|
|
Nei suoi primi anni nella carica di Segretario generale, Lord Ismay veniva tenuto in disparte, non gli era permesso di intervenire senza l’approvazione degli alleati, e fino al 1955 non ha presieduto neanche le riunioni del Consiglio.
|
|
|
In response, the office of the Secretary General was created at NATO’s three-year anniversary in 1952. At its core, the Secretary General is there to help the Allies find consensus. The Secretary General has no vote in the North Atlantic Council (NAC), and thus in many respects, is simply a servant of the Allies, trying to build cooperation and meaningful consultation. The powers of this office are then quite limited in scope. In his first years as Secretary General, Lord Ismay was kept in the background, was not permitted to speak without approval from the Allies, and did not even chair Council meetings until 1955.
|
|
|
C’est ainsi que fut institué le bureau du secrétaire général, lors du troisième anniversaire de l’OTAN, en 1952. Son élément central, le secrétaire général, avait pour mission d’aider les Alliés à parvenir au consensus. Il n’avait pas de droit de vote au Conseil de l’Atlantique Nord et était donc, à de nombreux égards, simplement au service des Alliés pour favoriser la coopération et faire en sorte que les consultations soient fructueuses. Les pouvoirs de sa charge étaient alors assez limités. Au cours des premières années où il occupa ce poste, Lord Ismay était relégué à l’arrière-plan; il n’était pas autorisé à parler sans l’approbation des Alliés, et, jusqu’en 1955, il ne présidait même pas les réunions du Conseil.
|
|
|
Als Reaktion wurde das Amt des Generalsekretärs zum dritten Jahrestag der NATO-Gründung im Jahr 1952 geschaffen. Im Kern dient der Generalsekretär dazu, den Bündnispartnern bei der Suche nach einem Konsens zu helfen. Der Generalsekretär verfügt über kein Stimmrecht im Nordatlantikrat (North Atlantic Council, NAC) und ist somit in vielfacher Hinsicht nur ein Gehilfe der Bündnispartner, der versucht, Zusammenarbeit und sinnvolle Konsultationen aufzubauen. Die Befugnisse seines Amtes waren damals sehr begrenzt: In seinen ersten Jahren wurde Generalsekretär Lord Ismay im Hintergrund gehalten, durfte ohne Billigung der Bündnispartner nicht reden und hatte bis 1955 auch nicht den Vorsitz der Ratssitzungen inne.
|
|
|
Por eso se creó en 1952, en el tercer aniversario de la organización, el puesto de Secretario General. Su principal función consistía en ayudar a lograr el consenso entre los Aliados. El Secretario General no tiene derecho a voto en el Consejo del Atlántico Norte (NAC) por lo que está, en muchos aspectos, al servicio de los Aliados para impulsar la cooperación y las consultas entre ellos. Esto implica que sus poderes tienen un ámbito muy limitado: en sus primeros años en el cargo Lord Ismay tuvo que mantenerse en un segundo plano, sin poder hablar sin autorización de los Aliados. De hecho, no presidió las sesiones del Consejo hasta 1955.
|
|
|
Em resposta, aquando do terceiro aniversário da NATO, em 1952, foi criado o cargo de Secretário-geral. A função principal do Secretário-geral é ajudar os Aliados a alcançar o consenso. O Secretário-geral não tem direito de voto no Conselho do Atlântico Norte (NAC); assim, sob diversos aspectos, é simplesmente um funcionário dos Aliados, tentando construir a cooperação e a realização de consultas significativas. Deste modo, os seus poderes são de âmbito muito limitado. Durante os primeiros anos como Secretário-geral, Lord Ismay era mantido na retaguarda, não podia falar sem a autorização dos Aliados e só passou a presidir às reuniões do Conselho a partir de 1955.
|
|
|
In reactie daarop, werd op de derde verjaardag van de NAVO in 1952 de functie van secretaris-generaal gecreëerd. In de kern heeft de secretaris-generaal tot taak de Bondgenoten te helpen tot consensus te komen. De secretaris-generaal heeft geen stem in de Noord-Atlantische Raad (NAR), en staat daardoor in veel opzichten slechts in dienst van de Bondgenoten, terwijl hij tracht samenwerking en betekenisvol overleg te stimuleren. De bevoegdheden van zijn functie zijn dan tamelijk beperkt. Tijdens zijn eerste jaren als secretaris-generaal, werd Lord Ismay op de achtergrond gehouden, het was hem niet toegestaan zonder de goedkeuring van de Bondgenoten te spreken, en tot 1955 zat hij niet eens de vergaderingen van de Raad voor.
|
|
|
И така през 1952 г., третата година от раждането на НАТО, се създава кабинетът на генералния секретар. Ролята на генералния секретар е да помага на съюзниците да постигнат консенсус. Той няма глас в Северноатлантическия съвет (САС) и в много отношения служи на съюзниците, като се опитва да организира сътрудничеството и успешните консултации. По това време правомощията на кабинета му са доста ограничени. През първите си години като генерален секретар лорд Исмей е държан на заден план, не му се разрешава да говори без съгласието на съюзниците и до 1955 г. дори не ръководи заседанията на САС.
|
|
|
Na zasedání konaném při příležitosti třetího výročí Aliance v roce 1952 byla vytvořena funkce generálního tajemníka. Hlavním posláním generálního tajemníka je napomoci spojencům při hledání shody. Generální tajemník nemá hlas v Severoatlantické radě (NAC), v tomto ohledu je pouhým pomocníkem spojenců, který se snaží o zavedení spolupráce a smysluplné diskuze. Pravomoci generálního tajemníka jsou tedy do velké míry omezené. V prvních letech působení stál lord Ismay v pozadí, nesměl přednášet projevy bez souhlasu spojenců a až do roku 1955 ani nepředsedal zasedáním rady.
|
|
|
Seepärast seati NATO kolmandal sünnipäeval 1952. aastal sisse peasekretäri ametikoht. Peasekretäri kõige tähtsam ülesanne on aidata liitlastel saavutada üksmeelt. Peasekretäril ei ole Põhja-Atlandi Nõukogus (NAC) hääleõigust, nii et paljuski ta lihtsalt teenib liitlasi, püüdes luua koostööd ja konstruktiivset dialoogi. Peasekretäri volitused on seega üsna piiratud. NATO esimest peasekretäri Lord Ismayd hoiti tema ametiaja alguses pigem tagaplaanil, tal oli lubatud kõnelda üksnes liitlaste heakskiidul ning isegi NACi kohtumisi hakkas ta juhatama alles 1955. aastal.
|
|
|
Erre reagálva, a NATO harmadik évfordulóján 1952-ben létrehozták a főtitkár hivatalát. Alapjában véve a főtitkárnak az a feladata, hogy segítsen a szövetségeseknek konszenzust találniuk. A főtitkárnak nincsen szavazati joga az Észak-atlanti Tanácsban (NAC) és ilyen szempontból a szövetségesek egyszerű szolgálója, aki igyekszik az együttműködést és a tartalmi konzultációt erősíteni. Ennek következtében hivatalának hatalma is korlátozott. Első éveiben főtitkárként Lord Ismay a háttérben maradt, nem szólalhatott fel a szövetségesek engedélye nélkül és 1955-ig nem is elnökölte a tanács üléseit.
|
|
|
Sem viðbragð við þessu var ákveðið að stofna skrifstofu framkvæmdastjóra á þriggja ára afmæli NATO árið 1952. Lykilverkefni framkvæmdastjórarns er að vinna að því að aðildarríkin nái samhljóða samkomulagi. Framkvæmdastjórinn hefur ekki atkvæðisrétt í Atlantshafsráðinu (NAC), og er þar af leiðandi að mörgu leyti einfaldlega þjónn bandalagsþjóðanna sem reynir að efla samstarf og mikilvægt samráð. Völd skrifstofu framkvæmdastjórans eru þar af leiðandi takmörkuð. Á fyrstu árum sínum sem framkvæmdastjóra var Ismay lávarði haldið í bakgrunninum, hann fékk ekki að tala nema með samþykki bandalagsríkjanna, og fékk ekki einu sinni að sitja í forsæti á fundum Atlantshafsráðsins fyrr en árið 1955.
|
|
|
Todėl, minint NATO trečiąjį gimtadienį 1952 m., buvo įkurtas Generalinio Sekretoriaus postas. Pagrindinė Generalinio Sekretoriaus pareiga buvo padėti sąjungininkėms pasiekti visuotinį sutarimą. Generalinis Sekretorius negalėjo balsuoti Šiaurės Atlanto Taryboje (ŠAT), todėl daugeliu aspektų jis tiesiog buvo valstybių narių tarnas, kuris stengėsi skatinti bendradarbiavimą ir prasmingas konsultacijas. Šio pareigūno galios tuo metu buvo gana ribotos. Savo pirmaisiais metais Generalinis Sekretorius lordas Ismay buvo šešėlyje, jam nebuvo leidžiama kalbėti be sąjungininkų pritarimo, iki 1955 m. jis netgi nepirmininkavo Tarybos posėdžiams.
|
|
|
Som en reaksjon ble generalsekretærens kontor etablert på NATOs treårsjubileum i 1952. I sin kjerne skal generalsekretæren hjelpe de allierte med å nå konsensus. Generalsekretæren kan ikke stemme i Det nord-atlantiske råd (NAC), og er i mange henseende kun en tjener for de allierte, som skal forsøke å bygge samarbeid og meningsfull konsultasjon. Hans kontors makt er således begrenset i omfang. I sine første år som generalsekretær ble Lord Ismay holdt i bakgrunnen, fikk ikke lov til å snakke uten godkjennelse fra de allierte, og ledet heller ikke rådsmøtene før 1955.
|
|
|
Wobec tego, gdy obchodzono trzecią rocznicę funkcjonowania NATO w 1952 r. powołano stanowisko sekretarza generalnego. Podstawową rolą sekretarza generalnego jest pomaganie członkom Sojuszu w osiąganiu konsensusu. Sekretarz generalny nie ma prawa głosu w Radzie Północnoatlantyckiej (NAC), a zatem, pod wieloma względami jest on po prostu urzędnikiem na usługach członków NATO, który stara się budować współpracę i konstruktywne konsultacje. Zatem uprawnienia związane z tym stanowiskiem są bardzo ograniczone. W pierwszych latach urzędowania, sekretarz generalny Lord Ismay był utrzymywany w cieniu, nie wolno mu było wypowiadać się bez zgody członków Sojuszu, a do 1955 roku nie przewodniczył on nawet posiedzeniom Rady.
|
|
|
Drept urmare, cu prilejul aniversării împlinirii a trei ani, în 1952, a fost creată funcţia Secretarului General. În esenţă, Secretarul General avea sarcina să-i ajute pe aliaţi să ajungă la consens. Secretarul General nu se amesteca în activitatea Consiliului Nord Atlantic (NAC) şi, de aceea, era, din multe puncte de vedere, un simplu funcţionar în serviciul aliaţilor, care încerca să asigure cooperarea şi desfăşurarea unor consultări de substanţă. Puterile sale erau, astfel, limitate. În primii săi ani ca Secretar General, lordul Ismay a avut o prezenţă discretă, nu avea voie să facă declaraţii fără acordul aliaţilor şi nu a prezidat întâlnirile Consiliului, până în 1955.
|
|
|
В связи с этим, когда НАТО исполнилось три года, в 1952 году была создана должность генерального секретаря. Главная задача генерального секретаря – помогать странам-союзницам в достижении консенсуса. Генеральный секретарь не наделен правом голоса в Североатлантическом совете, и поэтому во многих отношениях он является лишь слугой стран-членов НАТО, стараясь укреплять сотрудничество и содержательные консультации. Таким образом, полномочия этого должностного лица довольно ограничены по своему масштабу. Первые несколько лет на должности генерального секретаря лорд Исмэй оставался в тени, ему не позволялось выступать без разрешения стран-союзниц, и до 1955 года он даже не выполнял обязанности председательствующего на заседаниях Совета.
|
|
|
Na zasadaní konanom pri príležitosti tretieho výročia Aliancie v roku 1952 bola vytvorená funkcia generálneho tajomníka. Hlavným poslaním generálneho tajomníka je pomôcť spojencom pri hľadaní zhody. Generálny tajomník nemá hlas v Severoatlantickej rade (NAC), v tomto ohľade je jednoduchým pomocníkom spojencov, ktorý sa snaží o zavedenie spolupráce a zmysluplnej diskusie. Právomoce generálneho tajomníka sú teda do veľkej miery obmedzené. V prvých rokoch pôsobenia stál lord Ismay v pozadí, nesmel prednášať prejavy bez súhlasu spojencov a až do roku 1955 ani nepredsedal zasadaniam rady.
|
|
|
Nato se je odzval tako, da je ob tretji obletnici leta 1952 ustanovil urad generalnega sekretarja. V osnovi je naloga generalnega sekretarja pomagati zaveznicam doseči konsenz. Generalni sekretar nima glasu v Severnoatlantskem svetu in je tako v mnogih pogledih zgolj pomočnik zaveznic, ki skuša vzpostaviti sodelovanje in pomembna posvetovanja. Pristojnosti tega položaja so torej po svojem obsegu precej omejene. V svojih prvih letih na položaju generalnega sekretarja je bil lord Ismay bolj v ozadju, ni smel govoriti brez odobritve zaveznic in do leta 1955 niti ni predsedoval zasedanjem Sveta.
|
|
|
Bunun üzerine, 1952 de, NATO’nun üçüncü yılında, bir Genel Sekreterlik pozisyonu yaratıldı. Genel Sekreterin temel görevi Müttefiklerin bir fikir birliğine ulaşmalarına yardımcı olmaktır. Genel Sekreterin Kuzey Atlantik Konseyinde (KAK) oy hakkı yoktur, ve bir çok açıdan, anlamlı danışmaların yapılması ve işbirliğin gelişmesi için Müttefiklerin hizmetindedir. Bu nedenle bu pozisyonun gücü son derece sınırlıdır. İlk Genel Sekreter olarak göreve gelen Lord Ismay, görevinin ilk beş yılında hep arka planda kaldı – Müttefiklerin onayı olmadan konuşamıyor, hatta 1955 yılına kadar Konsey toplantılarına başkanlık edemiyordu.
|
|
|
Tā rezultātā, NATO trīs gadu jubilejā 1952.gadā tika izveidots ģenerālsekretāra amats. Pamatu pamatos, ģenerālsekretāra uzdevums ir palīdzēt sabiedrotajām valstīm rast konsensu. Ģenerālsekretāram nav balsstiesību Ziemeļatlantijas padomē (NAC), un tādēļ, daudzējādā ziņā, viņš vienkārši kalpo sabiedrotajiem, cenšoties attīstīt sadarbību un veikt jēgpilnu konsultēšanos. Tātad šī amata pilnvaras ir diezgan ierobežotas darbības jomas ziņā. Pirmajos darba gados ģenerālsekretāra amatā lords Ismay tika turēts ēnā, viņam nebija atļauts izteikties bez sabiedroto atļaujas, līdz pat 1955.gadam viņš nedrīkstēja vadīt Padomes sēdes.
|