|
|
Jau senovės žmonėms iškilo klausimas, koks santykis tarp žodžio formos (pavyzdžiui, šuo ) ir objekto, apibrėžto šiuo žodžiu ( šuo yra sąlyginis objektas, tai yra savavališkai nustatytas žmonių ir kiek tai yra natūralu, įgimta ir neatskiriama.
|
|
|
Les hommes se sont demandé dès l’Antiquité à quel point la relation entre la forme d’un mot (par exemple, chien) et la chose désignée par ce mot (objet : chien) est conventionnelle, c’est-à-dire définie arbitrairement par les hommes, et à quel point elle est naturelle, c’est-à-dire intrinsèque et inséparable. Les langues du monde diffèrent par la manière dont elles cataloguent les éléments de la réalité (anglais : dog, français : chien, allemand : Hund, polonais : pies, etc.), ce qui est un argument en faveur du caractère conventionnel des langues (cf. Sémantique).
|
|
|
Schon in antiker Zeit stellten Menschen die Frage, wie weit die Beziehung zwischen der Form eines Wortes (zum Beispiel Hund) und der Sache, die durch dieses Wort bezeichnet wird (Objekt: Hund), vereinbart ist, das heißt willkürlich von Menschen erstellt, und wie weit sie natürlich ist, das heißt im Wesen der Sache begründet und untrennbar. Die Sprachen der Welt unterscheiden sich darin, wie sie die Elemente der Wirklichkeit bezeichnen (Englisch: dog, Französisch: chien, Deutsch: Hund, Polnisch pies usw.), was dafür spricht, dass die Sprache auf Konvention beruht (siehe Semantik).
|
|
|
Incluso en tiempos antiguos ya se cuestionaba cuánto hay de convención en la relación existente entre la forma de una palabra (por ejemplo, perro y la cosa indicada por esa palabra (el objeto: perro), es decir si ha sido arbitrariamente establecida por las personas o si la relación es natural, esto es, intrínseca e inseparable. La lenguas del mundo se diferencian entre sí por su modo de etiquetar los elementos de la realidad (inglés: dog, francés: chien, alemán: Hund, polaco: pies, etc.), lo cual es un argumento a favor de la convencionalidad de la lengua (ver Semántica).
|
|
|
Anche nei tempi antichi le persone mettevano in dubbio quanto la relazione tra la forma di una parola (ad esempio, cane) e l'oggetto indicato da tale parola (oggetto: cane) fosse convenzionale, ossia se fosse stato arbitrariamente stabilito da persone o se tale relazione fosse naturale, intrinseca e inscindibile. Le lingue del mondo sono diverse nel modo di etichettare gli elementi della realtà (in inglese: {cane}, francese: chien, tedesco: Hund, polacco: pies, etc.) e questo ci fa propendere verso una convenzionalità delle lingue (vedi Semantica).
|
|
|
Reeds in de oudheid vroeg men zich af in welke graad de relatie tussen de vorm van een woord (bijvoorbeeld hond) en hetgeen er door aangegeven wordt (object: hond) conventioneel is, dus willekeurig overeengekomen door mensen, en in hoeverre het natuurlijk is, dus intrinsiek en onafscheidelijk. De talen van de wereld verschillen in de manier, waarop ze de elementen van de werkelijkheid noemen (Engels: dog, Frans: chien, Duits: Hund, Pools: pies enz.), dat is een argument voor de conventionaliteit van talen (zie Semantiek).
|
|
|
Още в древността хората се питали доколко връзката между формата на дума (например, куче) и предмета, назован с тази дума (обект: куче) е конвенционална, т.е произволно създадена от хората, и доколко тя е естествена, т.е присъща и неразделима. Езиците в света се различават по начина, по който се поставя етикет на елементите на реалността (английски:dog, френски: chien, немски: Hund, полски: pies и т.н.), което е аргумент в полза на условността на езика (виж семантика).
|
|
|
Već su se u pradavnim vremenima ljudi pitali u kojoj je mjeri odnos između oblika riječi (na pr. pas i objekta kojeg ta riječ označava (objekt pas) konvencionalan, tj. arbitrarno dogovoren među ljudima a u kojoj je mjeri prirodan, tj. sam po sebi razumljiv i neodvojiv. Jezici svijeta se razlikuju po tome kako imenuju elemente realnosti (engleski: dog, francuski: chien, njemački: Hund, poljski: pies itd.), što je argument u korist konvencionalnosti jezika. Više o tome u semantici.
|
|
|
Inimesed arutlesid juba antiikajal, kuivõrd on sõna vorm (näiteks koer) ja see, mida ta tähistab (objekt: koer), seotud tinglikult, see tähendab, inimeste poolt meelevaldselt määratud, ja kuivõrd on see loomulik, see tähendab loomuomane ja lahutamatu. Maailma keeled erinevad selle poolest, milliseid silte nad reaalsuse elementidele annavad (inglise dog, prantsuse chien, saksa Hund, poola pies etc), mis on argument keele tinglikkuse poolt (vaata Semantika).
|
|
|
Már az ókori népek is feltették a kérdést, mi a viszony a szóalak (például kutya) és az általa jelölt dolog között (tárgy: kutya): mennyire konvencionális, azaz az emberek önkényes megállapodása, és mennyire természetes, azaz velejáró és elszakíthatatlan tőle. A világ nyelvei különböznek abban, hogyan nevezik meg a valóság elemeit (angol: dog, francia: chien, német: Hund, lengyel: pies stb., ami magyarul kutya), ez érv a nyelv konvencionális volta mellett (l. szemantika).
|
|
|
Już od czasów starożytnych próbowano odpowiedzieć na pytanie, na ile związek między formą wyrazu (np. pies) z rzeczą oznaczaną przez ten wyraz (obiekt: pies) jest umowny (konwencjonalny), tj. ustalony arbitralnie przez człowieka, a na ile jest naturalny, tj. konieczny i nierozerwalny. Języki świata różnią się sposobem nazywania elementów rzeczywistości (pol. pies, ang. dog, niem. Hund, fr. chien itd.), co przemawia za słusznością tezy o znacznej umowności języka (por. Semantyka).
|
|
|
Deja în antichitate oamenii puneau întrebarea, până unde este relația între forma unui cuvânt (de exemplu câine) și lucrul prin care acest cuvânt este denumit(obiect : câine) este convențională, adică este stabilită arbitrar de oameni și cât este naturală, intrinsecă și inseparabilă. Limbile lumii diferă în maniera în care ele cataloghează elementele realității (engleză : dog, franceză : chien, germană : Hund, polonă : pies, etc.), ceea ce reprezintă un argument în favoarea caracterului convențional al limbilor(vezi semantică).
|
|
|
Ľudia sa už od nepamäti zaoberali otázkou, do akej miery je vzťah formy (napr. pes) a obsahu slova (objekt pes) konvenčný, teda arbitrárne (ľubovoľne) vytvorený ľuďmi, a do akej miery je ich vzťah prirodzený, čiže vnútorne prepojený a neoddeliteľný. Jazyky sveta sa rozlišujú podľa toho, ako označujú jednotlivé časti reality (angl. dog, franc. chien, nem. Hund, poľ. pies atď.), čo je dôkazom arbitrárnosti jazyka (pozri časť Sémantika).
|
|
|
Även i gamla tider frågade sig människor i vilken grad relationen mellan ett ords form (till exempel "hund") och det som benämns av ordet (en hund) är konventionell, dvs. godtyckligt fastställd av människor och i vilken grad den är naturlig, dvs. inneboende och oundgänglig. Språken i världen skiljer sig åt i hur de etiketterar verklighetens beståndsdelar (engelska: dog, franska: chien, tyska: Hund, polska: pies etc.), vilket är ett argument till förmån för språkets konventionella natur (se Semantik).
|
