|
|
Since words are easily accessible, discrete and small units of language, a lot of effort has gone into defining words, or, if possible, "prescribe" meaning etymologically (Isidore of Seville). Zillions of dictionaries, encyclopedias and classification schemes bear witness to this.
|
|
|
Comme les mots sont des petites unités de langage distinctes et facilement reconnaissables, beaucoup d’efforts ont été faits pour les définir voire, si possible, d’« imposer » leur sens de manière étymologique (Isidore de Séville). Des quantités énormes de dictionnaires, d’encyclopédies et de méthodes de classification en sont témoins. Un point de départ naïf consiste à assigner à chaque mot un référent dans le monde réel (non linguistique), mais cela ne marche que pour les noms propres et les taxons biologiques, ou, à un niveau plus abstrait, les mots déictiques tels que je, tu, elle, ici, là, maintenant, hier. Cependant, la plupart des mots ne correspondent pas à des choses où à des points de l’espace-temps, mais à des concepts. Et comme les concepts n’existent que dans les esprits, il arrive facilement que deux personnes comprennent le même mot de manière légèrement différente.
|
|
|
Da Wörter leicht zugängliche, unterscheidbare und kleine Spracheinheiten sind, wurde eine Menge Anstrengungen unternommen, Wörter zu definieren oder, wenn möglich, Bedeutung etymologisch zu "beschreiben" (Isidor von Sevilla). Unzählige Wörterbücher, Enzyklopädien und Klassifizierungs-Projekte bestätigen das. Es ist ein naiver Ausgangspunkt, jedem Wort eine Entsprechung in der realen (nichtsprachlichen) Welt zuzuordnen, aber das funktioniert nur für Eigennamen und biologische Taxonomien, oder - auf abstrakterer Ebene - sogenannte deiktische (hinweisende) Wörter wie ich, du, sie, hier, dort, jetzt, gestern. Die meisten Wörter aber beziehen sich nicht auf Gegenstände oder Orte in der Raum-Zeit, sondern auf Begriffe. Und da diese sich in der menschlichen Vorstellung befinden, passiert es schnell, dass zwei Menschen etwas unterschiedliche Vorstellungen von demselben Wort haben.
|
|
|
Como se puede acceder fácilmente a las palabras, pequeñas y discretas unidades de la lengua, se ha puesto mucho esfuerzo en definir las palabras o, podríamos decir, en "prescribir" su significado etimológicamente (Isidoro de Sevilla). Existen trillones de diccionarios, enciclopedias y esquemas clasificatorios que lo confirman. Un punto de partida bastante naif sería asignar a cada palabra un referente (no lingüístico) en el mundo real pero esto solo funciona en el caso de los nombres propios (nombres) y las taxonomías biológicas o, a un nivel más abstracto, la palabras llamadas deícticos tales como yo, tú, ella, aquí, allí, ahora, ayer. Sin embargo, la mayoría de las palabras no corresponden a cosas o puntos en el espacio-tiempo, sino a conceptos. Y como estos residen en la mente, resulta fácil que dos personas tengan diferentes ideas con respecto a la misma palabra.
|
|
|
Dal momento che le parole sono facilmente accessibili, discrete e piccole unità della lingua, è stato necessario un grande sforzo per definire le parole, o meglio, per prescrivere il loro significato etimologicamente (Isidoro di Siviglia). Trilioni di dizionari, enciclopedie e schemi di classificazione lo testimoniano. Un punto di partenza abbastanza naiïf sarebbe assegnare a ogni parola un referente (non-linguistico) nel mondo reale, ma questo funziona solo per i nomi propri (nomi) e tassonomie biologiche, o - ad un livello più astratto - per i cosiddetti deittici come io, tu, lei, qui, là, ora, ieri). Molte parole, tuttavia, non corrispondono a cose o punti nello spazio-tempo, ma a concetti e dal momento che essi risiedono nella mente, è facile che due persone abbiano idee differenti riguardo la medesima parola.
|
|
|
Aangezien woorden gemakkelijk herkenbare, discrete en kleine eenheden van de taal zijn, werd er veel energie gestoken in het definiëren van woorden, of, indien mogelijk, "voorschrijven" van betekenis etymologie (Isidorus van Sevilla). Een niet te tellen aantal woordenboeken, encyclopedieën en classificatiesystemen getuigt daarvan. Een naïeve benadering is proberen aan elk woord een referentie in de echte (niet-taalkundige) wereld toe te kennen, maar dit werkt alleen voor eigennamen en biologische taxonomieën, of - op een meer abstract niveau - voor zogenaamde deictische (aanwijzende) woorden, zoals ik, jij, zij, hier, daar, nu, vandaag). De meeste woorden komen echter niet overeen met dingen of punten in ruimte-tijd, maar met concepten. En aangezien die in de geest bestaan, kunnen twee mensen gemakkelijk enigszins verscillende ideeën hebben over hetzelfde woord .
|
|
|
Тъй като думите са лесно видими, обособени и малки единици на езика, много усилия са отишли за дефиниране на думи, или, ако е възможно, "предписване" на значения от гледна точка на етимологията (Исидор Севилски). Безброй речници, енциклопедии и класификационни схеми свидетелстват за това. Наивна отправна точка е да се припише на всяка дума съответствие в реалния (неезиковия) свят, това работи само при съществителни собствени имена (имена) и биологични таксономии, или - на по-абстрактно ниво - при така наречените дейктически (указващи) думи като аз, ти, тя, тук, там, сега, вчера. Повечето думи обаче не се отнасят до неща или точки в пространството-времето, а до концепции. И тъй като те се намират в ума, е лесно двама души да имат малко по-различни идеи за една и съща дума.
|
|
|
Budući da riječi možemo lako prepoznavati kao "atome" - osnovne jedinice jezika, mnogo je upoprijebljeno energije da bi se definirale riječi, ili - ako je ikako moguće - da bi se propisalo značenje (etimologija) (Isidore of Seville). Beskrajan broj rječnika, enciklopedija i sistema klasifikacije to potvrđuju. Naivan je pristup pokušati vezati uz svaku riječ odgovarajuću referenciju u realnom (t.j. nelingvističkom) svijetu. No to će dobro funkcionirati samo za imena i biološke taksonomije ili - na apstraktnijem nivou - za deiktiku pokazne i osobne zamjenice te priloge kao ja, ti, ona, tamo, evo, sada, jučer. Najveći broj riječi ne odgovara stvarima ili točkama u prostor/vremenu već pojmovima. A budući da su oni smješteni u razumu, dve različite osobe mogu imati različite ideje o značenju iste riječi.
|
|
|
Fordi ord er de nemmest tilgængelige, små og klart afgrænsede enheder i sproget, er der i tidens løb gjort store anstrengelser for at definere ord, eller - hvor muligt - endda at "foreskrive" en bestemt betyding igennem etymologien (Isidore of Seville). Dette bevidnes af oceaner af ordbøger, encyklopædier og klassifikationssystemer. Et naivt udgangspunkt er bare at tildele hvert ord en såkaldt referent i den virkelige (ikke-lingvistiske) verden, men dette fungerer kun for egenavne og biologiske taksonomier, eller - på et mere abstrakt plan - for såkaldte deiktiske (pegende) ord som fx jeg, du, her, der, nu, i går. De fleste ord svarer imidlertid ikke til ting og punkter i tid og rum, men til koncepter. Og fordi koncepter kun eksisterer i hjernens eget univers, kan der være små forskelle på hvad to personer præcist mener med ét og samme ord.
|
|
|
Kuna sõnad on kättesaadavad, kindlad ja väikesed keele ühikud, on palju püütud sõnu defineerida, või, kui võimalik, tähendust etümoloogiliselt "määrata" (Isidore of Seville). Sellest annavad tunnistust mustmiljon sõnaraamatut, entsüklopeediat ja klassifikatsiooniskeemi. Naiivne lähtekoht on määrata iga sõna referent päris (mittelingvistilises) maailmas, aga see toimib vaid pärisnimede ja bioloogilise taksonoomia, sõi - abstraktsemal tasandil - nn deiktiliste (osutavate) sõnade puhul nagu mina, sina, tema, siin, seal, nüüd, eile. Enamik sõnu ei vasta siiski asjadele või kohtadele aegruumis, vaid kontseptsioonidele. Ja kuni need mõistuses püsivad, võib kahele inimesele üks ja sama sõna pisut erinevat asja tähendada.
|
|
|
Mivel a szavak a nyelv legkönnyebben elérhető, diszkrét és kis egységei, sok erőfeszítés arra irányult, hogy megadja, vagy ha lehet, "előírja" a szavak jelentését etimológiailag (Sevillai Szent Izidor). Sok-sok szótár, enciklopédia és osztályozási rendszer tanúskodik erről. Egy naiv kiindulás az, hogy minden szóhoz egy, a valóságos (nem nyelvi) világban létező referenciát rendelnek, de ez csak tulajdonnevek és biológiai rendszerezések esetében működik, vagy - még absztraktabb szinten - a mutató szavak (deiktikus kifejezések) esetében, mint pl. én, te ő, itt, ott, ebben, azzal, most, tegnap. A legtöbb szó viszont nem dolgoknak felel meg, vagy térben, időben mutat valamire, hanem fogalmaknak. S mivel ezek az elménkben vannak, gyakran előfordul, hogy két embernek kicsit más elképzelése van ugyanarról a szóról.
|
|
|
Kadangi žodžiai yra paviršiuje ir yra atskiri, nedideli kalbos vienetai, tai daug pastangų buvo įdėta į žodžių apibrėžimus, ir, jei tai įmanoma, nustatyti reikšmę etimologijos požiūriu (Izidorius Sevilietis). Milijardai žodynų, enciklopedijų ir klasifikacijos schemų yra tų pastangų liudininkai. Naivus požiūris, kad kiekvienam žodžiui galima būtų surasti atitikmenį realiame (nekalbiniame) pasaulyje, bet tai įmanoma tik su tikriniais daiktavardžiais ir biologiniais taksonimais, arba dar abstaktesniuose lygiuose - taip vadinamais deiktiniais (nukreipiančiais) žodžiais (pvz.: aš, tu, ji, čia, ten, dabar, vakar). Dauguma žodžių vis tik atitinka, ne daiktus ar laiko ir erdvės taškus, o sąvokas (konceptus). Ir kadangi paskutinieji - mąstymo proceso tvariniai, tai neturi būti nuostabu, kad du žmonės gali skirtingai suvokti vieną ir tą patį žodį.
|
|
|
Ponieważ wyrazy stanowią łatwe do uchwycenia, małe jednostki języka o wyraźnie zakreślonych granicach, włożono wiele wysiłku w ich definiowanie lub, jeżeli to możliwe, „wyznaczenie” dla nich znaczenia etymologicznego (Izydor z Sewilli). Świadectwem tego jest wielka liczba słowników, encyklopedii i schematów klasyfikacji. Najprostszy punkt wyjścia polega na przypisywaniu każdemu wyrazowi, jako znaczenia, odnośnika w realnym (niejęzykowym) świecie, lecz sprawdza się to jedynie dla rzeczowników własnych (nazw) i dla biologicznej systematyki, lub – na bardziej abstrakcyjnym poziomie – dla tak zwanych słów deiktycznych (wskazujących), takich jak: ja, ty, ona, tutaj, tam, teraz, wczoraj. Jednakże większość słów nie odnosi się do rzeczy czy punktów w czasoprzestrzeni, lecz jedynie do pojęć. A ponieważ istnieją one w naszych umysłach, łatwo o przypadek, gdy dwie osoby mają nieco inne pomysły na temat znaczenia tego samego wyrazu.
|
|
|
Pentru că cuvintele sunt unităţi mici de limbă uşor accesibile, distincte şi recognoscibile, au fost făcute multe eforturi pentru a le defini sau, dacă e posibil să "descrie" (Isidor von Sevilla) semnificaţia link}etimologic. Nenumărate dicţionare, enciclopedii şi proiecte de clasificare confirmă acest fapt. Este un punct de vedere naiv, să atribui fiecărui cuvânt o corespondenţă-referinţă în lumea reală(nonlingvistică), dar asta funcţionează numai pentru nume proprii şi taxonomii biologice, sau- la nivel abstract- aşa numitele cuvinte deictice (care sugerează, fac trimitere) ca eu, tu, ea, aici, acolo, acum, ieri. Cele mai multe cuvinte se referă nu la obiecte sau locuri în spaţiu-timp, ci la noţiuni.Şi pentru că acestea se găsesc în reprezentarea umană, se petrece repede ca doi oameni să aibă aproape reprezentări diferite ale aceluiaşi cuvânt.
|
|
|
Поскольку слова лежат на поверхности и являются обособленными, небольшими единицами языка, то много усилий было положено на определение слов, или, если это возможно, "установлению" значения с точки зрения этимологии (Исидор Севильский). Миллиарды словарей, энциклопедий и схем классификаций тому свидетели. Наивен подход, согласно которому, каждому слову можно найти соответствия в реальном (неязыковом) мире, но это работает только с именами собственными и в биологической таксономии, или же на более абстрактных уровнях - с так называемыми дейктическими (указывающими) словами такими как я, ты, она, здесь, там, сейчас, вчера). Большинство слов, все же соответствуют не вещам или точкам во времени и пространстве, а понятиям (концептам). А поскольку последние - порождение мышления, то нет ничего удивительного в том, что у двух людей будут разные понятия об одном и том же слове.
|
|
|
Nakoľko sú slová dostupné, diskrétne a základné jednotky jazyka, veľa úsilia sa venovalo definovaniu slov, resp. podľa možnosti aj etymologickému „predpísaniu“ ich významu (Izidor zo Sevilly). Toto nám potvrdzuje obrovské množstvo slovníkov, encyklopédií a klasifikačných systémov. Naivný prístup spočíva v priradení konkrétneho predmetu mimojazykovej skutočnosti ku každému slovu, ale to sa dá uplatniť nanajvýš pri vlastných menách (názvoch) a biologickom názvosloví, príp. na abstraktnejšej úrovni pri tzv. deixách (slovách odkazujúcich na istú realitu, napr. ja, ty, ona, tu, tam, teraz, včera). Väčšina slov však nekorešponduje s vecami alebo miestami v časopriestore, ale s konceptmi (pojmami). A nakoľko s týmito slovami pracujeme v mysli, je celkom bežné, že dvaja ľudia vnímajú význam toho istého slova trochu odlišne.
|
|
|
Ker so besede preprosto dostopne, samostojne in majhne enote jezika, je bilo vloženega mnogo truda v definiranje posameznih besed ali, če mogoče, v etimološko "pripisovanje" pomena (Isidore of Seville). Priča temu je nešteto slovarjev, enciklopedij in klasifikacijskih shem. Naivno izhodišče je, da vsaki besedi pripišemo referent v realnem (nelingvističnem) svetu, vendar to deluje le za lastna imena ter biološke taksonomije ali na bolj abstraktnem nivoju za tako imenovane deiktične (kazalne) besede, kot so jaz, ti, ona, tukaj, zdaj, včeraj. Vendar večina besed ne ustreza stvarem ali točkam v prostoru in času, temveč konceptom. In ker ti prebivajo v umu, je več kot mogoče, da imata dva človeka rahlo različne ideje o isti besedi.
|
|
|
Eftersom ord är lättillgängliga, avskiljda och små språkenheter, har mycket arbete lagts ned på att definiera ord, eller, om möjligt, ange betydelse etymologiskt (Isidore av Sevilla). Otaliga ordböcker, uppslagsverk och klassificeringssystem vittnar om detta. En naiv utgångspunkt är att tilldela varje ord en referent i den verkliga (icke-språkliga) världen, men det fungerar bara för egennamn och biologiska taxonomier, eller – på en mer abstrakt nivå – s.k. deiktiska (utpekande) ord som jag, du, hon, här, där, nu, igår). Emellertid motsvarar de flesta ord inte saker eller punkter i rumtiden, utan begrepp. Och eftersom dessa hör hemma i det mänskliga sinnet händer det lätt att två personer har lite olika uppfattning om betydelsen av ett och samma ord.
|
|
|
Kopš vārdi ir viegli pieejamas, diskrētas un mazas valodas vienības, cilvēki bija pielikuši daudz pūļu precīzi raksturot vārdus vai, ja ir iespējams, "aprakstīt" nozīmi etimoloģiski (Izidors no Seviljas). Vārdnīcu, enciklopēdiju un klasifikācijas shēmu kalni ir tam pierādījums. Naiva ir pieeja, piešķiroša katram vārdam referentu reālā (ne-valodas) pasaulē, jo tā ir veiksmīga tikai ar īpašvārdiem un bioloģiskām taksonomijām vai, abstraktākā līmenī, ar t. s. deiktiskiem (norādošiem) vārdiem, tādiem ka es, tu, viņa, šeit, tur, tagad, vakar. Tomēr daudzums vārdu norāda ne uz priekšmetiem vai vietu telpā un laikā, bet uz jēdzieniem. Un tā kā šie ir prāta radīti, divu cilvēku priekšstati par to pašu vārdu vienmēr būs drusku atšķirīgi.
|
|
|
Ó tharla go bhfuil focail sorochtana, scoite agus gur aonaid bheaga teanga iad, tá an-iarracht déanta chun focail a shainmhíniú, nó, más féidir sin, brí a fhorordú ó thaobh sanasaíochta (Isidore de Sevilla). Léiríonn an iliomad foclóirí, ciclipéidí agus scéimeanna rangaithe é sin. Is saonta an ní brí a shannadh ar gach focal trí thagairt sa domhan fíor (neamh-teanga), ach ní oibríonn sé sin ach amháin d'ainmfhocail dhílse (ainmneacha) agus tacsanomaíochtaí bitheolaíocha, nó - ag leibhéal níos teibí - focail dheicteacha ar nós mé, tú, sí, anseo, ansin, anois, inné ), mar a thugtar orthu. Ní fhreagraíonn fiormhór na bhfocal, ámh, do rudaí nó do phointí sa spás-am, ach do coincheapa. Agus ós rud é gur san aigne a bhíonn siadsan, is furasta d'aon bheirt nithe atá beagán difriúil a thuiscint leis an bhfocal céanna.
|
