|
|
Ruten, der løber igennem Pakistan, Iran og Tyrkiet, deler sig i en sydlig gren gennem Grækenland, Den Tidligere Jugoslaviske Republik Makedonien, Albanien, Italien, Serbien, Montenegro og Bosnien-Hercegovina og en nordlig gren gennem Bulgarien, Rumænien, Ungarn, Østrig, Tyskland og Nederlandene, som fungerer som et sekundært distributionscenter til andre vesteuropæiske lande.
|
|
|
Heroín vstupuje do Európy dvomi hlavnými obchodnými cestami. Historicky dôležitá balkánska cesta naďalej hrá rozhodujúcu úlohu v pašovaní heroínu. Po tranzite cez Pakistan, Irán a Turecko sa cesta potom rozdeľuje na južnú vetvu cez Grécko, Bývalú Juhoslovanskú republiku Macedónsko (BJRM), Albánsko, Taliansko, Srbsko, Čiernu Horu a Bosnu a Hercegovinu a severnú vetvu cez Bulharsko, Rumunsko, Maďarsko, Rakúsko, Nemecko a Holandsko, pričom Holandsko funguje ako druhé distribučné centrum pre ostatné západoeurópske krajiny. Zachytenia heroínu v roku 2004 naznačujú, že južná vetva teraz získala rovnakú dôležitosť ako severná vetva z hľadiska pašovaného objemu (WCO, 2005; INCB, 2006a). Od polovice deväťdesiatych rokov minulého storočia sa heroín čoraz viac pašuje (ale v menšom rozsahu ako cez balkánske cesty) do Európy cez „hodvábnu cestu“ cez Strednú Áziu (najmä cez Turkménsko, Tadžikistan, Kirgizsko a Uzbekistan), Kaspické more a Ruskú federáciu, Bielorusko alebo Ukrajinu, do Estónska, Lotyšska, niektorých škandinávskych krajín a Nemecka (národné správy siete Reitox, 2005; CND, 2006; INCB, 2006a). Hoci sú tieto cesty najdôležitejšie, krajiny na Arabskom polostrove (Omán, Spojené arabské emiráty) sa stávajú tranzitnými miestami pre zásielky heroínu z južnej a juhovýchodnej Ázie určené pre Európu (INCB, 2006a). Okrem toho heroín určený pre Európu (a Severnú Ameriku) bol v roku 2004 zachytený vo východnej a západnej Afrike, Karibskej oblasti a Strednej a Južnej Amerike (CND, 2006).
|
