kahit – Übersetzung – Keybot-Wörterbuch

Spacer TTN Translation Network TTN TTN Login Français English Spacer Help
Ausgangssprachen Zielsprachen
Keybot 6 Ergebnisse  www.christiananswers.net
  Ang THE DA VINCI CODE b...  
* Ang pahayag ni Brown, halimbawa, na ang ratio ng babae sa lalaking bubuyog sa “kahit anong tahanan ng bubuyog sa mundo” ay phi; Brown, ph. 94.
* Brown’s assertion, for example, that the ratio of female to male honeybees in “any beehive in the world” is phi; Brown, p. 94.
* Par exemple, l’affirmation par Brown que le rapport entre des abeilles femelles et mâles dans « n’importe quelle ruche du monde » est phi; Brown, p. 94.
* La afirmación del Sr. Brown, por ejemplo, de que el cociente de las abejas machos vs. las abejas hembras en “cualquier colmena en el mundo” es phi; Brown, p. 94.
* L’asserzione di Brown ad esempio, dice che il rateo femminile-maschile tra le api da miele di “ogni alveare del mondo” è phi; Brown, p. 94.
* Bijvoorbeeld Brown’s bewering dat de verhouding van vrouwelijke tot manlijke bijen in “elke bijenkorf ter wereld” phi is; Brown, blz. 94.
*例えば、「世界中のミツバチのどの巣」をとってもオスバチに対するメスバチの割合はφであるとブラウンは主張しています。ブラウン、94ページ。
* Pohomi i Brownit, për shëmbull, që raporti në mes bletëve femërore dhe mashkullore në “çdo koshere bletësh në botë” është PHI, Brown, faqja 94.
* Твърдението на Браун, например, е че пропорцията между женски и мъжки пчели във “всеки кош на света” е фи; Браун, стр. 94.
* L'asserció de Brown, per exemple, que la proporció d’abelles dones a homes en “qualsevol rusc al món” és pi; Brown, pàg. 94.
* Napríklad Brownove tvrdenie, že podiel samíc a samcov včely medonosnej v „akomkoľvek úli na svete“ je fí. Brown, str. 94.
Твердження Брауна, наприклад, що співвідношення бджіл жіночої статі до чоловічої в “будь-якому вулику в світі” - Фі; Браун, ст. 94.
  Ang THE DA VINCI CODE b...  
Ang pagkakasunud-sunod ng numero na natuklasan ni Fibonacci ay nagsisimula sa sero, kasunod ang isa, at ang susunod na numero ay ang kabuuan ng naunang dalawang numero (0, 1, 1, 2, 3, 5, 8, 13, atbp.) Pagkatapos ng ilang numero, ang ratio sa pagitan ng kahit anong dalawang numero sa pagkakasunud-sunod ay 1.618 (i.e., ang ikalawang numero ay mas malaki sa nauna nang 1.618).
Fibonacci’s sequence begins with zero, then one, then each subsequent number is the sum of the two previous numbers (0, 1, 1, 2, 3, 5, 8, 13, etc.). After the first several numbers, the ratio between any two numbers in the sequence is 1.618 (i.e., the second number is 1.618 times greater than the previous number).
La séquence de Fibonacci commence avec zéro, puis un, puis chaque chiffre suivant est la somme des deux chiffres précédents (0, 1, 1, 2, 3, 5, 8,13, etc.). Après les quelques premiers chiffres, le rapport entre deux chiffres dans la séquence est 1,618 (c’est-à-dire, le deuxième chiffre est 1,618 fois plus grand que le chiffre précédent).
Las secuencias de Fibonacci se inician con ‘0’, entonces ‘1’, y entonces cada número subsiguiente es la suma de los dos números previos (0, 1, 1, 2, 3, 5, 8, 13, etc.). Luego de varios de los números, la proporción entre cualquiera de dos números en la secuencia es de 1.618 (ejemplo: el segundo número es 1.618 veces mayor que el número inmediatamente anterior).
La sequenza di Fibonacci inizia dalla coppia di numeri zero e uno, poi ogni numero successivo in sequenza è il risultato della somma dei due numeri precedenti (0, 1, 1, 2, 3, 5, 8, 13, etc.). Dopo una certa serie di questi numeri, il rateo tra ogni coppia di numeri in sequenza è di 1.618 (cioè, il secondo numero è 1.618 volte più grande del numero precedente).
De logische rij van Fibonacci begint met nul, dan één, daarna is elk volgend getal de som van de twee vorige getallen (0, 1, 1, 2, 3, 5, 8, 13, etc.). Na de eerste getallen wordt de verhouding tussen elke twee getallen in de rij 1.618 (dat wil zeggen het tweede getal is 1.618 maal groter dan het vorige getal).
Sekuenca e Fibonaçit fillon me zero, pastaj nje, pastaj çdo numër i mëpasshëm është shuma e dy numrave të mëparshme (0, 1, 1, 2, 3, 5, 8, 13, etj.). Mbas numrave të parë, raporti në mes çdo dy numrash në sekuencë është 1,618 (do me thënë, numri i dytë është 1,618 herë më i madh se numri i mëparshem).
Редът на числата на Фибоначи почват с нула, после едно, после всяко следващо число е сумата на предишните две числа (0,1,1,2,3,5,8,13, и т.н.). След първите няколко числа, пропорцията между всеки две числа в поредицата е 1.618 (тоест, следващото число е 1.618 пъти по-голямо от предишното).
La seqüència de Fibonacci comença amb 0, llavors 1, llavors cada subsegüent nombre és la suma dels dos nombres previs (0, 1, 1, 2, 3, 5, 8, 13, etc.). Després dels primers uns quants nombres, la raó entre dos nombres qualssevol en la seqüència és 1.618 (i.e., el segon nombre és 1.618 vegades més gran que el nombre previ).
Fibonacciho postupnosť začína nulou, potom jednotkou, potom každé následné číslo je súčtom dvoch predchádzajúcich čísel (0, 1, 1, 2, 3, 5, 8, 13, atď.). Po niekoľkých prvých číslach je podiel medzi akýmikoľvek dvoma číslami v postupnosti 1,618 (t.j. druhé číslo je 1,618-krát väčšie ako to predchádzajúce).
Послідовність Фібоначчі починається з нуля, потім один, потім кожен подальший номер є сумою двох попередніх номерів (0, 1, 1, 2, 3, 5, 8, 13, і т.п.). Після перших декількох номерів, співвідношення між будь-якими двома номерами в послідовності складає 1.618 (наприклад, другий номер є у 1.618 разів більший, ніж перший номер).
  Ang THE DA VINCI CODE b...  
Ang teoryang ito ay hindi bago kay Dan Brown; kahit sinong pormal na estudyante ng kasaysayan ng eklesiyastika ay pamilyar sa sinauna (ngunit lumalayo sa katotohanan) na tradisyon, na matagal nang itinuturing kasinungalingan (heresy) ng mga Katoliko at mga Protestante rin.[4]
This theory is hardly new to Dan Brown; any serious student of ecclesiastical history will be familiar with this ancient (albeit aberrant) tradition, which has long been held as heresy by Catholics and Protestants alike.[4] However, one need only delve (and not even very deeply) into the “historical” basis for this tradition to be convinced that it is, indeed, fiction.
Cette théorie n’est pas l’invention de Dan Brown ; tout étudiant de l’histoire ecclésiastique serait au courant de cette tradition ancienne (quoiqu’aberrante), qui a été considérée comme hérésie par les protestants comme les catholiques.[4] Cependant, il ne faut que creuser (et pas très profondément) la base “historique” de cette tradition pour être convaincu qu’il s’agisse, effectivement, d’une invention.
Esta teoría es apenas nueva para Dan Brown; cualquier estudiante serio de la historia eclesiástica estará familiarizado con esta antigua (pero a la vez aberrante) tradición, la cual ha sido considerada como herejía tanto por los Católicos como por los Protestantes.[4] Sin embargo, uno debe buscar (y no tan profundamente) en las bases “históricas” de esta tradición para convencerse de que es, efectivamente, sólo una ficción.
Questa teoria non è qualcosa di nuovo per Dan Brown; ogni studente serio di storia ecclesiastica ha familiarità con questa antica (benché aberrante) tradizione che è stata ritenuta da lungo tempo come una eresia dai cattolici e similmente dai protestanti.[4] Comunque, è sufficente solo scavare (e nemmeno tanto in profondità) nella base “storica” di questa tradizione per convincersi che sia veramente finzione.
Deze theorie is niet bepaald nieuw voor Dan Brown; elke serieuze student kerkgeschiedenis is met dit onderwerp vertrouwd (zij het als dwaalleer), die van oudsher werd gezien als ketters door zowel Katholieken als Protestanten.[4] Men hoeft slechts een beetje te spitten in de ‘historische’ oorsprong van deze overlevering om ervan overtuigd te raken, dat het echt allemaal op fictie berust.
Kjo teoria nuk është e re për Den Braun; cilido student serioz i historisë së kishës di për ketë traditë të lashtë (albeit aberrant), të cilën katolikë edhe protestantë njesoj e kanë konsideruar për kohë të gjatë si herezi.[4] Mirëpo, ne duhet të zhytemi (jo dhe aq thellë) në bazën “historike” të kësaj tradite për të qënë të bindur që është me të vërtetë, trillim.
Тази теория едва ли е нова за Дан Браун; всеки сериозен ученик на църковна история би бил фамилиарен с тази древна (но отклоняваща се) традиция, която дълго е била ерес за Католиците и Протестантите.[4] Обаче, само трябва да се задълбочи човек (и дори не много дълбоко) в “историческата” основа за тази традиция да бъде убеден че е, наистина, фикция.
Aquesta teoria no és a penes nova per a en Dan Brown; qualsevol estudiant seriós d'història eclesiàstica serà familiar amb aquesta antiga (per bé que aberrant) tradició, que s'ha considerat molt de temps com a heretgia per catòlics i protestants [4] Tanmateix, un només necessita aprofundir (i ni tan sols molt profundament) en la base “històrica” d’aquesta tradició per ser convençut que, en efecte, és ficció.
Táto teória nie je pre Dana Browna nová. Každému serióznemu študentovi cirkevnej histórie je dobre známa táto staroveká (hoci chybná) tradícia, ktorá bola katolíkmi ako aj protestantmi dlho považovaná za herézu.[4] Človeku však stačí, aby sa zahĺbil (a ani nie príliš hlboko) do „historických“ základov tejto tradície, aby sa sám presvedčil, že je naozaj len fikciou.
Ця теорія не є новою для Дена Брауна; будь-який серйозний студент духовної історії буде знайомий з цією стародавньою (хоча і аномальною) традицією, яка довго сприймалась як єресь і Католиками, і Протестантами.[4] Проте, людині потрібно лише розібратись(і не навіть дуже глибоко шукаючи) в “історичній” підставі для цієї традиції, шоб переконатись, що це є, дійсно, художнім вимислом.
  Ang THE DA VINCI CODE b...  
Ang ating paningin ng kagandahan ay kadalasang (kahit na hindi sadya) nakabase sa 1.618 na ratio. Sa kaalamang ito, ang mga mangangatha ng tugtugin at mga pintor—kabilang na si Leonardo da Vinci—ay kadalasang ginagamit ang Divine Proportion sa kanilang mga likha.
Our perception of beauty is very often (unconsciously) based on the ratio 1.618. Knowing this, composers and artists—including Leonardo da Vinci—frequently base their works on the Divine Proportion. While many of Brown’s assertions concerning this phenomenon are questionable or outright false,* the ubiquity of the Divine Proportion, or phi, in nature is well documented. It is difficult to imagine a more powerful evidence for design, although Mr. Brown’s fictional characters draw the wrong conclusion.**
Notre perception de la beauté est très souvent (inconsciemment) basée sur le rapport 1,618. Conscients de ce fait, des compositeurs et artistes – y compris Leonardo da Vinci – ont souvent basé leurs œuvres sur le Rapport Divin. Si beaucoup des affirmations de Brown concernant ce phénomène sont douteuses ou totalement erronées, * l’ubiquité du Rapport Divin ou phi, dans la nature est très bien documentée. Il est difficile d’imaginer de preuves plus puissantes du dessein intelligent, même si les personnages fictifs de Brown aboutissent à une conclusion erronée.**
Nuestra percepción de la belleza está muy frecuentemente (inconscientemente) basada en la proporción 1.618. Conociendo esto, los compositores y los artistas—incluyendo a Leonardo Da Vinci—frecuentemente basaban sus trabajos en la Divina Proporción. Mientras muchas de las afirmaciones del Sr. Brown en referencia a este fenómeno son cuestionables o falsas absolutas,* la ubicación de la Divina Proporción, o número phi, en naturaleza, está bien documentada. Es difícil imagina una más poderosa evidencia para el diseño, aún cuando los protagonistas en la novela de ficción del Sr. Brown llegan a una conclusión incorrecta.**
La nostra percezione della bellezza è molto spesso (incosciamente) basata sul rateo 1.618. Sapendo questo, i compositori e gli artisti—incluso Leonardo da Vinci—frequentemente basano i loro lavori sulla Proporzione Divina. Mentre molte asserzioni di Brown riguardo a questo fenomeno sono discutibili o assolutamente false,* l’ubiquità della Proporzione Divina o phi, in natura è molto ben documentata. Risulta difficile immaginare una più potente evidenza di progettazione divina, sebbene la figura finzionale di Mr Brown tragga la conclusione errata.**
Ons schoonheidsgevoel is erg vaak (zonder dat we het weten) gebaseerd op de verhouding 1.618. Nu we dit weten, baseren componisten en artisten – inclusief Leonardo da Vinci—regelmatig hun werk op de Gulden Snede. Ondanks dat veel van Brown’s beweringen betreffende dit verschijnsel twijfelachtig of zelfs regelrecht onjuist zijn, is de alomtegenwoordigheid van de Gulden Snede of phi, in de natuur goed gedocumenteerd. Eigenlijk is het moeilijk je een krachtiger bewijs voor te stellen voor het design idee, hoewel de fictieve karakters van Brown er de verkeerde conclusies uit trekken. **
Perceptimi jonë i bukurisë është shumë herë (i pavetëdijshëm) bazuar në një raport 1,618. Me ketë dije, kompozitorë dhe artistë—Leonardo da Vinci përfshirë—shpeshherë i bazojnë veprat e tyre në Përpjesëtimin Hyjnor. Ndersa shumë nga pohimet e Brownit për këta fenomenë janë të diskutueshme ose krejtësisht të rreme, * përgjithshmëria e Përpjesëtimit Hyjnor, apo phi, në natyrë është e dokumentuar fare mirë. Është e veshtirë të imagjinosh një provë më të fuqishme për projektim, me gjithë se personazhet e trilluara nga Brown arrijnë në një përfundim të gabuar. **
Нашето възприемане на красота е много често (несъзнателно) основано върху пропорцията 1.618. Знаейки това, композитори и художници-включително Леонарди да Винчи-често правят техните работи върху Божествената Пропорция. Докато много от твърденията на Браун спряму това са въпросителни и извънредно фалшиви,* вездесъщността на Божествената Пропорция, или фи, в природата е много добре документирана. Трудно е да се въобрази по-могъщто доказателство за конструкция, макар измислените герои на г-н Браун правят грешното заключение.**
La nostra percepció de bellesa és molt sovint (inconscientment) basada en la raó 1.618. Sabent això, compositors i artistes -incloent Leonardo da Vinci- basen freqüentment els seus treballs en la Proporció Divina. Mentre moltes de les assercions de Brown pel que fa a aquest fenomen són qüestionable o completament falses,* la ubicació de la Proporció Divina, o PI, en la natura és ben documentat. És difícil imaginar una evidència més forta a favor del disseny, encara que els personatges ficticis de Brown dibuixen una mala conclusió.**
우리의 미적감각은 종종 이 1.618이라는 비율에 (무의식적으로) 기반하고 있다. 이런 사실에 기반해서 작곡가나 예술가들(레오나르도 다빈치를 포함해서)은 그들의 작품을 이 신성비율에 기초해서 만들어 냈다. 신성비율과 관련한 댄 부라운의 주장은 의심스럽거나 명백하게 거짓*이지만, 신성비율 또는 파이(phi)가 자연속에 광범위하게 존재한다는 사실은 잘 알려진 사실이다. 비록 댄 부라운의 가상의 캐릭터들은 잘못된 결론을 도출해 내지만, 이 세계가 누군가에 의해 디자인 되었다는 것에 관해 신성비율보다 더 강력한 증거는 찾아보기 힘들 것이다**.
Naše vnímanie krásy je často (nevedome) založené na podiele 1,618. Skladatelia a umelci – vrátane Leonarda da Vinciho – to vedia a preto často zakladajú svoje diela na zlatom reze. Zatiaľ čo mnohé z Brownovych tvrdení týkajúcich sa tohto fenoménu sú sporné alebo úplne falošné,* všadeprítomnosť zlatého rezu alebo fí v prírode je dobre zdokumentovaná. Je ťažké si predstaviť mocnejšiu evidenciu o pláne stvorenia, hoci fiktívne charaktery pána Browna vyvodzujú nesprávne uzávery.**
Наше сприйняття краси часто (несвідомо) засновано на співвідношенні 1.618. Знаючи це, композитори і художники — включаючи Леонардо ДаВінчі — часто базують свої роботи на Божественній Пропорції. В той час як багато тверджень Брауна з приводу цього явища є сумнівними або навіть просто невірними,* росповсюдження в природі Божественної Пропорції, або Фі, є дуже добре задокументовано. Важко уявити могутніше свідоцтво дизайну, не дивлячись на те, що вигадані персонажі Містера Брауна роблять неправильний висновок.**
  Ang THE DA VINCI CODE b...  
Paano nagiging mahalaga ang pagkatuklas na ito, at paano ito maiuugnay sa kontrobersya ng pagkakalikha/pagbabago? Ang ratio na 1.618, kilala sa mga Griyego bilang ang Divine Proportion o Golden Ratio, ay matatagpuan kahit saan, kapwa sa kalikasan at sa sining, musika at arkitektura.
What makes this discovery so significant, and how does it relate to the creation/evolution controversy? The ratio 1.618, known by the ancient Greeks as the Divine Proportion or Golden Ratio, is found virtually everywhere, both in nature and in art, music and architecture. It appears in spirals such as pinecones, pineapples, seashells, horns, sunflowers and many others; it is the ratio between each of our finger bones, arm bones and leg bones. The number of leaves or petals on a plant is often a Fibonacci number; this is why a flower with five petals is more pleasing to the eye than one with four petals.
Qu’est-ce qui rend si significative cette découverte et quel est sont rapport avec la controverse création/évolution ? Le rapport 1,618, connu des Grecs sous le nom du Rapport Divin ou Rapport d’Or, se trouve presque partout, dans la nature et l’art, dans la musique et l’architecture. Il apparaît dans des spirales telles que des pommes de pin, des ananas, des coquillages, des cornes, des tournesols et dans beaucoup d’autres ; c’est le rapport entre chaque os de nos doigts, chaque os de nos bras et de nos jambes. Le nombre de feuilles ou de pétales sur une plante est souvent un chiffre Fibonacci ; c’est pourquoi une fleur avec cinq pétales est plus belle qu’une qui n’a que quatre.
¿Qué es lo que hace a este descubrimiento tan significativo ?, y ¿ cómo se relaciona este con la controversia de la creación vs. evolución ? La proporción 1.618, conocida por los antiguos Griegos como la Divina Proporción o Cociente de Oro, se puede encontrar virtualmente en todas partes, tanto en la naturaleza como en las artes, la música y en la arquitectura. Se hace aparente en las espirales, como el cono, las piñas, los caracoles, los cuernos, las flores del sol, y en tantos otros; es el cociente del espacio que se encuentra entre cada uno de nuestros dedos, el de los huesos de nuestros dedos, brazos y piernas. El número de hojas o pétalos en una planta se considera como un número Fibonacci; esta es la razón por la cual una flor con cinco pétalos es mucho más agradable a la vista que una con cuatro pétalos.
Cosa rende questa scoperta così significativa e come si relaziona alla controversia sulla creazione/evoluzione? Il rateo 1.618, conosciuto dagli antichi Greci come la Proporzione Divina o Rateo Dorato, si trova virtualmente ovunque, sia in natura che nell’arte, nella musica e nella architettura. Si presenta in forma di spirale come nelle pigne, negli ananas, nei crostacei, nelle corna, nei girasoli ed in molti altri; è il rateo che troviamo nelle ossa delle nostre dita, braccia e gambe. Il numero di foglie o petali delle piante spesso è una sequenza di Fibonacci; ecco perché un fiore con cinque petali appare più gradevole all’occhio di uno con quattro.
Wat is er nou zo belangrijk aan deze ontdekking en wat heeft dat te maken met de controverse tussen creationisme en evolutie? De verhouding 1.618 stond bekend bij de oude Grieken als de Heilige Verhouding oftewel de Gulden Snede. Deze verhouding is werkelijk overal in terug te vinden, zowel in de natuur als in de kunst, in de muziek en de architectuur. Het duikt op in spiralen zoals dennenappels, zeeschelpen, hoorns, zonnebloemen en veel andere zaken. Het is de verhouding tussen elk van onze vingerkootjes, armbeenderen en beenderen in onze benen. Het aantal blaadjes of bloemblaadjes van een plant is vaak een Fibonacci getal. Daarom is voor ons gevoel een vijfbladige bloem mooier om te zien dan een vierbladige.
Çfarë e bën ketë zbulim kaq domethënës dhe si lidhet ai me mosmarrëveshjen e krijimit/të evolucionit? Raporti 1,618, i njohur nga grekët e lashtë si Përpjesëtimi Hyjnor ose “Raporti i Artë”, është gjetur me të vertetë kudo, në natyrë dhe në art, musikë edhe në arkitekturë. Duket në spirale si pishtar, ananas, guackë, brirë, lule dielli dhe shumë të tjera, është raporti në mes çdo kocke të gishtave, të krahëve dhe të kembëve tona. Numri i gjetheve apo petaleve në një bimë është shpesh një numër Fibonacci; prandaj një lule me pesë petale është më e këndshme për syrin se një me katër petale.
Какво прави това откритие толкова значително, и как се отнася към контроверсията между Създаването и еволюцията? Пропорцията 1.618, позната на древните Гърци като Божествената Пропорция или Златната Пропорция, е намерена почти навсякъде, в природата и искуството, музиката и архитектурата. Появява се в спирали на шишарки, ананаси, миди, рогове, слънчогледи и много други; това е пропорцията между всеки един от нашите кокали на пръстите, ръката и краката. Числото на листа или на цветя е обикновено числото на Фибоначи; затова слънчоглед с пет листа е по-приятен на окото отколкото с четири.
Què fa tan significativa aquesta descoberta, i com es refereix a la controvèrsia de creació/evolució? La raó 1.618, sabuda pels grecs antics com la Divina Proporció o Raó Àuria, es troba virtualment a tot arreu, tant en la natura com en l'art, música i arquitectura. Apareix en espirals com pinyes, petxines de mar, banyes, gira-sols i molts altres; és la raó entre cada un dels nostres ossos de dit, ossos del braç i ossos de cames. El nombre de fulles o pètals en una planta és sovint un nombre Fibonacci; això és per què és una flor amb cinc pètals més d'agradable per l'ull que un amb quatre pètals.
Čo robí tento objav takým významným a ako súvisí so spornou otázkou stvorenia/evolúcie? Podiel 1,618, známy starovekými Grékmi ako božský rez alebo zlatý rez, sa nachádza prakticky všade – v prírode, v umení, v hudbe a v architektúre. Objavuje sa v špirálach ako sú borovicové šišky, ananásy, lastúry, rohy, slnečnice a mnohé iné. Je to pomer medzi každou z kostí našich prstov, rúk a nôh. Počet listov alebo lupeňov na kvete je často Fibonacciho číslom. Preto je pohľad na kvet s piatimi lupeňmi pre oko príjemnejší ako so štyrmi lupeňmi.
Що робить це відкриття таким істотним, і яке це має відношення до дискусії стосовно створення/еволюції? Співвідношення 1.618, яке було відомо стародавнім грекам як Божественна Пропорція або Золоте Співвідношення, знаходиться фактично усюди, як в природі, так і в мистецтві, музиці і архітектурі. Воно з'являється в спіралях, таких, як, наприклад, соснові шишки, ананаси, морські черепашки, роги, соняшники і багато інших; це - співвідношення між кожною з кісток наших пальців, рук і ніг. Число листків або пелюсток на ростині часто є числом Фібоначчі; от чому квітка з п'ятьма пелюстками більше подобається оку, ніж квітка з чотирма пелюстками.
  Ang THE DA VINCI CODE b...  
Ang bida, isang cryptologist ng Harvard na si Robert Langdon, ay isang walang kibong karakter na kaunti ang kasalimuotan. Isa pa, ang pabagu-bagong pangyayari sa balangkas ng nobela ay madaling hulaan, at ang paraan ng pagsulat, kahit na minsa’y maganda ang pagkakasulat, ay hindi natatangi.
Although Dan Brown would have us believe that “all descriptions of artwork, architecture, documents, and secret rituals in this novel are accurate,”[2] The Da Vinci Code is a work of fiction, complete with good guys, bad guys and narrow escapes. Its protagonist, Harvard cryptologist Robert Langdon, is a fairly passive character with little complexity. Also, the novel’s plot twists are predictable at best, and the writing, although occasionally quite good, is unmemorable. It is passably entertaining as “popular” fiction,[3] but hardly the type of novel that would stand the test of time to become a classic. And yet, The Da Vinci Code has become a worldwide sensation.
Même si Dan Brown voudrait que nous croyions que « toutes les descriptions artistiques, architecturales, documentaires en plus de ses descriptions des rituels secrets soient dignes de foi, » [2], le Code Da Vinci demeure un roman, comportant les justes et les méchants, les évasions in extrémis. Son protagoniste, le spécialiste de cryptologie Robert Langdon, reste un personnage assez passif sans profondeur. De plus, l’intrigue est prédictible au mieux, et la rédaction, même si elle est assez bonne par moments, ne laisse pas un souvenir indélébile. Même s’il est distrayant en tant que roman  « populaire »[3], il n’est pas du type à résister à l’épreuve du temps pour devenir un classique du genre. Et pourtant, le Da Vinci Code est devenu un hit mondial !
Aun cuando Dan Brown nos quiere hacer creer que “todas las descripciones de las obras de arte, arquitectura, documentos, y rituales secretos en esta novela son correctos;”[2] El Código Da Vinci es un trabajo de ficción, completo con hombres buenos, hombres malos, y escapes realizados en tiempo limitado. Su protagonista, el criptologista de la Universidad de Harvard, Robert Langdon, es un personaje de un carácter bastante pasivo, y de poca complejidad. Además, la trama de la novela es predecible, y el guión, aunque ocasionalmente es muy bueno, no es memorable, es pasablemente entretenido como ficción “popular”,[3] más, en lo absoluto, no entra dentro del tipo de novela que soportaría la prueba del tiempo necesario para llegar a ser un clásico, y, sin embargo, El Código Da Vinci ha llegado a ser considerado como una sensación mundial.
Anche se Dan Brown vuol farci credere che “tutte le descrizioni delle opere d'arte, dell’architettura, dei documenti e dei riti segreti contenuti in questo romanzo siano accurati,”[2] Il Codice Da Vinci, resta un opera di finzione, completa di bravi ragazzi, cattivi ragazzi e piccole scappatelle. Il suo protagonista, il crittologo Harvard Robert Langdon ha un carattere abbastanza passivo, e un po’ complessato. Anche la trama così intricata è nel peggiore dei casi prevedibile e il copione anche se di quando in quando sembra abbastanza buono, in definitiva è scadente. Come finzione “popolare” sarà anche un intrattenimento passabile,[3] ma difficilmente può essere il tipo di romanzo che resiste il test del tempo per poter diventare un classico. Nel frattempo Il Codice Da Vinci è diventato di fama mondiale.
Ofschoon Dan Brown ons wil doen geloven dat ‘elke beschrijving van kunstwerken, architectuur, documenten en geheime rituelen in dit verhaal accuraat zijn,”[2] is de Da Vinci Code een fictief werk, compleet met de goeien en de slechteriken en spannende ontsnappingen. De hoofdpersoon cryptologist Robert Langdon, afgestudeerd in Harvard, is een aardig passief ongecompliceerd type. En ook is het plot van het verhaal op zijn zachtst gezegd voorspelbaar en de schrijftrant, hoewel hier en daar aardig, is niet om ondersteboven van te raken. Het is even onderhoudend als van andere ‘populaire fictieboeken’,[3] maar echt niet van het niveau dat de test van de tijd kan doorstaan om een klassieker te worden. Toch is de Da Vinci Code bezig om wereldwijd een bestseller te worden.
Me gjithë se Den Braun do që ne të bësojmë që “të gjitha përshkrimet e veprave të artit, arkitekturës, dokumentave dhe ritualeve sekrete në ketë novelë janë të sakta,”[2] KODI I DA VINÇIT është nje vepër trillimi, plot me njerëz të mirë, njerëz të këqinj dhe ikje të ngushta. Aktori kryesor i novelës, kryptologjisti nga Harvardi, Robert Landon, është nje karakter në fakt pasiv e i pandërlikuar. Gjithashtu, përdredhjet e historisë së romanit maksimumi janë të parashikueshme, dhe shkrimi, me gjithë se në raste fare i mirë, është i pamemorizueshëm. Është diçka zbavitëse si trillim “popullor,”[3] po jo lloji i novelës që i reziston kohës për tu berë nje klasike. Edhe prapë, KODI I DA VINÇIT është bërë një lajm i bujshëm në gjithë botën.
Макар че Дан Браун иска да повярваме че “всички описания на искуство, архитектура, документи, и тайни ритуали в неговата новела са точни,”[2] Шифърът на Леонардо е изработка на фикция, пълна с добрите, лошите и избягали на косъм. Неговият протагонист, Харвардски криптолог Робърт Лангдън, е доста пасивен човек с малко сложност. Също така, сюжетът е предсказуем в най-добрия случай, и писането, макар понякога доста добро, не се запомня. Минава като “популярна” фикция,[3] но едвам видът новела която би устояла изпита на времето за да стане класик. Макар това, Шифърът на Леонардо е станал световна сензация.
Encara que Dan Brown ens faria creure que “tots els tipus d’art, arquitectura, documents, i rituals secrets en aquesta novel·la són acurats,” [2] El Codi Da Vinci és un obra de ficció, complerta amb nois bons, nois dolents i escapades d’acció. El seu protagonista, el criptòleg de Harvard Robert Langdon, és un caràcter bastant passiu amb poca complexitat. També, els canvis de trama de la novel·la són previsibles en el millor dels casos, i l'escriptura, encara que ocasionalment bastant bona, és inmemorable. Està acceptablement passable com a ficció “popular”, [3] però difícilment com el tipus de novel·la que passaria la prova del temps de convenir un clàssic. I tanmateix, El Codi Da Vinci s'ha convertit en una sensació mundial.
비록 댄 부라운은 “이 소설에서 언급된 예술작품, 건축물, 문서, 비밀 종교의식은 모두 정확하다.[2] 라고 하여 소설속의 내용이 사실인 것으로 믿게 하려는 의도를 보였지만, 다빈치 코드는 픽션임을 분명히 해야 한다. 좋은 인물과 나쁜 인물들 그리고 구사일생의 아슬아슬함으로 채워진 그런 픽션인 것이다. 주인공인 하바드대학의 상징학 교수인 로버트 랭던은 아주 수동적이면서도 어느정도는 복잡한 내면을 가진 인물로 등장한다. 또한 소설의 줄거리는 기껏해야 예측가능한 정도이고, 비록 때때로 꽤 좋은 문장들로 채워져 있지만 소설 전체로서는 기억할 만한 가치가 없다. 어느정도는 대중성을 가진 재미있는 픽션[3]이긴 하지만 앞으로도 오랫동안 기억될 만한 그런 클래식으로서의 자질을 갖춘 소설은 아니다. 그럼에도 불구하고 다빈치 코드는 세계적으로 센세이션을 불러일으키고 있다.
Hoci by Dan Brown chcel, aby sme verili, že „všetky popisy výtvarných diel, architektúry, dokumentov a tajných rituálov v tomto románe sú presné,“[2] Da Vinciho kód je iba fikcia, zahŕňajúca dobrých, zlých aj úniky „o vlások“. Hlavná postava, kryptológ z Harvardu Robert Langdon, je dosť pasívny, nie veľmi zložitý charakter. Taktiež zvraty v deji románu sú ľahko predvídateľné a štýl písania, hoci občas celkom dobrý, je nezapamätateľný. Je to ako-tak zábavné, tak ako „populárna“ fikcia,[3] ale nie je typom románu, ktorý by obstál v skúške času tak, aby sa raz stal klasikou. Napriek tomu sa Da Vinciho kód stal celosvetovou senzáciou.
Хоча Ден Браун хотів би, щоб ми вірили, що “всі описи художніх робіт, архітектури, документів, і секретних ритуалів в цьому романі точні”,[2] Код Да Вінчі - це художня література, наповнена хорошими і поганими хлопцями, та неймовірними втечами. Його головний герой, Гарвардський криптолог Роберт Ленгдон, - достатньо пасивний персонаж, без особливо складних рис характеру. Також, повороти сюжету дуже легко передбачити, і текст, не дивлячись на те, що іноді вельми гарний, зовсім не запам’ятовується. Це може зійти за розвагу як “популярна” белетристика,[3] але дуже сумнівно стане класичним романом, пройшовши випробування часом. І все ж таки, Код Да Вінчі став усесвітньою сенсацією.