noir – -Translation – Keybot Dictionary

Spacer TTN Translation Network TTN TTN Login Deutsch Français Spacer Help
Source Languages Target Languages
Keybot 5 Results  www.amt.it
  Morphologie / Babylone ...  
noir
black
schwarz
negro
nero
zwart
черен
crn
sort
must
fekete
Juodas
negru
черный
čierny
črno
svart
melns
dubh
  Philosophie du langage ...  
Le nombre de mots distincts permettant de décrire les couleurs de base sont un bon exemple (cf. Sémantique) : dans la langue des Dani de Nouvelle-Guinée, il n’y a que mili (qui signifie toutes les couleurs sombres et froides telles que le noir, le vert et le bleu) et mola (les couleurs chaudes et claires comme le blanc, le rouge et le jaune).
Die Sprachen der Welt unterscheiden sich untereinander nicht nur in den Lauten und in der Schreibweise (zum Beispiel englisch dog, polnisch pies, französisch chien usw.), sondern auch darin, wie genau verschiedene Elemente der Wirklichkeit dargestellt werden. Beispiele dafür sind die Unterschiede, mit wie vielen Wörtern die Grundfarben beschrieben werden (siehe Semantik), zum Beispiel gibt es in der Sprache des Dani-Volkes auf Neu-Guinea für Farben nur die Wörter mili (bezeichnet alle dunklen, kalten Farben wie Schwarz, Grün und Blau) und mola (alle warmen und hellen Farben wie Weiß, Rot und Gelb). Auf der anderen Seite hat Ungarisch zwei Wörter für Rot und Polnisch zwei Wörter für Blau.
Las lenguas existentes en el mundo se diferencian entre si no solo por su sonido o método utilizado para escribir (por ejemplo el inglés dog, polaco pies, francés chien etc) sino también por el nivel de precisión a la hora de presentar distintos elementos de la realidad. Un ejemplo de esto último es la cantidad de palabras que describen los colores básicos (ver Semántica), por ejemplo en la lengua del pueblo Dani de Nueva Guinea solo existe mili (que hace referencia a todos los colores oscuros y fríos como el negro, verde y azul) y mola (colores cálidos y claros coo el blanco, rojo y amarillo). Por otro lado, el húngaro tiene dos palabras para {rojo} y el polaco para {azul}.
Le lingue del mondo differiscono tra loro non solo per il suono e il metodo di scrittura (per esempio l'inglese {cane}, il polacco pies, il francese chien, etc.), ma anche per il livello di precisione nel presentare diversi elementi della realtà. Esempi di questo sono diverso numero di parole che descrivono colori di base (vedi Semantica), ad esempio nella lingua del popolo della Nuova Guinea Dani c'è solo mili (che include tutti i colori scuri e freddi come nero, verde e blu) e mola (colori caldi e chiari come bianco, rosso e giallo). Dall'altra parte l'ungherese ha due parole per il rosso e il polacco per il blu.
De talen van de wereld verschillen onderling niet alleen in de klank en de schrijfwijze (bijvoorbeeld het Engels {dogi}, Pools {piesi}, Frans {chieni}, enz.), maar ook door de precisie waarmee ze elementen uit de werkelijkheid weergeven. Voorbeelden daarvan zijn de verschillende aantallen woorden, die de basiskleurnamen beschrijven (zie Semantiek). Bijvoorbeeld in de taal van de Nieuw-Guinese Dani stam bestaat alleen mili (als aanduiding voor alle donkere en koude kleuren, zoals zwart, groen en blauw) en mola (heldere en warme kleuren zoals wit, rood en geel). Anderzijds heeft het Hongaars twee woorden voor rood en het Pools drie woorden voor blauw.
Езиците на света се различават помежду си не само по звучене и начин на писане (например английски dog, полски pies, френски chien и т.н.), но също така и по нивото на точност на представяне на различните елементи на реалността. Примери за това са различният брой думи, описващи основните цвята (виж Semantics), например в езика на племето дани в Нова Гвинея има само mili (отнася се за всички тъмни и студени цветове като черно, зелено и синьо) и mola (топли и светли цветове като бяло, червено и жълто). От друга страна, в унгарския има две думи, съответстващи на червено, а в полския има две думи за синьо.
Jezici svijeta se razlikuju međusobno ne samo po zvukovima i načinu pisanja (engleski dog, poljski pies, francuski chien, itd.), već i po preciznosti kako prikazuju elemente realnosti. Primjer za to je broj osnovnih imena boja (pogledaj semantiku). Npr. na jeziku novogvinejskog plemena Dani postoje samo mili što ima značenje svih tamnih i hladnih boja kao što su crna, zelena i plava) i mola što ima značenje svijetlih i toplih boja kao bijelo, crveno i žuto. S druge strane mađarski jezik ima dvije riječi za crveno dok poljski ima čak tri riječi za plavo.
Maailma keeled ei erine üksteisest mitte ainult kõla ja kirjaviisi poolest (näiteks inglise dog, poola pies, prantsuse chien etc).Nad erinevad ka selle poolest, kui täpselt esitavad mitmesuguseid reaalsuse elemente. Näiteks võib olla erinev arv sõnu põhivärvide kirjeldamiseks (vaata Semantika). Dani keeles Uus-Guineal tähendab sõna mili kõiki tumedaid külmi värve (must, roheline ja sinine) ning mola sooje ja heledaid värve (valge, punane, kollane). Seevastu on ungari keeles kaks sõna, mis tähistavad punast, ja poola keeles on kaks sõna sinise jaoks.
A világ nyelvei nemcsak a hangrendszerükben és írásmódjukban különböznek egymástól (pl. az angol dog, a lengyel pies, a francia chien, a magyar kutya stb.), hanem abban is, hogy milyen pontosan képesek a világ különböző elemeit bemutatni. Erre példa, hogy más az alapszínek száma (vö szemantika), pl az új-guineai pápua dani törzs nyelvében csak két elnevezés van: mili (mely minden sötét és hideg színt jelent, mint fekete, zöld, kék) és mola (meleg és világos színek, mint fehér, piros, sárga). A magyarban viszont két elnevezés van: piros és vörös
Pasaulio kalbos skiriasi ne tik skambesiu ar žodžių užrašymu (pavyzdžiui, angliškai dog, lenkiškai pies, prancūziškai chien ir taip toliau), bet ir atskirų elementų realybės suvokimo lygiais. Pavyzdžiu gali būti skirtingas žodžių kiekis aprašant spalvas (žiūrėti semantiką, nes Naujos Gvinėjos kalboje - dani - yra tik žodžiai mili (visos tamsios ir šaltos spalvos: juoda, žalia ir žydra) ir mola (visos šiltos ir šviesios spalvos: balta, raudona, geltona). Iš kitos pusės, vengrų kalboje yra du žodžiai, apibrėžiantys raudoną spalvą, o lenkų kalboje du žodžiai atitinka anglų kalbos ekvivalentą blue (mėlyna, žydra).
Języki świata różnią się między sobą nie tylko brzmieniem i sposobem zapisu (np. polski wyraz pies, angielski dog, francuski chien itp.), ale także stopniem dokładności przedstawiania różnych elementów rzeczywistości. Przykładowo, różna bywa liczba nazw określających barwy podstawowe (por. Semantyka), np. w języku papuaskiego plemienia Dani z Nowej Gwinei istnieją tylko nazwy: mili (nazwa oznaczająca wszystkie barwy ciemne oraz zimne, jak czarny, zielony, niebieski) i mola (barwy ciepłe i jasne, jak biały, czerwony, żółty). Z kolei na przykład w języku węgierskim istnieją dwa wyrazy na oznaczenie koloru czerwonego.
Limbile lumii se deosebesc unele de altele nu numai în sunete și în scriere(de exemplu englezescul dog, polonezul pies, franțuzescul chien samd), ci și prin faptul, cât de exact sunt prezentate diferitele elemente ale realității. Exemple pentru acestea sunt diferențele/deosebirile, cu cât de multe cuvinte sunt descrise culorile principale(vezi semantica), de exemplu există în limba poporului Dani din Noua-Guinee pentru culori numai cuvintele mili( denumește toate culorile întunecate, culori reci precum negru, verde și albastru și mola (toate culorile calde și luminoase precum albul, roșul și galbenul). Pe de altă parte, maghiara are două cuvinte pentru roșu și polona, două cuvinte pentru albastru.
Jazyky sveta sa medzi sebou líšia nielen tým, ako znejú a aký spôsob písania sa v nich uplatňuje (napríklad v angličtine dog, v poľštine pies, vo francúzštine chien atď.). Líšia aj úrovňou presnosti prezentovania rôznych častí reality. Príkladom sú rôzne slová, ktoré opisujú napr. základné farby (pozri časť Sémantika). V jazyku, ktorým hovoria členovia kmeňa Dani v Novej Guinei, existuje len slovo mili (opisuje všetky tmavé a studené farby ako čierna, zelená a modrá) a mola (teplé a svetlé farby ako biela, červená a žltá). Na druhej strane, maďarčina má na vyjadrenie červenej dve slová, podobne ako poľština na vyjadrenie modrej.
Språken i världen skiljer sig åt sinsemellan, inte bara ljudmässigt och i fråga om skrift (till exempel det engelska dog, polska pies, franska chien etc.), men också när det gäller graden av precision med vilken man presenterar olika delar av verkligheten. Exempel på detta är de olika antal ord som beskriver grundfärger (se Semantik), t.ex. Dani-folket på Nya Guinea vars språk använder ordet mili för att benämna alla mörka och kalla färger som svart, grönt och blått och mola (varma och ljusa färger som vitt, rött och gult). Å andra sidan har man på ungerska två ord för färger som på svenska skulle kallas röd och motsvarande på polska för blå.
Pasaules valodas atšķiras ne tikai ar skanējumu un rakstību (piemēram, angļu dog, poļu pies, franču chien utt.), bet arī ar dažādu realitātes elementu nosaukšanas precizitāti. Tam par piemēru var būt vārdu, apzīmējošu krāsas, atšķirīgs skaits dažādās valodās (sk. Semantika), piemēram, dzīvojošas Jaungvinejā dani cilts valodā ir tikai divi vārdi krāsām apzīmēt: mili (visas tumšas un aukstas krāsas, tādas kā melnā, zaļā vai zilā) un mola (gaišas un siltas krāsas, tādas kā baltā, sarkanā vai dzeltenā). No citas puses, ungāru valodā ir divi vārdi sarkanai, bet poļu valodā zilai krāsai apzīmēt.
Bíonn difríochtaí idir theangacha an domhain, ní hamháin ó thaobh fuaime agus modh scríofa (mar shampla Béarla dog, Polainnis pies, Fraincis chien srl), ach freisin an leibhéal beachtais lena gcuireann siad gnéithe éagsúla na réaltachta i láthair. Samplaí de sin is ea líon éagsúil na bhfocal le cur síos ar na dathanna boinn (féach Séimeantaic), mar shampla i dteanga na nDanach sa Nua-Ghuine níl ach mili (a thagraíonn do gach dath dorcha, fionnuar amhail dubh, glas agus gorm), agus mola (dathanna teolaí, éadroma amhail bán, dearg agus buí). Os a choinne sin, tá dhá fhocal san Ungáiris a fhreagraíonn do {dearg} agus dhá fhocal sa Pholainnis ar {gorm}.
  Sémantique, lexicologie...  
Le nombre de mots de base pour désigner les couleurs varie de 2 à 11 ou 12 selon les langues, le rouge étant la première couleur ajoutée à la simple distinction entre le noir et le blanc, suivie par un ou plusieurs termes pour les tons bleu-vert (Berlin & Kay).
A case in point are color terms - despite of having biologically identical visual systems, humans disagree about how to divide the natural colour continuum into discrete, named colors. Different languages have between 2 and 11-12 simple color words, with red being the first to be added to simple black and white, followed by one or more terms for bluish-greenish (Berlin & Kay). But nobody agrees where the borders are. Welsh, for instance, has one word, glass, covering most of English blue/green, while Russian, on the other hand, subdivides blue into dark sinij and light golubojshades. And the descriptive logic in idioms is even worse: black eyes from an English football fight, for instance, will be diagnosed as Blaues Auge after a rematch in Germany. So, which colour is the correct diagnosis? We simply have to accept that meaning is usage within a (conventionalized) system of language, as Wittgenstein would put it. Therefore, a relative peace of mind arrived in linguistics with Saussure's distinction between signifiant and signifié: The sign is independent of its meaning. (See also Language and Thought)
Ein herausragendes Beispiel sind Bezeichnungen für Farben. Obsohl wir Menschen identische biologische Anlagen für das Sehen haben, unterscheiden wir uns darin, wie wir das natürliche Farbenkontinuum aufteilen in unterschiedlich benannte Farben. Verschiedenen Sprachen haben zwischen 2 und 11-12 einfache Farbbezeichnungen, wobei Rot die erste ist, die zu dem bloßen Schwarz-Weiß hinzukommt, gefolgt von einem oder mehreren Ausdrücken für Bläulich-Grünlich (Berlin & Kay). Aber es gibt keine Übereinstimmung darüber, wo die Grenzen sind. Walisisch zum Beispiel hat ein Wort glass, das den größten Teil des englischen "blue/green" abdeckt, während Russisch auf der anderen Seite Blau in dunkle sinij und helle goluboj Töne unterteilt. Und die beschreibende Logik in den Redewendungen ist noch schlimmer: black eyes von einem englischen Fussballwettkampf zum Beispiel wird nach dem Rückspiel in Deutschland als ein blaues Auge diagnostiziert. Also, welche Farbe ist die richtige Diagnose? Wir haben einfach hinzunehmen, dass die Bedeutung eine Gewohnheit innerhalb des (konventionellen) Sprachsystems ist, wie Wittgenstein es ausdrücken würde. Deswegen gelangte man zu einer relativen Gelassenheit in der Sprachwissenschaft durch de Saussures Unterscheidung zwischen Bezeichnendem (signifiant) und Bezeichnetem (signifié): Die Bezeichnung ist unabhängig von seiner Bedeutung. (Siehe auch Sprache und Denken)
Un caso interesante son los términos utilizados para denominar los colores - a pesar de tener sistemas visuales idénticos, los humanos no se ponen de acuerdo a la hora de clasificar el cotinuum natural de color en nombres de colores. Algunas lenguas tienen entre 2 y 11-12 palabras para los colores simples, siendo el rojo, el primero en ser añadido al negro y al blanco, seguidos por uno o más términos para los azulados-verdosos (Berlin&Kay). Pero no hay acuerdo en lo que se refiere a las fronteras entre unos y otros. El galés, por ejemplo, tiene una palabra glass que cubriría la mayor parte de los "blue/green"(azules-verdes) ingleses. Mientras que el ruso divide el azul en claro goluboj y oscuro {sinji}. Y la lógica descriptiva de los modismos es todavía peor: la expresión inglesa black eyes utilizada durante un enfrentamiento de fútbol será transformada en Blaues Auge en un partido de vuelta en Alemania. Por tanto,¿qué color es la diagnosis correcta?. Simplemente, tenemos que aceptar que el significado es el uso dentro de un sistema lingüístico (convencionalizado), como ya dijo Wittgenstein. De todas maneras, la Lingüística se queda mucho más tranquila cuando aparece Saussure y su distinción entre {significante} y {significado}: el signo es independiente de su significado. (Ver también Lengua y Pensamiento)
Un caso interessante sono i termini usati per i colori - nonostante i sistemi visivi umani siano identici, gli esseri umani non sono d'accordo sulla denominazione del naturale continuum cromatico. Diversi linguaggi hanno da 2 a 11-12 parole per i colori semplici, essendo il rosso il primo colore ad essere aggiunto al bianco e al nero, seguito da uno o più termini per bluastro-verdastro (Berlin&Kay). Ma non v'è accordo su quali siano esattamente i confini tra i colori. Il gallese, per esempio, ha una sola parola, glass, che copre la maggior parte dei "blue/green" (blu/verdi) inglesi. Mentre il russo, d'altra parte, divide il blu in scuro sinij e chiaro goluboj. Tuttavia la logica descrittiva negli idiotismi non è migliore: l'espressione black eyes (occhi neri) utilizzata durante uno scontro nel calcio inglese, per esempio, diverrà Blaues Auge in una partita di ritorno in Germania. Quindi, quale colore è la diagnosi corretta? Dobbiamo semplicemente accettare che il significato è l'uso all'interno di un sistema linguistico (convenzionalizzato), come direbbe Wittgenstein. Una relativa pace linguistica è giunta con la distinzione di Saussure tra {significante} e {significato}: Il segno è indipendente del suo significato. (Vedi anche Lingua e Pensiero)
Een goed voorbeeld hiervan zijn kleurtermen - Hoewel mensen een biologisch identiek visueel systeem hebben, zijn ze het oneens over het verdelen van het natuurlijke kleurencontinuüm in afzonderlijke, benoemde kleuren. Verschillende talen hebben van 2 tot 11-12 eenvoudige woorden voor kleuren, waarbij rood als eerste wordt toegevoegd aan het onderscheid tussen zwart en wit, gevolgd door één of meer woorden voor blauwachtig-groenachtig (Berlin & Kay). Maar niemand is het eens over waar de grenzen liggen tussen de kleuren. Het Welsh, bijvoorbeeld, heeft een woord, glass, dat het grootste deel van het Engelse blauw en groen omvat, terwijl het Russisch blauw onderverdeelt in donkere sinij en lichte goluboj tinten. En de beschrijvende logica van idiomen is nog erger: black eyes na een Engels voetbalgevecht, bijvoorbeeld, zullen worden gediagnosticeerd als blaues Auge na een terugmatch in Duitsland. Welke kleur is dan de juiste diagnose? We moeten gewoon aanvaarden dat betekenis een gebruik is binnen een (geconventionaliseerd) taalsysteem, zoals Wittgenstein zou zeggen. Daarom kwam er een relatieve rust in de taalkunde met Saussure's onderscheid tussen signifiant en signifié: Het teken is onafhankelijk van de betekenis ervan. (Zie ook Taal en denken)
Пример в това отношение са термините за цветове - въпреки че имат биологично идентични зрителни системи, хората не постигат съгласие по въпроса как естественият цветен континуум да се раздели на елементи, наречени цветове. Различните езици имат между 2 и 11-12 прости думи за цветове, червен е първият, който се добавя към обикновеното черно и бяло, последван от една или повече думи за синьо-зеленикаво (Берлин и Кей). Но няма съгласие къде са границите. Уелският, например, има една дума, glass, обхващаща по-голямата част английското синьо/зелено, докато руският, от друга страна, разделя синьото на тъмносиньо sinij и светлосиньо goluboj. А описателната логиката в идиомите е дори по-лоша: black eyes (черни очи) от английска футболна битка, например, ще бъдат диагностицирани като Blaues Auge (синьо око) след реванша в Германия. Така че кой цвят е най-правилната диагноза? Ние просто трябва да приемем, че смисълът е използване в рамките на една (условна) система на езика, както би казал Витгенщайн. Затова относителен мир в лингвистиката се установява, сле като Сосюр въвежда разликата между signifiant (означаващо) и signifié (означаване): Знакът е независим от неговия смисъл. (Виж също Език и мислене)ght)
Posebno su dobar primjer riječi za boje. Iako imaju biološki identične sisteme vida, ljudi imaju različite ideje o tome kako podijeliti prirodni kontinuitet svjetlosnog spektra po bojama. Različiti jezici imaju od 2 do 11-12 riječi za osnovne boje, pri čemu je crvena prva koja se pojavljuje uz razlikovanje crne i bijele a slijedi je jedna od više riječi za plavo-zeleni dio spektra (Berlin & Kay). No nema suglasja o tome gdje su ekzaktne granice među bojama. Velški jezik, na primjer, ima jednu riječ glass koja pokriva najveći dio engleske plave i zelene, dok ruski, na drugoj strani, ima još i podjelu plave na tamnu i svjetlu nijansu, sinij i goluboj. Kod opisne logike različitih idioma je još groznije - black eyes (crne oči) je izraz poslije nogometne utakmice a na njemačkom će to biti Blaues Auge (plavo oko). Dakle, koja boja predstavlja pravu dijagnozu? Moramo jednostavno prihvatiti da je značenje upotreba unutar jezičnog sistema a to je konvencija (dogovor), kako bi rekao Wittgenstein. Zato je došao relativni mir u lingvistiku pojavom De Saussurea koji razlikuje između signifiant (označitelj) i signifié (označeno): Znak je neovisan od svog značenja (Vidi i: Lingvo kaj Penso) (Jezik i misao)
Et godt eksempel er farveord - på trods af at være udstyret med de samme synssystemer, er mennesker nemlig ret uenige når det gælder om at opdele det naturlige farvekontinuum i separate farvekategorier. Forskellige sprog har mellem 2 og 11-12 ikke-sammensatte farveord, med rød som første kategori der føjes til en simpel sort-hvid distinktion, efterfulgt af et eller flere udtryk for blå-grøn (Berlin & Kay). Men sprogene er bare ikke enige i hvor grænserne går. Valisisk, for eksempel, har eet ord, glass, der dækker det meste af {dansk} blå/grøn, mens russisk, på den anden side, underopdeler blå i mørkeblå sinij og lyseblå goluboj nuancer. Og det står endnu værre til med den deskriptive logik i faste vendinger og talemåder: black eyes ("sort øje") fra et engelsk fodboldbølle-slagsmål vil således blive diagnosticeret som Blaues Auge ("blåt øje") efter revanchekampen i Tyskland. Men er een beskrivelse mere "korrekt" end en anden? Nej, vi bliver simpelthen nødt til at acceptere, at betydning og mening langt hen ad vejen er et rent sprogligt (konventionsdrevet) system, som filosofen Wittgenstein ville kalde det. Derfor kom der mere ro i de lingvistiske sind, da Saussure introducerede forskellen mellem signifiant og signifié: Dvs. tegnet er uafhængigt af sin betydning. (Jf. også Sprog og tanke)
Siin on asjakohane mainida värvide nimetusi - kuigi inimestel on bioloogiliselt identne nägemismeel, on neil lahkarvamusi, kuidas jaotada looduslik värvigamma eraldiseisvateks värvideks, millest igaühel on nimi. Erinevatel keeltel on kaks kuni 11-12 lihtsat sõna värvide kohta, lihtlabasele mustale ja valgele lisatakse kõigepealt punane, seejärel ühe või mitme variandina sinakas-rohekas (Berlin & Kay). Piiride üle aga käivad vaidlused. Kõmri keeles näiteks on üks sõna, glass, mis hõlmab enamikku inglise keele sinisest-rohelisest, vene keel seevastu eristab sinise tumedat sinij ja heledat goluboj varjundit. Ja deskriptiivne loogika idioomides on veelgi hullem: näiteks black eyes (mustad silmad) inglise jalgpallimatšis diagnoositakse kui Blaues Auge (sinised silmad) pärast uut kohtumist Saksamaal. Missugune värv on siis õige? Meil tuleb lihtsalt omaks võtta, et tähendust käsitletakse(konventsionaliseerunud) keelesüsteemi sees, nagu Wittgenstein ütleks.Seetõttu leidsid keeleteadlased suhtelise meelerahu ühes Saussure'i signifiant ja signifié eristusega: Märk on oma tähendusest sõltumatu. (Vaata ka Keel ja mõte)
A színnevek egy jó példa - annak ellenére, hogy biológiailag ugyanolyan látási rendszerrel rendelkezünk, az emberek másképpen osztják fel a természetes színkontinuumot különböző színekre. Különböző nyelveknek 2 és 11-12 közötti alapszínnevük van, a fekete és fehér megkülönböztetés után először a pirost veszik figyelembe, majd a kéket és a zöldet (melyek egybe is eshetnek) (Berlin & Kay). De nincs megegyezés, hol vannak a színek között a határok. A welesi nyelvben pl. egy szó glass van a kékre és zöldre, az oroszban pedig külön szó van a sötét sinij és világos kékre goluboj. A színekre vonatkozó - mindennapi logikát tükröző - kifejezések még jobban különböznek: egy harcos futballmeccs eredménye az angolban black eyes (fekete szemek: véraláfutás), a német visszavágón mint Blaues Auge (kék szemek) jelennek meg. Szóval melyik szín a helyes diagnózis? Egyszerűen el kell fogadnunk, hogy a jelentés a (konvencionális) nyelvrendszerben történő használat, ahogy Wittgenstein mondaná. Viszonylagos béke született a nyelvészetben, amikor Saussure megkülönböztette a jelölőt (signifiant) a jelölttől (signifié): a jel független a jelentésétől (l. Nyelv és gondolkodás.)
Jeigu žiūrėsim spalvų apibrėžimus, tai nepaisant to, kad biologiškai visi turime vienodą regėjimo sistemą, neturime vieningo natūralaus spalvų elementų spektro, vadinamų spalvomis, apibrėžimo. Skirtingose kalbose yra nuo dviejų iki 11-12 paprastų žodžių spalvos apibrėžimui, pradedant raudona, prie kurios galima pridėti tokias paprastas spalvas kaip juoda ir balta, ir užbaigti labiau sudėtinga melsvai-žalia (Berlin ir Key). Bet nėra vieningos nuomonės dėl apibrėžimo ribų. Valų kalboje yra vienas žodis glass, apibrėžiantys daugumą reikšmių mėlynai/žalio anglų kalboje, tuo tarpu rusų, angliškajį {Blue} atitinka du atspalviai - tamsiai {mėlynas} ir labiau šviesus {žydras}. O aprašomų idiomų logika ir dar sunkiau suvokiama: black eyes ("mėlynė po akim", pažodžiui verčiant skamba, kaip "juoda akis"), po Anglijos futbolo sirgalių muštynių, po revanšo Vokietijoje bus diagnozuotas kaip Blaues Auge (kaip ir rusų kalboje bus susietas su mėlyna). Tai kokia spalva bus teisinga? Mums telieka sutikti, kad reikšmė yra konkrečiai (konvencionaliai) naudojama kalbos sistemos, kaip tai nustatė Vitgenšteinas. Ryšium su tuo santykinė taika įsivyravo atėjus Sossiurui, kuris įvedė skirtumus tarp {reiškiančiu} (signifiant) ir {išreiškiamu} (signifie): Ženklas nepriklauso nuo jo reikšmės. (žr. taip pat Kalba ir Mąstymas )
Dobry przykład konwencjonalności stanowią nazwy kolorów – mimo iż biologicznie wszyscy ludzie mają identyczny zmysł wzroku, w podziale kontinuum barw na oddzielne, nazwane kolory istnieją znaczące rozbieżności między językami. Języki zawierają od 2 do 11-12 podstawowych nazw kolorów, od prostego podziału na czarny i biały, poprzez dodanie do niego nazwy barwy czerwonej, i dalsze wzbogacanie słownictwa za pomocą jednej lub więcej nazw dla niebiesko-zielonej części widma barw (Berlin & Kay). Nie ma jednak zgodności co do granic. W języku walijskim jeden wyraz, glass, pokrywa większość znaczeń kryjących się pod angielskimi wyrazami blue i green czy, odpowiednio, polskimi niebieski i zielony. Z drugiej strony, w języku rosyjskim niebieski kolor dzieli się na 2 odcienie o odrębnych nazwach: (niebieski) ciemny – sinij i (niebieski) jasny – goluboj. Jeszcze większe kłopoty są z logicznym tłumaczeniem idiomów: black eyes (podbite oczy, dosłownie „czarne oczy”) wyniesione z walki podczas meczu rozgrywanego w Anglii, zostaną zdiagnozowane jako Blaues Auge (niebieskie oczy), jeśli pojawią się po rewanżowym meczu w Niemczech. Zatem który kolor jest w tym przypadku właściwy? Musimy po prostu zaakceptować fakt, że znaczenie, jak powiedziałby Wittgenstein, funkcjonuje wewnątrz skonwencjonalizowanego, czyli arbitralnego systemu językowego. Dlatego dość dogodne wydaje się rozwiązanie, polegające na wprowadzonym przez de Saussure’a podziale na signifiant i signifié: znak jest niezależny od swojego znaczenia. (Patrz także Język i myśl).
Un exemplu remarcabil sunt denumirile pentru culori. Deși noi, oamenii, avem același sistem biologic identic pentru vedere, ne deosebim cum împărțim continuum-ul culorilor natural, în culori numite diferit. Limbile diferite au între 2 și 11-12 denumiri simple de culori, unde roșu este prima, care se adaugă la alb-negru, urmată de una sau mai multe expresii pentru tonuri de albastru-verde (Berlin & Kay). Dar nimeni nu este de acord asupra limitelor precise. În galeză, de exemplu, cuvântul glass, care acoperă cea mai mare parte a englezescului"blue/green", în timp ce rusa împarte pe de altă parte albastru în tonuri închisesinij sau luminoase/deschisegoluboj. Și logica descriptivă în expresii e și mai rea: black eyes de la o competiție de fotbal englezească de exemplu devine după meciul retur în Germania diagnosticat ca fiind un ochi albastru. Așadar, care culoare este diagnosticul corect? Trebuie să acceptăm faptul pur și simplu, cum ar spune Wittgenstein, sensul corespunde întrebuințării în sistemul (convenționalizat) al unei limbi. Lingviștii au regăsit totuși o relativă acalmie prin diferențierea lui Saussure între semnificant signifiant și semnificatsignifié : semnul este independent de semnificația sa.(Vezi, de asemenea Limbaj și gândire.)
Если коснемся обозначения цветов, то, несмотря на одинаковые с биологической точки зрения системы зрения, люди не едины в том, как различать естественные спектр цветов на отдельные элементы, называемые цветом. В различных языках имеется от двух до 11-12 простых слов для обозначения цвета, начиная с красного, к которому можно добавить такие простые цвета как черный и белый и заканчивая более сложными, как голубовато-зеленый (Берлин и Кей). Но нет единого мнения по поводу границ. В валлийском, напротив есть одно слово, glass, покрывающее большинство значений синего/зеленого в английском, между тем, в русском, английскому blue соответствуют два оттенка - темный sinij и более светлый goluboj. А описательная логика идиом и того хуже: black eyes после драки английских футбольных фанатов (синяк под глазом, что дословно по английски звучит как "черный глаз"), после реванша в Германии будет диагностирован как Blaues Auge (как и в русском он будет связан с синим цветом). Так какой же цвет будет правильным диагнозом? Нам просто остается принять, что значение - это конкретный узус (конвенционализированной) системы языка, как бы это определил Виттгенштейн. По этому вопросу относительный мир воцарился в лингвистике с приходом Соссюра, который ввел различие между означающим signifiant и означаемым signifié: Знак не зависим от его значения. (см. также Язык и мышление)
Typickým príkladom rozdielneho prístupu je označovanie farieb – napriek tomu, že z biologického hľadiska sú naše systémy zrakového vnímania identické, v otázke rozdelenia spojitého farebného spektra na jednotlivé farby s príslušnými pomenovaniami sa zjednotiť nedokážeme. Rozličné jazyky rozlišujú od 2 do 11 – 12 označení základných farieb, pričom k jednoduchému čierno-bielemu deleniu sa ako prvá pridáva červená a za ňou nasleduje jeden alebo viacero výrazov pre farby modrého až zeleného odtieňa (Berlin & Kay). Máme tiež rozdielne názory na to, kde končí jedna farba a kde začína druhá. Vo waleštine slúži výraz glass na označenie prevažnej časti farebného spektra, pre ktorú má angličtina výrazy blue/green (modrá/zelená). Naopak, ruština rozdeľuje modrú na tmavomodrú a bledomodrú (sinij a goluboj). Deskriptívna logika idiómov je ešte komplikovanejšia – napríklad anglické spojenie black eyes (doslovný preklad „čierne oči“ s významom „modrina pod okom“), ktoré vzniknú napr. po bitke futbalových fanúšikov, sa v nemčine označujú ako blaues Auge („modré oči“). Akú má teda modrina vlastne farbu? Ako naznačil už L. Wittgenstein, neostáva nám iné než akceptovať význam na základe používania daného výrazu v rámci ustáleného jazykového systému. Názorové nezhody v lingvistike sa podarilo trochu zjednotiť až F. de Saussurovi, ktorý odlíšil významové zložky signifiant (označujúce) a signifié (označované). Znak je podľa neho nezávislý od významu, ktorý označuje, je arbitrárny (pozri tiež Language and Thought).
Dober primer tega so izrazi za barve - čeprav imamo ljudje biološko identične vizualne sisteme, se ne strinjamo glede tega, kako razdeliti barvni kontinuum v posamezne, ločeno poimenovane barve. Različni jeziki imajo od dveh in do 11 oziroma 12 besedam za osnovne barve, pri tem pa je rdeča prva, ki se doda k preprostemu črno-belemu razlikovanju, naslednja je modro-zelena (Berlin & Kay). Vendar se nihče ne strinja glede tega, kje so pri tem meje. Valižanski jezik ima na primer eno besedo, glass, ki obsega angleško zeleno in modro, medtem ko pozna po drugi strani ruščina razlikovanje med temno sinij in svetlo goluboj modro barvo. Opisna logika v pregovorih pa je še hujša - black eyes (črne oči), ki so si jih navijači pridobili med angleško nogometno tekmo, bodo po povratni tekmi v Nemčiji diagnosticirane kot Blaues Auge (modro oko). Katera barva je torej pravilna diagnoza? Preprosto moramo sprejeti dejstvo, da je pomen uporaba znotraj (konvencionaliziranega) sistema jezika, kot bi rekel Wittgenstein. Zaradi tega so se duhovi znotraj lingvistike nekoliko pomirili, ko se je pojavilo Sausserjevo razlikovanje med signifiant in signifié: Znak je neodvisen od svojega pomena. (Glej tudi Jezik in misel).
Ett typexempel är färgterminologi - trots att människor har biologiskt identiska visuella system, är man oense om hur man delar in den naturliga färgskalan i diskreta, namngivna färger. Olika språk har mellan 2 och 11-12 enkla färgord, och röd är den första färgen som läggs till efter svart och vitt, följt av ett eller flera ord för för blå-/grönaktig (Berlin & Kay). Men ingen är ense om var gränserna ska dras. Walesiska, till exempel, har ett ord, glass , som täcker de flesta av engelskans blå och gröna färgord, medan ryska, å andra sidan, delar upp blått i mörka sinij och ljusa goluboj nyanser. Och den deskriptiva logiken i idiomatiska uttryck är ännu värre: black eyes från en engelsk fotbollsmatch, till exempel, skulle diagnostiseras som Blaues Auge (blåtira) efter en returmatch i Tyskland. Så, vilken färg är rätt diagnos? Vi måste helt enkelt acceptera att betydelsen utgörs av språkanvändning inom ett (konventionaliserat) språksystem, som Wittgenstein skulle ha uttryckt det . Därför lugnade debatten ned sig inom lingvistik i och med Saussures distinktion mellan signifiant och signifié: Tecknet är oberoende av dess betydelse. (Se även Språk och tanke.)
Spilgts piemērs ir krāsu nosaukumi — neskatoties uz bioloģiski identisko redzes sistēmu, cilvēki nav vienprātīgi par to, kā sadalīt dabīgu krāsu kontinuumu uz atsevišķām, nosauktām krāsām. Dažādās valodās eksistē no 2 līdz 11-12 vienkāršo krāsu nosaukumu, sarkanā ir pirmā, kuru pievieno vienkāršai melnai un baltai, tām seko viens vai vairāki nosaukumi zilgani zaļai krāsai (Berlins un Kejs). Taču nav vienošanās par krāsu spektra sadalījuma robežām. Piemēram, velsiešu valodā ir viens vārds glass, apzīmējošs visas krāsas angļu zilas/zaļas krāšu spektrā, bet no citas puses krievu valodā zila ir pārdalīta uz tumšo sinij un gaišo goluboj toņiem. Idiomu aprakstošā loģika ir vēl dīvaināka: piemēram, melnas acis (zilums zem acs) pēc angļu futbola kautiņa būs nosauktas par zilo aci pēc revanša Vācijā. Un tā, kura "diagnoze" ir precīzāka? Vitgenšteins būtu ieteicis mums vienkārši pieņemt lietojamo nozīmi (konvencionālā) valodas sistēmā. Galu galā relatīvs domu miers valodniecībā ir nācis ar Sosīra {apzīmētāja} un {apzīmējamā} atšķiršanu: Zīme ir neatkarīga no tās nozīmes. (Sk. Domāšana un runa)
Sampla maith is ea téarmaí ar dhathanna - in ainneoin gurb ionann córais amhairc bhitheolaíoch an uile dhuine, ní aontaíonn daoine faoi conas an leanúntas nádúrtha dathanna a roinnt ina ndathanna ainmnithe. Bíonn idir 2 fhocal agus 11-12 fhocal shimplí ar dhathanna ag teangacha éagsúla, agus is é dearg an chéad cheann a chuirtear leis na dathanna simplí dubh agus bán, ina dhiaidh sin bíonn téarma nó níos mó ar ghorm-uaine (Berlin & Kay). Ach ní aontaíonn aon duine faoi ionad na dteorainneacha. Ag am mBreatnais, mar shampla, tá focal amháin, {glas}, a chlúdaíonn formhór blue/green an Bhéarla, agus os a choinne sin foroinneann an Rúisis gorm isteach ina n-imireacha dúghorma sinij agus gealghorma goluboj. Agus is measa fós loighic thuairisciúil na nathanna cainte: athraíonn black man an Bhéarla, mar shampla, gofear gorm na Gaeilge. Mar sin, cén dath atá ceart? Ní mór dúinn glacadh leis ná fuil sa bhrí ach úsáid laistigh de chóras (coinbhinsiúnaithe) teanga, mar a déarfadh​​ Wittgenstein. Dá bhrí sin, d'fhill suaimhneas intinne áirithe sa teangeolaíocht le hidirdhealú Saussure idir signifiant agus signifié: bíonn an comhartha neamhspleách ar a bhrí. (Féach freisin Urlabhra agus Machnamh)
  Sémantique, lexicologie...  
Le nombre de mots de base pour désigner les couleurs varie de 2 à 11 ou 12 selon les langues, le rouge étant la première couleur ajoutée à la simple distinction entre le noir et le blanc, suivie par un ou plusieurs termes pour les tons bleu-vert (Berlin & Kay).
A case in point are color terms - despite of having biologically identical visual systems, humans disagree about how to divide the natural colour continuum into discrete, named colors. Different languages have between 2 and 11-12 simple color words, with red being the first to be added to simple black and white, followed by one or more terms for bluish-greenish (Berlin & Kay). But nobody agrees where the borders are. Welsh, for instance, has one word, glass, covering most of English blue/green, while Russian, on the other hand, subdivides blue into dark sinij and light golubojshades. And the descriptive logic in idioms is even worse: black eyes from an English football fight, for instance, will be diagnosed as Blaues Auge after a rematch in Germany. So, which colour is the correct diagnosis? We simply have to accept that meaning is usage within a (conventionalized) system of language, as Wittgenstein would put it. Therefore, a relative peace of mind arrived in linguistics with Saussure's distinction between signifiant and signifié: The sign is independent of its meaning. (See also Language and Thought)
Ein herausragendes Beispiel sind Bezeichnungen für Farben. Obsohl wir Menschen identische biologische Anlagen für das Sehen haben, unterscheiden wir uns darin, wie wir das natürliche Farbenkontinuum aufteilen in unterschiedlich benannte Farben. Verschiedenen Sprachen haben zwischen 2 und 11-12 einfache Farbbezeichnungen, wobei Rot die erste ist, die zu dem bloßen Schwarz-Weiß hinzukommt, gefolgt von einem oder mehreren Ausdrücken für Bläulich-Grünlich (Berlin & Kay). Aber es gibt keine Übereinstimmung darüber, wo die Grenzen sind. Walisisch zum Beispiel hat ein Wort glass, das den größten Teil des englischen "blue/green" abdeckt, während Russisch auf der anderen Seite Blau in dunkle sinij und helle goluboj Töne unterteilt. Und die beschreibende Logik in den Redewendungen ist noch schlimmer: black eyes von einem englischen Fussballwettkampf zum Beispiel wird nach dem Rückspiel in Deutschland als ein blaues Auge diagnostiziert. Also, welche Farbe ist die richtige Diagnose? Wir haben einfach hinzunehmen, dass die Bedeutung eine Gewohnheit innerhalb des (konventionellen) Sprachsystems ist, wie Wittgenstein es ausdrücken würde. Deswegen gelangte man zu einer relativen Gelassenheit in der Sprachwissenschaft durch de Saussures Unterscheidung zwischen Bezeichnendem (signifiant) und Bezeichnetem (signifié): Die Bezeichnung ist unabhängig von seiner Bedeutung. (Siehe auch Sprache und Denken)
Un caso interesante son los términos utilizados para denominar los colores - a pesar de tener sistemas visuales idénticos, los humanos no se ponen de acuerdo a la hora de clasificar el cotinuum natural de color en nombres de colores. Algunas lenguas tienen entre 2 y 11-12 palabras para los colores simples, siendo el rojo, el primero en ser añadido al negro y al blanco, seguidos por uno o más términos para los azulados-verdosos (Berlin&Kay). Pero no hay acuerdo en lo que se refiere a las fronteras entre unos y otros. El galés, por ejemplo, tiene una palabra glass que cubriría la mayor parte de los "blue/green"(azules-verdes) ingleses. Mientras que el ruso divide el azul en claro goluboj y oscuro {sinji}. Y la lógica descriptiva de los modismos es todavía peor: la expresión inglesa black eyes utilizada durante un enfrentamiento de fútbol será transformada en Blaues Auge en un partido de vuelta en Alemania. Por tanto,¿qué color es la diagnosis correcta?. Simplemente, tenemos que aceptar que el significado es el uso dentro de un sistema lingüístico (convencionalizado), como ya dijo Wittgenstein. De todas maneras, la Lingüística se queda mucho más tranquila cuando aparece Saussure y su distinción entre {significante} y {significado}: el signo es independiente de su significado. (Ver también Lengua y Pensamiento)
Un caso interessante sono i termini usati per i colori - nonostante i sistemi visivi umani siano identici, gli esseri umani non sono d'accordo sulla denominazione del naturale continuum cromatico. Diversi linguaggi hanno da 2 a 11-12 parole per i colori semplici, essendo il rosso il primo colore ad essere aggiunto al bianco e al nero, seguito da uno o più termini per bluastro-verdastro (Berlin&Kay). Ma non v'è accordo su quali siano esattamente i confini tra i colori. Il gallese, per esempio, ha una sola parola, glass, che copre la maggior parte dei "blue/green" (blu/verdi) inglesi. Mentre il russo, d'altra parte, divide il blu in scuro sinij e chiaro goluboj. Tuttavia la logica descrittiva negli idiotismi non è migliore: l'espressione black eyes (occhi neri) utilizzata durante uno scontro nel calcio inglese, per esempio, diverrà Blaues Auge in una partita di ritorno in Germania. Quindi, quale colore è la diagnosi corretta? Dobbiamo semplicemente accettare che il significato è l'uso all'interno di un sistema linguistico (convenzionalizzato), come direbbe Wittgenstein. Una relativa pace linguistica è giunta con la distinzione di Saussure tra {significante} e {significato}: Il segno è indipendente del suo significato. (Vedi anche Lingua e Pensiero)
Een goed voorbeeld hiervan zijn kleurtermen - Hoewel mensen een biologisch identiek visueel systeem hebben, zijn ze het oneens over het verdelen van het natuurlijke kleurencontinuüm in afzonderlijke, benoemde kleuren. Verschillende talen hebben van 2 tot 11-12 eenvoudige woorden voor kleuren, waarbij rood als eerste wordt toegevoegd aan het onderscheid tussen zwart en wit, gevolgd door één of meer woorden voor blauwachtig-groenachtig (Berlin & Kay). Maar niemand is het eens over waar de grenzen liggen tussen de kleuren. Het Welsh, bijvoorbeeld, heeft een woord, glass, dat het grootste deel van het Engelse blauw en groen omvat, terwijl het Russisch blauw onderverdeelt in donkere sinij en lichte goluboj tinten. En de beschrijvende logica van idiomen is nog erger: black eyes na een Engels voetbalgevecht, bijvoorbeeld, zullen worden gediagnosticeerd als blaues Auge na een terugmatch in Duitsland. Welke kleur is dan de juiste diagnose? We moeten gewoon aanvaarden dat betekenis een gebruik is binnen een (geconventionaliseerd) taalsysteem, zoals Wittgenstein zou zeggen. Daarom kwam er een relatieve rust in de taalkunde met Saussure's onderscheid tussen signifiant en signifié: Het teken is onafhankelijk van de betekenis ervan. (Zie ook Taal en denken)
Пример в това отношение са термините за цветове - въпреки че имат биологично идентични зрителни системи, хората не постигат съгласие по въпроса как естественият цветен континуум да се раздели на елементи, наречени цветове. Различните езици имат между 2 и 11-12 прости думи за цветове, червен е първият, който се добавя към обикновеното черно и бяло, последван от една или повече думи за синьо-зеленикаво (Берлин и Кей). Но няма съгласие къде са границите. Уелският, например, има една дума, glass, обхващаща по-голямата част английското синьо/зелено, докато руският, от друга страна, разделя синьото на тъмносиньо sinij и светлосиньо goluboj. А описателната логиката в идиомите е дори по-лоша: black eyes (черни очи) от английска футболна битка, например, ще бъдат диагностицирани като Blaues Auge (синьо око) след реванша в Германия. Така че кой цвят е най-правилната диагноза? Ние просто трябва да приемем, че смисълът е използване в рамките на една (условна) система на езика, както би казал Витгенщайн. Затова относителен мир в лингвистиката се установява, сле като Сосюр въвежда разликата между signifiant (означаващо) и signifié (означаване): Знакът е независим от неговия смисъл. (Виж също Език и мислене)ght)
Posebno su dobar primjer riječi za boje. Iako imaju biološki identične sisteme vida, ljudi imaju različite ideje o tome kako podijeliti prirodni kontinuitet svjetlosnog spektra po bojama. Različiti jezici imaju od 2 do 11-12 riječi za osnovne boje, pri čemu je crvena prva koja se pojavljuje uz razlikovanje crne i bijele a slijedi je jedna od više riječi za plavo-zeleni dio spektra (Berlin & Kay). No nema suglasja o tome gdje su ekzaktne granice među bojama. Velški jezik, na primjer, ima jednu riječ glass koja pokriva najveći dio engleske plave i zelene, dok ruski, na drugoj strani, ima još i podjelu plave na tamnu i svjetlu nijansu, sinij i goluboj. Kod opisne logike različitih idioma je još groznije - black eyes (crne oči) je izraz poslije nogometne utakmice a na njemačkom će to biti Blaues Auge (plavo oko). Dakle, koja boja predstavlja pravu dijagnozu? Moramo jednostavno prihvatiti da je značenje upotreba unutar jezičnog sistema a to je konvencija (dogovor), kako bi rekao Wittgenstein. Zato je došao relativni mir u lingvistiku pojavom De Saussurea koji razlikuje između signifiant (označitelj) i signifié (označeno): Znak je neovisan od svog značenja (Vidi i: Lingvo kaj Penso) (Jezik i misao)
Et godt eksempel er farveord - på trods af at være udstyret med de samme synssystemer, er mennesker nemlig ret uenige når det gælder om at opdele det naturlige farvekontinuum i separate farvekategorier. Forskellige sprog har mellem 2 og 11-12 ikke-sammensatte farveord, med rød som første kategori der føjes til en simpel sort-hvid distinktion, efterfulgt af et eller flere udtryk for blå-grøn (Berlin & Kay). Men sprogene er bare ikke enige i hvor grænserne går. Valisisk, for eksempel, har eet ord, glass, der dækker det meste af {dansk} blå/grøn, mens russisk, på den anden side, underopdeler blå i mørkeblå sinij og lyseblå goluboj nuancer. Og det står endnu værre til med den deskriptive logik i faste vendinger og talemåder: black eyes ("sort øje") fra et engelsk fodboldbølle-slagsmål vil således blive diagnosticeret som Blaues Auge ("blåt øje") efter revanchekampen i Tyskland. Men er een beskrivelse mere "korrekt" end en anden? Nej, vi bliver simpelthen nødt til at acceptere, at betydning og mening langt hen ad vejen er et rent sprogligt (konventionsdrevet) system, som filosofen Wittgenstein ville kalde det. Derfor kom der mere ro i de lingvistiske sind, da Saussure introducerede forskellen mellem signifiant og signifié: Dvs. tegnet er uafhængigt af sin betydning. (Jf. også Sprog og tanke)
Siin on asjakohane mainida värvide nimetusi - kuigi inimestel on bioloogiliselt identne nägemismeel, on neil lahkarvamusi, kuidas jaotada looduslik värvigamma eraldiseisvateks värvideks, millest igaühel on nimi. Erinevatel keeltel on kaks kuni 11-12 lihtsat sõna värvide kohta, lihtlabasele mustale ja valgele lisatakse kõigepealt punane, seejärel ühe või mitme variandina sinakas-rohekas (Berlin & Kay). Piiride üle aga käivad vaidlused. Kõmri keeles näiteks on üks sõna, glass, mis hõlmab enamikku inglise keele sinisest-rohelisest, vene keel seevastu eristab sinise tumedat sinij ja heledat goluboj varjundit. Ja deskriptiivne loogika idioomides on veelgi hullem: näiteks black eyes (mustad silmad) inglise jalgpallimatšis diagnoositakse kui Blaues Auge (sinised silmad) pärast uut kohtumist Saksamaal. Missugune värv on siis õige? Meil tuleb lihtsalt omaks võtta, et tähendust käsitletakse(konventsionaliseerunud) keelesüsteemi sees, nagu Wittgenstein ütleks.Seetõttu leidsid keeleteadlased suhtelise meelerahu ühes Saussure'i signifiant ja signifié eristusega: Märk on oma tähendusest sõltumatu. (Vaata ka Keel ja mõte)
A színnevek egy jó példa - annak ellenére, hogy biológiailag ugyanolyan látási rendszerrel rendelkezünk, az emberek másképpen osztják fel a természetes színkontinuumot különböző színekre. Különböző nyelveknek 2 és 11-12 közötti alapszínnevük van, a fekete és fehér megkülönböztetés után először a pirost veszik figyelembe, majd a kéket és a zöldet (melyek egybe is eshetnek) (Berlin & Kay). De nincs megegyezés, hol vannak a színek között a határok. A welesi nyelvben pl. egy szó glass van a kékre és zöldre, az oroszban pedig külön szó van a sötét sinij és világos kékre goluboj. A színekre vonatkozó - mindennapi logikát tükröző - kifejezések még jobban különböznek: egy harcos futballmeccs eredménye az angolban black eyes (fekete szemek: véraláfutás), a német visszavágón mint Blaues Auge (kék szemek) jelennek meg. Szóval melyik szín a helyes diagnózis? Egyszerűen el kell fogadnunk, hogy a jelentés a (konvencionális) nyelvrendszerben történő használat, ahogy Wittgenstein mondaná. Viszonylagos béke született a nyelvészetben, amikor Saussure megkülönböztette a jelölőt (signifiant) a jelölttől (signifié): a jel független a jelentésétől (l. Nyelv és gondolkodás.)
Jeigu žiūrėsim spalvų apibrėžimus, tai nepaisant to, kad biologiškai visi turime vienodą regėjimo sistemą, neturime vieningo natūralaus spalvų elementų spektro, vadinamų spalvomis, apibrėžimo. Skirtingose kalbose yra nuo dviejų iki 11-12 paprastų žodžių spalvos apibrėžimui, pradedant raudona, prie kurios galima pridėti tokias paprastas spalvas kaip juoda ir balta, ir užbaigti labiau sudėtinga melsvai-žalia (Berlin ir Key). Bet nėra vieningos nuomonės dėl apibrėžimo ribų. Valų kalboje yra vienas žodis glass, apibrėžiantys daugumą reikšmių mėlynai/žalio anglų kalboje, tuo tarpu rusų, angliškajį {Blue} atitinka du atspalviai - tamsiai {mėlynas} ir labiau šviesus {žydras}. O aprašomų idiomų logika ir dar sunkiau suvokiama: black eyes ("mėlynė po akim", pažodžiui verčiant skamba, kaip "juoda akis"), po Anglijos futbolo sirgalių muštynių, po revanšo Vokietijoje bus diagnozuotas kaip Blaues Auge (kaip ir rusų kalboje bus susietas su mėlyna). Tai kokia spalva bus teisinga? Mums telieka sutikti, kad reikšmė yra konkrečiai (konvencionaliai) naudojama kalbos sistemos, kaip tai nustatė Vitgenšteinas. Ryšium su tuo santykinė taika įsivyravo atėjus Sossiurui, kuris įvedė skirtumus tarp {reiškiančiu} (signifiant) ir {išreiškiamu} (signifie): Ženklas nepriklauso nuo jo reikšmės. (žr. taip pat Kalba ir Mąstymas )
Dobry przykład konwencjonalności stanowią nazwy kolorów – mimo iż biologicznie wszyscy ludzie mają identyczny zmysł wzroku, w podziale kontinuum barw na oddzielne, nazwane kolory istnieją znaczące rozbieżności między językami. Języki zawierają od 2 do 11-12 podstawowych nazw kolorów, od prostego podziału na czarny i biały, poprzez dodanie do niego nazwy barwy czerwonej, i dalsze wzbogacanie słownictwa za pomocą jednej lub więcej nazw dla niebiesko-zielonej części widma barw (Berlin & Kay). Nie ma jednak zgodności co do granic. W języku walijskim jeden wyraz, glass, pokrywa większość znaczeń kryjących się pod angielskimi wyrazami blue i green czy, odpowiednio, polskimi niebieski i zielony. Z drugiej strony, w języku rosyjskim niebieski kolor dzieli się na 2 odcienie o odrębnych nazwach: (niebieski) ciemny – sinij i (niebieski) jasny – goluboj. Jeszcze większe kłopoty są z logicznym tłumaczeniem idiomów: black eyes (podbite oczy, dosłownie „czarne oczy”) wyniesione z walki podczas meczu rozgrywanego w Anglii, zostaną zdiagnozowane jako Blaues Auge (niebieskie oczy), jeśli pojawią się po rewanżowym meczu w Niemczech. Zatem który kolor jest w tym przypadku właściwy? Musimy po prostu zaakceptować fakt, że znaczenie, jak powiedziałby Wittgenstein, funkcjonuje wewnątrz skonwencjonalizowanego, czyli arbitralnego systemu językowego. Dlatego dość dogodne wydaje się rozwiązanie, polegające na wprowadzonym przez de Saussure’a podziale na signifiant i signifié: znak jest niezależny od swojego znaczenia. (Patrz także Język i myśl).
Un exemplu remarcabil sunt denumirile pentru culori. Deși noi, oamenii, avem același sistem biologic identic pentru vedere, ne deosebim cum împărțim continuum-ul culorilor natural, în culori numite diferit. Limbile diferite au între 2 și 11-12 denumiri simple de culori, unde roșu este prima, care se adaugă la alb-negru, urmată de una sau mai multe expresii pentru tonuri de albastru-verde (Berlin & Kay). Dar nimeni nu este de acord asupra limitelor precise. În galeză, de exemplu, cuvântul glass, care acoperă cea mai mare parte a englezescului"blue/green", în timp ce rusa împarte pe de altă parte albastru în tonuri închisesinij sau luminoase/deschisegoluboj. Și logica descriptivă în expresii e și mai rea: black eyes de la o competiție de fotbal englezească de exemplu devine după meciul retur în Germania diagnosticat ca fiind un ochi albastru. Așadar, care culoare este diagnosticul corect? Trebuie să acceptăm faptul pur și simplu, cum ar spune Wittgenstein, sensul corespunde întrebuințării în sistemul (convenționalizat) al unei limbi. Lingviștii au regăsit totuși o relativă acalmie prin diferențierea lui Saussure între semnificant signifiant și semnificatsignifié : semnul este independent de semnificația sa.(Vezi, de asemenea Limbaj și gândire.)
Если коснемся обозначения цветов, то, несмотря на одинаковые с биологической точки зрения системы зрения, люди не едины в том, как различать естественные спектр цветов на отдельные элементы, называемые цветом. В различных языках имеется от двух до 11-12 простых слов для обозначения цвета, начиная с красного, к которому можно добавить такие простые цвета как черный и белый и заканчивая более сложными, как голубовато-зеленый (Берлин и Кей). Но нет единого мнения по поводу границ. В валлийском, напротив есть одно слово, glass, покрывающее большинство значений синего/зеленого в английском, между тем, в русском, английскому blue соответствуют два оттенка - темный sinij и более светлый goluboj. А описательная логика идиом и того хуже: black eyes после драки английских футбольных фанатов (синяк под глазом, что дословно по английски звучит как "черный глаз"), после реванша в Германии будет диагностирован как Blaues Auge (как и в русском он будет связан с синим цветом). Так какой же цвет будет правильным диагнозом? Нам просто остается принять, что значение - это конкретный узус (конвенционализированной) системы языка, как бы это определил Виттгенштейн. По этому вопросу относительный мир воцарился в лингвистике с приходом Соссюра, который ввел различие между означающим signifiant и означаемым signifié: Знак не зависим от его значения. (см. также Язык и мышление)
Typickým príkladom rozdielneho prístupu je označovanie farieb – napriek tomu, že z biologického hľadiska sú naše systémy zrakového vnímania identické, v otázke rozdelenia spojitého farebného spektra na jednotlivé farby s príslušnými pomenovaniami sa zjednotiť nedokážeme. Rozličné jazyky rozlišujú od 2 do 11 – 12 označení základných farieb, pričom k jednoduchému čierno-bielemu deleniu sa ako prvá pridáva červená a za ňou nasleduje jeden alebo viacero výrazov pre farby modrého až zeleného odtieňa (Berlin & Kay). Máme tiež rozdielne názory na to, kde končí jedna farba a kde začína druhá. Vo waleštine slúži výraz glass na označenie prevažnej časti farebného spektra, pre ktorú má angličtina výrazy blue/green (modrá/zelená). Naopak, ruština rozdeľuje modrú na tmavomodrú a bledomodrú (sinij a goluboj). Deskriptívna logika idiómov je ešte komplikovanejšia – napríklad anglické spojenie black eyes (doslovný preklad „čierne oči“ s významom „modrina pod okom“), ktoré vzniknú napr. po bitke futbalových fanúšikov, sa v nemčine označujú ako blaues Auge („modré oči“). Akú má teda modrina vlastne farbu? Ako naznačil už L. Wittgenstein, neostáva nám iné než akceptovať význam na základe používania daného výrazu v rámci ustáleného jazykového systému. Názorové nezhody v lingvistike sa podarilo trochu zjednotiť až F. de Saussurovi, ktorý odlíšil významové zložky signifiant (označujúce) a signifié (označované). Znak je podľa neho nezávislý od významu, ktorý označuje, je arbitrárny (pozri tiež Language and Thought).
Dober primer tega so izrazi za barve - čeprav imamo ljudje biološko identične vizualne sisteme, se ne strinjamo glede tega, kako razdeliti barvni kontinuum v posamezne, ločeno poimenovane barve. Različni jeziki imajo od dveh in do 11 oziroma 12 besedam za osnovne barve, pri tem pa je rdeča prva, ki se doda k preprostemu črno-belemu razlikovanju, naslednja je modro-zelena (Berlin & Kay). Vendar se nihče ne strinja glede tega, kje so pri tem meje. Valižanski jezik ima na primer eno besedo, glass, ki obsega angleško zeleno in modro, medtem ko pozna po drugi strani ruščina razlikovanje med temno sinij in svetlo goluboj modro barvo. Opisna logika v pregovorih pa je še hujša - black eyes (črne oči), ki so si jih navijači pridobili med angleško nogometno tekmo, bodo po povratni tekmi v Nemčiji diagnosticirane kot Blaues Auge (modro oko). Katera barva je torej pravilna diagnoza? Preprosto moramo sprejeti dejstvo, da je pomen uporaba znotraj (konvencionaliziranega) sistema jezika, kot bi rekel Wittgenstein. Zaradi tega so se duhovi znotraj lingvistike nekoliko pomirili, ko se je pojavilo Sausserjevo razlikovanje med signifiant in signifié: Znak je neodvisen od svojega pomena. (Glej tudi Jezik in misel).
Ett typexempel är färgterminologi - trots att människor har biologiskt identiska visuella system, är man oense om hur man delar in den naturliga färgskalan i diskreta, namngivna färger. Olika språk har mellan 2 och 11-12 enkla färgord, och röd är den första färgen som läggs till efter svart och vitt, följt av ett eller flera ord för för blå-/grönaktig (Berlin & Kay). Men ingen är ense om var gränserna ska dras. Walesiska, till exempel, har ett ord, glass , som täcker de flesta av engelskans blå och gröna färgord, medan ryska, å andra sidan, delar upp blått i mörka sinij och ljusa goluboj nyanser. Och den deskriptiva logiken i idiomatiska uttryck är ännu värre: black eyes från en engelsk fotbollsmatch, till exempel, skulle diagnostiseras som Blaues Auge (blåtira) efter en returmatch i Tyskland. Så, vilken färg är rätt diagnos? Vi måste helt enkelt acceptera att betydelsen utgörs av språkanvändning inom ett (konventionaliserat) språksystem, som Wittgenstein skulle ha uttryckt det . Därför lugnade debatten ned sig inom lingvistik i och med Saussures distinktion mellan signifiant och signifié: Tecknet är oberoende av dess betydelse. (Se även Språk och tanke.)
Spilgts piemērs ir krāsu nosaukumi — neskatoties uz bioloģiski identisko redzes sistēmu, cilvēki nav vienprātīgi par to, kā sadalīt dabīgu krāsu kontinuumu uz atsevišķām, nosauktām krāsām. Dažādās valodās eksistē no 2 līdz 11-12 vienkāršo krāsu nosaukumu, sarkanā ir pirmā, kuru pievieno vienkāršai melnai un baltai, tām seko viens vai vairāki nosaukumi zilgani zaļai krāsai (Berlins un Kejs). Taču nav vienošanās par krāsu spektra sadalījuma robežām. Piemēram, velsiešu valodā ir viens vārds glass, apzīmējošs visas krāsas angļu zilas/zaļas krāšu spektrā, bet no citas puses krievu valodā zila ir pārdalīta uz tumšo sinij un gaišo goluboj toņiem. Idiomu aprakstošā loģika ir vēl dīvaināka: piemēram, melnas acis (zilums zem acs) pēc angļu futbola kautiņa būs nosauktas par zilo aci pēc revanša Vācijā. Un tā, kura "diagnoze" ir precīzāka? Vitgenšteins būtu ieteicis mums vienkārši pieņemt lietojamo nozīmi (konvencionālā) valodas sistēmā. Galu galā relatīvs domu miers valodniecībā ir nācis ar Sosīra {apzīmētāja} un {apzīmējamā} atšķiršanu: Zīme ir neatkarīga no tās nozīmes. (Sk. Domāšana un runa)
Sampla maith is ea téarmaí ar dhathanna - in ainneoin gurb ionann córais amhairc bhitheolaíoch an uile dhuine, ní aontaíonn daoine faoi conas an leanúntas nádúrtha dathanna a roinnt ina ndathanna ainmnithe. Bíonn idir 2 fhocal agus 11-12 fhocal shimplí ar dhathanna ag teangacha éagsúla, agus is é dearg an chéad cheann a chuirtear leis na dathanna simplí dubh agus bán, ina dhiaidh sin bíonn téarma nó níos mó ar ghorm-uaine (Berlin & Kay). Ach ní aontaíonn aon duine faoi ionad na dteorainneacha. Ag am mBreatnais, mar shampla, tá focal amháin, {glas}, a chlúdaíonn formhór blue/green an Bhéarla, agus os a choinne sin foroinneann an Rúisis gorm isteach ina n-imireacha dúghorma sinij agus gealghorma goluboj. Agus is measa fós loighic thuairisciúil na nathanna cainte: athraíonn black man an Bhéarla, mar shampla, gofear gorm na Gaeilge. Mar sin, cén dath atá ceart? Ní mór dúinn glacadh leis ná fuil sa bhrí ach úsáid laistigh de chóras (coinbhinsiúnaithe) teanga, mar a déarfadh​​ Wittgenstein. Dá bhrí sin, d'fhill suaimhneas intinne áirithe sa teangeolaíocht le hidirdhealú Saussure idir signifiant agus signifié: bíonn an comhartha neamhspleách ar a bhrí. (Féach freisin Urlabhra agus Machnamh)
  Sémantique, lexicologie...  
Le nombre de mots de base pour désigner les couleurs varie de 2 à 11 ou 12 selon les langues, le rouge étant la première couleur ajoutée à la simple distinction entre le noir et le blanc, suivie par un ou plusieurs termes pour les tons bleu-vert (Berlin & Kay).
A case in point are color terms - despite of having biologically identical visual systems, humans disagree about how to divide the natural colour continuum into discrete, named colors. Different languages have between 2 and 11-12 simple color words, with red being the first to be added to simple black and white, followed by one or more terms for bluish-greenish (Berlin & Kay). But nobody agrees where the borders are. Welsh, for instance, has one word, glass, covering most of English blue/green, while Russian, on the other hand, subdivides blue into dark sinij and light golubojshades. And the descriptive logic in idioms is even worse: black eyes from an English football fight, for instance, will be diagnosed as Blaues Auge after a rematch in Germany. So, which colour is the correct diagnosis? We simply have to accept that meaning is usage within a (conventionalized) system of language, as Wittgenstein would put it. Therefore, a relative peace of mind arrived in linguistics with Saussure's distinction between signifiant and signifié: The sign is independent of its meaning. (See also Language and Thought)
Ein herausragendes Beispiel sind Bezeichnungen für Farben. Obsohl wir Menschen identische biologische Anlagen für das Sehen haben, unterscheiden wir uns darin, wie wir das natürliche Farbenkontinuum aufteilen in unterschiedlich benannte Farben. Verschiedenen Sprachen haben zwischen 2 und 11-12 einfache Farbbezeichnungen, wobei Rot die erste ist, die zu dem bloßen Schwarz-Weiß hinzukommt, gefolgt von einem oder mehreren Ausdrücken für Bläulich-Grünlich (Berlin & Kay). Aber es gibt keine Übereinstimmung darüber, wo die Grenzen sind. Walisisch zum Beispiel hat ein Wort glass, das den größten Teil des englischen "blue/green" abdeckt, während Russisch auf der anderen Seite Blau in dunkle sinij und helle goluboj Töne unterteilt. Und die beschreibende Logik in den Redewendungen ist noch schlimmer: black eyes von einem englischen Fussballwettkampf zum Beispiel wird nach dem Rückspiel in Deutschland als ein blaues Auge diagnostiziert. Also, welche Farbe ist die richtige Diagnose? Wir haben einfach hinzunehmen, dass die Bedeutung eine Gewohnheit innerhalb des (konventionellen) Sprachsystems ist, wie Wittgenstein es ausdrücken würde. Deswegen gelangte man zu einer relativen Gelassenheit in der Sprachwissenschaft durch de Saussures Unterscheidung zwischen Bezeichnendem (signifiant) und Bezeichnetem (signifié): Die Bezeichnung ist unabhängig von seiner Bedeutung. (Siehe auch Sprache und Denken)
Un caso interesante son los términos utilizados para denominar los colores - a pesar de tener sistemas visuales idénticos, los humanos no se ponen de acuerdo a la hora de clasificar el cotinuum natural de color en nombres de colores. Algunas lenguas tienen entre 2 y 11-12 palabras para los colores simples, siendo el rojo, el primero en ser añadido al negro y al blanco, seguidos por uno o más términos para los azulados-verdosos (Berlin&Kay). Pero no hay acuerdo en lo que se refiere a las fronteras entre unos y otros. El galés, por ejemplo, tiene una palabra glass que cubriría la mayor parte de los "blue/green"(azules-verdes) ingleses. Mientras que el ruso divide el azul en claro goluboj y oscuro {sinji}. Y la lógica descriptiva de los modismos es todavía peor: la expresión inglesa black eyes utilizada durante un enfrentamiento de fútbol será transformada en Blaues Auge en un partido de vuelta en Alemania. Por tanto,¿qué color es la diagnosis correcta?. Simplemente, tenemos que aceptar que el significado es el uso dentro de un sistema lingüístico (convencionalizado), como ya dijo Wittgenstein. De todas maneras, la Lingüística se queda mucho más tranquila cuando aparece Saussure y su distinción entre {significante} y {significado}: el signo es independiente de su significado. (Ver también Lengua y Pensamiento)
Un caso interessante sono i termini usati per i colori - nonostante i sistemi visivi umani siano identici, gli esseri umani non sono d'accordo sulla denominazione del naturale continuum cromatico. Diversi linguaggi hanno da 2 a 11-12 parole per i colori semplici, essendo il rosso il primo colore ad essere aggiunto al bianco e al nero, seguito da uno o più termini per bluastro-verdastro (Berlin&Kay). Ma non v'è accordo su quali siano esattamente i confini tra i colori. Il gallese, per esempio, ha una sola parola, glass, che copre la maggior parte dei "blue/green" (blu/verdi) inglesi. Mentre il russo, d'altra parte, divide il blu in scuro sinij e chiaro goluboj. Tuttavia la logica descrittiva negli idiotismi non è migliore: l'espressione black eyes (occhi neri) utilizzata durante uno scontro nel calcio inglese, per esempio, diverrà Blaues Auge in una partita di ritorno in Germania. Quindi, quale colore è la diagnosi corretta? Dobbiamo semplicemente accettare che il significato è l'uso all'interno di un sistema linguistico (convenzionalizzato), come direbbe Wittgenstein. Una relativa pace linguistica è giunta con la distinzione di Saussure tra {significante} e {significato}: Il segno è indipendente del suo significato. (Vedi anche Lingua e Pensiero)
Een goed voorbeeld hiervan zijn kleurtermen - Hoewel mensen een biologisch identiek visueel systeem hebben, zijn ze het oneens over het verdelen van het natuurlijke kleurencontinuüm in afzonderlijke, benoemde kleuren. Verschillende talen hebben van 2 tot 11-12 eenvoudige woorden voor kleuren, waarbij rood als eerste wordt toegevoegd aan het onderscheid tussen zwart en wit, gevolgd door één of meer woorden voor blauwachtig-groenachtig (Berlin & Kay). Maar niemand is het eens over waar de grenzen liggen tussen de kleuren. Het Welsh, bijvoorbeeld, heeft een woord, glass, dat het grootste deel van het Engelse blauw en groen omvat, terwijl het Russisch blauw onderverdeelt in donkere sinij en lichte goluboj tinten. En de beschrijvende logica van idiomen is nog erger: black eyes na een Engels voetbalgevecht, bijvoorbeeld, zullen worden gediagnosticeerd als blaues Auge na een terugmatch in Duitsland. Welke kleur is dan de juiste diagnose? We moeten gewoon aanvaarden dat betekenis een gebruik is binnen een (geconventionaliseerd) taalsysteem, zoals Wittgenstein zou zeggen. Daarom kwam er een relatieve rust in de taalkunde met Saussure's onderscheid tussen signifiant en signifié: Het teken is onafhankelijk van de betekenis ervan. (Zie ook Taal en denken)
Пример в това отношение са термините за цветове - въпреки че имат биологично идентични зрителни системи, хората не постигат съгласие по въпроса как естественият цветен континуум да се раздели на елементи, наречени цветове. Различните езици имат между 2 и 11-12 прости думи за цветове, червен е първият, който се добавя към обикновеното черно и бяло, последван от една или повече думи за синьо-зеленикаво (Берлин и Кей). Но няма съгласие къде са границите. Уелският, например, има една дума, glass, обхващаща по-голямата част английското синьо/зелено, докато руският, от друга страна, разделя синьото на тъмносиньо sinij и светлосиньо goluboj. А описателната логиката в идиомите е дори по-лоша: black eyes (черни очи) от английска футболна битка, например, ще бъдат диагностицирани като Blaues Auge (синьо око) след реванша в Германия. Така че кой цвят е най-правилната диагноза? Ние просто трябва да приемем, че смисълът е използване в рамките на една (условна) система на езика, както би казал Витгенщайн. Затова относителен мир в лингвистиката се установява, сле като Сосюр въвежда разликата между signifiant (означаващо) и signifié (означаване): Знакът е независим от неговия смисъл. (Виж също Език и мислене)ght)
Posebno su dobar primjer riječi za boje. Iako imaju biološki identične sisteme vida, ljudi imaju različite ideje o tome kako podijeliti prirodni kontinuitet svjetlosnog spektra po bojama. Različiti jezici imaju od 2 do 11-12 riječi za osnovne boje, pri čemu je crvena prva koja se pojavljuje uz razlikovanje crne i bijele a slijedi je jedna od više riječi za plavo-zeleni dio spektra (Berlin & Kay). No nema suglasja o tome gdje su ekzaktne granice među bojama. Velški jezik, na primjer, ima jednu riječ glass koja pokriva najveći dio engleske plave i zelene, dok ruski, na drugoj strani, ima još i podjelu plave na tamnu i svjetlu nijansu, sinij i goluboj. Kod opisne logike različitih idioma je još groznije - black eyes (crne oči) je izraz poslije nogometne utakmice a na njemačkom će to biti Blaues Auge (plavo oko). Dakle, koja boja predstavlja pravu dijagnozu? Moramo jednostavno prihvatiti da je značenje upotreba unutar jezičnog sistema a to je konvencija (dogovor), kako bi rekao Wittgenstein. Zato je došao relativni mir u lingvistiku pojavom De Saussurea koji razlikuje između signifiant (označitelj) i signifié (označeno): Znak je neovisan od svog značenja (Vidi i: Lingvo kaj Penso) (Jezik i misao)
Et godt eksempel er farveord - på trods af at være udstyret med de samme synssystemer, er mennesker nemlig ret uenige når det gælder om at opdele det naturlige farvekontinuum i separate farvekategorier. Forskellige sprog har mellem 2 og 11-12 ikke-sammensatte farveord, med rød som første kategori der føjes til en simpel sort-hvid distinktion, efterfulgt af et eller flere udtryk for blå-grøn (Berlin & Kay). Men sprogene er bare ikke enige i hvor grænserne går. Valisisk, for eksempel, har eet ord, glass, der dækker det meste af {dansk} blå/grøn, mens russisk, på den anden side, underopdeler blå i mørkeblå sinij og lyseblå goluboj nuancer. Og det står endnu værre til med den deskriptive logik i faste vendinger og talemåder: black eyes ("sort øje") fra et engelsk fodboldbølle-slagsmål vil således blive diagnosticeret som Blaues Auge ("blåt øje") efter revanchekampen i Tyskland. Men er een beskrivelse mere "korrekt" end en anden? Nej, vi bliver simpelthen nødt til at acceptere, at betydning og mening langt hen ad vejen er et rent sprogligt (konventionsdrevet) system, som filosofen Wittgenstein ville kalde det. Derfor kom der mere ro i de lingvistiske sind, da Saussure introducerede forskellen mellem signifiant og signifié: Dvs. tegnet er uafhængigt af sin betydning. (Jf. også Sprog og tanke)
Siin on asjakohane mainida värvide nimetusi - kuigi inimestel on bioloogiliselt identne nägemismeel, on neil lahkarvamusi, kuidas jaotada looduslik värvigamma eraldiseisvateks värvideks, millest igaühel on nimi. Erinevatel keeltel on kaks kuni 11-12 lihtsat sõna värvide kohta, lihtlabasele mustale ja valgele lisatakse kõigepealt punane, seejärel ühe või mitme variandina sinakas-rohekas (Berlin & Kay). Piiride üle aga käivad vaidlused. Kõmri keeles näiteks on üks sõna, glass, mis hõlmab enamikku inglise keele sinisest-rohelisest, vene keel seevastu eristab sinise tumedat sinij ja heledat goluboj varjundit. Ja deskriptiivne loogika idioomides on veelgi hullem: näiteks black eyes (mustad silmad) inglise jalgpallimatšis diagnoositakse kui Blaues Auge (sinised silmad) pärast uut kohtumist Saksamaal. Missugune värv on siis õige? Meil tuleb lihtsalt omaks võtta, et tähendust käsitletakse(konventsionaliseerunud) keelesüsteemi sees, nagu Wittgenstein ütleks.Seetõttu leidsid keeleteadlased suhtelise meelerahu ühes Saussure'i signifiant ja signifié eristusega: Märk on oma tähendusest sõltumatu. (Vaata ka Keel ja mõte)
A színnevek egy jó példa - annak ellenére, hogy biológiailag ugyanolyan látási rendszerrel rendelkezünk, az emberek másképpen osztják fel a természetes színkontinuumot különböző színekre. Különböző nyelveknek 2 és 11-12 közötti alapszínnevük van, a fekete és fehér megkülönböztetés után először a pirost veszik figyelembe, majd a kéket és a zöldet (melyek egybe is eshetnek) (Berlin & Kay). De nincs megegyezés, hol vannak a színek között a határok. A welesi nyelvben pl. egy szó glass van a kékre és zöldre, az oroszban pedig külön szó van a sötét sinij és világos kékre goluboj. A színekre vonatkozó - mindennapi logikát tükröző - kifejezések még jobban különböznek: egy harcos futballmeccs eredménye az angolban black eyes (fekete szemek: véraláfutás), a német visszavágón mint Blaues Auge (kék szemek) jelennek meg. Szóval melyik szín a helyes diagnózis? Egyszerűen el kell fogadnunk, hogy a jelentés a (konvencionális) nyelvrendszerben történő használat, ahogy Wittgenstein mondaná. Viszonylagos béke született a nyelvészetben, amikor Saussure megkülönböztette a jelölőt (signifiant) a jelölttől (signifié): a jel független a jelentésétől (l. Nyelv és gondolkodás.)
Jeigu žiūrėsim spalvų apibrėžimus, tai nepaisant to, kad biologiškai visi turime vienodą regėjimo sistemą, neturime vieningo natūralaus spalvų elementų spektro, vadinamų spalvomis, apibrėžimo. Skirtingose kalbose yra nuo dviejų iki 11-12 paprastų žodžių spalvos apibrėžimui, pradedant raudona, prie kurios galima pridėti tokias paprastas spalvas kaip juoda ir balta, ir užbaigti labiau sudėtinga melsvai-žalia (Berlin ir Key). Bet nėra vieningos nuomonės dėl apibrėžimo ribų. Valų kalboje yra vienas žodis glass, apibrėžiantys daugumą reikšmių mėlynai/žalio anglų kalboje, tuo tarpu rusų, angliškajį {Blue} atitinka du atspalviai - tamsiai {mėlynas} ir labiau šviesus {žydras}. O aprašomų idiomų logika ir dar sunkiau suvokiama: black eyes ("mėlynė po akim", pažodžiui verčiant skamba, kaip "juoda akis"), po Anglijos futbolo sirgalių muštynių, po revanšo Vokietijoje bus diagnozuotas kaip Blaues Auge (kaip ir rusų kalboje bus susietas su mėlyna). Tai kokia spalva bus teisinga? Mums telieka sutikti, kad reikšmė yra konkrečiai (konvencionaliai) naudojama kalbos sistemos, kaip tai nustatė Vitgenšteinas. Ryšium su tuo santykinė taika įsivyravo atėjus Sossiurui, kuris įvedė skirtumus tarp {reiškiančiu} (signifiant) ir {išreiškiamu} (signifie): Ženklas nepriklauso nuo jo reikšmės. (žr. taip pat Kalba ir Mąstymas )
Dobry przykład konwencjonalności stanowią nazwy kolorów – mimo iż biologicznie wszyscy ludzie mają identyczny zmysł wzroku, w podziale kontinuum barw na oddzielne, nazwane kolory istnieją znaczące rozbieżności między językami. Języki zawierają od 2 do 11-12 podstawowych nazw kolorów, od prostego podziału na czarny i biały, poprzez dodanie do niego nazwy barwy czerwonej, i dalsze wzbogacanie słownictwa za pomocą jednej lub więcej nazw dla niebiesko-zielonej części widma barw (Berlin & Kay). Nie ma jednak zgodności co do granic. W języku walijskim jeden wyraz, glass, pokrywa większość znaczeń kryjących się pod angielskimi wyrazami blue i green czy, odpowiednio, polskimi niebieski i zielony. Z drugiej strony, w języku rosyjskim niebieski kolor dzieli się na 2 odcienie o odrębnych nazwach: (niebieski) ciemny – sinij i (niebieski) jasny – goluboj. Jeszcze większe kłopoty są z logicznym tłumaczeniem idiomów: black eyes (podbite oczy, dosłownie „czarne oczy”) wyniesione z walki podczas meczu rozgrywanego w Anglii, zostaną zdiagnozowane jako Blaues Auge (niebieskie oczy), jeśli pojawią się po rewanżowym meczu w Niemczech. Zatem który kolor jest w tym przypadku właściwy? Musimy po prostu zaakceptować fakt, że znaczenie, jak powiedziałby Wittgenstein, funkcjonuje wewnątrz skonwencjonalizowanego, czyli arbitralnego systemu językowego. Dlatego dość dogodne wydaje się rozwiązanie, polegające na wprowadzonym przez de Saussure’a podziale na signifiant i signifié: znak jest niezależny od swojego znaczenia. (Patrz także Język i myśl).
Un exemplu remarcabil sunt denumirile pentru culori. Deși noi, oamenii, avem același sistem biologic identic pentru vedere, ne deosebim cum împărțim continuum-ul culorilor natural, în culori numite diferit. Limbile diferite au între 2 și 11-12 denumiri simple de culori, unde roșu este prima, care se adaugă la alb-negru, urmată de una sau mai multe expresii pentru tonuri de albastru-verde (Berlin & Kay). Dar nimeni nu este de acord asupra limitelor precise. În galeză, de exemplu, cuvântul glass, care acoperă cea mai mare parte a englezescului"blue/green", în timp ce rusa împarte pe de altă parte albastru în tonuri închisesinij sau luminoase/deschisegoluboj. Și logica descriptivă în expresii e și mai rea: black eyes de la o competiție de fotbal englezească de exemplu devine după meciul retur în Germania diagnosticat ca fiind un ochi albastru. Așadar, care culoare este diagnosticul corect? Trebuie să acceptăm faptul pur și simplu, cum ar spune Wittgenstein, sensul corespunde întrebuințării în sistemul (convenționalizat) al unei limbi. Lingviștii au regăsit totuși o relativă acalmie prin diferențierea lui Saussure între semnificant signifiant și semnificatsignifié : semnul este independent de semnificația sa.(Vezi, de asemenea Limbaj și gândire.)
Если коснемся обозначения цветов, то, несмотря на одинаковые с биологической точки зрения системы зрения, люди не едины в том, как различать естественные спектр цветов на отдельные элементы, называемые цветом. В различных языках имеется от двух до 11-12 простых слов для обозначения цвета, начиная с красного, к которому можно добавить такие простые цвета как черный и белый и заканчивая более сложными, как голубовато-зеленый (Берлин и Кей). Но нет единого мнения по поводу границ. В валлийском, напротив есть одно слово, glass, покрывающее большинство значений синего/зеленого в английском, между тем, в русском, английскому blue соответствуют два оттенка - темный sinij и более светлый goluboj. А описательная логика идиом и того хуже: black eyes после драки английских футбольных фанатов (синяк под глазом, что дословно по английски звучит как "черный глаз"), после реванша в Германии будет диагностирован как Blaues Auge (как и в русском он будет связан с синим цветом). Так какой же цвет будет правильным диагнозом? Нам просто остается принять, что значение - это конкретный узус (конвенционализированной) системы языка, как бы это определил Виттгенштейн. По этому вопросу относительный мир воцарился в лингвистике с приходом Соссюра, который ввел различие между означающим signifiant и означаемым signifié: Знак не зависим от его значения. (см. также Язык и мышление)
Typickým príkladom rozdielneho prístupu je označovanie farieb – napriek tomu, že z biologického hľadiska sú naše systémy zrakového vnímania identické, v otázke rozdelenia spojitého farebného spektra na jednotlivé farby s príslušnými pomenovaniami sa zjednotiť nedokážeme. Rozličné jazyky rozlišujú od 2 do 11 – 12 označení základných farieb, pričom k jednoduchému čierno-bielemu deleniu sa ako prvá pridáva červená a za ňou nasleduje jeden alebo viacero výrazov pre farby modrého až zeleného odtieňa (Berlin & Kay). Máme tiež rozdielne názory na to, kde končí jedna farba a kde začína druhá. Vo waleštine slúži výraz glass na označenie prevažnej časti farebného spektra, pre ktorú má angličtina výrazy blue/green (modrá/zelená). Naopak, ruština rozdeľuje modrú na tmavomodrú a bledomodrú (sinij a goluboj). Deskriptívna logika idiómov je ešte komplikovanejšia – napríklad anglické spojenie black eyes (doslovný preklad „čierne oči“ s významom „modrina pod okom“), ktoré vzniknú napr. po bitke futbalových fanúšikov, sa v nemčine označujú ako blaues Auge („modré oči“). Akú má teda modrina vlastne farbu? Ako naznačil už L. Wittgenstein, neostáva nám iné než akceptovať význam na základe používania daného výrazu v rámci ustáleného jazykového systému. Názorové nezhody v lingvistike sa podarilo trochu zjednotiť až F. de Saussurovi, ktorý odlíšil významové zložky signifiant (označujúce) a signifié (označované). Znak je podľa neho nezávislý od významu, ktorý označuje, je arbitrárny (pozri tiež Language and Thought).
Dober primer tega so izrazi za barve - čeprav imamo ljudje biološko identične vizualne sisteme, se ne strinjamo glede tega, kako razdeliti barvni kontinuum v posamezne, ločeno poimenovane barve. Različni jeziki imajo od dveh in do 11 oziroma 12 besedam za osnovne barve, pri tem pa je rdeča prva, ki se doda k preprostemu črno-belemu razlikovanju, naslednja je modro-zelena (Berlin & Kay). Vendar se nihče ne strinja glede tega, kje so pri tem meje. Valižanski jezik ima na primer eno besedo, glass, ki obsega angleško zeleno in modro, medtem ko pozna po drugi strani ruščina razlikovanje med temno sinij in svetlo goluboj modro barvo. Opisna logika v pregovorih pa je še hujša - black eyes (črne oči), ki so si jih navijači pridobili med angleško nogometno tekmo, bodo po povratni tekmi v Nemčiji diagnosticirane kot Blaues Auge (modro oko). Katera barva je torej pravilna diagnoza? Preprosto moramo sprejeti dejstvo, da je pomen uporaba znotraj (konvencionaliziranega) sistema jezika, kot bi rekel Wittgenstein. Zaradi tega so se duhovi znotraj lingvistike nekoliko pomirili, ko se je pojavilo Sausserjevo razlikovanje med signifiant in signifié: Znak je neodvisen od svojega pomena. (Glej tudi Jezik in misel).
Ett typexempel är färgterminologi - trots att människor har biologiskt identiska visuella system, är man oense om hur man delar in den naturliga färgskalan i diskreta, namngivna färger. Olika språk har mellan 2 och 11-12 enkla färgord, och röd är den första färgen som läggs till efter svart och vitt, följt av ett eller flera ord för för blå-/grönaktig (Berlin & Kay). Men ingen är ense om var gränserna ska dras. Walesiska, till exempel, har ett ord, glass , som täcker de flesta av engelskans blå och gröna färgord, medan ryska, å andra sidan, delar upp blått i mörka sinij och ljusa goluboj nyanser. Och den deskriptiva logiken i idiomatiska uttryck är ännu värre: black eyes från en engelsk fotbollsmatch, till exempel, skulle diagnostiseras som Blaues Auge (blåtira) efter en returmatch i Tyskland. Så, vilken färg är rätt diagnos? Vi måste helt enkelt acceptera att betydelsen utgörs av språkanvändning inom ett (konventionaliserat) språksystem, som Wittgenstein skulle ha uttryckt det . Därför lugnade debatten ned sig inom lingvistik i och med Saussures distinktion mellan signifiant och signifié: Tecknet är oberoende av dess betydelse. (Se även Språk och tanke.)
Spilgts piemērs ir krāsu nosaukumi — neskatoties uz bioloģiski identisko redzes sistēmu, cilvēki nav vienprātīgi par to, kā sadalīt dabīgu krāsu kontinuumu uz atsevišķām, nosauktām krāsām. Dažādās valodās eksistē no 2 līdz 11-12 vienkāršo krāsu nosaukumu, sarkanā ir pirmā, kuru pievieno vienkāršai melnai un baltai, tām seko viens vai vairāki nosaukumi zilgani zaļai krāsai (Berlins un Kejs). Taču nav vienošanās par krāsu spektra sadalījuma robežām. Piemēram, velsiešu valodā ir viens vārds glass, apzīmējošs visas krāsas angļu zilas/zaļas krāšu spektrā, bet no citas puses krievu valodā zila ir pārdalīta uz tumšo sinij un gaišo goluboj toņiem. Idiomu aprakstošā loģika ir vēl dīvaināka: piemēram, melnas acis (zilums zem acs) pēc angļu futbola kautiņa būs nosauktas par zilo aci pēc revanša Vācijā. Un tā, kura "diagnoze" ir precīzāka? Vitgenšteins būtu ieteicis mums vienkārši pieņemt lietojamo nozīmi (konvencionālā) valodas sistēmā. Galu galā relatīvs domu miers valodniecībā ir nācis ar Sosīra {apzīmētāja} un {apzīmējamā} atšķiršanu: Zīme ir neatkarīga no tās nozīmes. (Sk. Domāšana un runa)
Sampla maith is ea téarmaí ar dhathanna - in ainneoin gurb ionann córais amhairc bhitheolaíoch an uile dhuine, ní aontaíonn daoine faoi conas an leanúntas nádúrtha dathanna a roinnt ina ndathanna ainmnithe. Bíonn idir 2 fhocal agus 11-12 fhocal shimplí ar dhathanna ag teangacha éagsúla, agus is é dearg an chéad cheann a chuirtear leis na dathanna simplí dubh agus bán, ina dhiaidh sin bíonn téarma nó níos mó ar ghorm-uaine (Berlin & Kay). Ach ní aontaíonn aon duine faoi ionad na dteorainneacha. Ag am mBreatnais, mar shampla, tá focal amháin, {glas}, a chlúdaíonn formhór blue/green an Bhéarla, agus os a choinne sin foroinneann an Rúisis gorm isteach ina n-imireacha dúghorma sinij agus gealghorma goluboj. Agus is measa fós loighic thuairisciúil na nathanna cainte: athraíonn black man an Bhéarla, mar shampla, gofear gorm na Gaeilge. Mar sin, cén dath atá ceart? Ní mór dúinn glacadh leis ná fuil sa bhrí ach úsáid laistigh de chóras (coinbhinsiúnaithe) teanga, mar a déarfadh​​ Wittgenstein. Dá bhrí sin, d'fhill suaimhneas intinne áirithe sa teangeolaíocht le hidirdhealú Saussure idir signifiant agus signifié: bíonn an comhartha neamhspleách ar a bhrí. (Féach freisin Urlabhra agus Machnamh)