kosowo – -Translation – Keybot Dictionary

Spacer TTN Translation Network TTN TTN Login Deutsch Français Spacer Help
Source Languages Target Languages
Keybot 3 Results  www.ecb.europa.eu
  EBC: Współpraca z banka...  
Kandydaci i potencjalni kandydaci do członkostwa w UE: Chorwacja, była jugosłowiańska republika Macedonii, Albania, Bośnia i Hercegowina, Czarnogóra, Turcja, Serbia i Kosowo (UNSCR 1244/99).
The EU candidates and potential candidates were Croatia, the Former Yugoslav Republic of Macedonia, Albania, Bosnia and Herzegovina, Montenegro, Turkey, Serbia and Kosovo (under UNSCR 1244/99).
Les pays candidats et candidats potentiels à l'adhésion à l'UE étaient la Croatie, l'ancienne République yougoslave de Macédoine, l'Albanie, la Bosnie-Herzégovine, le Monténégro, la Turquie, la Serbie et le Kosovo (dans le cadre de la résolution 1244/99 du Conseil de sécurité des Nations unies).
1. September 2008: Introductory statement at the press conference by Ms Gertrude Tumpel-Gugerell, Member of the Executive Board of the ECB
Los países candidatos y posibles candidatos a incorporarse a la UE fueron Croacia, la Antigua República Yugoslava de Macedonia, Albania, Bosnia y Herzegovina, Montenegro, Turquía, Serbia y Kosovo (en virtud de la resolución 1244/99 del Consejo de Seguridad de las Naciones Unidas).
16 januari 2012 ECB and partner institutions successfully complete programme for the western Balkans and Turkey.
Ke kandidátským a potenciálním kandidátským zemím EU patřilo Chorvatsko, Bývalá jugoslávská republika Makedonie, Albánie, Bosna a Hercegovina, Černá Hora, Turecko, Srbsko a Kosovo (na základě rezoluce Rady bezpečnosti OSN č. 1244/99).
De pågældende EU-kandidatlande og potentielle kandidater var Kroatien, Den Tidligere Jugoslaviske Republik Makedonien, Bosnien-Hercegovina, Montenegro, Tyrkiet, Serbien og Kosovo (som defineret ved UNSCR 1244/99).
ELi kandidaatriigid ja potentsiaalsed kandidaatriigid olid Horvaatia, endine Jugoslaavia Makedoonia Vabariik, Albaania, Bosnia ja Hertsegoviina, Montenegro, Türgi, Serbia ja Kosovo (vastavalt ÜRO Julgeolekunõukogu resolutsioonile nr 1244/99).
EU:n ehdokaismaihin ja mahdollisiin ehdokasmaihin luettiin Kroatia, entinen Jugoslavian tasavalta Makedonia, Albania, Bosnia ja Hertsegovina, Montenegro, Turkki, Serbia sekä Kosovo (YK:n turvallisuusneuvoston päätöslauselman UNSCR 1244/99 mukaisesti).
Részt vevő uniós tagjelölt és potenciális tagjelölt országok: Horvátország, Macedónia Volt Jugoszláv Köztársaság, Albánia, Bosznia-Hercegovina, Montenegró, Törökország, Szerbia és Koszovó (a UNSCR 1244/99 alapján).
Ţările candidate şi potenţial candidate la UE au fost Croaţia, fosta Republică iugoslavă a Macedoniei, Albania, Bosnia şi Herţegovina, Muntenegru, Turcia, Serbia şi Kosovo (în conformitate cu Rezoluţia 1244/99 a Consiliului de Securitate al Organizaţiei Naţiunilor Unite).
Program bol určený pre nasledujúcich kandidátov a potenciálnych kandidátov na vstup do EÚ: Chorvátsko, Bývalá juhoslovanská republika Macedónsko, Albánsko, Bosna a Hercegovina, Čierna Hora, Turecko, Srbsko a Kosovo (na základe rezolúcie UNSCR 1244/99).
Sodelujoče države kandidatke in morebitne kandidatke: Hrvaška, Makedonija, Albanija, Bosna in Hercegovina, Črna gora, Turčija, Srbija in Kosovo (v skladu z uredbo UNSCR 1244/99).
Kandidatländerna och potentiella kandidatländerna var: Kroatien, f.d. jugoslaviska republiken Makedonien, Albanien, Bosnien och Hercegovina, Montenegro, Turkiet, Serbien och Kosovo (under UNSCR 1244/99).
Il-banek ċentrali nazzjonali involuti kienu: Българска народна банка (Bank Nazzjonali Bulgaru), Česká národní banka, Deutsche Bundesbank, Bank tal-Greċja, Banque de France, Banca d’Italia u Banca Naţională a României.
  EBC: Slide 2  
Krajami kandydującymi są obecnie Islandia, była jugosłowiańskia republika Macedonii, Czarnogóra, Serbia i Turcja; potencjalnymi kandydatami są Albania, Bośnia i Hercegowina oraz Kosowo*.
Current candidate countries are Iceland, the former Yugoslav Republic of Macedonia, Montenegro, Serbia and Turkey, while Albania, Bosnia and Herzegovina and Kosovo* are potential candidate countries.
L'Islande, l’ancienne République yougoslave de Macédoine, le Monténégro, la Serbie et la Turquie sont des pays candidats, alors que l’Albanie, la Bosnie-Herzégovine et le Kosovo* sont des pays candidats potentiels à l’Union européenne.
Diesen Status besitzen gegenwärtig Island, die ehemalige jugoslawische Republik Mazedonien, Montenegro, Serbien und die Türkei. Albanien, Bosnien und Herzegowina sowie der Kosovo* sind potenzielle Beitrittskandidaten.
Actualmente son países candidatos Islandia, la antigua República Yugoslava de Macedonia, Montenegro, Serbia y Turquía, mientras que Albania, Bosnia y Herzegovina, y Kosovo* son países candidatos potenciales.
L’Islanda, l’ex Repubblica iugoslava di Macedonia, il Montenegro, la Serbia e la Turchia sono i paesi attualmente candidati all’adesione, mentre l’Albania, la Bosnia-Erzegovina e il Kosovo* sono potenziali paesi candidati.
Os atuais países candidatos são os seguintes: antiga República jugoslava da Macedónia, Islândia, Montenegro, Sérvia e Turquia. A Albânia, a Bósnia e Herzegovina e o Kosovo* são potenciais países candidatos.
De huidige kandidaatlanden zijn IJsland, de voormalige Joegoslavische Republiek Macedonië, Montenegro, Servië en Turkije, terwijl Albanië, Bosnië en Herzegovina en Kosovo* mogelijke kandidaatlanden zijn.
В момента държави кандидатки са Исландия, Бившата югославска република Македония, Черна гора, Сърбия и Турция, а Албания, Босна и Херцеговина и Косово* са потенциални държави кандидатки.
V současné době jsou kandidátskými zeměmi Island, Bývalá jugoslávská republika Makedonie, Černá Hora, Srbsko a Turecko, zatímco Albánie, Bosna a Hercegovina a dále Kosovo* jsou potenciálními kandidátskými zeměmi.
På nuværende tidspunkt er Island, Den Tidligere Jugoslaviske Republik Makedonien, Montenegro, Serbien og Tyrkiet kandidatlande, mens Albanien, Bosnien-Hercegovina og Kosovo* er potentielle kandidatlande.
ELi kandidaatriigid on Island, endine Jugoslaavia Makedoonia Vabariik, Montenegro, Serbia ja Türgi. Potentsiaalsed kandidaatriigid on Albaania, Bosnia ja Hertsegoviina ning Kosovo.*
Islanti, entinen Jugoslavian tasavalta Makedonia, Montenegro, Serbia ja Turkki ovat ehdokasmaita. Albania, Bosnia ja Hertsegovina sekä Kosovo* ovat mahdollisia ehdokasmaita.
Jelenlegi tagjelöltek: Izland, Macedónia Volt Jugoszláv Köztársaság, Montenegró, Szerbia és Törökország; potenciális tagjelöltek: Albánia, Bosznia-Hercegovina és Koszovó.
În prezent, ţările candidate sunt: Islanda, fosta Republică Iugoslavă a Macedoniei, Muntenegru, Serbia şi Turcia, în timp ce Albania, Bosnia şi Herţegovina şi Kosovo* sunt ţări potenţial candidate.
Súčasnými kandidátskymi krajinami sú Island, Bývalá juhoslovanská republika Macedónsko, Čierna hora, Srbsko a Turecko. Potenciálnymi kandidátskymi krajinami sú Albánsko, Bosna a Hercegovina a Kosovo*.
Sedanje države kandidatke so Islandija, Nekdanja jugoslovanska republika Makedonija, Črna gora, Srbija in Turčija. Potencialne države kandidatke pa so Albanija, Bosna in Hercegovina ter Kosovo*.
Nu är Island, f.d. jugoslaviska republiken Makedonien, Montenegro, Serbien och Turkiet kandidatländer, medan Albanien, Bosnien och Herzegovina och Kosovo* är potentiella kandidatländer.
Il-pajjiżi kandidati għas-sħubija bħalissa huma l-Islanda, l-ex Repubblika Jugoslava tal-Maċedonja, il-Montenegro, is-Serbja u t-Turkija filwaqt li l-Albanija, il-Bożnja-Ħerzegovina u l-Kosovo* jistgħu jsiru pajjiżi kandidati.
  EBC: Wprowadzenie  
Obecnie banknoty i monety euro są prawnym środkiem płatniczym w 17 z 28 państw członkowskich Unii Europejskiej, jak również w ich departamentach i terytoriach zamorskich oraz na wyspach należących do krajów strefy euro lub z nimi stowarzyszonych. Tych 17 państw tworzy strefę euro. Ponadto na podstawie oficjalnej umowy ze Wspólnotą Europejską euro stosują też Monako, San Marino i Watykan, a bez umowy – Andora, Czarnogóra i Kosowo.
The euro was launched on 1 January 1999, when it became the currency of more than 300 million people in Europe. For the first three years it was an invisible currency, only used for accounting purposes, e.g. in electronic payments. Euro cash was not introduced until 1 January 2002, when it replaced, at fixed conversion rates, the banknotes and coins of the national currencies like the Belgian franc and the Deutsche Mark.
Der Euro wurde am 1. Januar 1999 eingeführt und damit zur Währung von über 300 Millionen Menschen in Europa. In den ersten drei Jahren war er eine „unsichtbare“ Währung, die nur für Kontoführungszwecke (z. B. elektronische Zahlungen) verwendet wurde. Das Euro-Bargeld wurde erst am 1. Januar 2002 eingeführt und trat zu unwiderruflich festgelegten Umrechnungskursen an die Stelle der Banknoten und Münzen der nationalen Währungen wie dem belgischen Franc oder der Deutschen Mark.
O euro foi lançado em 1 de janeiro de 1999, passando a ser a moeda de mais de 300 milhões de pessoas na Europa. Nos primeiros três anos, foi uma moeda invisível, apenas utilizada para fins contabilísticos, por exemplo, em pagamentos eletrónicos. As notas e moedas de euro entraram em circulação em 1 de janeiro de 2002, substituindo as então notas e moedas nacionais (por exemplo, o franco belga e o marco alemão), a taxas de conversão irrevogáveis.
Еврото е въведено на 1 януари 1999 г. Тогава то става валутата на над 300 милиона души в Европа. През първите три години то е „невидима валута“ - използва се само за счетоводни цели, например при електронните плащания. Като пари в брой еврото е въведено едва от 1 януари 2002 г., когато то заменя при фиксирани обменни курсове банкнотите и монетите на националните валути като белгийския франк и германската марка.
Prvním dnem roku 1999 se euro stalo jednotnou měnou pro více než 300 milionů obyvatel Evropy. V prvních třech letech tuto měnu nejprve nebylo vidět, používala se pouze v účetnictví, například při elektronických platbách. Hotovostní euro bylo zavedeno až 1. ledna 2002. Bankovky a mince národních měn, jako např. belgický frank nebo německou marku, nahradilo vždy v pevně stanovém kurzu.
I dag er eurosedler og -mønter lovligt betalingsmiddel i 17 af Den Europæiske Unions 28 medlemslande, herunder også i oversøiske departementer og territorier samt på øer, der er en del af, eller som er associerede med et land i euroområdet. Disse lande udgør euroområdet. Monaco, San Marino og Vatikanstaten anvender også euroen på grundlag af en formel aftale med Det Europæiske Fællesskab. Endelig anvendes euroen også i Andorra, Montenegro og Kosovo, dog uden en formel aftale.
1. jaanuaril 1999 võeti kasutusele euro, millest sai rohkem kui 300 miljoni eurooplase ühisraha. Esimese kolme aasta jooksul kasutati eurot üksnes arveldamiseks, näiteks elektrooniliste maksete teostamisel. Euro sularaha lasti ringlusse 1. jaanuaril 2002, mil see võeti fikseeritud vahetuskursside alusel kasutusele riikide omavääringute (nt Belgia frank, Saksa mark) asemel.
1999. január 1-jei bevezetésével az euro több mint 300 millió európai lakos közös fizetőeszköze lett. Az első három évben számlapénzként, tehát csupán számviteli célra használták, például elektronikus fizetés során. Készpénzként csak 2002. január 1-jén vezették be, ekkor váltotta fel – rögzített átváltási árfolyamon – a nemzeti bankjegyeket és érméket, így például a belga frankot és a német márkát.
Euro bolo zavedené 1. januára 1999. Stalo sa vtedy menou viac ako 300 miliónov ľudí v Európe. Prvé tri roky bolo euro „neviditeľnou“ menou – používalo sa len na účtovné účely, napríklad v rámci elektronických platieb. Hotovostné euro bolo zavedené až 1. januára 2002, keď v pevne stanovenom výmennom kurze nahradilo bankovky a mince jednotlivých národných mien, napríklad belgického franku či nemeckej marky.
Danes so bankovci in kovanci eura zakonito plačilno sredstvo v 17 od skupno 28 držav članic Evropske unije, vključno z njihovimi čezmorskimi departmaji, ozemlji in otoki, ki so bodisi del ali pridružen del držav euroobmočja. Te države skupaj tvorijo euroobmočje. Na podlagi uradnega dogovora z Evropsko unijo euro uporabljajo tudi mikro države Monako, San Marino in Vatikan. Tri druge države zunaj euroobmočja (Andora, Črna gora in Kosovo) prav tako uporabljajo euro, vendar brez uradnega dogovora.
Euron infördes 1 januari 1999 och blev valuta för mer än 300 miljoner människor i Europa. Under de första tre åren var det en osynlig valuta som endast användes i bokföring, t.ex. elektroniska betalningar. Kontanter i euro infördes inte förrän 1 januari 2002 när de ersatte de nationella valutorna som t.ex. belgisk franc och tysk mark, till fasta omräkningskurser.
Pašlaik euro banknotes un monētas ir likumīgs maksāšanas līdzeklis 17 no 28 Eiropas Savienības dalībvalstīm, t. sk. aizjūras departamentos, teritorijās un salās, kas ir vai nu euro zonas dalībvalstu daļa, vai saistītas ar tām. Šīs valstis veido euro zonu. Trīs pundurvalstīs – Monako, Sanmarīno un Vatikānā – arī izmanto euro, pamatojoties uz oficiālu vienošanos ar Eiropas Kopienu. Arī Andorā, Melnkalnē un Kosovā izmanto euro, tomēr ar šīm valstīm nav noslēgta oficiāla vienošanās.
L-euro daħal fl-1 ta' Jannar 1999 meta sar il-munita ta' iżjed minn 300 miljun ruħ fl-Ewropa. Għall-ewwel tliet snin l-euro kien munita inviżibbli użata biss għall-għanijiet ta' kontabilità, e.g. f'pagamenti elettroniċi. Bħala flus kontanti l-euro ma daħalx qabel l-1 ta' Jannar 2002 meta, b'rati fissi ta' konverżjoni, ħa post il-karti tal-flus u l-muniti nazzjonali, bħall-frank Belġjan u l-mark Ġermaniż.