} significa "farina", mentre “muka” significa "tortura".
|
|
|
Talen die geen tonen hebben hebben meestal nadruk (een lettergreep wordt sterker uitgesproken dan de anderen). In sommige talen valt de nadruk altijd op dezelfde lettergreep (de eerste in het Hongaars, de laatste in het Frans), maar in andere talen is de nadruk belangrijk en wordt gebruikt om woorden te onderscheiden. Engels en Russisch zijn zulke talen: “increase” is een zelfstandig naamwoord, terwijl “increase” een werkwoord is, en in het Russisch betekent {Muka} "bloem", terwijl “muka” "marteling" betekent.
|
|
|
Езици, които нямат тонове, обикновено имат ударение (сричка, произнасяна по-силно от другите). В някои езици ударението винаги пада на една и съща сричка (първата в унгарския, последната във френския), но в други езици ударението е важно и се използва за разграничаване думи. Английският и руският са такива езици: “increase” е съществително, докато “increase” е глагол, а на руски “muka” означава "брашно", докато “muka” означава "изтезание".
|
|
|
Jezici koji nemaju tonove obično imaju naglaske (slog koji se izgovara jače od drugih). Na nekoliko jezika naglasak je uvijek na istom slogu (na prvom slogu na mađarskom, na zadnjem na francuskom, na predzadnjem na esperantu), no i na drugim je jezicima naglasak važan te se koristi kao sredstvo za razlikovanje riječi. Engleski i ruski su takvi jezici: engleski “increase” znači “rast” dok “increase” znači “rasti”, a ruski, “muka” znači “brašno” dok “muka” znači “mučenje”.
|
|
|
Sprog uden et tonesystem benytter sig som regel af betoning, hvor een stavelse får tildelt et stærkere tryk end de andre. I nogle sprog ligger trykket altid på samme stavelse (fx den første i ungarsk, den sidste i fransk), men i andre er trykket betydningsbærende og bruges til at skelne mellem ord. Engelsk og russisk er sådanne sprog: “increase” er således et substantiv (navneord), mens “increase” er et verbum (udsagnsord), og russisk “muka” betyder "mel", mens “muka” betyder "tortur".
|
|
|
Keeltel, milles ei ole toone, on tavaliselt rõhk (üht silpi hääldatakse tugevamalt kui teisi). Mõnes keeles langeb sõnarõhk alati samale silbile (ungari keeles esimesele, prantsuse keeles viimasele), kuid teistes keeltes on rõhk oluline ja seda kasutatakse sõnade eristamiseks. Sellised keeled on inglise ja vene keel: “increase” on nimisõna, “increase” samas tegusõna, ja vene keeles tähendab “muka” "jahu", “muka” aga piinamist.
|
|
|
A tónust nem alkalmazó nyelvekben rendszerint van hangsúly (egy a többieknél nagyobb nyomatékkal kiejtett szótag). Bizonyos nyelvekben a hangsúly mindig ugyanoda esik a szóban (az elsőre a magyarban, az utolsóra a franciában), de más nyelveken a hangsúlynak fontos szerepe van szavak megkülönböztetésében. Az angol és az orosz ilyen nyelv: az “increase” főnév, míg az “increase” ige, az oroszban “muka” "liszt", míg a “muka” "kínzás".
|
|
|
Kalbos, kurios neturi tono, naudoja kirčiavimą (kai vienas skiemuo ištariamas stipriau, nei likusieji). Kai kuriose kalbose kirtis krenta atitinkamose žodžio skiemenyse (ant pirmojo vengrų kalboje, ant paskutiniojo prancūzų kalboje), bet kitose kalbose kirtis yra svarbus žodžių atskyrimui. Anglų ir rusų yra būtent tokios kalbos: kai “increase” yra daiktavardis, tuo tarpu “increase” - veiksmažodis, ir rusų kalboje - “muka” (miltai) prieš “muka” (kančia).
|
|
|
Języki, w których nie występuje różnicowanie tonów, mają często akcent wyrazowy (jedna sylaba jest wymawiana z większą siłą, niż pozostałe). W niektórych językach akcent pada zawsze na tę samą sylabę (na pierwszą sylabę w języku węgierskim, na ostatnią w języku francuskim), ale w innych językach akcent pełni ważną rolę w rozróżnianiu słów. Takimi językami są na przykład angielski i rosyjski: angielskie “increase” jest rzeczownikiem („zwiększenie”), podczas gdy “increase” jest czasownikiem („zwiększyć”), a w rosyjskim “muka” to „mąka”, “muka” to „tortura”.
|
|
|
Limbile fără tonuri au de obicei o intonație (o vocală, care se pronunță mai tare decât celelalte). În unele limbi intonația este pe aceeași silabă (în maghiară e prima, în franceză ultima), dar în alte limbi intonația joacă un rol important în deosebirea/diferențierea cuvintelor. Engleza și rusa sunt asemenea limbi: “increase” este un substantiv, “increase” totuși un Verb; în rusă înseamnă “muka” "făină", în timp ce “muka” înseamnă "chin" , "supliciu" , "tortură".
|
|
|
Языки, в которых нет тона, обычно используют ударение (слог произносится сильнее, чем другие). В некоторых языках ударение всегда падает на определенный по порядку слог (на первый в венгерском, на последний во французском), но в других языках ударение важно, чтобы различать слова. Английский и русский являются такими языками: “increase” - это существительное, когда “increase” - это глагол, и в русском -“muka” против “muka”.
|
|
|
Jazyky, ktoré nepatria k tónovým jazykom, zvyčajne využívajú prízvuk (dôraz na jednej slabike slova). V niektorých jazykoch prízvuk pripadá vždy na rovnakú slabiku slova (na prvú slabiku v maďarčine, slovenčine, na poslednú vo francúzštine), ale v iných jazykoch, kde je prízvuk pohyblivý, má dôležitú funkciu – môže meniť význam slov. Angličtina a ruština majú pohyblivý prízvuk: anglické “increase” je podstatné meno, ale “increase” je sloveso; v ruštine slovo “muka” znamená „múka“, ale “muka” znamená „utrpenie“.
|
|
|
Jeziki, ki nimajo tonov imajo običajno naglas (zlog, ki je izgovorjen bolj poudarjeno od ostalih). V nekaterih jezikih pade naglas vedno na isti zlog (denimo na prvega v madžarščini ali zadnjega v francoščini), v drugih jezikih pa je naglas pomemben in se uporablja za razlikovanje besed. Angleščina in ruščina sta takšna jezika: “increase” je samostalnik, medtem ko je “increase” glagol in v ruščini je “muka” "moka", medtem ko pomeni “muka” "mučenje".
|
|
|
Språk som inte har toner har vanligtvis betoning (en stavelse som uttalas starkare än de andra). I vissa språk, faller alltid betoningen på samma stavelse (den första i ungerska, den sista på franska), men på andra språk är betoningen viktig och används för att särskilja ord. Engelska och ryska är sådana språk: “increase” är ett substantiv medan “increase” är ett verb, och på ryska betyder “muka” "mjöl" medan “muka” betyder "tortyr".
|
|
|
Valodās, kurās nav zilbes intonācijas, parasti eksistē uzsverums (zilbe, kura ir izrunājama stiprāk, nekā pārējās). Dažās valodās uzsverums vienmēr krīt uz to pašu zilbi (uz pirmo ungāru, uz pēdējo franču valodā), taču citās valodās uzsverums ir svarīgs un ir lietojams, lai atšķirtu vārdus. Šādas ir angļu un krievu valodas: “increase” (pieaugums) ir lietvārds, bet “increase” ir darbības vārds; krievu valodā “muka” nozīmē "milti", bet “muka” nozīmē "mokas".
|
|
|
Teangacha ná bíonn toin acu, is gnách go mbíonn béim acu (siolla amháin á fhuaimniú níos láidre ná na cinn eile). I roinnt teangacha, bíonn an bhéim i gcónaí ar an siolla céanna (an chéad siolla san Ungáiris, an ceann deiridh sa Fhraincis), ach i dteangacha eile bíonn an bhéim tábhachtach agus úsáidtear í chun focail a idirdhealú óna chéile. Is amhlaidh atá sa Bhéarla agus sa Rúisis: Is ainmfhocal “increase” ach is briathar “increase”, agus sa Rúisis, ciallaíonn “muka” "plúr" ach ciallaíonn “muka” "pianadh".
|
