|
|
Sommige woorden bevatten lexicaal een presuppositie: als we iets afwerken, wordt het begin voorondersteld. De zin Je bent weer te laat suggereert dat dit niet de eerste keer is. Vragen, zoals Wanneer/ waarom kwam Peter?
|
|
|
They can be existential as in the previous case, factive when someone says: I’m glad that Peter came or I’m furious that Peter came the fact that Peter came remains true. Some words lexically contain a presupposition: when we finish something, the beginning is presupposed. The sentence You are late again suggests that this is not the first time. Questions like When /why Peter did come? presuppose the fact that Peter came.
|
|
|
Les présuppositions peuvent être existentielles, comme dans l’exemple précédent, mais aussi factitives : quand quelqu’un dit « Je suis content que Pierre soit venu » ou « Je suis furieux que Pierre soit venu », le fait que Pierre est venu est toujours vrai. Certains mots contiennent une présupposition lexicale : quand on termine quelque chose, un commencement est présupposé. La phrase « Tu es encore en retard » sous-entend que ce n’est pas la première fois. Une question comme « Quand/pourquoi Pierre est-il venu ? » présuppose que Pierre est venu.
|
|
|
Sie können existenziell sein, wie in dem vorigen Fall, oder auch tatsachenbezogen: ob jemand sagt: Ich freue mich, dass Peter kam oder Ich bin wütend, dass Peter kam, die Tatsache, dass Peter kam, bleibt wahr. Manche Wörter enthalten lexikalisch eine Voraussetzung: wenn wir etwas beenden, ist das Anfangen vorausgesetzt. Der Satz Du kommst wieder zu spät unterstellt, dass dies nicht das erste Mal ist. Sätze wie Wann / warum ist Peter gekommen? setzt voraus, dass Peter gekommen ist.
|
|
|
Las presuposiciones puede ser existenciales como en el caso anterior o factivas cuando alguien dice: Me alegro de que venga Pedro o Me molesta que venga Pedro, el hecho de que Pedro viene sigue siendo cierto. Algunas palabras contienen léxicamente una presuposición: cuando terminamos algo estamos presuponiendo su comienzo. La frase “Has vuelto a llegar tarde” sugiere que no es la primera vez que lo haces. Preguntas como “¿Cuándo/Por qué viene Pedro?” presuponen que Pedro viene.
|
|
|
Le presupposizioni possono essere esistenziali, come nel caso precedente, o faitive quando qualcuno dice: Sono contento che venga Peter o Mi disturba che venga Peter, il fatto che Peter venga rimane vero. Alcune parole contengono lessicalmente una presupposizione: qquando finiamo qualcosa, stiamo presupponendo il suo inizio. La frase Sei di nuovo in ritardo suggerisce che non è la prima volta che lo fai. Domande come Quando/Perché viene Peter?{/I} presuppongo il fatto che Pietro debba venire.
|
|
|
Те могат да бъдат екзистенциални, както в предишния случай, фактивни, когато някой казва: Радвам се, че Петър дойде или Бесен съм, че Петър дойде, фактът, че Петър е дошъл, остава верен. Някои думи лексикално съдържат пресупозиции: когато свършим нещо, началото се предполага. Съждението Вие отново закъсняхте подсказва, че това не е за първи път. Въпрос като Кога/защо е дошъл Петър? предполага факта, че Петър е дошъл.
|
|
|
Mogu biti postojeće kao u prethodnom slučaju, stvarne kad netko kaže ‘Veselim ste što je Petar došao’ ili ‘Ljutim se da je Petar došao’. U oba slučaja činjenica da je Petar došao ostaje istinitila. Neke riječi (leksika) sadrže pretpostavke: ako završimo nešto, pretpostavlja se početak. Rečenica ‘Vi ste opet zakasnili’ sugerira da se to ne događa prvi put. Pitanja kao ‘Kada/zašto je Petar došao?’ pretpostavljaju činjenicu da je Petar došao.
|
|
|
Præsuppositioner kan være existentielle (som i ovenstående eksempel), men kan også være styret af såkaldte faktive verber. Uanset om man siger Jeg glæder mig over at Peter kom eller Det ærgrer mig at Peter kom, forbliver det sandt at Peter kom. Selv spørgsmål som Hvornår/hvorfor kom Peter implikerer samme forhold. Nogle ord indebærer en præsupposition rent leksikalsk: Når vi afslutter noget, er det underforstået, at der har været en begyndelse. Og Sætningen Du er igen kommet for sent insinuerer at det ikke er første gang.
|
|
|
Need võivad olla eksistentsiaalsed nagu eelmises näites, faktipõhised, kui öeldakse: Olen rõõmus, et Peter tuli või Olen tulivihane, et Peter tuli - tõsiasi, et Peter tuli, jääb tõeseks. Mõned sõnad sisaldavad iseenesest presupositsiooni: kui me midagi lõpetame, on eeldatud, et seda on ka alustatud. Lause Jälle sa jääd hiljaks annab vihje, et see pole esimene kord. Selliste küsimuste puhul nagu Millal/miks Peter tuli? on presupositsioon tõsiasi, et Peter tuli.
|
|
|
Az előfeltevések lehetnek existenciálisak, mint az előbbi esetben, tényszerűek, pl. amikor valaki azt mondja: örülök, hogy Péter megjött vagy mérges vagyok, hogy Péter megjött, ezektől a kijelentésektől függetlenül igaz az a tény, hogy Péter megjött. Bizonyos szavak lexikai előfeltevést tartalmaznak: ha befejezünk valamit, akkor azt el is kezdtük. Az a mondat, hogy újból elkéstél, azt sugallja, hogy ez nem először fordult elő. Az olyan kérdések, mint Mikor / miért jött Péter? feltételezik azt a tényt, hogy Péter megjött.
|
|
|
Jie gali būti egzistenciniai, kaip ankstesniame atvejyje, o taip pat faktiniais. Jeigu kažkas sako: Aš džiaugiuosi, kad Piteris atėjo arba Aš įsiutęs, nes Piteris atėjo, tas faktas, kad Piteris atėjo, išlieka tiesa. Kai kurie žodžiai leksiškai turi presupoziciją, kai mes užbaigiame vieną, galima spėti, kad tas procesas turėjo pradžią, tai - presupozicija. Teiginys Tu vėl pavėlavai, leidžia spėti, kad tai įvyksta jau ne pirmą kartą. Klausimai kodėl/kur Piteris atėjo? leidžia spėti, kad Piteris atėjo.
|
|
|
Mogą to być sądy egzystencjalne, jak w poprzednim przykładzie, bądź presupozycje faktywne: jeśli ktoś powie „Cieszę się, że Piotr przyszedł” lub „Jestem wściekły, że Piotr przyszedł”, to w obu przypadkach prawdziwy jest fakt, że Piotr przyszedł. Ukryte założenie może być leksykalne: zawarte jest w samych słowach. Na przykład: kiedy coś kończymy, należy założyć, że musieliśmy to rozpocząć; zdanie „Znowu się spóźniłeś” sugeruje, iż to nie zdarzyło się po raz pierwszy; w pytaniach typu: „Kiedy/ Dlaczego Piotr przyszedł?” zawarte jest założenie, że Piotr przyszedł.
|
|
|
Ele pot fi existențiale, ca în cazul de mai sus, dar șifactuale, când cineva spune: Mă bucur că Petre vine Sunt furios că Petre a venit, faptul că Petre a venit, rămâne real. Unele cuvinte conțin lexical o supoziție: când terminăm ceva, începutul este presupus. Propoziția Tu vii din nou prea târziu subîntețege că asta nu e prima oară. Propoziții precum Când /De ce a venit Petre? presupun, că Petre a venit.
|
|
|
Poznáme existenčné presupozície, s akými sme sa stretli v predchádzajúcom príklade, a faktické presupozície: napr. ak niekto povie „Som rád, že Peter prišiel“ alebo „Som nazlostený, že Peter prišiel“, tak je v oboch prípadoch pravdou, že Peter prišiel. Niektoré slová obsahujú sémantické presupozície: keď sa nejaký dej končí, predpokladáme, že mal aj svoj začiatok. Veta Opäť meškáš naznačuje, že sa to nestalo prvýkrát. Otázky Kedy/prečo Peter prišiel? sa zakladajú na predpoklade, že Peter prišiel.
|
|
|
Lahko so eksistencialne, kot v prejšnjem primeru, dejanske, če nekdo reče: Vesela sem, da je Peter prišel. ali Jezen sem, da je Peter prišel. ostane dejstvo, da je Peter prišel, resnično. Nekatere besede vsebujejo presupozicijo leksikalno: ko nekaj končamo, je začetek predpostavljen. Stavek Spet si pozen. predpostavlja, da ni prvič. Vprašanja kot Kdaj/zakaj je Peter prišel? predpostavljajo dejstvo, da je Peter prišel.
|
|
|
Presuppositioner kan vara existentiella som i det tidigare fallet, eller faktaförmedlande som när någon säger: Jag är glad att Peter kom eller Jag är rasande för att Peter kom: det faktum att Peter kom, är fortfarande sant. Vissa ord innehåller en presupposition lexikalt: När vi avslutar något, förutsätts en början. Meningen Du är sen igen, förmedlar att detta inte är första gången. Frågor som När/varför kom Peter? förutsätter det faktum att Peter kom.
|
|
|
Viņas var būt eksistenciālas, kā iepriekšējā gadījumā, faktuālas, kad kāds saka: Esmu priecīgs, ka Pīters atnāca vai Esmu dusmīgs, ka Pīters atnāca, tam faktam, ka Pīters atnāca, ir taisnība. Daži vārdi leksikāli satur presupozīciju: kad mēs beidzam kaut ko, sākums ir presuponējams. Teikums Tu atkal nokavēji liek domāt, ka tā nav pirmā reize. Tādi jautājumi, kā Kad / kāpēc Pīters atnāca? presuponē faktu, ka Pīters atnāca.
|
|
|
Is féidir leo a bheith eiseach mar atá sa chás roimhe seo, {fíorasach nuair a deir duine éigin: Tá áthas orm gur tháinig Peadar nó Táim ar buile gur tháinig Peadar {/ i } is fíor fós gur tháinig Peadar. Bíonn réamhghlacan {foclóireachta ag roinnt focal: nuair a chríochnaímid rud éigin, réamhghlactar leis gur thosaíomar. Tá le tuiscint ón abairt Tá tú déanach arís {/ i} nach í seo an chéad uair. Ceisteanna amhail Cathain/cén fáth a tháinig Peadar? , tá réámhghlacan iontu gur tháinig Peadar.
|
