|
|
Welke kleur is dan de juiste diagnose? We moeten gewoon aanvaarden dat betekenis een gebruik is binnen een (geconventionaliseerd) taalsysteem, zoals Wittgenstein zou zeggen. Daarom kwam er een relatieve rust in de taalkunde met Saussure's onderscheid tussen signifiant en signifié: Het teken is onafhankelijk van de betekenis ervan.
|
|
|
A case in point are color terms - despite of having biologically identical visual systems, humans disagree about how to divide the natural colour continuum into discrete, named colors. Different languages have between 2 and 11-12 simple color words, with red being the first to be added to simple black and white, followed by one or more terms for bluish-greenish (Berlin & Kay). But nobody agrees where the borders are. Welsh, for instance, has one word, glass, covering most of English blue/green, while Russian, on the other hand, subdivides blue into dark sinij and light golubojshades. And the descriptive logic in idioms is even worse: black eyes from an English football fight, for instance, will be diagnosed as Blaues Auge after a rematch in Germany. So, which colour is the correct diagnosis? We simply have to accept that meaning is usage within a (conventionalized) system of language, as Wittgenstein would put it. Therefore, a relative peace of mind arrived in linguistics with Saussure's distinction between signifiant and signifié: The sign is independent of its meaning. (See also Language and Thought)
|
|
|
Les termes pour désigner les couleurs sont un bon exemple. Bien qu’ils aient un système visuel biologiquement identique, les humains ne divisent pas tous de la même manière le spectre des couleurs en couleurs distinctes qui portent des noms. Le nombre de mots de base pour désigner les couleurs varie de 2 à 11 ou 12 selon les langues, le rouge étant la première couleur ajoutée à la simple distinction entre le noir et le blanc, suivie par un ou plusieurs termes pour les tons bleu-vert (Berlin & Kay). Mais personne n’est d’accord sur les limites précises. En gallois, par exemple, le mot glass recouvre une grande partie de ce que le français et l’anglais qualifient de bleu et vert, tandis que le russe subdivise le bleu en bleu foncé sinij et bleu clair goluboj. Et la logique descriptive des idiomes est encore pire : un œil au beurre noir sera qualifié d’« œil noir » (black eye) après une bagarre dans un match de football anglais, alors que ce sera un « œil bleu » (blaues Auge) après la revanche en Allemagne. Dans ce cas, quelle couleur est le diagnostic correct ? Il faut simplement accepter que, comme le dirait Wittgenstein, le sens correspond à l’usage dans le système (conventionnalisé) d’une langue. Les linguistes ont donc retrouvé une certaine tranquillité d’esprit grâce à la distinction de Saussure entre signifiant et signifié : le signe est indépendant de sa signification. (Voir aussi Langage et pensée.)
|
|
|
Ein herausragendes Beispiel sind Bezeichnungen für Farben. Obsohl wir Menschen identische biologische Anlagen für das Sehen haben, unterscheiden wir uns darin, wie wir das natürliche Farbenkontinuum aufteilen in unterschiedlich benannte Farben. Verschiedenen Sprachen haben zwischen 2 und 11-12 einfache Farbbezeichnungen, wobei Rot die erste ist, die zu dem bloßen Schwarz-Weiß hinzukommt, gefolgt von einem oder mehreren Ausdrücken für Bläulich-Grünlich (Berlin & Kay). Aber es gibt keine Übereinstimmung darüber, wo die Grenzen sind. Walisisch zum Beispiel hat ein Wort glass, das den größten Teil des englischen "blue/green" abdeckt, während Russisch auf der anderen Seite Blau in dunkle sinij und helle goluboj Töne unterteilt. Und die beschreibende Logik in den Redewendungen ist noch schlimmer: black eyes von einem englischen Fussballwettkampf zum Beispiel wird nach dem Rückspiel in Deutschland als ein blaues Auge diagnostiziert. Also, welche Farbe ist die richtige Diagnose? Wir haben einfach hinzunehmen, dass die Bedeutung eine Gewohnheit innerhalb des (konventionellen) Sprachsystems ist, wie Wittgenstein es ausdrücken würde. Deswegen gelangte man zu einer relativen Gelassenheit in der Sprachwissenschaft durch de Saussures Unterscheidung zwischen Bezeichnendem (signifiant) und Bezeichnetem (signifié): Die Bezeichnung ist unabhängig von seiner Bedeutung. (Siehe auch Sprache und Denken)
|
|
|
Un caso interesante son los términos utilizados para denominar los colores - a pesar de tener sistemas visuales idénticos, los humanos no se ponen de acuerdo a la hora de clasificar el cotinuum natural de color en nombres de colores. Algunas lenguas tienen entre 2 y 11-12 palabras para los colores simples, siendo el rojo, el primero en ser añadido al negro y al blanco, seguidos por uno o más términos para los azulados-verdosos (Berlin&Kay). Pero no hay acuerdo en lo que se refiere a las fronteras entre unos y otros. El galés, por ejemplo, tiene una palabra glass que cubriría la mayor parte de los "blue/green"(azules-verdes) ingleses. Mientras que el ruso divide el azul en claro goluboj y oscuro {sinji}. Y la lógica descriptiva de los modismos es todavía peor: la expresión inglesa black eyes utilizada durante un enfrentamiento de fútbol será transformada en Blaues Auge en un partido de vuelta en Alemania. Por tanto,¿qué color es la diagnosis correcta?. Simplemente, tenemos que aceptar que el significado es el uso dentro de un sistema lingüístico (convencionalizado), como ya dijo Wittgenstein. De todas maneras, la Lingüística se queda mucho más tranquila cuando aparece Saussure y su distinción entre {significante} y {significado}: el signo es independiente de su significado. (Ver también Lengua y Pensamiento)
|
|
|
Un caso interessante sono i termini usati per i colori - nonostante i sistemi visivi umani siano identici, gli esseri umani non sono d'accordo sulla denominazione del naturale continuum cromatico. Diversi linguaggi hanno da 2 a 11-12 parole per i colori semplici, essendo il rosso il primo colore ad essere aggiunto al bianco e al nero, seguito da uno o più termini per bluastro-verdastro (Berlin&Kay). Ma non v'è accordo su quali siano esattamente i confini tra i colori. Il gallese, per esempio, ha una sola parola, glass, che copre la maggior parte dei "blue/green" (blu/verdi) inglesi. Mentre il russo, d'altra parte, divide il blu in scuro sinij e chiaro goluboj. Tuttavia la logica descrittiva negli idiotismi non è migliore: l'espressione black eyes (occhi neri) utilizzata durante uno scontro nel calcio inglese, per esempio, diverrà Blaues Auge in una partita di ritorno in Germania. Quindi, quale colore è la diagnosi corretta? Dobbiamo semplicemente accettare che il significato è l'uso all'interno di un sistema linguistico (convenzionalizzato), come direbbe Wittgenstein. Una relativa pace linguistica è giunta con la distinzione di Saussure tra {significante} e {significato}: Il segno è indipendente del suo significato. (Vedi anche Lingua e Pensiero)
|
|
|
Пример в това отношение са термините за цветове - въпреки че имат биологично идентични зрителни системи, хората не постигат съгласие по въпроса как естественият цветен континуум да се раздели на елементи, наречени цветове. Различните езици имат между 2 и 11-12 прости думи за цветове, червен е първият, който се добавя към обикновеното черно и бяло, последван от една или повече думи за синьо-зеленикаво (Берлин и Кей). Но няма съгласие къде са границите. Уелският, например, има една дума, glass, обхващаща по-голямата част английското синьо/зелено, докато руският, от друга страна, разделя синьото на тъмносиньо sinij и светлосиньо goluboj. А описателната логиката в идиомите е дори по-лоша: black eyes (черни очи) от английска футболна битка, например, ще бъдат диагностицирани като Blaues Auge (синьо око) след реванша в Германия. Така че кой цвят е най-правилната диагноза? Ние просто трябва да приемем, че смисълът е използване в рамките на една (условна) система на езика, както би казал Витгенщайн. Затова относителен мир в лингвистиката се установява, сле като Сосюр въвежда разликата между signifiant (означаващо) и signifié (означаване): Знакът е независим от неговия смисъл. (Виж също Език и мислене)ght)
|
|
|
Posebno su dobar primjer riječi za boje. Iako imaju biološki identične sisteme vida, ljudi imaju različite ideje o tome kako podijeliti prirodni kontinuitet svjetlosnog spektra po bojama. Različiti jezici imaju od 2 do 11-12 riječi za osnovne boje, pri čemu je crvena prva koja se pojavljuje uz razlikovanje crne i bijele a slijedi je jedna od više riječi za plavo-zeleni dio spektra (Berlin & Kay). No nema suglasja o tome gdje su ekzaktne granice među bojama. Velški jezik, na primjer, ima jednu riječ glass koja pokriva najveći dio engleske plave i zelene, dok ruski, na drugoj strani, ima još i podjelu plave na tamnu i svjetlu nijansu, sinij i goluboj. Kod opisne logike različitih idioma je još groznije - black eyes (crne oči) je izraz poslije nogometne utakmice a na njemačkom će to biti Blaues Auge (plavo oko). Dakle, koja boja predstavlja pravu dijagnozu? Moramo jednostavno prihvatiti da je značenje upotreba unutar jezičnog sistema a to je konvencija (dogovor), kako bi rekao Wittgenstein. Zato je došao relativni mir u lingvistiku pojavom De Saussurea koji razlikuje između signifiant (označitelj) i signifié (označeno): Znak je neovisan od svog značenja (Vidi i: Lingvo kaj Penso) (Jezik i misao)
|
|
|
Et godt eksempel er farveord - på trods af at være udstyret med de samme synssystemer, er mennesker nemlig ret uenige når det gælder om at opdele det naturlige farvekontinuum i separate farvekategorier. Forskellige sprog har mellem 2 og 11-12 ikke-sammensatte farveord, med rød som første kategori der føjes til en simpel sort-hvid distinktion, efterfulgt af et eller flere udtryk for blå-grøn (Berlin & Kay). Men sprogene er bare ikke enige i hvor grænserne går. Valisisk, for eksempel, har eet ord, glass, der dækker det meste af {dansk} blå/grøn, mens russisk, på den anden side, underopdeler blå i mørkeblå sinij og lyseblå goluboj nuancer. Og det står endnu værre til med den deskriptive logik i faste vendinger og talemåder: black eyes ("sort øje") fra et engelsk fodboldbølle-slagsmål vil således blive diagnosticeret som Blaues Auge ("blåt øje") efter revanchekampen i Tyskland. Men er een beskrivelse mere "korrekt" end en anden? Nej, vi bliver simpelthen nødt til at acceptere, at betydning og mening langt hen ad vejen er et rent sprogligt (konventionsdrevet) system, som filosofen Wittgenstein ville kalde det. Derfor kom der mere ro i de lingvistiske sind, da Saussure introducerede forskellen mellem signifiant og signifié: Dvs. tegnet er uafhængigt af sin betydning. (Jf. også Sprog og tanke)
|
|
|
Siin on asjakohane mainida värvide nimetusi - kuigi inimestel on bioloogiliselt identne nägemismeel, on neil lahkarvamusi, kuidas jaotada looduslik värvigamma eraldiseisvateks värvideks, millest igaühel on nimi. Erinevatel keeltel on kaks kuni 11-12 lihtsat sõna värvide kohta, lihtlabasele mustale ja valgele lisatakse kõigepealt punane, seejärel ühe või mitme variandina sinakas-rohekas (Berlin & Kay). Piiride üle aga käivad vaidlused. Kõmri keeles näiteks on üks sõna, glass, mis hõlmab enamikku inglise keele sinisest-rohelisest, vene keel seevastu eristab sinise tumedat sinij ja heledat goluboj varjundit. Ja deskriptiivne loogika idioomides on veelgi hullem: näiteks black eyes (mustad silmad) inglise jalgpallimatšis diagnoositakse kui Blaues Auge (sinised silmad) pärast uut kohtumist Saksamaal. Missugune värv on siis õige? Meil tuleb lihtsalt omaks võtta, et tähendust käsitletakse(konventsionaliseerunud) keelesüsteemi sees, nagu Wittgenstein ütleks.Seetõttu leidsid keeleteadlased suhtelise meelerahu ühes Saussure'i signifiant ja signifié eristusega: Märk on oma tähendusest sõltumatu. (Vaata ka Keel ja mõte)
|
|
|
A színnevek egy jó példa - annak ellenére, hogy biológiailag ugyanolyan látási rendszerrel rendelkezünk, az emberek másképpen osztják fel a természetes színkontinuumot különböző színekre. Különböző nyelveknek 2 és 11-12 közötti alapszínnevük van, a fekete és fehér megkülönböztetés után először a pirost veszik figyelembe, majd a kéket és a zöldet (melyek egybe is eshetnek) (Berlin & Kay). De nincs megegyezés, hol vannak a színek között a határok. A welesi nyelvben pl. egy szó glass van a kékre és zöldre, az oroszban pedig külön szó van a sötét sinij és világos kékre goluboj. A színekre vonatkozó - mindennapi logikát tükröző - kifejezések még jobban különböznek: egy harcos futballmeccs eredménye az angolban black eyes (fekete szemek: véraláfutás), a német visszavágón mint Blaues Auge (kék szemek) jelennek meg. Szóval melyik szín a helyes diagnózis? Egyszerűen el kell fogadnunk, hogy a jelentés a (konvencionális) nyelvrendszerben történő használat, ahogy Wittgenstein mondaná. Viszonylagos béke született a nyelvészetben, amikor Saussure megkülönböztette a jelölőt (signifiant) a jelölttől (signifié): a jel független a jelentésétől (l. Nyelv és gondolkodás.)
|
|
|
Jeigu žiūrėsim spalvų apibrėžimus, tai nepaisant to, kad biologiškai visi turime vienodą regėjimo sistemą, neturime vieningo natūralaus spalvų elementų spektro, vadinamų spalvomis, apibrėžimo. Skirtingose kalbose yra nuo dviejų iki 11-12 paprastų žodžių spalvos apibrėžimui, pradedant raudona, prie kurios galima pridėti tokias paprastas spalvas kaip juoda ir balta, ir užbaigti labiau sudėtinga melsvai-žalia (Berlin ir Key). Bet nėra vieningos nuomonės dėl apibrėžimo ribų. Valų kalboje yra vienas žodis glass, apibrėžiantys daugumą reikšmių mėlynai/žalio anglų kalboje, tuo tarpu rusų, angliškajį {Blue} atitinka du atspalviai - tamsiai {mėlynas} ir labiau šviesus {žydras}. O aprašomų idiomų logika ir dar sunkiau suvokiama: black eyes ("mėlynė po akim", pažodžiui verčiant skamba, kaip "juoda akis"), po Anglijos futbolo sirgalių muštynių, po revanšo Vokietijoje bus diagnozuotas kaip Blaues Auge (kaip ir rusų kalboje bus susietas su mėlyna). Tai kokia spalva bus teisinga? Mums telieka sutikti, kad reikšmė yra konkrečiai (konvencionaliai) naudojama kalbos sistemos, kaip tai nustatė Vitgenšteinas. Ryšium su tuo santykinė taika įsivyravo atėjus Sossiurui, kuris įvedė skirtumus tarp {reiškiančiu} (signifiant) ir {išreiškiamu} (signifie): Ženklas nepriklauso nuo jo reikšmės. (žr. taip pat Kalba ir Mąstymas )
|
|
|
Dobry przykład konwencjonalności stanowią nazwy kolorów – mimo iż biologicznie wszyscy ludzie mają identyczny zmysł wzroku, w podziale kontinuum barw na oddzielne, nazwane kolory istnieją znaczące rozbieżności między językami. Języki zawierają od 2 do 11-12 podstawowych nazw kolorów, od prostego podziału na czarny i biały, poprzez dodanie do niego nazwy barwy czerwonej, i dalsze wzbogacanie słownictwa za pomocą jednej lub więcej nazw dla niebiesko-zielonej części widma barw (Berlin & Kay). Nie ma jednak zgodności co do granic. W języku walijskim jeden wyraz, glass, pokrywa większość znaczeń kryjących się pod angielskimi wyrazami blue i green czy, odpowiednio, polskimi niebieski i zielony. Z drugiej strony, w języku rosyjskim niebieski kolor dzieli się na 2 odcienie o odrębnych nazwach: (niebieski) ciemny – sinij i (niebieski) jasny – goluboj. Jeszcze większe kłopoty są z logicznym tłumaczeniem idiomów: black eyes (podbite oczy, dosłownie „czarne oczy”) wyniesione z walki podczas meczu rozgrywanego w Anglii, zostaną zdiagnozowane jako Blaues Auge (niebieskie oczy), jeśli pojawią się po rewanżowym meczu w Niemczech. Zatem który kolor jest w tym przypadku właściwy? Musimy po prostu zaakceptować fakt, że znaczenie, jak powiedziałby Wittgenstein, funkcjonuje wewnątrz skonwencjonalizowanego, czyli arbitralnego systemu językowego. Dlatego dość dogodne wydaje się rozwiązanie, polegające na wprowadzonym przez de Saussure’a podziale na signifiant i signifié: znak jest niezależny od swojego znaczenia. (Patrz także Język i myśl).
|
|
|
Un exemplu remarcabil sunt denumirile pentru culori. Deși noi, oamenii, avem același sistem biologic identic pentru vedere, ne deosebim cum împărțim continuum-ul culorilor natural, în culori numite diferit. Limbile diferite au între 2 și 11-12 denumiri simple de culori, unde roșu este prima, care se adaugă la alb-negru, urmată de una sau mai multe expresii pentru tonuri de albastru-verde (Berlin & Kay). Dar nimeni nu este de acord asupra limitelor precise. În galeză, de exemplu, cuvântul glass, care acoperă cea mai mare parte a englezescului"blue/green", în timp ce rusa împarte pe de altă parte albastru în tonuri închisesinij sau luminoase/deschisegoluboj. Și logica descriptivă în expresii e și mai rea: black eyes de la o competiție de fotbal englezească de exemplu devine după meciul retur în Germania diagnosticat ca fiind un ochi albastru. Așadar, care culoare este diagnosticul corect? Trebuie să acceptăm faptul pur și simplu, cum ar spune Wittgenstein, sensul corespunde întrebuințării în sistemul (convenționalizat) al unei limbi. Lingviștii au regăsit totuși o relativă acalmie prin diferențierea lui Saussure între semnificant signifiant și semnificatsignifié : semnul este independent de semnificația sa.(Vezi, de asemenea Limbaj și gândire.)
|
|
|
Если коснемся обозначения цветов, то, несмотря на одинаковые с биологической точки зрения системы зрения, люди не едины в том, как различать естественные спектр цветов на отдельные элементы, называемые цветом. В различных языках имеется от двух до 11-12 простых слов для обозначения цвета, начиная с красного, к которому можно добавить такие простые цвета как черный и белый и заканчивая более сложными, как голубовато-зеленый (Берлин и Кей). Но нет единого мнения по поводу границ. В валлийском, напротив есть одно слово, glass, покрывающее большинство значений синего/зеленого в английском, между тем, в русском, английскому blue соответствуют два оттенка - темный sinij и более светлый goluboj. А описательная логика идиом и того хуже: black eyes после драки английских футбольных фанатов (синяк под глазом, что дословно по английски звучит как "черный глаз"), после реванша в Германии будет диагностирован как Blaues Auge (как и в русском он будет связан с синим цветом). Так какой же цвет будет правильным диагнозом? Нам просто остается принять, что значение - это конкретный узус (конвенционализированной) системы языка, как бы это определил Виттгенштейн. По этому вопросу относительный мир воцарился в лингвистике с приходом Соссюра, который ввел различие между означающим signifiant и означаемым signifié: Знак не зависим от его значения. (см. также Язык и мышление)
|
|
|
Typickým príkladom rozdielneho prístupu je označovanie farieb – napriek tomu, že z biologického hľadiska sú naše systémy zrakového vnímania identické, v otázke rozdelenia spojitého farebného spektra na jednotlivé farby s príslušnými pomenovaniami sa zjednotiť nedokážeme. Rozličné jazyky rozlišujú od 2 do 11 – 12 označení základných farieb, pričom k jednoduchému čierno-bielemu deleniu sa ako prvá pridáva červená a za ňou nasleduje jeden alebo viacero výrazov pre farby modrého až zeleného odtieňa (Berlin & Kay). Máme tiež rozdielne názory na to, kde končí jedna farba a kde začína druhá. Vo waleštine slúži výraz glass na označenie prevažnej časti farebného spektra, pre ktorú má angličtina výrazy blue/green (modrá/zelená). Naopak, ruština rozdeľuje modrú na tmavomodrú a bledomodrú (sinij a goluboj). Deskriptívna logika idiómov je ešte komplikovanejšia – napríklad anglické spojenie black eyes (doslovný preklad „čierne oči“ s významom „modrina pod okom“), ktoré vzniknú napr. po bitke futbalových fanúšikov, sa v nemčine označujú ako blaues Auge („modré oči“). Akú má teda modrina vlastne farbu? Ako naznačil už L. Wittgenstein, neostáva nám iné než akceptovať význam na základe používania daného výrazu v rámci ustáleného jazykového systému. Názorové nezhody v lingvistike sa podarilo trochu zjednotiť až F. de Saussurovi, ktorý odlíšil významové zložky signifiant (označujúce) a signifié (označované). Znak je podľa neho nezávislý od významu, ktorý označuje, je arbitrárny (pozri tiež Language and Thought).
|
|
|
Dober primer tega so izrazi za barve - čeprav imamo ljudje biološko identične vizualne sisteme, se ne strinjamo glede tega, kako razdeliti barvni kontinuum v posamezne, ločeno poimenovane barve. Različni jeziki imajo od dveh in do 11 oziroma 12 besedam za osnovne barve, pri tem pa je rdeča prva, ki se doda k preprostemu črno-belemu razlikovanju, naslednja je modro-zelena (Berlin & Kay). Vendar se nihče ne strinja glede tega, kje so pri tem meje. Valižanski jezik ima na primer eno besedo, glass, ki obsega angleško zeleno in modro, medtem ko pozna po drugi strani ruščina razlikovanje med temno sinij in svetlo goluboj modro barvo. Opisna logika v pregovorih pa je še hujša - black eyes (črne oči), ki so si jih navijači pridobili med angleško nogometno tekmo, bodo po povratni tekmi v Nemčiji diagnosticirane kot Blaues Auge (modro oko). Katera barva je torej pravilna diagnoza? Preprosto moramo sprejeti dejstvo, da je pomen uporaba znotraj (konvencionaliziranega) sistema jezika, kot bi rekel Wittgenstein. Zaradi tega so se duhovi znotraj lingvistike nekoliko pomirili, ko se je pojavilo Sausserjevo razlikovanje med signifiant in signifié: Znak je neodvisen od svojega pomena. (Glej tudi Jezik in misel).
|
|
|
Ett typexempel är färgterminologi - trots att människor har biologiskt identiska visuella system, är man oense om hur man delar in den naturliga färgskalan i diskreta, namngivna färger. Olika språk har mellan 2 och 11-12 enkla färgord, och röd är den första färgen som läggs till efter svart och vitt, följt av ett eller flera ord för för blå-/grönaktig (Berlin & Kay). Men ingen är ense om var gränserna ska dras. Walesiska, till exempel, har ett ord, glass , som täcker de flesta av engelskans blå och gröna färgord, medan ryska, å andra sidan, delar upp blått i mörka sinij och ljusa goluboj nyanser. Och den deskriptiva logiken i idiomatiska uttryck är ännu värre: black eyes från en engelsk fotbollsmatch, till exempel, skulle diagnostiseras som Blaues Auge (blåtira) efter en returmatch i Tyskland. Så, vilken färg är rätt diagnos? Vi måste helt enkelt acceptera att betydelsen utgörs av språkanvändning inom ett (konventionaliserat) språksystem, som Wittgenstein skulle ha uttryckt det . Därför lugnade debatten ned sig inom lingvistik i och med Saussures distinktion mellan signifiant och signifié: Tecknet är oberoende av dess betydelse. (Se även Språk och tanke.)
|
|
|
Spilgts piemērs ir krāsu nosaukumi — neskatoties uz bioloģiski identisko redzes sistēmu, cilvēki nav vienprātīgi par to, kā sadalīt dabīgu krāsu kontinuumu uz atsevišķām, nosauktām krāsām. Dažādās valodās eksistē no 2 līdz 11-12 vienkāršo krāsu nosaukumu, sarkanā ir pirmā, kuru pievieno vienkāršai melnai un baltai, tām seko viens vai vairāki nosaukumi zilgani zaļai krāsai (Berlins un Kejs). Taču nav vienošanās par krāsu spektra sadalījuma robežām. Piemēram, velsiešu valodā ir viens vārds glass, apzīmējošs visas krāsas angļu zilas/zaļas krāšu spektrā, bet no citas puses krievu valodā zila ir pārdalīta uz tumšo sinij un gaišo goluboj toņiem. Idiomu aprakstošā loģika ir vēl dīvaināka: piemēram, melnas acis (zilums zem acs) pēc angļu futbola kautiņa būs nosauktas par zilo aci pēc revanša Vācijā. Un tā, kura "diagnoze" ir precīzāka? Vitgenšteins būtu ieteicis mums vienkārši pieņemt lietojamo nozīmi (konvencionālā) valodas sistēmā. Galu galā relatīvs domu miers valodniecībā ir nācis ar Sosīra {apzīmētāja} un {apzīmējamā} atšķiršanu: Zīme ir neatkarīga no tās nozīmes. (Sk. Domāšana un runa)
|
|
|
Sampla maith is ea téarmaí ar dhathanna - in ainneoin gurb ionann córais amhairc bhitheolaíoch an uile dhuine, ní aontaíonn daoine faoi conas an leanúntas nádúrtha dathanna a roinnt ina ndathanna ainmnithe. Bíonn idir 2 fhocal agus 11-12 fhocal shimplí ar dhathanna ag teangacha éagsúla, agus is é dearg an chéad cheann a chuirtear leis na dathanna simplí dubh agus bán, ina dhiaidh sin bíonn téarma nó níos mó ar ghorm-uaine (Berlin & Kay). Ach ní aontaíonn aon duine faoi ionad na dteorainneacha. Ag am mBreatnais, mar shampla, tá focal amháin, {glas}, a chlúdaíonn formhór blue/green an Bhéarla, agus os a choinne sin foroinneann an Rúisis gorm isteach ina n-imireacha dúghorma sinij agus gealghorma goluboj. Agus is measa fós loighic thuairisciúil na nathanna cainte: athraíonn black man an Bhéarla, mar shampla, gofear gorm na Gaeilge. Mar sin, cén dath atá ceart? Ní mór dúinn glacadh leis ná fuil sa bhrí ach úsáid laistigh de chóras (coinbhinsiúnaithe) teanga, mar a déarfadh Wittgenstein. Dá bhrí sin, d'fhill suaimhneas intinne áirithe sa teangeolaíocht le hidirdhealú Saussure idir signifiant agus signifié: bíonn an comhartha neamhspleách ar a bhrí. (Féach freisin Urlabhra agus Machnamh)
|
