|
NATO mun þurfa að efla samskipti og ráðgjöf sína við jafnt alþjóðlegar öryggisstofnanir sem öryggisstofnanir einstakra landa, ef að bandalaginu á að takast að fást við öryggisógnir sem eru í senn innanlandsógnir og alþjóðlegar í eðli sínu.
|
|
Fourth, the contemporary security environment challenges both the conceptual and practical boundaries between internal and external security and the traditional division of responsibilities between international institutions and domestic agencies. Internally, police and other domestic security agencies increasingly employ military style tactics and techniques to passive and reactive tasks, and the military is increasingly tasked as a first (or early) responder to internal security events. Externally, militaries are increasingly taking on law and order tasks in missions outside the NATO area, and police resources are increasingly deployed in cooperation with NATO missions. Meeting security challenges that are simultaneously intrastate and borderless in nature will require NATO to have improved means of communication and consultation with both international and domestic security organisations.
|
|
En tercer lugar, ante ninguno de los retos de seguridad a los que debe hacer frente la OTAN puede utilizarse en solitario la principal ventaja comparativa de la Alianza como organización: la amenaza de la fuerza o, incluso, el uso de la misma. La fuerza militar puede poner fin a un conflicto interestatal o poner orden en un país en desintegración, pero no puede crear una paz duradera. Puede matar terroristas o desarticular sus redes, pero no abordar sus causas últimas o impedir el reclutamiento de nuevos adeptos. La anticipación militar contra instalaciones preparadas para la guerra nuclear, biológica o química resulta muy peligrosa, tanto desde el punto de vista político como desde el práctico. Se puede derribar un régimen autoritario por medios militares, pero para reemplazarlo harán falta otro tipo de medios. La mejor forma de abordar la emigración ilegal y el crimen organizado consiste en la implementación de políticas sociales y policiales tanto en el interior del territorio nacional como en el extranjero. Y no se consigue una verdadera seguridad energética usando únicamente el poderío militar. Si la OTAN va a contribuir a superar estos retos de seguridad, tendrá que transformarse en un instrumento más eficaz de intervención e influencia diplomáticas, e incorporar programas económicos y políticos a sus planes y operaciones militares.
|
|
In terzo luogo, nessuna delle sfide alla sicurezza che la NATO ha di fronte può essere affrontata unicamente attraverso ciò che costituisce il principale vantaggio comparato della NATO in quanto organizzazione: la minaccia o l'uso della forza militare. La forza militare può mettere fine o ristabilire l'ordine nei conflitti interni agli stati o negli stati in dissoluzione, ma non può instaurare una pace durevole. L'azione militare può uccidere i terroristi o distruggere le loro reti ma non può affrontare le cause profonde o impedire il reclutamento. La "preemption" con mezzi militari contro laboratori per la guerra nucleare, biologica, e chimica è pericolosa, sia sul piano politico che pratico. I regimi autoritari possono essere abbattuti con mezzi militari, ma devono essere sostituiti con mezzi non militari. L'immigrazione illegale e il crimine organizzato vengono fronteggiati meglio dalla polizia e dalla politica sociale sia da noi in patria che all'estero. Non si può conseguire la sicurezza energetica ricorrendo alla potenza militare. Se, di fronte a tali sfide, la NATO vuole contribuire a dei risultati positivi nel campo della sicurezza, deve diventare uno strumento più efficace d'impegno ed espansione sul piano diplomatico, e deve includere programmi politici ed economici nella pianificazione e nelle operazioni militari.
|
|
السبب الرابع هو أن بيئة الأمن المعاصرة تتحدى كلاً من الحدود الوهمية والحقيقية بين الأمن الداخلي والخارجي، وكذلك التوزيع التقليدي للمسؤوليات بين المؤسسات الدولية والوكالات المحلية. فعلى الصعيد المحلي الداخلي، تستخدم الشرطة ودوائر الأمن المحلية الأخرى وسائل وأساليب عسكرية على نحو متزايد في مهماتها، كما أنه يتم اللجوء إلى الجيش كخيار أول أو حتى مبكر للتعامل مع الأحداث الأمنية الداخلية. أما على الصعيد الخارجي، فإن ما نلحظه هو الزيادة في توظيف الجيوش في مهمات تهدف إلى فرض النظام وإحلال القانون خارج منطقة حلف الناتو، أضف إلى ذلك أن هناك زيادة ملحوظة في عمليات نشر الشرطة بالتعاون والتنسيق مع مهمات الحلف. وهكذا، نرى أنه يتوجب على حلف الناتو أن يلجأ إلى وسائل محسنة للاتصال والتشاور مع كل من المنظمات الأمنية الدولية والمحلية، وذلك لغرض مواجهة التحديات الأمنية التي تأخذ طابع حروب أهلية، لكنها في الوقت ذاته بلا حدود.
|
|
In de vierde plaats zet de veiligheidsomgeving van deze tijd, zowel de conceptuele als de praktische grenzen tussen de interne en de externe veiligheid onder druk, waardoor ook de traditionele verdeling van verantwoordelijkheden tussen internationale instellingen en binnenlandse agentschappen verdwijnt. De politie en andere binnenlandse veiligheidsagentschappen gebruiken steeds meer militaire tactieken en technieken voor passieve en reactieve taken, en er wordt steeds vaker in eerste instantie een beroep gedaan op het leger bij binnenlandse veiligheidssituaties. In het buitenland nemen legers steeds vaker recht- en ordetaken op zich bij missies buiten het NAVO-grondgebied, en onderdelen van de politiemacht worden steeds vaker ingezet in samenwerking met NAVO-missies. Veiligheidsuitdagingen die zowel binnenlands als grensoverschrijdend zijn, eisen dat de NAVO beschikt over betere middelen voor communicatie en overleg met zowel internationale als binnenlandse veiligheidorganisaties.
|
|
На трето място, нито един от тези проблеми не може да бъде решен единствено със заплахата от употреба на въоръжена сила, която е основното предимство на НАТО. С военна сила може да се прекратят вътрешнодържавни конфликти и да се възстанови редът в страните със слаба държавност, но не може да се изгради траен мир. С военните действия могат да се убият терористи и да се разбият мрежите им, но не може да се премахнат причините, пораждащи тероризма. Превантивната военна намеса срещу ядрени, химически и биологически военни обекти е опасна и от политическа, и от практическа гледна точка. Авторитарните режими могат да бъдат свалени с въоръжена сила, но след това трябва да се използват невоенни средства. Проблемите с незаконната имиграция и организираната престъпност се решават много по-лесно с помощта на полицията и социалната политика, както в нашите страни, така и другаде. С военна сила няма да се гарантира и енергийната сигурност. Ако желае успешно да се справи с тези проблеми на сигурността, НАТО трябва да стане по-ефикасен инструмент за дипломатически усилия и да включи политически и икономически програми във военното планиране и операциите.
|
|
Za třetí, žádná ze snah NATO o uchování bezpečnosti nemůže být založena na výlučném použití základní komparativní výhody, kterou Aliance jako organizace disponuje - na hrozbách a použití vojenské síly. Vojenská síla může ukončit vnitrostátní konflikt či obnovit pořádek ve zhroucených státech, ale nemůže nastolit trvalý mír. Vojenské akce mohou zlikvidovat teroristy nebo narušit či rozložit jejich organizační struktury, avšak nemohou vyvrátit jejich přesvědčení, ani zabránit přijímání nových členů. Preventívní použití vojenské síly proti nukleárním, biologickým nebo chemickým zařízením je nebezpečné, a to jak po stránce politické, tak i praktické. Autoritativní režimy můžou být svrženy použitím vojenských prostředků, které však musí být nahrazeny prostředky nevojenskými. Ilegální migraci a organizovanému zločinu je lépe čelit politickými a sociálními opatřeními doma i v zahraničí. Energetické bezpečnosti nelze dosáhnout nasazením vojenské síly. Chce-li NATO efektivně přispívat k ochraně bezpečnosti, musí se více angažovat v diplomatických sférách a začlenit politické a ekonomické programy do vojenského plánování operací.
|
|
For det fjerde udfordrer det nuværende sikkerhedsmiljø både begrebsmæssige og praktiske grænser mellem intern og ekstern sikkerhed og den traditionelle ansvarsfordeling mellem internationale organisationer og nationale institutioner. Internt anvender politi og andre indenrigspolitiske sikkerhedsorganisationer i stigende grad militære taktikker og teknikker i passive og reaktive opgaver, og militæret er ofte den første (eller tidligste), der reagerer på interne sikkerhedsmæssige begivenheder. Uden for landet udfører militæret i stigende grad lov-og ordenopgaver i indsættelser uden for NATO's område, og politiressourcer anvendes mere og mere i samarbejde med NATO's operationer. Håndtering af sikkerhedsmæssige udfordringer, som på én og samme tid er indenrigspolitiske og grænseløse, forudsætter, at NATO får bedre midler på kommunikations- og konsultationsområdet i forhold til både internationale og indenrigspolitiske organisationer.
|
|
Po trzecie, żadne z wyzwań w dziedzinie bezpieczeństwa, z jakimi styka się NATO nie może być pokonane wyłącznie dzięki podstawowej przewadze komparatywnej NATO, jako organizacji: groźbie lub użyciu siły zbrojnej. Siła zbrojna może położyć kres starciom lub ustanowić porządek w przypadku konfliktów wewnętrznych oraz upadłych państw, nie może jednak stworzyć trwałego pokoju. Działania zbrojne mogą zabijać terrorystów lub niszczyć ich siatki, ale nie mogą odnosić się do pierwotnych przyczyn terroryzmu, ani tamować rekrutacji. Podejmowanie z wyprzedzeniem działań zbrojnych przeciwko nuklearnym, biologicznym i chemicznym obiektom wojskowym jest niebezpieczne, zarówno z politycznego, jak i praktycznego punktu widzenia. Reżimy totalitarne można obalać za pomocą środków wojskowych, ale alternatywy dla nich trzeba tworzyć za pomocą środków pozawojskowych. Problemy nielegalnej emigracji i zorganizowanej przestępczości lepiej rozwiązywać z udziałem policji lub za pomocą wewnętrznej i międzynarodowej polityki społecznej. Bezpieczeństwa energetycznego nie da się zapewnić z użyciem potęgi wojskowej. Jeżeli NATO ma się przyczyniać do osiągnięć w obliczu takich wyzwań, musi stać się bardziej skutecznym narzędziem zaangażowania dyplomatycznego i działań zewnętrznych oraz musi włączać programy polityczne i gospodarcze do planowania i działań zbrojnych.
|
|
În al patrulea rând, mediul contemporan de securitate ridică întrebări privind graniţele conceptuale şi fizice dintre securitatea internă şi externă şi diviziunea tradiţională a responsabilităţilor între instituţiile internaţionale şi agenţiile naţionale. În plan intern, poliţia şi alte agenţii naţionale de securitate folosesc din ce în ce mai mult metode şi procedee de tip militar pentru îndeplinirea sarcinilor pasive şi reactive, iar armatei i se dau din ce în ce mai multe sarcini în calitate de instituţie care va răspunde prima (sau timpuriu) la producerea evenimentelor interne din domeniul securităţii. În plan extern, armatele îşi asumă din ce în ce mai multe sarcini din domeniul legii şi ordinii în cadrul misiunilor din afara ariei NATO, iar resursele de poliţie sunt din ce în ce mai mult folosite în cooperare cu misiunile NATO. Răspunsul la provocările de securitate a căror natură este simultan intra-statală şi transfrontalieră va face necesar ca NATO să deţină mijloace de comunicare şi consultare îmbunătăţite cu organizaţiile de securitate internaţionale şi naţionale.
|
|
В-третьих, ни один из вызовов безопасности НАТО не может быть отражен исключительно благодаря главным сравнительным преимуществам НАТО, как организации: угрозой военной силой или ее использованием. Военная сила может разрушить или установить порядок во внутригосударственных конфликтах или недееспособных государствах, но не может создать прочный мир. Посредством военной акции можно уничтожить террористов или подорвать их сети, но нельзя устранить их первопричины или остановить пополнение их рядов. Меры военного упреждения при борьбе с ядерными, биологическими и химическими объектами опасны как в политическом, так и в практическом плане. Авторитарные режимы можно свергнуть военными средствами, но заменять их нужно невоенными средствами. Проблемы нелегальной миграции и организованной преступности лучше решать посредством полицейских и социальных мер в своих странах и за границей. Энергетическая безопасность не может быть обеспечена с помощью военной мощи. Если НАТО хочет вносить свой вклад в успешное решение проблем безопасности перед лицом таких вызовов, то она должна стать более эффективным инструментом для дипломатических действий и установления связей с другими сторонами, кроме того, она должна включать политические и экономические программы в свои военные планы и операции.
|
|
Po štvrté, súčasné bezpečnostné prostredie podkopáva teoretické a praktické hranice medzi vnútornou a vonkajšou bezpečnosťou a tradičné rozdelenie zodpovednosti medzi medzinárodnými inštitúciami a vnútroštátnymi orgánmi. Vovnútri štátu polícia a iné vnútroštátne bezpečnostné orgány čoraz viac využívajú vojenskú taktiku a techniky na pasívne a reaktívne úlohy a armáda sa stále viac stáva prvým (alebo včasným) nástrojom na vnútorné krízové udalosti. Na medzinárodnej úrovni armády stále viac preberajú úlohy práva a poriadku v operáciách mimo priestoru NATO a rozrastá sa vysielanie policajných zborov v spolupráci s misiami NATO. Reakcia na bezpečnostné výzvy, ktoré sú svojou povahou zároveň vnútroštátne a bezhraničné budú vyžadovať, aby NATO zlepšilo komunikačné a konzultačné prostriedky s medzinárodnými, ako aj vnútroštátnymi bezpečnostnými organizáciami.
|
|
Treškārt, nevienu drošības izaicinājumu, ar ko sastopas NATO, nav iespējams atrisināt, tikai un vienīgi izmantojot NATO kā organizācijas primāro priekšrocību - militārā spēka izmantošanu vai piedraudēšanu ar to. Militārais spēks spēj pārtraukt vai nodibināt kārtību starpvalstu konfliktu laikā vai arī korumpētu valstu rīcības gadījumā, bet tas nespēj nodrošināt ilgstošu mieru. Militārā rīcība var nogalināt teroristus vai sagraut to tīklus, bet nevar vērsties pret terorisma cēloņiem un pārtraukt vervēšanu. Militāri apsteidzošas darbības, kas vērstas pret valstu kodoliekārtām, bioloģisko un ķīmisko ieroču arsenālu var būt bīstamas - gan politiski, gan arī praktiski. Autoritāros režīmus ir iespējams gāzt ar militāriem līdzekļiem, bet tie ir jāaizvieto nemilitārā veidā. Nelegālās migrācijas un organizētās noziedzības problēmas vislabāk ir risināt ar sabiedriskās uzraudzības un sociālās politikas palīdzību gan dzimtenē, gan ārpus tās. Energoresursu piegāžu drošumu nevar garantēt, izmantojot militāro spēku. Ja NATO ir jādod ieguldījums šo drošības izaicinājumu veiksmīgā risinājumā, tai ir jākļūst par efektīvāku instrumentu diplomātiskajā darbā un darbā ar sabiedrību un jāintegrē politiskās un ekonomiskās programmas savā militārās plānošanas un operatīvajā darbā.
|