|
|
In 2004 zijn ook Suriname, Brazilië, Argentinië, Venezuela, Ecuador, Curaçao, Jamaica, Mexico, Guyana en Panama genoemd als doorvoerlanden voor de invoer van cocaïne in de EU (nationale Reitox-verslagen, 2005; WDO, 2005; CND, 2006; INCB, 2006a; Europol, 2006).
|
|
|
Kolumbia je nepochybne najväčším zdrojom nezákonnej koky na svete, za ňou nasleduje Peru a Bolívia. Odhaduje sa, že v roku 2004 sa celosvetová výroba kokaínu zvýšila na 687 ton, k čomu Kolumbia prispela 56 %, Peru 28 % a Bolívia 16 % (UNODC, 2005). Väčšina kokaínu zachyteného v Európe prichádza priamo z Južnej Ameriky (najmä Kolumbie) alebo cez Strednú Ameriku a Karibskú oblasť. V roku 2004 sa Surinam, Brazília, Argentína, Venezuela, Ekvádor, Curacao, Jamajka, Mexiko, Guyana a Panama uvádzali ako tranzitné krajiny pre kokaín dovážaný do EÚ (národné správy siete Reitox, 2005; WCO, 2005; CND, 2006; INCB, 2006a; Europol, 2006). Časť tiež prechádzala cez Afriku, čoraz viac cez západnú Afriku a krajiny v Guinejskom zálive (najmä Nigériu), ale aj cez východnú Afriku (Keňu) a severozápadnú Afriku, cez ostrovy pri pobreží Mauretánie a Senegalu (CND, 2006; INCB, 2006a). Hlavnými miestami vstupu do EÚ zostávajú Španielsko, Holandsko a Portugalsko, ako aj Belgicko, Francúzsko a Spojené kráľovstvo (národné správy siete Reitox, 2005; CND, 2006; Europol, 2006). Hoci Španielsko a Holandsko stále hrajú dôležitú úlohu ako distribučné miesta pre kokaín vstupujúci do EÚ, intenzívnejšie kontroly pozdĺž španielskeho severného pobrežia (Galícia) a politika 100 % kontroly letov zo špecifikovaných krajín (134) na letisku Schipol (Amsterdam) možno hrajú úlohu pri vytváraní alternatívnych trás, napríklad čoraz viac cez Afriku, ale aj cez východnú a strednú Európu a pri sekundárnej distribúcii odtiaľ do západnej Európy (národné správy siete Reitox, 2005; WCO, 2005; INCB, 2006a).
|
