mode – Traduction – Dictionnaire Keybot

Spacer TTN Translation Network TTN TTN Login Deutsch English Spacer Help
Langues sources Langues cibles
Keybot 2 Résultats  www.amt.it
  Morphologie / Babylone ...  
Les verbes auxiliaires, quant à eux, ont un sens grammatical, c’est-à-dire qu’ils sont utilisés avec des verbes lexicaux, généralement pour indiquer un temps ou un mode particulier, par exemple il a marché ou j’étais allé.
The most important distinction for verbs is between lexical verbs (also called full verbs) which indicate what someone or something does, like swim, speak, or think. On the other hand, auxiliary verbs have grammatical meanings, that is they're used together with lexical verbs usually to indicate a specific tense or mood. Examples include is walking, had gone.
Für Verben ist die wichtigste Unterscheidung die zwischen Vollverben (auch lexikalische Verben genannt) und Hilfsverben. Vollverben geben an, was jemand oder etwas tut, wie etwa schwimmen, sprechen oder denken. Hilfsverben andererseits haben eine grammatische bedeutung, d.h., sie werden gemeinsam mit Vollverben verwendet, normalerweise um eine bestimmte Zeitform oder einen Modus auszudrücken. Beispiele: ist gegangen, hatte gebracht.
Los verbos pueden ser clasificados en verbos lexicales (también llamados verbos predicativos o plenos), los cuales indican lo que algo o alguien hace, quiere nadar, hablar o piensa. Por otra parte, los verbos auxiliares tienen significado gramatical, es decir que se usan con los verbos predicativos normalmente para indicar un tiempo específico o un modo. Por ejemplo, está andando, habíaido.
I verbi si possono classificare in: verbi lessicali (chiamati anche verbi completi) che indicano ciò che qualcuno o qualcosa fa, come nuotano, parlano o pensa; verbi ausiliari che hanno significati grammaticali, cioè vengono usati insieme ai verbi lessicali di solito per indicare un tempo specifico o un modo (ad esempio sta camminando, era andato).
Het belangrijkste onderscheid voor werkwoorden zit tussen de lexicale werkwoorden (ook "volledige werkwoorden" genaamd) die aanduiden wat iemand of iets doet, zoals zwemmen, spreken, of denken. Anderzijds hebben hulpwerkwoorden een grammaticale betekenis, dat wil zeggen, dat men ze samen gebruikt met lexicale werkwoorden gewoonlijk om een specifieke tijd of modus aan te geven. Voorbeelden zijn is aan het wandelen, had gegaan.
Най-важната разлика при глаголите е между лексикални глаголи (наричани също пълни глаголи), които показват какво прави някой или нещо, например плува, говори, или мисли. От друга страна, спомагателните глаголи имат граматически значения, тоест те обикновено се използват заедно с лексикални глаголи, за да покажат определено време или наклонение. Examples include ще ходи, бил ходил.
Najvažnije razlikovanje kod glagola je razlikovanje među leksičkim glagolima koji označavaju što netko ili nešto radi, kao npr. plivati, govoriti ili misliti. Na drugoj su strani pomoćni glagoli koji imaju gramatičko značenje, tj. da ih upotrebljavamo zajedno s leksičkim glagolima obično da označimo određeno vrijeme ili modalnost. Primjeri su je šetao, je išao
Den vigtigste distinktion for verberne (udsagnsord) er mellem leksikalske verber (også kaldet fuld- eller hovedverber), der indikerer hvad nogen eller noget gør, fx svømme, tale, eller tænke. Den anden kategori, hjælpeverber har en grammatisk betydning og kombineres med et hovedverbum til at indikere tid, aspekt eller diatese (aktiv/passiv), fx. har sagt, blive spurgt.
Kõige olulisem, mille järgi verbe eristatakse, on see, kas nad on leksikaalsed või abitegusõnad. Esimesed osutavad sellele, mida keegi teeb, näiteks ujuma, rääkima või mõtlema. Abitegusõnadel on grammatiline tähendus, see tähendab, neid kasutatakse koos leksikaalsete verbidega, enamasti selleks, et näidata kindlat aega või tegumoodi. Näiteks is walking (kõnnib ingl k), had gone (oli läinud ingl k).
Az igék legfontosabb csoportja a lexikális igék, melyek megadják, hogy valaki vagy valami mit csinál, pl úszik, beszél vagy gondol vagy mi történik, pl. fáj, esik. A másik csoportnak, a segédigéknek nyelvtani jelentésük van, azaz lexikális igékkel együtt jelezhetik pl. az időt vagy módot, mint: had gone (angol: elment), beszélt volna.
Jeśli chodzi o czasowniki, podstawowy jest podział na: czasowniki leksykalne (inaczej pełne lub zwykłe), które wskazują na to, co ktoś lub coś robi, jak np. pływać, mówić, myśleć oraz czasowniki posiłkowe (pomocnicze), które mają znaczenie gramatyczne; są one stosowane razem z czasownikami leksykalnymi, wskazując określony czas lub tryb gramatyczny. Przykłady polskie: będę czytał, został przejechany. Przykład angielski: is walking (idzie/spaceruje (teraz)).
Pentru verbe cea mai importantă diferență este între verbe pline (numite și verbe lexicale și verbe auxiliare. Verbele lexicale indică ce face cineva sau ceva, precum a înota, a vorbi saua gândi. Verbele auxiliare pe de altă parte au o semnificație gramaticală, adică se folosesesc împreună cu verbele pline, în mod normal pentru a exprima o anumită formă temporală sau un mod. Exemplea mers, - adusese.
Наиболее важное различие существует между глаголами, обозначающими собственно действие, лексические глаголы (также называются полными глаголами), например плавать, говорить, или думать и вспомогательными глаголами, которые несут только грамматическое значение и используются вместе с лексическими глаголами обычно для образования особого времени или наклонения. Например буду гулять , будет ездить.
Slovesá delíme na dve základné skupiny. Do prvej patria plnovýznamové slovesá, ktoré vyjadrujú činnosť alebo stav, napr. plávať, hovoriť, myslieť. Do druhej skupiny patria neplnovýznamové (pomocné) slovesá , ktoré majú gramatickú funkciu a v spojení s plnovýznamovým slovesom vyjadrujú napr. slovesný čas alebo modalitu: bude robiť, musím prísť.
Najpomembnejša razlika obstaja med nezloženimi glagoli, ki označujejo kaj nekdo ali nekaj dela, na primer plava, govori ali misli in pomožnimi glagoli, ki imajo slovnični pomen, kar pomeni, da jih uporabljamo skupaj z drugimi glagoli in izražajo določen čas ali glagolski vid. Na primer: je hodil, bi šel.
Den viktigaste uppdelningen av verb är mellan lexikala verb (även kallade fullständiga verb) som anger vad någon eller något gör, som simma, tala eller tänka och, å andra sidan, hjälpverb som har grammatiska betydelser, dvs. de används tillsammans med lexikala verb för att ange en specifik form eller tonläge. Exempel är kommer att gå, hade gått.
Svarīgāka ir atšķirība starp patstāvīgiem darbības vārdiem, norādošiem uz darbību, piemēram, peld, runā vai domā, un palīgnozīmē lietotiem darbības vārdiem, kuriem piemīt gramatiskās nozīmes un kurus lieto kopā ar patstāvigiem darbības vārdiem parasti noteikta laika vai izteiksmes veidošanai. Piemēram, ir staigājis, bija staigājis.
Is é an t-idirdhealú is tábhachtaí do bhriathra an ceann idir briathra foclóireachta {/ b} (ar a dtugtar freisin briathra iomlána) a chuireann in iúl an rud a dhéanann duine nó rud éigin, amhail snámh, labhair, {/ i} nó ceap {/ i}. Os a choinne sine, briathra cúnta {/ b}, a mbíonn bríonna gramadaí acu, is é sin go úsáidtear iad fara briathra foclóireachta de ghnáth chun aimsir nó modh ar leith a chur in iúl. I measc na samplaí tá {/ b} ag siúl {/ i}, bhí {/ b} imithe .
  Romani / Lingvopedia ::...  
Bien que certains Roms d’Europe aient toujours un mode de vie nomade, la plupart des Roms et des Sinté sont aujourd’hui sédentaires. Vers le Xe siècle, les Roms ont commencé à quitter le Nord-Ouest de l’Inde et le Pakistan (on trouve en romani de nombreuses traces de contact avec les langues de cette région) pour se diriger vers l’Ouest.
Obwohl einige europäische Roma noch eine mobile Lebensweise führen, leben die meisten Roma und Sinti heute sesshaft. Um das 10. Jahrhundert herum begannen Roma von West-Indien und Pakistan aus (viele Spuren von Kontakt mit den Sprachen dieses Gebietes finden sich in Romani), nach Westen zu ziehen. Auf ihrem Weg mach Europa entlehnten die Roma verschiedene persische, manche armenische Wörter und viele griechische, vermutlich während sie an den östlichen Grenzen von Byzanz lebten. Später zogen sie weiter nach Westen, möglicherweise infolge der Invasion der Türken. Als im 14. Jahrhundert ihre Gegenwart in Serbien und Kroatien aufgezeichnet wurde, war ihre Sprache schon stark beeinflusst durch das Griechische, nicht nur im Wortschatz, sondern auch in der Grammatik. Später unterlag sie einem starken Einfluss durch slawische Sprachen, durch Rumänisch, Ungarisch, Deutsch und im Südosten auch durch Türkisch.
Aunque algunos Romos europeos todavía llevan un estilo de vida nómada, la mayoría de ellos y de los Sinti hoy en día viven vidas sedentarias. Hacia el siglo X, los Romos empezaron a abandonar el noroeste de la India y Pakistán (en la lengua romaní podemos encontrar numerosas huellas de las lenguas propias de aquella zona) para dirigirse hacia el oeste. En su camino hacia Europa, los Romos tomaron prestadas varias palabras persas, armenias y muchas griegas, lo cual sugiere que pudieron establecerse en las fronteras orientales de Bizancio. Más tarde, continuaron su tránsito hacia el Oeste, puede que a causa de las invasiones turcas. Para cuando su presencia en Serbia y Croacia en el siglo XIV fue anotada, su lengua ya estaba fuertemente influenciada por la griega, no solamente en el aspecto léxico, sino también gramatical. Más tarde, el romaní se vió influido por las lenguas eslavas, rumana, húngara, alemana y en el suroeste, por el turco.
Anche se alcune popolazioni romaní europee continuano a condurre uno stile di vita nomade, la maggior parte di loro e dei sinti oggi vive una vita sedentaria. Intorno al X secolo, i rom cominciarono a muoversi dal nord-occidentale dell'India e del Pakistan (nel romaní possiamo trovare molte tracce delle lingue proprie di quelle zone) verso ovest. Nel loro cammino verso l'Europa, le popolazioni romaní hanno preso in prestito alcune parole persiane, greche e armene, il che suggerisce che si siano stabilite sui confini orientali di Bisanzio. In seguito, hanno proseguito per l'Occidente, probabilmente a causa dell'invasione turca. Quando la loro presenza fu registrata in Serbia e Croazia nel XIV secolo, il loro linguaggio era già stato fortemente influenzato dal greco, non solo il lessico, ma anche la grammatica. In seguito venne fortemente influenzato da lingue slave, rumeno, ungherese, tedesco e nel sud est anche dal turco.
Hoewel sommige Europese Roma nog steeds mobiel leven, woont het merendeel van de Roma en Sinti vandaag sedentair. Rond de 10-de eeuw begonnen Roma van Noord-West-India en Pakistan (er zijn veel sporen van contact met de talen van dit gebied te vinden in het Romani) naar het westen te trekken. Op hun weg naar Europa leenden zigeuners diverse Perzische, sommige Armeense en veel Griekse woorden, waarschijnlijk toen ze aan de oostelijke grenzen van Byzantium verbleven. Later verhuisden ze verder naar het westen, mogelijk als gevolg van de invallen van de Turken. Wanneer hun aanwezigheid werd vastgesteld in Servië en Kroatië in de 14-de eeuw, was hun taal al sterk beïnvloed door het Grieks, niet alleen het lexicon, maar ook de grammatica. Later onderging ze sterke invloeden van Slavische talen, het Roemeens, Hongaars, Duits en in het Zuid-Oosten ook het Turks.
Въпреки че някои европейски роми все още водят подвижен начин на живот, повечето от ромите и синтите днес водят уседнал начин на живот. Около 10-ти век ромите започнали да се преселват от Северозападна Индия и Пакистан (много следи от контакти с езиците на тези области може да се намерят в ромския език) в посока на запад. По пътя към Европа ромите заимстват различни персийски, някои арменски и много гръцки думи, вероятно обитавайки източните граници на Византия. По-късно те ​​се местят на запад, вероятно поради нашествията на турците. Когато присъствието им е записано в Сърбия в Хърватия през 14-ти век, техният език вече е силно повлиян от гръцкия, не само в лексиката, но и в граматиката. По-късно той е подложен на силни влияния от славянските езици, румънски, унгарски, немски и на югоизток също от турски.
Iako su neki europski Romi još uvijek Nomadi, nejveći broj Roma i Sinta su danas sjedilački narodi. Oko 10. stoljeća Romi su se započeli kretati iz sjeverozapadne Indije i Pakistana (na romskom nalazimo mnoge tragove kontakata s jezicima tog područja) prema zapadu. Na putu prema Europi romski je posudio različite perzijske, neke armenske i mnoge grčke riječi, vjerojatno ostavši dulje vremena na istočnim granicama Bizanta. Zatim su nastavili putovati dalje prema zapadu, najvjerojatnije zbog turskih invazija. Kad je zabilježeno njihovo bivanje u Srbiji i Hrvatskoj u 14. stoljeću, njihov je jezik bio pod jakim utjecajem grčkog ne samo u leksičkom već i u gramatičkom smislu. Nakon toga prima sve jače utjecaje slavenskih jezika, rumunjskog, mađarskog, njemačkog a na jugoistoku i turskog.
Kuigi mõned Euroopa mustlased rändavad endiselt ringi, elab enamik romasid ja sintisid tänapäeval ühe koha peal. 10. sajandi ringis alustasid romad Kirde-Indiast ja Pakistanist (kontaktide kohta selle piirkonna keeltega on mustlaskeeles palju jälgi) liikumist läände. Oma teel Euroopasse laenasid mustlased mitmesuguseid pärsia keele sõnu, mõned armeenia sõnad ja palju kreeka sõnu, peatudes ehk Bütsantsi idapiiridel. Hiljem liikusid nad lääne poole, võib-olla türklaste invasioonide tõttu. Kui 14. sajandil dokumenteeriti nende viibimine Serbias ja Horvaatias, oli nende keel juba tugevasti mõjutatud kreeka keelest, mitte üksnes sõnavara, vaid ka grammatika. Hiljem langes mustlaskeel tugeva slaavi keelte, rumeenia, ungari, saksa ja kagus ka türgi keele mõju alla.
Bár néhány európai roma közösség még vándorló életmódot folytat, a romák és szintik többsége ma már letelepedett. Kb. a X. században indultak el a cigányok Észak-Nyugat-Indiából és Pakisztánból (ennek a területnek a nyelveivel való kapcsolat nyomai fellelhetők a cigány nyelvben) nyugat felé. Az Európába vezető útjukon a cigányok különböző perzsa, némi örmény és sok görög szót (amikor Bizánc keleti határain tartózkodtak) kölcsönöztek. Később tovább mentek nyugat felé, feltehetőleg a török hódítás miatt. Amikor jelenlétüket Szerbiában és Horvátországban feljegyezték a XIV. században, nyelvüket már nagy mértékben befolyásolta a görög, nem csak a szókincset, de a nyelvtant is. Később a szláv nyelvek, a román, a magyar, a német és délkeleten a török gyakorolt rá nagy hatást.
Nors kai kurie Europos romai vis dar yra klajokliai, dauguma romų ir sinti šiandien jau - sėslūs. Maždaug nuo 10-ojo amžiaus romai pajudėjo iš Šiaurės Vakarų Indijos ir Pakistano (daug panašumų su šio regiono kalbomis galima rasti Rumunų kalboje) į vakarus. Keliaudama į Europą romų kalba pasiskolino persų, armėnų, graikų kalbų žodžių, tikriausiai jie buvo apsistoję ties rytinėmis Bizantijos sienomis, bet vėliau persikėlė toliau į vakarus, galbūt dėl turkų antpuolių. Jų buvimas buvo užfiksuotas Serbijoje, Kroatijoje 14 amžiuje. Jų kalboje jautėsi didelė graikų kalbos įtaka, ne tik žodyno, bet ir gramatikos. Vėliau buvo stiprioje slavų, rumunų, vengrų, vokiečių ir Pietų-Rytų turkų kalbų įtakoje.
Choć niektórzy europejscy Romowie wciąż wędrują, większość Romów i Sinti współcześnie prowadzi osiadły tryb życia. Około X wieku Romowie zaczęli przemieszczać się z północno-zachodnich Indii i Pakistanu (w języku romskim można znaleźć wiele śladów kontaktów z językami z tych obszarów) w kierunku zachodnim. Na swojej drodze do Europy Romowie zapożyczyli różne słowa perskie, niektóre ormiańskie oraz wiele greckich, prawdopodobnie zamieszkując przy wschodnich granicach Bizancjum. Później Romowie przemieszczali się dalej na zachód, być może z powodu inwazji Turków. Kiedy zarejestrowano ich obecność w Serbii i Chorwacji w XIV wieku, ich język cechowały już silne wpływy języka greckiego, dotyczące nie tylko słownictwa, lecz także gramatyki. Następnie język romski ulegał silnym wpływom języków słowiańskich, rumuńskiego, węgierskiego czy niemieckiego, a na południowym wschodzie również tureckiego.
Deși unii romi europeni duc încă un trai nomad, cei mai mulți romi și sinti sunt astăzi așezați/sedentari. În jurul sec. X au început romii din India de Vest și Pakistan(multe urme de contact cu limbile acestui teritoriu se găsesc în romani) să se deplaseze spre vest. Pe drumul lor spre Europa au împrumutat diferite cuvinte persane, unele cuvinte armene și multe grecești, probabil in timp ce ei trăiau la granițele/frontierele de est ale Bizanțului. Mai târziu s-au deplasat mai departe spre Vest, probabil ca urmare a invaziei turcilor. Când în sec. XIV prezența lor a fost semnalată în Serbia și în Croația , limba lor era deja puternic influențată de greacă, nu numai în vocabular dar și în gramatică. Mai târziu, ea a suferit puternice influențe slave, românești, maghiare, germane, și in mod egal turcești în Sud-Est.
Несмотря на то, что некоторые европейские цыгане до сих пор кочуют, большинство представителей рома и синти ведут оседлый образ жизни. Около 10 века люди народности рома начали двигаться из Северо-Западной Индии и Пакистана (в языке цыган можно найти много следов контакта с языками этой территории) на запад. По пути в Европу цыгане позаимствовали различные слова из персидского, армянского и много слов из греческого языков, вероятно из-за пребывания у восточных границ Византии. Потом они двинулись дальше на запад, возможно по причине вторжения турок. Когда их присутствие было зафиксировано в Сербии и Хорватии в 14-ом веке, их язык уже демонстрировал сильное влияние греческого, не только в словарном составе, но и в грамматике. Позднее он подвергся сильному влиянию славянских языков, румынского, венгерского, немецкого на юго-востоке, а также турецкого.
Hoci si niektorí Rómovia zachovali kočovný spôsob života, väčšina Rómov a Sintov dnes žije usadlým spôsobom života. Približne v 10. storočí začalo sťahovanie Rómov zo severozápadnej Indie a Pakistanu (v rómčine je veľa kontaktových javov s jazykmi tejto oblasti) smerom na západ. Počas tohto presídľovania do Európy Rómovia preberali slová z perzštiny, niektoré výrazy z arménčiny a mnoho gréckych slov, obývajúc pravdepodobne oblasť na východných hraniciach Byzancie. Neskôr presun Rómov pokračoval ďalej na západ, zrejme kvôli nájazdom Turkov. Už v 14. storočí, kedy bola zaznamenaná prítomnosť Rómov na území dnešného Srbska a Chorvátska, bol ich jazyk silne ovplyvnený gréčtinou nielen v oblasti slovnej zásoby, ale aj v gramatike. Neskôr rómčinu silne ovplyvnili slovanské jazyky, ale aj rumunčina, maďarčina, nemčina a na juhovýchode Európy tiež turečtina.
Čeprav nekateri Romi v Evropi še vedno vodijo mobilni način življenja, se jih je večina ustalila. Okrog 10. stoletja so se Romi začeli pomikati iz severozahodne Indije in Pakistana (v romskem jeziku lahko najdemo številne sledi kontaktov z jeziki s tega področja) proti zahodu. Na poti v Evropo so si izposodili različne perzijske, nekatere armenske in številne grške besede, najbrž med bivanjem na vzhodni meji Bizanca. Kasneje so se, verjetno zaradi turških vpadov, pomaknili še bolj zahodno. V 14. stoletju, ko je bila njihova prisotnost zabeležena v Srbiji in na Hrvaškem, je bil romski jezik že močno zaznamovan z grškim - ne samo na področju besedišča, temveč tudi slovnično. Kasneje so nanj močno vplivali še slovanski jeziki, romunščina, madžarščina, nemščina, na jugovzhodu pa tudi turščina.
Även om en del romer fortfarande lever nomadiskt, lever de flesta romer och sinti idag som bofasta. Kring 1100-talet började romerna flytta från nordvästra Indien och västra Pakistan (många spår av kontakt med språken i dessa områden återfinns i romani). På sin väg till Euproa lånade romerna olika persiska, en del armenska och många grekiska ord, sannolikt medan de befann sig i det Bysantinska rikets östra gränstrakter. Senare flyttade de ännu längre västerut, kanske på grund av de turkiska invasionerna. När deras närvaro i Serbien och Kroatien nedtecknades på 1500-talet, var språket redan starkt influerat av grekiskan; inte bara ordförrådet, men även grammatiken. Senare genomgick det starka influenser från slaviska språk, rumänska, ungerska, tyska och i sydost även turkiska.
Lai gan neliels skaits Eiropas romu līdz šim dzīvo klejotāju dzīvi, daudzums romu un sinti šodien palikuši par nometniekiem. Ap 10. gadsimtu romi sāka pārvietoties no ziemeļrietumu Indijas un Pakistānas (romu valodā ir atrodamas daudzas pēdas, liecinošas par kontaktiem ar šo teritoriju valodām) uz rietumiem. Ceļojuma uz Eiropu laikā romi aizguva dažādus persiešu, dažus armēņu un daudzus grieķu vārdus, varbūt, apmešanas Bizantijas austrumu robežās laikā. Vēlāk viņi ceļoja tālāk uz rietumiem, iespējami, turku uzbrukumu dēļ. 14. gadsimtā, kad bija apliecināta romu atrašanās Serbijā un Horvātijā, ne tikai viņu valodas vārdu krājums, bet arī gramatika jau bija stipri ietekmēta grieķu valodas. Vēlāk tā piedzīvoja stipru slāvu valodu, rumāņu, ungāru, vācu valodu, bet dienvidaustrumos arī turku valodas, ietekmi.
Cé go mbíonn roinnt Romach Eorpach ag taisteal fós, bíonn formhór na Romach agus na Sintíoch lonnaithe in áit éigin sa lá atá inniu ann. Timpeall an 10ú céad thosaigh Romaigh ag bogadh siar ó Iarthuaisceart na hIndia agus na Pacastáine (tá go leor rianta de theangacha an cheantair sin le fáil sa Romainis). Ar a mbealach go dtí an Eoraip fuair na Romaigh focail ar iasacht ón bPeirsis, ón Airméinis agus go leor focal Gréigise, is dócha gur mhair siad ar theorainneacha thoir na Biosáinte. Níos déanaí bhog siad níos sia siar, b'fhéidir mar gheall ar ionraí na dTurcach. Nuair a taifeadadh iad a bheith sa tSeirbia agus sa Chróit sa 14ú céad bhí tionchar mór ar a dteanga cheana mór ag an nGréigis, ní hamháin ar an bhfoclóir ach freisin ar an ngramadach. Níos déanaí chuaigh sí faoi thionchar láidir ó theangacha Slavacha, Rómáinis, Ungáiris, Gearmáinis agus, san Oir-Dheiscirt, ón Tuircis freisin.