|
|
Il existe deux types de dérivation, l’autre catégorie de changement morphologique. Le premier type consiste à changer la classe lexicale à laquelle appartient un mot (par exemple changer un nom en verbe ou en adjectif, un adjective en nom ou en adverbe, ou un verbe en nom).
|
|
|
Derivational changes come in two types. One type can change the part of speech a word belongs to (for example changing a noun into a verb or adjective, an adjective into a noun or adverb or a verb into a noun). In Polish the noun pytanie (question) is derived from the verb pytać (ask). The ending -nie is added to the root pyta-.
|
|
|
Veränderungen durch Ableitung kommen in zwei Formen vor. Eine Form kann die Wortart verändern, zu dem ein Wort gehört (zum Beispiel indem es ein Substantiv in ein Verb oder ein Adjektiv verwandelt, ein Adjektiv in ein Substantiv oder Adverb oder ein Verb in ein Substantiv). Im Polnischen ist das Substantiv pytanie (Frage) abgeleitet von dem Verb pytać (fragen). Die Endung -nie ist der Wurzel pyta- angehängt.
|
|
|
Los cambios derivativos son de dos tipos. Un tipo puede transformar la parte de la frase a la que pertenecen las palabras (por ejemplo puede transformar un sustantivo en un verbo o un adjetivo, un adjetivo en un sustantivo o un adverbio o un verbo en un sustantivo). En polaco el sustantivo pytanie (pregunta) se deriva del verbo pytać (preguntar). La terminación -nie se añade a la raíz pyta-.
|
|
|
I cambi derivazionali sono di due tipi. Un tipo può trasformare la parte della frase alla quale appartengono le parole (ad esempio può cambiare un sostantivo in verbo o in aggettivo, un aggettivo in sostantivo e un sostantivo in avverbio o un verbo in sostantivo). In polacco il sostantivo pytanie (domanda) è derivato dal verbo pytać (domandare). La desinenza -nie viene aggiunta alla radice pyta-.
|
|
|
Afleidende veranderingen zijn er in twee soorten. Een soort kan het deel van meningsuiting wijzigen, waartoe een woord behoort (bijvoorbeeld het veranderen van een zelfstandig naamwoord in een werkwoord of bijvoeglijk naamwoord, een bijvoeglijk naamwoord in een zelfstandig naamwoord of bijwoord of een werkwoord in een zelfstandig naamwoord). In het Pools is het zelfstandig naamwoord pytanie (vraag) afgeleid van het werkwoord pytać (vragen). De uitgang -nie wordt toegevoegd aan de stam pyta-.
|
|
|
Деривационните промени са два вида. При единия може да се промени принадлежността на думата към определена част на речта (например промяна на съществително в глагол или прилагателно, на прилагателно в съществително или наречие или на глагол в съществително). На полски съществителното pytanie (въпрос) произлиза от глагола pytać (питам). Окончанието -nie се прибавя към корена pyta-.
|
|
|
Derivacijske promjene se dijele na dva tipa. U jednom tipu mogu promijeniti vrstu riječi (na pr. promjena imenice u glagol ili pridjev, promjena pridjeva u imenicu ili glagola u imenicu). Na poljskom imenica pytanie (pitanje) se izvodi iz glagola {pytać} (pitati). Završetak {-nie} se dodaje korijenu {pyta-}.
|
|
|
Den anden morfologiske proces hedder derivation og findes i to udgaver. Den første laver om på ordets ordklasse, fx ved at ændre et substantiv (navneord) til at fungere som verbum (udsagnsord) eller adjektiv (tillægsord), et adjektiv til et adverbium (biord), eller et verbum til substantiv. Det polske ord pytanie (spørgsmål) er således afledt af verbet pytać (spørge) vha. derivation, idet affikset -nie føjes til roden pyta-.
|
|
|
Tuletamisel muudetakse sõnu kahte moodi. Üks tüüp võib muuta kõneüksust, kuhu sõna kuulub (muutes näiteks nimisõna tegu- või omadussõnaks, omadussõna nimi- või määrsõnaks või tegusõna nimisõnaks). Poola keeles on nimisõna pytanie (küsimus) tuletatud tegusõnast pytać (küsima). Lõpp -nie lisatakse sõnatüvele pyta-.
|
|
|
A szóképzés változásai két csoportba sorolhatók. Az egyik típus megváltoztatja a kiinduló szó szófaji kategóriáját (pl. egy főnévből igét vagy melléknevet képez, egy melléknévből főnevet vagy határozószót, egy igéből főnevet). A lengyelben a pytanie (kérdés) főnév a pytać (kérdez)) igéből származik. A -nie képzőt a pyta- tőhöz teszik.
|
|
|
Yra du tipai derivacijų pokyčių. Viename derivacijos tipe žodis pereina iš vienos kalbos dalies į kitą (pavyzdžiui, daiktavardis gali virsti veiksmažodžiu arba būdvardžiu, arba būdvardis gali virsti į prielinksnį, veiksmažodį arba daiktavardį). Lenkų kalboje daiktavardis pytanie (klausimas)sudarytas iš veiksmažodžio pytać (klausti). Galūnė -nie pridėta prie šaknies pyta-.
|
|
|
Istnieją dwa rodzaje zmian słowotwórczych. W wyniku przekształceń pierwszego typu zmienia się przynależność do części mowy (na przykład zmiana rzeczownika na czasownik lub przymiotnik, przymiotnika na rzeczownik lub przysłówek, lub czasownika na rzeczownik). W języku polskim rzeczownik pytanie pochodzi (czyli jest derywowany) od czasownika pytać: derywacja polega na dodaniu końcówki -nie do rdzenia wyrazu pyta-.
|
|
|
Modificările prin derivare apar în două forme. O formă poate modifica clasa lexicală căreia îi aparține un cuvânt( de exemplu a schimba un substantiv în verb sau adjectiv, un adjectiv în substantiv sau adverb, sau un verb în substantiv. În polonă este substantivpytanie (întrebare) derivat de la verbul pytać (a întreba). Terminația -nie este adăugată la rădăcinăpyta-.
|
|
|
Существует два типа деривационных изменений. В одном типе деривации слово переходит из одной части речи в другую (например существительное может превратиться в глагол или прилагательное, прилагательное в наречение или в глагол, существительное). В польском существительное pytanie (вопрос) образовано из глагола pytać (спрашивать). Окончание -nie добавлено к корню pyta-.
|
|
|
Derivačné zmeny môžu byť dvojaké. Prvým typom derivácie (odvodzovania) je konverzia (slovnodruhový prechod), pri ktorej sa z jedného slova stáva nové slovo s inou slovnodruhovou platnosťou a iným ohýbaním (napríklad zmena podstatného mena na sloveso alebo na prídavné meno, zmena prídavného mena na podstatné meno alebo na sloveso alebo zmena slovesa na podstatné meno). V slovenčine je podstatné meno let vytvorené zo slovesa letieť, ide o spredmetnenie deja.
|
|
|
Derivacijske spremembe se delijo na dva tipa. En tip lahko spremeni vrsto besede (na primer sprememba samostalnika v glagol ali pridevnik, pridevnika v samostalnik ali prislov ali glagola v samostalnik). V poljščini izhaja samostalnik pytanie (vprašanje) iz glagola pytać (vprašati). Končnica -nie je dodana korenu pyta-.
|
|
|
Det finns två sorters avledningsförändringar. Den ena kan ändra vilken ordklass ett ord tillhör (till exempel ändra ett substantiv till ett verb eller adjektiv, ett adjektiv till ett substantiv eller adverb eller ett verb till ett substantiv). Det polska substantivet pytanie (fråga) kommer från verbet pytać (att fråga). Ändelsen -nie läggs till roten pyta-.
|
|
|
Vārdu atvasināšana var būt sadalīta divos tipos. Vienā no tiem var mainīties vārda vārdšķira (piemēram, lietvārds kļūst par darbības vārdu vai īpašības vārdu, īpašības vārds kļūst par lietvārdu vai apstākļa vārdu, vai darbības vārds kļūst par lietvārdu). Poļu valodā lietvārds pytanie (jautājums) ir atvasināts no darbības vārda pytać (jautāt). Galotne -nie ir pievienota saknei pyta-.
|
|
|
Dhá chineál athruithe {díorthaithe atá ann. Is féidir le cineál amháin an roinn cainte lena mbaineann focal a athrú (mar shampla ainmfhocal a athrú go briathar nó aidiacht, aidiacht a athrú go hainmfhocal nó dobhriathar nó briathar a athrú go hainmfhocal). Sa Pholainnis díorthaítear an t-ainmfhocal pytanie (ceist) ón mbriathar pytać (fiafraigh). Cuirtear an foirceann -nie leis an bhfréamh pyta-.
|