ast – -Translation – Keybot Dictionary

Spacer TTN Translation Network TTN TTN Login Deutsch Français Spacer Help
Source Languages Target Languages
Keybot 208 Results  www.nato.int  Page 4
  NATO Review - Aspectele...  
Imediat după atacurile din 11 septembrie 2001 împotriva Statelor Unite, Consiliul Nord Atlantic a concluzionat că acest angajament „rămâne la fel de valabil şi esenţial astăzi, într-o lume expusă la terorismul internaţional”.
Firstly, the major strength of the Alliance in the fight against terrorism is Article 5, which states that an armed attack on one or more of the Allies shall be considered an attack on them all. Immediately after the attacks on the US on 11 September 2001, the North Atlantic Council concluded that this commitment “remains no less valid and no less essential today, in a world subject to international terrorism.” The Council decided that, if the terrorist attacks on the United States were determined to be directed from abroad, they would be covered by Article 5.
Premièrement, l’atout majeur de l’Alliance dans la lutte contre le terrorisme réside dans l’article 5 de son Traité, qui stipule qu’une attaque armée contre un ou plusieurs Alliés sera considérée comme une attaque dirigée contre tous les Alliés. Immédiatement après les attaques menées contre les États-Unis le 11 septembre 2001, le Conseil de l’Atlantique Nord déclarait « … cet engagement … ne demeure pas moins valable et essentiel aujourd’hui, dans un monde confronté au fléau que constitue le terrorisme international. » Il décidait que s’il était établi que les attaques terroristes menées contre les États-Unis étaient dirigées depuis l’étranger, elles seraient assimilées à une action relevant de l’article 5.
Erstens liegt der wichtigste Pluspunkt des Bündnisses bei der Terrorismusbekämpfung in Artikel 5, welcher besagt, dass ein bewaffneter Angriff auf einen der Bündnispartner als Angriff auf alle Bündnispartner angesehen wird. Unverzüglich nach den Angriffen auf die USA am 11. September 2001 beschloss der Nordatlantikrat, dass dieses Engagement „in der heutigen Welt, die internationalem Terrorismus ausgesetzt ist, nichts an Gültigkeit oder Bedeutung eingebüßt hat.“ Der Rat beschloss, dass Artikel 5 auf diese Angriffe anwendbar wäre, sollte sich herausstellen, dass sie vom Ausland aus orchestriert wurden.
En primer lugar, el principal potencial de la Alianza en la lucha antiterrorista reside en el Artículo 5, que establece que un ataque armado contra uno o más Aliados será considerado como un ataque contra todos ellos. Inmediatamente después de producirse los ataques terroristas contra EEUU del 11 de septiembre de 2001, el Consejo del Atlántico Norte llegó a la conclusión de que este compromiso “sigue siendo igual de válido y esencial hoy en día, en un mundo amenazado por el terrorismo internacional”. El Consejo decidió que si se llegaba a determinar que los ataques terroristas contra Estados Unidos habían sido dirigidos desde el exterior, estos entrarían dentro del ámbito de aplicación del Artículo 5.
In primo luogo, il principale punto di forza dell'Alleanza nella lotta contro il terrorismo sta nell’articolo 5, che stabilisce che un attacco armato contro uno o più alleati sarà considerato come un attacco contro tutti. Immediatamente dopo gli attacchi dell’11 settembre 2001 contro gli Stati Uniti, il Consiglio Nord Atlantico concludeva che questo impegno “rimane non meno valido e non meno essenziale oggi, in un mondo esposto al terrorismo internazionale”. Il Consiglio decideva inoltre che, se si fosse appurato che gli attacchi terroristici contro gli Stati Uniti avevano una matrice estera, sarebbero rientrati nell’articolo 5.
Em primeiro lugar, a principal vantagem da Aliança na luta contra o terrorismo é o seu Artigo 5º, que afirma que um ataque armado contra um ou mais Aliados será considerado um ataque armado a todos. Imediatamente após os atentados contra os Estados Unidos, em 11 de Setembro de 2001, o Conselho do Atlântico Norte concluiu que este compromisso “não é hoje menos válido nem menos essencial, num mundo sujeito ao terrorismo internacional”. O Conselho decidiu que, caso se determinasse que os atentados terroristas contra os Estados Unidos haviam sido orquestrados a partir do estrangeiro, aqueles estariam ao abrigo do Artigo 5º.
أولاً: تمثل المادة الخامسة حجر الأساس الذي ترتكز عليه جهود محاربة الإرهاب حيث تنص هذه المادة على أن أي هجوم مسلح على دولة أو أكثر من دول الحلف يعتبر هجوماً على كافة الدول الأعضاء، وبالتالي فقد رأى مجلس الحلف عقب هجمات الحادي عشر من سبتمبر التي تعرضت لها الولايات المتحدة أن هذه المادة تظل نافذة وضرورية في عالم يعاني من ويلات الإرهاب الدولي وقرر الحلف تطبيق هذه المادة إذا ثبت ضلوع جهات خارجية في هذه الهجمات.
De eerste belangrijke sterkte van het Bondgenootschap in de strijd tegen terrorisme is Artikel 5, waarin staat dat een gewapende aanval op een of meer van de Bondgenoten beschouwd zal worden als een aanval op hen allen. Direct na de aanslagen op de VS op 11 september 2001, concludeerde de Noord-Atlantische Raad dat deze belofte “in de wereld van vandaag, die onderhevig is aan internationaal terrorisme, niet minder valide en niet minder essentieel is dan voorheen.” De Raad besloot dat de aanslagen op de VS, indien kon worden aangetoond dat zij vanuit het buitenland waren aangericht, onder Artikel 5 zouden vallen.
Първо, главната сила на Алианса в борбата срещу тероризма е член 5, който гласи, че въоръжено нападение срещу една или няколко от държавите-членки се счита за нападение срещу всички тях. Веднага след атентатите в САЩ на 11 септември 2001 г. Северноатлантическият съвет заяви, че «този ангажимент важи и днес със същата сила и значение в един свят под заплахата от международния тероризъм». Съветът реши, че ако се докаже, че атентатите са насочени от чужбина, те попадат в обсега на член 5.
Za prvé, hlavní sílou Aliance v boji proti terorismu jsou ustanovení článku 5 Severoatlantické smlouvy, podle kterých je ozbrojený útok na jednoho nebo více spojenců považován za útok na všechny spojence. Bezprostředně po útocích na USA dne 11.září 2001, Severoatlantická rada došla k závěru, že tento závazek „není dnes, ve světě vystavenému mezinárodnímu terorismu, méně platným a méně nezbytným.“ Rada rozhodla, že když teroristické útoky na USA byly rozhodnuty v zahraničí, vztahuje se na ně ustanovení článku 5 Severoatlantické smlouvy.
Esiteks, alliansi suurim jõud võitluses terrorismiga peitub 5. artiklis, mis sätestab, et ühe või mitme liitlasriigi vastu toimepandud rünnakut käsitletakse rünnakuna kõikide liitlasriikide vastu. Kohe pärast 2001. aasta 11. septembri rünnakuid otsustas Põhja-Atlandi Nõukogu, et see seisukoht „on praeguses rahvusvahelise terrorismi keskkonnas samavõrd paikapidav ja samavõrd oluline.” Nõukogu otsustas, et kuna terroristide rünnakuid juhiti välismaalt, hõlmab toimunut 5. artikkel.
Először is a Szövetség terrorizmus elleni harcában jelentős erőt képvisel az 5. cikkely, mely kimondja, hogy egy vagy több szövetséges ellen végrehajtott fegyveres támadást az összes szövetséges elleni támadásnak értékelnek. Az USA ellen 2001. szeptember 11-én elkövetett támadásokat követően rögtön az Észak-atlanti Tanács úgy döntött, hogy “kötelezettségvállalása legalább annyira érvényes és létfontosságú ma a nemzetközi terrorizmus által fenyegetett világban.” A Tanács úgy döntött, hogy amennyiben megállapítást nyer, hogy az Egyesült Államok elleni terrortámadásokat külföldről irányították, úgy azokra vonatkozni fog az 5. cikkely.
Í fyrsta lagi felst helsti styrkur bandalagsins í baráttunni gegn hryðjuverkum í fimmtu greininni, sem kveður á um að vopnuð árás á eitt eða fleiri bandalagsríki skuli álitin árás á öll bandalagsríkin. Strax í kjölfar árásanna á Bandaríkin 11. september 2001, kvað Norður-Atlantshafsráðið upp úr með að sú skuldbinding „sé jafn gild og jafn nauðsynleg í dag, í heimi alþjóðlegra hryðjuverka.“ Ráðið ákvað að, ef í ljós kæmi að árásunum á Bandaríkin væri stjórnað erlendis frá, þá myndi fimmta greinin ná yfir þær.
Pirma, pagrindinė Aljanso stiprybė kovoje su terorizmu yra 5 straipsnis, kuris skelbia, kad ginkluotas vienos valstybės sąjungininkės užpuolimas bus laikomas išpuoliu prieš jas visas. Tuoj po 2001 m. rugsėjo 11-osios išpuolio prieš JAV Šiaurės Atlanto Taryba padarė išvadą, kad šis įsipareigojimas „yra lygiai taip pat svarbus ir būtinas šiandien, nūdienos pasaulyje, kuriam yra iškilusi tarptautinio terorizmo grėsmė.“ Taryba nusprendė, kad nustačius, jog išpuoliams prieš Jungtines Amerikos Valstijas buvo vadovaujama iš užsienio, šiems išpuoliams taikytinas 5 straipsnis.
For det første, Alliansens hovedstyrke i kampen mot terrorisme er Artikkel 5, som slår fast at et væpnet angrep på en eller flere av de allierte skal bli sett på som et angrep på dem alle. Umiddelbart etter angrepene på USA den 11. september 2001 konkluderte Det nord-atlantiske råd med at denne forpliktelsen “forblir ikke mindre gyldig og ikke mindre viktig i dag i en verden underlagt internasjonal terrorisme.” Rådet besluttet at, hvis det ble bestemt at terrorangrepene på USA kom fra utlandet, ville de bli dekket av Artikkel 5.
Po pierwsze, głównym atutem Sojuszu w walce z terroryzmem jest artykuł 5, który stwierdza, że zbrojna napaść na jedno lub więcej państw członkowskich musi być traktowana jako napaść na wszystkie z nich. Natychmiast po atakach na USA z 11 września 2001 roku, Rada Północnoatlantycka doszła do wniosku, że to zobowiązanie „pozostaje nie mniej wiążące i nie mniej istotne dzisiaj, w świecie narażonym na działania międzynarodowego terroryzmu.” Rada zdecydowała, że jeżeli zostanie stwierdzone, iż ataki terrorystyczne na Stany Zjednoczone były kierowane bezpośrednio z zagranicy, zmieszczą się one w definicji artykułu 5.
Во-первых, главная сила Альянса в борьбе с терроризмом – это статья 5, которая гласит, что вооруженное нападение на одно или несколько государств-членов считается нападением на всех. Сразу же после нападений на США, совершенных 11 сентября 2001 года, Североатлантический совет пришел к заключению, что данное обязательство «никоим образом не утратило своей силы и значимости в сегодняшнем мире, сталкивающемся с международным терроризмом». Совет решил, что если будет установлено, что террористические нападения на Соединенные Штаты были совершены из-за рубежа, то они подпадут под действие статьи 5.
Po prvé, hlavnou silou Aliancie v boji proti terorizmu sú ustanovenia článku 5 Severoatlantickej zmluvy, podľa ktorých je ozbrojený útok na jedného alebo viac spojencov považovaný za útok na všetkých spojencov. Bezprostredne po útokoch na USA dňa 11. septembra 2001, Severoatlantická rada došla k záveru, že tento záväzok „nie je dnes, vo svete vystavenému medzinárodnému terorizmu, menej platným a menej nevyhnutným.“ Rada rozhodla, že keď teroristické útoky na USA boli rozhodnuté v zahraničí, vzťahuje sa na ne ustanovenie článku 5 Severoatlantickej zmluvy.
Prvič, glavno orožje zavezništva v boju proti terorizmu je 5. člen, ki pravi, da se oborožen napad na eno ali več zaveznic šteje kot na napad na celotno zavezništvo. Takoj po napadih na ZDA 11. septembra 2001 je Severnoatlantski svet sklenil, da ta zaveza »v današnjem svetu, izpostavljenem mednarodnemu terorizmu, ohranja svojo veljavnost in bistven pomen«. Severnoatlantski svet je odločil, da bodo teroristični napadi na ZDA, če se bo ugotovilo, da so bili vodeni iz tujine, uvrščeni pod 5. člen.
Her şeyden önce, terörizmle mücadele konusunda İttifak’ın elindeki en büyük güç, müttefiklerden birine veya birkaçına yapılacak bir saldırının tüm müttefiklere yapılmış bir saldırı addedileceğini belirten 5. Maddedir. 11 Eylül 2001’de ABD’ye yapılan terörist saldırılardan bir gün sonra Kuzey Atlantik Konseyi “ uluslararası terörizm tehdidiyle karşı karşıya olduğumuz bugün bu taahhüdün hala geçerli ve önemli olduğu……” sonucuna vardı ve bu saldırıların ABD dışından yönlendirildiğinin saptanması durumunda 5. Madde kapsamına gireceğine karar verdi.
Pirmkārt, liela alianses priekšrocība cīņā pret terorismu ir 5.pants, kas nosaka, ka bruņots uzbrukums vienai vai vairākām sabiedrotajām valstīm tiks uzskatīts par uzbrukumu visām. Uzreiz pēc uzbrukuma ASV 2001.gada septembrī Ziemeļatlantijas padome secināja, ka šī apņemšanās „arī šodien nav zaudējusi ne savu spēku, ne būtisko nozīmi pasaulē, kura tiek pakļauta starptautiskajam terorismam”. Padome izlēma - ja tiks konstatēts, ka teroristu uzbrukumi ASV ir vadīti no ārzemēm, uz tiem tiks attiecināts 5.pants.
  Nato Review  
Extinderea NATO nu a fost, nu este şi nu va fi îndreptată împotriva nimănui. Astăzi, vechea expresie „băieţii americani vor muri pentru Gdansk” a devenit lipsită de orice sens. Din contră, dacă procesul de lărgire nu ar fi continuat, situaţia ar fi putut evolua către o confruntare, posibil din cauza renaşterii celor două blocuri.
NATO’s enlargement was not, is not now and will not be directed against anyone. Now, the old saying that ‘American boys will die for Gdansk’ is without foundation. On the contrary, had the enlargement process not continued, the situation could have evolved towards a confrontation, possibly resulting from a resurgence of the two old blocs. Then those boys might have had to die. We cannot let this happen. I live in Gdansk – and I do not wish anyone to have to die for my hometown.
L'élargissement de l'OTAN n'a pas été, n'est pas et ne sera pas dirigé contre quiconque. L'ancien dicton selon lequel « les boys américains sont prêts à mourir pour Gdansk » est sans fondement. Au contraire, si le processus d'élargissement ne s'était pas poursuivi, la situation aurait pu dégénérer en confrontation et, éventuellement, entraîner la résurgence des deux anciens blocs. C'est alors que les boys auraient peut-être dû mourir. Nous ne pouvons tolérer une telle perspective. Je vis à Gdansk et je ne souhaite à personne de devoir mourir pour la ville où j'ai grandi.
Die Erweiterung der NATO war, ist jetzt und wird auch in Zukunft nicht gegen jemanden gerichtet sein. Jetzt entbehrt die alte Redensart, dass „amerikanische Jungen für Danzig ihr Leben geben“ jeder Grundlage. Ganz im Gegenteil, wäre der Erweiterungsprozess nicht fortgeführt worden, so hätte sich die Lage zu einer Konfrontation entwickeln können, die sich möglicherweise aus einem Wiedererstarken der beiden früheren Blöcke ergeben hätte. Dann hätten jene „Jungen“ vielleicht sterben müssen. Das dürfen wir nicht geschehen lassen. Ich bin in Danzig zu Hause, und ich möchte nicht, dass jemand für meine Heimatstadt sterben muss.
La ampliación de la OTAN no iba ni irá nunca dirigida contra nadie. Ya no tiene razón de ser el viejo dicho de que “los chicos norteamericanos morirán por Gdansk”, sino que más bien se trata de todo lo contrario: si no hubiera proseguido el proceso de ampliación la situación podría haber evolucionado hasta llegar a una confrontación, quizás a causa de la reaparición de los dos antiguos bloques. Y entonces sí que esos chicos podrían haber muerto. No podemos dejar que eso ocurra. Yo vivo en Gdnask, y no quiero que nadie tenga que morir por mi ciudad.
L'ampliamento della NATO non è stato, non lo è ora e non sarà diretto contro qualcuno. Ormai, la vecchia frase "i giovani americani andranno a morire per Danzica" è priva di valore. Al contrario, se il processo di ampliamento si fosse arrestato, la situazione avrebbe potuto anche trasformarsi in confronto, quale probabile effetto di una rinascita dei due vecchi blocchi. In questo caso, forse, quei ragazzi avrebbero potuto morire. Non possiamo lasciare che ciò accada. Vivo a Danzica e non desidero che qualcuno debba morire per la mia città.
O alargamento da OTAN não foi, não é, nem nunca será dirigido contra ninguém. O velho ditado que diz que “morrerão americanos por Gdansk” não tem fundamento. Pelo contrário, se o processo de alargamento não se tivesse desenrolado, a situação poderia ter evoluído para uma confrontação, resultando possivelmente no ressurgimento dos dois antigos blocos. Aí é que muito provavelmente teriam de morrer americanos em Gdansk. Não podemos deixar que isto aconteça. Vivo em Gdansk e não desejo que ninguém tenha de morrer pela minha cidade.
ولم يكن توسيع حلف الناتو، ولن يكون لا الآن ولا مستقبلاً، موجهاً ضد أحد. فالمقولة القديمة، التي تفيد بأن "الشبان الأمريكيين سيموتون من أجل غدانسك"، تلاشت ولم يَـعُـدْ لها أي أساس في وقتنا الحاضر. ولو افترضنا، على العكس من ذلك، أن عملية التوسيع توقفت ولم تستمر، فإن الوضع كان يمكن أن يتأزم ويتحول إلى مجابهة، ناجمة ربما عن نهوض الكتلتين القديمتين من جديد. وعندئذ، كان يتوجب على أولئك الشبان أن يموتوا. ونحن لا نرضى بذلك بالطبع. فأنا أعيش في غدانسك ـ ولا أتمنى لأحد أن يموت من أجل مدينتـي.
Η διεύρυνση του NATO δεν κατευθυνόταν, δεν κατευθύνεται σήμερα και δεν θα κατευθυνθεί εναντίον κανενός. Σήμερα, η παλιά ρήση ότι «τα Αμερικανικά παιδιά θα πεθάνουν για το Gdansk» είναι χωρίς βάση. Αντιθέτως, εάν δεν είχε συνεχιστεί η διαδικασία διεύρυνσης, η κατάσταση θα μπορούσε να είχε εξελιχθεί προς την κατεύθυνση της σύγκρουσης, που πιθανότατα να προερχόταν από μια αναβίωση των δύο παλαιών μπλοκ. Τότε αυτά τα παιδιά μπορεί να έπρεπε να πεθάνουν. Δεν μπορούμε να αφήσουμε να συμβεί αυτό. Ζω στο Gdansk – και δεν θέλω κάποιος να πρέπει να πεθάνει για την γενέτειρά μου.
De uitbreiding van de NAVO was, is en zal niet gericht zijn tegen wie dan ook. Het oude gezegde dat 'Amerikaanse jongens zullen sterven voor Gdansk' is ongegrond. In tegendeel, als het uitbreidingsproces niet verder was gegaan, had de situatie op een confrontatie kunnen uitlopen, door de eventuele wederopleving van de twee oude blokken. Dan hadden die jongens misschien moeten sterven. Dat mogen we niet laten gebeuren, Ik woon in Gdansk - en ik zou niet graag willen dat er iemand moet sterven voor mijn woonplaats.
Разширяването на НАТО не бе, не е и няма да бъде насочено срещу когото и да било. Днес старият израз „Американските момчета ще умрат за Гданск” няма основание. Но ако процесът на разширяване не бе продължил, ситуацията можеше да еволюира към конфронтация, вероятно и до възстановяването на двата бивши блока. И тогава може би тези момчета можеха и да умрат. Не можем да позволим това да се случи. Аз живея в Гданск и не желая никой да умира за родния ми град.
Proces rozšiřování NATO nebyl, není a nebude nikdy namířen proti žádnému státnímu celku. Starý aforismus, že "američtí chlapci budou umírat za Gdaňsk" nemá žádný podklad. Naopak, kdyby proces rozšiřování nepokračoval, situace mohla vyústit v konfrontaci, vycházející pravděpodobně z možného oživení antagonismu obou bývalých znepřátelených bloků. Potom by tito američtí chlapci skutečně umírali. Toho nesmíme nikdy dopustit. Já sám žiji v Gdaňsku a nepřeji si, aby někdo musel položit život za moje město.
NATO’s udvidelse var ikke, er ikke og vil ikke blive rettet mod nogen. Nu er der intet grundlag for den gamle talemåde, at ‘amerikanske drenge vil dø for Gdansk’. Tværtimod. Hvis udvidelsesprocessen ikke var fortsat, kunne situationen have udviklet sig til en konfrontation, hvilket muligvis kunne have været et resultat af en styrkelse af de to gamle blokke. Så ville der have været risiko for, at disse drenge skulle dø. Det kan vi ikke lade ske. Jeg bor i Gdansk, og jeg ønsker ikke, at nogen skal dø for min hjemby.
NATO laienemine ei olnud, ei ole praegu ega hakka ka tulevikus olema suunatud kellegi vastu. Tänasel päeval pole Poolas tuntud ütlusel, et „Ameerika poisid surevad Gdanski eest“, enam mingit alust. Vastupidi, kui laienemine poleks toimunud, oleksid asjad liikunud vastuolude suunas, mis omakorda oleks võinud viia kahe vana bloki taassünnini. Siis oleks neil poistel tulnud võib-olla tõesti surra. Me ei saa lasta sel juhtuda. Ma ise elan Gdanskis ja ma ei soovi, et keegi peaks minu kodulinna eest surema.
A NATO bővítése sem a múltban, sem most a jelenben és a jövőben sem fog valaki ellen irányulni. Mára minden alapot nélkülöz az a régi mondás, hogy „amerikai fiúk fognak meghalni Gdanskért”. Éppen ellenkezőleg. Ha nem folytatódott volna a bővítés folyamata, akkor a helyzetből könnyen lehetett volna konfrontáció, esetleg a két régi új blokk újjáéledése. Akkor azoknak a fiúknak meg kellett volna halnia. Nem engedhetjük, hogy ez megtörténjen. Én Gdanskban élek és nem szeretném, ha bárkinek meg kellene halni az én szülővárosomért.
Stækkun NATO var ekki, er ekki, og mun ekki verða beint gegn neinum. Nú hefur sýnt sig að gamla staðhæfingin um að „bandarískir drengir munu þurfa að deyja fyrir Gdansk“ er ástæðulaus ótti. Þvert á móti má segja að ef stækkunarferlið hefði ekki haldið áfram hefðu mál getað þróast í átt að átökum, ef til vill vegna þess að gamla tvískipta valdablokkin hefði gengið í endurnýjun lífdaganna. Þá hefðu þessir drengir ef til vill þurft að deyja. Við getum ekki látið það gerast. Ég bý í Gdansk – og ég vil ekki að neinn þurfi að deyja fyrir mína heimaborg.
NATO plėtra nebuvo, nėra ir niekuomet nebus prieš ką nors nukreipta. Jau nebeteko prasmė senas posakis, kad „Amerikos vaikinai pasiruošę mirti už Gdanską“. Kaip tik priešingai, jei plėtros procesas nebūtų tęsęsis toliau, situacija galėjo virsti konfrontacija, kurią būtų galėjęs sukelti dviejų senųjų blokų atgimimas. Tada gal ir būtų tekę tiems vaikinams mirti. Tačiau negalime leisti, kad taip atsitiktų. Aš gyvenu Gdanske ir visai nenoriu, kad kam nors reikėtų mirti už mano gimtąjį miestą.
NATOs utvidelse var ikke, er ikke nå og vil ikke bli rettet mot noen. Nå er det gamle ordtaket om at ”amerikanske gutter vil dø for Gdansk” uten grunnlag. Tvert imot, hadde utvidelsesprosessen ikke fortsatt, kunne situasjonen ha utviklet seg mot en konfrontasjon, muligens som følge av at de to gamle blokkene gjenoppsto. Da kunne de guttene ha måttet dø. Vi kan ikke la dette skje. Jeg bor i Gdansk – og jeg har ikke noe ønske om at noen skal dø for min hjemby.
Jeżeli więc procesy rozszerzania NATO nie były, nie są i nie będą skierowane przeciw nikomu, nie ma sensu powiedzenie, że amerykańscy chłopcy będą umierać za Gdańsk. Przeciwnie, gdyby rozszerzenie nie było kontynuowane, sytuacja mogła zmierzać ku konfrontacji, która mogła być rezultatem odbudowy dwu przeciwstawnych bloków. W konsekwencji być może musieliby umierać. Do tego nie można dopuścić. Mieszkam w Gdańsku i nie życzę sobie, by ktokolwiek musiał za moje miasto umierać.
Расширение НАТО не было, не является сейчас и не будет направлено против кого бы то ни было. Теперь старая поговорка «Американские ребята отдадут свою жизнь за Гданьск» не имеет под собой никакого основания. Как раз наоборот, если бы процесс расширения не продолжился, ход событий мог бы привести к конфронтации, возможно, в результате возрождения двух старых блоков. Может быть, тогда этим ребятам и пришлось бы отдавать свои жизни. Мы не можем этого допустить. Я живу в Гданьске, и я не хочу, чтобы кому-то пришлось умирать, отстаивая мой родной город.
Rozširovanie NATO nebolo, nie je a nebude namierené proti nikomu. A tak americké porekadlo o tom, že ‘Americkí chlapci padnú za Gdaňsk’ dnes už nemá opodstatnenie. Naopak, keby proces rozširovania nebol nepokračoval, situácia mohla prerásť do konfrontácie, možno vyplývajúcej z obnovy dvoch starých blokov. Potom by tí chlapci možno museli umierať. To nemôžeme dopustiť. Žijem v Gdaňsku – a neželám si, aby niekto musel zomrieť pre moje mesto.
Širitev Nata ni bila, ni in ne bo uperjena proti nikomur. Staro reklo, da bodo ameriški fantje umirali za Gdansk, je neutemeljeno. Ravno nasprotno, če s procesom širitve ne bi nadaljevali, bi se situacija lahko razvila v konfrontacijo, kar pa bi lahko pripeljalo do vnovičnega nastanka stare blokovske delitve. In v takem primeru bi tisti fantje morda res morali umreti. Tega pa ne smemo dovoliti. Sam živim v Gdansku in si ne želim, da bi kdor koli moral umreti zanj.
NATO’nun geçmişteki genişlemesi kimseye karşı yöneltilmemişti. Bugün de öyledir ve gelecekte de böyle olacaktır. “Amerikan çocukları Gdansk için ölecekler” lafının temeli yoktur. Tam tersine, eğer genişleme süreci devam etmeseydi, yeniden canlanacak eski bloklar nedeniyle ortaya bir çatışmaya çıkabilirdi. İşte o zaman bu çocuklar ölmek zorunda kalabilirlerdi. Buna da izin veremeyiz. Ben Gdansk’ta yaşıyorum ve benim bölgem için kimsenin ölmesini de istemiyorum.
ההתרחבות של נאט"ו לא היתה, איננה, ולא תהיה מופנית לאף אחד. כעת, לאימרה הישנה שאומרת כי הבנים האמריקאים ימותו למען גדנסק, אין בסיס. להיפך, באם תהליך ההתרחבות לא היה נמשך, המצב היה יכול להתפתח לכיוון של עימות, כנראה כתוצאה מתחייה של שני הגושים הישנים. ואז, הבנים הללו אולי היו צריכים למות. אנו לא יכולים לתת לזה לקרות. אני גר בגדנסק – ואינני רוצה שמישהו ייהרג עבור עיר מולדתי.
NATO paplašināšanās nav bijusi, šobrīd nav un arī nebūs vērsta pret kādu citu. Tagad vecajam teicienam par to, ka „amerikāņu puiši mirs par Gdaņsku” vairs nav nekāda pamata. Gluži pretēji, ja paplašināšanās process netiktu turpināts, situācija varētu pāraugt par konfrontāciju, kas, iespējams, izrietētu no pretrunām starp diviem vecajiem blokiem. Un tad šie puiši būtu varējuši mirt. Mēs nedrīkstam to pieļaut. Es dzīvoju Gdaņskā un es negribētu, lai kādam vajadzētu mirt par manu pilsētu.
Розширення НАТО не було і не буде направлене проти будь-кого. Зараз немає підстав згадувати стару примовку “Американські хлопці вмиратимуть за Гданськ”. Навпаки, якби не продовжився процес розширення, ситуація могла б скластись таким чином, що знову відродились би колишні блоки і виникли б підстави для конфронтації. Отоді хлопцям і довелося б гинути. Ми не можемо цього допустити. Я живу в Гданську і я не хочу, щоб хто-небудь вмирав за моє місто.
  NATO Review - Bucureşti...  
Dacă cineva pune aceste întrebări astăzi la Bruxelles, acesta este deseori întâmpinat de o tăcere ostilă – exact ca la începutul ultimului deceniu al secolului trecut. Parteneriatele par încă odată să se înscrie în categoria lucrurilor „prea dificile pentru a fi atinse”.
If one poses these questions today in Brussels, one is often met with an awkward silence – just like in the very early 1990s. Partnerships once again seem to belong to the ‘too hard to handle’ category. In reality, the requirement to creatively rethink partnership as a new tool for the world in which we live is greater than ever. The problem we need to resolve is finding the common purpose and political will to decide what we want to achieve strategically. Then there will be enough smart people at NATO that will help us modernize our arsenal of partnerships to help achieve those goals.
Si l’on pose ces questions à Bruxelles aujourd’hui, on se heurte souvent à un silence embarrassé, comme au tout début des années 1990. Les partenariats semblent une fois encore appartenir à la catégorie des dossiers trop délicats. Or, la nécessité de repenser le partenariat de manière créative en tant que nouvel outil adapté au monde dans lequel nous vivons est plus grande que jamais. Trouver la communauté de dessein et la volonté politique de décider de ce que nous voulons réaliser sur le plan stratégique - tel est le problème que nous avons à résoudre. Il y aura ensuite suffisamment de cerveaux à l’OTAN pour nous aider à moderniser notre arsenal de partenariats afin d’atteindre ces objectifs.
Wenn man diese Fragen heute in Brüssel stellt, herrscht oftmals betretenes Schweigen – genauso wie zu Beginn der 90er Jahre. Partnerschaften scheinen wieder zur Kategorie des „zu Mühsamen“ zu gehören. Dabei ist heute mehr denn je notwendig, Partnerschaft als neues Instrument für unsere Welt kreativ zu überdenken und zu gestalten. Das Problem, das wir lösen müssen, ist der politische Wille und die gemeinsame Absicht, unsere strategischen Ziele festzulegen. Wenn dies geschehen ist, wird es bei der NATO genug clevere Leute geben, die uns bei der Modernisierung unseres Angebots an Partnerschaft helfen werden.
Si hoy día se plantean estos temas en Bruselas, lo normal es encontrarse con un silencio embarazoso, igual que ocurría a principios de los noventa. Una vez más las asociaciones parecen ser cosas “demasiado difíciles de gestionar”. En realidad la necesidad de reconsiderar creativamente las asociaciones como una nueva herramienta para el mundo en el que vivimos es ahora mayor que nunca. El problema consiste en encontrar el propósito común y la voluntad política necesarios para decidir nuestros objetivos estratégicos. Entonces tendremos gente inteligente de sobra dentro de la OTAN que nos ayudará a modernizar nuestro arsenal de asociaciones para contribuir a la consecución de esas metas.
Se uno pone queste domande oggi a Bruxelles, spesso si trova di fronte ad un silenzio imbarazzato, proprio come agli inizi degli anni ’90. I partenariati ancora una volta sembrano appartenere al “troppo difficile da gestire”. In realtà, l’esigenza di ripensare in modo creativo il partenariato, quale strumento nuovo per il mondo in cui viviamo, è più grande che mai. Il problema che dobbiamo risolvere è quello di trovare lo scopo comune e la volontà politica per decidere ciò che vogliamo ottenere a livello strategico. A quel punto ci sarà gente abbastanza intelligente alla NATO per aiutarci a modernizzare il nostro arsenale di partenariati così da consentirci di raggiunge quegli obiettivi.
Hoje em dia, quando se colocam estas questões em Bruxelas, é-se muitas vezes confrontado com um silêncio confrangedor: tal e qual como no início dos anos noventa. Uma vez mais, as parcerias parecem pertencer à categoria “das coisas demasiadamente complexas para serem abordadas”. Na realidade, a necessidade de repensarmos as parcerias criativamente como uma nova ferramenta para o mundo em que vivemos é maior do que nunca. O problema que precisamos de resolver é encontrar o objectivo e a vontade política comuns para decidirmos o que queremos alcançar em termos estratégicos, sendo que depois disso haverá um número suficiente de pessoas inteligentes na NATO para nos ajudarem a modernizar o nosso arsenal de parcerias de modo a ser possível alcançar esses objectivos.
وإذا قام المرء بطرح هذه القضايا اليوم في بروكسيل، فإنه غالباً ما يواجه صمتاً مريباً على غرار ما حدث في مطلع تسعينيات القرن الماضي. ويبدو أن الشراكات تأتي مرة أخرى على قائمة القضايا الشائكة. والواقع أن الحاجة إلى إيجاد شراكة مبتكرة كآلية جديدة للعالم الذي نعيش فيه باتت ملحة أكثر من أي وقت مضى. وتكمن المشكلة التي نسعى إلى حلها في كيفية إيجاد هدف مشترك وإرادة سياسية بغرض صياغة ما نرغب في إنجازه استراتيجياً وبعدها سنجد مسؤولين في الناتو على قدر كافٍ من الذكاء يسهمون في تحديث مجموعة الشركاء وتحقيق هذه الأهداف.
Als men deze vragen nu stelt in Brussel, dan is het antwoord vaak een ongemakkelijke stilte – net als aan het begin van de jaren ‘90. Partnerschappen lijken opnieuw in de categorie “te moeilijk om te behandelen” te vallen. In werkelijkheid is de noodzaak om creatief na te denken over partnerschap als een nieuw instrument voor de wereld waarin we leven groter dan ooit te voren. Het probleem dat we moeten oplossen, is het vinden van een gemeenschappelijk doel en de politieke wil om te beslissen wat we in strategisch opzicht willen bereiken. Dan zullen er genoeg intelligente mensen bij de NAVO zijn die ons zullen helpen ons arsenaal aan partnerschappen te moderniseren zodat wij die doelen kunnen realiseren.
Ако днес някой зададе тези въпроси в Брюксел, ще бъде посрещнат с неловко мълчание – точно като в началото на 90-те години. Партньорствата като че ли отново влязоха в категорията „твърде сложни за уреждане”. В действителност повече от всякога се налага партньорствата да бъдат творчески преосмислени като нов инструмент в света, в който живеем. Проблемът, който трябва да решим, е да намерим общата цел и политическата воля да определим какво искаме да постигнем в стратегическо отношение. Тогава ще се намерят достатъчно умни хора в НАТО, които ще ни помогнат да модернизираме нашия партньорски арсенал и да постигнем тези цели.
Když dnes někdo položí tyto otázky v Bruselu, narazí na trapné ticho - stejně jako v časných devadesátých letech. Zdá se, že Partnerství opět patří do kategorie "příliš ožehavé záležitosti". Ve skutečnosti je požadavek kreativního přehodnocení Partnerství jako nové potřeby pro mír ve světě větší než kdy dříve. Problémem, který potřebujeme vyřešit, je nalezení smyslu společného poslání a politické vůle k rozhodnutím čeho chceme dosáhnout strategicky. Poté se v NATO najde dostatečné množství inteligentních osob, které nám pomohou modernizovat náš partnerský arsenál k dosažení těchto cílů.
Kui seda küsimust küsida Brüsselis, jäädakse tihti imelikult vakka – just nagu 1990ndate alguses. Partnerlus tundub jällegi kuuluvat „liiga raskesti lahendatavate asjade” kategooriasse. Tegelikult on vajadus mõelda loominguliselt partnerlusele kui vahendile, mida meie praegune maailm vajab, suurem kui kunagi varem. Probleem, mille peame lahendama, on leida piisavalt põhjusi ja poliitilist tahet, et otsustada, mida me soovime strateegiliselt saavutada. Ja siis on NATOs piisavalt tarku inimesi, kes aitaksid meil nende eesmärkideni jõudmiseks uuendada oma partnerlusarsenali.
Ha valaki manapság fölteszi ezeket a kérdéseket Brüsszelben, akkor nagyon sokszor kényszeredett csend fogadja. Csakúgy, mint az 1990-es évek legelején. A partnerségek ismételten a “nehezen kezelhető” kategóriába kerültek. A valóságban azonban a partnerségek kreatív újragondolásának szükségessége, mint új eszköz ebben a világban egyre fontosabbá válik. A probléma, amelyet megoldanunk szükséges az egy olyan közös cél és politikai akarat megtalálása, amely eljuttat bennünket a stratégiai célkitűzések megvalósításához. Akkor aztán már lesz elegendő okos ember a NATO-ban, aki segít nekünk a partnerségeink arzenáljának modernizálásában, hogy azzal ezeket a célokat elérhessük.
Ef maður spyr þessara spurninga í dag í Brussel, mætir manni oftast óþægileg þögn – alveg eins og í byrjun tíunda áratugarins. Samstarf virðist enn á ný vera orðið hluti af málaflokknum „of erfitt til að eiga við“. Þörfin fyrir að endurskilgreina með skapandi hætti samstarfsfleti sem nýtt tæki fyrir þann heim sem við búum í, er meiri en nokkru sinni. Vandamálið sem við þurfum að leysa er að finna sameiginlegt markmið og pólitískan vilja til að ákveða hverju við viljum ná fram í víðara samhengi. Þá mun verða nóg af snjöllu starfsfólki hjá NATO sem getur aðstoðað okkur við að nútímavæða vopnabúr okkar á sviði samstarfs til að ná þessum markmiðum.
Šiandien iškėlus šiuos klausimus Briuselyje, jus dažniausiai pasitiks nejauki tyla – lygiai taip pat kaip pačioje dešimtojo dešimtmečio pradžioje. Partnerystės, atrodo, ir vėl patenka į „per sunkių klausimų“ kategoriją. O iš tikrųjų, tai dar niekada nebuvo taip svarbu kūrybiškai permąstyti partnerystes, kaip naują priemonę pasaulyje, kuriame mes visi gyvename. Mums reikia išspręsti problemą, kaip surasti bendrą tikslą ir politinę valią nuspręsti, ką mes strategiškai norime pasiekti. Tada tikrai atsiras pakankamai protingų žmonių NATO, kurie padės mums modernizuoti mūsų partnerysčių arsenalą, padėsiantį įgyvendinti mūsų tikslus.
Hvis man stiller disse spørsmålene i Brussel i dag, møtes man ofte med merkelig stillhet – akkurat som svært tidlig på 1990-tallet. Partnerskap synes nok en gang å høre til i ”for vanskelig å håndtere”-kategorien. I realiteten er behovet for å tenke gjennom partnerskap på nytt, på en kreativ måte som et nytt redskap for den verden vi lever i, større enn noen gang. Problemet som vi må løse er å finne det felles målet og den politiske viljen til å bestemme hva vi ønsker å oppnå strategisk. Da vil det være nok smarte folk i NATO som vil hjelpe oss med å modernisere vårt arsenal av partnerskap for å bidra til å nå disse målene.
Jeżeli stawia się obecnie takie pytania w Brukseli, często odpowiedzią jest kłopotliwa cisza – dokładnie tak, jak było na początku lat 90. Partnerstwa znowu wydają się należeć od kategorii „zbyt trudne, żeby się tym zajmować.” W istocie konieczność twórczego przemyślenia roli partnerstwa, jako narzędzia dla świata, w którym żyjemy jest obecnie większa niż kiedykolwiek. Problem, który musimy rozwiązać, to znalezienie wspólnego celu i woli politycznej, aby decydować, co chcemy osiągnąć pod względem strategicznym. Wtedy w NATO znajdzie się wystarczająca liczba mądrych ludzi, którzy pomogą nam modernizować nasz arsenał układów partnerstwa, aby przyczyniał się on do osiągnięcia tych celów.
Те, кто сегодня в Брюсселе задают эти вопросы, часто слышат в ответ неловкое молчание, точно так же, как в начале 90-х годов. Судя по всему, партнерские отношения снова относятся к категории «слишком сложных вопросов». В реальности же потребность творчески переосмыслить партнерство как новый инструмент для мира, в котором мы живем, является как никогда насущной. Проблема, которую нам необходимо решить, состоит в поиске общего предназначения и политической воли для понимания того, чего мы хотим достичь в стратегическом плане. И тогда в НАТО найдется достаточно умных людей, чтобы помочь нам модернизировать наш арсенал партнерских отношений для достижения этих целей.
Keď dnes niekto položí tieto otázky v Bruseli, narazí na trápne ticho – rovnako ako začiatkom deväťdesiatych rokov. Zdá sa, že Partnerstvo opäť patrí do kategórie "príliš palivé záležitosti". V skutočnosti je požiadavka kreatívneho prehodnotenia Partnerstva ako novej potreby pre mier vo svete väčšia ako kedykoľvek predtým. Problémom, ktorý potrebujeme vyriešiť, je nájdenie zmyslu spoločného poslania a politickej vôle k rozhodnutiu čoho chceme dosiahnuť strategicky. Potom sa v NATO nájde dostatočné množstvo inteligentných osôb, ktoré nám pomôžu modernizovať náš partnerský arzenál k dosiahnutiu týchto cieľov.
Če ta vprašanja danes zastaviš v Bruslju, pogosto naletiš na čudno tišino – podobno kot v zgodnjih devetdesetih letih. Zdi se, da partnerstva ponovno sodijo v kategorijo »prezahtevno za obravnavo«. V resnici pa je potreba po ustvarjalnem razmisleku o partnerstvih kot o novem orodju za svet, v katerem živimo, večja kot kdaj koli prej. Problem, ki ga moramo razrešiti, je najti skupen namen in politično voljo, da se odločimo, kaj želimo doseči v strateškem smislu. Potem pa bo Nato imel dovolj pametnih ljudi, ki nam bodo pomagali posodobiti naš nabor partnerstev, da bomo te cilje lahko tudi dosegli.
Bugün Brüksel’de bu soruları sorduğunuzda rahatsız edici bir sessizlikle karşılaşırsınız - aynı 1990’ların başlarında olduğu gibi. Ortaklıklar bir kere daha “uğraşması çok zor” kategorisine girmiş gibi gözüküyor. Oysa bugün içinde bulunduğumuz ortamda ortaklıkları yeni bir araç olarak ele alacak yaratıcı düşünceye duyulan ihtiyaç her zamankinden fazladır. Çözmek zorunda olduğumuz sorun stratejik açıdan neler başarmak istediğimize karar verecek ortak hedef ve iradeyi bulmaktır. Bunu başardığımız zaman, NATO bünyesinde bu amaç doğrultusunda ortaklıklar depomuzu modernize edecek akıllı insanları da buluruz.
Ja kāds uzdod šos jautājumus šodien Briselē, tad bieži vien atduras pret neveiklu klusēšanu – tieši tāpat kā 1990.gadu pašā sākumā. Partnerības kārtējo reizi pieder pie „pārāk grūto” jautājumu kategorijas. Realitāte ir tāda, ka vajadzība radoši padomāt par partnerībām kā jaunu instrumentu pasaulē, kurā mēs dzīvojam, šodien ir daudz lielāka kā jebkad iepriekš. Problēma, kas mums ir jāatrisina, ir saistīta ar kopīga mērķa un politiskās gribas atrašanu, lai izlemtu, ko tad mēs gribam stratēģiski panākt. Tas būs pietiekami gudru cilvēku NATO, kas palīdzēs mums modernizēt mūsu partnerību arsenālu, lai mēs varētu minētos mērķus sasniegt.
  NATO Review - Bucureşti...  
Dacă NATO doreşte să combată terorismul şi proliferarea armelor de distrugere în masă, alegerea momentelor corespunzătoare şi legitimitatea forţei militare vor constitui un aspect cheie în privinţa căruia aliaţii trebuie să fie perfect de acord. Însă aşa cum arată o analiză a unor documente strategice fundamentale, situaţia este diferită astăzi.
If NATO aspires to deal with terrorism and WMD proliferation, the timing and legitimacy of military force will be a key issue on which the allies have to see eye to eye. But as a look at some core strategic documents shows, this is not the case today. The EU Security Strategy of 2003 opens with the sanguine observation that “Europe has never been so prosperous, so secure, nor so free”, whereas the US Security Strategy of 2006 starts with the ominous statement that “America is at war.” This testifies to the potential of infecting the Alliance with a level of strategic schizophrenia that is unhealthy and untenable.,
Si l’OTAN ambitionne de s’occuper de problèmes liés au terrorisme et à la prolifération d’armes de destruction massive, le calendrier et la légitimité du recours à la force militaire seront des questions clés sur lesquelles les Alliés devront s’entendre. Mais comme on peut le voir dans certains documents stratégiques fondamentaux, ce n’est pas le cas pour le moment. Le document de 2003 sur la stratégie de sécurité de l’UE commence par cette observation optimiste : « L’Europe n’a jamais été aussi prospère, aussi sûre, ni aussi libre », tandis que le document de 2006 sur la stratégie de sécurité des États-Unis débute par une affirmation inquiétante : « L’Amérique est en guerre ». Cela témoigne du risque de voir l’Alliance atteinte d’un degré de schizophrénie stratégique malsain et intenable.
Wenn die NATO den Terrorismus und die Proliferation von Massenvernichtungswaffen bekämpfen möchte, sind Timing und Legitimierung militärischer Einsätze Kernfragen, die die Bündnispartner ein für allemal beantworten müssen. Wenn man einige wichtige strategische Dokumente liegt, ist das noch nicht der Fall. Die EU-Sicherheitsstrategie von 2003 beginnt mit der frohen Feststellung, dass „Europa noch nie so wohlhabend, sicher und frei war“, während die US-Sicherheitsstrategie aus dem Jahre 2006 mit der ominösen Bemerkung, “Amerika ist im Krieg“, beginnt. Dies beweist, wie hoch die Wahrscheinlichkeit ist, dass das Bündnis von einer höchst ungesunden und unhaltbaren Strategie-Schizophrenie befallen wird.
Si la OTAN pretende enfrentarse al terrorismo y a la proliferación de armas de destrucción masiva, la oportunidad y legitimidad del uso de la fuerza militar serán uno de los puntos fundamentales en los que los Aliados deben estar de acuerdo. Pero eso no es lo que ocurre en la actualidad, como se puede comprobar echando una ojeada a los principales documentos estratégicos. La Estrategia de Seguridad de la UE de 2003 comienza con la optimista observación de que “Europa no ha sido nunca tan próspera, tan segura, ni tan libre”, mientras que la Estrategia de Seguridad de EEUU de 2006, se inicia con la inquietante declaración de que “América está en guerra”. Es una muestra de la posibilidad de que la Alianza llegue a verse inmersa en una esquizofrenia estratégica enfermiza e insostenible.
Se la NATO aspira ad affrontare il terrorismo e la proliferazione da WMD, il tempismo e la legittimità delle forze militari saranno una questione fondamentale su cui gli alleati devono essere completamente d’accordo. Ma come dimostra uno sguardo ad alcuni fondamentali documenti strategici, non è questo il caso odierno. La Strategia di sicurezza della UE del 2003 apre con l'osservazione ottimistica che "l’Europa non è mai stata così prospera, così sicura, né così libera", mentre la Strategia di sicurezza USA del 2006 comincia con l’inquietante affermazione che "l’America è in guerra". Ciò dimostra come vi sia il rischio di iniettare nell'Alleanza una dose di schizofrenia strategica, che è malsana e da cui non ci si può difendere.
Se a NATO pretender lidar com o terrorismo e com a proliferação das ADM, o timing e a legitimidade da força militar serão questões fundamentais relativamente às quais os Aliados têm de estar de acordo. Porém, como fica demonstrado pela análise de alguns documentos estratégicos fulcrais, hoje em dia não é este o caso. A Estratégia de Segurança da União Europeia, de 2003, começa com a observação optimista de que “a Europa nunca foi tão próspera, tão segura, nem tão livre”; pelo contrário, a Estratégia de Segurança norte-americana, de 2006, começa com a declaração agoirenta de que “a América se encontra em guerra”. Estas diferenças comprovam o potencial de infecção da Aliança com um nível de esquizofrenia estratégica pouco saudável e insustentável.
إذا كان حلف الناتو يتطلّع إلى التعامل مع انتشار أسلحة الدمار الشامل والإرهاب، فإن توقيت وشرعية استخدام القوة العسكرية يُمثلان قضيتيْن رئيسيتيْن يتعيّن على دول الحلف أن تتفق بشأنها. لكنْ كما تُظهر أي نظرة على الوثائق الاستراتيجية الرئيسية، فإن مثل هذا الإتفاق يبدو اليوم بعيد المنال. فالاستراتيجية الأمنية الأوروبية لعام 2003، تبدأ بالملاحظة الورديّة التالية: "لم تنعم أوروبا قط بمثل هذا الازدهار والأمن والحريّة"، بينما تبدأ الاستراتيجية الأمنية الأمريكية لعام 2006، بالعبارة المشؤومة التالية: "إن أمريكا في حالة حرب". وهذا ما يؤكّد أنّ حلف الناتو قد يصاب بدرجة من الفصام الاستراتيجي غير الصحّي الذي يستحيل الدفاع عنه
Als de NAVO wil afrekenen met terrorisme en de verspreiding van massavernietigingswapens, dan zijn de timing en de legitimiteit van militair geweld, kernvragen waar de bondgenoten het over eens moeten worden. Maar een blik op een aantal van de strategische kerndocumenten bewijst wel, dat ze het nu niet eens zijn. De EU-Veiligheidsstrategie van 2003 opent met de hoopvolle opmerking dat “Europa nog nooit zo welvarend, zo veilig en zo vrij is geweest”, terwijl de Amerikaanse–Veiligheidsstrategie van 2006 begint met de omineuze verklaring dat “Amerika in oorlog” is. Dit toont wel aan dat het Bondgenootschap bedreigd wordt door een ongezonde, fatale mate van strategische schizofrenie.
Ако НАТО се стреми да успее в борбата с тероризма и разпространението на оръжия за масово унищожение, реакцията във времето и легитимността на въоръжените сили е основен въпрос, по който съюзниците трябва да си говорят право в очите. Но както показва прегледът на основните стратегически документи, засега това не е така. Стратегията за сигурност на ЕС от 2003 г. започва с бодрата констатация, че „Европа никога не е била толкова благоденстваща, сигурна и свободна”, докато Стратегията за сигурност на САЩ от 2006 г. започва със заплашителните думи „Америка е във война”. Това разкрива възможността Алиансът да бъде обхванат от стратегическа шизофрения, което е зловредно и непоносимо.
Má-li NATO ambice čelit terorismu a proliferaci zbraní hromadného ničení, časový plán a legitimita vojenského zásahu jsou klíčovými body, na nichž se spojenci budou muset shodnout. Jak však vyplývá z některých základních strategických dokumentů, žádná shoda v současné době neexistuje. Zatímco Bezpečnostní strategie EU z roku 2003 začíná optimistickým zjištěním, že “Evropa nikdy nebyla tak prosperující, bezpečná a svobodná”, Bezpečnostní strategii USA z roku 2006 uvádí zlověstné prohlášení, že “Amerika je ve válce.” Tento rozdíl dokazuje, že Alianci hrozí nebezpečí nákazy určitým stupněm nezdravé a neudržitelné strategické schizofrenie.
Kui NATO seab sihiks võitluse terrorismi ja massihävitusrelvade levikuga, on sõjalise jõu kasutamise ajastus ja legitiimsus võtmeküsimus, milles liitlased peavad olema üksmeelel. Kuid nagu näitab pilguheit strateegia põhidokumentidesse, pole olukord täna selline. Euroopa Liidu 2003. aasta julgeolekustrateegia algab optimistliku mõtteavaldusega, et „Euroopa pole kunagi olnud nii jõukas, nii turvaline ja nii vaba”, samal ajal kui USA 2006. aasta julgeolekustrateegia algab kurjakuulutava avaldusega, et „Ameerika on sõjas”. See tõestab, et allianss võib nakatuda haiglasesse ja alusetusse strateegilisse skisofreeniasse.
Ha a NATO a terrorizmussal és a tömegpusztító fegyverek elterjedésével szeretne foglalkozni, akkor a katonai erők alkalmazásának időzítése és legitimitása olyan kulcskérdés, amelyekkel a szövetségeseknek szembe kell nézniük. Azonban, az alapvető stratégiai dokumentumok vizsgálata alapján, ma nem erről van szó. Az Európai Unió 2003-as biztonsági stratégiája a következő derülátó megállapítással kezdődik, „Európa sosem volt ennyire gazdag, biztonságos és szabad”, miközben a 2006-os amerikai biztonsági stratégia azzal a mondattal indít, hogy „Amerika hadban áll.” Ez jól mutatja, hogy mekkora a veszélye annak, hogy a Szövetséget egészségtelen és tarthatatlan szintű stratégiai skizofrénia vírusa fertőzze meg.
Ef NATO ætlar sér að berjast gegn hryðjuverkum og útbreiðslu gereyðingarvopna, verður tímasetning og lögmæti beitingar hervalds lykilatriði sem aðildarríkin verða að vera samstíga um. En eins og sjá má af´sumum lykilvarnarstefnuskjölum, er þetta ekki tilfellið í dag. Öryggisstefna ESB árið 2003 byrjar á þessari bjartsýnu yfirlýsingu: „Evrópa hefur aldrei verið jafn efnuð, örugg og frjáls“, á meðan öryggisstefna Bandaríkjanna fyrir árið 2006 hefst á hinni óheillavænlegu: „Bandaríkin eru í stríði.“ Þetta er vísbending um möguleikann á því að bandalagið veikist af vissum geðklofa á sviði varnarmála sem er bæði óhollt og óviðunandi.,
Jei NATO siekia kovoti su terorizmu ir MNG platinimu, karinės jėgos panaudojimo laikas ir teisėtumas taps pagrindiniu klausimu, dėl kurio sąjungininkės privalo laikytis vienodo požiūrio.Tačiau pažvelgus į kai kuriuos esminius strateginius dokumentus, matyti, kad šiandien anaiptol taip nėra. 2003 metų ES Saugumo strategija prasideda optimistiniu pastebėjimu, kad „dar niekada Europa nebuvo tokia klestinti, tokia saugi ir tokia laisva“. Tuo tarpu 2006 metų JAV Saugumo strategija prasideda grėsmingu pareiškimu, kad „Amerika kariauja“. Tai liudija apie galimybę užkrėsti Aljansą tam tikru strateginės šizofrenijos laipsniu, o tai ir nesveika, ir nepagrįsta.
Hvis NATO håper på å håndtere terrorisme og WMD-spredning, vil timingen og legitimiteten ved bruk militær makt være en avgjørende faktor som de allierte må være enige om. Som et blikk på noen viktige, strategiske dokumenter imidlertid viser, gjelder ikke dette i dag. EUs sikkerhetsstrategi fra 2003 åpner med den optimistiske observasjon om at ”Europa har aldri vært så velstående, så sikkert, eller så fritt”, selv om USAs sikkerhetsstrategi fra 2006 åpner med den illevarslende erklæringen om at ”Amerika er i krig”. Dette viser muligheten for å infisere Alliansen med et nivå av strategisk schizofreni som er usunn og uholdbar.
Jeżeli NATO aspiruje do mierzenia się z terroryzmem i proliferacją broni masowego rażenia, odpowiednie wymierzenie w czasie i legitymizacja użycia siły wojskowej będą kluczową kwestią, z którą państwa członkowskie muszą się bezpośrednio zmierzyć. Jednak, jedno spojrzenie na niektóre podstawowe dokumenty strategiczne wystarczy, aby się przekonać, że nie mamy z tym obecnie do czynienia. Strategia bezpieczeństwa UE z 2003 roku rozpoczyna się od w pełni optymistycznego spostrzeżenia, że „Europa nigdy jeszcze nie była tak prosperująca, bezpieczna i wolna”, a Strategia bezpieczeństwa USA z 2006 roku rozpoczyna się od złowieszczego stwierdzenia, że „Ameryka jest w stanie wojny.” To świadczy o możliwości zarażenia Sojuszu pewną schizofrenią strategiczną, która jest niezdrowa i niemożliwa do utrzymania.
Если НАТО претендует на то, чтобы заняться проблемой терроризма и распространения ОМУ, своевременность и законность применения военной силы будет главным вопросом, по которому страны-члены должны достичь полного согласия. Но если взглянуть на основные стратегические документы, то заметно, что сегодня мы далеки от полного согласия. Стратегия безопасности ЕС 2003 года начинается с оптимистического наблюдения, что «Европа никогда не знала такого процветания, безопасности и свободы», тогда как Стратегия безопасности США 2006 года начинается со зловещего утверждения: «Америка находится в состоянии войны». Это свидетельствует о том, что Альянс может заболеть стратегической шизофренией, что пагубно для здоровья и невыносимо.
Ak má NATO ambíciu čeliť terorizmu a proliferácii zbraní hromadného ničenia, časový plán a legitimita vojenského zásahu sú kľúčovými bodmi, na ktorých sa spojenci budú musieť zhodnúť. Ako však vyplýva z niektorých základných strategických dokumentov, žiadna zhoda v Súčasnej dobe neexistuje. Zatiaľ čo Bezpečnostná stratégia EU z roku 2003 začína optimistickým zistením, že “Európa nikdy nebola tak prosperujúca, bezpečná a slobodná”, Bezpečnostnú stratégiu USA z roku 2006 uvádza zlovestne prehlásenie, že “Amerika je vo vojne.” Tento rozdiel dokazuje, že Aliancii hrozí nebezpečenstvo nákazy určitým stupňom nezdravej a neudržateľnej strategickej schizofrénie.
Če se Nato namerava spopasti s terorizmom in širjenjem orožja za množično uničevanje, bosta časovno načrtovanje in legitimnost uporabe vojaške sile ključni vprašanji, o katerih se morajo zaveznice popolnoma strinjati. Pogled v nekatere osrednje strateške dokumente razkriva, da to danes ne drži. Varnostna strategija EU iz leta 2003 se začne z zanesenjaško ugotovitvijo, da “Evropa še nikoli ni uživala take blaginje, varnosti in svobode”. Varnostna strategija ZDA iz leta 2006 pa se začne z zloveščo izjavo, da je "Amerika v vojni." To priča o možnosti, da se bo zavezništvo okužilo z nezdravo in nevzdržno mero strateške shizofrenije.
Eğer NATO terörizm ve KİS’lerin yayılması ile başa çıkmak istiyorsa askeri kuvvet kullanımının zamanlaması ve meşruiyeti müttefiklerin aynı fikirde olmak zorunda oldukları temel konu olacaktır. Ancak bazı temel stratejik belgelere bakıldığında görüleceği gibi, bugün durum böyle değildir. Avrupa Birliği’nin 2003 Güvenlik Stratejisi gayet iyimser bir gözlemle başlar: “Avrupa hiçbir zaman bu kadar müreffeh, bu kadar güvenli ve bu kadar özgür olmamıştır.” ABD’nin 2006 Güvenlik Stratejisi ise kaygı verici bir cümleyle başlamaktadır: “Amerika savaştadır.” Bu da İttifak’ın sağlıksız ve savunulamaz bir stratejik şizofreniye kapılma olasılığına işaret etmektedir.
Ja NATO vēlas tikt galā ar terorismu un MII izplatīšanu, militārā spēka izmantošanas laiks un likumība būs svarīgākais jautājums, par kuru nāksies vienoties sabiedrotajiem. Bet, ieskatoties galvenajos stratēģiskajos dokumentos, mēs redzam, ka šāda vienprātība šodien nepastāv. ES 2003.gada Drošības stratēģija sākas ar optimistisku frāzi, ka „Eiropa nekad nav bijusi tik bagāta, tik droša un tik brīva,” kamēr 2006.gada ASV Drošības stratēģija iesākas ar draudīgu secinājumu, ka „Amerika ir kara stāvoklī”. Tas pierāda iespējamību, ka alianse varētu tikt inficēta ar zināma līmeņa stratēģisko šizofrēniju, kas ir neveselīga un nepārliecinoša.
  Revista NATO - Noi amen...  
„Noi am avut ghinion astăzi, dar nu uita că noi trebuie să avem noroc doar o singură dată.
« Aujourd’hui nous n’avons pas eu de chance, mais rappelez-vous que nous ne devrons avoir de la chance qu’une seule fois.
"Heute hatten wir kein Glück, aber denkt daran: Wir müssen nur einmal Glück haben.
"Hoy no tuvimos suerte, pero recuerden que sólo necesitamos tenerla una vez.
“Oggi siamo stati sfortunati, ma ricordate che ci basta essere fortunati una sola volta.
"Hoje não tivemos sorte, mas lembrem-se: só temos de ter sorte uma vez.
" Vandaag hadden we pech, maar vergeet niet dat we maar een keer geluk hoeven te hebben.
"Nechceme být šachovou figurkou ve hře někoho cizího,
„Täna meil ei vedanud, kuid pidage meeles, et meil peab vedama vaid üks kord.
,,Í dag vorum við óheppnir, en munið að við þurfum aðeins að hafa heppnina með okkur einu sinni.
"I dag lyktes vi ikke, men husk at vi bare trenger å lykkes en gang.
„Dzisiaj nam się nie udało, ale pamiętajcie, że wystarczy, aby nam szczęście dopisało raz.
«Сегодня нам не повезло, но помните, нам должно повезти лишь однажды.
“Nechceme byť šachovou figúrkou v hre niekoho cudizeho,
»Danes nismo imeli sreče, a vedite – mi bomo morali imeti srečo samo enkrat.
"Bugün şansımız yaver gitmedi, ama şansımız bir kere tutsa yeter.
  De la AMF la NRF  
Mediul de internaţional de securitate incert al zilei de astăzi solicită o atenţie reînnoită pentru rolul forţelor de reacţie rapidă, în încercarea de a proteja interesele fundamentale de securitate ale NATO.
Today’s uncertain international security environment has prompted renewed attention on the roles which rapid reaction forces play in protecting core NATO security interests. Diego Ruiz Palmer outlines how these forces have developed.
L’incertitude qui marque aujourd’hui l’environnement de sécurité mondial a suscité un regain d’attention à l’égard du rôle que jouent les forces de réaction rapide pour protéger les intérêts sécuritaires essentiels de l’OTAN. Diego Ruiz Palmer décrit ici l'évolution de ces forces.
Das unsichere internationale Sicherheitsumfeld unserer Tage hat dazu geführt, dass den Aufgaben, die die schnellen Eingreiftruppen beim Schutz zentraler Sicherheitsinteressen der NATO spielen sollen, wieder mehr Aufmerksamkeit geschenkt wird. Diego Ruiz Palmer beschreibt die Entwicklung dieser Truppen.
El incierto entorno de seguridad internacional actual ha atraído una renovada atención hacia el papel de las fuerzas de reacción rápida a la hora de proteger los intereses de seguridad esenciales de la OTAN. Diego Ruiz Palmer describe el desarrollo de esas fuerzas.
L’incertezza che caratterizza oggi il contesto di sicurezza internazionale ha stimolato una rinnovata attenzione sui ruoli che delle forze di reazione rapida svolgono nel proteggere i fondamentali interessi di sicurezza della NATO. Diego Ruiz Palmer ripercorre lo sviluppo di queste forze.
O ambiente de segurança internacional incerto dos dias de hoje voltou a chamar a atenção para o papel desempenhado pelas forças de reacção rápida, na protecção dos interesses de segurança fundamentais da NATO. Diego Ruiz Palmer descreve o modo como estas forças têm evoluído.
بسبب الغموض الذي يكتنف البيئة الأمنية الدولية الراهنة، تجدّد الاهتمام بأدوار قوّات الردّ السريع لحلف الناتو في حماية مصالحه الأمنية الرئيسية. هنا، يلخّص لنا دييغو ريويث پالمَر كيف تطوّرت هذه القوات.
De onzekere internationale veiligheidsomgeving van vandaag heeft geleid tot hernieuwde aandacht voor de taken die de snelle reactietroepen vervullen in de bescherming van de NAVO-kerndoelen op het terrein van de veiligheid. Diego Ruiz Palmer beschrijft hoe deze troepen zich hebben ontwikkeld.
Неопределеността, която характеризира международния контекст в областта на сигурността отново привлича вниманието към ролята на силите за бързо реагиране за защита на стратегически важните интереси на НАТО. Диего Руиз Палмър описва процеса на развитие на тези формирования.
Vzhledem k dnešnímu nejistému bezpečnostnímu prostředí ve světě se pozornost opět zaměřila na úlohu útvarů rychlé reakce, jejichž účelem je ochrana základních bezpečnostních zájmů členských zemí Aliance. Diego Ruiz Palmer naznačuje, jak se tyto útvary vyvíjely.
Praegune ebakindel rahvusvaheline julgeolekukeskkond on uuesti tähelepanu keskmesse tõstnud küsimuse, mis rolli mängivad kiirreageerimisjõud NATO julgeolekuhuvide kaitsel. Diego Ruiz Palmer kirjutab sellest, kuidas neid jõude on arendatud.
A mai bizonytalan biztonsági környezet hatására ismét a figyelem középpontjába került a gyorsreagálású erők szerepe a NATO alapvető biztonsági érdekeinek megvédésében. Diego Ruiz Palmer, ezen erők fejlődését vizsgálja.
Hið válynda alþjóðlega öryggisumhverfi samtímans hefur leitt til aukinnar áherslu á þau hlutverk sem hraðsveitir gætu leikið við að gæta lykilöryggishagsmuna NATO. Diego Ruiz Palmer gerir grein fyrir þróun þessara sveita.
Neaiški nūdienos tarptautinė saugumo aplinka paskatino vėl atkreipti dėmesį į tą vaidmenį, kurį atlieka greitojo reagavimo pajėgos, gindamos esminius NATO saugumo interesus. Diegas Ruizas Palmeris pasakoja, kaip formavosi šios pajėgos.
Dagens usikre, internasjonale sikkerhetsmiljø har tvunget frem fornyet oppmerksomhet på de rollene som raske reaksjonsstyrker spiller for å beskytte NATOs grunnleggende sikkerhetsinteresser. Diego Ruiz Palmer skisserer hvordan disse styrkene har utviklet seg.
Współczesna niepewna sytuacja bezpieczeństwa pilnie, ponownie zwróciła uwagę na zadania, które miałyby spełniać siły szybkiego reagowania w ochranianiu kluczowych interesów bezpieczeństwa NATO. Diego Ruiz Palmer przedstawia, jak ewoluowały te formacje zbrojne.
В связи с ненадежной обстановкой сегодня возобновился интерес к роли сил быстрого реагирования, отстаивающих основные интересы НАТО в сфере безопасности. Диего Руис Палмер рассказывает о том, как развивались эти силы.
Vzhľadom k dnešnému neistému bezpečnostnému prostrediu vo svete sa pozornosť opäť zamerala na úlohu síl rýchlej reakcie, ktorých účelom je ochrana základných bezpečnostných záujmov členských krajín Aliancie. Diego Ruiz Palmer vysvetľuje, ako sa tieto Sily vyvíjali.
Današnje negotovo mednarodno varnostno okolje je znova vzbudilo pozornost za vlogo sil za hitro posredovanje pri ohranjanju Natovih temeljnih varnostnih interesov. Diego Ruiz Palmer opisuje, kako je potekal razvoj teh sil.
Bugünün uluslararası güvenlik ortamındaki belirsizlik dikkatleri yeniden çevik mukabele kuvvetlerinin NATO’nun temel güvenlik çıkarlarının korunmasında oynadıkları role çekti. Diego A. Ruiz Palmer bu kuvvetlerin nasıl geliştiğini anlatıyor.
Šodienas neskaidrā starptautiskā drošības vide ir likusi atkal pievērst uzmanību tām lomām, ko spēlē ātrās reaģēšanas spēki, aizsargājot svarīgākās NATO drošības intereses. Diego Ruizs Palmers stāsta par to, kā ir attīstījušies šie spēki.
  Nato Review  
Comparând situaţia de astăzi cu cea de acum trei ani, nu văd nici o schimbare în popularitatea de care se bucură KFOR şi nici nu întrevăd posibilitatea producerii vreunei schimbări atâta vreme cât vom continua să ne facem bine datoria.
If I compare the situation today with that of three years ago, I don't see any change in KFOR's popularity and I don't foresee any change as long as we continue to perform well. A final political solution for Kosovo would probably make my job easier. But we all have to respect the fact that this is a process that will inevitably take time, since it is extremely difficult to resolve the multitude of problems related to Kosovo. I tell my men that our task is to work to create a safe and secure environment and hope that this will help bring about a political solution.
Si je compare la situation actuelle avec celle d'il y a trois ans, je ne constate aucune différence dans la popularité de la KFOR et je ne prévois aucun changement aussi longtemps que nous continuerons à nous acquitter correctement de notre mission. Une solution politique finale pour le Kosovo faciliterait probablement mon travail. Toutefois, nous devons tous respecter le fait qu'il s'agit-là d'un processus qui exigera inévitablement du temps, car il est extrêmement difficile de résoudre la multitude de problèmes liés au Kosovo. Je dis à mes hommes que leur tâche consiste à travailler pour créer un environnement sûr et j'espère que cela contribuera à générer une solution.
Wenn ich die heutige Lage mit der Situation vergleiche, die vor vier Jahren herrschte, so kann ich keine Veränderung hinsichtlich der Popularität der KFOR erkennen, und solange wir weiterhin gute Arbeit leisten, sind für mich auch keinerlei Veränderungen absehbar. Eine endgültige politische Lösung für das Kosovo würde mir meine Arbeit wahrscheinlich erleichtern, aber wir müssen alle einsehen, dass es sich hier um einen Prozess handelt, der unweigerlich einige Zeit beanspruchen wird, da es äußerst schwierig ist, die Vielzahl der Probleme im Zusammenhang mit dem Kosovo zu lösen. Ich sage meinen Leuten, dass unsere Aufgabe darin besteht, auf ein sicheres Umfeld hinzuarbeiten, und ich hoffe, dass wir damit zur Herbeiführung einer politischen Lösung beitragen.
Si se compara la situación actual con la de hace tres años no veo ningún cambio en la popularidad de la KFOR y no creo que se produzca ninguno mientras hagamos bien nuestro trabajo. Probablemente una solución política definitiva para Kosovo facilitaría nuestra tarea, pero tenemos que aceptar el hecho de que se trata de un proceso que llevará mucho tiempo por la enorme dificultad que conlleva resolver gran cantidad de problemas. Yo les digo a mis soldados que nuestra misión consiste en trabajar para conseguir un entorno seguro y estable con la esperanza de que ello ayude a conseguir una solución política.
Se comparo la situazione odierna con quella di tre anni fa, non vedo alcun cambiamento nella popolarità di KFOR e non prevedo alcun cambiamento fintanto che continueremo a far bene. Una soluzione politica definitiva per il Kosovo renderebbe probabilmente più facile il mio lavoro. Ma noi tutti dobbiamo prendere atto che questo è un processo che richiederà inevitabilmente del tempo, dato che è estremamente difficile risolvere le numerose questioni relative al Kosovo. Ai miei uomini dico che il nostro compito è quello di operare per creare un contesto sicuro e stabile e spero che ciò consentirà di giungere ad una soluzione politica.
Comparando a situação actual com a de há três anos atrás, não vejo qualquer mudança na popularidade da KFOR e não prevejo qualquer mudança desde que continuemos a cumprir bem a nossa missão. Uma solução política final para o Kosovo tornaria provavelmente mais fácil a minha tarefa. Mas temos todos que respeitar o facto de que se trata de um processo que inevitavelmente demorará algum tempo pois é extremamente difícil resolver a imensidão de problemas relacionados com o Kosovo. Digo aos meus homens que a nossa tarefa é procurar criar um ambiente seguro e fiável e espero que isto ajude a conseguir uma solução política.
Εάν συγκρίνω την σημερινή κατάσταση με αυτήν πριν από τρία χρόνια, δεν βλέπω καμία αλλαγή στη δημοτικότητα της KFOR και δεν προβλέπω καμία αλλαγή από την στιγμή που συνεχίζουμε να κάνουμε καλά τη δουλειά μας. Μια οριστική πολιτική λύση για το Κοσσυφοπέδιο πιθανά θα έκανε τη δουλειά μου πιο εύκολη. Όμως, όλοι πρέπει να σεβαστούμε το γεγονός ότι αυτή είναι μια διαδικασία η οποία αναπόφευκτα θα χρειαστεί χρόνο, καθώς είναι εξαιρετικά δύσκολο να επιλυθεί το πλήθος των προβλημάτων που σχετίζεται με το Κοσσυφοπέδιο. Λεω στους άνδρες μου ότι το καθήκον μας είναι να εργαζόμαστε για να δημιουργήσουμε ένα ασφαλές και σταθερό περιβάλλον και ελπίζω ότι αυτό θα βοηθήσει στο να εξευρεθεί μια πολιτική λύση.
При сравнението на днешната ситуация с тази отпреди три години не виждам никаква промяна в популярността на КЕЙФОР и не очаквам промяна дотогава, докато се справяме успешно. Едно окончателно политическо решение за Косово вероятно би улеснило задачата ми. Но ние трябва да отчитаме факта, че това неизбежно ще бъде дълъг процес, тъй като е изключително трудно да се реши възелът от проблеми, свързани с Косово. Казвам на хората си, че задачата ни е да се стремим да създадем максимално безопасна и сигурна среда и се надявам, че това ще допринесе за намиране на политическо решение.
Porovnám-li dnešní situaci se situací před třemi roky, nevidím v popularitě KFOR žádnou změnu, a dokud budeme dosahovat dobrých výsledků, žádnou změnu v tomto ohledu neočekávám. Konečné politické řešení pro Kosovo by mi patrně usnadnilo práci. Všichni ale musíme respektovat skutečnost, že se jedná o proces, jež si nezbytně vyžádá čas, jelikož najít řešení pro množství problémů, které s Kosovem souvisejí, je nesmírně obtížné. Svým mužům říkám, že naším úkolem je vytvořit bezpečné a spolehlivé prostředí a doufat, že to pomůže k dosažení politického řešení.
Hvis jeg sammenligner situationen i dag med den for tre år siden, kan jeg ikke se, der er sket ændringer i KFOR's popularitet, og jeg kan ikke se, at det vil ændre sig, så længe vi fortsætter med at udføre vores arbejde ordentligt. Hvis der var en endelig løsning for Kosovo, ville det sikkert gøre mit arbejde lettere. Men vi må alle respektere, at dette er en proces, som uundgåeligt vil tage tid, siden det er ekstremt svært at løse de mange problemer, som har med Kosovo at gøre. Jeg fortæller mit mandskab, at vores opgave er at arbejde for at skabe et trygt og sikkert miljø og håber, at det vil bidrage til at skabe en politisk løsning.
Võrreldes praegust situatsiooni kolme aasta taguse olukorraga, ei näe ma mingit muutust KFORi populaarsuses. Kuni me hästi hakkama saame, ei ole muutusi ka ette näha. Lõplik poliitiline lahendus Kosovos muudaks minu töö tõenäoliselt kergemaks. Samas tuleb kõigil aru saada, et see protsess võtab paratamatult aega, kuna Kosovo arvukate probleemide lahendamine on ülimalt keeruline. Oma meestele ütlen, et meie ülesanne on töötada turvalise keskkonna nimel ning loota, et see toob kaasa ka poliitilise lahenduse.
Ha a mai helyzetet összehasonlítom a három évvel ezelőttivel, akkor nem látok semmilyen változást a KFOR népszerűségében, és nem is jósolok bármilyen változást mindaddig, amíg továbbra is jól végezzük a dolgunkat. Egy végső politikai megoldás Koszovó számára valószínűleg megkönnyítené a dolgomat. De mindnyájunknak tiszteletben kell tartanunk azt a tényt, hogy ez a folyamat elkerülhetetlenül időigényes, mivel rendkívül nehéz megoldani a Koszovóval kapcsolatos problémák sokaságát. Az embereimnek azt szoktam mondani, hogy feladatunk egy biztonságos környezet létrehozása, és remélem, hogy ez elősegíti egy politikai megoldás kialakítását.
Ef ég ber saman ástandið í dag og fyrir þremur árum sé ég engar breytingar á vinsældum friðargæsluliðsins og ég á ekki von á neinum breytingum meðan við höldum áfram að standa okkur. Endanleg lausn á stjórnmálaástandinu í Kosovo mundi líklega einfalda mér störfin. En við verðum öll að virða þá staðreynd að þetta ferli á óhjákvæmilega eftir að taka tíma, því að það er einstaklega erfitt að greiða úr þeirri mergð vandamála sem tengjast Kosovo. Ég segi mönnum mínum að verkefni okkar sé að vinna að því að skapa öruggt og traust umhverfi og vona að það hjálpi til þess að pólitísk lausn finnist.
Palyginęs šių dienų situaciją su ta, kuri buvo prieš trejus metus, nepastebiu, kad būtų kitęs palankus požiūris į KFOR, ir nemanau, kad kas nors keistųsi, jei mes ir toliau dirbsime gerai. Visiškai išsprendus Kosovo politinę situaciją, mūsų darbas palengvėtų. Tačiau turime pripažinti, kad šiam procesui neišvengiamai reikia laiko, kadangi išspręsti visas su Kosovu susijusias problemas yra labai sunku. Savo vyrams sakau, kad mūsų užduotis – dirbti taip, kad būtų sukurta saugi ir nekelianti grėsmės aplinka. Aš tikiu, kad tai padės greičiau rasti ir politinį sprendimą.
Hvis jeg sammenlikner situasjonen i dag med den for tre år siden, ser jeg ingen endring i KFORs popularitet, og jeg ser heller ikke for meg noen endring så lenge vi fortsetter å gjøre en god jobb. En endelig, politisk løsning for Kosovo ville trolig gjøre min jobb lettere. Vi må imidlertid alle respektere det faktum at dette er en prosess om nødvendigvis vil ta tid, siden det er ekstremt vanskelig å løse mangfoldet av problemer knyttet til Kosovo. Jeg sier til mine menn at vår oppgave er å arbeide for å skape et trygt og sikkert miljø og håper at dette vil bidra til å få til en politisk løsning.
Porównując obecną sytuację do stanu sprzed 3 lat, nie widzę żadnych zmian w powszechnym nastawieniu wobec KFOR i nie przewiduję takiej zmiany tak długo, jak będziemy dobrze wypełniać zadania. Ostateczne rozwiązanie polityczne dla Kosowa prawdopodobnie ułatwiłoby mi pracę. Jednak wszyscy musimy liczyć się z tym, że ten proces z pewnością wymaga czasu, jako że niezwykle trudno jest rozwiązać liczne problemy związane z Kosowem. Mówię swoim ludziom, że naszym zadaniem jest pracować nad zapewnieniem bezpiecznych i pewnych warunków, w nadziei, że to pomoże doprowadzić do politycznego rozwiązania.
Если сравнивать современное положение с тем, что было три года назад, я не заметил каких-нибудь изменений в положительном отношении к КФОР, и не предвижу никаких изменений, если мы и далее будем хорошо справляться со своими задачами. Окончательное политическое решение по Косово, вероятно, облегчило бы мою работу. Но все мы должны учитывать тот факт, что это процесс, неизбежно требующий времени, так как чрезвычайно трудно решить множество проблем, связанных с Косово. Я говорю своим солдатам, что наша задача состоит в том, чтобы трудиться и создавать обстановку безопасности в надежде, что это поможет в достижении политического решения.
Ak porovnám dnešnú situáciu so situáciou spred troch rokov, žiadne zmeny v obľúbenosti síl KFOR nevidím a ani žiadne nepredpokladám, pokiaľ budeme svoju prácu vykonávať dobre. Konečné politické riešenie situácie v Kosove by pravdepodobne uľahčilo prácu aj mne. Musíme však všetci rešpektovať skutočnosť, že ide o proces, ktorý si nevyhnutne vyžiada svoj čas, pretože je nesmierne ťažké vyriešiť obrovské množstvo problémov, ktoré s Kosovom súvisia. Svojim mužom vždy vravím, že našou úlohou je vytvoriť bezpečné prostredie a dúfať, že to pomôže dospieť k politickému riešeniu. .
Če primerjam današnji položaj s položajem pred tremi leti, ne vidim nobenih sprememb v Kforjevi priljubljenosti in tudi ne pričakujem nikakršnih sprememb, vse dokler bomo pri svojem delu uspešni. Dokončna politična rešitev kosovskega vprašanja bi mi verjetno olajšala delo. Vendar pa moramo vsi spoštovati dejstvo, da gre za proces, ki bo v vsakem primeru trajal nekaj časa, saj je izredno težko rešiti celo vrsto problemov, ki se navezujejo na Kosovo. Svojim vojakom vedno pravim, da je naša naloga ustvarjati varno okolje v upanju, da bo to pripomoglo k politični rešitvi.
Bugünkü durumu üç yıl öncesi ile karşılaştırdığımda KFOR'un popülerliği açısından bir fark göremiyorum. İyi iş yapmaya devam ettiğimiz sürece de bir değişiklik olacağını sanmıyorum. Kosova açısından sonunda siyasi çözüm bulunması benim işimi kolaylaştıracaktır. Ancak hepimiz bunun uzun zaman alacak bir süreç olduğunu kabul etmek zorundayız, çünkü Kosova ile ilgili çok sayıdaki sorunun çözümlenmesi son derece zor. Adamlarıma görevimizin güvenli bir ortam yaratmak olduğunu söylüyorum ve bunun siyasi çözümü beraberinde getireceğini umuyorum.
Ja salīdzinu situāciju šodien un stāvokli trīs gadus atpakaļ, tad neredzu nekādas pārmaiņas KFOR popularitātē, kā arī neparedzu, ka tādas būs tikmēr, kamēr mēs tiekam galā ar savu uzdevumu. Galīgais politiskais atrisinājums Kosovā, droši vien, atvieglotu manu darbu. Tomēr mums visiem ir jārespektē fakts, ka tas ir process, kas neapšaubāmi prasīs laiku, jo ir ārkārtīgi grūti atrisināt visas tās samilzušās problēmas, kas ir saistītas ar Kosovu. Es saku saviem vīriem, ka mūsu uzdevums ir radīt drošu un neapdraudētu vidi un ceru, kas tas palīdzēs rast politisko risinājumu.
Якщо порівнювати поточну ситуацію з тим, що було три роки тому, я не помічаю ніяких змін у ставленні населення до КФОР і не прогнозую ніяких змін доки ми будемо добре виконувати свою справу. Остаточне політичне розв’язання проблеми Косова, очевидно, полегшить мою працю. Але ми усі маємо миритись з тим, що цей процес потребує часу, тому що розв’язати численні проблеми Косова надзвичайно складно. Я кажу своїм людям про те, що нашим завданням є створювати безпечне середовище, і сподіватись, що це наблизить політичне розв'язання.
  NATO Review - Bucureşti...  
Trebuie să fie asumat un angajament pentru transformarea NATO într-o adevărată organizaţie politică funcţională, pregătită să discute provocările strategice cheie cu care se confruntă Alianţa. Faptul că acest lucru nu se întâmplă astăzi explică percepţiile divergente în privinţa ameninţărilor, care fac acţiunea colectivă a NATO problematică.
The current ostrich-reflex, with the head in the sand in the hope that the problem will go away, will no longer do. A commitment must be made to turn NATO into a true, functioning political organisation, prepared to debate key strategic challenges facing the Alliance. That this is not happening today explains the diverging threat perceptions which make collective NATO-action problematic. The North Atlantic Council (NAC), NATO’s key political governing body, now focuses its deliberations largely on the Alliance’s on-going operations, with too little time spent on potential crises lurking over the horizon. A new strategic concept should bring an end to this imbalance, for example by changing procedures for agenda-setting within the NAC.
Le réflexe de l’autruche actuel – se mettre la tête dans le sable dans l’espoir que le problème disparaîtra - ne sera plus une solution. L’engagement doit être pris de faire de l’OTAN une véritable organisation politique qui fonctionne et qui est prête à débattre des grands défis stratégiques qui l’attendent. Le fait que ce n’est pas le cas aujourd’hui explique les différences de perception de la menace qui rendent problématique une action collective de l’Alliance. Actuellement le Conseil de l’Atlantique Nord, principale instance de décision politique de l’OTAN, concentre essentiellement ses délibérations sur les opérations de l’Alliance qui sont en cours, et consacre trop peu de temps à l’examen des crises potentielles qui se profilent à l’horizon. Un nouveau concept stratégique devrait mettre un terme à ce déséquilibre, par exemple en modifiant les procédures d’établissement des ordres du jour au sein du Conseil.
Die NATO kann nicht mehr länger den Kopf in den Sand stecken. Sie muss sich entschieden zu einer echten, funktionierenden politischen Organisation entwickeln, die dazu bereit ist, die imminenten strategischen Herausforderungen der Allianz anzugehen. Dass dem noch nicht so ist, erklärt die unterschiedlichen Auffassungen der derzeitigen Bedrohung, die jede gemeinsame NATO-Aktion erschweren. Der Nordatlantikrat (NAC), das wichtigste politischen Führungsgremium der NATO, konzentriert sich in seinen Debatten auf die laufenden Einsätze der Allianz, ohne jedoch allzu viel Aufmerksamkeit potentiellen Krisen zu widmen. Ein neues Strategiekonzept dürfte diese Schieflage wieder richten, zum Beispiel durch andere Verfahren bei der Tagesordnungsplanung für den Nordatlantikrat.
La actual postura del avestruz, escondiendo la cabeza en la arena a la espera de que desaparezcan nuestros problemas, no puede prolongarse por más tiempo. Hay que comprometerse a convertir a la OTAN en una verdadera organización política funcional, preparada para debatir los retos estratégicos fundamentales a los que debe enfrentarse. El que esto no sea lo que ocurre en la actualidad explica las divergentes percepciones respecto a las amenazas que dificultan la acción conjunta de la OTAN. El Consejo del Atlántico Norte (NAC), principal organismo político de la Alianza, ocupa la mayor parte de sus deliberaciones actuales en las operaciones que se están llevando a cabo, dedicando muy poco tiempo a las posibles crisis que se ciernen sobre el horizonte. Un nuevo concepto estratégico pondría fin a este desequilibrio cambiando, por ejemplo, los procedimientos para fijar el orden del día del NAC.
L’attuale modo di reagire come uno struzzo, con la testa nella sabbia nella speranza che il problema scompaia, non funzionerà. Occorre impegnarsi a trasformare la NATO in una vera, funzionante organizzazione politica, pronta a discutere le fondamentali sfide strategiche che l'Alleanza ha di fronte. Il fatto che ciò oggi non accada, spiega le divergenti percezioni della minaccia che rendono problematica l’azione collettiva della NATO. Attualmente, il Consiglio Nord Atlantico (NAC), il principale organo politico di governo della NATO, concentra essenzialmente le sue deliberazioni sulle operazioni in corso dell’Alleanza, dedicando troppo poco tempo alle possibili crisi che aleggiano all'orizzonte. Un nuovo concetto strategico dovrebbe mettere fine a questo squilibrio, per esempio, modificando le procedure circa l’ordine del giorno in seno al NAC.
O actual reflexo de avestruz, com a cabeça enterrada na areia, na esperança de que o problema desapareça, não pode continuar. É necessário que se assuma o compromisso de tornar a NATO uma verdadeira organização política que funcione, preparada para debater os principais desafios estratégicos enfrentados pela Aliança. O facto de isto não ser uma realidade hoje em dia explica as percepções divergentes das ameaças, que tornam problemática a acção colectiva da NATO. As deliberações do Conselho do Atlântico Norte (NAC), o principal órgão de governação política da NATO, debruçam-se fundamentalmente, hoje em dia, sobre as operações em curso da Aliança, dedicando muito pouco tempo às potenciais crises que pairam no horizonte. Um novo conceito estratégico deveria pôr fim a este desequilíbrio, através, por exemplo, de uma mudança de procedimentos relativamente ao estabelecimento da ordem de trabalhos no NAC.
إن الاستراتيجيّة الحالية أشبه بدمل الرأس في الرمال على أمل أن تنتهي المشكلة، كما تفعل النعامة، ولا بد من تغييرها. لذا، يتعيّن الإلتزام بتحويل حلف الناتو إلى منظمة سياسية حقيقية فاعلة مستعدّة لمناقشة التحديات الاستراتيجية الرئيسية التي يواجهها الحلف. فغياب هذا التوجه داخل المنظمة حالياً يفسّر استشعارات التهديد المتباينة التي تجعل العمل الجماعي للحلف إشكالية معقدّة. أما مجلس شمالي الأطلسي، وهو الهيئة السياسية الرئيسية التي تدير حلف الناتو، فقد دأب على تكريس جلّ مداولاته لعمليات الحلف الجارية ولا يخصص إلا القليل من وقته للأزمات المحتملة التي تلوح في الأفق. لذا، يتعيّن على المفهوم الاستراتيجي الجديد أن يضع حدّاً لهذا الخلل؛ على سبيل المثال، من خلال تغيير الإجراءات التي يتّبعها مجلس شمالي الأطلسي لصياغة أجنداته.
De huidige struisvogelreactie, van de kop in het zand steken in de hoop dat het probleem vanzelf weggaat, is niet goed genoeg. Er moet een besluit worden genomen om van de NAVO een werkelijk goedfunctionerende, politieke organisatie te maken, die bereid is het debat aan te gaan over de belangrijkste strategische problemen waarmee het Bondgenootschap te kampen heeft. Dat dit nu niet gebeurt, verklaart de uiteenlopende dreigingspercepties die collectieve actie door de NAVO problematisch maken. Het overleg in de Noord-Atlantische Raad (NAR), het belangrijkste politieke bestuursorgaan van de NAVO, gaat vooral over de reeds lopende operaties van het Bondgenootschap, en er wordt te weinig tijd besteed aan de potentiële crises die net achter de horizon dreigen. Een nieuw strategisch concept zou een einde moeten maken aan dit gebrek aan evenwicht, bijvoorbeeld door de procedures voor het vaststellen van de NAR- agenda te veranderen.
Сегашният рефлекс на щрауса да се заравя главата в пясъка, докато отмине проблемът, не може да продължава. Държавите-членки трябва да се ангажират да превърнат НАТО в истинска функционираща политическа организация, готова да обсъжда основните стратегически предизвикателства. Фактът, че това още не е направено, обяснява различните възприятия за заплаха, които правят проблематични колективните действия на НАТО. Северноатлантическият съвет, основният ръководен политически орган на НАТО, днес нашироко обсъжда текущите операции на организацията и отделя твърде малко време за задаващите се на хоризонта заплахи. Една нова стратегическа концепция ще сложи край на този дисбаланс, ако например промени процедурите за определяне на програмата в Северноатлантическия съвет.
Do budoucna nebude stačit pštrosí reflex, tedy hlava zabořená v písku, v naději, že problémy zmizí. Spojenci se musejí zavázat, že NATO přemění ve skutečnou, funkční politickou organizaci, připravenou zabývat se klíčovými strategickými úkoly. Fakt, že tomu tak dnes není, lze vysvětlit rozdílným vnímáním hrozeb, které činí kolektivní akce NATO problematickými. Severoatlantická rada (NAC), klíčový řídící orgán NATO, se na svých současných poradách orientuje do značné míry na probíhající operace Aliance a příliš málo času věnuje potenciálním krizím, skrytým a číhajícím na obzoru. Nová Strategická koncepce by tuto nerovnováhu měla ukončit, například změnou způsobu určování pořadu jednání NAC.
Praegu valitsev jaanalinnupoliitika, pea liiva alla peitmine lootuses, et probleem kaob iseenesest, enam ei kõlba. Tuleb võtta kohustus muuta NATO tõepoolest toimivaks poliitiliseks organisatsiooniks, mis on valmis väitlema alliansi ees seisvate põhiliste strateegiliste probleemide üle. See, et seda täna ei toimu, seletab lahknevaid ohuhinnanguid, mistõttu kollektiivsete meetmete võtmine on NATOs problemaatiline. NATO põhilise poliitilise juhtorgani Põhja-Atlandi Nõukogu arutelud keskenduvad praegu suurel määral alliansi käimasolevatele operatsioonidele ja liiga vähe aega pühendatakse potentsiaalsetele kriisidele, mis varitsevad silmapiiri taga. Uus strateegiline kontseptsioon peab sellele tasakaalustamatusele lõpu tegema, näiteks muutes Põhja-Atlandi Nõukogu päevakorra koostamise menetlust.
Mára már nem tartható az eddigi struccpolitika, hogy fejünket a homokba dugva abban reménykedünk, hogy a probléma majd elmúlik. Kötelezettséget kell vállalni arra, hogy a NATO-t egy valódi, funkcionáló politikai szervezetté alakítsuk, amely készen áll a Szövetséget érintő kulcsstratégiai kihívásokkal szembe nézni. Az a tény, hogy mindez ma nem történik meg, jó magyarázattal szolgál arra, hogy különböző módon ítélik meg a fenyegetettséget és ez által problematikussá válik a NATO kollektív fellépése. Az Észak-atlanti Tanács (NAC), a NATO legfontosabb politikai, kormányzó testülete, ma nagyobbrészt a szövetség folyamatban lévő műveleteire koncentrál, és kevés időt fordít a horizonton leselkedő, potenciális válságokra. Az új stratégiai koncepció véget vetne ennek az egyensúlyhiányos helyzetnek például azáltal, hogy módosítana az NAC napirendjét meghatározó eljárásokon.
Núverandi strútsviðbrögð, að stinga höfðinu í sandinn og vona að vandamálið hverfi, gengur ekki lengur. Aðildarríkin þurfa að skuldbinda sig til að breyta NATO í raunhæft, starfhæft pólitískt bandalag, sem reiðubúið er að rökræða lykilatriði sem varða varnarstefnu bandalagsins. Það að þetta á sér ekki stað í dag, skýrir hina mismunandi skynjun á aðsteðjandi ógnum sem gera sameiginlegar aðgerðir á vettvangi NATO vandasamar. Atlantshafsráðið (NAC), helsti pólitíski stjórnunarvettvangur NATO, beinir nú sjónum sínum aðallega að núverandi aðgerðum bandalagsins, en það eyðir of litlum tíma í að fylgjast með mögulegum ógnum úti við sjóndeildarhringinn. Ný varnarmálastefna ætti að binda endi á þetta ójafnvægi, til dæmis með því að breyta verklagi við að koma málum á dagskrá hjá Atlantshafsráðinu.
Jau daugiau nebetinka dabartinė stručio reflekso politika – galvą į smėlį, tikintis, kad problema praeis pati. Būtina ryžtis paversti NATO tikra, veiksminga politine organizacija, pasirengusia diskutuoti dėl Aljansui kylančių svarbiausių strateginių iššūkių. Kad šiandien to nėra, parodo skirtingi grėsmės suvokimai, dėl kurių problematiška tikėtis kolektyvinių NATO veiksmų. Šiaurės Atlanto Taryba (ŠAT), pagrindinė NATO politinė valdančioji institucija, daugiausiai dėmesio savo diskusijose skiria operacijoms, kurias šiuo metu vykdo Aljansas, beveik nekreipdama dėmesio į horizonte kylančias galimas krizes. Nauja strateginė koncepcija turėtų padaryti galą šiam disbalansui, pavyzdžiui pakeisdama ŠAT darbotvarkės formavimo procedūrą.
Dagens strutserefleks, med hodet i sanden i håp om at problemet vil forsvinne, holder ikke lenger. En forpliktelse må gjøres for å endre NATO til en ekte, funksjonerende, politisk organisasjon, som er forberedt på å diskutere viktige, strategiske ufordringer som Alliansen møter. At det ikke skjer i dag forklarer de avvikende trusseloppfatningene som gjør en kollektiv NATO-innsats vanskelig. Det nord-atlantiske råd (NAC), NATOs viktigste, politiske styringsorgan, fokuserer nå i stor grad sine diskusjoner på Alliansens pågående operasjoner, mens for lite tid blir brukt på potensielle kriser som lurer over horisonten. Et nytt, strategisk konsept bør få slutt på denne ubalansen, for eksempel ved å endre prosedyrene for å fastsette agendaen innen NAC.
Obecnie stosowana strategia strusia, polegająca na chowaniu głowy w piasek w nadziei, że problem odejdzie, już nie wystarczy. Konieczne jest zobowiązanie się do przekształcenia NATO w funkcjonalną organizację polityczną, przygotowaną do debaty nad kluczowymi wyzwaniami strategicznymi, z którymi mierzy się Sojusz. Fakt, że nie tak dzieje się obecnie wyjaśnia rozbieżne postrzeganie zagrożeń, które stawia współdziałanie NATO pod znakiem zapytania. Rada Północnoatlantycka (NAC) – kluczowy polityczny organ zarządzający NATO – obecnie w dużej mierze skupia się na rozważaniu aktualnych operacji Sojuszu, a mało czasu poświęca potencjalnym kryzysom, które czają się za horyzontem. Nowa koncepcja strategiczna powinna położyć kres tej nierównowadze, na przykład, zmieniając procedurę ustalania programu posiedzeń NAC.
Рефлекторное поведение страуса, зарывающего голову в песок и надеющегося, что проблема исчезнет, больше не поможет. Необходимо взять на себя обязательства и сделать НАТО настоящей функционирующей политическойорганизацией, готовой вести дебаты о ключевых стратегических проблемах, стоящих перед Альянсом. Тот факт, что сегодня этого не происходит, объясняет расхождения в восприятии угрозы, из-за чего НАТО сложно вести коллективные действия. Североатлантический совет – главный политический руководящий орган НАТО – обсуждает теперь в основном текущие операции Альянса, уделяя слишком мало времени потенциальным кризисам, затаившимся на горизонте. Новая стратегическая концепция должна положить конец этой диспропорции, внеся, например, изменения в процесс формирования повестки дня Североатлантического совета.
Do budúcnosti nebude stačiť pštrosí reflex, teda hlava zaborená do piesku v nádeji, že problémy zmiznú. Spojenci sa musia zaviazať, že NATO premenia na skutočnú, funkčnú politickú organizáciu, pripravenú zaoberať sa kľúčovými strategickými úlohami. Fakt, že tomu tak dnes nie je, sa dá vysvetliť rozdielnym vnímaním hrozieb, ktoré činia kolektívne akcie NATO problematickými. Severoatlantická rada (NAC), kľúčový riadiaci orgán NATO, sa na svojich Súčasných poradách orientuje do značnej miery na prebiehajúce operácie Aliancie a príliš málo času venuje potenciálnym krízam, skrytým a číhajúcim na obzore. Nová Strategická koncepcia by túto nerovnováhu mala ukončiť, napríklad zmenou spôsobu určovania poradia jednaní NAC.
Sedanja taktika nojevskega tiščanja glave v pesek v upanju, da bo problem izginil, ne zadostuje več. Prevzeti je treba odgovornost in Nato spremeniti v pravo, funkcionalno politično organizacijo, ki bo pripravljena razpravljati o ključnih strateških izzivih zavezništva. Ker se to danes ne dogaja, prihaja do različnega zaznavanja groženj in otežuje skupno delovanje Nata. Severnoatlantski svet, Natovo ključno politično upravno telo, sedaj svoja razmišljanja v veliki meri usmerja v tekoče zavezniške operacije in premalo pozornosti posveča potencialnim krizam, ki prežijo na obzorju. Nov strateški koncept bi moral odpraviti to neravnotežje, na primer tako, da bi spremenil postopke za določitev prednostnih nalog Severnoatlantskega sveta.
Sorun ortadan kaybolur umuduyla devekuşu gibi kafayı kuma gömme refleksi artık işe yarayamaz. NATO’yu İttifak’ın karşısındaki temel stratejik sorunları tartışmaya hazır, gerçekten işlevsel bir siyasi örgüt haline getirmek için bir taahhütte bulunulmalıdır. Bugün bunun olmaması birbirinden farklı tehdit algılamalarının ortaya çıkmasının ve toplu bir NATO eyleminin sorun haline gelmesinin sebebidir. NATO’nun temel siyasi yönetim organı olan Kuzey Atlantik Konseyi’nin (KAK) müzakereleri bugün genellikle İttifak’ın süregelen operasyonları üzerinde odaklanmakta, ufukta beliren potansiyel krizler üzerinde pek az zaman harcanmaktadır. Yeni bir stratejik kavram, örneğin KAK içinde gündemi belirleme yöntemlerini değiştirerek bu dengesizliğe bir son verebilir.
Esošais strausa efekts slēpt galvu smiltīs cerībā, ka problēma izzudīs pati no sevis, vairs nedarbosies. Ir jāuzņemas saistības, lai pārvērstu NATO par patiesu, funkcionējošu organizāciju, kas ir gatava diskutēt par galvenajiem stratēģiskajiem uzdevumiem, kas aliansei ir jāveic. To, ka tas nenotiek šodien, var izskaidrot ar dažādo draudu uztveri, kas padara kolektīvo NATO rīcību par problemātisku. Ziemeļatlantijas padome (NAC), NATO galvenais politiskais vadošais orgāns, šobrīd pārsvarā fokusējas uz NATO esošo operāciju apspriešanu, tērējot pārāk maz laika potenciālajām krīzēm, kas ir novērojamas pie horizonta. Jaunai stratēģiskai koncepcijai būtu šādam līdzsvara trūkumam jādara gals, piemēram, mainot NAC darbakārtības noteikšanas procedūras.
  Revista NATO - Relaţiil...  
Ambele părţi au sporit cooperarea. Dar, chiar şi la 65 de ani de la discursul lui Churchill din SUA, rămâne întrebarea dacă umbra fostelor lor relaţii nu se întinde încă peste relaţiile lor de astăzi.
Since the end of the Soviet Union, both sides have clearly stated that neither is the other's enemy. Both sides have increased cooperation. But, the question remains, even 65 years after Churchill's speech in the US - does the shadow of their previous relationship still hang over today's?
Depuis la fin de l’Union soviétique, les deux parties ont indiqué clairement qu’elles n’étaient pas ennemies l’une de l’autre. Elles ont accru leur coopération. Mais, même si soixante-cinq années se sont écoulées depuis le discours prononcé par Churchill aux États-Unis, la question subsiste : l’ombre de leur relation passée pèse-t-elle toujours sur elles aujourd’hui ?
Seit dem Ende der Sowjetunion haben beide Seiten eindeutig gesagt, dass keine der anderen Feind ist. Beide Seiten haben ihre Zusammenarbeit intensiviert. Doch auch heute, 65 Jahre nach der Rede Churchills in den USA, stellt sich die Frage: Hängt der Schatten der früheren Beziehungen noch immer über den heutigen Beziehungen?
Desde la desaparición de la Unión Soviética las dos partes han dejado claro que no se consideran enemigas, y han incrementado su cooperación. Pero ahora, 65 años después del discurso de Churchill en EEUU, sigue en pie la pregunta: ¿sigue cerniéndose la sombra de sus antiguas relaciones sobre las actuales?
Dopo la fine dell’Unione Sovietica, entrambe le parti hanno chiaramente affermato che nessuna è nemica dell’altra. Entrambe hanno accresciuto la reciproca cooperazione. Ma, a 65 anni dal discorso di Churchill negli USA, la questione è ancora valida: l’ombra dei loro precedenti rapporti perdura ancor oggi?
Desde o fim da União Soviética, ambas as partes têm declarado que nenhuma é inimiga da outra. Ambas aumentaram a cooperação. Porém, mesmo sessenta e cinco anos depois do discurso de Churchill nos EUA, persiste a pergunta: será que a sombra da sua relação anterior ainda paira sobre a relação de hoje?
Sinds het einde van de Sovjet Unie, hebben beide partijen duidelijk verklaard dat zij niet elkaars vijand zijn. Beide partijen hebben de samenwerking uitgebreid. Maar de vraag blijft, ook nu nog, 65 jaar na Churchill's speech in de VS – of hun vroegere relatie een schaduw werpt over hun relatie van vandaag.
След края на Съветския съюз и двете страни ясно заявиха, че вече не са си врагове. И двете засилиха сътрудничеството. Но 65 години след речта на Чърчил в САЩ все още остават проблеми. Дали сянката на предишните им отношения все още не тегне над тях?
Od rozpadu Sovětského svazu, obě strany daly světu jasně najevo, že již nejsou nepřátelé. Obě strany rozšířily vzájemnou spolupráci. Avšak otázkou zůstává, 65 let po zmíněném projevu Winstona Churchilla, zda stín dřívějších vztahů neleží stále nad současností?
Pärast Nõukogude Liidu lõppu on mõlemad selgelt välja öelnud, et ei pea teist oma vaenlaseks. Mõlemad on oma koostööd tihendanud. Sellegipoolest jääb isegi pärast 65 aastat Churchilli kõnet USAs küsimus, et kas nende minevik ripub ikka veel tänase päeva kohal?
A Szovjetunió felbomlását követően mindkét oldal egyértelművé tette, hogy egyikük sem ellensége a másiknak. Mindkét fél bővítette az együttműködést. A kérdések viszont továbbra is fennállnak, még Churchill amerikai beszéde után 65 esztendővel is – vajon a korábbi viszony árnya még mindig ott lóg a mai kapcsolatok fölött?
Síðan Sovétríkin liðu undir lok hafa báðir aðilar lýst því yfir með skýrum hætti að hinn aðilinn sé ekki álitinn óvinveittur. Báðir aðilar hafa aukið samstarf. En sú spurning er enn til staðar, jafnvel 65 árum eftir ræðu Churchill í Bandaríkjunum - hvort skuggi fyrri tengsla hangi yfir enn þann dag í dag?
Žlugus Sovietų Sąjungai, abi šalys aiškiai pareiškė, kad nėra viena kitos priešės. Abi šalys sustiprino bendradarbiavimą. Tačiau, praėjus net 65 metams po Churchillio kalbos JAV, vis dar išlieka klausimas – ar virš jų netvyro ankstesnių santykių šešėlis?
Siden slutten på Sovjetunionen har begge parter klart erklært at ingen er den andres fiende. Begge parter har øket samarbeidet. Men, spørsmålet gjenstår, selv 65 år etter Churchills tale i USA – henger skyggen av deres tidligere forhold fortsatt over dagens?
Od końca ZSRR obie strony jasno oświadczyły, że żadna z nich nie jest wrogiem drugiej. Obie strony zwiększyły współpracę. Jednak – nawet 65 lat po słynnym przemówieniu Churchilla w USA – pozostaje pytanie, czy wciąż wisi nad nami cień minionych stosunków?
После распада Советского Союза обе стороны четко заявили, что ни одна из них не является врагом другой. Обе стороны расширили сотрудничество. Но вопрос остался, даже по прошествии 65 лет с момента речи Черчилля в США: нависает ли до сих пор тень их прежних отношений над сегодняшними?
Od rozpadu Sovietskeho zväzu, obe strany dali svetu jasne najavo, že už nie sú nepriatelia. Obe strany rozšírili vzájomnú spoluprácu. Avšak 65 rokov po zmienenom prejave Winstona Churchilla, zostává otázkou či tieň minulých vzťahov ešte stále neleží nad súčasnosťou?
Po razpadu Sovjetske zveze sta obe strani jasno povedali, da nobena ni sovražnica druge. Okrepili sta sodelovanje. Vendar pa tudi 65 let po Churchillovem govoru v ZDA ostaja odprto vprašanje, ali nad današnjimi odnosi še vedno visi senca preteklosti.
Sovyetler Birliği’nin çöküşünden beri her iki taraf da bir diğerinin düşmanı olmadığını açıkça belirtmiştir. İki taraf da işbirliğini arttırmıştır. Ancak, Churchill’in ABD’deki konuşmasından 65 yıl sonra dahi, halâ eski ilişkilerinin gölgesi altında kalıp kalmadıkları sorusu henüz cevaplanamamıştır.
Kopš Padomju Savienības beigām, abas puses ir skaidri pateikušas, ka tās nav ienaidnieces viena otrai. Abas puses ir pastiprinājušas savstarpējo sadarbību. Tomēr 65 gadus pēc Čerčila runas vēl joprojām atvērts ir jautājums – vai iepriekšējo attiecību ēna joprojām neaptumšo arī šodienas attiecības?
  Revista NATO - Securita...  
Chiar un control sever asupra încălzirii globale (imaginaţi-vă că reuşim cumva să oprim emisiile astăzi) va evita în cel mai bun caz ca 28 de milioane de oameni să sufere din cauza foametei la sfârşitul secolului.
L’ampleur du phénomène de la faim dépend moins du climat que des aspects économiques. Même en limitant de façon spectaculaire le réchauffement (imaginons que l’on parvienne à arrêter les émissions aujourd’hui), on n’éviterait la famine qu’à 28 millions de personnes, au maximum, d’ici à la fin du siècle. En comparaison, si l’on arrivait à passer de l’un des scénarios de l’ONU les moins efficaces au niveau économique à l’un des plus efficaces, on pourrait éviter la famine à 1065 millions de personnes sur la même période.
Das Ausmaß des Hungers hängt weniger vom Klima und mehr von der Wirtschaft ab. Selbst eine dramatische Verringerung der globalen Erwärmung (wenn wir beispielsweise sofort alle Emissionen stoppen könnten) würde bis zum Ende des Jahrhunderts höchstens 28 Millionen Menschen vor Hunger retten. Im Vergleich dazu könnten wir bis zum Ende des Jahrhunderts 1.065 Millionen unterernährte Menschen retten, wenn wir es schaffen, von einem der wirtschaftlich weniger effektiven Szenarios der Vereinten Nationen zu einem der effektiveren zu gelangen.
El hambre en el mundo depende más de la economía que del clima. Aunque controlásemos absolutamente el calentamiento global (imaginemos que pudiéramos parar las emisiones hoy mismo), como máximo se reduciría el número de hambrientos en 28 millones a finales de siglo. En comparación, si pasamos de uno de los escenarios de las NU de menor eficacia económica a otro de máxima, se evitarían 1.065 millones de hambrientos a finales de siglo.
La portata dei bisogni alimentari dipende più dall’economia e meno dal clima. Anche con un totale controllo sul riscaldamento globale (immaginate che in qualche modo si metta fine alle emissioni da oggi), al massimo si eviterebbe che per la fine del secolo 28 milioni di persone divengano degli affamati. Se passiamo da uno degli scenari dell'ONU meno economicamente efficaci a uno dei più efficaci, si potrebbe invece evitare che alla fine del secolo vi siano 1.065 milioni di persone che soffrono la fame.
A dimensão da fome depende menos do clima e mais da economia. Mesmo controlando drasticamente o aquecimento global (imaginemos que de alguma forma acabávamos com as emissões hoje), no máximo, só evitávamos que vinte e oito milhões de pessoas deixassem de morrer à fome até ao final do século. Comparativamente, se conseguirmos passar de um dos cenários da ONU menos eficazes em termos económicos para um dos mais eficazes, poderíamos evitar que cerca de 1.065 milhões de pessoas morressem à fome até ao final do século.
وفي الحقيقة، يعتمد انتشار المجاعة على الاقتصاد أكثر مما يعتمد على المناخ. ولو سيطرنا تماماً على درجة حرارة الأرض (تصوّر أنّنا أوقفنا اليوم جميع الإنبعاثات الكربونية بطريقة ما)، فإننا سنتفادى ظهور ثمانية وعشرين مليون جائع إضافي في نهاية القرن. في المقابل، إذا استطعنا الانتقال من أحد سيناريوهات الأمم المتّحدة ذات الجدوى الاقتصادية المحدودة إلى أحد السيناريوهات ذات الجدوى الاقتصادية الكبيرة، سنتمكن من تفادي ظهور 1065 مليون جائع إضافي مع نهاية القرن.
De mate van honger hangt minder af van het klimaat en meer van de economie. Zelfs als de opwarming van de aarde rigoureus wordt ingeperkt (stel u eens voor dat we de uitstoot op de een of andere manier vandaag totaal zouden stoppen), zou dat maximaal leiden tot 28 miljoen minder mensen die aan het einde van de eeuw honger lijden. Als we daarentegen zouden kunnen overstappen van een van de VN’s economisch gezien minder effectieve, op een van de meer effectieve scenario’s, zouden we kunnen zorgen dat 1,065 miljoen minder mensen aan het einde van de eeuw honger lijden.
Мащабите на глада зависят не толкова от климата, колкото от икономиката. Дори ако решително контролираме затоплянето на планетата (да приемем например, че още днес някак успеем да спрем емисиите), това ще спаси от глад само 28 милиона души към края на века. В замяна на това, ако успеем да преминем от икономически най-слабо ефективния сценарий към по-ефективни, можем да спасим от глад 1 065 милиона души към края на века.
Rozsah podvýživy a hladu závisí méně na klimatu a více na ekonomice. I dokonale zvládnuté globální oteplování (při představě, že bychom dnes zastavili emise) by zachránilo koncem století maximálně 28 milionů lidí před hladem. Pro porovnání, za předpokladu, že by se nám podařilo zvládnout přechod z ekonomicky nejméně efektivnější alternativy OSN na jednu z nejefektivnějších alternativ, zachránili bychom koncem století 1 065 milionů lidí před hladem.
Nälja ulatus sõltub vähem kliimast ja rohkem majandusest. Isegi üleilmse kliimasoojenemise otsustava kontrolli all hoidmisega (kujutagem ette, et kuidagimoodi õnnestub meil süsihappegaasi emissioon kohe peatada) oleks sajandi lõpuks võimalik ära hoida kõige rohkem 28 miljoni nälgakannatava inimese lisandumine praegustele. Võrdluseks olgu öeldud, et kui meil õnnestuks võtta ÜRO ühe majanduslikult ebaotstarbekama stsenaariumi asemel kasutusele üks otstarbekamaid, võiksime sajandi lõpuks ära hoida 1,065 miljardi nälgakannatava inimese lisandumise.
Az éhezés mértéke kevésbé múlik az éghajlaton és sokkal inkább a gazdaságon. Még abban az esetben is, ha rendkívüli mértékben ellenőrizni tudnánk a globális felmelegedést (képzeljük el, hogy valamiképpen azonnal véget vetnénk a károsanyag-kibocsátásnak), legfeljebb 28 millió embert tudnánk megmenteni az éhezéstől az évszázad végéig. Összehasonlításképpen: ha sikerül elmozdulnunk az ENSZ gazdaságilag legkevésbé hatékony forgatókönyvétől az egyik leghatékonyabb forgatókönyvéig, 1.065 millió ember éhezését akadályozhatnánk meg az évszázad végére.
Umfang hungurs ræðst frekar af efnahagsmálum en loftslagsbreytingum. Jafnvel þótt okkur tækist með dramatískum hætti að stjórna hnattrænni hlýnun (ímyndum okkur að okkur tækist að stöðva losun gróðurhúsalofttegunda í dag), myndi það aðeins forða að hámarki 28 milljónum manna frá svelti við lok aldarinnar. Til samanburðar, ef við náum að forðast að lenda í einni af síður skilvirkum sviðsmyndum SÞ og stuðlum þess í stað að einni þeirra skilvirkari, gætum við forðast að hafa 1,065 milljónir hungraðra við lok aldarinnar.
(įsivaizduokite, kad šiandien mes kažkaip sustabdėme teršalų išmetimą), daugų daugiausiai pavyktų užtikrinti, kad 28 milijonai nepatirs bado iki šio šimtmečio pabaigos. Palyginkime – jei mums pavyktų pereiti nuo vieno iš JT mažiausiai ekonomiškai veiksmingų scenarijų prie vieno iš veiksmingiausių, iki amžiaus pabaigos galėtume padėti išvengti bado 1 065 milijonams žmonių.
Omfanget av sult avhenger mindre av klima og mer av økonomi. Selv dramatisk kontroll av global oppvarming (forestill deg at vi på en eller annen måte stoppet utslippene i dag) ville maksimalt unngå at 28 millioner folk er sultne på slutten av århundret. I sammenlikning, hvis vi greier å gå fra et av FNs mindre økonomisk effektive scenarier til et av de mer effektive scenarier, kan vi unngå at 1.065 millioner er sultne ved utgangen av århundret.
Skala głodu w mniejszym stopniu zależy od klimatu niż od ekonomii. Nawet drastyczne ograniczenie globalnego ocieplenia (proszę sobie wyobrazić, ze w jakiś sposób zatrzymaliśmy dzisiaj emisję) uchroniłoby maksymalnie 28 milionów osób od ciągłego głodu pod koniec tego stulecia. Dla porównania, gdyby udało nam się przejść od jednego ze scenariuszy ONZ zakładających najmniejszą wydajność gospodarczą do jednego ze scenariusz zakładających największą wydajność uniknęlibyśmy głodu dla 1065 milionów osób przed końcem tego stulecia.
Масштаб голода зависит в меньшей степени от климата и в большей степени от экономики. Даже если мы сможем взять глобальное потепление под жесткий контроль (представьте себе, что каким-то образом нам удастся сегодня остановить выбросы), это поможет уберечь от голода максимум 28 миллионов людей к концу века. Для сравнения: если нам удастся реализовать не самый экономически неэффективный сценарий ООН, а один из более эффективных, мы смогли бы уберечь от голода 1065 миллионов людей к концу века.
Rozsah podvýživy a hladu závisí menej na klíme a viac na ekonomike. Aj dokonale zvládnuté globálne otepľovanie (pri predstave, že by sme dnes zastavili emisie) by zachránilo koncom storočia maximálne 28 miliónov ľudí pred hladom. Pre porovnanie, za predpokladu, že by sa nám podarilo zvládnuť prechod z ekonomicky najmenej efektívnejšej alternatívy OSN na jednu z najefektívnejších alternatív, koncom storočia by sme pred hladom zachránili 1 065 miliónov ľudí.
Obseg lakote je manj odvisen od podnebja in bolj od gospodarstva. Celo z dramatičnim obvladovanjem globalnega segrevanja (predstavljajte si, da bi še danes nekako ustavili izpuste) bi se lakoti do konca stoletja izognilo največ 28 milijonov ljudi. Za primerjavo: če nam uspe premik od enega najmanj gospodarnih scenarijev ZN do enega od bolj učinkovitejših scenarijev, bi se lahko do konca stoletja izognili 1.065 milijonom lačnih ljudi.
Açlığın derecesi iklimden ziyade ekonomiye bağlıdır. Küresel ısınmayı son derece etkili biçimde kontrol altına alsak bile (bugün salınımları durdurduğumuzu düşünün), yüzyılın sonunda en fazla 28 milyon insanın aç kalmasını engelleyebiliriz. Buna karşılık, BM’nin daha az etkili olan senaryoları yerine daha etkili olan senaryolardan birine geçersek, yüzyılın sonunda 1,065 milyon insanın açlığa maruz kalmasını önleyebiliriz.
Bada dziļums būs mazāk atkarīgs no klimata - vairāk no ekonomikas. Pat ļoti dramatiska globālās sasilšanas kontrole (iedomāsimies, ka mums ir kaut kādā veidā izdevies pārtraukt emisijas šodien) varētu maksimāli ļaut mums izvairīties no vēl 28 miljonu kļūšanas par bada cietējiem līdz gadsimta beigām. Salīdzinājumam, ja mums izdodas pāriet no kāda ANO scenārija, kur paredzēta zemāka ekonomiskā efektivitāte, uz scenāriju ar lielāku efektivitāti, tad mēs līdz gadsimta beigām varētu pasargāt no bada 1065 miljonus izsalkušu cilvēku.
  Revista NATO - Mass med...  
Când secretarul de stat Hillary Clinton şi-a asumat conducerea Departamentului de Stat, în ianuarie 2009, existau 4,1 miliarde de telefoane mobile în lume. Astăzi, există mai mult de cinci miliarde, 75% din această creştere având loc în lumea în curs de dezvoltare.
When Secretary of State Hillary Clinton took over leadership of the State Department in January of 2009, there were 4.1 billion mobile phones on planet earth. Today, there are more than 5 billion, with 75% of that growth occurring in the developing world. Blended into this pool of users are 2 billion Internet connections.
Quand Hillary Clinton a pris la tête du Département d’État en janvier 2009, il y avait 4,1 milliards de téléphones mobiles sur la planète. Aujourd’hui, il y en a plus de 5 milliards, et 75 % de cet accroissement est intervenu dans le monde en développement. Au sein de cet ensemble d’utilisateurs, on compte 2 milliards de connections Internet.
Als Außenministerin Hillary Clinton im Januar 2009 das State Department übernahm, gab es 4,1 Milliarden Mobiltelefone auf diesem Planeten. Heute gibt es über 5 Milliarden, wobei 75 % des Wachstums in den Entwicklungsstaaten stattfindet. Vermischt mit diesem Benutzerpool gibt es 2 Milliarden Internetzugänge.
Cuando en enero de 2009 la Secretaria de Estado Hillary Clinton accedió al cargo había 4.100 millones de móviles en el mundo. Ahora hay más de 5.000 millones, y el 75% de ese incremento se ha producido en el mundo desarrollado. Y a todos estos usuarios hay que añadir 2.000 millones de conexiones de Internet.
Quando il Segretario di Stato Hillary Clinton assunse la guida del Dipartimento di stato nel gennaio 2009, sul pianeta c'erano 4,1 miliardi di cellulari. Oggi, ce ne sono oltre 5 miliardi, con il 75% di tale incremento ubicato nel mondo in via di sviluppo. A questa massa di utenti si devono aggiungere 2 miliardi di collegamenti Internet.
Quando a Secretária de Estado Hillary Clinton assumiu a liderança do Departamento de Estado, em Janeiro de 2009, havia 4,1 mil milhões de telemóveis no planeta Terra. Hoje em dia, existem mais de cinco mil milhões, tendo 75% desse crescimento ocorrido no mundo em vias de desenvolvimento. Combinadas neste grupo de utilizadores estão dois mil milhões de ligações de internet.
حين استلمت هيلاري كلينتون وزارة الخارجية الأميركية في يناير 2009، كانت الأرض تعد 4.1 مليار هاتف جوال. وبات عددها الآن أكثر من خمسة مليارات فيما يتركز 75% من هذا النمو في الدول النامية. وبالإضافة إلى ذلك، يضم العالم الآن مليار باتصال على شبكة الإنترنت.
Toen minister van buitenlandse zaken Hillary Clinton in januari 2009 de leiding over het Ministerie van Buitenlandse Zaken op zich nam, waren er 4,1 miljard mobiele telefoons op aarde. Vandaag zijn dat er meer dan 5 miljard, en 75% van die groei vindt plaats in ontwikkelingslanden. Onder die enorme massa gebruikers bevinden zich er 2 miljard met een Internetverbinding.
Когато държавният секретар Хилари Клинтън оглави Държавния департамент през януари 2009 г., по света имаше 4,1 милиарда мобилни телефони. Днес те са 5 милиарда, като 75 % от този растеж се дължат на развиващия се свят. Сред ползвателите има 2 милиарда интернет връзки.
V lednu 2009, kdy se Hillary Clintonová ujala funkce ministryně zahraničních věcí USA, bylo na Zemi 4,1 miliardy mobilních telefonů. Dnes je jich více než 5 miliard a o tento růst se ze 75 % přičinily rozvojové země. Mezi jejich uživateli jsou 2 miliardy vlastníků internetového spojení.
Kui Hillary Clinton sai 2009. aasta jaanuaris USA välisministriks, oli planeedil Maa 4,1 miljardit mobiiltelefoni. Nüüd on neid juba üle viie miljardi, kusjuures 75% ulatuses langeb selle arvu kasv arengumaade arvele. Sellel kasutajaskonnal on kaks miljardit internetiühendust.
Amikor Hillary Clinton külügyminiszter 2009 januárjában átvette a Külügyminisztérium irányítását, 4,1 milliárd mobiltelefon volt a világon. Ma már 5 milliárdnál is több van, és ennek a növekedésnek a 75 %-a a fejlődő világban történt. E felhasználói csoportba tartozik 2 milliárd internetező is.
Þegar Hillary Clinton utanríkisráðherra tók við lyklavöldum í utanríkisráðuneytinu í janúar árið 2009, voru 4,1 milljarður farsíma á jörðinni. Í dag er fjöldi þeirra kominn yfir 5 milljarða, og 75% þessarar fjölgunar hefur orðið í þróunarlöndunum. Þessir notendur ráða yfir 2 milljörðum internettenginga.
Kai Valstybės sekretorė Hillary Clinton 2009 m. sausį pradėjo vadovauti Valstybės departamentui, žemėje buvo 4,1 milijardo mobiliųjų telefonų. Šiandien telefonų jau yra daugiau kaip 5 milijardai, o 75% šio augimo tenka besivystančioms šalims. Į šią vartotojų masę įsipina ir 2 milijardai prisijungusiųjų prie interneto.
Da utenriksminister Hillary Clinton tok over ledelsen av utenriksdepartementet i januar 2009 var det 4.1 milliarder mobiltelefoner på planeten jorden. I dag er det mer enn 5 milliarder, og 75 % av veksten foregår i utviklingslandene. Blandet inn i denne gruppen brukere er 2 milliarder internettforbindelser.
Kiedy Sekretarz Stanu Hilary Clinton obejmowała kierownictwo Departamentem Stanu w styczniu 2009 roku, na świecie buło 4,1 miliarda telefonów komórkowych. Dzisiaj jest ich ponad 5 miliardów, a 75% wzrostu tego wskaźnika przypada na kraje rozwijające się.
Когда в январе 2009 года госсекретарь Хилари Клинтон возглавила Государственный департамент, на планете Земля было 4,1 млрд. мобильных телефонов. Сегодня их число составляет более 5 млрд., причем 75% роста приходится на развивающиеся страны. Среди этих пользователей – 2 миллиарда подключений к Интернету.
V januári 2009, kedy sa Hillary Clintonová ujala funkcie ministerky zahraničných vecí USA, bolo na Zemi 4,1 miliárd mobilných telefónov. Dnes je ich viac než 5 miliárd a o tento vzrast sa z 75 % pričinili rozvojové krajiny. Medzi ich užívateľmi sú 2 miliardy vlastníkov internetového spojenia.
Ko je ameriška zunanja ministrica Hillary Clinton januarja 2009 prevzela vodenje zunanjega ministrstva, je bilo na Zemlji 4,1 milijarde mobilnih telefonov. Danes jih je več kot pet milijard, pri čemer 75% rasti odpade na razvijajoči se del sveta. V ta bazen uporabnikov sta pomešani še dve milijardi internetnih povezav.
Ses ve veri iletebilen cep telefonlarının önemli ekonomik büyüme ve sosyal mobilite araçları oldukları ortaya çıkmaktadır. Talep çok yüksektir ve artmaya devam etmektedir. Sonuçta bu teknolojik değişimlerin siyasi ekonomisi mevcut sosyal, ekonomik ve güvenlik şartlarını sarsmaktadır.
Kad Valsts sekretāre Hilarija Klintone 2009.gada janvārī pārņēma Valsts departamenta vadību, visā pasaulē bija 4,1 miljards mobilo telefonu. Šodien to skaits pārsniedz 5 miljardus, turklāt šī pieauguma 75% ir saistīti ar jaunattīstības valstīm. Šo lietotāju skaitu vēl papildina 2 miljardi interneta savienojumu.
  Revista NATO - Zece ani...  
În şcolile de astăzi există acum o dată nouă – 11 septembrie 2001.
Today's schools have a new date. September 11, 2001.
Dans les écoles d'aujourd'hui, il y a une nouvelle date : le 11 septembre 2001.
Heute erscheint ein weiteres Datum in den Lehrplänen: der 11. September 2001.
Los colegios tienen ahora una fecha más que recordar: el 11 de septiembre de 2001.
Oggi, a quelle date, se ne è aggiunta una nuova: l’11 settembre 2001.
As escolas de hoje têm uma nova data. 11 de Setembro de 2001.
وقد أضافت مدارس اليوم تاريخ جديد. 11 أيلول/سبتمبر 2001.
De scholen van nu hebben een nieuwe datum. 11 september 2001.
Днес в училищата се добави нова дата - 11 септември 2001.
Školy mají dnes nové významné datum - 11. září 2001.
Tänastes õpikutes on neile lisandunud veel üks selline kuupäev: 11. september 2001.
A mai iskolások számára egy új dátum fontos. 2001. szeptember 11.
Nú til dags er ný dagsetning kennd. Ellefti september árið 2011.
Dagens skoler har en ny dato: 11. september 2001.
Teraz w szkołach uczą nowej daty: 11 września 2001 roku.
Сегодня школьникам известна новая дата: 11 сентября 2001.
Školy majú dnes nový významný dátum - 11. september 2001.
Danes imajo v šolah nov datum. 11. september 2001.
Bugün okula gidenlerin önünde yeni bir tarih var:11 Eylül 2001.
  Revista NATO - COLECTIV...  
„Noi am avut ghinion astăzi, dar nu uita că noi trebuie să avem noroc doar o singură dată.
“Today we were unlucky, but remember we only have to be lucky once.
« Aujourd’hui nous n’avons pas eu de chance, mais rappelez-vous que nous ne devrons avoir de la chance qu’une seule fois.
"Heute hatten wir kein Glück, aber denkt daran: Wir müssen nur einmal Glück haben.
"Hoy no tuvimos suerte, pero recuerden que sólo necesitamos tenerla una vez.
“Oggi siamo stati sfortunati, ma ricordate che ci basta essere fortunati una sola volta.
" Vandaag hadden we pech, maar vergeet niet dat we maar een keer geluk hoeven te hebben.
“Dnes jsme měli smůlu. Nezapomeňte však, že my musíme mít štěstí pouze jednou.
„Täna meil ei vedanud, kuid pidage meeles, et meil peab vedama vaid üks kord.
,,Í dag vorum við óheppnir, en munið að við þurfum aðeins að hafa heppnina með okkur einu sinni.
"I dag lyktes vi ikke, men husk at vi bare trenger å lykkes en gang.
„Dzisiaj nam się nie udało, ale pamiętajcie, że wystarczy, aby nam szczęście dopisało raz.
«Сегодня нам не повезло, но помните, нам должно повезти лишь однажды.
“Dnes sme mali smolu, nezabudnite však, že my musíme mať šťastie iba raz.
»Danes nismo imeli sreče, a vedite – mi bomo morali imeti srečo samo enkrat.
"Bugün şansımız yaver gitmedi, ama şansımız bir kere tutsa yeter.
  Revista NATO - Securita...  
Aşa cum se întâmplă astăzi în ţările dezvoltate, nivelul de consum depinde mai curând în mare măsură de nivelul preţurilor la alimente şi al veniturilor decât de schimbările în planul producţiei agricole interne”.
Il faut garder à l’esprit qu’en 2080 les consommateurs des pays en développement seront sensiblement plus riches qu’aujourd’hui. L’une des équipes de modélisation a relevé que les consommateurs futurs des pays en développement seront largement dissociés des processus de production agricole, résideront dans les villes et auront des revenus provenant des secteurs non agricoles. Comme dans les pays développés d’aujourd’hui, les niveaux de consommation dépendront dans une large mesure du prix des denrées alimentaires et des revenus, plutôt que des changements au niveau de la production agricole intérieure.
Wir sollten bedenken, dass es den Verbrauchern in den Entwicklungsländern im Jahr 2080 wesentlich besser gehen wird als heute. Ein Forscherteam weist darauf hin, dass künftige Verbraucher in den Entwicklungsländern „größtenteils von den landwirtschaftlichen Produktionsprozessen losgelöst sind, in Städten wohnen und ihr Einkommen in nicht landwirtschaftlichen Sektoren erwirtschaften. Wie in den Industriestaaten von heute hängt das Konsumverhalten wesentlich von den Lebensmittelpreisen und den Einkommen ab, und weniger von Veränderungen in der landwirtschaftlichen Produktion des Landes.“
Tenemos que recordar que en 2080 los consumidores de los países en desarrollo estarán en una situación mucho mejor que la actual. Uno de los equipos de elaboración de modelos señala que “estarán en su mayor parte separados de los procesos de producción agrícola, viviendo en ciudades y trabajando en sectores no agrícolas. Como en los países desarrollados actuales, los niveles de consumo dependen principalmente del precio de la comida y de los ingresos más que de los cambios en la producción agrícola nacional”.
Dovremmo anche considerare che nel 2080 i consumatori dei paesi in via di sviluppo staranno notevolmente meglio di oggi. Un gruppo di ricercatori afferma che i futuri consumatori di un paese in via di sviluppo "non sono più di tanto collegati ai processi di produzione agricola, vivendo in città e beneficiando di redditi provenienti da settori non agricoli. Come negli attuali paesi sviluppati, i livelli di consumo dipendono per lo più dai prezzi alimentari e dai redditi, piuttosto che dai cambiamenti nella produzione agricola nazionale".
Não nos devemos esquecer que em 2080 os consumidores dos países em vias de desenvolvimento terão condições de vida consideravelmente melhores do que têm hoje em dia. A equipa de um dos modelos sublinha que os futuros consumidores das nações em desenvolvimento "estão, em grande medida, separados do processo de produção agrícola, vivendo nas cidades, com rendimentos em sectores não-agrícolas. Tal como nos países desenvolvidos de hoje, os níveis de consumo dependem sobretudo do preço dos alimentos e dos rendimentos, e não das mudanças na produção agrícola doméstica".
وينبغي علينا أن نتذكّر دائماً أنّ أوضاع المستهلكين في الدولة النامية ستكون في عام 2080، أفضل بكثير مما هي عليه اليوم. إذ قال فريق لاستطلاع الرأي إنّ المستهلكين المستقبليين في الدولة النامية "سيبتعدون كثيراً عن عمليات الإنتاج الزراعي وسوف يسكنون في المدن حيث يكسبون رزقهم من خلال العمل في القطاعات غير الزراعية. أما في الدول المتقدمة، فإنّ مستويات الإستهلاك تعتمد حالياً على أسعار السلع الغذائية ودخل الفرد أكثر مما تعتمد على التغييرات التي تطرأ على الإنتاج الزراعي المحلي".
Wij moeten wel bedenken dat de consumenten in ontwikkelingslanden in 2080 aanzienlijk beter af zullen zijn dan nu. Een team wijst er in zijn model op dat de consumenten in toekomstige ontwikkelingslanden “grotendeels afgescheiden zullen zijn van landbouwproductieprocessen, omdat ze in steden wonen en een inkomen verdienen in de non-agrarische sector. Net als in de ontwikkelde landen van deze tijd, zijn de consumptieniveaus grotendeels afhankelijk van de voedselprijzen en inkomens en minder van veranderingen in de binnenlandse landbouwproductie.”
Не бива да забравяме, че през 2080 г. потребителите в развиващите се страни ще бъдат в по-добро положение, отколкото днес. Един от моделиращите екипи посочва, че "в бъдеще потребителите в развиващите се страни до голяма степен ще са отделени от земеделските производствени процеси, ще живеят в градове и ще работят в други отрасли. Както е днес в развитите страни, потреблението зависи до голяма степен от цените на храните и доходите, а не толкова от промените в местното земеделско производство."
Nesmíme zapomenout, že spotřebitelé v rozvojových zemích budou v roce 2080 v podstatně lepší situaci než jsou dnes. Jeden anketní tým naznačil, že budoucí spotřebitelé rozvojových států “jsou do velké míry odděleni od zemědělských výrobních procesů, neboť žijí ve městech a jejich příjmy pocházejí z nezemědělských sektorů. Co se týká rozvinutých států, úroveň konzumace závisí zpravidla spíše na cenách potravin a příjmech, než na změnách v domácí zemědělské výrobě.”
Tasub meeles pidada, et aastal 2080 on arengumaade tarbijad tunduvalt paremal järjel kui praegu. Üks prognoosirühm rõhutab, et tulevikus on arengumaade tarbijad „enamjaolt eemal põllumajanduslikust tootmisest, nad elavad linnades ja teenivad sissetulekut muudes majandusharudes kui põllumajandus. Nii nagu tänapäeva arenenud riikides, sõltub tarbimise tase pigem toiduainete hindadest ja inimeste sissetulekust kui riigisisese põllumajandustoodangu kõikumistest”.
Ne felejtsük el, hogy a fejlődő országokban élő fogyasztók 2080-ban számottevően jobb anyagi körülmények között fognak élni, mint manapság. Az egyik modellező csapat rámutatott, hogy a jövőbeni fejlődő országokbeli fogyasztók „nagyrészt elkülönülnek a mezőgazdasági termelés folyamataitól, városokban laknak, és a jövedelmük a mezőgazdaságon kívüli ágazatokból származik. A mai fejlett országokhoz hasonlóan a fogyasztás szintje leginkább az élelmiszerek árán és a jövedelmen múlik, nem pedig a hazai mezőgazdasági termelésben bekövetkezett változásokon.”
Við ættum að hafa í huga að neytendur í þróunarríkjunum munu búa við talsvert betri kjör árið 2080. Eitt rannsóknarteymið bendir á að neytendur framtíðarinnar í þróunarríkjunum „verði mikið til aðskildir frá framleiðslu landbúnaðarvara, enda búi þeir í borgum og tekjur þeirri komi frá öðrum sviðum en landbúnaði. Rétt eins og í hinum iðnvæddu ríkjum nútímans mun neyslustigið ráðast mikið til af verði á matvöru og tekjum en síður af breytingum í landbúnaðarframleiðslu innanlands.“
Privalome turėti omenyje, kad vartotojai besivystančiose šalyse 2080 metais bus kur kas turtingesni nei šiandien. Viena modeliuotojų grupė pabrėžia, kad ateities besivystančių šalių vartotojai „daugiausiai nebedalyvaus žemdirbystės procesuose, jie gyvens miestuose ir gaus uždarbį ne iš žemės ūkio sektoriaus. Kaip ir nūdienos išsivysčiusiose šalyse, vartojimo lygis daugiausia priklausys nuo maisto kainų ir pajamų, o ne nuo pokyčių vidaus žemės ūkio gamyboje.“
Vi bør huske på at forbrukerne i utviklingslandene i 2080 vil få det vesentlig bedre enn de har det i dag. Et modelleringsteam peker på at fremtidige forbrukere i utviklingsland ”i stor grad er adskilt fra jordbruksprosesser, bor i byer og tjener sine lønninger i ikke-jordbrukssektorer. Som i dagens utviklede land avhenger forbruksnivåene i stor grad av matpriser og lønninger heller enn av endringer i landets jordbruksproduksjon.”
Powinniśmy pamiętać, że konsumenci w krajach rozwijających się w 2080 roku będą znacznie zamożniejsi niż obecnie. Jeden z zespołów opracowujących modele wskazuje, że konsumenci w państwach rozwijających się „będą w dużej mierze oddzieleni od procesów produkcji rolnej, będą mieszkać w wielkich miastach i zarabiać w sektorze pozarolniczym. Podobnie, jak we współczesnych państwach rozwiniętych, poziomy konsumpcji w dużej mierze będą zależeć do cen żywności i dochodów, a nie od zmian w krajowej produkcji rolnej.”
Нужно помнить о том, что в 2080 году потребители в развивающихся странах будут гораздо более обеспеченными, чем сегодня. Как указывает одна из моделирующих групп, в будущем потребители в развивающихся странах «будут в значительной мере отделены от процессов сельскохозяйственного производства, будут жить в городах и получать доходы в несельскохозяйственных отраслях. Как и сегодня в развитых странах, уровни потребления зависят в основном от цен на продукты питания и доходов, а не от изменений в сельскохозяйственном производстве в стране».
Nesmieme zabudnúť, že spotrebitelia v rozvojových krajinách budú v roku 2080 v podstatne lepšej situácii než sú dnes. Jeden anketový tím naznačil, že budúci spotrebitelia rozvojových štátov “sú do veľkej miery oddelení od poľnohospodárskych výrobných procesov, pretože žijú v mestách a ich príjmy pochádzajú z nepoľnohospodárskych sektorov. Čo sa týka rozvinutých štátov, úroveň konzumácie spravidla závisí skôr na cenách potravín a príjmoch, než na zmenách v domácej poľnohospodárskej výrobe.”
Vedeti moramo, da bodo leta 2080 potrošniki držav v razvoju v veliko boljšem položaju, kot so danes. Ena od ekip, ki se je ukvarjala z modeli,poudarja, da bodo potrošniki držav v razvoju »v veliki meri ločeni od procesov kmetijske proizvodnje. Živeli bodo v mestih in bili zaposleni v nekmetijskih panogah. Tako kot v današnjih razvitih državah bodo ravni porabe v veliki meri odvisne od cen hrane in prihodkov in ne od sprememb v domači kmetijski proizvodnji.«
Şunu da unutmamalıyız ki, kalkınmakta olan ülkelerdeki tüketicilerin refah düzeyi 2080 yılında yükselecektir. Bir modelleme grubu şu noktaya dikkat çekmektedir: “kalkınmakta olan ülkelerdeki tüketiciler tarımsal üretim sürecinden kopukturlar; şehirlerde yaşarlar ve geçimlerini tarımla bağlantılı olmayan sektörlerden sağlarlar. Bugün kalkınmış ülkelerinde olduğu gibi, tüketim düzeyleri yurtiçi tarımsal üretimdeki değişikliklerden ziyade ağırlıklı olarak yiyecek fiyatları ve gelirlerine bağlıdır.”
Mums ir jāņem vērā, ka attīstības valstu patērētāju labklājības līmenis 2080.gadā būs daudz augstāks kā šobrīd. Viena modeļu veidotāju grupa atzīmē, ka nākotnes patērētāji attīstības valstīs „ir pārsvarā nošķirti no lauksaimnieciskās ražošanas procesiem, dzīvo pilsētās un gūst ienākumus no ne-lauksaimnieciskajiem sektoriem. Tāpat kā šodien attīstītajās valstīs, patēriņa līmeņi ir vairāk atkarīgi no pārtikas cenām un ienākumiem nekā no izmaiņām vietējās lauksaimniecības produktu ražošanā.”
  Nato Review  
Această iniţiativă face parte din transformarea continuă a capabilităţilor şi relaţiilor Alianţei în răspuns la un mediu de securitate din ce în ce mai complex. Astăzi, NATO este angajat în operaţii şi misiuni pe trei continente, începând de la operaţii de răspuns în cazul crizelor şi terminând cu misiuni de instruire şi operaţii de înlăturare a urmărilor dezastrelor şi umanitare.
Na Cimeira de Riga, de Novembro de 2006, os Chefes de Estado e de Governo lançaram a Iniciativa de Cooperação em Formação da OTAN, como forma de partilhar os conhecimentos Aliados em formação com os Parceiros do Diálogo Mediterrânico (MD) e da Iniciativa de Cooperação de Istambul (ICI) do Médio Oriente alargado. Para isso, a OTAN pretende construir uma rede em expansão de actividades de formação da OTAN que modernizará as estruturas de defesa e dará formação às forças de segurança, através de uma abordagem faseada e evolucionária.
Tegen deze achtergrond begonnen de Bondgenoten te denkan aan een NAVO-Trainingsinitiatief voor de strijdkrachten van niet tot de NAVO behorende landen en internationale organisaties in Europa, het Midden-Oosten en Afrika. Met de belofte van het Bondgenootschap om de relaties met het bredere Midden-Oosten te versterken, die was afgelegd tijdens de Top van Istanbul in juni 2004, hechtten de Bondgenootschappelijke staatshoofden en regeringsleiders in Riga hun goedkeuring aan een uitbreiding van het netwerk van trainingsactiviteiten in het wederzijds belang van de MD/ICI-Partners en de Bondgenoten.
  NATO Review - Bucureşti...  
Dat fiind că Departamentul pentru Operaţiile de Menţinere a Păcii al ONU (DPKO) are astăzi 90.000 de militari dislocaţi sub autoritatea sa (pe baza unui buget anual de 5 miliarde USD), legăturile NATO-ONU trebuie în mod evident întărite şi formalizate.
The Berlin Plus-arrangement foresaw the EU using NATO resources. Now it is time for a so-called Berlin Plus in reverse, as the Alliance may want to draw upon EU tools like the European Gendarmerie Force (EGF), as well as the EU’s civilian crisis management capabilities. Since the UN’s Department of Peacekeeping Operations (DPKO) now has 90,000 troops deployed under its authority (based on a US$ 5 billion annual budget), NATO-UN ties obviously need to be strengthened and formalized. Numerous modalities are informally discussed, but choices have to be made urgently.
L’accord « Berlin Plus » prévoyait l’utilisation des ressources de l’OTAN par l’UE. Aujourd’hui, il est temps de conclure un accord Berlin Plus en sens inverse, l’Alliance pouvant souhaiter faire appel aux outils de l’UE, tels que la Force de gendarmerie européenne, ainsi qu’aux capacités civiles de gestion des crises de l’Union. Comme le Département des opérations de maintien de la paix de l’ONU a maintenant un contingent de 90 000 hommes déployé sous son autorité (sur la base d’un budget annuel de 5 milliards de dollars EU), il est à l’évidence nécessaire de renforcer et de formaliser les liens OTAN-ONU. De nombreuses modalités sont examinées de manière informelle, mais des choix doivent être faits d’urgence.
Das Berliner Plus-Abkommen sah vor, dass die EU NATO-Ressourcen in Anspruch nehmen darf. Nun ist es an der Zeit für ein umgekehrtes Berlin Plus, da die Allianz sich EU-Mittel wie z.B. die Europäische Gendarmerietruppe (EGF) sowie das zivile Krisenmanagement der EU, zunutze machen möchte. Das die UNO-Abteilung Department of Peacekeeping Operations (DPKO) zur Zeit 90.000 Einsatzkräfte unter ihrer Leitung (und einem Jahresbudget von 5 Milliarden USD) entfaltet hat, müssen die Verbindungen zwischen der NATO und der UNO offensichtlich verstärkt und mit einem offiziellen Gewand versehen werden. Zahlreiche Modalitäten werden inoffiziell besprochen, doch die Zeit für Entscheidungen drängt.
Los acuerdos Berlín Plus preveían el empleo de los recursos de la OTAN por parte de la UE. Parece llegado el momento de lo que llamaríamos mecanismos Berlín Plus a la inversa, pues la Alianza podría desear utilizar instrumentos de la UE como la Fuerza de Policía Europea (EGF) o sus capacidades civiles de gestión de crisis. Dado que el Departamento de Operaciones de Mantenimiento de la Paz de las NU (DPKO) tiene actualmente desplegados unos 90.000 efectivos bajo su mando (con un presupuesto anual de 50.000 millones de dólares USA), resulta obvia la necesidad de estrechar y formalizar las relaciones OTAN-NU. Se han debatido de forma extraoficial diversas opciones para conseguirlo, pero ya va siendo el momento de elegir urgentemente una de ellas.
I dispositivi Berlin Plus prevedevano l’utilizzo delle risorse della NATO da parte della UE. È ora il momento di un Berlin Plus al contrario, dato che l'Alleanza può aver bisogno di disporre di strumenti della UE, come la Forza di gendarmeria europea (EGF), o come le capacità civili della UE per la gestione delle crisi. Dato che il Dipartimento per le operazioni di mantenimento della pace (DPKO) dell’ONU ha ora 90.000 uomini dispiegati sotto la propria autorità (con un bilancio annuale di 5 miliardi di dollari USA), i legami NATO-ONU vanno ovviamente rafforzati e formalizzati. Numerose modalità vengono discusse in maniera informale, ma le scelte devono essere fatte urgentemente.
A disposição Berlin-Plus prevê a utilização por parte da União Europeia de recursos da NATO. Agora está na altura de implementar disposições Berlin-Plus ao contrário, uma vez que a Aliança poderá querer utilizar ferramentas da UE, como a Força de Gendarmerie Europeia (EGF), ou as suas capacidades de gestão de crises civis. Tendo em conta que o Departamento de Operações de Manutenção da Paz das Nações Unidas (DPKO) dispõe actualmente de 90.000 homens destacados sob a sua autoridade (baseado num orçamento anual de cinco mil milhões de dólares), os laços entre a NATO e a ONU precisam, claramente, de ser fortalecidos e formalizados. Estão a ser informalmente debatidas diversas modalidades, mas é urgente que se tomem decisões.
لقد تنبأ ترتيب "برلين زائد" بإمكانية استخدام الإتحاد الأوروبي لموارد حلف الناتو. أما الآن، فقد حان الوقت لما قد يُسمّى بالصيغة العكسية لـِ"برلين زائد"، لأنّ الحلف قد يرغب في الاعتماد على بعض أدوات الإتحاد الأوروبي، مثل قوة الشرطة والقدرات المدنيّة المتخصصة بإدارة الأزمات. ولأن قسم عمليات حفظ السلام التابع للأمم المتّحدة ينشر حالياً تسعين ألف جندي يعملون تحت سلطته (ويخصص لهم ميزانية سنوية قدرها خمسة مليارات دولار أمريكي)، يبدو من الواضح أنه ينبغي على حلف الناتو أن يعزز علاقاته مع الأمم المتحدة وأنْ يضعها في إطار رسمي. هناك العديد من الموضوعات التي تُناقش بصورة غير رسمية، لكنْ لا بد من حسم الخيارات بسرعة.
De Berlijn Plus-regeling voorzag dat de EU NAVO-middelen zou gebruiken. Nu is de tijd gekomen voor een soort omgekeerde Berlijn Plus-regeling, aangezien het Bondgenootschap nu wel zou willen putten uit EU-instrumenten zoals de Europese Gendarmerie (EGF), of de EU-vermogens voor de civiele crisisbeheersing. Aan gezien het Department of Peacekeeping Operations (DPKO) van de VN op dit moment 90.000 manschappen onder haar gezag op missie heeft gezonden (op grond van een jaarbudget ter waarde van 5 miljard Amerikaanse dollar), moeten de banden tussen de NAVO en de VN natuurlijk versterkt en geformaliseerd worden . Informeel wordt er over talloze modaliteiten gesproken, maar er moeten dringend keuzes worden gemaakt.
Договореностите от Берлин Плюс предвиждат ЕС да използва ресурсите на НАТО. Сега е време за така наречения обратен Берлин Плюс, за да може Алиансът да използва средства на ЕС като Европейските жандармерийски сили или цивилния капацитет на ЕС за регулиране на кризи. Тъй като Департаментът за мироопазващите операции на ООН в момента е разположил 90 000 воини с мандат на организацията (в рамките на годишен бюджет от 5 милиарда щатски долара), връзките между НАТО и ООН очевидно трябва да бъдат укрепени и официализирани. Неформално се обсъждат различни възможности, но е спешно да се направи избор.
Dohoda Berlín-Plus předvídala sdílení některých prostředků NATO Evropskou unií. Nyní je čas na tzv. Berlín-Plus naruby, protože Aliance by měla využívat některé prostředky EU, například Evropské četnické síly (EGF) a potenciál civilního managementu krizových situací. Vzhledem k tomu, že Odbor pro mírové operace OSN (DPKO) disponuje v současné době kontingentem 90 000 armádních příslušníků (na základě ročního rozpočtu 5 milionů dolarů), je pochopitelně zapotřebí konsolidovat a formalizovat vztahy mezi NATO a OSN. Neformálně jsou diskutovány četné modality, avšak rozhodnutí nesnáší odkladu.
Berliin-pluss kokkulepe nägi ette, et EL saab kasutada NATO ressursse. Nüüd on aeg nii-öelda ümberpööratud Berliin-plussiks, sest allianss võib avaldada soovi kasutada ELi vahendeid, nagu näiteks Euroopa sandarmeeriajõud (ingl European Gendarmerie Force), samuti ELi kriisiohjevahendeid. Et ÜRO rahuvalveoperatsioonide osakond (toetudes 5 miljardi USA dollari suurusele aastaeelarvele) on praeguseks siirnud 90 000 sõdurit, on ilmselt vaja NATO ja ÜRO sidemeid tugevdada ja ametlikustada. Mitteametlikult arutatakse paljusid samme, kuid valikud tuleb teha kiiresti.
A Berlin Plusz megállapodás előrevetítette a NATO erőforrásainak EU által történő felhasználását. Mára eljött az ideje egy visszafordított Berlin Plusz megoldásra, hiszen a Szövetség is szeretne meríteni az olyan EU eszközökből, mint az európai csendőrségi erők (EGF), valamint az EU civil válságkezelő képességei. Mivel az ENSZ Békefenntartó Műveletek Igazgatóság (DPKO) fennhatósága alatt, jelenleg90.000 katona van bevetésen (évi 5 millió $-os költségvetésből), egyértelműen fontos a NATO-ENSZ kapcsolatok szorosabbra fűzése és formalizálása. Informálisan különböző módokat vizsgálnak, de sürgetővé vált a döntés ezzel kapcsolatban is.
Berlín-plús fyrirkomulagið sá fyrir að ESB myndi nýta sér NATO auðlindir. Nú er tímabært að fá fram svokallað Berlín-plús í bakkgír, þar sem bandalagið mun hugsanlega þurfa á aðstoð ESB að halda, s.s. evrópsku löggæslusveitinni (ELS), sem og almannavarnastjórnunargetu ESB. Þar sem friðargæsludeild SÞ hefur nú 90.000 hermenn að störfum í umboði sínu (með fjárframlög upp á 5 milljarða dollara árlega), þarf augsýnilega að efla samstarf NATO og SÞ og gera það formlegra. Ýmis form hafa verið óformlega rædd, en brýna nauðsyn ber til að taka ákvarðanir fljótlega.
Berlyno Plius susitarimu ES suteikiama galimybė naudotis NATO ištekliais. Dabar atėjo metas vadinamajam atvirkštiniam Berlynui Plius, nes Aljansas nori naudotis ES ištekliais, pavyzdžiui, Europos žandarmerijos pajėgomis (EŽP) bei ES civiliniais krizių valdymo pajėgumais. Kadangi JT Taikos palaikymo operacijų skyrius (DPKO) šiuo metu yra dislokavęs 90 000 savo vadovaujamų kareivių (pagal 5 milijardų JAV dolerių metinį biudžetą), akivaizdu, kad reikia sustiprinti ir formalizuoti NATO ir JT ryšius. Neformaliai aptarinėjami įvairiausi variantai, tačiau delsti nebegalima.
Berlin pluss-arangementet forutsa at EU skulle bruke NATOs ressurser. Nå er det tid for en såkalt Berlin pluss i revers, ettersom Alliansen ønsker å trekke på EUs redskaper, som Den europeiske gendarmeristyrken (EGF), så vel som EUs sivile krisehåndteringsevner. Ettersom FNs avdeling for fredsbevarende operasoner (DPKO) nå har 90.000 soldater deployert under sin myndighet (basert på et budsjett på US $ 5 milliarder årlig), må båndene mellom NATO og FN åpenbart styrkes og formaliseres. Mange forhold er diskutert uformelt, men valgene må snart tas.
Porozumienie Berlin Plus przewidziało możliwość wykorzystania przez UE zasobów NATO. Teraz jest czas na tak zwane odwrócone porozumienie Berlin plus, ponieważ Sojusz może chcieć skorzystać z narzędzi UE, takich jak Europejskie Siły Żandarmerii (EGF), a także z cywilnego potencjału zarządzania kryzysowego Unii. Jako, że Departament Operacji Pokojowych (DPKO) ONZ obecnie rozmieszcza pod swoją egidą 90 tysięcy żołnierzy (dysponując budżetem 5 miliardów dolarów rocznie), więzi NATO-UE bez wątpienia muszą być wzmocnione i sformalizowane. Nieformalnie dyskutuje się już o licznych rozwiązaniach praktycznych, ale decyzje trzeba podejmować szybko.
Договоренности «Берлин-плюс» предусматривают использование Европейским союзом ресурсов НАТО. Теперь настало время поменяться ролями в схеме «Берлин-плюс», так как НАТО может захотеть воспользоваться инструментами ЕС – например, Европейскими силами жандармерии, а также гражданскими средствами кризисного регулирования ЕС. С учетом того, что под руководством Департамента операций по поддержанию мира ООН теперь развернуты 90 тысяч военнослужащих (с годовым бюджетом в пять миллиардов долларов США), отношения между НАТО и ООН также явно необходимо укрепить и официально оформить. На неформальном уровне обсуждаются многочисленные варианты, но выбор нужно делать в срочном порядке.
Dohoda Berlín-Plus predvídala podieľanie sa o niektoré prostriedky NATO s Európskou úniou. Teraz je čas na tzv. Berlín-Plus naruby, pretože Aliancia by mala využívať niektoré prostriedky EU, napríklad Európske žandárske sily (EGF) a potenciál civilného manažmentu krízových situácií. Vzhľadom na to, že Odbor pre mierové operácie OSN (DPKO) disponuje v Súčasnej dobe kontingentom 90 000 armádnych príslušníkov (na základe ročného rozpočtu 5 miliónov dolárov), je pochopiteľné potrebné konsolidovať a formalizovať vzťahy medzi NATO a OSN. Neformálne sú diskutované početné modality, avšak rozhodnutia neznášajú odklad.
Dogovor Berlin plus predvideva, da bo EU uporabljala Natova sredstva. Zdaj je čas za obratni Berlin plus, saj bi zavezništvo morda lahko uporabilo orodja EU, kot so Evropska žandarmerija (European Gendarmerie Force — EGF) in civilne zmogljivosti kriznega upravljanja EU. Glede na to, da je pod Oddelkom ZN za mirovne operacije trenutno napotenih 90.000 pripadnikov (na osnovi letnega proračuna v višini 5 milijard ameriških dolarjev), je očitno treba okrepiti in formalizirati sodelovanje med Natom in OZN. Neuradno se govori o različnih načinih, vendar je nujno treba sprejeti odločitve.
Berlin-Plus uyarlaması AB’nin NATO’nun kaynaklarını kullanacağını öngörmüştür. Artık ters yönde bir Berlin Plus’ın vakti gelmiştir; İttifak da AB’nin Avrupa Jandarma Gücü ve AB sivil kriz yönetimi yetenekleri gibi araçlarından yararlanmak isteyebilir. Halen BM’nin Barışı Koruma Operasyonları dairesinin yetkisi altında 90,000 asker konuşlanmış bulunmakta olduğundan (5 milyar dolarlık yıllık bütçeye dayanarak), NATO-BM bağlarının güçlendirilmesi ve resmileştirilmesi gerektiği gayet açıktır. Birçok yöntem gayrı resmi olarak tartışılmaktadır, fakat kararların acilen alınması gerekir.
„Berlīne Plus” kārtība paredzēja to, ka ES izmantos NATO resursus. Tagad ir pienācis laiks tā sauktajai apgrieztajai „Berlīne Plus” kārtībai, jo aliansei var rasties vajadzība izmantot ES līdzekļus, piemēram, Eiropas Žandarmērijas spēkus (EGF), kā arī ES civilo krīžu vadības potenciālu. Tā kā ANO Miera uzturēšanas operāciju departamenta (DPKO) pārraudzībā šobrīd ir izvietots 90 000 cilvēku liels kontingents (saskaņā ar US$ 5 miljardu gada budžetu), NATO-ANO attiecības noteikti ir jānostiprina un jāformalizē. Neformāli tiek diskutēts par dažādām sadarbības modalitātēm, bet izvēle ir jāizdara steidzami.
  NATO Review - Bucureşti...  
În lumea de astăzi există două cerinţe de prim ordin pe care se fundamentează credibilitatea: o strategie mare reală şi organizarea coerentă şi eficientă a puterii la nivelurile strategic şi regional ale securităţii, de-a lungul axelor gemene ale eforturilor naţionale cuprinzătoare şi coerente şi parteneriatelor reale şi extinse.
In today’s world there are two first order requirements upon which strategic credibility is founded; effective grand strategy and the cohesive and cost-effective organization of power at the strategic and regional levels of security along the twin axes of comprehensive and cohesive national efforts and effective and extended partnerships. Structure follows power but power must be driven by vision and ideas and that requires real boldness and vision.
Dans le monde actuel, la crédibilité stratégique repose sur deux exigences de premier plan : une stratégie ambitieuse et efficace et l’organisation cohérente, au meilleur coût, de la puissance aux niveaux de sécurité stratégique et régional, en s’appuyant sur un axe double - des efforts nationaux globaux et cohérents et des partenariats vastes et efficaces. La structure suit la puissance, mais la puissance doit être mue par une vision d’ensemble et par des idées, ce qui exige une réelle audace et une grande clairvoyance.
In der heutigen Welt gibt es zwei Hauptanforderungen, auf denen strategische Glaubwürdigkeit beruht: effiziente globale Strategie und kohärente, kosteneffiziente Organisation der Macht auf strategischer und regionaler Sicherheitsebene neben den umfassenden und kohärenten nationalen Bemühungen und wirkungsvoller, weitreichender Partnerschaften. Struktur folgt der Macht, aber Macht muss sich aus Visionen und Ideen nähren. Dazu sind wirklicher Mut und Visionen erforderlich.
En el mundo actual existen dos requisitos de primer orden en los que se fundamenta la credibilidad estratégica: una gran estrategia eficaz y una organización de poder cohesiva y rentable a nivel de seguridad general y regional, ambas apoyadas en los ejes paralelos de unos esfuerzos nacionales coherentes y conjuntados y unas asociaciones eficaces y amplias. Las estructuras deben adaptarse al potencial, pero el potencial debe estar guiado por la perspectiva y las ideas, y para eso se requiere audacia y visión de futuro.
Al giorno d’oggi vi sono due requisiti primari sui quali si basa la credibilità strategica; un’efficace strategia generale e l'organizzazione di potere coesiva e in linea con il principio costo-efficacia ai livelli di sicurezza strategico e regionale. Entrambe si muovono lungo due linee parallele: quella delle azioni nazionali globali e coerenti e quella dei partenariati efficaci ed estesi. La struttura va adeguata alla potenza, ma la potenza, a sua volta, deve essere guidata da una visione generale e da idee; e ciò richiede effettiva audacia ed una visione.
No mundo de hoje, existem dois requisitos de primeira ordem sobre os quais assenta a credibilidade estratégica: uma importante estratégia eficaz e uma organização do poder coesiva e rentável aos níveis estratégicos e regionais da segurança, ao longo dos eixos paralelos dos esforços nacionais abrangentes e coesivos e das parcerias eficazes e alargadas. A estrutura segue o poder, mas o poder tem de ser impulsionado pelas visões e pelas ideias e isso requer verdadeira audácia e visão.
في عالمنا الحاضر، هناك متطلبان رئيسيان تتأسس عليهما المصداقية الاستراتيجية، وهما: الاستراتيجية العليا الفعّالة والتنظيم المتماسك والناجع للقوّة على المستوييْن الأمنييْن: الاستراتيجي والإقليمي، إلى جانب محوريْن توءميْن هما الجهود المحليّة الشاملة والمتماسكة المصحوبة بشراكات فعّالة وواسعة. والهيكليّة تتبع القوّة لكنْ يتعيّن على القوّة أن تُدفع بواسطة الرؤية والأفكار وهو ما يتطلّب جرأة ورؤية حقيقيتيْن.
In de wereld van vandaag zijn er twee primaire vereisten waarop strategische geloofwaardigheid is gebaseerd; een effectieve, overkoepelende strategie en een samenhangende, efficiënte organisatie van de macht op strategisch en regionaal niveau, langs de dubbele as van alomvattende, samenhangende nationale inspanningen en effectieve, uitgebreide partnerschappen. Structuur volgt macht, maar macht moet worden aangedreven door visie en ideeën en dat vereist werkelijke voortvarendheid en visie.
В днешния свят има две първостепенни изисквания за стратегическа надеждност – ефективна обща стратегия и стройна, ефективна и финансово изгодна организация на властта на стратегическо и регионално равнище по паралелните оси на съгласуваните национални усилия и на ефективните разширени партньорства. Структурата зависи от властта, но властта трябва да се движи от визия и идеи, а за това е необходима дързост и визия.
V dnešním světě je strategická kredibilita založena na dvou prvořadých požadavcích: efektivní souhrnné strategii a soudržné a cenově přijatelné organizaci sil na dvou úrovních - strategické a regionální – jež sledují zdvojenou osu komplexního a soudržného vládního úsilí a efektivního a rozšířeného partnerství. Struktura se řídí silou, avšak síla musí být poháněna vizí a představami, a to si vyžaduje skutečnou odvahu a reálnou vizi.
Tänapäeva maailmas on kaks esmajärgulist nõuet, millel põhineb strateegiline usutavus – tõhus suur strateegia ning jõu sidus ja tulus korraldus julgeoleku strateegilisel ja piirkondlikul tasandil, korraga riikide laiahaardeliste ja ühtsete jõupingutuste ning efektiivsete ja laiendatud partnerlussuhete vormis. Organisatsioon toimib vastavalt võimukandjate otsustele, mille tõukejõuks peavad olema kujutlus ja ideed, see aga nõuab juba tõelist julgust ja visiooni.
A mai világban két elsőrangú követelményen nyugszik a stratégiai hitelesség; a hatékony stratégia és a hatalom kohézív és költséghatékony szervezése stratégiai és regionális biztonsági szinteken az átfogó és összeszedett nemzeti erőfeszítések, illetve hatékony és kiterjedt partnerségek kettős tengelye mentén. A struktúra követi a hatalmat, de a hatalmat jövőképek és elgondolások kell alakítsák, amelyhez valódi bátorságra és jövőbe látásra van szükség.
Nú á tímum eru tvö lykilatriði sem traust öryggisstefna byggir á; skilvirk yfirmarkmið og samhent og hagkvæm skipulagning herafla á víðtækum og svæðisbundnum stigum öryggis þar sem fer hönd í hönd samhliða átak heildarinnar og innlendra afla og skilvirkt og útvíkkað samstarf við aðra. Skipulag kemur í kjölfar styrks en aflið þarf að stjórnast af heildarsýn og hugmyndum og það krefst raunverulegrar dirfsku og skýrrar sýnar.
Nūdienos pasaulyje yra du patys pirmieji reikalavimai, kuriais grindžiamas strateginis patikimumas: efektyvi didinga strategija ir ekonomiška galios organizacija strateginiu ir regioniniu saugumo lygiais palei dvi lygiavertes ašis – visapusiškas ir darnias šalių pastangas ir veiksmingą plataus masto partnerystę. Struktūra seka paskui galią, tačiau galios varomoji jėga turi būti vizijos ir idėjos, kurioms reikia tikros drąsos ir vizijos.
I dagens verden er det to førsteordenskrav som strategisk troverdighet er grunnlagt på: effektiv, overordnet strategi og en samlende og kosteffektiv organisasjon av makt på de strategiske og regionale nivåer av sikkerhet, langs tvillingaksene av omfattende og samlende nasjonalt arbeid og effektive og utvidede partnerskap. Struktur følger makt, men makt må bli drevet av visjon og ideer, og det krever virkelig dristighet og visjoner.
W dzisiejszym świecie są dwa pierwszorzędne wymogi, na których zasadza się wiarygodność: skuteczna strategia oraz spójna i efektywna kosztowo organizacja potencjału na poziomie strategicznym i regionalnym wzdłuż bliźniaczych osi wszechstronnych i spójnych wysiłków podejmowanych przez państwa oraz skutecznych i rozbudowanych układów partnerstwa. Struktura postępuje o krok za potęgą, ale potęga musi być kierowana przez wizję i idee, a to wymaga prawdziwej odwagi i wizjonerstwa.
В сегодняшнем мире для стратегического авторитета требуются, прежде всего, две вещи: эффективная военно-политическая стратегия и слаженная и экономически целесообразная организация мощи на стратегическом и региональном уровне безопасности по двум сопряженным направлениям: с одной стороны, необходимо прилагать всеобъемлющие и слаженные усилия в масштабе государства, а с другой стороны, нужны эффективные и обширные партнерские отношения. Структура соответствует мощи, а мощь формируется на основе перспективного мышления и идей, и для этого необходима настоящая смелость и видение.
V dnešnom svete je strategická kredibilita založená na dvoch prvoradých požiadavkách: efektívnej súhrnnej stratégie a súdržnej a cenove prijateľnej organizácii síl na dvoch úrovniach - strategickej a regionálnej – ktoré sledujú zdvojenú osu komplexného a súdržného vládneho úsilia a efektívneho a rozšíreného partnerstva. Štruktúra sa riadi silou, avšak sila musí byť poháňaná víziou a predstavami a to si vyžaduje skutočnú odvahu a reálnu víziu.
V današnjem svetu obstajata dve primarni zahtevi, na katerih temelji strateška verodostojnost: učinkovita celostna strategija ter povezana in stroškovno učinkovita organizacija moči na strateški in regionalni ravni varnosti vzdolž dveh osi: celovitih in povezanih prizadevanj držav članic ter učinkovitih in razširjenih partnerstev. Struktura sledi moči, vendar pa morajo moč narekovati vizija in ideje, topa zahteva resnično drznost in vizijo.
Bugünün dünyasında stratejik inanılırlık iki temel şarta dayanır: etkili bir strateji ve stratejik ve bölgesel güvenlik düzeyinde tutarlı ve maliyet-etkin güç organizasyonu (kapsamlı ve tutarlı ulusal çabalar ile etkili ve genişletilmiş ortaklıklar eksenlerinde). Yapı güç gerektirir ama güce yön veren vizyon ve fikirlerdir, ve bunun için gerçek cesaret ve vizyon gerekir.
Šodienas pasaulē ir divas pirmās kārtas prasības, uz kurām balstās stratēģiskā uzticamība: efektīva kopējā stratēģija un saliedēta un izmaksu efektīva varas organizācija stratēģiskajos un reģionālajos drošības līmeņos saskaņā ar visaptverošu un saliedētu nacionālo centienu un efektīvu un plašu partnerattiecību dubultasīm. Struktūra seko varai, bet vara ir jāvirza vīzijai un idejām, un tas prasa patiesu drosmi un redzējumu.
  Criza financiară: un ef...  
Anterior, multe ţări în tranziţie s-au folosit de costurile scăzute ale împrumuturilor primite şi de investiţiile străine mari pentru a-şi spori împrumuturile guvernamentale. Astăzi, datoriile guvernamentale şi deficitul balanţei de schimburi sunt mult mai greu de re-finanţat.
Many transition countries had taken advantage of low lending costs and high foreign investment to increase government borrowing. Today government debt and current account deficits are much harder to refinance. If foreign banks cut off new lending or refuse to roll over outstanding loans, bankruptcies and unemployment could skyrocket.
De nombreux États en transition avaient profité des faibles coûts des prêts et des investissements étrangers élevés pour accroître les emprunts publics. Aujourd’hui, le refinancement de la dette publique et des déficits courants est beaucoup plus difficile. Si les banques étrangères refusent d’accorder de nouveaux crédits ou de reconduire les prêts non remboursés, les faillites et le chômage pourraient exploser.
Viele Schwellenländer hatten den Vorteil der geringen Kreditkosten und der massiven ausländischen Investitionen genutzt, um die Kreditaufnahme der Regierungen anzuheben. Heute ist eine Refinanzierung der Staatsschulden und der laufenden Defizite wesentlich schwieriger. Wenn ausländische Banken neue Kredite streichen oder sich weigern, eine Neufestsetzung der Zinsen für ausstehende Darlehen vorzunehmen, könnten Bankrotterklärungen und Arbeitslosenzahlen sprunghaft ansteigen.
Muchas naciones en vías de desarrollo han aprovechado los bajos tipos de interés y las inversiones extranjeras para aumentar la deuda pública, y ahora esa misma deuda y el déficit por cuenta corriente les resultan mucho más difíciles de refinanciar. Si los bancos extranjeros cortan el crédito o se niegan a aplazar los préstamos pendientes, se podrían disparar las quiebras y el desempleo.
Molti paesi in fase di transizione avevano approfittato dei bassi costi dei prestiti e degli alti investimenti esteri per accrescere l’indebitamento pubblico. Oggi il debito pubblico e gli attuali deficit in conto corrente sono molto più difficili da rifinanziare. Se le banche straniere sospendessero i nuovi prestiti o rifiutassero di rinnovare quelli arretrati, i fallimenti e la disoccupazione potrebbero giungere alle stelle.
Muitos países em fase de transição tinham tirado vantagem dos baixos custos dos empréstimos e do alto investimento estrangeiro para aumentar os empréstimos do Estado. Hoje em dia, a dívida externa e o défice da balança corrente são muito mais difíceis de refinanciar. Se os bancos estrangeiros cortarem os novos empréstimos ou se recusarem a alargar o pagamento dos empréstimos existentes, as insolvências e o desemprego podem subir em flecha.
في السابق، استغلّ العديد من دول التحوُّل معدّلاتِ الفائدة المنخفضة والاستثمارات الأجنبية الضخمة لزيادة حجم الاقتراض الحكومي. أما اليوم، فإنّ تسديد ديون هذه الدول وتغطية العجز في حساباتها الجارية أصبح غايةً في الصعوبة. وإذا توقّفت البنوك الأجنبية عن تقديم قروض جديدة أو رفضت تقديم قروض طويلة الأجل، فإن حالات الإفلاس والبطالة سترداد بشكل دارماتيكي.
Veel doorvoerlanden hadden hun voordeel gedaan met de lage rente op leningen en de hoge buitenlandse investeringen en de overheidsleningen verhoogd. Op dit moment zijn overheidsschulden en tekorten op de balans veel moeilijker te herfinancieren. Als buitenlandse banken stoppen met geld uitlenen, of weigeren uitstaande leningen te verlengen, zouden faillissementen en werkeloosheid torenhoog kunnen stijgen.
Много страни в преход се възползваха от ниските лихви по кредитите и големите чуждестранни инвестиции и увеличиха държавния дълг. Днес този дълг и дефицитът по текущата сметка се рефинансираг много по-трудно. Ако чуждестранните банки откажат да отпускат нови заеми или да обслужват текущите, фалитите и безработицата шеметно ще се увеличат.
Mnohé státy, které jsou současně ve stavu transformace státních struktur, využily nízkých úrokových sazeb a vysoké míry zahraničních investic k novým státním půjčkám. Refinancovat dnešní státní dluh a běžný deficit je však dnes mnohem těžší. Odmítnou-li zahraniční banky nové půjčky a spolupráci při řešení nesplacených úvěrů, bankroty a nezaměstnanost budou prudce vzrůstat.
Et ohtlikele varadele olid avatud ka globaalsed finantsasutused, levis USA tarbimis- ja investeerimiskollaps varsti rahvusvahelistele turgudele. Selle mõju rahvusvahelisele kaubandusele ja globaalsele rahandusele pole jätnud puutumata ühtki riiki. Paljud siirderiigid olid odavaid laene ja suuri välisinvesteeringuid ära kasutades suurendanud oma laenukoormat. Täna on riigivõlga ja jooksevkonto puudujääki märksa raskem refinantseerida. Kui välispangad lõpetavad uute laenude andmise või keelduvad tasumata laene pikendamast, võib pankrottide ja tööpuuduse näitajad raketina taevasse lennata.
Egyes tag vagy partner országoknak adósság átütemezésre, vagy ami rosszabb törlesztésképtelenséggel és pénzük összeomlásával kell szembenézni. Mivel ez növeli a politikai zavarok kockázatát, az olyan hitelezők, mint az IMF, a Világbank és az Európai Központi Bank kell közbelépjenek, hogy elkerülhető legyen a politikai válság.
Mörg ríki sem voru í umbreytingafasa nýttu sér lágan lántökukostnað og miklar erlendar fjárfestingar til að auka lántöku ríkisins. Í dag er mun erfiðara að endurfjármagna ríkisskuldir og viðskiptahalla ríkja. Ef erlendir bankar hætta lánveitingum eða neita að framlengja eldri lán, gætu gjaldþrot og atvinnuleysi stóraukist.
Daugelis besivystančių šalių vyriausybių pasinaudojo žemomis skolinimo kainomis ir didelėmis užsienio investicijomis skolinimuisi padidinti. Šiandien yra daug sunkiau padengti vyriausybės skolas ir einamosios sąskaitos deficitą. Jei užsienio bankai nustos teikti naujas paskolas arba nesutiks pratęsti likusių paskolų mokėjimo, staigiai pašoks bankrotų ir nedarbo mastas.
Mange overgangsland hadde dratt fordel av lave lånekostnader og høye utenlandsinvesteringer for å øke regjeringens lån. I dag er statsgjeld og underskudd i kontantstrømmen mye vanskeligere å refinansiere. Hvis utenlandske banker kutter nye lån eller nekter å videreføre utestående lån, kan konkurser og arbeidsløshet meget raskt nå store høyder.
Wiele państw transformujących swoją gospodarkę wcześniej skorzystało z niskich kosztów kredytu i wysokiej stopy inwestycji zagranicznych, aby zwiększać zadłużenie rządu. Obecnie znacznie trudniej jest refinansować długi rządowe oraz deficyt na rachunkach bieżących. Gdyby banki zagraniczne odcięły nowe kredyty i odmówiły „rolowania” pożyczek, bankructwa i bezrobocie mogą poszybować w górę.
Многие страны с переходной экономикой воспользовались низкими ставками кредитования и высоким уровнем иностранных инвестиций, чтобы увеличить государственные займы. Сегодня гораздо сложнее рефинансировать государственный долг и дефицит текущего платежного баланса. Если иностранные банки прекратят выдачу новых кредитов или откажутся пролонгировать непогашенные задолженности, число банкротств и безработица могут резко увеличиться.
Mnohé štáty, ktoré sú aktuálne v stave transformácie štátnych štruktúr, využili nízkych úrokových sadzieb a vysoké miery zahraničných investícií k novým štátnym pôžičkám. Refinancovat dnešný štátny dlh a bežný deficit je však dnes omnoho ťažšie. Ak zahraničné banky odmietnu nové pôžičky a spoluprácu pri riešení nesplatených úverov, bankroty a nezamestnanosť budú prudko narastať.
Veliko tranzicijskih držav je izkoristilo prednost nizkih stroškov posojil in visokih tujih vlaganj za povečanje zadolževanja države. Danes je veliko težje refinancirati državni dolg in primanjkljaje na tekočem računu. Če tuje banke ne bodo več dajale novih posojil ali ne bodo hotele odložiti poplačila obstoječih posojil, bi se lahko število bankrotov in stopnja brezposelnosti povzpela v nebo.
Geçiş dönemindeki birçok ülke devlet borçlanmasını arttırmak için düşük maliyetli kredilerden ve yüksek yabancı yatırımlardan yararlanmıştı. Bugün hükümetin borçlarını ve cari açıklarını yeniden borçlanarak kapatmak daha da zor. Eğer yabancı bankalar kredi vermeyi keserlerse, veya açık borçları ertelemekten vazgeçerlerse iflaslar ve işsizlik tavana vurabilir.
Daudzas pārejas ekonomikas valstis savulaik izmantoja priekšrocības, kas izrietēja no zemajām kreditēšanas izmaksām un augsto ārējo investīciju līmeni, lai savukārt palielinātu valdību aizņēmumus. Šodien ir jau daudz grūtāk refinansēt valsts parādu un tekošo kontu deficītus. Ja ārvalstu bankas pārtrauc jaunu kredītu došanu vai arī atsakās pagarināt esošo kredītu atmaksas termiņus, var strauji celties uzņēmumu maksātnespējas un bezdarba līmenis.
  Nato Review  
Mediul de securitate de astăzi este însă atât de schimbat în comparaţie cu cel al ultimului deceniu al secolului trecut, încât face necesară luarea în considerare a trei aspecte fundamentale atunci când evaluăm perspectivele Dialogului Mediteranean.
In this way, countries may observe and/or participate in selected NATO/PfP exercises or even contribute to NATO-led peacekeeping operations. Indeed, one GCC country, the United Arab Emirates, has already made a significant contribution to the NATO-led operation in Kosovo. In addition, countries may join Operation
L'environnement sécuritaire actuel s'est cependant modifié à un point tel par rapport à ce qu'il était dans les années 1990 que trois aspects fondamentaux doivent être pris en considération lors de l'évaluation des perspectives futures du Dialogue méditerranéen. Il s'agit de la géographie, des mécanismes du changement et d'un nouveau système de valeurs.
Das heutige Sicherheitsumfeld unterscheidet sich aber so sehr von dem der 90er Jahre, dass bei einer Beurteilung der künftigen Aussichten des Mittelmeerdialogs drei grundlegende Aspekte berücksichtigt werden müssen: die Geographie, die Mechanismen des Wandels und ein neues Wertesystem.
Pero el entorno de seguridad actual ha cambiado tanto respecto al existente en los años 90 que ahora al evaluar las perspectivas futuras del Diálogo Mediterráneo han de tenerse en cuenta tres aspectos fundamentales: la geografía, los mecanismos de cambio y el nuevo sistema de valores.
L'attuale contesto di sicurezza è, comunque, così mutato da quello che prevaleva negli anni '90 che tre aspetti fondamentali devono essere presi in considerazione quando si valutano le future prospettive del Dialogo Mediterraneo. Questi sono: aspetti geografici; meccanismi di cambiamento; ed un nuovo sistema di valori.
Contudo, o actual ambiente de segurança é tão diferente do que predominava nos anos 90 que três aspectos fundamentais têm que ser tidos em consideração ao avaliar as perspectivas futuras do Diálogo do Mediterrâneo. São a geografia; os mecanismos de mudança; e um novo sistema de valores.
Ωστόσο, το σημερινό περιβάλλον ασφαλείας, έχει αλλάξει τόσο πολύ από εκείνο που κυριαρχούσε στην δεκαετία του 1990, ώστε όταν γίνεται αποτίμηση των μελλοντικών προοπτικών του Μεσογειακού Διαλόγου θα πρέπει να ληφθούν υπ’ όψιν τρεις θεμελιώδεις πλευρές. Αυτές είναι η γεωγραφία, οι μηχανισμοί για αλλαγή και ένα νέο σύστημα αξιών.
De veiligheidsomgeving van tegenwoordig is echter zo totaal anders dan die in de jaren 1990 dat drie fundamentele overwegingen moeten worden meegenomen als men de toekomstige mogelijkheden van de Mediterrane Dialoog wil analyseren. Dat zijn de geografie; de dynamiek van de verandering; en een nieuw waardensysteem.
Днешният стратегически контекст обаче е тъй различен от този през 90-те години, че за да се оценят бъдещите перспективи пред Средиземноморския диалог, е необходимо да се вземат под внимание три основни аспекта. Това са географското пространство, механизмите на промяната и новата ценностна система.
Dnešní bezpečnostní prostředí se ovšem od všeobecného prostředí devadesátých let natolik liší, že chceme-li posoudit budoucí vyhlídky Středomořského dialogu, musíme vzít v úvahu tři zásadní aspekty: geografické určení, mechanismy změn, a nový systém hodnot.
Vore dages sikkerhedsmiljø har imidlertid ændret sig så meget i forhold til det, der eksisterede i 1990'erne, at man bør tage tre aspekter i betragtning, når man skal vurdere fremtiden for Middelhavsdialogen, nemlig geografi, forandringsmekanismer og nye værdisystemer.
Tänane julgeolekukeskkond erineb siiski sedavõrd 1990. aastate omast, et Vahemere dialoogi tulevikuväljavaadete hindamisel tuleb arvesse võtta kolme põhiaspekti. Nendeks on geograafia, muutused ja uus väärtussüsteem.
Napjaink biztonsági környezete azonban annyira megváltozott az 1990-es években létezőhöz képest, hogy három alapvető szempontot kell figyelembe venni a Mediterrán Párbeszéd jövőbeli kilátásainak értékelésénél. Ezek: a földrajzi tényező, a változási mechanizmusok és egy új értékrendszer.
Varnarumhverfið nú er hins vegar svo breytt frá því sem var á tíunda áratugnum, að taka verður tillit til þriggja þátta þegar metnar eru framtíðarhorfur Miðjarðarhafssamráðsins, þ.e.a.s. landfræðilegra þátta, aðferða við skipulagsbreytingar og nýs gildismats.
Dagens sikkerhetsmiljø er imidlertid så endret fra det som rådet i 1990-årene at tre grunnleggende forhold må tas i betraktning når man vurderer fremtidige utsikter for Middelhavsdialogen. Disse er geografi; mekanismer for endring; og et nytt verdisystem.
Współczesne środowisko bezpieczeństwa tak dalece różni się jednak od tego, które dominowało w latach 90., że podejmując się oceny przyszłych szans Dialogu Śródziemnomorskiego, konieczne jest uwzględnienie trzech fundamentalnych czynników: geografii, mechanizmów przemian oraz nowego systemu wartości.
Однако по сравнению с девяностыми годами современная обстановка в области безопасности настолько изменилась, что при оценке будущих перспектив Средиземноморского диалога необходимо учитывать три фундаментальных аспекта. К ним относятся: география; механизмы перемен; новая система ценностей.
Dnešné bezpečnostné prostredie sa však od situácie v deväťdesiatych rokoch zmenilo do tej miery, že pri hodnotení vyhliadok do budúcnosti pre Stredomorský dialóg treba brať do úvahy tri základné aspekty. Sú to: zemepisné podmienky, mechanizmus zmien a nový hodnotový systém.
Današnje varnostno okolje pa je tako drugačno od tistega iz 90-ih let, da je treba pri razmišljanju o prihodnosti Sredozemskega dialoga upoštevati tri temeljne vidike. Ti so geografski položaj, mehanizmi sprememb in nov sistem vrednot.
Ancak bugünün güvenlik ortamı 1990’lardakinden çok daha farklıdır. Bu nedenle Akdeniz Diyaloğu’nun geleceği değerlendirilirken üç temel boyutun göz önüne alınması gerekmektedir. Bunlar coğrafya, değişim mekanizmaları ve yeni değer sistemidir.
Mūsdienu drošības vide tomēr ir ļoti manījusies salīdzinājumā ar 1990.gados dominējošo situāciju. Tāpēc, vērtējot Vidusjūras dialoga nākotnes izredzes, ir jāņem vērā trīs fundamentāli aspekti. Tie ir ģeogrāfija; pārmaiņu mehānismi; un jauna vērtību sistēma.
Сучасна ситуація безпеки докорінно відрізняється від тієї, що домінувала у 1990-х роках, тому в аналізі перспектив майбутнього розвиту Середземноморського діалогу мають враховуватись три фундаментальних чинника: географічний вимір, динаміка перетворень та нова система цінностей.
  Pentru a rămâne în form...  
Când a inaugurat Alianţa, cu şase decenii în urmă, preşedintele american Truman şi-ar fi putut imagina doar într-o foarte mică măsură lumea în care noi trăim astăzi
When US President Truman inaugurated the Alliance six decades ago, little could he have imagined the world we now live in
Lorsque le président américain Harry Truman inaugura l’Alliance il y a six décennies, il ne pouvait guère imaginer ce que serait le monde dans lequel nous vivons actuellement
Als US-Präsident Truman das Bündnis vor sechs Jahrzehnten ins Leben rief, konnte er sich die Welt, in der wir heute leben, kaum vorstellen
Cuando el Presidente Truman inauguró la Alianza hace seis décadas, difícilmente podía imaginar el mundo en el que vivimos
Quando il Presidente americano Truman inaugurò l'Alleanza, sei decenni fa, in pochi avrebbero potuto immaginare come sarebbe stato il mondo in cui ora viviamo
Quando o Presidente norte-americano Truman inaugurou a Aliança, há seis décadas atrás, dificilmente poderia ter imaginado o mundo em que hoje vivemos
عندما أعلن الرّئيس الأمريكي ترومان تأسيس حلف الناتو قبل ستّة عقود، قليلون كانوا القادرين على تصور العالم الذي نعيش فيه
Toen de Amerikaanse president Truman het Bondgenootschap zestig jaar geleden inaugureerde, had hij zich de wereld waarin wij nu leven nauwelijks voor kunnen stellen
Когато е обявил създаването на НАТО преди шестдесет години, американският президент Труман едва ли е могъл да си представи света, в който живеем днес
Když americký prezident Truman před šedesáti lety uvedl Alianci v život, těžko si mohl představit svět, v němž nyní žijeme
Kui USA president Truman alliansi kuus aastakümmet tagasi sisse õnnistas, ei osanud ta ettegi kujutada maailma, kus me nüüd elame.
Amikor Truman elnök hat évtizeddel ezelőtt elindította a Szövetséget nem sokat tudhatott arról, hogy milyen világban fogunk ma élni.
Þegar Truman Bandaríkjaforseti var við stofnun Atlantshafsbandalagsins fyrir sex áratugum síðan, hefði hann ekki getað órað fyrir þeim heimi sem við búum nú í
Prieš šešis dešimtmečius paskelbęs apie Aljanso gimimą, JAV Prezidentas Trumanas vargu ar būtų galėjęs net įsivaizduoti, kokiame pasaulyje mes dabar gyvename.
Da USAs president Truman åpnet Alliansen for seks tiår siden, kunne han knapt hatt fantasi til å se den verden vi nå lever i
Gdy prezydent USA Truman zainaugurował działalność Sojuszu sześć dziesięcioleci temu, raczej nie mógł wyobrazić sobie świata, w jakim obecnie żyjemy
Шестьдесят лет назад, когда Президент США Трумэн официально провозгласил создание Североатлантического союза, ему было сложно представить мир, в котором мы живем сегодня.
Keď americký prezident Truman pred šesťdesiatimi rokmi uviedol Alianciu do života, ťažko si mohol predstaviť svet, v ktorom dnes žijeme
Ko je predsednik ZDA Truman pred šestimi desetletji pozdravil ustanovitev zavezništva, bi si le stežka predstavljal svet, v katerem živimo danes.
Amerikan Başkanı Truman 60 yıl önce İttifak’ın açılışını yaptığı zaman bugün içinde yaşadığımız dünyayı hayal bile edemezdi
Tad, kad ASV prezidents Trumans pirms sešiem gadu desmitiem pasludināja alianses izveidošanu, viņš nespēja iedomāties daudzas lietas, kas raksturo laiku, kurā mēs dzīvojam šobrīd.
  Revista NATO - Creştere...  
De exemplu, dacă printr-o combinaţie de industrializare şi creştere economică în timpul secolului XXI, media emisiilor de gaze de seră a Africii va atinge nivelul modest de astăzi al Asiei, noua populaţie mărită a acestui continent va adăuga în jur de nouă gigatone de GHG pe an în atmosferă.
Par exemple, si, sous l’effet conjugué de l’industrialisation et de la croissance économique l’empreinte carbone moyenne des Africains atteignait, au cours du XXIe siècle, le niveau modeste qui est actuellement celui des Asiatiques, cela signifierait que la population nouvellement élargie de ce continent ajouterait environ 9 gigatonnes par an de GES dans l’atmosphère – soit un quart des émissions mondiales actuelles. Dans un monde qui lutte pour réduire les émissions dues à l’héritage des infrastructures industrielles non durables, une telle situation serait tragique et impardonnable, d’autant que l’on dispose aujourd’hui du savoir-faire et des technologies propres permettant de l’éviter.
Wenn beispielsweise der durchschnittliche Treibhausgas-Fußabdruck der Afrikaner im Laufe des 21. Jahrhunderts durch eine Kombination von Industrialisierung und Wirtschaftswachstum auf das moderate Niveau ansteigen sollte, dass Asiaten heute erreicht haben, so würde die gewachsene Bevölkerung dieses Kontinents etwa 9 Gigatonnen pro Jahr an Treibhausgasen in die Atmosphäre abgeben. Das ist ein Viertel der aktuellen weltweiten Emissionen. In einer Welt, in der wir uns bemühen, die Emissionen von einer überkommenen, unnachhaltigen industriellen Infrastruktur zu reduzieren, wäre ein solches Ergebnis tragisch und unverzeihlich – insbesondere, da wir jetzt das Know-how und die sauberen Technologien besitzen, um ein solches Ergebnis zu vermeiden.
Por ejemplo, si durante el siglo XXI la combinación de industrialización y crecimiento económico provocase que la emisión media de GHG de los africanos llegase a los modestos niveles de los asiáticos actuales, la población que por entonces habrá en el continente aportaría unas 9 gigatoneladas anuales de GHG a la atmósfera: un cuarto de las emisiones mundiales de la actualidad. En un mundo que intenta reducir las emisiones debidas al legado de unas infraestructuras industriales insostenibles, sería un resultado trágico e imperdonable, especialmente cuándo están ya disponibles el conocimiento y las tecnologías limpias necesarias para evitarlo.
Per esempio, se la combinazione di industrializzazione e di crescita economica nel corso del XXI secolo facesse sì che la quantità media di emissioni GHG degli africani raggiunga l’attuale modesto livello degli asiatici, il recente aumento di popolazione di questo continente introdurrebbe circa 9Giga tonnellate all’anno di gas serra nell'atmosfera. Questa quantità rappresenta un quarto delle attuali emissioni mondiali. In un mondo in cui si cerca di ridurre le emissioni ereditate dalle insostenibili infrastrutture industriali, un tale risultato sarebbe tragico ed imperdonabile, particolarmente dato che già oggi possediamo il know-how e le tecnologie pulite disponibili per evitarlo.
Por exemplo, se, através da combinação da industrialização e do crescimento económico durante o século XXI, a média da pegada de GEE dos africanos atingir o actual nível modesto dos asiáticos, a recém aumentada população daquele continente estaria a acrescentar cerca de nove gigatoneladas por ano de gases de efeito de estufa à atmosfera, o que perfaz cerca de um quarto das actuais emissões mundiais. Num mundo em que estamos a tentar reduzir as emissões provenientes de um legado de uma infraestrutura industrial insustentável, um tal resultado seria trágico e imperdoável, em particular porque agora já estão disponíveis os conhecimentos e as tecnologias limpas para o evitar.
على سبيل المثال، بالرغم من التصنيع والنمو الاقتصادي ظلّ متوسّط الانبعاثات الكربونية للدول الافريقية في القرن الحادي والعشرين عند المستويات الحالية المعتدلة للدول الآسيوية. لكنّ الانفجار السكاني في إفريقيا قد يؤدي إطلاق كمية إضافية من الانبعاثات الكربونية تُقدّر بنحو تسعة آلاف مليار طن سنوياً. وتمثّل هذه الكمية وحدها ربع الحجم الكلي للإنبعاثات الكربونية العالمية الحالية. وفي عالم يكافح من أجل تقليص الانبعاثات الكربونية التي خلّفتها في الماضي البنى التحتية الصناعية البدائية، تُعدُّ النتيجة الآنفة الذكر تطوراً مأساوياً لا يمكن التساهل معه، خصوصاً أننا نمتلك اليوم ما يكفي من المعرفة والتقنيات لتفادي مثل هذه النتيجة.
Als bijvoorbeeld, door middel van een combinatie van industrialisatie en economische groei in de 21ste eeuw de gemiddelde CO2-voetafdruk van de Afrikanen het bescheiden niveau van de Aziaten nu bereikt, zou de recent gegroeide bevolking van dit continent ongeveer 9 Gigaton per jaar aan broeikasgassen meer de atmosfeer in stoten. Dat is een kwart van alle huidige emissies wereldwijd. In een wereld waarin wij uit alle macht proberen de uitstoot omlaag te brengen die we hebben overgehouden uit een niet-duurzame industriële infrastructuur, zou dat een tragisch en onvergeeflijk resultaat zijn, vooral omdat we nu de kennis en de schone technologieën bezitten om dit te voorkomen.
Например ако вследствие на икономическия растеж и индустриализацията през XXI век емисиите парникови газове в Африка достигнат скромните равнища на Азия днес, нарасналото население на този континент ще добавя около 9 гигатона парникови газове в атмосферата годишно. Това е 1/4 от днешните глобални емисии. В свят, в който се борим за намаляване на емисиите, наследени от неустойчивата индустриална инфраструктура, подобен резултат ще бъде трагичен и непростим, особено като се има предвид, че разполагаме със съответното ноу хау и чисти технологии, за да го избегнем.
Například, v případě, že průměrná emise skleníkových plynů v Africe, v důsledku kombinace industrializace a ekonomického růstu během 21. století, by měla dosáhnout současnou nízkou hladinu Asie, rostoucí populace tohoto kontinentu by musela přidávat přibližně 9 gigatun skleníkových plynů ročně do atmosféry. To je 1/4 nynějších celosvětových emisí. Ve světě, ve kterém usilujeme o snížení emisí, které je dědictvím neudržitelné průmyslové infrastruktury, by takový výsledek byl tragický a neodpustitelný, zvláště když disponujeme příslušnými znalostmi a čistými technologiemi pro zamezení podobné situace.
Näiteks kui Aafrika kasvuhoonegaaside heide jääb 21. sajandil toimuva industrialiseerumise ja majanduskasvu tingimustes Aasia praegusele mõõdukale tasemele, hakkab selle maailmajao suurenev rahvastik atmosfääri paiskama ligikaudu 9 gigatonni kasvuhoonegaase aastas. See on veerand praegusest üleilmsest heitest. Praeguses maailmas, kus me näeme vaeva selle nimel, et vähendada oma jätkusuutmatu tööstusinfrastruktuuri heidet, oleks selline tulemus traagiline ja andestamatu, eriti kuna meil on olemas puhta tehnoloogia lahendused ja oskusteave selle ärahoidmiseks.
Példának okáért, amennyiben az iparosodás és a gazdasági fejlődés kombinációja révén a XXI. században az afrikaiak átlagos károsanyag-kibocsátása eléri az ázsiaiak mai mérsékelt szintjét, akkor a földrész újonnan megnövekedett népessége évente mintegy 9 gigatonnányi mennyiségű üvegházhatású gázt bocsátana a légkörbe. Ez egynegyede a jelenlegi teljes kibocsátásnak. Egy olyan világban, ahol küzdelmet folytatunk a nem fenntartható ipari infrastruktúra örökségét jelentő károsanyag-kibocsátás csökkentéséért, egy ilyen végeredmény tragikus és megbocsáthatatlan lenne, különösen, hogy már ma rendelkezésünkre áll a know-how és a tiszta technológiák, amelyekkel mindezt elkerülhetjük.
Til dæmis gæti sú staða komið upp að iðnvæðing og efnahagsvöxtur á 21. öldinni hefði í för með sér að meðallosun Afríkumanna á gróðurhúsalofttegundum næði hinni hóflegu losun Asíubúa í dag, en það myndi þýða að hinn aukni íbúafjöldi álfunnar myndi bæta kringum 9 gígatonnum á ári við losun gróðurhúsalofttegunda út í andrúmsloftið. Það er fjórðungur af losun á heimsvísu. Í heimi þar sem við berjumst við að minnka losun frá alls konar ósjálfbærum iðnaðargrunnvirkjum, væri slík niðurstaða hörmuleg og óafsakanleg, einkum í ljósi þess að við höfum þegar tiltæka þá þekkingu og vistvænu tækni sem þarf til að komast hjá því.
Jei, pavyzdžiui, paėmus drauge XXI amžiaus pramonės plėtrą ir ekonominį augimą, afrikiečiai išmes vidutiniškai į atmosferą tiek teršalų, kiek kukliais paskaičiavimais šiandien išmeta azijiečiai, dėl padidėjusio šio žemyno gyventojų kasmet atmosferoje dar padaugės po maždaug 9 gigatonas šiltnamio dujų. Tai 1/4 dabartinio teršalų išmetimo kiekio pasaulyje. Pasaulyje, kur mes dedame visas pastangas sumažinti teršalų išmetimą kaip nesubalansuotos pramonės infrastruktūros plėtros palikimą, tokie padariniai būtų tragiški ir nedovanotini, tuo labiau, kad šiandien mes jau turime to išvengti leidžiančių techninių žinių ir švarių technologijų.
For eksempel, hvis det gjennomsnittlige GHG-fotavtrykket til afrikanere gjennom en kombinasjon av industrialisering og økonomisk vekst i løpet av det 21. århundre når det beskjedne nivået til asiatene i dag, vil den nylig forstørrede befolkningen på dette kontinentet slippe ut rundt 9 gigatonn pr år med drivhusgasser i atmosfæren. Det er ¼ av dagens utslipp. I en verden der vi kjemper for å redusere utslippene fra en arv av industriell infrastruktur som ikke kan fortsette, vil et slikt resultat være tragisk og utilgivelig, spesielt ettersom vi har den kunnskapen og rene teknologien tilgjengelig i dag for å unngå den.
Na przykład, jeżeli w wyniku uprzemysłowienia i wzrostu gospodarczego w XXI wieku średnia ilość gazów cieplarnianych produkowanych przez Afrykańczyków osiągnie średni poziom notowany obecnie w Azji, w związku z rosnącą liczbą ludności Afryka emitowałaby rocznie do atmosfery około 9 gigaton tych gazów. Stanowi to ¼ obecnych globalnych emisji. W świecie walczącym o obniżenie emisji z odziedziczonej nieprzyjaznej środowisku infrastruktury przemysłowej taki obrót spraw byłby tragiczny i niewybaczalny, tym bardziej, iż dysponujemy dziś know-how i czystymi technologiami, dzięki którym można tego uniknąć.
Например, если вследствие индустриализации и экономического роста в XXI веке средний объем выбросов парниковых газов африканских стран будет равен скромному объему выбросов азиатских стран сегодня, недавно увеличившееся население этого континента будет выбрасывать в атмосферу около 9 тысяч мегатонн в год парниковых газов. Это одна четвертая сегодняшних выбросов на планете. В мире, где мы пытаемся с трудом снизить объем выбросов существующей неустойчивой промышленной инфраструктуры, подобный результат был бы трагическим и непростительным, особенно с учетом того, что сегодня у нас есть ноу-хау и экологически чистые технологии, позволяющие избежать этого.
Napríklad, v prípade, že priemerná emisia skleníkových plynov v Afrike, v dôsledku kombinácie industrializácie a ekonomického rastu počas 21. storočia, by dosiahla súčasnú nízku hladinu Ázie, rastúca populácia tohto kontinentu by musela pridávať do atmosféry približne 9 gigaton skleníkových plynov ročne. To je 1/4 terajších celosvetových emisií. Vo svete, v ktorom usilujeme o zníženie emisií, ktoré je dedičstvom neudržateľnej priemyslovej infraštruktúry, by bol taký výsledok tragický a neodpustiteľný, zvlášť keď v súčasnosti už disponujeme príslušnými znalosťami a čistými technológiami pre zamedzenie podobnej situácie.
Na primer, če s kombinacijo industrializacije in gospodarske rasti v 21. stoletju povprečni izpust toplogrednih plinov v Afriki danes dosega skromno raven Azijcev, bi po novem večje število prebivalcev tega kontinenta v atmosfero dodalo približno 9 gigaton toplogrednih plinov na leto. To je ¼ trenutne količine svetovnih izpustov. V svetu, kjer se borimo za zmanjšanje izpustov, ki so dediščina netrajnostne industrijske infrastrukture, bi bil tak izid tragičen in neodpustljiv, še zlasti zato, ker imamo danes na razpolago znanje in čiste tehnologije, da se temu izognemo.
Örneğin, eğer 21. yüzyılda Afrikalılar sanayileşme ve ekonomik büyüme nedeniyle yaratacakları sera gazı salınımı Asyalıların bugün gayet düşük olan salınım düzeylerine ulaşırsa, bu kıtanın nüfusundaki artış nedeniyle atmosfere yılda 9 jigaton sera gazı salınacak demektir. Bu tüm dünyanın bugünkü salınımının dörtte biridir. Sürdürülemez bir sanayi alt yapısının yarattığı zehirli gazları azaltmaya çalıştığımız bir dünyada böyle bir sonuç trajiktir ve affedilemez—özellikle de bugün bundan kaçınacak teknoloji ve know-how’a sahip olduğumuz düşünülürse.
Piemēram, ja caur industrializācijas un ekonomiskās izaugsmes kombināciju 21.gadsimtā vidējais SEG nospiedums, ko radīs Āfrikas valstis, sasniegs to pieticīgo līmeni, ko šodien rada Āzija, tad jaunais populācijas pieaugums šai kontinentā pievienos vēl 9 gigatonnas gadā SEG gāzu emisiju atmosfērā. Tā ir ¼ daļa no globālajām emisijām šodien. Pasaulē, kur mēs cīnāmies par to, lai samazinātu industriālās infrastruktūras radīto emisiju mantojumu, tāds rezultāts būtu traģisks un nepiedodams, it īpaši tāpēc, ka mums šodien ir pielietojamās zināšanas un tīrās tehnoloģijas, kas ļauj no visa tā izvairīties.
  De la AMF la NRF  
20.000 de oameni, în timpul fiecărei rotaţii, diferită faţă de tot ce a avut NATO la dispoziţie în timpul Războiului Rece şi faţă de tot ceea ce există la dispoziţie astăzi în întreaga lume, cu excepţia Statelor Unite.
Starting in 2003, the NRF has provided the Alliance with a stand-by rapid reaction capability of some 20,000 men per rotation, unlike anything NATO had had during the Cold War and unlike anything available today anywhere around the world, with the exception of the United States. Experience gained from successive rotations has demonstrated that the NRF concept is sound and that the transformational dynamic created by the establishment of the NRF is reaching deep and wide across the Alliance’s military establishments.
À partir de 2003, la NRF a fourni à l’Alliance une capacité de réaction rapide en attente de quelque 20 000 hommes par rotation, qui n’avait jamais connu d’équivalent au sein de l’OTAN du temps de la Guerre froide, et qui n’existe nulle part dans le monde aujourd’hui, sinon aux États-Unis. L’expérience acquise au cours des rotations successives a montré que le concept de la NRF était fondé et que la dynamique de la transformation engendrée par la constitution de cette Force était bien ancrée dans les institutions militaires à travers toute l’Alliance.
Die NRF stellt dem Bündnis seit 2003 turnusmäßig eine rund 20.000 Mann starke schnelle Eingreiftruppe zur Verfügung – anders als alles, was die NATO während des Kalten Krieges gehabt hatte, und anders als alles, was heute in aller Welt verfügbar ist (außer in den Vereinigten Staaten). Aufgrund von Erfahrungen mit aufeinander folgenden Rotationen wissen wir, dass das NRF-Konzept vernünftig ist und dass die durch die Einrichtung der NRF geschaffene Transformationsdynamik tief und breit in den militärischen Einrichtungen des Bündnisses greift.
Desde su inicio en 2003 la NRF ha proporcionado a la Alianza una capacidad de apoyo de reacción rápida de unos 20.000 efectivos por rotación, algo sin parangón para la OTAN de la guerra fría o en cualquier país del mundo actual, salvo EEUU. La experiencia adquirida con las sucesivas rotaciones ha demostrado que el concepto NRF es válido y que la dinámica transformacional que aportó su creación se ha expandido profundamente por todos los estamentos militares de la Alianza.
A partire dal 2003, la NRF ha fornito all'Alleanza una capacità di reazione rapida sempre disponibile di circa 20.000 uomini a rotazione, completamente diversa da qualsiasi cosa la NATO avesse avuto durante la Guerra Fredda e da qualsiasi cosa esistente al mondo oggi, esclusi gli Stati Uniti. L’esperienza acquisita attraverso le successive rotazioni ha dimostrato la validità del concetto NRF e che la dinamica della trasformazione determinatasi attraverso l’istituzione della NRF è ben radicata e diffusa in tutte le strutture militari dell’Alleanza.
Iniciada em 2003, a NRF tem facultado à Aliança uma capacidade de reacção rápida em estado de alerta de cerca de vinte mil homens por rotação, em nada semelhante ao que a NATO dispunha durante a Guerra Fria e ainda hoje ímpar em qualquer parte do mundo (com a excepção dos Estados Unidos). A experiência adquirida ao longo das rotações sucessivas tem demonstrado que o conceito da NRF é viável e que a dinâmica transformacional oferecida pela criação da NRF está a ter repercussões profundas e abrangentes nas instituições militares por toda a Aliança.
ومنذ مطلع عام 2003، منحت قوّات التدخل السريع حلف الناتو قوّة جاهزة للرد بسرعة فائقة قوامها زهاء عشرين ألف جندي، في كل واحدة من فترات الخدمة الدورية، وهذا ما لم يتوافر للحلف أثناء الحرب الباردة ولا يتوافر في أي مكان آخر من العالم، عدا الولايات المتّحدة. وتبرهن الخبرة المكتسبة من دورات الخدمة المتعاقبة على أنّ مفهوم قيادة حلف الناتو لقوات التدخل السريع هو مفهوم سليم، وأنّ الدينامية التحويلية التي أوجدتها هذه القوات أحدثت وتحدث أصداءً إيجابية قوية في المؤسسات العسكرية للحلف.
Met ingang van 2003 voorzag de NRF het Bondgenootschap van een paraat, snel reactievermogen van ruim 20.000 man per rotatie, iets totaal anders dan alles waarover de NAVO in de tijd van de Koude Oorlog had beschikt en iets totaal anders dan alles wat nu waar ook ter wereld, met uitzondering van de Verenigde Staten, beschikbaar is. De ervaring die werd opgedaan met achtereenvolgende rotaties heeft aangetoond dat het NRF-concept solide is en dat de transformationele dynamiek die de oprichting van de NRF in gang heeft gezet, diep- en verregaande gevolgen heeft voor alle militaire organisaties binnen het Bondgenootschap.
От официалното влизане в бойна готовност на NRF през 2003 г. НАТО разполага със сили за бързо реагиране, чийто 20 000 личен сътав се попълва на ротционен принцип, формирование, каквото не е имало никога по време на Студената война и което не съществува никъде другаде по света, освен в Съединените щати. Натрупаният опит при различните ротации демонстрира, че концепцията е удачна и динамиката на промяна, генерирана със създаването на NRF, навлиза в широчина и дълбочина в армиите на държавите-членки на Алианса.
Od roku 2003, jednotky NRF poskytovaly Alianci záložní schopnost rychlé reakce v počtu přibližně 20 000 příslušníků na jednu rotaci. Takovou schopnost nemělo NATO ani v období studené války a kromě USA neexistuje nikde na světě. Zkušenosti z postupných rotací ukázaly, že koncept NRF je správný, a že dynamika transformace zahájená zřízením NRF prostupuje napříč celou vojenskou strukturou NATO.
NATO reageerimisjõud on 2003. aastast andnud alliansile igas rotatsioonis 20 000 sõjaväelasega püsiva kiirreageerimisvõime. Midagi sarnast polnud NATO-l külma sõja ajal ja midagi sarnast pole ka tänapäeval kellelgi, kui Ameerika Ühendriigid arvestusest välja jätta. Järjepidevast roteerimisest saadud kogemused on näidanud NRFi kontseptsiooni vastupidavust ja seda, et NRFi ellukutsumisega tekitatud ümberkujunduse dünaamika on levimas kõikjale ja sügavale alliansi sõjalistesse struktuuridesse.
Az NRF turnusonként 20,000 fős készültséggel biztosít a Szövetségnek állandó gyors reagálású képességet 2003 óta, amely különbözött minden mástól, amivel a NATO a hidegháború során rendelkezett, illetve, amivel az USA-t leszámítva bárki, bárhol, a világban rendelkezett. Az egymást követő váltásokból szerzett tapasztalatok bemutatták, hogy az NRF koncepció megalapozott és hogy az átalakulási dinamika, melyet az NRF létrehozása hozott mélyen ható és széleskörű változásokat eredményezett a Szövetség katonai intézményeiben.
Síðan árið 2003 hafa viðbragðssveitirnar gert NATO kleift að bregðast við með skjótum hætti með 20.000 manna herliði sem skiptist á að gegna þjónustu, en slíka viðbragðsgetu hafði NATO alls ekki meðan á kalda stríðinu stóð og raunar er þetta einstök viðbragðsgeta á heimsvísu, að Bandaríkjunum undanskildum. Sú reynsla sem fæst með því að skiptast á að þjóna innan sveitanna hefur sýnt fram á að hugmyndafræðin að baki viðbragðssveita NATO er skynsamleg og að sveigjanleikinn sem stofnun þeirra býður upp á er djúpstæður og nær til allra hernaðarlegra þátta bandalagsins.
NGRP suteikė Aljansui parengtyje esančius greito reagavimo pajėgumus, kuriuos sudaro nuo 2003 m. rotacijos pagrindu keičiami 20 000 karių – nieko panašaus NATO neturėjo šaltojo karo metu ir nieko panašaus nėra šiandien visame pasaulyje, išskyrus Jungtines Amerikos Valstijas. Sėkmingos rotacijos patirtis parodė, kad NGRP koncepcija yra logiškai pagrįsta ir kad pertvarkos dinamika, atsiradusi sukūrus NGPP, giliai ir plačiai palietė visą Aljanso karinę sandarą.
Etter at den ble etablert i 2003 har NRF gitt Alliansen en tilgjengelig rask reaksjonsevne med rundt 20.000 mann per rotasjon, ulikt noe NATO noen gang hadde under den kalde krigen, og ulikt noe som er tilgjengelig i dag noe sted i verden, med unntak av USA. Den erfaringen man har fått fra suksessive rotasjoner har vist at NRF-konseptet er sunt, og at den transformasjonsdynamikken som ble skapt av etableringen av NRF strekker seg dypt og omfattende over Alliansen militære etablissementer.
Poczynając od 2003 roku NRF zapewniają NATO istnienie utrzymywanych w stałej gotowości sił szybkiego reagowania liczących w każdej rotacji 20 tysięcy żołnierzy, co jest nowością w stosunku do wszystkiego, czym NATO dysponowało podczas zimnej wojny i odróżnia się od wszystkiego, co jest w tej dziedzinie współcześnie dostępne, za wyjątkiem potencjału Stanów Zjednoczonych. Doświadczenie zdobywane podczas kolejnych zmian rotacyjnych wykazało, że koncepcja NRF jest słuszna oraz, że wielonarodowy impuls nadany poprzez stworzenie NRF sięga głęboko i szeroko przenika poszczególne siły zbrojne Sojuszu.
Начиная с 2003 года, Силы реагирования НАТО обеспечили наличие у Североатлантического союза резервного потенциала быстрого реагирования численностью в 20000 военнослужащих при каждой замене личного состава, чего у НАТО никогда не было во время «холодной войны» и чего нет нигде в мире сегодня, за исключением США. Опыт, накопленный в результате поочередных замен личного состава, свидетельствует о целесообразности концепции НРФ и о том, что динамика преобразования, сложившаяся благодаря созданию НРФ, носит глубинный и всеохватывающий характер для военных структур Североатлантического союза.
Od roku 2003, jednotky NRF poskytovali Aliancii záložnú schopnosť rýchlej reakcie v počte približne 20 000 príslušníkov na jednu rotáciu. Takúto schopnosť nemalo NATO ani v období studenej vojny a okrem USA neexistuje nikde na svete. Skúsenosti z postupných rotácií ukázali, že koncept NRF je správny, a že dynamika transformácie zahájená zriadením NRF sa prelína celou vojenskou štruktúrou NATO.
Od leta 2003 ima zavezništvo v silah NRF zmogljivost za hitro posredovanje v pripravljenosti, sestavljeno iz približno 20.000 pripadnikov za vsako rotacijo, česar Nato ni nikoli imel med hladno vojno in kar danes ne obstaja nikjer drugje na svetu, razen v ZDA. Izkušnje, pridobljene v zaporednih rotacijah, so pokazale, da je koncept NRF dober in da dinamika preoblikovanja, nastala z oblikovanjem NRF, sega globoko in po vseh vojaških formacijah zavezništva.
2003’ten beri NMK İttifak’a (rotasyon ilkesi doğrultusunda) NATO’nun soğuk savaş sırasında sahip olduğu hiçbir şeye benzemeyen, ve bugün dünyanın ABD hariç hiçbir yerinde benzeri olmayan 20,000 kişilik bir daimi çevik mukabele yeteneği sunuyor. Birbiri arkasına gerçekleşen rotasyonlardan edinilen deneyimler NMK kavramının sağlam temellere dayandığını ve NMK’nin oluşturulması ile yaratılan dönüşümsel dinamiğin İttifak’ın tüm askeri kuruluşlarına eriştiğini gösterdi.
Kopš 2003.gada NRF ir devuši aliansei ātras reaģēšanas spēkus kopā 20 000 vīru skaitā katrā rotācijā. Tas ir kas tāds, kas NATO nav bijis aukstā kara gados un nav arī šodien nekur pasaulē, izņemot Amerikas Savienotās Valstis. Secīgajās rotācijās gūtā pieredze ir parādījusi, ka NRF koncepcija ir droša un ka transformācijas dinamika, ko sniegusi NRF izveidošana, ir iespiedusies dziļi un plaši visās alianses militārajās struktūrās.
  Un contact la suprafaţă  
Fără nicio îndoială, sectorul justiţiei afgane este disfuncţional şi erodat şi este nevoie de un efort considerabil pentru consolidarea aspectelor tehnice ale reconstruirii sectoarelor securităţii şi justiţiei. Astăzi, în Afganistan, există câteva percepţii paralele şi, deseori, intrinsec conflictuale în privinţa guvernării şi statului de drept.
Le secteur de la justice en Afghanistan est incontestablement érodé et marqué par les dysfonctionnements, et un travail considérable doit être accompli pour renforcer les aspects techniques de la reconstruction des secteurs de la sécurité et de la justice. Il existe aujourd’hui dans le pays plusieurs perceptions parallèles, souvent contradictoires par nature, de la gouvernance et de l’État de droit. La gouvernance et le droit religieux imposés par les talibans se caractérisaient par l’extrémisme, la brutalité et la discrimination, mais il ne s’agissait, par ailleurs, que d’une structure de gouvernance et de droit de plus imposée de force par un gouvernement central, à Kaboul ou à Kandahar dans le cas des talibans, dont le pouvoir et la légitimité demeuraient contestés.
Es besteht kein Zweifel, dass die afghanische Justiz marode und untergraben ist. Es muss viel getan werden, um die technischen Aspekte des Wiederaufbaus des Sicherheits- und Justizsektors zu verstärken. In Afghanistan gibt es zur Zeit mehrere parallele und miteinander im Konflikt stehende Auffassungen von staatlicher Lenkung und Rechtsstaatsprinzipien. Die auf der Seite der Taliban aufgezwungenen religiösen Gesetze und Leitprinzipien waren brutal und extrem diskriminierend, aber gleichzeitig eine Struktur neben der Rechtsstaatstruktur, die von einer Zentralregierung in Kabul oder in Kandahar, im Falle der Taliban, deren Legitimität und Macht nach wie vor angefochten werden, auferzwungen wurde.
No cabe la menor duda de que el sistema judicial afgano es disfuncional y está muy deteriorado, y que hará falta trabajar mucho para impulsar los aspectos más técnicos de la reconstrucción de la seguridad y la justicia. Hoy día en Afganistán existen percepciones paralelas, y a menudo enfrentadas, sobre la gobernabilidad y el estado de derecho. Los métodos de gobierno y la legislación religiosa impuestos por los talibanes fueron extremistas, brutales y discriminatorios, pero para la gente era sólo una de tantas estructuras legales y policiales impuestas por un gobierno central de Kabul (o de Kandahar en el caso de los talibanes) cuyo poder y legitimidad no estaban plenamente consolidados.
Senza dubbio, il sistema giudiziario afgano non funziona ed ha perso credibilità, ed è necessario un considerevole sforzo per rafforzare gli aspetti tecnici del ristabilimento dei settori della sicurezza e della giustizia. In Afghanistan, oggi convivono numerose percezioni parallele, e spesso intrinsecamente contraddittorie, della governabilità e dello stato di diritto. Il governo e le leggi religiose imposti dai talebani erano drastici, brutali e discriminatori, ma si trattava anche solo di un’ulteriore struttura di governo/stato di diritto imposta con la forza da un governo centralizzato a Kabul, o a Kandahar nel caso dei talebani, il cui potere e legittimità rimanevano oggetto di contestazione.
Após anos de conflito e diversas mudanças de governo, continuam a existir em paralelo no Afeganistão múltiplos sistemas de governância e de lei, uns centrados no governo (formais) e outros baseados nos costumes e nas comunidades (informais). Os últimos oito anos de construção do Estado com o apoio da comunidade internacional vieram complexificar ainda mais a governância e o primado do direito no Afeganistão.
لا شكّ في أنّ القطاع القضائي الأفغاني متهالك ومشلول وأنّه من الضروري بذل جهود جبّارة من أجل تعزيز الجوانب التقنية لإعادة بناء القطاعيْن القضائي والأمني الأفغانييْن. إذ يوجد في أفغانستان حالياً العديد من مفاهيم الحكم وحكم القانون المتوازية والمتعارضة بطبيعتها، في الغالب. ومع أنّ نظام الحكم ونمط حكم القانون الاسلامييْن اللذين فرضتهما حركة طالبان اتسما بالتطرف والقسوة والتمييز، إلا أنهما مثّلا أيضاً منظومة الحكم أو نمط حكم القانون الوحيد الذي فرضته الحكومة المركزيّة في كابول ـ أو في قندهار، في حالة حركة طالبان، التي ظلّت سلطتها وشرعيتها مثار جدل حادّ.
Na jaren van conflict en verschillende regeringswisselingen, bestaan er allerlei rechts- en bestuurssystemen naast elkaar in Afghanistan, dat van de regering (het officiële) en het gewoonterecht, en dat wat gebruikelijk is in een bepaalde gemeenschap. De afgelopen acht jaar van internationaal ondersteunde staatsopbouw heeft nog een laag toegevoegd aan de complexiteit van de rechtsorde en het bestuur in Afghanistan.
Несъмнено съдебният сектор в Афганистан е ерозирал и функционира зле и са необходими значителни усилия, за да се решат техническите аспекти в областта на сигурността и правосъдието. В днешен Афганистан съществуват няколко успоредни и често противоречащи си възприятия за управлението и законността. Управлението на талибаните и наложеният от тях религиозен закон бяха крайни, брутални и дискриминационни, но това бе просто още една форма на управление/законност, наложена от централизираното правителство в Кабул, или в случая с талибаните в Кандахар, чиято власт и легитимност се оспорваха.
Kétség nem fér ahhoz, hogy az afgán igazságszolgáltatási szektor diszfunkcionális és erodált, valamint ahhoz, hogy jelentős erőfeszítésre lesz szükség a biztonsági és igazságszolgáltatási szektor újjáépítésével kapcsolatos technikai aspektusok megerősítéséhez. Ma Afganisztánban a kormányzatnak és a jogállamiságnak több egymással párhuzamos és sokszor önmagukban is ellentmondásos megítélése lelhető fel. A tálibok által bevezetett kormányzás és vallási törvények szélsőségesek, brutálisak és diszkriminatívak voltak de ezen felül csak egy újabb kormányzati és jogállami struktúrát jelentettek, melyet a központi kormány Kabulban kényszerített ki vagy a tálibok esetében Kandahárban, akiknek ereje és legitimációja változatlanul vitatott volt.
Án nokkurs vafa má halda því fram að afganska réttarríkið sé lítt starfhæft og illa útleikið, og að mikið átak þurfi til að efla tæknilegar hliðar öryggismála- og réttarfarssviðanna. Í Afganistan í dag eru ýmsar samhliða, og oft á tíðum andstæðar, skoðanir á stjórnun og réttarfari. Þau stjórnunar- og trúarlög sem Talíbanar komu á voru öfgafull, grimmúðleg og óréttlát, en þau voru eftir sem áður bara enn einn stjórnunarlagarammi sem þröngvað var upp á landsmenn frá Kabúl, eða í tilviki Talíbana frá Kandahar, en lögmæti þeirra og vald hefur alltaf verið véfengt.
Uten tvil er den afghanske, juridiske sektor dysfunksjonell og nedslitt, og det er behov for en betydelig innsats for å styrke de tekniske sidene ved å gjenoppbygge sikkerhets- og justissektorene. I Afghanistan i dag er det mange parallelle, og ofte faktisk motstridende, oppfatninger av styring og rettssikkerhet. Styringen og de religiøse lovene som var påtvunget av Taliban var ekstreme, brutale og diskriminerende, men de var også bare nok en styrings-/rettssikkerhetsstruktur som med makt var innført av sentralregjeringen i Kabul, eller i Kandahar når det gjelder Taliban, hvis makt og legitimitet forble omstridt.
Bez wątpienia afgański sektor sprawiedliwości jest dysfunkcyjny i przeżarty problemami; niezbędne jest podjęcie znacznych wysiłków w celu wzmocnienia technicznych aspektów odbudowy sektorów bezpieczeństwa i wymiaru sprawiedliwości. We współczesnym Afganistanie istnieje kilka równoległych, często wewnętrznie sprzecznych ze sobą wyobrażeń o sposobie rządzenia i praworządności. Sposób rządzenia oraz przepisy religijne narzucone przez talibów były ekstremalne, brutalne i oparte na dyskryminacji, ale były tylko jeszcze jedną ze struktur rządzenia i praworządności narzuconych przez scentralizowane rządy w Kabulu lub – w przypadku talibów – w Kandaharze, których władza i prawomocność były podważane.
Сегодня в Афганистане параллельно существует несколько, часто противоречащих друг другу по своей сути, пониманий того, что такое управление и правовое государство. Управление и религиозные законы, навязанные талибами, были крайне жестокими и дискриминационными, но вместе с тем они были лишь еще одной структурой управления и правового государства, которую насильно навязало центральное правительство в Кабуле или в Кандагаре в случае талибов, чьи властные полномочия и законность оспаривались.
Afganistansko pravosodje nedvomno deluje slabo in je v razsulu, zato bo potrebnih veliko naporov za okrepitev tehničnih vidikov obnove varnostnega in pravosodnega sektorja. Danes v Afganistanu obstaja več vzporednih, samih po sebi nasprotujočih si pojmovanj upravljanja in pravne države. Upravljanje in verski zakoni, ki so jih uvedli talibani, so bili skrajni, brutalni in diskriminatorni, obenem pa so bili samo še ena od struktur pravne države/upravljanja, ki jo je na silo uveljavila centralizirana vlada v Kabulu oziroma v primeru talibanov v Kandaharju, katere moč in legitimnost ostajata sporni.
Nav šaubu par to, ka Afganistānas tiesiskuma sektors nav funkcionāls un ir erodējis, un ir nepieciešami lieli pūliņi, lai stiprinātu drošības un tieslietu sektoru pārkārtošanas tehniskos aspektus. Šodien Afganistānā ir vairākas paralēlas un bieži vien iekšēji pretrunīgas uztveres par pārvaldību un likuma varu. Talibu režīma uzspiestie pārvaldības principi un reliģijas likumi bija ekstremāli, brutāli un diskriminējoši, bet tā bija tikai vēl viena pārvaldības/likuma varas struktūra, ko ar spēku uzspieda centralizētā valdība Kabulā, vai arī Kandahārā, Taliban gadījumā, kuru pilnvaras un leģitimitāte tika apšaubītas.
  Revista NATO - Uniforme...  
„Vom plăti într-un fel sau altul pentru asta. Vom plăti pentru a reduce emisiile de gaze de seră astăzi şi va trebui să ne confruntăm cu un şoc economic de vreun fel. Sau vom plăti preţul mai târziu din punct de vedere militar.
« D’une manière ou d’une autre, il y aura un prix à payer. Ou bien nous allons délier dès maintenant les cordons de la bourse pour réduire les émissions de gaz à effet de serre, et donc assumer un certain coût économique. Ou alors nous paierons le prix plus tard, en termes militaires, ce qui impliquera un coût en vies humaines. »
"Wir werden auf die eine oder andere Weise dafür bezahlen müssen. Wir werden zahlen, um die Emissionen von Treibhausgasen jetzt zu reduzieren, und das wird unsere Wirtschaft zu spüren bekommen. Oder wir werden später einen militärischen Preis dafür zahlen. Und dabei wird es um Menschenleben gehen."
“Pagaremos por esto de una forma u otra: bien ahora, para reducir las emisiones de gases de efecto invernadero, con el consiguiente coste económico, o más tarde, con un coste militar que incluirá vidas humanas.”
"Pagheremo per questo, in un modo o nell’altro. Pagheremo per ridurre le emissioni di gas serra oggi e ne riceveremo un danno economico di qualche tipo. O pagheremo lo scotto più in là, in termini militari. E ciò coinvolgerà vite umane".
"Vamos pagar por isto, de uma forma ou de outra. Vamos pagar para reduzirmos hoje as emissões dos gases de efeito de estufa e vamos sofrer um impacto económico de algum tipo. Ou pagamos o preço mais tarde, em termos militares. E isso envolverá vidas humanas".
"سندفع الثمن بطريقة أو بأخرى. فإما أنْ ندفع اليوم تكاليف خفض الانبعاثات المسببة للإحتباس الحراري، وهو ما يعني التعرّض لضربة اقتصادية من نوع ما؛ وإما أنْ ندفع الثمن لاحقاً على شكل مواجهات عسكرية، الأمر الذي يعني أيضاً وقوع خسائر بشرية".
"Wij gaan hier op de een of andere manier voor betalen. Wij gaan betalen om nu de uitstoot van broeikasgassen te verminderen en wij zullen ergens een economische klap moeten incasseren. Of we betalen de prijs later in een militaire vorm. En die gaat levens kosten."
"Ще си платим за това по един или друг начин. Ще платим за намаляването на емисиите парникови газове днес и ще понесем вероятно и другги икономически удари. По-късно ще платим и във военно отношение. Цената ще включва и човешки жертви."
"Budeme za to platit, jedním nebo druhým způsobem. Dnes platíme snížení emise skleníkových plynů a zítra budeme nuceni prodělat určitý ekonomický šok. A jeho cenu budeme platit později, militaristickou formou. A ta bude zahrnovat lidské životy."
„Meil tuleb selle eest nii ehk naa maksta. Meil tuleb maksta praeguse kasvuhoonegaaside heite vähendamise eest ja vastu võtta mingisugune majanduslik löök. Vastasel juhul peame maksma hiljem sõjalistel tingimustel. See aga tähendab juba inimelusid.”
„Valahogy meg fogunk fizetni ezért. Fizetni fogunk azért még ma, hogy csökkentsük az üvegházhatású gázok kibocsátását, és valamiféle gazdasági csapást kell majd elviselnünk. Vagy pedig később, katonai értelemben fogunk érte megfizetni. Ez pedig emberi életeket fog jelenteni.”
„Við munum þurfa að greiða gjaldið fyrir þetta með einum eða öðrum hætti. Við munum þurfa að borga fyrir að minnka losun gróðurhúsalofttegunda nú þegar og við munum verða fyrir einhvers konar efnahagslegu áfalli. Eða þá að við munum þurfa að greiða gjaldið síðar og þá hernaðarlega. Og það þýðir að mannslíf eru í húfi.“
„Mums teks už tai vienaip ar kitaip sumokėti. Šiandien sumokėsime, kad sumažintume šiltnamio dujų išmetimą, ir teks pajusti tam tikrą ekonominį poveikį. Arba sumokėsime tą kainą vėliau, bet karine išraiška. O tai jau pareikalaus žmonių gyvybių.“
“Vi må betale for dette på en eller annen måte. Vi må betale for å redusere dagens utslipp av drivhusgasser og vi vil måtte ta en eller annen økonomisk fulltreffer. Eller må vi betale prisen senere på militær måte. Og det vil involvere menneskeliv.”
„Zapłacimy za to tak, czy inaczej. Będziemy dziś płacić za redukcję emisji gazów cieplarnianych i będziemy musieli się liczyć z pewnymi niekorzystnymi skutkami ekonomicznymi. Albo poniesiemy ten koszt później w kategoriach militarnych. A to pociągnie za sobą ofiary w ludziach.”
«Так или иначе, нам придется за это расплачиваться. Мы будем платить сейчас, чтобы сократить объем выбросов парниковых газов, и наша экономика определенным образом пострадает. Или позднее нам придется заплатить цену в военном исчислении, и тогда речь пойдет уже о людских жизнях».
"Budeme za to platiť, jedným alebo druhým spôsobom. Dnes platíme zníženie emisie skleníkových plynov a zajtra budeme nútení prekonať určitý ekonomický šok. A jeho cenu budeme platiť neskôr, militaristickou formou. A tá sa bude tykať ľudských životov."
»Za to bomo plačali na tak ali drugačen način. Danes bomo plačali za zmanjšanje izpusta toplogrednih plinov in morali prenesti določene gospodarske udarce. Sicer bomo kasneje za to plačali v vojaškem smislu. In to bo vključevalo tudi človeška življenja.«
“Bir şekilde bunun bedelini ödeyeceğiz. Bu bedeli ya bugün sera gazlarının salınımını azaltmak için ödeyeceğiz, ve ekonomimiz bir şekilde sarsılacak. Veya daha sonra askeri yollarla ödeyeceğiz. Bu da insanların hayatları anlamına geliyor.”
"Mēs par to maksāsim vienā vai otrā veidā. Mēs maksāsim, lai samazinātu siltumnīcefekta emisijas šodien, un mums nāksies saņemt kaut kāda veida ekonomisko triecienu. Vai arī vēlāk mums nāksies par to maksāt, bet jau ar militāriem līdzekļiem. Un tas skars cilvēku dzīvības.”
  Revista NATO - Creştere...  
De exemplu, dacă printr-o combinaţie de industrializare şi creştere economică în timpul secolului XXI, media emisiilor de gaze de seră a Africii va atinge nivelul modest de astăzi al Asiei, noua populaţie mărită a acestui continent va adăuga în jur de nouă gigatone de GHG pe an în atmosferă.
Par exemple, si, sous l’effet conjugué de l’industrialisation et de la croissance économique l’empreinte carbone moyenne des Africains atteignait, au cours du XXIe siècle, le niveau modeste qui est actuellement celui des Asiatiques, cela signifierait que la population nouvellement élargie de ce continent ajouterait environ 9 gigatonnes par an de GES dans l’atmosphère – soit un quart des émissions mondiales actuelles. Dans un monde qui lutte pour réduire les émissions dues à l’héritage des infrastructures industrielles non durables, une telle situation serait tragique et impardonnable, d’autant que l’on dispose aujourd’hui du savoir-faire et des technologies propres permettant de l’éviter.
Wenn beispielsweise der durchschnittliche Treibhausgas-Fußabdruck der Afrikaner im Laufe des 21. Jahrhunderts durch eine Kombination von Industrialisierung und Wirtschaftswachstum auf das moderate Niveau ansteigen sollte, dass Asiaten heute erreicht haben, so würde die gewachsene Bevölkerung dieses Kontinents etwa 9 Gigatonnen pro Jahr an Treibhausgasen in die Atmosphäre abgeben. Das ist ein Viertel der aktuellen weltweiten Emissionen. In einer Welt, in der wir uns bemühen, die Emissionen von einer überkommenen, unnachhaltigen industriellen Infrastruktur zu reduzieren, wäre ein solches Ergebnis tragisch und unverzeihlich – insbesondere, da wir jetzt das Know-how und die sauberen Technologien besitzen, um ein solches Ergebnis zu vermeiden.
Por ejemplo, si durante el siglo XXI la combinación de industrialización y crecimiento económico provocase que la emisión media de GHG de los africanos llegase a los modestos niveles de los asiáticos actuales, la población que por entonces habrá en el continente aportaría unas 9 gigatoneladas anuales de GHG a la atmósfera: un cuarto de las emisiones mundiales de la actualidad. En un mundo que intenta reducir las emisiones debidas al legado de unas infraestructuras industriales insostenibles, sería un resultado trágico e imperdonable, especialmente cuándo están ya disponibles el conocimiento y las tecnologías limpias necesarias para evitarlo.
Per esempio, se la combinazione di industrializzazione e di crescita economica nel corso del XXI secolo facesse sì che la quantità media di emissioni GHG degli africani raggiunga l’attuale modesto livello degli asiatici, il recente aumento di popolazione di questo continente introdurrebbe circa 9Giga tonnellate all’anno di gas serra nell'atmosfera. Questa quantità rappresenta un quarto delle attuali emissioni mondiali. In un mondo in cui si cerca di ridurre le emissioni ereditate dalle insostenibili infrastrutture industriali, un tale risultato sarebbe tragico ed imperdonabile, particolarmente dato che già oggi possediamo il know-how e le tecnologie pulite disponibili per evitarlo.
Por exemplo, se, através da combinação da industrialização e do crescimento económico durante o século XXI, a média da pegada de GEE dos africanos atingir o actual nível modesto dos asiáticos, a recém aumentada população daquele continente estaria a acrescentar cerca de nove gigatoneladas por ano de gases de efeito de estufa à atmosfera, o que perfaz cerca de um quarto das actuais emissões mundiais. Num mundo em que estamos a tentar reduzir as emissões provenientes de um legado de uma infraestrutura industrial insustentável, um tal resultado seria trágico e imperdoável, em particular porque agora já estão disponíveis os conhecimentos e as tecnologias limpas para o evitar.
على سبيل المثال، بالرغم من التصنيع والنمو الاقتصادي ظلّ متوسّط الانبعاثات الكربونية للدول الافريقية في القرن الحادي والعشرين عند المستويات الحالية المعتدلة للدول الآسيوية. لكنّ الانفجار السكاني في إفريقيا قد يؤدي إطلاق كمية إضافية من الانبعاثات الكربونية تُقدّر بنحو تسعة آلاف مليار طن سنوياً. وتمثّل هذه الكمية وحدها ربع الحجم الكلي للإنبعاثات الكربونية العالمية الحالية. وفي عالم يكافح من أجل تقليص الانبعاثات الكربونية التي خلّفتها في الماضي البنى التحتية الصناعية البدائية، تُعدُّ النتيجة الآنفة الذكر تطوراً مأساوياً لا يمكن التساهل معه، خصوصاً أننا نمتلك اليوم ما يكفي من المعرفة والتقنيات لتفادي مثل هذه النتيجة.
Als bijvoorbeeld, door middel van een combinatie van industrialisatie en economische groei in de 21ste eeuw de gemiddelde CO2-voetafdruk van de Afrikanen het bescheiden niveau van de Aziaten nu bereikt, zou de recent gegroeide bevolking van dit continent ongeveer 9 Gigaton per jaar aan broeikasgassen meer de atmosfeer in stoten. Dat is een kwart van alle huidige emissies wereldwijd. In een wereld waarin wij uit alle macht proberen de uitstoot omlaag te brengen die we hebben overgehouden uit een niet-duurzame industriële infrastructuur, zou dat een tragisch en onvergeeflijk resultaat zijn, vooral omdat we nu de kennis en de schone technologieën bezitten om dit te voorkomen.
Например ако вследствие на икономическия растеж и индустриализацията през XXI век емисиите парникови газове в Африка достигнат скромните равнища на Азия днес, нарасналото население на този континент ще добавя около 9 гигатона парникови газове в атмосферата годишно. Това е 1/4 от днешните глобални емисии. В свят, в който се борим за намаляване на емисиите, наследени от неустойчивата индустриална инфраструктура, подобен резултат ще бъде трагичен и непростим, особено като се има предвид, че разполагаме със съответното ноу хау и чисти технологии, за да го избегнем.
Například, v případě, že průměrná emise skleníkových plynů v Africe, v důsledku kombinace industrializace a ekonomického růstu během 21. století, by měla dosáhnout současnou nízkou hladinu Asie, rostoucí populace tohoto kontinentu by musela přidávat přibližně 9 gigatun skleníkových plynů ročně do atmosféry. To je 1/4 nynějších celosvětových emisí. Ve světě, ve kterém usilujeme o snížení emisí, které je dědictvím neudržitelné průmyslové infrastruktury, by takový výsledek byl tragický a neodpustitelný, zvláště když disponujeme příslušnými znalostmi a čistými technologiemi pro zamezení podobné situace.
Näiteks kui Aafrika kasvuhoonegaaside heide jääb 21. sajandil toimuva industrialiseerumise ja majanduskasvu tingimustes Aasia praegusele mõõdukale tasemele, hakkab selle maailmajao suurenev rahvastik atmosfääri paiskama ligikaudu 9 gigatonni kasvuhoonegaase aastas. See on veerand praegusest üleilmsest heitest. Praeguses maailmas, kus me näeme vaeva selle nimel, et vähendada oma jätkusuutmatu tööstusinfrastruktuuri heidet, oleks selline tulemus traagiline ja andestamatu, eriti kuna meil on olemas puhta tehnoloogia lahendused ja oskusteave selle ärahoidmiseks.
Példának okáért, amennyiben az iparosodás és a gazdasági fejlődés kombinációja révén a XXI. században az afrikaiak átlagos károsanyag-kibocsátása eléri az ázsiaiak mai mérsékelt szintjét, akkor a földrész újonnan megnövekedett népessége évente mintegy 9 gigatonnányi mennyiségű üvegházhatású gázt bocsátana a légkörbe. Ez egynegyede a jelenlegi teljes kibocsátásnak. Egy olyan világban, ahol küzdelmet folytatunk a nem fenntartható ipari infrastruktúra örökségét jelentő károsanyag-kibocsátás csökkentéséért, egy ilyen végeredmény tragikus és megbocsáthatatlan lenne, különösen, hogy már ma rendelkezésünkre áll a know-how és a tiszta technológiák, amelyekkel mindezt elkerülhetjük.
Til dæmis gæti sú staða komið upp að iðnvæðing og efnahagsvöxtur á 21. öldinni hefði í för með sér að meðallosun Afríkumanna á gróðurhúsalofttegundum næði hinni hóflegu losun Asíubúa í dag, en það myndi þýða að hinn aukni íbúafjöldi álfunnar myndi bæta kringum 9 gígatonnum á ári við losun gróðurhúsalofttegunda út í andrúmsloftið. Það er fjórðungur af losun á heimsvísu. Í heimi þar sem við berjumst við að minnka losun frá alls konar ósjálfbærum iðnaðargrunnvirkjum, væri slík niðurstaða hörmuleg og óafsakanleg, einkum í ljósi þess að við höfum þegar tiltæka þá þekkingu og vistvænu tækni sem þarf til að komast hjá því.
Jei, pavyzdžiui, paėmus drauge XXI amžiaus pramonės plėtrą ir ekonominį augimą, afrikiečiai išmes vidutiniškai į atmosferą tiek teršalų, kiek kukliais paskaičiavimais šiandien išmeta azijiečiai, dėl padidėjusio šio žemyno gyventojų kasmet atmosferoje dar padaugės po maždaug 9 gigatonas šiltnamio dujų. Tai 1/4 dabartinio teršalų išmetimo kiekio pasaulyje. Pasaulyje, kur mes dedame visas pastangas sumažinti teršalų išmetimą kaip nesubalansuotos pramonės infrastruktūros plėtros palikimą, tokie padariniai būtų tragiški ir nedovanotini, tuo labiau, kad šiandien mes jau turime to išvengti leidžiančių techninių žinių ir švarių technologijų.
For eksempel, hvis det gjennomsnittlige GHG-fotavtrykket til afrikanere gjennom en kombinasjon av industrialisering og økonomisk vekst i løpet av det 21. århundre når det beskjedne nivået til asiatene i dag, vil den nylig forstørrede befolkningen på dette kontinentet slippe ut rundt 9 gigatonn pr år med drivhusgasser i atmosfæren. Det er ¼ av dagens utslipp. I en verden der vi kjemper for å redusere utslippene fra en arv av industriell infrastruktur som ikke kan fortsette, vil et slikt resultat være tragisk og utilgivelig, spesielt ettersom vi har den kunnskapen og rene teknologien tilgjengelig i dag for å unngå den.
Na przykład, jeżeli w wyniku uprzemysłowienia i wzrostu gospodarczego w XXI wieku średnia ilość gazów cieplarnianych produkowanych przez Afrykańczyków osiągnie średni poziom notowany obecnie w Azji, w związku z rosnącą liczbą ludności Afryka emitowałaby rocznie do atmosfery około 9 gigaton tych gazów. Stanowi to ¼ obecnych globalnych emisji. W świecie walczącym o obniżenie emisji z odziedziczonej nieprzyjaznej środowisku infrastruktury przemysłowej taki obrót spraw byłby tragiczny i niewybaczalny, tym bardziej, iż dysponujemy dziś know-how i czystymi technologiami, dzięki którym można tego uniknąć.
Например, если вследствие индустриализации и экономического роста в XXI веке средний объем выбросов парниковых газов африканских стран будет равен скромному объему выбросов азиатских стран сегодня, недавно увеличившееся население этого континента будет выбрасывать в атмосферу около 9 тысяч мегатонн в год парниковых газов. Это одна четвертая сегодняшних выбросов на планете. В мире, где мы пытаемся с трудом снизить объем выбросов существующей неустойчивой промышленной инфраструктуры, подобный результат был бы трагическим и непростительным, особенно с учетом того, что сегодня у нас есть ноу-хау и экологически чистые технологии, позволяющие избежать этого.
Napríklad, v prípade, že priemerná emisia skleníkových plynov v Afrike, v dôsledku kombinácie industrializácie a ekonomického rastu počas 21. storočia, by dosiahla súčasnú nízku hladinu Ázie, rastúca populácia tohto kontinentu by musela pridávať do atmosféry približne 9 gigaton skleníkových plynov ročne. To je 1/4 terajších celosvetových emisií. Vo svete, v ktorom usilujeme o zníženie emisií, ktoré je dedičstvom neudržateľnej priemyslovej infraštruktúry, by bol taký výsledok tragický a neodpustiteľný, zvlášť keď v súčasnosti už disponujeme príslušnými znalosťami a čistými technológiami pre zamedzenie podobnej situácie.
Na primer, če s kombinacijo industrializacije in gospodarske rasti v 21. stoletju povprečni izpust toplogrednih plinov v Afriki danes dosega skromno raven Azijcev, bi po novem večje število prebivalcev tega kontinenta v atmosfero dodalo približno 9 gigaton toplogrednih plinov na leto. To je ¼ trenutne količine svetovnih izpustov. V svetu, kjer se borimo za zmanjšanje izpustov, ki so dediščina netrajnostne industrijske infrastrukture, bi bil tak izid tragičen in neodpustljiv, še zlasti zato, ker imamo danes na razpolago znanje in čiste tehnologije, da se temu izognemo.
Örneğin, eğer 21. yüzyılda Afrikalılar sanayileşme ve ekonomik büyüme nedeniyle yaratacakları sera gazı salınımı Asyalıların bugün gayet düşük olan salınım düzeylerine ulaşırsa, bu kıtanın nüfusundaki artış nedeniyle atmosfere yılda 9 jigaton sera gazı salınacak demektir. Bu tüm dünyanın bugünkü salınımının dörtte biridir. Sürdürülemez bir sanayi alt yapısının yarattığı zehirli gazları azaltmaya çalıştığımız bir dünyada böyle bir sonuç trajiktir ve affedilemez—özellikle de bugün bundan kaçınacak teknoloji ve know-how’a sahip olduğumuz düşünülürse.
Piemēram, ja caur industrializācijas un ekonomiskās izaugsmes kombināciju 21.gadsimtā vidējais SEG nospiedums, ko radīs Āfrikas valstis, sasniegs to pieticīgo līmeni, ko šodien rada Āzija, tad jaunais populācijas pieaugums šai kontinentā pievienos vēl 9 gigatonnas gadā SEG gāzu emisiju atmosfērā. Tā ir ¼ daļa no globālajām emisijām šodien. Pasaulē, kur mēs cīnāmies par to, lai samazinātu industriālās infrastruktūras radīto emisiju mantojumu, tāds rezultāts būtu traģisks un nepiedodams, it īpaši tāpēc, ka mums šodien ir pielietojamās zināšanas un tīrās tehnoloģijas, kas ļauj no visa tā izvairīties.
  Revista NATO - Uniforme...  
Central, a subliniat explicit o perspectivă sumbră: „Vom plăti într-un fel sau altul pentru asta. Vom plăti pentru a reduce emisiile de gaze de seră astăzi şi va trebui să ne confruntăm cu un şoc economic de vreun fel.
« D’une manière ou d’une autre, il y aura un prix à payer. Ou bien nous allons délier dès maintenant les cordons de la bourse pour réduire les émissions de gaz à effet de serre, et donc assumer un certain coût économique. Ou alors nous paierons le prix plus tard, en termes militaires, ce qui impliquera un coût en vies humaines. »
"Wir werden auf die eine oder andere Weise dafür bezahlen müssen. Wir werden zahlen, um die Emissionen von Treibhausgasen jetzt zu reduzieren, und das wird unsere Wirtschaft zu spüren bekommen. Oder wir werden später einen militärischen Preis dafür zahlen. Und dabei wird es um Menschenleben gehen."
“Pagaremos por esto de una forma u otra: bien ahora, para reducir las emisiones de gases de efecto invernadero, con el consiguiente coste económico, o más tarde, con un coste militar que incluirá vidas humanas.”
Nel suo contributo al rapporto, il generale Anthony Zinni, già comandante del Comando centrale, manifestò una dura scelta: " pagheremo per questo, in un modo o nell’altro. Pagheremo per ridurre le emissioni di gas serra oggi e ne riceveremo un danno economico di qualche tipo. O pagheremo lo scotto più in là, in termini militari. E ciò coinvolgerà delle vite umane".
"Vamos pagar por isto, de uma forma ou de outra. Vamos pagar para reduzirmos hoje as emissões dos gases de efeito de estufa e vamos sofrer um impacto económico de algum tipo. Ou pagamos o preço mais tarde, em termos militares. E isso envolverá vidas humanas".
"سندفع الثمن بطريقة أو بأخرى. فإما أنْ ندفع اليوم تكاليف خفض الانبعاثات المسببة للإحتباس الحراري، وهو ما يعني التعرّض لضربة اقتصادية من نوع ما؛ وإما أنْ ندفع الثمن لاحقاً على شكل مواجهات عسكرية، الأمر الذي يعني أيضاً وقوع خسائر بشرية".
In zijn bijdrage aan het rapport formuleerde, generaal Anthony Zinni, voormalig hoofd van het Centrale Commando, een grimmige keuze: " Wij gaan hier op de een of andere manier voor betalen. Wij gaan nu betalen om de uitstoot van broeikasgassen te verminderen en wij zullen ergens een economische klap moeten incasseren. Of we betalen de prijs later in een militaire vorm. En die gaat levens kosten."
Ще си платим за това по един или друг начин. Ще платим за намаляването на емисиите парникови газове днес и ще понесем вероятно и други икономически удари. По-късно ще платим и във военно отношение. Цената ще включва и човешки жертви."
"Budeme za to platit, jedním nebo druhým způsobem. Dnes platíme snížení emise skleníkových plynů a zítra budeme nuceni prodělat určitý ekonomický šok. A jeho cenu budeme platit později, militaristickou formou. A ta bude zahrnovat lidské životy."
Endine USA keskväejuhatuse juhataja kindral Anthony Zinni kirjeldas olukorda oma aruandeosas järgmiselt: „Meil tuleb selle eest nii ehk naa maksta. Meil tuleb maksta praeguse kasvuhoonegaaside heite vähendamise eest ja vastu võtta mingisugune majanduslik löök. Vastasel juhul peame maksma hiljem sõjalistel tingimustel. See aga tähendab juba inimelusid.”
„Valahogy meg fogunk fizetni ezért. Fizetni fogunk azért még ma, hogy csökkentsük az üvegházhatású gázok kibocsátását, és valamiféle gazdasági csapást kell majd elviselnünk. Vagy pedig később, katonai értelemben fogunk érte megfizetni. Ez pedig emberi életeket fog jelenteni.”
„Við munum þurfa að greiða gjaldið fyrir þetta með einum eða öðrum hætti. Við munum þurfa að borga fyrir að minnka losun gróðurhúsalofttegunda nú þegar og við munum verða fyrir einhvers konar efnahagslegu áfalli. Eða þá að við munum þurfa að greiða gjaldið síðar og þá hernaðarlega. Og það þýðir að mannslíf eru í húfi.“
„Mums už tai teks vienaip ar kitaip sumokėti. Šiandien sumokėsime, kad sumažintume šiltnamio dujų išmetimą, ir teks pajusti tam tikrą ekonominį poveikį. Arba sumokėsime tą kainą vėliau, bet karine išraiška. O tai jau pareikalaus žmonių gyvybių.“
“Vi må betale for dette på en eller annen måte. Vi må betale for å redusere dagens utslipp av drivhusgasser og vi vil måtte ta en eller annen økonomisk fulltreffer. Eller må vi betale prisen senere på militær måte. Og det vil involvere menneskeliv.”
„Zapłacimy za to tak, czy inaczej. Będziemy dziś płacić za redukcję emisji gazów cieplarnianych i będziemy musieli się liczyć z pewnymi niekorzystnymi skutkami ekonomicznymi. Albo poniesiemy ten koszt później w kategoriach militarnych. A to pociągnie za sobą ofiary w ludziach.”
«Так или иначе, нам придется за это расплачиваться. Мы будем платить сейчас, чтобы сократить объем выбросов парниковых газов, и наша экономика определенным образом пострадает. Или позднее нам придется заплатить цену в военном исчислении, и тогда речь пойдет уже о людских жизнях».
"Budeme za to platiť, jedným alebo druhým spôsobom. Dnes platíme zníženie emisie skleníkových plynov a zajtra budeme nútení prekonávať určitý ekonomický šok. A jeho cenu budeme platiť neskôr, militaristickou formou. A tá bude zahrňovať ľudské životy."
V svojem prispevku k poročilu je general Anthony Zinni, nekdanji vodja Osrednjega poveljstva, ponudil težko izbiro: »Za to bomo plačali na tak ali drugačen način. Danes bomo plačali za zmanjšanje izpusta toplogrednih plinov in morali prenesti določene gospodarske udarce. Sicer bomo kasneje za to plačali v vojaškem smislu. In to bo vključevalo tudi človeška življenja.«
“Bir şekilde bunun bedelini ödeyeceğiz. Bu bedeli ya bugün sera gazlarının salınımını azaltmak için ödeyeceğiz, ve ekonomimiz bir şekilde sarsılacak. Veya daha sonra askeri yollarla ödeyeceğiz. Bu da insanların hayatları anlamına geliyor.”
"Mēs par to maksāsim vienā vai otrā veidā. Mēs maksāsim, lai samazinātu siltumnīcefekta emisijas šodien, un mums nāksies saņemt kaut kāda veida ekonomisko triecienu. Vai arī vēlāk mums nāksies par to maksāt, bet jau ar militāriem līdzekļiem. Un tas skars cilvēku dzīvības.”
  Ce urmează? apărarea, b...  
Astăzi, inamicul este, de cele mai multe ori, o organizaţie teroristă sau un „stat problemă”, iar forţele NATO pot fi, la fel de bine, implicate într-o zonă oarecare de conflict pentru a desfăşura misiuni de menţinere a păcii sau umanitare, precum pot fi solicitate să lupte într-un război convenţional.
The third challenge relates to the changing nature of the threats we face. The Cold War at least had the advantage that we knew with some certainty who, what and where the enemy was. Today, the enemy is more often than not a terrorist organisation or a ‘rogue nation’ and NATO forces are just as likely to be drafted in to a conflict zone to act as peace-makers on humanitarian missions as they are to be called upon to fight in a conventional war.
Le troisième défi concerne le caractère évolutif des menaces auxquelles nous sommes confrontés. La Guerre froide avait au moins un avantage : nous savions de manière relativement certaine qui était l’ennemi et où il se trouvait. Aujourd’hui, l’ennemi est en règle générale une organisation terroriste ou un «État voyou», et les forces de l’OTAN peuvent aussi bien être déployées dans une zone de conflit pour jouer un rôle de rétablissement de la paix dans le cadre de missions humanitaires qu’être appelées à combattre dans une guerre conventionnelle.
Die dritte Herausforderung betrifft die sich wandelnde Art der Bedrohungen, mit denen wir konfrontiert sind. Der Kalte Krieg hatte zumindest den Vorteil, dass wir mit einiger Sicherheit wussten, wer, was und wo der Feind war. Heute ist der Feind häufig eine Terrororganisation oder ein „Schurkenstaat“, und Kräfte der NATO werden ebenso häufig, wie sie zu Kampfzwecken in einem konventionellen Krieg eingesetzt werden, in ein Konfliktgebiet beordert, um dort im Rahmen von humanitären Missionen den Frieden aufrechtzuerhalten.
El tercer reto se refiere a la naturaleza cambiante de las amenazas que afrontamos. Durante la Guerra Fría por lo menos sabíamos con cierta certidumbre quién, qué y dónde nos amenazaba. Pero en la actualidad el enemigo tiende a ser una organización terrorista o un “estado delincuente”, y las fuerzas de la OTAN tienen tantas posibilidades de acudir a una zona de conflicto para mantener la paz o prestar ayuda humanitaria como para luchar en una guerra convencional.
La terza sfida si riferisce alla mutevole natura delle minacce che fronteggiamo. La Guerra Fredda aveva almeno il vantaggio di dirci con qualche certezza chi, cosa e dove fosse il nemico. Oggi, il nemico è per lo più un'organizzazione terroristica o uno “stato canaglia” e le forze della NATO possono assai probabilmente essere inviate in una zona di conflitto per svolgere ruoli di pacificazione in missioni umanitarie, come possono essere chiamate a combattere una guerra convenzionale.
O terceiro desafio tem a ver com a natureza em mudança das ameaças que enfrentamos. A Guerra-fria tinha pelo menos a vantagem de sabermos com alguma certeza quem era o inimigo, o que era e onde estava. Hoje em dia, o inimigo é cada vez mais uma organização terrorista ou um país potencialmente perigoso e é tão provável que as forças da NATO sejam recrutadas para uma zona de conflito para missões de manutenção da paz e humanitárias, como que sejam chamadas para lutar numa guerra convencional.
أما التحدي الثالث، فإنه مرتبطٌ بالطبيعة المتغيرة للتهديدات التي نواجهها. ومن أبرز ميزات الحرب الباردة حقيقة أننا كنّا قادرين على تحديد هويّة العدو وطبيعته ومكان تواجده بدرجة معقولة من الدقّة، على الأقل. في المقابل، أصبح عدونا اليوم منظمات إرهابية و"دول مارقة"، في الغالب، وأصبحت قوات حلف الناتو تُستدَعى إلى مناطق النزاعات لتقوم بدور قوات حفظ السلام أو لإنجاز مهمات انسانية، بدلاً من أنْ تُستدعى لخوض حرب كلاسيكية ما.
De derde uitdaging betreft het veranderend karakter van de dreigingen waarmee wij te maken hebben. Tijdens de Koude Oorlog wisten we tenminste min of meer zeker wie, wat en waar de vijand was. Tegenwoordig is de vijand vaak een terroristische organisatie of een ‘schurkenstaat’ en de NAVO-troepen lopen even veel kans om naar een conflictgebied te worden gestuurd om daar als vredestichters te functioneren in een humanitaire missie, als om te worden ingezet om te vechten in een conventionele oorlog.
Третото предизвикателство е свързано с променящото се естество на заплахите, пред които сме изправени. Предимството на Студената война бе, че знаехме със сигурност кой е врагът, къде се намира и какво представлява. Днес врагът най-често е терористична организация или "лоша държава" и вероятността НАТО да бъде въвлечен да участва в конфликт като миротворец е също толкова голяма, колкото и да участва в конвенционална война.
Třetí problém se týká měnící se povahy hrozeb, kterým čelíme. Studená válka měla jednu výhodu, a sice to, že jsme s určitou jistotou věděli, kdo je nepřítel a kde se vyskytuje. Dnes je nepřítelem stále častěji teroristická organizace, nebo tzv. “zhroucený stát”, a jednotky NATO mohou být se stejnou pravděpodobností odveleny do konfliktní zóny jako mírotvůrci v humanitárních misích, jako do boje v konvenční válce.
Kolmas väljakutse seisneb meid puudutavate ohtude muutuvas iseloomus. Külma sõja ajal me üldiselt teadsime, kes on vaenlane ja kus ta asub. Tänapäeval on vaenlane tihtilugu terroristlik organisatsioon või mõni „nuririik” ning NATO vägesid võidakse saata operatsioonipiirkondadesse rahu valvama või humanitaartegevust korraldama samavõrd kui konventsionaalsesse sõtta.
A harmadik kihívás a fenyegetések változó természetével kapcsolatos. A hidegháborúban legalább megvolt az az előny, hogy valamilyen fokú bizonyossággal tudtuk, hogy ki volt, hol volt és milyen volt az ellenség. Ma az ellenség sokkal többször egy terrorista szervezet vagy egy ‘lator állam’ és legalább annyira valószínű, hogy NATO erőknek egy konfliktus zónába kell béke teremtőként humanitárius missziók keretében települni, mint az, hogy egy konvencionális háborút kell megvívniuk.
Þriðja viðfangsefnið varðar hið breytilega eðli þeirra ógna sem við stöndum frammi fyrir. Kalda stríðið hafði að minnsta kosti þann kost að við vissum með nokkru öryggi hver, hvað og hvar óvinurinn var. Í dag er óvinurinn oftar en ekki hryðjuverkasamtök eða „óútreiknanlegt ríki“ og alveg eins líklegt er að herlið NATO þurfi að fara til átakasvæða sem friðarstillar í mannúðarverkefnum eins og að berjast í hefðbundnu stríði.
Trečiasis iššūkis yra susijęs su mums vis kylančių grėsmių kintančiu pobūdžiu. Šaltasis karas turėjo tą privalumą, kad mes bent jau žinojome, kas ir kur buvo mūsų priešas. Šiandien mūsų priešas dažniausiai yra teroristų organizacija arba „piktavalė valstybė“, o NATO pajėgoms lygiai taip pat gali tekti būti įtrauktoms ir į konflikto erdvę, kurioje joms teks užsiimti taikos palaikymo arba humanitarine misija, ir būti pašauktoms kariauti įprastiniame kare.
Den tredje utfordringen knytter seg til den endrede naturen i de truslene vi står overfor. Den kalde krigen hadde i det minste fordelen ved at vi visste hvem, hva og hvor fienden var. I dag er fienden som regel en terrororganisasjon eller en ”bandittstat” og det er minst like sannsynlig at NATOs styrker kan bli trukket inn i en konfliktsone for å være fredsgjennomførere i humanitære misjoner, som at de kan måtte slåss i en konvensjonell krig.
Trzecie wyzwanie jest związane ze zmieniającym się charakterem wyzwań, z jakimi mamy do czynienia. Zimna wojna miała przynajmniej tę zaletę, że do pewnego stopnia wiedzieliśmy, kto, co i gdzie było naszym wrogiem. Teraz wrogiem jest najczęściej organizacja terrorystyczna lub „państwo zbójeckie”, a siły zbrojne Sojuszu mają równą szansę na to, że zostaną powołane w rejon konfliktu jako siły pokojowe realizujące misję humanitarną jak i, że będą zmuszone walczyć w konwencjonalnej wojnie.
Третья проблема связана с меняющимся характером стоящих перед нами угроз. Во время «холодной войны», по крайней мере, мы с определенной долей уверенности знали, что и кто был врагом, и где он находился. Сегодня врагом чаще всего является террористическая организация или «государство-изгой», и как вероятно то, что силы НАТО будут направлены в зону конфликта для ведения миротворческих действий в рамках гуманитарных миссий, вероятно и то, что их призовут вести обычные военные действия.
Tretí problém sa týka meniacej sa povahy hrozieb, ktorým čelíme. Studená vojna mala jednu výhodu, a síce to, že sme s určitou istotou vedeli, kto je nepriateľ a kde sa vyskytuje. Dnes je nepriateľom stále častejšie teroristická organizácia, alebo tzv. “zrútený štát” a jednotky NATO môžu byť s rovnakou pravdepodobnosťou odvelené do konfliktnej zóny ako mierutvorci v humanitárnych misiách, ako do boja v konvenčnej vojne.
Tretji izziv je povezan s spreminjajočo se naravo groženj, s katerimi se srečujemo. Prednost hladne vojne je bila ta, da smo vsaj približno vedeli, kdo ali kaj je sovražnik in kje se nahaja. Danes je sovražnik najpogosteje teroristična organizacija ali »malopridna država«, verjetnost, da bodo Natove sile napotene na konfliktno območje kot mirovne sile v okviru humanitarne misije, pa je enako velika kot ta, da bodo vpoklicane za bojevanje v konvencionalni vojni.
Üçüncü sorun karşımızdaki tehditlerin değişkenliği ile ilgilidir. Soğuk Savaş’ta en azından düşmanın kim, ne, ve nerede olduğunu net olarak biliyorduk. Bugün düşman çoğunlukla ya bir terör örgütü ya da bir kötü niyetli devlettir. Ayrıca bugün NATO kuvvetlerinin bir çatışma alanına insani operasyonlarda barışı tesis etmek üzere çağrılmaları olasılığı konvansiyonel bir savaşta çarpışmaya çağrılmaları olasılığına eşittir.
Trešais izaicinājums ir saistīts ar šodienas draudu mainīgo raksturu. Aukstajā karā vismaz bija tāda priekšrocība, ka mēs ar noteiktu drošības pakāpi zinājām, kurš, kas un kur ir mūsu ienaidnieks. Šodien ienaidnieks daudz biežāk ir teroristu organizācija vai „noziedzīga valsts”, un NATO spēki biežāk tiek ierauti konflikta zonā, lai rīkotos tur kā miera nodrošinātāji humanitārajās misijās, nevis lai karotu ar konvencionāliem līdzekļiem.
  NATO Review - Alimentel...  
Criza alimentară şi cea petrolului din ziua de astăzi sunt produse, în esenţă, de oameni. Ele sunt rezultatul creşterii cererii şi al ofertei limitate. Soluţiile pentru acestea sunt de asemenea oferite de ingeniozitatea umană.
Today’s food and fuel crises are, at root, made by humans. They are the result of rising demand and constrained supply. Their solutions lie with human ingenuity as well. This will require much better organization by governments — especially in their investment in new technology.
Les crises actuelles de l’alimentation et des carburants ont été, à la base, provoquées par l’homme. Elles sont le résultat d’une demande qui s’accroît face à une offre qui est limitée. C’est aussi l’homme qui devra faire preuve d’ingéniosité pour y trouver des solutions. Il faudra, pour ce faire, une bien meilleure organisation de la part des gouvernements – particulièrement en ce qui concerne leurs investissements dans les nouvelles technologies.
Die derzeitigen Ernährungs- und Energiekrisen sind im Wesentlichen vom Menschen verursacht. Sie sind das Ergebnis einer steigenden Nachfrage und eines eingeschränkten Angebots. Die Lösungen müssen ebenfalls von Menschen gefunden werden. Dies wird eine wesentlich bessere Organisation seitens der Regierungen erforderlich machen – insbesondere in Bezug auf die Investitionen in neue Technologie.
Las crisis actuales de la alimentación y los combustibles están provocadas en última instancia por los humanos. Son la consecuencia de una demanda creciente y una oferta limitada, y su solución depende del ingenio humano. Y para eso hará falta una mejor organización de los gobiernos, en especial en lo referente a las nuevas tecnologías.
Le attuali crisi dei prodotti alimentari e petroliferi sono, alla radice, causate dagli esseri umani. Sono la conseguenza di una crescente domanda e di scorte che si riducono. Le soluzioni di entrambe stanno pure nella ingegnosità umana. Ciò richiederà un’assai migliore organizzazione da parte dei governi, specialmente per quanto concerne gli investimenti nelle nuove tecnologie.
As crises energética e alimentar de hoje são, na base, provocadas pelo homem. Resultam de um aumento da procura e de uma oferta constrangida. As soluções dependem igualmente do engenho humano. Para isso, será necessário que os governos se organizem muito melhor, em particular no que diz respeito aos seus investimentos em novas tecnologias.
ونخلص في النهاية إلى أن تصرفات الإنسان هي التي أوجدت في الأساس أزمتي الغذاء والوقود وعبقرية الإنسان هي الحل نحو الخروج من هذا المأزق. ويتطلب هذا الأمر تنظيم وتنسيق أفضل من جانب الحكومات وخاصة في مجال الاستثمار في التقنية.
De huidige voedsel- en brandstofcrises zijn in wezen door de mens veroorzaakt. Ze zijn het gevolg van een stijgende vraag en een beperkt aanbod. De oplossing ligt ook in het menselijk vernuft. Dat vereist een veel betere organisatie door regeringen — vooral van hun investeringen in nieuwe technologie.
Днешните кризи с храните и горивата в основата си са причинени от човека. Те са резултат от повишеното търсене и намаленото предлагане. Решението им също се крие в човешката изобретателност. А това изисква по-добра организация от страна на правителствата, особено по отношение на инвестициите в нови технологии.
Dnešní potravinová a palivová krize jsou v podstatě způsobeny lidstvem. Jsou výsledkem stoupající poptávky a omezené nabídky. Jejich řešení souvisí rovněž s lidskou vynalézavostí. A bude vyžadovat mnohem lepší organizaci vládních orgánů – zejména co se týká investic do nových technologií.
Praegune toidu- ja kütusekriis on oma põhiolemuselt inimeste loodud. Need kriisid on kasvava nõudluse ja pärsitud pakkumise tagajärg. Ka nende lahendamine peitub inimeste leidlikkuses. See nõuab riikidelt märksa paremat korraldustööd – eriti investeerimisel uude tehnoloogiasse.
A ma élelmiszer és üzemanyag válságát gyökereiben az emberiség okozta, az egyre növekvő kereslet és a korlátozott kínálat eredménye. Megoldást csak az emberi találékonyság hozhat, ehhez a kormányok részéről jobb szerveződésre van szükség - különösképp az új technológiákba való befektetés terén.
Matvæla- og eldsneytiskreppan í dag eru í grunninn af mannavöldum. Þær eru afleiðing aukinnar eftirspurnar og takmarkaðs framboðs. Hugvitssemi mannsins mun einnig finna lausnirnar. Það krefst mun betri skipulagningar af hálfu ríkisstjórna — sérstaklega hvað varðar fjárfestingu þeirra í nýtækni.
Dėl nūdienos maisto ir kuro krizių iš esmės yra kalti patys žmonės. Tos krizės – tai kylančios paklausos ir neribotos pasiūlos padarinys. Jų sprendimas taip pat priklauso nuo pačių žmonių sumanumo. Todėl vyriausybės, ypač investuodamos į naujas technologijas, turės būti kur kas geriau organizuotos.
Dagens mat- og drivstoffkriser er, i bunn og grunn, laget av mennesker. De er resultatet av økende etterspørsel og begrenset tilbud. Løsningene ligger også i menneskelig oppfinnsomhet. Dette vil kreve mye bedre organisering fra regjeringene – særlig i deres investering i ny teknologi.
Obecne kryzysy na rynkach żywności i paliw są, u swych podstaw, dziełem człowieka. Wynikają z rosnącego popytu i ograniczonej podaży. Również ich przezwyciężenie zależy od ludzkiej pomysłowości. Będzie ot wymagać znacznie lepszej organizacji ze strony rządów – zwłaszcza w dziedzinie nowych technologii.
Сегодняшние кризисы с продовольствием и топливом, по сути, – дело рук человека. Они возникли в результате увеличения спроса и ограниченного предложения. Чтобы выйти из сложившегося кризиса также понадобится человеческая изобретательность. Для этого правительствам необходимо гораздо лучше организовать свою работу, особенно в плане инвестиций в новые технологии.
Dnešné potravinové a palivové kríze sú v podstate spôsobené ľudstvom. Sú výsledkom stúpajúceho dopytu a obmedzenej ponuky. Ich riešenie súvisí taktiež s ľudskou vynaliezavosťou. A bude vyžadovať omnoho lepšiu organizáciu vládnych orgánov – hlavne čo sa týka investícií do nových technológií.
Današnjo krizo hrane in goriv smo v osnovi povzročili ljudje. Je namreč posledica vse večjega povpraševanja in omejene ponudbe. Tudi rešitev zanjo je v rokah človeške iznajdljivosti. Vendar pa bo to zahtevalo veliko boljšo organiziranost držav – zlasti pri njihovem vlaganju v nove tehnologije.
Bugünkü gıda ve yakıt krizlerinin kökünde insan yatmaktadır. Bu krizler artan talebin ve kısılan arzın bir sonucudur. Bu sorunların çözümü de yine insan zekası ve becerisini gerektirir. Bu da hükümetlerin özellikle yeni teknoloji yatırımlarını daha iyi düzenlemeleriyle mümkündür.
Šodienas pārtikas un degvielas krīzi tās pamatos ir izraisījuši cilvēki. Tas ir augošā pieprasījuma un ierobežotā piedāvājuma rezultāts. Arī krīzes risinājumi ir cilvēku izdomas robežas. Tas prasīs daudz labāku organizāciju no valdībām, it īpaši valstu investīcijās jaunajās tehnoloģijās.
  Sfârşitul erei navale?  
În cazul Alianţei, compuse din mai multe ţări cu tradiţii maritime admirabile, interese comerciale globale şi capabilităţi navale considerabile, dimensiunea maritimă a securităţii a avut întotdeauna o importanţă deosebită pentru NATO încă de la înfiinţarea sa şi se află astăzi în centrul contribuţiei NATO la o abordare cuprinzătoare în privinţa securităţii maritime.
As an Alliance composed of many nations with proud seafaring traditions, global trading interests, and extensive naval capabilities, the maritime dimension of security has been of central importance to NATO since its inception and is today at the heart of NATO’s contribution to a comprehensive approach towards maritime security. In many ways, NATO is, at its core, a maritime alliance. The Atlantic Ocean and the Mediterranean, Baltic and Black Seas unite, geographically and strategically, the Allies. They are an essential part of their common heritage and shared destiny.
L’OTAN comptant parmi ses membres de nombreux pays qui ont une grande tradition maritime, des intérêts commerciaux à l’échelle mondiale et d’importantes capacités navales, la dimension maritime de la sécurité a revêtu pour elle une importance capitale dès sa création, et est aujourd’hui au cœur même de sa contribution à une approche globale en la matière. À bien des égards, l’OTAN est fondamentalement une alliance maritime. L’océan Atlantique et la Méditerranée, la Baltique et la mer Noire unissent les Alliés géographiquement et stratégiquement. C’est une part essentielle de leur héritage et de leur destin communs.
Als Bündnis vieler Staaten mit stolzen Seefahrertraditionen, globalen Handelsinteressen und umfangreichen Schiffskapazitäten war die Sicherheit der Seewege von Anfang an für die NATO von zentraler Bedeutung und steht heute im Zentrum des Beitrags der NATO zu einem umfassenden Sicherheitsansatz für die Meere. In vielfacher Hinsicht ist die NATO im Kern ein maritimes Bündnis. Der Atlantische Ozean und das Mittelmeer, die Ostsee und das Schwarze Meer vereinen die Bündnispartner geografisch und strategisch. Sie sind ein fester Bestandteil ihres gemeinsamen Erbes und ihres gemeinsamen Schicksals.
Al ser una alianza que acoge a países de gran tradición marinera, intereses comerciales globales y capacidades navales poderosas, la dimensión marítima de la seguridad ha tenido una enorme importancia para la OTAN desde su mismo nacimiento, y está integrada en el núcleo de la contribución de la Alianza al planteamiento global de la seguridad en el mar. La OTAN es, en muchos sentidos, una alianza naval. El océano Atlántico, junto con los mares Mediterráneo, Báltico y Negro, articulan geográfica y estratégicamente a los Aliados, constituyendo una parte esencial de su herencia común y su destino compartido.
In quanto Alleanza composta da molte nazioni con orgogliose tradizioni marinare ed interessi commerciali su scala mondiale e vaste capacità navali, la dimensione marittima della sicurezza è stata di fondamentale importanza per la NATO sin dal principio ed è oggi al centro del contributo della NATO per un approccio generale alla sicurezza marittima. Sotto molti aspetti la NATO è, al nocciolo, un'alleanza marittima. L'oceano Atlantico ed il Mediterraneo, il mar Baltico ed il mar Nero uniscono geograficamente e strategicamente gli alleati. Sono parte essenziale del loro comune retaggio e del loro condiviso destino.
Enquanto Aliança composta por muitas nações com orgulhosas tradições marítimas, interesses comerciais mundiais e grandes capacidades navais, a dimensão marítima da segurança tem tido uma importância fundamental para a NATO desde a sua criação e encontra-se hoje no cerne da contribuição da NATO para uma abordagem abrangente relativamente à segurança marítima. De certa forma, a NATO é, fundamentalmente, uma Aliança marítima. O Oceano Atlântico e o Mediterrâneo, os Mares Báltico e Negro unem os Aliados geográfica e estrategicamente. São parte essencial da sua herança comum e do seu destino partilhado.
كتحالف يتكون من العديد من الدول ذات التقاليد العريقة في خوض البحار، واهتمامات تجارية عالمية، وقدرات بحرية عسكرية واسعة، فقد اكتسب البعد البحري للأمن أهمية رئيسية لدى حلف شمال الأطلسي منذ بدايته وهي اليوم في صلب مساهمة حلف الناتو لنموذج أمن بحري شامل. ويمكن اعتبار الناتو بحد ذاته، بأكثر من طريقة، في جوهره تحالفاً بحرياً. فالمحيط الأطلسي والبحر الأبيض المتوسط وبحر البلطيق والبحر الأسود تجمع الحلفاء جغرافياً واستراتيجياً. وتعتبر تلك المساحات المائية جزءاً هاماً من إرثهم ومستقبلهم المشتركين.
Aangezien de NAVO een bondgenootschap is, bestaande uit vele landen met een trotse zeevaarttraditie, wereldwijde handelsbelangen, en uitgebreide marine-vermogens, is de maritieme dimensie van de veiligheid van het begin af aan van cruciaal belang voor haar geweest, en ook nu staat zij centraal in de bijdrage die de NAVO levert aan een totaalbenadering van de veiligheid op zee. In velerlei opzicht is de NAVO, in de kern, een maritiem bondgenootschap. De Atlantische Oceaan en de Middellandse Zee, de Baltische Zee en de Zwarte Zee verbinden de Bondgenoten in zowel geografisch als strategisch opzicht. Zij vormen een essentieel onderdeel van hun gemeenschappelijk erfgoed en gedeelde lotsbestemming.
Като алианс, съставен от много държави, горди с морските си традиции, с глобални търговски интереси и значителни военноморски бойни спосоностги, от създаването си до днес НАТО отдава основно значение на морското измерение на сигурността и му отделя централно място във всеобхватния си подход. До голяма степен в основата си НАТО е морски съюз. Атлантическият океан, Средиземно, Балтийско и Черно море свързват съюзническите държави в географско и стратегическо отношение. Те са важна част от общото им наследство и съдба.
Vzhledem k tomu, že Aliance je složena rovněž ze států s hrdou námořní tradicí, globálními obchodními zájmy a rozsáhlým námořním potenciálem, bezpečnostní problematika na moři se pro ní stala mimořádně důležitým aspektem, a to již od samého vzniku NATO. Dnes je hlavním přínosem komplexního pojetí námořní bezpečnosti. V mnoha ohledech je NATO, ve své podstatě, mezinárodním námořním svazkem. Atlantický oceán, Středozemní, Baltické a Černé moře slučují, zeměpisně a strategicky, spojence. Jsou základní součástí jejich společného dědictví a osudu.
Julgeoleku mereline mõõde on NATO kui paljudest uhkete meresõidutraditsioonide, globaalsete kaubandushuvide ja ulatuslike merejõududega riikidest koosneva alliansi jaoks olnud määrava tähtsusega algusest peale ning on nüüd keskne osa NATO panusest merejulgeoleku laiahaardelisse käsitlusse. NATO on mitmes mõttes olemuselt mereliit. Atlandi ookean, Vahemeri, Läänemeri ja Must meri ühendavad liitlasi nii geograafiliselt kui ka strateegiliselt. Need on oluline osa liitlaste ühisest pärandist ja jagatud saatusest.
Több, büszke tengerjáró hagyományokkal, globális kereskedelmi érdekekkel és széleskörű haditengerészeti képességekkel rendelkező országgal a soraiban, a biztonság tengeri dimenziója központi fontossággal bírt a NATO-ban a kezdetek óta, és ma is központi jelentőségű részét képezi a NATO-nak a tengeri biztonsághoz adott átfogó hozzájárulásának. A NATO alapjaiban sok szempontból egy tengeri szövetség. Az Atlanti-óceán és a Földközi-tenger, a Balti- és a Fekete-tenger földrajzilag és stratégiailag is összeköti a szövetségeseket. Alapvetően, fontos részét képezik közös örökségüknek és jövőjüknek.
Í Atlantshafsbandalaginu eru fjölmargar þjóðir með stolta sjóferðasögu, hnattræna viðskiptahagsmuni og umtalsverða sjóhernaðargetu, og þar af leiðandi hafa öryggismál á höfum úti verið mikilvæg í augum NATO síðan bandalagið var stofnað og grundvöllur hinnar samþættu nálgunar gagnvart öryggismálum á höfum úti. Það mætti segja að NATO væri í grunninn, flotabandalag. Atlantshafið og Miðjarðarhafið, Eystrasaltið og Svartahafið sameina bandalagsþjóðirnar, bæði landfræðilega og hernaðarlega. Þessi höf eru lykilhluti sameiginlegrar arfleifðar og örlaga þeirra.
Nuo pat pirmųjų savo egzistavimo dienų NATO, kaip sąjungai, kurią sudaro daug šalių, turinčių didingų jūrinių tradicijų, pasaulinės prekybos interesų ir įvairiapusių karinių jūrinių pajėgumų, yra ypač svarbi jūrinė saugumo dimensija, kuri šiandien ir yra NATO įnašo į visuotinę jūrų saugumo nuostatą pagrindas. Savo esme NATO daugeliu atžvilgių yra jūrinė sąjunga. Ramusis vandenynas, Viduržemio jūra, Baltijos ir Juodoji jūros jungia valstybes sąjungininkes geografiškai ir strategiškai ir yra esminė jų bendro paveldo ir likimo dalis.
Som en allianse bestående av mange land med stolte sjøfarende tradisjoner, globale handelsinteresser, og omfattende sjømilitære evner, har den maritime dimensjonen av sikkerhet vært av sentral betydning for NATO siden starten, og er i dag i hjertet av NATOs bidrag til en omfattende tilnærming til maritim sikkerhet. På mange måter er NATO, i sin kjerne, en maritim allianse. Atlanterhavet og Middelhavet, Østersjøen og Svartehavet forener, geografisk og strategisk, de allierte. De er en viktig del av deres felles arv og felles skjebne.
Jako Sojusz złożony z wielu państw o dumnych tradycjach żeglarskich, globalnych interesach handlowych oraz potężnych potencjałach flot wojennych, morski wymiar bezpieczeństwa ma kluczowe znaczenie dla NATO od jego poczęcia i jest obecnie sednem wkładu NATO we wszechstronne podejście do bezpieczeństwa obszarów morskich. Pod wieloma względami, NATO jest w swoim rdzeniu sojuszem morskim. Ocean Atlantycki i Morze Śródziemne, Bałtyk i Morze Czarne jednoczą geograficznie i strategicznie członków Sojuszu. Są podstawową częścią wspólnego dziedzictwa i przeznaczenia.
С момента создания НАТО морское измерение безопасности было крайне важным для этой организации, в состав которой входит большое число государств, гордящихся своими мореходными традициями, имеющих глобальные коммерческие интересы и крупные военно-морские силы и средства. Сегодня это измерение занимает центральное место во вкладе НАТО во всеобъемлющий подход к морской безопасности. Во многом НАТО является, по сути, морским союзом. Атлантический океан и Средиземное море, Балтийское и Черное моря объединяют союзников как в географическом, так и в стратегическом плане. Это важнейшая часть их общего наследия и общей судьбы.
Vzhľadom na to, že Aliancia je zložená zároveň zo štátov s hrdou námornou tradíciou, globálnymi obchodnými záujmami a rozsiahlym námorným potenciálom, bezpečnostná problematika na mori sa pre ňu stala mimoriadne dôležitým aspektom, a to už od samého vzniku NATO. Dnes je hlavným prínosom komplexného pojatia námornej bezpečnosti. V mnohých ohľadoch je NATO, vo svojej podstate, medzinárodným námorným zväzkom. Atlantický oceán, Stredozemné, Baltické a Čierne more zlučujú, zemepisne a strategicky, spojencov. Sú základnou súčasťou ich spoločného dedičstva a osudu.
Glede na to, da zavezništvo sestavljajo mnoge države s ponosno pomorsko tradicijo, globalnimi trgovinskimi interesi in obsežnimi mornariškimi zmogljivostmi, je bila pomorska razsežnost varnosti za Nato osrednjega pomena od njegove ustanovitve in je danes v središču Natovega prispevka k usklajenemu pristopu k pomorski varnosti. V mnogih pogledih je Nato v svojem bistvu pomorsko zavezništvo. Atlantski ocean ter Sredozemsko, Baltsko in Črno morje združujejo zaveznice geografsko in strateško. Predstavljajo bistven del njihove skupne dediščine in skupne usode.
Kurulduğu günden itibaren denizcilik geleneklerine, global ticaret çıkarlarına ve geniş çaplı denizcilik yeteneklerine sahip ülkelerden oluşan bir ittifak olarak NATO için güvenliğin denizcilik boyutu büyük önem taşımıştır ve bugün de NATO’nun denizcilik güvenliği konusundaki kapsamlı yaklaşımının özünü oluşturmaktadır. Birçok bakımdan NATO özünde bir deniz ittifakıdır. Atlantik Okyanusu, Akdeniz, Baltık Denizi ve Karadeniz hem coğrafi hem de stratejik açıdan müttefikleri birbirlerine bağlamaktadır. Bunlar müttefiklerin ortak miraslarının ve geleceklerinin önemli bir parçasıdır.
Tā kā alianse sastāv no daudzām valstīm ar izcilu kuģošanas vēsturi, globālām tirdzniecības interesēm un plašu kara flotes potenciālu, drošības uz jūras dimensijai ir bijusi centrāla nozīme NATO jau kopš pašām pirmajām dienām, un arī šodien tā ir galvenais akcents NATO visaptverošajā pieejā jūras drošībai. Daudzējādā ziņā pēc savas būtības NATO ir jūras alianse. Atlantijas okeāns un Vidusjūra, Baltijas jūra un Melnā jūra vieno sabiedrotās valstis ģeogrāfiski un stratēģiski. Jūras ir valstu kopīgā mantojuma un kopīgā likteņa svarīga sastāvdaļa.
  Nato Review  
Şi nu suntem ameninţaţi doar de ameninţări externe. Dezastrul de la Cernobâl ne-a arătat cât de periculoasă poate fi propria noastră tehnologie din punct de vedere ecologic – şi astfel de pericole nu cer paşapoarte sau vize.
Does it mean that we are totally secure now? Of course not. In North Korea and in Cuba there are still islands of communism. And yet, we are not only menaced by external threats. The Chernobyl disaster has shown us how threatening our own technology can be for our ecology – and those kinds of threats do not ask for passports or visas. Nevertheless, to estimate their true scale, we have to think globally. The world without borders in which we now live must have as its foundations as precise rules as possible, on necessary regulations. This is also a role for the Alliance. The more countries it encompasses, the better and more effectively it will do its job.
Cela signifie-t-il que nous sommes totalement en sécurité à présent ? Naturellement pas. En Corée du Nord et à Cuba, il subsiste des îlots de communisme. Qui plus est, nous ne sommes pas uniquement menacés par des périls externes. Le désastre de Tchernobyl nous a montré à quel point notre propre technologie peut menacer notre environnement. Et les menaces de ce type n'ont pas besoin de passeport ni de visa. Pour estimer leur véritable échelle, nous devons toutefois penser au niveau planétaire. Le monde sans frontières au sein duquel nous vivons désormais doit avoir comme bases des règles aussi précises que possible, reposant sur des réglementations nécessaires. Il s'agit-là également d'un rôle pour l'Alliance. Plus le nombre de pays qu'elle regroupe sera important, plus elle accomplira sa tâche correctement et efficacement.
Bedeutet dies, dass wir nun völlig sicher sind? Natürlich nicht. In Nordkorea und in Kuba gibt es immer noch Inseln des Kommunismus. Und dennoch bedrohen uns nicht nur Gefahren von außen. Tschernobyl hat uns gezeigt, wie gefährlich unsere eigene Technologie für unsere Umwelt sein kann – und Gefahren dieser Art lassen sich nicht durch Pass- oder Visumkontrollen bekämpfen. Um das wahre Ausmaß derartiger Gefahren ermessen zu können, müssen wir jedoch global denken. Die Welt ohne Grenzen, in der wir nun leben, muss sich auf möglichst präzise Regeln, auf die nötigen Vorschriften stützen. Dies ist auch eine Aufgabe des Bündnisses. Je mehr Staaten zu seinen Mitgliedern zählen, desto besser und wirksamer wird es seine Arbeit tun.
¿Quiere esto decir que ahora estamos totalmente seguros? Por supuesto que no. Todavía permanecen islotes comunistas en Corea del Norte y Cuba, y además las amenazas no provienen exclusivamente del exterior. El desastre de Chernobil demostró lo peligrosa que puede ser nuestra propia tecnología para el medio ambiente, y se trata de amenazas que no distinguen de pasaportes o visados. De modo que para poder apreciar su verdadera magnitud tenemos que pensar de forma global. El mundo sin fronteras en el que vivimos en estos momentos debe cimentarse sobre unas reglas tan detalladas como sea posible, que aporten una reglamentación imprescindible. Ésta también es una de las funciones de la Alianza, y cuantos más países abarque, mejor y con más eficacia podrá hacer su trabajo.
Ciò vuol dire che ora siamo del tutto al sicuro? Ovviamente no. Nella Corea del Nord e a Cuba vi sono ancora delle sacche di comunismo. Inoltre, non siamo solo minacciati da minacce esterne. Il disastro di Chernobyl ci ha mostrato quanto la nostra stessa tecnologia possa essere pericolosa per l'ambiente - e questi tipi di minacce non domandano passaporti o visti. Ciononostante, per valutare la loro vera portata, dobbiamo pensare in modo globale. Il mondo senza confini in cui ora viviamo deve avere come fondamenta, per quanto possibile, norme precise, che si basano su regolamentazioni necessarie. Anche questo è un ruolo per l'Alleanza. Più paesi abbraccia, meglio e più efficacemente svolgerà il suo compito.
Significa isto que hoje em dia estamos totalmente seguros? Claro que não. Na Coreia do Norte e em Cuba ainda existem focos de comunismo. Porém, nós não somos somente confrontados com ameaças externas. O desastre de Chernobyl demonstrou quão ameaçadora a nossa própria tecnologia pode ser para a nossa ecologia, e este tipo de ameaças não olham a passaportes ou a vistos. Contudo, para calcular a sua verdadeira dimensão temos que pensar a nível mundial. O mundo sem fronteiras em que hoje em dia vivemos tem de ter como alicerces regras tão precisas quanto possível em determinados assuntos. Este é um papel para a Aliança. Quantos maior for o número de países que abarcar, melhor e mais eficazmente desempenhará as suas funções.
هل يعني ذلك أننا نعيش الآن في أمن وأمان كاملين؟ بالطبع كلا. فما زالت هناك جزر شيوعية في كل من كوريا الشمالية وكوبا؛ إلاّ أن ذلك لا يعني أننا معرضون فقط للتهديدات الخارجية. فقد بينت كارثة تشرنوبل كيف يمكن للتقنية التي نمتلكها أن تمثل تهديداً لبيئتنا ـ وليست تلك الأنواع من التهديدات بالطبع بحاجة لا إلى جواز سفر أو تأشيرة للدخول أيضاً. وعلى الرغم من ذلك، فإن تخمين الحجم الحقيقي لتلك التهديدات يتطلب منا الأخذ بمنطق العولمة. فإذا أردنا للعالم الذي نعيش فيه أن يكون عالماً من دون حدود، فإنه يجب أن يقوم على أسس دقيقة قدر الإمكان، وعلى التعليمات والقواعد الضرورية. ويمثل هذا دوراً يمكن للحلف أن يقوم به. فكلما زاد عدد البلدان المنضمة إليه، كان أداؤه لمهماته وقيامه بوظائفه أفضل.
Αυτό σημαίνει ότι τώρα είμαστε πλήρως ασφαλείς; Φυσικά όχι. Στη Βόρειο Κορέα και την Κούβα υπάρχουν ακόμη νησίδες κομμουνισμού. Αλλά και πάλι, δεν βασανιζόμαστε μόνο από εξωτερικές απειλές. Η καταστροφή του Τσερνομπίλ μας έδειξε το πόσο απειλητική μπορεί να είναι η τεχνολογία μας για την οικολογία μας – και αυτού του είδους οι κίνδυνοι δεν ζητούν διαβατήρια ή βίζες. Ωστόσο, για να υπολογίσουμε την πραγματική τους κλίμακα, θα πρέπει να σκεφθούμε παγκόσμια. Ο κόσμος χωρίς σύνορα στον οποίο ζούμε σήμερα πρέπει να έχει ως θεμέλιά του όσο το δυνατόν πιο ακριβείς κανόνες, πάνω στους απαραίτητους κανονισμούς. Αυτός είναι επίσης ένας ρόλος για τη Συμμαχία. Όσο περισσότερες χώρες περιλαμβάνει, τόσο καλύτερα και πιο αποτελεσματικά θα κάνει το έργο της.
Betekent dit dat we nu helemaal veilig zijn? Natuurlijk niet. Noord-Korea en Cuba zijn nog steeds communistische gebieden. En bovendien worden we niet alleen door externe gevaren bedreigd. De ramp in Tsjernobyl heeft wel bewezen hoe bedreigend onze eigen technologie kan zijn voor onze ecologie - en dat soort dreigingen vraagt niet naar paspoorten of visa. Maar om de werkelijke omvang van die gevaren goed te kunnen schatten, moeten we mondiaal denken. De wereld zonder grenzen waarin wij vandaag de dag leven, moet gebonden zijn aan zo precies mogelijke regels, aan noodzakelijke regelingen. Dat is ook een rol voor het Bondgenootschap. Hoe meer landen het omvat, des te beter en effectiever het zijn werk zal doen.
Означава ли това, че сега имаме пълна сигурност? Разбира се, че не. Северна Корея и Куба си остават острови на комунизма. И заплахите не идват само отвън. Аварията в Чернобил показа колко опасна за околната среда може да бъде собствената ни технология, а и този род заплахи не се нуждаят от паспорти и визи. За да оценим техния мащаб, трябва да мислим глобално. Светът без граници, в който живеем днес, трябва да има в основата си възможно най-точните правила и закони. Тук и Алиансът има роля. Колкото повече страни обхване, толкова по-добре и по-ефикасно ще върши своята дейност.
Betyder det så, at vi er helt sikre nu? Nej, selvfølgelig ikke. I Nordkorea og i Cuba findes der fortsat kommunistiske øer. Og desuden er der ikke længere kun ydre trusler. Tjernobyl-katastrofen viste os, at vores egen teknologi kan udgøre en stor trussel mod vores økosystemer – og den slags trusler respekterer hverken pas eller visum. Vi skal ikke desto mindre tænke globalt, hvis vi vil forstå deres sande omfang. En verden uden grænser, som vi er kommet til at bo i nu, må bygge på regler, som er så præcise som muligt, på nødvendige reguleringer. Det er også en rolle, Alliancen kan spille. Jo flere lande, den omfatter, jo bedre og mere effektivt kan den udføre sit arbejde.
Jelenti-e ez, hogy teljes mértékű biztonságban vagyunk? Természetesen nem. Észak-Koreában és Kubában változatlanul léteznek a kommunizmus szigetei. Mégis, nemcsak a külső fenyegetések leselkednek ránk. A csernobili katasztrófa megmutatta nekünk, hogy a saját technológiánk mennyire fenyegetheti az környezetet, és hogy az ilyen jellegű fenyegetések nem szükségeltetnek útlevelet vagy vízumot. Ennek ellenére valódi mértékük felméréséhez globálisan kell gondolkodnunk. Az a határok nélküli világ, amelyben élünk, a lehető legprecízebb szabályokból és a szükséges szabályzókból alkotott alapokon kell, hogy nyugodjék. Ez a Szövetség feladata is. Minél több országot foglal magában, annál jobban és hatékonyabban fogja elvégezni a feladatát.
Þýðir þetta að við séum algerlega örugg um þessar mundir? Auðvitað ekki. Kommúnisminn á sér enn athvarf í Norður-Kóreu og á Kúbu. Og ógnin, sem að okkur steðjar, kemur ekki öll að utan. Tsjernóbýl-slysið sýndi okkur þær hættur sem umhverfinu stafar af okkar eigin tækni – og slík ógn spyr ekki um vegabréf eða vegabréfsáritanir. Við verðum að horfa um heim allan, ef við ætlum að geta metið áhrif hennar í raun. Sá landamæralausi heimur, sem við nú búum í, verður að vera grundvallaður á eins skýrum reglum og kostur er, á nauðsynlegum reglum. Hér hefur bandalagið einnig hlutverki að gegna. Því fleiri aðildarlönd, því betra og skilvirkara verður það í starfi sínu.
Ar tai reiškia, kad dabar mes esame visiškai saugūs? Žinoma, ne. Šiaurės Korėja ir Kuba tebėra komunizmo salos. Kita vertus, mums gresia ne tiktai išoriniai pavojai. Černobylio katastrofa aiškiai parodė, kokį pavojų ekologijai gali kelti mūsų pačių technologijos – o tokio pobūdžio grėsmėms negalioja nei pasai, nei vizos. Tačiau, kad galėtume įvertinti jų tikrąjį mastą, privalome mąstyti globaliai. Tas pasaulis be sienų, kuriame gyvename dabar, privalo būti grindžiamas kaip galima tikslesnėmis taisyklėmis, būtinais reglamentais. Atitinkamas vaidmuo čia ir tenka Aljansui. Kuo daugiau šalių jis apims, tuo geriau ir veiksmingiau jis atliks savo darbą.
Betyr det at vi er helt trygge nå? Selvfølgelig ikke. I Nord-Korea og på Cuba er det fortsatt kommunistiske øyer. Og likevel trues vi ikke av ytre trusler. Tsjernobyl-katastrofen har vist oss hvor truende vår egen teknologi kan være for vår økologi – og slike trusler ber ikke om pass eller visa. Likevel, for å beregne deres virkelige størrelse må vi tenke globalt. Den verdenen uten grenser som vi nå lever i, må ha som grunnlag så nøyaktige regler, om nødvendig reguleringer, som mulig. Dette er også en rolle for Alliansen. Jo flere land den omfatter, desto bedre og mer effektivt vil den gjøre jobben sin.
Czy to znaczy, że jesteśmy już całkowicie bezpieczni? Oczywiście, że nie. W Korei i na Kubie wciąż mamy skanseny komunizmu. Ale przecież zagrożeniem jest tylko nasza zewnętrzność. Katastrofa czarnobylska pokazała, jakim zagrożeniem dla naszej ekologii może być nasza technologia. I te zagrożenia nie pytają o paszporty czy wizy. Żeby jednak zobaczyć ich właściwy wymiar musimy zacząć myśleć globalnie. Świat bez granic, w jakim żyjemy, musi się zasadzać na możliwie precyzyjnych zasadach i niezbędnych regulacjach. Sojusz ma także taką rolę do spełnienia. Im więcej krajów będzie obejmować, tym to zadanie realizowane będzie lepiej i skuteczniej.
Означает ли это, что сейчас мы находимся в полной безопасности? Разумеется, нет. Островки коммунизма по-прежнему существуют – в Северной Корее и на Кубе. К тому же, мы сталкиваемся не только с внешними угрозами. Чернобыльская катастрофа продемонстрировала нам, какой опасностью для нашей экологии чревата наша же технология, – и подобного рода угрозы не нуждаются ни в паспортах, ни в визах. Однако для того, чтобы осознать их истинные масштабы, мы должны мыслить глобально. Мир без границ, в котором мы теперь живем, должен опираться на максимально четкие правила, на необходимые нормы. И в этом тоже состоит роль Североатлантического союза. Чем больше стран входят в Альянс, тем лучше и эффективнее справится он со своей работой.
Znamená to, že sme teraz úplne v bezpečí? Samozrejme, že nie. V Severnej Kórei a na Kube existujú ešte stále ostrovy komunizmu. Avšak nie sme ohrození iba vonkajšími hrozbami. Katastrofa v Černobyle nám dokázala, ako nebezpečná môže byť naša vlastná technológia pre naše životné prostredie a takéto druhy hrozieb nepotrebujú cestovné pasy, ani víza. Každopádne, aby sme odhadli ich skutočný rozsah, musíme myslieť globálne. Svet bez hraníc, v ktorom dnes žijeme, musí stáť na základe čo najpresnejších pravidiel, nevyhnutných noriem. Toto je taktiež úlohou Aliancie. Čím viac krajín zahŕňa, tým lepšie a efektívnejšie bude plniť svoju úlohu.
Ali to pomeni, da smo zdaj popolnoma varni? Seveda ne. Severna Koreja in Kuba sta še vedno otoka komunizma. Poleg tega pa tu ne obstajajo samo zunanje grožnje. Černobilska nesreča nam je pokazala, kako lahko naša lastna tehnologija ogrozi naše okolje. In take vrste groženj ne prosijo za potne liste ali vizume. Če pa hočemo oceniti njihovo dejansko razsežnost, moramo razmišljati globalno. Svet brez meja, v katerem živimo danes, mora temeljiti na čim bolj natančnih pravilih, na nujnih predpisih. To pa je tudi vloga zavezništva. Več držav ko pokriva, bolje in bolj učinkovito bo opravilo svoje delo.
האם זה אומר שאנו בטוחים לחלוטין כעת? כמובן שלא. בצפון קוריאה ובקובה ישנם עדיין איים של קומוניזם. ובכל זאת, אנו לא מאוימים אך ורק על ידי איומים חיצוניים. האסון בצ'רנוביל הראה לנו עד כמה הטכנולוגיה שלנו יכולה להיות מאיימת עבור איכות הסביבה שלנו – וסוג זה של איומים אינו מבקש דרכון או ויזה. אף על פי כן, על מנת להעריך את קנה המידה האמיתי שלהם, אנו צריכים לחשוב באופן כללי. העולם ללא גבולות בו אנו חיים חייב להיות מבוסס על כללים מדויקים ככל שניתן, לגבי התקנות הנדרשות. זהו גם כן תפקיד של הברית. ככל שהוא יכלול יותר מדינות, כך יעשה התפקיד בצורה טובה יותר.
Чи можемо ми вважати, що тепер перебуваємо в абсолютній безпеці? Звичайно ж, ні. Все ще існують осередки комунізму на Кубі і в Північній Кореї. Та й не тільки зовнішні загрози існують у сучасному світі. Чорнобильська катастрофа показала, яку загрозу навколишньому середовищу можуть становити наші технології, а таким загрозам не потрібні ні паспорти, ні візи. Щоб реально оцінити їх масштаб, необхідно мислити глобальними категоріями. Світ без кордонів, в якому ми зараз живемо, повинен керуватись максимально точними правилами і необхідними засобами управління. І це також одне із завдань Альянсу. Чим більше країн він об′єднує – тим краще він виконує це завдання.
Arrow 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 Arrow