|
|
Takisto ako na uzdravenie modlitbou by najskôr prichádzala aj pre ďalšie zmeny v človeku Ježišova otázka "Chceš ozdravieť?" (Jn 5, 6). Prípadne "Vieš, koľko nedokonalého je ešte v tebe, čo by sa muselo zmeniť, keby si chcel postúpiť na ceste k Bohu?" Za zrejme celkom jednoduchými, ale zriedka ako nábožensky zvažovanými skutočnosťami možno nájsť "červenú niť ". Keď dieťa rastie, cez mladosť až do dospelosti, získava nové schopnosti, ale často sa tým zakrývajú pôvodné schopnosti prežívania. Ľudstvo sa neskôr môže pomocou spomienok a modlitby opäť snažiť znovu získať tento skrytý prirodzený spôsob zážitku. Získané schopnosti sa pritom aj tak zachovajú, zatiaľ čo bytostné tvrdosti sa opäť uvoľňujú a rozpúšťajú. Rozštiepenie človeka, ku ktorému došlo v dôsledku duchovných alebo vonkajších "zlomov" v živote, v intelekte, v osamostatnenom pudovom živote a medzi tým len niečo málo integrované centrum v "srdci", možno takto rôznymi cestami opäť silnejšie zjednotiť. Dá sa ukázať, že " ovocie zo stromu poznania" v mýte o raji sa týka tohto rozštiepenia a že výrok "Ak sa neobrátite a nebudete ako deti, nevojdete do nebeského kráľovstva", spočíva v hlbšom poznatku možnosti obratu. (Ježiš v Mt 18, 3, Mk 10,15, Lk 18, 17). Tu nejde o detskú úprimnosť, ale aj o pôvodné základy vývoja, ktoré sú práve "archetypicke" 2) teda ide o predznamenaný základný vzor, stratenú časť "návodu na použitie" človeka. Táto cesta môže viesť ďaleko cez dnešné obmedzené rozumové vedomie.
|