|
În timpul Renașterii naționale la începutul secolului al XIX-lea a fost apoi codificată forma scrisă a limbii cehe treptat pe baza formei mai vechi a limbii cehe din secolul al XVI-lea, ceea ce a provocat/cauzat diferențele/deosebirile lingvistice de astăzi. Pe teritoriul Boemiei prevalează așa numita obecná čeština, în timp ce în Moravia situația este mai diferențiată și apar acolo caracteristici/elemente lingvistice tipice pentru dialecte.
|
|
The reasons for the existence of two forms of Czech are historical and they extend long into the past. After the defeat of the Protestants in the Battle of White Mountain in 1620, Czech almost disappeared as an official and literary language and was replaced by German in these functions. A spoken form of the language, however, continued to evolve. During the National Revival in the early 19th century, the standard form of Czech was gradually codified based on an older form of Czech from the 16th century, causing the current differences in the language. In the Bohemian territory there still prevails the so-called obecná čeština, while the situation in Moravia is more differentiated and linguistic features typical for dialects significantly appear there.
|
|
Die Existenzgründe der beiden Tschechisch-Formen sind geschichtlich und reichen lange in die Vergangenheit. Nach der Niederlage der Protestanten in der Schlacht am Weißen Berg im Jahr 1620 verschwand das Tschechische fast als Amt- und Literatursprache und wurde in diesen Funktionen durch das Deutsche ersetzt. Die gesprochene Form der Sprache entwickelte sich aber weiter. Während der nationalen Wiedergeburt am Anfang des 19. Jahrhunderts wurde dann die Schriftform des Tschechischen schrittweise aufgrund der älteren Form des Tschechischen aus dem 16. Jahrhundert kodifiziert, was die heutigen Sprachunterschiede verursachte. Auf dem Gebiet Böhmens überwiegt s.g. obecná čeština, währenddessen in Mähren die Situation differenzierter ist und dort deutlicher die für Dialekte typischen Sprachelemente vorkommen.
|
|
Las razones de la existencia de dos formas de checo son históricas y se remontan tiempo atrás en el pasado. Después de la derrota de los protestantes en la batalla de la Montaña Blanca en 1620, el checo casi desapareció como lengua oficial y literaria, y fue sustituido por el alemán para estas funciones. La forma de la lengua hablada, sin embargo, continuó evolucionando. Durante el Renacimiento Nacional a principios del siglo XIX, el checo literario se fue codificando poco a poco basándose en el checo antiguo del siglo XVI, lo que provocó las diferencias actuales que hay en la lengua. En las tierras de Bohemia prevalece el checo hablado, llamado obecná čeština, mientras que en Moravia la situación es más diferenciada y se dan de forma significativa rasgos lingüísticos propios de los dialectos.
|
|
يعود السبب وراء وجود شكلا للغة التشيكية الى التاريخ. بعد هزيمة البروتستانت في معركة الجبل الأبيض في عام 1620، اختفت اللغة التشيكية تقريبا كلغة رسمية وأدبية واستعيض عنها بالألمانية في المكاتب الرسمية. ومع ذلك، فإن اللغة العامية استمرت في التطور. وفي خلال فترة الاحياء الوطني التشيكي في بداية القرن التاسع عشر، تم تدوين الشكل المكتوب للغة التشيكية تدريجياً على أساس شكل أقدم للغة التشيكية في القرن السادس عشر، وهذا ما ادى إلي الاختلافات الحالية في اللغة. علي سبيل المثال في بوهيميا تسود اللغة عامية{/ i}، بينما في مورافيا الوضع أكثر تمايزا وهناك ميزات أكثر للغة نموذجية من اللهجات.
|
|
Powody istnienia dwóch aspektów języka czeskiego są historyczne i sięgają dawnej przeszłości. Po porażce protestantów w bitwie na Białej Górze w 1620 roku język czeski niemal zniknął z urzędów i literatury, został zastąpiony językiem niemieckim. Mówiona forma języka jednak rozwijała się dalej. W ciągu odrodzenia narodowego na początku XIX wieku literacki język czeski stopniowao ulegał kodyfikacji na podstawie starszej formy języka czeskiego z XVI w., co spowodowało ówczesne różnice w języku. Na terenie Czech przeważa tzw. obecná čeština, podczas kiedy na Morawach sytuacja jest bardziej zróżnicowana i tutaj wyraźniej pojawiają się elementy językowe typowe dla dialektów.
|
|
Dôvody, prečo existujú dve podoby češtiny, sú historické a siahajú ďaleko do minulosti. Po porážke protestantov v bitke na Bielej Hore v roku 1620 čeština takmer vymizla ako úradný a literárny jazyk a bola v týchto funkciách nahradená nemčinou. Hovorená podoba jazyka sa však naďalej vyvíjala. V priebehu národného obrodenia na začiatku 19. storočia bola spisovná podoba češtiny postupne kodifikovaná na základe svojej staršej podoby zo 16. storočia, čo spôsobilo súčasné rozdiely v jazyku. Na území Čiech prevláda tzv. obecná čeština, zatiaľ čo na Morave je situácia diferencovanejšia a výraznejšie sa tu vyskytujú jazykové prvky typické pre dialekty.
|