|
|
Príspevky o krajinách, ktoré v súčasnosti nemajú jasné vyhliadky na členstvo, poskytujú veľmi kontroverzný, no pútavý materiál na čítanie. Charles King z Georgetownskej univerzity (Georgetown University) vo Washingtone v USA skúma prekážky, ktoré stoja v ceste euroatlantickej integrácii Rumunska a Moldavska, čo sa už samo osebe zdá byť dosť umelým porovnaním, pretože národná identita týchto dvoch štátov, ich postoje k Európe, aj ich skutočná miera integrácie sa značne líšia. Autor zisťuje príčiny čiastočného oslabenia podpory členstva v Európskej únii a NATO zo strany moldavskej verejnosti od začiatku deväťdesiatych rokov, odkedy sa krajina približovala Moskve. Aj napriek tomu, že Bukurešť obsadzuje v západoeurópskych prieskumoch spomedzi kandidátov na členstvo v EÚ sústavne posledné miesto, rumunská podpora ambícií členstva v Európskej únii a NATO sa nemení. Tri štvrtiny rumunského obyvateľstva si želajú členstvo v EÚ, z toho polovica bezvýhradne. Ako King poznamenáva: „Európania ani zďaleka nie sú Rumunskom takí nadšení, ako je Rumunsko nadšené nimi.“ Dokladá obavy Západu z politického smerovania krajiny, z radikálneho nacionalizmu strany Veľké Rumunsko a zo správania sa voči menšinám. Kingov záver, že „ani Rumunsko, ani Moldavsko sa v dohľadnej dobe členmi Európskej únie nestanú“, je prekonaný a chýba mu diferenciácia. Zatiaľ čo Rumunsko od tej doby už vstúpilo do NATO a má na cestu k členstvu v EÚ vypracovaný jasný časový harmonogram, Moldavsko sa zdá byť stratené v zemi nikoho medzi Spoločenstvom nezávislých štátov (CIS/SNŠ), ktoré ovláda Rusko, a Západom.
|
