kosove – -Translation – Keybot Dictionary

Spacer TTN Translation Network TTN TTN Login Deutsch Français Spacer Help
Source Languages Target Languages
Keybot 2 Results  www.amt.it
  Rómčina / Lingvopedia :...  
Rómovia žijúci v severnej a západnej Európe používajú sintské dialekty, v Česku a na Slovensku hovoria karpatským dialektom. Dialektmi Arli/Erli sa hovorí v Macedónsku, Bulharsku a na juhu Srbska, v Kosove a v Albánsku.
Les dialectes sinto sont parlés par les Roms en Europe du Nord et de l’Ouest, et le carpatique en République tchèque et en Slovaquie. Les dialectes Arli/Erli sont parlés en Macédoine, en Bulgarie, au sud de la Serbie, au Kosovo et en Albanie. Un autre groupe de dialectes balkaniques (Ursari, Drindari, Bugurdzi, etc.) diffère significativement de l’Arli/Erli et a visiblement été influencé récemment par la phonétique et le vocabulaire du grec. Il existe aussi de nombreux dialectes isolés et archaïques, comme le romano du Burgenland ou le dialecte romani Dolenski en Slovénie, probablement apparenté au parler Hravati (istriote) des Roms des environs de Brescia en Italie.
Sinti-Dialekte werden von den Roma in Nord- und West-Europa gesprochen, und Karpatisch in der Tschechischen Republik und der Slowakei. Arli/Erli-Dialekte werden gesprochen in Mazedonien, Bulgarien und Südserbien, im Kosovo und in Albanien. Eine andere Gruppe verschiedener Balkan-Dialekte (Ursari, Drindari, Bugurdzi usw.) unterscheidet sich deutlich von Erl/Arli, und die Sprachen dieser Gruppe sind offensichtlich beeinflusst durch Kontakte jüngeren Datums mit Phonetik und Wortschatz.des Griechischen. Es gibt auch viele isolierte und archaische Sprachvarianten wie das Romano im Burgenland oder der Dolenski-Romani-Dialekt in Slowenien, der vermutlich verwandt ist mit der Hravati (Istriani)-Sprachform in der Umgebung von Bresca in Italien.
Los Romos hablan los dialectos sinto en la Europa del Norte y Europa del Oeste y el dialecto de los Cárpatos, en la República Checa y en Eslovaquia. Los dialectos Arli/Erli se utilizan en Macedonia, Bulgaria, como también en el sur de Serbia, Kósovo y Albania. Otro grupo dialectal de los Balcanes (Ursari, Drindari, Bugurdzi, etc.) difiere significativamente del Arli/Erli, claramente influenciados por sus contactos con la fonética y el léxica griego. Además, existen numerosos dialectos aislados y antiguos, por ejemplo el Romaní de Burgenland y el Romaní Dolenski propio de Eslovenia, que probablemente relacionado con el Hravati, dialecto de los Romos de los alrededores de Brescia en Italia.
I popoli romaní parlano i dialetti sinti nell'Europa settentrionale e occidentale, il dialetto dei Carpazi in Repubblica Ceca e Slovacchia. I dialetti Arli/Erli sono parlati in Macedonia, Bulgaria, nel sud della Serbia, Kosovo e Albania. Un altro gruppo dialettale dei Balcani (Ursari, Drindari, Bugurdzi etc.) si differenzia notevolmente dal Erli/Arli ed è influenzato dai contatti con la fonetica greca e il suo lessico. Ci sono anche molte varietà linguistiche isolate e arcaiche, come il Romaní del Burgenland o il Romaní Dolenski in Slovenia, probabilmente legato al Hravati, un dialetto delle popolazioni romaní nei dintorni di Brescia in Italia.
De Sinti-dialecten worden gesproken door Roma in Noord-en West-Europa, en de Karpatische in de Tsjechische Republiek en Slowakije. De Arli/Erli dialecten worden gesproken in Macedonië, Bulgarije en Zuid-Servië, Kosovo en Albanië. Een andere groep van verschillende Balkan-dialecten (Ursari, Drindari, Bugurdzi, enz) verschilt aanzienlijk van Erli/Arli en is duidelijk beïnvloed door vrij recente contacten met Griekse fonetiek en lexicon. Er zijn ook veel geïsoleerde en archaïsche taalvarianten, zoals het Romano van Burgenland of het Dolenski-Romani dialect in Slovenië, waarschijnlijk verwant met de Hravati (Istriani) taal van de Roma in de omgeving van Brescia in Italië.
Синтски диалекти се говорят от ромите в Северна и Западна Европа, а карпатски - в Чешката република и Словакия. Ерлийски диалекти се говорят в Македония, България и Южна Сърбия, Косово, Албания. Друга група от различни балкански диалекти (урсарски, дръндарски, бугурджийски т.н.) се различава значително от ерлийската и очевидно е повлияна от по-късни контакти с гръцката фонетика и лексика. Има и много изолирани и архаични езикови разновидности като романо в Бургенланд (Австрия) или доленски ромски в Словения, най-вероятно свързани с истрийския (храватски) диалект на ромите в околностите на Бреша в Италия.
Sinti-dijalekte govore Romi u sjevernoj i zapadnoj Europi a karpatski se govori u Češkoj i Slovačkoj. Arli/Erli dijalekti se govore u Makedoniji, Bugarskoj, južnoj Srbiji, Kosovu i Albaniji. Druga grupa raznih balkanskih dijalekata (Ursari, Drindari, Bugurdzi i dr.) bitno se razlikuju od Erli/Arli i vidno su pod utjecajem novih kontakata s grčkom fonetikom i rječnikom. Postoje i mnoge izolirane i arhaične jezične varijante kao što su jezik Romano u Gradišču ili Dolenjski dijalekt u Sloveniji koji je vjerojatno srodan s dijalektom hravatskih (istarskih) Roma oko Brescie u Italiji.
Sinti murdeid räägivad mustlased Põhja- ja Lääne-Euroopas ja karpaadi dialekte Tšehhi Vabariigis ning Slovakkias. Arli/Erli murdeid räägitakse Makedoonias, Bulgaarias ning Lõuna-Serbias, Kosovos, Albaanias. Teine mitmesuguste balkani murrete rühm (ursari, drindari, bugurdzi etc.) erineb Erli/Arli´st märkimisväärselt ja neid on ilmselgelt mõjutanud hilisemad kontaktid kreeka keele foneetika ja sõnavaraga. Leidub ka palju eraldiseisvaid ja arhailisi keelevariatsioone, näiteks romano Burgenlandis või dolenski dialekt Sloveenias, mis võib olla seotud mustlaste hrvati (istra) keelega Brescia ümbruses Itaalias.
A szintó nyelvjárást beszélik Észak- és Nyugat-Európában a cigányok, és a kárpáti nyelvjárást a Cseh Köztársaságban és Szlovákiában, Magyarországon a romungrót. Az arli/erli nyelvjárást Macedóniában, Bulgáriában és Dél-Szerbiában, Koszovóban, Albániában beszélik. A balkáni nyelvjárások másik csoportja (ursar, drindari, bugurdzi stb.) jelentősen eltér az arlitól és nyilvánvalóan magán viseli a közelmúltbeli kapcsolatokat a görög fonetikával és szókészlettel. Van számos elszigetelt, archaikus nyelvváltozat, mint például a burgenlandi romano vagy a dolenski roma nyelvjárás Szlovéniában, valószínűleg összefüggésben a romák hravati (istriani) nyelvjárásával, melyet az olaszországi Brescia környékén beszélnek.
Sinti tarme kalba čigonai Šiaurės ir Vakarų Europoje, Čekijos ir Slovakijos Karpatuose. Arli / Erli tarmėmis kalba Makedonijoje, Bulgarijoje, Pietų Serbijoje, Kosove, Albanijoje. Kita įvairių Balkanų tarmių grupė (Ursari, Drindari, Bugurdzi ir t.t.) žymiai skiriasi nuo Erli / Arli ir juos akivaizdžiai įtakojo graikų kalbos fonetika ir leksika. Taip pat yra daug izoliuotų ir archajiškų kalbos rūšių, tokių kaip Burgenlando Romano ar Dolenski romų dialektai Slovėnijoje, greičiausiai yra susiję su kroatiškai (Istriani) kalbančių romų Italijos, Brescia apylinkėse.
Dialekty sinti są używane przez Romów w północnej i zachodniej Europie, podczas gdy dialektu karpackiego używa się w Czechach i na Słowacji. Dialektami arli/erli mówi się w Macedonii, Bułgarii, w południowej Serbii, Kosowie oraz w Albanii. Inna grupa różnych dialektów bałkańskich (ursari, drandari, bugurdzi etc.) różni się znacząco od erli/arli. Widoczne jest, że uległy one w ostatnich czasach silnym wpływom fonetyki i słownictwa języka greckiego. Istnieje również wiele archaicznych i odizolowanych odmian językowych, takich jak romano z Burgenland czy też dialekt romski dolensky w Słowenii, prawdopodobnie spokrewniony z romską mową hravati (istriańską) w okolicach Brescii we Włoszech.
Dialectele sint sunt vorbite re români în nordul și vestul Europei, și carpatica în Republica Cehă și Slovacia. Dialectele Arli/Erli se vorbec în Macedonia, Bulgaria și sudul Serbiei, în Kosovo și în Albania. O altă grupă de diferite dialecte balcanice(Ursari, Drindari, Bugurdzi samd) se deosebește clar de Erl/Arli, și limbile acestei grupe sunt vizibil influențate prin contactele recente cu fonetica și vocabularul grec. Există, de asemenea numeroase dialecte izolate și arhaice, precum romano în Burgenland sau dialectul romani Dolenski în Slovenia, probabil înrudit fiind cu Hravati(Istriani)-fromă lingvistică în regiunea Brescia din Italia.
На диалектах синти говорят цыгане в Северной и Восточной Европе, на карпатских - в Республике Чехия и Словакии. На диалектах арли говорят в Македонии, Болгарии и Южной Сербии, Косово, Албании. Другая группа балканских диалектов (урсари, дриндари, бугурдзи и прочие) значительно отличается от группы арли и находится под явным влиянием скорее недавнего контакта с греческой фонетикой и лексикой. Также существует множество изолированных и архаичных вариаций языка, таких, как романо Бургенланда или доленский цыганский диалект в Словении, последние вероятно, связаны с наречием рома из окрестностей Брешии в Италии.
Sintska narečja govorijo Romi v severni in zahodni Evropi, karpatska narečja pa Romi na Slovaškem in Češkem. Narečja Arli/Erli se govorijo v Makedoniji, Bolgariji, južni Srbiji, Kosovu ter Albaniji. Druga skupina različnih balkanskih narečij (Ursari, Drindari, Bugurdi itd.) se bistveno razlikuje od dialektov Erli/Arli in je bila očitno zaznamovana z bolj nedavnim stikom z grško fonetiko in besediščem. Obstajajo tudi številne izolirane in arhaične variante jezika, denimo Romano na Gradiščanskem ali Dolenjsko romsko narečje v Sloveniji, ki je verjetno sorodno z narečjem hrvaških (istrskih) Romov okrog Brescie v Italiji.
Sinti-dialekter talas av romer i norra och västra Europa, och karpatiska i Tjeckien och Slovakien. Arli/erli-dialekter talas i Makedonien, Bulgarien och södra Serbien, Kosovo och Albanien. En annan grupp av olika Balkan-dialekter (ursari, drindari, bugurdzi etc.) skiljer sig väsentligt från erli/arli och de är uppenbarligen påverkade av ganska färska kontakter med grekisk fonetik och ordförråd. Det finns också många isolerade och ålderdomliga språkvarianter såsom romano i Burgenland eller den romska dialekten dolenski i Slovenien, troligt besläktat med hravati (Istriani) somt talas av romer i trakten av Brescia i Italien.
Sinti dialektos runā romi Ziemeļu un Rietumu Eiropā, Karpatu dialektos — Čehijas Republikā un Slovākijā. Arli / erli dialektos runā Maķedonijā, Bulgārijā un dienvidu Serbijā, Kosovā, Albānijā. Ievērojami atšķiras no erli / arli dialektiem Balkānu dialektu grupa (ursaru, drindaru, bugurdzu u. c.), kuri ir ievērojami ietekmēti nesenu kontaktu ar grieķu fonētiku un vārdu krājumu. Ir arī daudz izolētu un arhaisku romu valodas variantu, piemēram, romano Austrijas Burgenlandē vai Doleņskas romani dialekts Slovēnijā, kurš, iespējams, ir radniecīgs hravatu (istrianu) romu valodai Brešas apkaimē Itālijā.
Tá canúintí Sintise á labhairt ag Romaigh i dTuaisceart agus in Iarthar na hEorpa, agus Cairpis i bPoblacht na Seice agus an tSlóvaic. Labhraítear canúintí Arli/Erli sa Mhacadóin, an Bhulgáir agus Deiscirt na Seirbia, an Chosaiv, an Albáin. Is mór is neamhionann grúpa eile canúintí éagsúla sna Balcáin (Ursari, Drindari, Bugurdzi srl) agus Erli/Arli agus tá siad faoi thionchar soiléir foghraíochta agus foclóra na Gréigise le déanaí. Tá go leor cineálacha teanga scoite amach agus ársa ar nós Romano an Burgenland nó canúint Dolenski na Romach sa tSlóivéin, a bhaineann is dócha le hurlabhra Hravati (Istriani) na Romach in aice le Brescia san Iodáil chomh maith.
  Rómčina / Lingvopedia :...  
Používanie rómčiny na internete vykazuje isté tendencie zjednocovania jazyka, ktoré by mohli byť smerodajné pre ďalší vývoj spisovného jazyka. Rómčina sa do istej miery uznáva ako minoritný jazyk v Kosove, Macedónsku, Rumunsku, Chorvátsku, na Slovensku, v Slovinsku, Nemecku, Fínsku, Maďarsku, Nórsku, Švédsku a Rakúsku.
Tous les Roms sont bilingues ou multilingues et leur langue disparaît rapidement. Mais le romani est toujours vivant, particulièrement en Europe centrale, de l’Est et du Sud-Est. Le nombre de locuteurs est difficile à déterminer, mais le romani est probablement parlé par 3 ou 4 millions de personnes dans presque tous les pays d’Europe, ce qui en fait la langue d’Europe la plus diffusée. Le romani est aussi une langue écrite avec une littérature moderne assez riche, mais il n’a pas d’orthographe généralement acceptée ni de grammaire et de vocabulaire normalisés. Il y a eu plusieurs tentatives d’élaboration d’une norme pour la langue, mais elles ont eu peu de succès. En Slovaquie, en Macédoine, en Bulgarie et en Roumanie (et parfois aussi ailleurs, mais à un degré moindre), des normes régionales tendent à se développer, mais le principal obstacle à leur diffusion est le faible taux d’alphabétisation chez les Roms. Malheureusement, les Roms ont d’autres problèmes plus importants que de se soucier de leur langue, belle et ancienne, qui est le plus proche parent en Europe du sanskrit. L’usage du romani sur Internet montre une tendance à l’unification, qui jouera peut-être un rôle décisif dans le développement futur d’une langue normalisée. Le romani est reconnu, à des degrés divers, comme langue minoritaire dans certains pays : Kosovo, Macédoine, Roumanie, Croatie, Slovaquie, Slovénie, Allemagne, Finlande, Hongrie, Norvège, Suède et Autriche.
Alle Roma sind zweisprachig oder vielsprachig, und das Ausmaß von Sprachverlust ist riesig. Aber Romani ist immer noch sehr lebendig, besonders im östlichen, südöstlichen und mittleren Europa. Die Zahl der Sprecher ist schwer zu ermitteln, aber die Sprache Romani wird vermutlich von 3 bis 4 Millionen Menschen gesprochen, verteilt auf fast alle Länder Europas, was sie zur weitestverbreiteten Sprache Europas macht. Romani ist auch eine geschriebene Sprache mit einer recht reichhaltigen modernen Literatur, aber ohne eine allgemein anerkannte Rechtschreibung und ohne Vereinheitlichung von Grammatik und Wortschatz. Es wurden verschiedene Versuche unternommen, eine Form einer Standardsprache zu schaffen, die aber nur mäßigen Erfolg hatten. In der Slowakei, in Mazedonien, Bulgarien und Rumänien (und in geringerem Ausmaß anderswo) entstehen regionale Normen, aber das Haupthindernis für eine weitere Verbreitung und Akzeptanz ist die niedrige Alphabetisierungsrate unter den Roma. Leider haben die Roma andere, grundlegendere Probleme, als für ihre schöne und alte Sprache zu sorgen, deren engste Verwandte Sanskrit ist. Der Gebrauch von Romani im Internet zeigt einen gewissen Trend zur Vereinheitlichung, was vielleicht eine entscheidende Rolle für die zukünftige Entwicklung einer Standardsprache spielen wird. Romani hat einen gewissen Grad an Anerkennung als Minderheitsprache im Kosovo, in Mazedonien, Rumänien, Kroatien, der Slowakei, in Slowenien, Deutschland, Finnland, Ungarn, Norwegen, Schweden und Österreich.
Todos los Romos son bilingües o multilingües, lo que hace que el romaní tienda a desaparecer. Sin embargo, sigue siendo una lengua viva, especialmente en la Europa Central, del Este y Suroeste. Es difícil de determinar el número de hablantes, pero probablemente sea hablado por unos tres o cuatro millones de personas, en todos los países europeos, lo cual lo convierte en el idioma más extendido de Europa. Existe el romaní escrito y una literatura moderna muy rica, pero no existe ni ortografía, ni gramática, ni tampoco un vocabulario normalizado. Ha habido varias tentativas de elaboración de unas normas lingüísticas pero con muy poco éxito. Cierto es, que en Eslovaquia, Macedonia, Bulgaria y Rumanía (en menor grado también en otros países), llegan a desarrollarse unas normas a nivel regional. Sin embargo, el principal obstáculo para su difusión y aceptación generalizadas es el bajo ratio de alfabetización entre los Romos. Desgraciadamente, los Romos tienen que enfrentarse a problemas de índole vital más importantes que el cuidado de su bello y antiguo idioma, que en Europa se puede considerar el más próximo al sánscrito. El uso del romaní en internet demuestra una tendencia a la unificación lo que, quizás, jugará un papel decisivo en el futuro desarrollo de una lengua normalizada. El romaní está reconocido, con diferente grado, como lengua minoritaria en los siguientes países: Kosovo, Macedonia, Rumanía, Croacia, Eslovaquia, Eslovenia, Alemania, Finlandia, Hungría, Noruega, Suecia y Austria.
I popoli romaní sono bilingue o multilingue e il tasso di perdita della lingua è enorme. Tuttavia, il romaní è ancora molto vivo, soprattutto nella parte orientale, sud-orientale e centrale d'Europa. Il numero di parlanti è difficile da determinare, ma probabilmente è parlato da circa 3 o 4 milioni persone sparse in quasi tutti i paesi europei, il che lo rende la lingua più diffusa in Europa. Il Romaní è anche una lingua scritta e ha una sua letteratura moderna, ma senza ortografia né una grammatica o un vocabolario unificati. Ci sono stati vari tentativi di creare una forma di linguaggio standard, che hanno avuto solo un modesto grado di successo. In Slovacchia, Macedonia, Bulgaria e Romania (e in misura minore, anche in altri paesi) si stanno sviluppando norme regionali. L'ostacolo principale per un'ulteriore diffusione e accettazione è il basso tasso di alfabetizzazione tra i rom che purtroppo hanno altri problemi più importanti del prendersi cura della propria lingua bella e antica, che in Europa è quella più vicina al sanscrito. L'uso del romaní su Internet mostra alcune tendenze di unificazione che potrebbero giocare un ruolo decisivo per il futuro sviluppo di un linguaggio standard. Il romaní ha un certo grado di riconoscimento, come lingua minoritaria in Kosovo, Macedonia, Romania, Croazia, Slovacchia, Slovenia, Germania, Finlandia, Ungheria, Norvegia, Svezia e Austria.
Alle zigeuners zijn twee- of meertalig en de snelheid waarmee de taal verloren gaat, is enorm. Toch is Romani nog steeds springlevend, vooral in Oost-, Zuid-Oosten en Midden-Europa. Het aantal sprekers is moeilijk te bepalen, maar het is waarschijnlijk 3 à 4 miljoen, verspreid over bijna alle landen van Europa, wat het tot de wijdst verspreide taal in Europa maakt. Het Romani is ook een geschreven taal met een vrij rijke hedendaagse literatuur, maar zonder een algemeen aanvaarde spelling of eengemaakte grammatica en lexicon. Er zijn verschillende pogingen om een soort standaardtaal te maken, die een eerder beperkt succes kende. In Slowakije, Macedonië, Bulgarije en Roemenië (en in mindere mate ook elders) ontwikkelen zich regionale normen, maar het belangrijkste obstakel voor de verdere verspreiding en acceptatie is het lage niveau van geletterdheid onder de Roma. De Roma hebben helaas andere, meer vitale problemen dan de zorg voor hun mooie en oude taal, de dichtste Europese verwante van het Sanskriet. Het gebruik van Romani op het internet toont enkele tendensen van eenwording, die misschien een doorslaggevende rol zal spelen in de toekomstige ontwikkeling van een standaardtaal. Het Romani heeft een zekere mate van erkenning als minderheidstaal in Kosovo, Macedonië, Roemenië, Kroatië, Slowakije, Slovenië, Duitsland, Finland, Hongarije, Noorwegen, Zweden en Oostenrijk.
Всички роми са двуезични или многоезични и степента на изчезване на езика е огромна. Въпреки това ромския все още е много жив, особено в Източна, Югоизточна и Централна Европа. Броят на говорещите е трудно да се определи, но езикът вероятно се говори от около 3-4 милиона, разпръснати из почти всички европейски страни, което го прави най-широко разпространен език в Европа. Ромският е и писмен език с доста богата съвременна литература, но без общоприет правопис или единна граматика и лексика. Има различни опити да се създаде форма на стандартен език, които са постигнали само скромен успех. В Словакия, Македония, България и Румъния (и в по-малка степен и на други места) регионалните норми се развиват, но основната пречка за по-нататъшното им разпространение и приемане е ниското ниво на грамотност сред ромите. За съжаление, ромите имат други по-важни проблеми, отколкото да се грижат за своя красив и древен език, най-близък европейския роднина на санскрит. Използването на ромски в Интернет показва някои тенденции на унифициране, което може би ще играе решаваща роля в бъдещото развитие на стандартен език. Ромският в някаква степен е признат като малцинствен език в Косово, Македония, Румъния, Хърватия, Словакия, Словения, Германия, Финландия, Унгария, Норвегия, Швеция и Австрия.
Svi su Romi dvojezični ili višejezični i njihov se jezik brzo gubi. No romski je ipak trajno živ, uglavnom u istočnoj, jugoistočnoj i centralnoj Europi. Teško je odrediti broj govornika no vjerojatno ga govori 3 ili 4 milijuna ljudi u gotovo svim zemljama Europe. Romski je i pisani jezik s dosta bogatom modernom književnošću no bez opće prihvaćenog pravopisa ili ujedinjene gramatike te rječnika. Bilo je više pokušaja da se napravi standardni jezik, no s malo uspjeha. Regionalni standardi se razvijaju u Slovačkoj, Makedoniji, Bugarskoj i Rumunjskoj ( a manje na drugim mjestima), no glavni faktor koji se protivi prihvaćanju tih standarda je niski nivo znanja čitanja kod Roma. Na žalost Romi imaju važnijih problema nego da se bave svojim lijepim i starim jezikom koji je najbliži europski srodnik sa sanskrtom. Upotreba romskog na internetu pokazuje tendenciju unifikacije koja će možda igrati odlučujuću ulogu u budućem razvoju romskog. Romski se priznaje na različite načine kao jezik manjine na Kosovu, u Makedoniji, Rumunjskoj, Hrvatskoj, Slovačkoj, Sloveniji, Njemačkoj, Finskoj, Mađarskoj, Norveškoj, Švedskoj i Austriji.
Kõik mustlased on kaks- või mitmekeelsed ja sageli loobuvad oma keelest. Ometi elab mustlaskeel vägagi, eriti Ida-, Edela- ja Kesk-Euroopas. Raske on kindlaks määrata kõnelejate arvu, aga arvatavasti räägib seda 3-4 miljonit inimest peaaegu kõigi Euroopa riikide peale kokku, mis teeb sellest kõige laiemalt levinud keele Euroopas. Mustlaskeel on ühtlasi kirjakeel küllaltki rikkaliku moodsa kirjandusega, aga ilma üldiselt tunnustatud kirjaviisi, ühtlustatud grammatika või sõnavarata. Mitmesugused püüdlused luua standardkeel on päädinud kesise eduga. Regionaalsed normid arenevad Slovakkias, Makedoonias, Bulgaarias ja Rumeenias (ning väiksemas ulatuses ning juhuslikult kõikjal), aga nende laiema leviku ja tunnustamise peamine takistus on mustlaste madal kirjaoskuse tase. Kahjuks on mustlastel teisi, olulisemaid probleeme kui kanda hoolt oma kauni ja iidse keele eest, mis on Euroopa keelte seas sanskriti keele kõige lähem sugulaskeel. Mustlaskeele kasutus Internetis näitab üles kalduvust ühtlustamisele, mis mängib ilmselt otsustavat rolli standardkeele arengus tulevikus. Mingil määral tunnustatakse mustlaskeelt vähemuskeelena Kosovos, Makedoonias, Rumeenias, Horvaatias, Slovakkias, Sloveenias, Saksamaal, Soomes, Ungaris, Norras, Rootsis ja Austrias.
Minden roma két- vagy többnyelvű és a nyelvvesztés nagymértékű. Bár a romani nyelv elég életerős, különösen Kelet- Délkelet- és Közép-Európában. Nehéz meghatározni a beszélők számát, de valószínűleg mintegy 3-4 millió emberről van szó, akik Európa majdnem minden országában előfordulnak - ez Európa legelterjedtebb nyelvévé teszi. A cigány nyelv írott nyelv is, melynek a modernkori irodalma elég gazdag, de nincs általánosan elfogadott helyesírása, egységes nyelvtana és szókészlete. Különböző kísérletek történtek a nyelvi norma megteremtésére, de csak szerény sikereket értek el. Szlovákiában, Macedóniában, Bulgáriában és Romániában (valamint kisebb mértékben és ritkábban máshol is) regionális normák kezdenek kialakulni, de a legfőbb akadálya a továbbterjedésnek és az elfogadásnak a romák alacsony műveltsége. Sajnos, a cigányoknak más, alapvető problémáik vannak, minthogy a szép és ősi nyelvükről gondoskodjanak, amely a szanszkrit legközelebbi európai rokona. A cigány nyelv használata az interneten bizonyos egységesülési tendenciát mutat, ami valószínűleg döntő szerepet fog játszani a köznyelv jövőbeli fejlődésében. A cigány nyelvet bizonyos fokig elismerik mint kisebbségi nyelvet Koszovóban, Macedóniában, Romániában, Horvátországban, Szlovákiában, Szlovéniában, Németországban, Finnországban, Magyarországon, Norvégiában, Svédországban és Ausztriában.
Visi romai yra dvikalbiai arba daugiakalbiai, todėl savo kalbos praradimo rodiklis yra didžiulis. Tačiau romų kalba - gyva, ypač Rytų, pietryčių ir Vidurio Europoje. Gimtąja kalba kalbančių skaičių nustatyti sunku, tačiau ja tikriausiai kalba apie 3-4.000.000 žmonių, išsisklaidžiusių po beveik visą Europą, todėl tai yra labiausiai paplitusi kalba Europoje. Romai taip pat turi rašytinę kalbą su turtinga šiuolaikine literatūra, bet neturi visuotinai pripažintos rašybos, gramatikos ir leksikos. Būta bandymų sukurti bendrinę kalbą, bet jos, deja, neprigijo. Slovakijoje, Makedonijoje, Bulgarijoje ir Rumunijoje (o kartais ir kitur) regioninės kalbos normos vystosi, tačiau pagrindinė kliūtis tolesniam jų plitimui yra mažas romų raštingumo lygis. Deja, romai turi kitų problemų nei rūpintis gražia senovine kalba, artimiausia sanskrito kalbos giminaite. Romų kalbos naudojimas internete rodo kai kurias suvienodinimo tendencijas, kurios galbūt įtakos ateityje vystant standartinę romų kalbą. Romų kalba turi tam tikrą pripažinimo laipsnį, tai - mažumos kalba Kosove, Makedonijoje, Rumunijos, Kroatijoje, Slovakijoje, Slovėnijoje, Vokietijoje, Suomijoje, Vengrijoje, Norvegijoje, Švedijoje ir Austrijoje.
Wszyscy Romowie są dwujęzyczni lub wielojęzyczni, a stopień utraty języka jest bardzo wysoki. Język romski nadal jednak żyje, zwłaszcza w Europie wschodniej, południowo-wschodniej i środkowej. Trudno jest określić liczbę jego użytkowników, ale prawdopodobnie jest on używany przez około 3-4 milionów osób w prawie wszystkich krajach europejskich, co czyni go najbardziej rozpowszechnionym językiem w Europie. Romski jest także językiem pisanym z dosyć bogatą literaturą współczesną, jednak bez ogólnie przyjętej ortografii, ujednoliconej gramatyki i słownictwa. Liczne próby opracowania standardowej formy języka przyniosły niewielkie efekty. Na Słowacji, w Macedonii, Bułgarii i Rumunii (a niekiedy także, w mniejszym stopniu, gdzie indziej) rozwijają się normy regionalne, jednak główną przeszkodą w ich dalszym rozpowszechnianiu i akceptacji jest niski stopień umiejętności czytania i pisania wśród Romów. Niestety, Romowie mają ważniejsze problemy, niż dbanie o swój piękny i starożytny język, najsilniej spokrewniony z sanskrytem spośród języków europejskich. Użycie języka romskiego w Internecie ukazuje pewne trendy jego ujednolicania, które być może będą odgrywać decydującą rolę w dalszym rozwoju języka standardowego. Romski jest uznawany, w pewnym stopniu, za język mniejszości w Kosowie, Macedonii, Rumunii, Chorwacji, na Słowacji, w Słowenii, Niemczech, Finlandii, na Węgrzech, w Norwegii, Szwecji i Austrii.
Toți romii sunt bilingvi sau multilingvi iar anvergura/dimensiunea pierderii limbii este uriașă. Dar romani este incă foarte vie, în special în Europa de Est, Sud-Est și Centrală. Numărul vorbitorilor este greu de determinat, dar romani este probabil vorbită de 3 sau 4 milioane de persoane în aproape toate țările Europei, ceea ce o face limba cea mai răspândită a Europei. Romani este de asemenea o limbă scrisă cu o literatură modernă destul de bogată, dar nu are o ortogrfie general acceptată, nici gramatica și vocabularul normate. Au existat numeroase tentative de elaborare a unei norme pentru limbă, dar ele nu au avut succes. În Slovacia, Macedonia, Bulgaria, România(și într-un grad mai mic în altă parte) tind să se dezvolte norme regionale, dar principalul obstacol în difuzarea/răspândirea lor îl reprezintă rata scăzută de alfabetizare printre romi. Din păcate, romii au alte probleme mai importante decât să se ocupe de limba lor, frumoasă și veche, care pare cea mai apropiată, în Europa, de sanscrită. Folosirea romani pe internet arată o tendință spre unificare, care poate va juca un rol decisiv în dezvoltarea ulterioară a unei limbi normalizate. Romani este recunoscută, la niveluri diferite, ca o limbă minoritară în anumite țări precum Kosovo, Macedonia, România, Croația, Slovacia, Slovenia, Germania, Finlanda, Ungaria, Norvegia, Suedia și Austria.
Все цыгане – билингвы, и скорость потери языка огромна. Однако их язык все еще очень живой, особенно в Восточной, Юго-Восточной и Центральной Европе. Трудно определить число носителей, но, скорее всего, на нем говорят от 3 до 4 миллионов человек, расселившихся почти по всем европейским странам, что превращает цыганский язык в один из наиболее широко распространенных языков на Старом континенте. Цыганский является письменным языком с достаточно богатой современной литературой, но без общепринятых правил орфографии или унифицированной грамматики и лексики. Были разные попытки создания литературного языка, среди них лишь одна завершилась скромным успехом. В Словакии, Македонии, Болгарии и Румынии (и в меньшей степени в других местах) были разработаны региональные нормы, но основным препятствием для их дальнейшего распространения и принятия стал низкий уровень грамотности среди цыган. К сожалению, у цыган есть другие более важные проблемы, чем забота о своём красивом и древнем языке, ближайшем европейском родственнике санскрита. Использование цыганского языка в Интернете демонстрирует некоторые тенденции унификации, которые, могут сыграть решающую роль в будущем развитии литературного языка. Цыганский в определенной степени признается языком меньшинства в Косово, Македонии, Румынии, Хорватии, Словакии, Словении, Германии, Финляндии, Венгрии, Норвегии, Швеции и Австрии.
Vsi Romi so dvo- ali večjezični, stopnja izgube romskega jezika pa je ogromna. Kljub temu je romski jezik še vedno zelo živ, predvsem v vzhodni, jugovzhodni in centralni Evropi. Težko je določiti število govorcev, vendar lahko približno ocenimo, da jezik govori okrog tri do štiri milijone ljudi, ki so razpršeni po vsej Evropi, zaradi česar je romski jezik najbolj široko razširjen jezik v Evropi. Romski jezik je tudi pisni jezik s precej bogato sodobno literaturo, čeprav nima splošno sprejetega pravopisa ali poenotene slovnice in besedišča. V preteklosti je bilo več poskusov oblikovanja knjižnega romskega jezika, ki pa so imeli le skromen uspeh. Na Slovaškem, v Makedoniji, Bolgariji in Romuniji (ter v manjšem obsegu ter občasno tudi drugod) se pojavljajo regionalne norme, vendar je glavna ovira pri temu, da se te oblike sprejmejo in utrdijo, nizka stopnja pismenosti med Romih. Žal imajo Romi bolj vitalne težave, kot je skrb za njihov čudovit in starodaven jezik, ki je najbljižji evropski sorodnik sanskrta. Uporaba romskega jezika na spletu nakazuje določene trende poenotenja, ki bodo v prihodnosti morda igrali odločilno vlogo pri razvoju knjižnega jezika. Romski jezik je v določeni meri priznan na Kosovu, v Makedoniji, Romuniji, Hrvaški, Slovaški, Sloveniji, Nemčiji, Finski, Madžarski, Norveški, Švedski in Avstriji.
Alla romer är tvåspråkiga eller flerspråkiga och graden av språkförlust är enorm. Dock är romani fortfarande i högsta grad levande, särskilt i östra, sydöstra och centrala Europa. Antalet talare är svårt att avgöra, men antagligen talas det av cirka 3 till 4 miljoner människor utspridda över nästan alla Europas länder, vilket gör romani till det mest utbredda språket i Europa. Romani är också ett skriftspråk med ganska rik modern litteratur, men utan en allmänt accepterad stavning eller enhetlig grammatik och ordförråd. Det har gjorts olika försök att skapa en form av standardspråk, vilket dock endast hade blygsam framgång. I Slovakien, Makedonien, Bulgarien och Rumänien (och även på andra ställen, men i mindre omfattning och mer sällan) har regionala normer utvecklas, men det största hindret för deras fortsatta spridning och acceptans är den låga läskunnigheten bland romer. Tyvärr har romer andra och mer viktiga problem än att ta hand om sitt vackra och anrika språk, närmast en europeisk släkting till sanskrit. Användningen av romani på Internet visar vissa tendenser till enande som kanske kommer att spela en avgörande roll i den framtida utvecklingen av ett standardspråk. Romani har en viss grad av erkännande som minoritetsspråk i Kosovo, Makedonien, Rumänien, Kroatien, Slovakien, Slovenien, Tyskland, Finland, Ungern, Norge, Sverige och Österrike.
Visi romi ir bilingvāli vai multilingvāli, tāpēc romu valoda ātri izzūd. Tomēr viņa joprojām ir ļoti dzīva, it īpaši austrumu, dienvidaustrumu un centrālajā Eiropā. Runājošu tajā cilvēku skaitu ir grūti noteikt, uzskatāms, ka tajā runā aptuveni no 3 līdz 4 miljoniem cilvēku, dzīvojošu gandrīz visās Eiropas valstīs, šādi padarot to par visizplatītāko valodu Eiropā. Romiem ir arī raksta valoda ar diezgan bagātu moderno literatūru, taču bez kopēji pieņemtas pareizrakstības vai unificētas gramatikas un vārdu krājuma. Ir bijuši dažādi mēģinājumi radīt literārās valodas formu, taču var teikt, ka viņi neizveicās. Slovākijā, Maķedonijā, Bulgārijā un Rumānijā (mazākā mērā arī citur) romu valodas reģionālās normas ir attīstamas, bet galvenais šķērslis viņu tālākai izplatībai un pieņemšanai ir zems lasītprasmes līmenis starp romiem. Diemžēl viņiem ir citas, daudz svarīgākas problēmas, nekā pūles par savas skaistas un senas valodas, vistuvākās sanskrita radinieces, aizsargāšanu. Romu valodas lietošana internetā rāda unifikācijas trendu, varbūt viņam būs izšķiroša loma literārās valodas attīstībā nākotnē. Romu ir atzīta par minoritātes valodu Kosovā, Maķedonijā, Rumānijā, Horvātijā, Slovākijā, Slovēnijā, Vācijā, Somijā, Ungārijā, Norvēģijā, Zviedrijā un Austrijā.
Bíonn gach Romach dátheangach nó ilteangach agus tá ráta ollmhór caillteanais teanga. Mar sin féin, tá an Romainis fós beo, go háirithe in oirthear, oirdheisceart agus lár na hEorpa. Tá líon na gcainteoirí deacair a dhéanamh amach, ach is dócha go bhfuil sí á labhairt ag 3-4 mhilliún duine atá scaipthe trí bheagnach gach tír san Eoraip. Mar sin, is í an teanga is forleithne san Eoraip í. Is teanga scríofa an Romainis freisin, a bhfuil litríocht sách saibhir nua-aimseartha aici, ach gan litriú, gramadach nó foclóir aontaithe aici, a bhfuil glacadh ginearálta leo. Bhí iarrachtaí éagsúla chun teanga chaighdeánach a chruthú, ach níor éirigh go maith leo. Sa tSlóvaic, sa Mhacadóin, sa Bhulgáir agus sa Rómáin (agus go pointe is lú agus ó am go chéile in áiteanna eile) tá noirm réigiúnacha á bhforbairt, ach is é an ráta íseal litearthachta i measc na Romach an chonstaic is mó a chuireann moill lena leathadh . Ar an drochuair, tá fadhbanna eile níos tábhachtaí ná a dteanga álainn ársa, an gaol Eorpach is gaire don tSanscrait, ag na Romaigh. Léiríonn úsáid na Romainise ar an Idirlíon roinnt treochtaí aontais. Tá méid áirithe aitheantais mar theanga mhionlaigh ag an Romainis sa Chosaiv, an Mhacadóin, an Rómáin, an Chróit, an tSlóvaic, an tSlóivéin, an Ghearmáin, an Fhionlainn, an Ungáir, an Iorua, an tSualainn agus san Ostair.