|
De Bondgenoten voeren via de Samenwerkingsgroep regelmatig politiek overleg met individuele Dialoogpartners, in de zogeheten 19 + 1 (nu 26) samenstelling, of met alle zeven Dialooglanden - Algerije, Egypte, Israël, Jordanië, Mauritanië, Marokko en Tunesië - de zogeheten 19 + 7 (nu 26) samenstelling.
|
|
The Mediterranean Dialogue was launched to contribute to regional security and stability; achieve better mutual understanding between NATO and its Mediterranean Partners; dispel misperceptions about the Alliance among participating countries; and promote good and friendly relations across the region. Moreover, it complements other international initiatives towards the region, such as the Barcelona Process of the European Union and the Mediterranean Initiative of the Organization for Security and Cooperation in Europe (OSCE).
|
|
A ce jour, le Dialogue méditerranéen de l'OTAN s'avère avant tout politique et sert à promouvoir une plus grande compréhension des attitudes et activités de l'OTAN par les pays du Dialogue, tout en explorant simultanément les besoins de ceux-ci en matière de sécurité. De la sorte, l'échange d'informations est au cour du Dialogue, via le Groupe de coopération méditerranéen, une instance créée par l'Alliance lors du Sommet de Madrid de 1997. Par le biais de ce Groupe, les Alliés mènent des discussions politiques régulières avec différents Partenaires du Dialogue, dans le cadre du format « 19 (actuellement 26) + 1 » ou avec les sept pays du Dialogue - l'Algérie, l'Egypte, Israël, la Jordanie, la Mauritanie, le Maroc et la Tunisie - dans le cadre de ce que l'on appelle le format « 19 (actuellement 26) + 7 ».
|
|
Bisher hatte der Mittelmeerdialog der NATO in erster Linie einen politischen Charakter und diente dazu, in den beteiligten Staaten das Verständnis für die Politik und die Maßnahmen der NATO zu erhöhen sowie zugleich deren Sicherheitserfordernisse zu ermitteln. So stand mittels der Kooperationsgruppe Mittelmeer, die 1997 auf dem Madrider Gipfel des Bündnisses eingerichtet wurde, der Informationsaustausch im Mittelpunkt des Dialogprozesses. Über diese Gruppe führten die NATO-Staaten regelmäßige politische Gespräche mit einzelnen Dialogstaaten (das sogenannte "19+1"-Format, jetzt "26+1") oder aber mit allen sieben am Dialog beteiligten Staaten - Ägypten, Algerien, Israel, Jordanien, Marokko, Mauretanien und Tunesien (das sogenannte "19+7"-Format, jetzt "26+7").
|
|
Hasta ahora el Diálogo Mediterráneo de la OTAN ha tenido un carácter predominantemente político y ha servido para fomentar una mayor comprensión de las actividades de la Alianza en los países del Diálogo, al tiempo que se analizaban las necesidades de estos países en el campo de la seguridad. Durante todo este proceso el intercambio de información a través del Grupo de Cooperación Mediterráneo - un foro creado en la Cumbre de Madrid de 1997 - ha constituido el principal núcleo del Diálogo. Por medio de este Grupo los Aliados han mantenido debates políticos periódicos con cada uno de los países del Diálogo por separado, en formato 19+1 (ahora 26+1) o con los siete juntos - Argelia, Egipto, Israel, Jordania, Marruecos, Mauritania y Túnez - en formato 19+7 (ahora 26+7).
|
|
Sino ad oggi, il Dialogo Mediterraneo della NATO è stato innanzitutto politico, utilizzato per promuovere una maggiore comprensione delle politiche e delle attività della NATO nei paesi del Dialogo mentre simultaneamente si valutavano le loro esigenze di sicurezza. Di conseguenza, lo scambio di informazioni ha costituito l'elemento centrale del Dialogo mediante il Gruppo per la cooperazione nel Mediterraneo, un foro creato nel vertice di Madrid dell'Alleanza (1997). Tramite questo, gli alleati intrattengono regolari discussioni politiche con ciascun singolo partner del Dialogo, la cosiddetta composizione a 19 + 1, o con tutti e sette i paesi del Dialogo (Algeria, Egitto, Israele, Giordania, Mauritania, Marocco e Tunisia) la cosiddetta composizione a 19 + 7.
|
|
Até agora, o Diálogo do Mediterrâneo da OTAN tem sido sobretudo político, servindo para promover uma maior compreensão da política e actividades da OTAN nos países do Diálogo e simultaneamente para explorar as suas necessidades em matéria de segurança. Desta forma, o intercâmbio de informação tem sido o cerne do Diálogo, através do Grupo de Cooperação do Mediterrâneo, um fórum criado na Cimeira de Madrid da Aliança em 1997. Através deste Grupo, os Aliados têm debates políticos regulares com os diversos Parceiros do Diálogo, no chamado formato a 19+1, ou com os sete países do Diálogo - Argélia, Egipto, Israel, Jordânia, Mauritânia, Marrocos e Tunísia - no chamado formato a 19+7.
|
|
Σήμερα ο Μεσογειακός Διάλογος του ΝΑΤΟ ήταν κυρίως πολιτικός και εξυπηρετούσε την προώθηση καλύτερης κατανόησης για τις πολιτικές και τις δραστηριότητες του ΝΑΤΟ στα κράτη του Μεσογειακού Διαλόγου, ενώ ταυτοχρόνως εξερευνούσε τις ανάγκες ασφαλείας τους. Με αυτόν τον τρόπο, στην καρδιά του Μεσογειακού Διαλόγου βρισκόταν η ανταλλαγή πληροφοριών μέσω της Ομάδας Μεσογειακής Συνεργασίας, ενός φόρουμ που δημιουργήθηκε στη Σύνοδο Κορυφής της Συμμαχίας στην Μαδρίτη, το 1997. Μέσω αυτής, οι Σύμμαχοι διατηρούσαν τακτικές πολιτικές συζητήσεις, είτε ατομικά με τους εταίρους στο Μεσογειακό Διάλογο, στην αποκαλούμενη διάταξη 19+1 (σήμερα διάταξη 26+1) είτε με όλα τα επτά κράτη του Μεσογειακού Διαλόγου (Αλγερία, Αίγυπτο, Ισραήλ, Ιορδανία, Μαυριτανία, Μαρόκο και Τυνησία) την αποκαλούμενη διάταξη 19+7 (σήμερα διάταξη 26+1).
|
|
До този момент Средиземноморският диалог на НАТО бе предимно политическа инициатива, целяща да осигури по-добро разбиране на политиката и дейността на Съюза в страните участнички, като същевременно се проучат потребностите им в областта на сигурността. Поради това обменът на информация бе в основата на Диалога благодарение на Групата за средиземноморско сътрудничество, форум, създаден на срещата на върха на НАТО в Мадрид през 1997 г. В рамките на тази група съюзническите държави водеха редовни политически дискусии или с отделните партньори, така наречения формат 19 + 1 (сега 26 + 1), или общо със седемте държави - Алжир, Египет, Израел, Йордания, Мавритания, Мароко и Тунис, във формат 19 + 7 (сега 26 + 7).
|
|
Doposud byl program Středozemního dialogu NATO převážně politického charakteru a v příslušných zemích sloužil jako nástroj k šíření většího chápání politiky a činnosti NATO a zároveň zkoumal bezpečnostní potřeby těchto zemí. Výměnu informací, která byla jádrem programu Dialogu, zajišťovala Skupina pro středomořskou spolupráci, fórum založené během summitu Aliance v Madridu v roce 1997. Prostřednictvím tohoto fóra spojenci vedou pravidelná politická jednání, jednak s jednotlivými partnery Dialogu ve složení 19 (dnes 26) + 1, nebo se všemi sedmi zeměmi Dialogu - Alžírskem, Egyptem, Izraelem, Jordánskem, Mauretánií, Marokem a Tuniskem - ve složení 19 (dnes 26) + 7.
|
|
NATO's Middelhavsdialog har til dato primært været politisk og har tjent til at fremme større forståelse for NATO's politikker og aktiviteter i Dialoglandene, samtidig med at den udforsker de sikkerhedspolitiske behov. Informationsudveksling har derfor været en central ingrediens i Dialogen, og Samarbejdsgruppen vedrørende Middelhavsområdet, som blev oprettet på Alliancens topmøde i Madrid i 1997, har været et centralt forum. I Samarbejdsgruppen har de allierede regelmæssigt ført politiske diskussioner enten med individuelle dialogpartnere i det såkaldte 19+1 format (nu 26+1 format) eller med alle syv Dialoglande (Algeriet, Egypten, Israel, Jordan, Mauretanien, Marokko og Tunesien) i det såkaldte 19+7 format (nu 26+7 format).
|
|
Eddig a NATO Mediterrán Párbeszéde elsősorban politikai jellegű volt, és arra szolgált, hogy előmozdítsa a NATO politikájának és tevékenységének jobb megértését a Párbeszéd országaiban, miközben egyidejűleg felmérte biztonsági igényeiket. Ily módon a Mediterrán Együttműködési Csoporton, egy, a Szövetség 1997-es madridi csúcstalálkozóján létrehozott fórumon keresztül az információcsere állt a párbeszéd középpontjában. Ezen keresztül a Szövetségesek rendszeres politikai eszmecseréket tartottak vagy az egyes, a párbeszédben résztvevő partnerekkel, az úgynevezett 19 (most 26) + 1 formátum, vagy pedig mind a Párbeszéd mind a hét országával –Algériával, Egyiptommal, Izraellel, Jordániával, Mauritániával, Marokkóval és Tunéziával – az úgynevezett 19 (most 26) + 7 formátum keretében.
|
|
Til þessa hefur Miðjarðarhafssamráð NATO fyrst og fremst snúist um stjórnmál og miðað hefur verið að því að auka skilning á stefnumiðum og starfsemi NATO í löndunum sem þátt taka í samráðinu jafnframt því að huga að öryggisþörfum þeirra. Þannig hefur Samráðið snúist að verulegu leyti um upplýsingaskipti á vettvangi Samvinnuhópsins um Miðjarðarhafssamstarfið, en það er umræðuvettvangur sem settur var á stofn á leiðtogafundi bandalagsins í Madrid árið 1977. Á þessum vettvangi halda bandamenn reglulega viðræðufundi, ýmist með einstökum samráðslöndum (svonefnt 19 + 1 form, nú 26 + 1), eða með öllum sjö samráðsríkjunum – Alsír, Egyptalandi, Ísrael, Jórdaníu, Marokkó, Máritaníu og Túnis – (svonefnt 19 + 7 form, nú 26 + 7).
|
|
Hittil har NATOs middelhavsdialog hovedsakelig vært politisk, og tjent til å fremme en større forståelse for NATOs politikk og aktiviteter i dialoglandene, samtidig som den undersøker deres sikkerhetsbehov. På denne måten har informasjonsutveksling vært i hjertet av dialogen via Gruppen for middelhavssamarbeid, et forum som ble etablert på Alliansens toppmøte i Madrid i 1997. Gjennom dette holder de allierte regelmessige, politiske diskusjoner med enten individuelle dialogpartnere, det såkalte 19 (nå 26) +1-formatet, eller alle de syv dialoglandene - Algerie, Egypt, Israel, Jordan, Mauritania, Marokko og Tunisia - det såkalte 19 (nå 26) +7-formatet.
|
|
Până în prezent, Dialogul Mediteranean al NATO a reprezentat în primul rând o iniţiativă de natură politică, care a servit la promovarea unei mai mari înţelegeri a politicilor NATO şi a activităţii sale în ţările membre ale iniţiativei precum şi la explorarea nevoilor lor în domeniul securităţii. În acest fel, schimbul de informaţii a reprezentat centrul activităţii Dialogului Mediteranean prin intermediul Grupului Mediteranean de Cooperare, un forum creat de Alianţă la Summit-ul de la Madrid din 1997. Prin acesta, aliaţii au organizat în mod regulat discuţii politice fie în mod individual cu partenerii din Dialog, în aşa numitul format 19 (în prezent 26) +1, fie cu toate cele şapte ţări membre ale Dialogului – Algeria, Egipt, Israel, Iordania, Mauritania, Maroc şi Tunisia – în aşa numitul format 19 (în prezent 26) +7.
|
|
До настоящего времени Средиземноморский диалог НАТО носил, прежде всего, политический характер и был направлен на содействие углублению понимания политики НАТО и ее деятельности в странах Диалога при одновременном изучении их потребностей в области обеспечения безопасности. Таким образом, сердцевиной Диалога был обмен информацией в рамках Группы средиземноморского сотрудничества, которая была создана Североатлантическим союзом в качестве совещательной структуры в 1997 г. на мадридском саммите. Таким образом, союзники по НАТО проводят регулярные политические дискуссии с отдельными партнерами по Диалогу в так называемом формате «19 (теперь 26) + 1» и со всеми семью странами Диалога - Алжиром, Египтом, Израилем, Иорданией, Мавританией, Марокко и Тунисом в так называемом формате «19 (теперь 26) + 7».
|
|
Doposiaľ mal Stredomorský dialóg najmä politický charakter. Slúžil na podporu lepšieho pochopenia politiky a aktivít NATO v krajinách Dialógu, pričom zároveň skúmal bezpečnostné potreby týchto krajín. Takto sa vzájomná výmena informácií stala jadrom Dialógu prostredníctvom Skupiny pre stredomorskú spoluprácu Mediterranean Cooperation Group), ktorá bola založená na summite Aliancie v roku 1997 v Madride. V rámci tohto fóra vedú členské štáty NATO pravidelné rozhovory buď s jednotlivými partnerskými krajinami Dialógu vo formáte „19 (teraz už 26) + 1“, alebo so všetkými siedmimi krajinami SD – Alžírskom, Egyptom, Izraelom, Jordánskom, Mauretániou, Marokom a Tuniskom – dovedna, v takzvanom formáte „19 (teraz už 26) + 7“.
|
|
Do danes je bil Natov Sredozemski dialog pretežno političen in si je prizadeval za večje poznavanje Natovih politik in dejavnosti v državah dialoga, hkrati pa je proučeval njihove varnostne potrebe. Na ta način je bila izmenjava informacij v samem osrčju dialoga, in sicer s pomočjo Skupine za sodelovanje v Sredozemlju, ki je bila ustanovljena na srečanju zavezništva v Madridu leta 1997. Prek te skupine so zaveznice lahko imele redne politične razprave bodisi s posameznimi partnericami v dialogu, v tako imenovanem formatu 19 (zdaj 26) + 1, ali pa z vsemi sedmimi državami dialoga, Alžirijo, Egiptom, Izraelom, Jordanijo, Marokom, Mavretanijo in Tunizijo, v tako imenovanem formatu 19 (zdaj 26) + 7.
|
|
Bugüne kadar NATO’nun Akdeniz Diyaloğu öncelikle politik nitelikte idi ve bir yandan Diyalog ülkelerinin güvenlik ihtiyaçlarını incelerken, bir yandan da bu ülkelerde NATO’nun politikaları ve faaliyetleri konusundaki anlayışı geliştirmeyi amaçlıyordu. Böylece Diyalog’un temelini İttifak’ın 1997 Madrid Zirvesi’nde oluşturulan Akdeniz İşbirliği Grubu vasıtasıyla yürütülen enformasyon alışverişi oluşturuyordu. Bu Grup aracılığıyla müttefikler Diyalog ülkeleriyle gerek bireysel olarak, gerek 19 (şimdi 26) + 1 formatında , veya yedi Diyalog ülkesinin hepsiyle bir arada—Cezayir, Mısır, İsrail, Ürdün, Moritanya, Fas ve Tunus—19 (şimdi 26) + 7 formatında düzenli politik tartışmalar düzenlemektedirler.
|
|
Поки що Середземноморський діалог НАТО має переважно політичний характер і спрямовується на забезпечення кращого розуміння дій та політики НАТО країнами-учасницями програми, а також на вивчення Альянсом їхніх потреб у галузі безпеки. Таким чином в основі Діалогу лежить обмін інформацією, який забезпечується Групою середземноморської співпраці, створеною на Мадридському саміті НАТО у 1997 році. У межах цього форуму союзники проводять регулярні політичні дискусії з окремими середземноморськими країнами-учасницями Діалогу у форматі 19 (зараз 26) +1, або з усіма сімома державами – Алжиром, Єгиптом, Ізраїлем, Йорданією, Мавританією, Марокко та Тунісом у форматі 19 (зараз 26)+7.
|