|
|
De financiële en economische crisis heeft echter fundamentele zwaktes in het kader voor economisch bestuur blootgelegd. Het economisch bestuur ging uit van de aanname dat landen genoeg reden zouden hebben "hun zaakjes op orde te hebben" en daardoor, als het ware automatisch, zouden bijdragen aan het gemeenschappelijk belang van het eurogebied.
|
|
|
However, the financial and economic crisis has revealed fundamental weaknesses in the economic governance framework. Economic governance relied on the assumption that countries would have sufficient incentives to “keep their house in order” and thereby, quasi-automatically, contribute to the euro area common good. Economic policy decisions were, in practice, only subject to soft constraints at the European level, even in those areas where hard rules were supposed to apply (essentially fiscal policy – see below). Peer pressure, i.e. pressure exercised by Member States on each other to follow sound economic policies, was largely absent in European policy debates. Moreover, financial markets failed to exercise their disciplinary role properly.
|
|
|
La experiencia obtenida desde la introducción del euro sugiere que se han alcanzado los límites de lo que una coordinación laxa puede lograr, tanto en lo que se refiere a la formulación como a la aplicación de normas y recomendaciones europeas. La existencia de interconexiones sustanciales de las políticas entre los países de la zona del euro justifica claramente una mayor integración de las políticas presupuestarias estructurales y financieras, que cristalice en una unión económica plena para garantizar el buen funcionamiento de la UEM. En este contexto el BCE ha solicitado un «salto cualitativo» para reforzar los fundamentos institucionales de la UEM y, por lo tanto, para avanzar hacia una unión económica más profunda, coherente con el grado de integración e interdependencia económicas ya alcanzadas a través de la unión monetaria. (véase el documentoReinforcing Economic Governance in the euro area).
|
|
|
L’esperienza maturata dopo l’introduzione dell’euro suggerisce che, in assenza di un maggiore coordinamento delle politiche, non era possibile ottenere di più, in termini sia di formulazione sia di attuazione delle disposizioni e raccomandazioni europee. I notevoli effetti di propagazione presenti tra i paesi dell’area dell’euro giustificano evidentemente una maggiore integrazione delle politiche di bilancio, strutturali e finanziarie, che porti in ultima analisi a una vera e propria unione economica e assicuri l’ordinato funzionamento dell’UEM. In tale contesto, la BCE ha invocato un salto di qualità nel rafforzamento dei fondamenti istituzionali dell’UEM e, quindi, verso un’unione economica più profonda, commisurata al grado di integrazione economica e interdipendenza già conseguito attraverso l’unione monetaria (cfr. Reinforcing Economic Governance in the euro area).
|
|
|
Финансовата и икономическа криза обаче разкри основни слабости на рамката за икономическо управление. Икономическото управление почиваше на допускането, че страните трябва да имат достатъчно стимули, за да „поддържат дома си в ред“ и така почти автоматично да допринасят за общото благо на еврозоната. Решенията, свързани с икономическата политика, на практика бяха предмет само на слаби ограничения на европейско равнище, дори в области, в които се предполагаше да се прилагат сериозни правила (основно фискалната политика - виж по-долу). Взаимният натиск, т.е. натискът, който държавите членки си оказват една на друга за следване на стабилни икономически политики, в голяма степен отсъстваше от европейските политически дебати. Нещо повече, финансовите пазари не успяха да изпълнят адекватно дисциплиниращата си роля.
|
|
|
Den finansielle og økonomiske krise har imidlertid afsløret fundamentale svagheder i rammerne for økonomisk styring. Den økonomiske styring var baseret på den antagelse, at landene ville være tilstrækkelig motiverede til at "holde orden i eget hus" og derved mere eller mindre automatisk bidrage til euroområdets fælles bedste. Økonomisk-politiske beslutninger var i praksis kun underlagt milde restriktioner på europæisk plan selv på de områder, hvor det var meningen, at der skulle gælde stramme regler (hovedsagelig på det finanspolitiske område – se nedenfor). Gruppepres, dvs. medlemslandenes pres på hinanden, for at få alle til at føre en sund økonomisk politik, var stort set ikke-eksisterende i den europæiske politiske debat. Desuden var de finansielle markeder ikke i stand til at udøve deres disciplinerende rolle korrekt.
|
|
|
Finants- ja majanduskriis tõi esile majanduse juhtimise raamistiku tõsised nõrkused. Majanduse juhtimine põhines eeldusel, et riikidel on piisavaid stiimuleid oma majanduse olukorra stabiilsena hoidmiseks, millega nad aitavad poolautomaatselt kaasa euroala heaolu säilitamisele. Majanduspoliitiliste otsuste rakendamisel tuli arvestada vaid leebete piirangutega Euroopa tasandil, seda isegi valdkondades, kus pidid kehtima karmid reeglid (algselt eelarvepoliitika, vt allpool). Liikmesriikide vastastikune surve, st surve rakendada usaldusväärset majanduspoliitikat jäi Euroopa tasandil peetavatest poliitilistest aruteludest suuresti välja. Samuti ei täitnud finantsturud piisavalt oma korralekutsuvat rolli.
|
|
|
Talous- ja finanssikriisin myötä talouspolitiikan ohjaus- ja hallintajärjestelmässä on paljastunut perustavanlaatuisia puutteita. Oletettiin, että mailla olisi riittävästi kannustimia pitää oma taloutensa kunnossa ja edistää siten myös yhteistä euroalueen etua. Talouspolitiikkaa säänneltiin EU:n tasolla käytännössä vain kevyesti – jopa finanssipolitiikkaa ja muita talouspolitiikan aloja, joilla piti periaatteessa noudattaa tiukkoja sääntöjä. EU:n jäsenvaltiot eivät juuri painostaneet toisiaan harjoittamaan tervettä talouspolitiikkaa, eivätkä rahoitusmarkkinatkaan edistäneet asianmukaisesti kurinalalaista taloudenpitoa.
|
|
|
A gazdasági és pénzügyi válság azonban alapvető gyengeségeket tárt fel a gazdasági kormányzási keretrendszerben. A gazdaságirányítás arra a feltevésre épült, hogy az országok elegendő ösztönzést kapnak ahhoz, hogy „rendben tartsák a házuk tájékát”, és ezzel kvázi automatikusan euroövezeti közjót szolgálják. A gazdaságpolitikai döntésekre a gyakorlatban uniós szinten csak „puha” megkötések voltak érvényesek, még azokon a területeken is, amelyekre elviekben szigorú szabályoknak kellett volna vonatkozniuk (alapvetően a fiskális politika terén – lásd alább). A fegyelmezett gazdaságpolitika folytatására irányuló csoportnyomás, azaz a tagállamok egymásra kifejtett pressziója jóformán hiányzott az európai gazdaságpolitikai vitákból, ráadásul a pénzügyi piacok sem töltötték be megfelelően a fegyelmező szerepüket.
|
|
|
Kryzys finansowo-gospodarczy ujawnił jednak fundamentalne słabości systemu zarządzania gospodarczego. System ten opierał się na założeniu, że kraje mają wystarczającą motywację, by utrzymywać porządek na własnym podwórku, a zatem będą niejako automatycznie działać na korzyść całej strefy euro. W praktyce na poziomie europejskim wymogi dotyczące polityki gospodarczej były łagodne, nawet w dziedzinach teoretycznie wymagających ścisłych zasad (zwłaszcza w polityce fiskalnej, zob. niżej). W debatach na szczeblu europejskim państwa członkowskie praktycznie nie mobilizowały się wzajemnie do prowadzenia zdrowej polityki gospodarczej. Również rynki finansowe nie odegrały roli dyscyplinującej.
|
|
|
Cu toate acestea, criza financiară şi economică a pus în evidenţă principalele puncte slabe ale cadrului de guvernanţă economică. Aceasta din urmă s-a bazat pe ipoteza potrivit căreia ţările vor dispune de stimulente suficiente pentru „a păstra ordinea în propria casă” şi, implicit, pentru a contribui la binele comun al zonei euro. Deciziile de politică economică reprezentau, în practică, obiectul unor constrângeri moderate la nivel european, chiar şi în domeniile în care se presupunea că sunt aplicate reguli stricte (în esenţă, politica fiscală – a se vedea mai jos). Presiunile la nivel de omolog, respectiv presiunile exercitate reciproc de statele membre pentru a aplica politici economice sănătoase, au fost, în mare măsură, inexistente la nivelul dezbaterilor europene privind aceste politici. În plus, nici pieţele financiare nu şi-au exercitat în mod corespunzător rolul disciplinar.
|
|
|
Finančná a hospodárska kríza však odhalila zásadné slabiny rámca správy hospodárskych záležitostí. Správa hospodárskych záležitostí vychádzala z predpokladu, že krajiny budú mať dostatočnú motiváciu „udržiavať svoju domácnosť v poriadku“ a tým v podstate automaticky prispievať k spoločnej prosperite eurozóny. Rozhodnutia hospodárskej politiky v praxi podliehali len miernym obmedzeniam na európskej úrovni, a to aj v oblastiach, kde mali platiť prísne pravidlá (v zásade ide o rozpočtovú politiku – viac nižšie). Tlak ostatných krajín, t. j. vzájomný tlak členských štátov na vedenie zdravej hospodárskej politiky, sa v európskych politických diskusiách takmer neobjavoval. Svoju disciplinárnu úlohu navyše neplnili ani finančné trhy.
|
|
|
Kljub vsem tem ozirom je finančna in gospodarska kriza razkrila pomanjkljivosti v samem jedru okvira za gospodarsko upravljanje. Ta je bil namreč zasnovan na predpostavki, da imajo države zadostne spodbude za to, da »skrbijo za red v hiši« in tako skoraj samodejno prispevajo k skupni blaginji euroobmočja. Za gospodarske politike so na evropski ravni v praksi veljale le zelo mehke omejitve, in sicer celo na področjih, kjer bi morala obstajati zelo jasna pravila (zlasti javnofinančna politika – glej spodaj). Države članice niso izvajale praktično nobenega pritiska druga na drugo, da naj imajo zdravo gospodarsko politiko. Tudi finančni trgi niso ustrezno opravljali svoje disciplinske vloge.
|
|
|
Den finansiella och ekonomiska krisen har visat på fundamentala svagheter i ramverket för ekonomisk styrning. Ekonomisk styrning byggde på antagandet att länderna skulle ha tillräckliga incitament för att "se om sitt eget hus" och på så sätt bidra till euroområdets gemensamma bästa. Ekonomipolitiska beslut var i praktiken bara föremål för milda restriktioner på europeisk nivå, även på de områden där hårda regler skulle ha gällt (huvudsakligen finanspolitik – se nedan). Kollegialt tryck, dvs medlemsstaternas påtryckningar på varandra att följa sund ekonomisk politik, debatterades nästan inte alls på europeisk nivå. Finansmarknaderna klarade inte heller av att utöva sin disciplinära roll ordentligt.
|
|
|
F'dan l-isfond fil-laqgħa tal-Kunsill Ewropew ta' Ġunju 2010 l-mexxejja tal-UE adottaw l-"Istrateġija Ewropa 2020" – l-istrateġija tal-UE għall-ħolqien tal-impjiegi u għat-tkattir tat-tkabbir permezz ta' riformi ekonomiċi u soċjali, filwaqt li jitqiesu l-kunsiderazzjonijiet ambjentali. Taħt it-tliet intestaturi ta' tkabbir intelliġenti, sostenibbli u inklużiv, l-istrateġija tkopri l-azzjonijiet politiċi fil-livell nazzjonali u tal-UE bil-għan li jitkattar il-ġid tal-poplu tal-Ewropa. L-ambizzjonijiet tal-Istrateġija Ewropa 2020 huma espressi permezz ta' ħames miri ewlenin fil-livell tal-UE li jolqtu l-impjiegi, ir-riċerka u l-iżvilupp, it-tibdil fil-klima, l-edukazzjoni u l-faqar.
|
