|
|
Jednou úrovňou na ceste je "láska k Bohu", ktorý stojí nad všetkým, a k "blížnemu ako sebe samému." (Mt 19, 19), teda aj k sebe samému, milovať seba samého, môže byť aj časťou úsilia, rozoznať svoju úlohu vo svojom okolí. Láska môže spojovať s Kristom, pretože jeho hlavné vlastností, sú spojené s múdrosťou. Aj cesta dobrého činu v zmysle Krista činí až teraz pochopiteľnú kresťanskú cestu vnútorných a vonkajších účinkov. Ježiš dodržoval stanovené základné predpisy etiky, lebo človek "čo . zaseje, to bude aj žať" (Gal 6,7), zodpovednosť však silnejšie uložil do jednotlivca, miesto toho, aby zdôrazňoval vonkajší zákon. Pritom sa môže prežiť, že vo vlastnom vnútre človeka existuje niečo, a to aj vtedy, keď by to bolo cítiť iba len ako svedomie, čo je v súlade s Kristom, kde dochádza k akémusi druhu vnútorného "nového narodenia" (Jn 3). To znamená, že v priebehu doby sa človek stále ako celok dostáva do súzvuku s Duchom, tak ako to zažíval Kristus. Toto východisko vo vnútri sa môže zažiť v srdci alebo v duši, prípadne v duchu, druhy zážitkov sú individuálne rozdielne. Nech už akýkoľvek jednotlivý Kristus, prípadne s ním súvisiace sily sa môžu prežívať, je zmysluplné, sa tak často ako je len možné odvolávať do vedomia, čo môže už individuálne byť známe, aby sa tak na tom mohol budovať priamy kontakt, a to aj v prípade, že najskôr nemožno zistiť žiadne významné účinky.
|
