zuid – -Translation – Keybot Dictionary

Spacer TTN Translation Network TTN TTN Login Deutsch Français Spacer Help
Source Languages Target Languages
Keybot 12 Results  www.amt.it
  Nederlands / Lingvoped...  
Nederland, België, Suriname, Aruba, Curaçao, Sint Maarten; EU, Unie van Zuid-Amerikaanse Naties, officieus gebruikt in de Caribische Gemeenschap.
Holanda, Bélgica, Surinam, Aruba, Curazao, Isla de san Martín; UE, Unión de Naciones Suramericanas, utilizado oficiosamente en la Comunidad del Caribe.
  Deens / Lingvopedia :: ...  
Ongeveer 30, in drie groepen (Eiland-Deens, Jutlands, Bornholmisch), plus Zweeds-Deense dialecten in de historisch Deense gebieden van Zuid-Zweden (vooral Skans)
About 30, in three groups (Insular, Jutlandic, Bornholmian), plus Swedish-Danish dialects in the historically Danish areas of Southern Sweden (esp. Scanian)
Alrededor de 30 dialectos repartidos en tres grupos (insulares, de Jutlandia, de Bornholm), más los dialectos sueco-daneses en los territorios históricamente daneses del Sur de Suecia (provincia de Escania).
Circa 30 milioni in tre gruppi (insulare, jutlandico e bornholmsk), più dialetti svedesi e danesi nella storica area danese del sud della Svezia (Scania).
Около 30, в три групи (островни, ютландски, борнхолмски), плюс шведско-датски диалекти в исторически датските области на Южна Швеция (особено сканското наречие)
~30, u tri grupe (otočna, jutlandska i bornholmska), plus švedsko-danski dijalekti na povijesno danskim područjima južne Švedske (Skania)
Ligi 30, kolm murderühma (saarte murded, jüüti murded ja Bornholmi murre) pluss rootsi-taani murded ajaloolistel Taani aladel Lõuna-Rootsis (eriti Skåne)
Kb. 30, három csoportra oszthatók (szigeti dán, jütlandi, bornholmi), és még a Svédország déli részén lévő egykori dán területen található svéd-dán nyelvjárások (különösen a scaniai)
apie 30, skirstomi į 3 grupes (Salų, Jutlandijos, Bronholmo), plius švediški danų dialektai istoriškai Pietų Švedijos daniškuose regionuose (ypač skanų tarmė).
ok. 30, w 3 grupach (wyspowe, jutlandzkie, bornholmskie), plus dialekty szwedzko-duńskie na historycznie duńskich terenach płd. Szwecji (skański)
около 30, они делятся на три группы (островные, ютландские, бронхольмские), плюс шведско-датские диалекты в исторически датских областях Южной Швеции (особенно сканское наречие)
Aptuveni 30, trīs grupas (salu, Jitlandes, Bornholmas) un zviedru-dāņu dialekti vēsturiskajās dāņu zemēs Zviedrijas dienvidos (sevišķi Skones)
Thart ar 30, ina dtrí ghrúpa (Oileánach, Jutlandach, Bornholmach), móide canúintí Sualainnise-Danmhairgise i limistéir stairiúla Danmhargacha an Dheisceart na Sualainne (go háirithe Scainis)
  Bulgaars / Lingvopedia ...  
Indo-Europees; Balto-Slavisch; Slavische; Zuid-Slavisch
Indo-European; Balto-Slavic; Slavic; South Slavic
Indo-européenne, balto-slave, slave, slave méridionale
Indoeuropäisch; Balto-Slawisch; Slawisch; Südslawisch
Indoeuropea; Balto-eslava; eslava; Eslavo meridional
indoeuropeo, balto-slavo, slave meridionali
Indoeuropski, baltoslavenski, slavenski, južnoslavenski
indo-europæisk, balto-slavisk, slavisk, sydslavisk
indoeuroopa; baltislaavi; slaavi; lõunaslaavi
Indoeurópai, balti-szláv, szláv, délszláv
Indoeuropiečių kalbų šeima; baltų-slavų kalbų grupė; slavų kalbų šaka; pietų slavų atšaka
indoeuropejski, bałtosłowiański, południowosłowiański
Indo-europeană, Slavă-Baltică; Slavică; Slavică de sud
индоевропейский, балтославянский, славянский, южнославянский
indoeurópska rodina, baltoslovanská skupina, južnoslovanský jazyk
Indoevropski, baltoslovanski, slovanski, južnoslovanski jezik
Indoeuropeiska, balto-slaviska, slaviska, sydslaviska
Idoeiropiešu; baltu-slāvu; slāvu; dienvidslāvu
Ind-Eorpach; Balta-Shlavach; Slavach; Slavach Theas
  Taalfamilies / Babel :...  
Zuid-Amerika
South America
Amérique du Sud
Südamerika
América del Sur
Sud America
Южна Америка
Južna Amerika
Sydamerika
Lõuna-Ameerika
Dél-Amerika
Pietų Amerika
Ameryka Południowa
America de Sud
Южная Америка
Južná Amerika
Južna Amerika
Sydamerika
Dienvidamerika
Meiriceá Theas
  Nederlands / Lingvoped...  
De enige nog gesproken creooltaal gebaseerd op het Nederlands is het Afrikaans, een van de elf officiële talen van de Republiek Zuid-Afrika. Het is ook een van de weinige creooltalen die een literaire taal geworden is en tot de status van standaardtaal gekomen is.
El afrikáans es la única lengua criolla, basada en el neerlandés, hasta hoy ampliamente utilizada y una de las once lenguas oficiales de la RPA. Además, es una de las pocas lenguas criollas en adquirir el estatus de lengua normalizada y en convertirse en lengua literaria. El afrikáans y el neerlandés son lenguas comprensibles entre sí pero claramente diferenciadas.
Jedini stalno korišten kreolski jezik baziran na nizozemskom je afrikanski, jedan od 11 službenih jezika Južne Afrike. On je i jedan od rijetkih kreolskih jezika koji su postali literarni jezici te stekli standardni oblik. Afrikanski i inizozemski su većinom međusobno razumljivi ali jasno različiti jezici.
Единственный креольский язык, на котором до сих пор массово говорят - это африкаанс, он даже является одним из официальных языков ЮАР. Это также один из немногочисленных креольских языков, который получил письменность и продвинулся до стандартизации и литературного языка. Африкаанс и нидерландский в значительной степени взаимопонятны, но явно совершенно разные языки.
Vienīgā joprojām runājama kreoliskā valoda, kuras pamatā ir nīderlandiešu valoda, ir afrikandu — viena no vienpadsmit oficiālām valodām Dienvidāfrikas Republikā. Šī ir arī viena no nedaudzām kreoliskām valodām, kļuvušām par literāro valodu, un tiecas iegūt standarta statusu. Afrikandu un nīderlandiešu valodas ir lielā mērā savstarpēji saprotamas, taču pavisam noteikti šīs ir atšķirīgas valodas.
  Grieks / Lingvopedia ::...  
Een zestal (grote dialecten): Calabrisch (Zuid-Italiaanse Griekse dialecten), Cappadocisch, Pontisch, Kretisch, Cypriotisch, Tsakonisch: Kleinere dialecten omvatten onder meer Ionisch, Noord-Grieks, Cycladisch, ...
About 6 (major dialects): Calabrian (South Italy Greek dialects), Cappadocian, Pontic, Cretan, Cypriot, Tsakonian: Lesser dialects include Ionian, North Greek, Cycledian, Manian, and others
Environ 6 (dialectes principaux) : calabrais (dialectes grecs du sud de l’Italie), cappadocien, pontique, crétois, chypriote, tsakonien ; parmi les dialectes moins importants, on trouve l’ionien, le grec du Nord, le cycladien, le maniote et d’autres.
Ungefähr 6 (größere Dialekte): Kalabrisch (süditalienische griechische Dialekte), Kappadokisch, Pontisch, Kretisch, Zyprisch, Tsakonisch; kleinere Dialekte einschließlich Ionisch, Nordgriechisch, Zykladisch, Manisch und andere
Alrededor de 6 (dialectos principales): calabrés (dialectos griegos del sur de Italia), capadocio, póntico, cretense, chipriota, tsakonio: los dialectos menores incluyen el Jónico, del norte de Grecia, de las Cícladas, de la península de Mani, entre otros.
Circa 6 (dialetti maggiori): Calabrese (dialetto greco del sud Italia), cappadocico, poetico, cretese, cipriota, laconico: i dialetti minori includono lo ionico (Grecia del Nord, delle Cicladi, della penisola del Mani).
Около 6 (основни диалекта): калабрийски (южноиталиански гръцки диалекти), кападокийски, понтийски, критски, кипърски, цаконски; По-малките диалекти включват йонийски, северногръцки, цикладски, манийски и др.
6 glavnih dijalekata: kalabrijski (južnotalijanski grčki dijalekti), kapadokijski, pontinski, krećanski, ciparski, cakonski; poddijalekti: jonski, sjevernogrčki, cikladski, manjski i drugi.
~ 6 hoveddialekter: Calabrisk (syditalienske græske dialekter), kappadokisk, pontisk, kretisk, cypriotisk, tsakonisk. Desuden flere mindre dialekter, fx ionisk og nordgræsk.
~6 (peamised murded): calabria (Lõuna-Itaalia kreeka murre), cappadocia, pontose, kreeta, küprose, tsakoonia. Väiksemad murded on veel joonia, põhja-kreeka, küklaadi jt.
Körülbelül 6 (fő nyelvjárás): kalabriai (Dél-Olaszország görög nyelvjárása), kappadóciai, pontoszi, krétai, ciprusi, cakoni, a kisebb nyelvjárások közé tartozik az ión-, az észak-görög, a ciklediai, mania és mások
~6 (pagrindiniai dialektai): Kalabrijos (Pietų Italijos Graikų dialektas), Kapadokijos, Pontiko, Kretos, Kipriotų, Cakonų; mažesni dialektai: ionų, Šiaurės Graikijos, chalkidų ir kiti
Ok. 6 głównych dialektów: kalabryjski (griko), kapadocki, pontyjski, kreteński, cypryjski, tsakoński (cakoński). Mniejsze dialekty obejmują joński, północno-grecki, cykladzki, manijski i inne.
Aproximativ 6 (dialecte mai mari): calabrez (dialecte grecești suditaliene), kapadocian, pontic, cretan, cipriot, tsakonian, dialecte mai mici inclusiv ionic, neogrecesc, cicladic, maniot și altele.
Около 6 (основных диалектов): калабрийский (греческие диалекты южной Италии), каппадокийский, понтийский, критский, киприотский, цаконский; более мелкие диалекты, включающие ионический, северо-греческий, халкидский и другие.
6 hlavných dialektov: kalábrijský (dialekty južného Talianska a Grécka), kapadócky, pontský, krétsky, cyperský, tsakónsky. K menej používaným dialektom patrí iónsky, severogrécky, kykladský, maniotský dialekt (používa sa na juhu Peloponézskeho polostrova) a ďalšie.
Okrog 6 glavnih dialektov: kalabrijski (južnoitalijanski grški dialekti), kapadokijski, potijski, kretski, ciperski, tsakonijski. Manjši dialekti vključujejo jonskega, severnogrškega, cikladijskega, manijskega in druge.
Aptuveni 6 (pamatdialekti): itāļu-rumiešu valoda (Dienviditālijas grieķu dialekti), kapadokiešu valoda, pontiešu valoda, krētiešu dialekts, kipriešu dialekts, cakoniešu dialekts; mazākie dialekti ietver joniešu, ziemeļgrieķijas, kiklādiešu, maniotiešu un citus
Thart ar 6 cinn (mórchanúintí): Calaibris (an Iodáil Theas, canúintí Gréigise), Cappadóicis, Pontais, Créitis, na Cipiris, Tsacóinis. I measc na gcanúintí is lú Iónais, Gréigis Thuaidh, Ciocléidis, Mainis, agus cinn eile:
  Ploeg :: lingvo.info  
Het Instituut voor Taal en Communicatie (ISK) is een veeltalig instituut aan de Universiteit van Zuid-Denemarken (SDU). In samenwerking met GrammarSoft ApS, ontwikkelt de VISL sectie van de ISK geavanceerde taaltechnologische gereedschappen en middelen, zoals taalanalyzers, vertaalsystemen en gereedschappen voor grammatica-onderwijs, evenals grote geannoteerde corpora voor veel talen.
L’Institut des langues et de communication (ISK) est un institut plurilingue de l’université du Danemark du Sud (SDU). En collaboration avec GrammarSoft ApS, la section VISL de l’ISK développe des ressources et des outils technologiques avancés tels que des analyseurs linguistiques, des systèmes de traduction et des outils pour enseigner la grammaire, ainsi que de vastes corpus annotés en de nombreuses langues.
Das Institut für Sprachen und Kommunikation (ISK) ist ein sprachenübergreifendes Institut der Süddänischen Universität (SDU). In der Zusammenarbeit mit GrammarSoft ApS entwickelt die VISL-Abteilung des ISK fortgeschrittene Sprachtechnologie-Tools, wie z.B. Sprachanalysatoren, Übersetzungssysteme und Grammatiklehrmittel, sowie große annotierte Korpora für viele Sprachen.
El Instituto de Lenguaje y Comunicación (ISK) es un instituto multilingüe de la Universidad del Sur de Dinamarca (SDU). En cooperación con GrammarSoft ApS {/ link1}, sección VISL del ISK desarrolla avanzadas herramientas de tecnología lingüística y recursos, tales como analizadores de idiomas, sistemas de traducción y herramientas destinadas a la enseñanza de idiomas, así como grandes corpus anotados para muchos idiomas.
L'Istituto di Lingue e Comunicazione (ISK) è un istituto multilingue presso l'Università della Danimarca del Sud (SDU). In collaborazione con GrammarSoft ApS, sezione VISL del ISK sviluppa strumenti avanzati di tecnologia linguistica e le risorse, come ad esempio gli analizzatori linguistici, sistemi di traduzione e grammatica per l'insegnamento strumenti, così come grandi corpora per molte lingue.
Институтът за езици и комуникация (ISK) е междуезиков институт в Университета на Южна Дания (SDU). В сътрудничество с GrammarSoft ApS, VISL-отделът на ISK разработва напреднали езикови технологични средства и ресурси като например езикови анализатори, системи за превод и инструменти за преподаване на граматика, както и големи анотирани корпуси за много езици.
Institut za jezik i komunikaciju (ISK) je raznojezični institut Južno-danskog Sveučilišta (SDU). U suradnji s GrammarSoft ApS, VISL odjel ISK-a razvija oruđa i resurse naprednih jezičnih tehnologija poput jezičnih analizatora, prevodilačkih sustava i alata za podučavanje gramatike te velikih anotiranih korpusa za mnoge jezike.
Keele ja Kommunikatsiooni Instituut (ISK) on mitmekeelne instituut Lõuna-Taani Ülikoolis. Koostöös GrammarSoft ApS-iga arendab ISK-i VISL-i sektsioon uusimaid keeletehnoloogia vahendeid ja resursse nagu keeleanalüsaatorid, tõlkesüsteemid ja grammatika õpetamise vahendid, samuti ulatuslike selgitustega korpusi paljude keelte jaoks.
A Nyelvi és Kommunikációs Intézet (ISK) a Dél-Dániai Egyetem (SDU) nyelvek közötti intézete. A GrammarSoft ApS céggel, valamint az egyetem VISL részlegével együttműködve, haladó szintű nyelvtechnológiai eszközöket és erőforrásokat fejleszt, mint például a nyelv-elemzők, fordítórendszerek és a nyelvtant tanító eszközök, valamint nagy annotált korpuszokat több nyelvre.
Kalbos ir Komunikacijos Institutas (ISK) yra tarpkalbinių tyrimų institutas Pietų Danijos Universitete (SDU). Bendradarbiaudami su GrammarSoft ApS, sekcija VISL. Kalbos ir Komunikacijos Institutas vysto perspektyvias lingvistines technologijas, kaip, kalbos analizatorius, vertimo sistemos ir instrumentus gramatikos mokymui, taip pat didžiulius anotuotus tekstynus daugumos kalbų.
Instytut Języka i Komunikacji (ISK) jest międzyjęzykowym instytutem na Uniwersytecie Południowej Danii (SDU). We współpracy z GrammarSoft ApS sekcja VISL ISK rozwija zaawansowane narzędzia i zasoby technologii językowych, takie jak analizatory językowe, systemy tłumaczeń i narzędzia nauczania gramatyki, jak również duże anotowane korpusy dla wielu języków.
Ústav jazyka a komunikácie (ISK) predstavuje medzijazykový ústav na Univerzite južného Dánska. Inštitút sa v spolupráci so spoločnosťou GrammarSoft ApS v projekte VISL (Visual Interactive Syntax Learning) podieľa na tvorbe pokročilých jazykových nástrojov a zdrojov, ako sú jazykové analyzátory, prekladové systémy, nástroje na vyučovanie gramatiky, ako aj veľké anotované korpusy viacerých jazykov.
Institutet för språk och kommunikation (ISK) är ett tvärvetenskapligt språkinstitut vid Syddansk Universitet (SDU). I samarbete med GrammarSoft ApS, utvecklar man avancerade språkteknologiska verktyg och resurser, till exempel språk-analysatorer, översättningssystem och verktyg för grammatik-undervisning samt stora annoterade korpusar för ett stort antal språk.
Valodas un komunikācijas institūts (ISK) ir starpvalodu institūts Dienvidu Dānijas Universitātē (SDU). Sadarbībā ar GrammarSoftApS, ISK-a VISL nodaļa attīsta tādus modernus valodas tehnoloģiju instrumentus un resursus, kā valodas analizētāji, tulkošanas sistēmas un instrumenti gramatikas mācībām, kā arī plašs indeksēts daudzu valodu korpuss.
Tá an Foras Teanga agus Cumarsáide (ISK) ina institiúid tras-teanga in Ollscoil Dheiscirt na Danmhairge (SDU). I gcomhar le APS GrammarSoft {/ link1}, forbraíonn rannóg VISL an ISK uirlisí agus acmhainní ardteicneolaíochta teanga, ar nós anailíseoirí teanga, córais aistriúcháin agus uirlisí {/ link2} chun gramadach a mhúineadh, chomh maith le {corpora / link3} mór anótáilte do go leor teangacha.
  Grieks / Lingvopedia ::...  
Australië, Oostenrijk, Bahamas, Bulgarije, Canada, Tsjechische Republiek, Democratische Republiek Congo, Djibouti, Egypte, Frankrijk, Georgië, Duitsland, Jordanië, Kazachstan, Libië, Macedonië, Malawi, Mozambique, Paraguay, Polen, Roemenië, Russische Federatie, Sierra Leone, Zuid-Afrika, Zweden, Tunesië, Verenigde Arabische Emiraten, Verenigd Koninkrijk, Verenigde Staten
Australia, Austria, Bahamas, Bulgaria, Canada, Czech Republic, Democratic Republic of the Congo, Djibouti, Egypt, France, Georgia, Germany, Jordan, Kazakhstan, Libya, Macedonia, Malawi, Mozambique, Paraguay, Poland, Romania, Russian Federation, Sierra Leone, South Africa, Sweden, Tunisia, United Arab Emirates, United Kingdom, United States
Afrique du Sud, Allemagne, Australie, Autriche, Bahamas, Bulgarie, Canada, Djibouti, Égypte, Émirats arabes unis, États-Unis, France, Géorgie, Jordanie, Kazakhstan, Libye, Macédoine, Malawi, Mozambique, Paraguay, Pologne, République démocratique du Congo, République tchèque, Roumanie, Royaume-Uni, Russie, Sierra Leone, Suède, Tunisie
Australien, Österreich, Bahamas, Bulgarien, Kanada, Tschechische Republik, Demokratische Republik Kongo, Dschibuti, Egypten, Frankreich, Georgien, Deutschland, Jordanien, Kasachstan, Libyen, Mazedonien, Malawi, Mosambik, Paraguay, Polen, Rumänien, Russische Föderation, Sierra Leone, Südafrika, Schweden, Tunesien, Vereinigte Arabische Emirate, Großbritannien, Vereinigte Staaten
Albania, Armenia, Australia, Austria, Bahamas, Bulgaria, Canadá, Chipre, República Checa, República Democrática del Congo, Yibuti, Egipto, Francia, Georgia, Alemania, Hungría, Italia, Jordania, Kazajstán, Libia, Macedonia, Malawi, Mozambique , Paraguay, Polonia, Rumania, Federación de Rusia, Sierra Leona, Sudáfrica, Suecia, Túnez, Turquía, Ucrania, Emiratos Árabes Unidos, Reino Unido, Estados Unidos
Australia, Austria, Bahamas, Canada, Repubblica Ceca, Repubblica Democratica del Congo, Gibuti, Egitto, Francia, Georgia, Germania, Giordania, Kazakistan, Libia, Macedonia, Malawi, Mozambico, Paraguay, Polonia, Romania, Federazione Russa, Sierra Leone, Sudafrica, Svezia, Tunisia, Emirati Arabi Uniti, Regno Unito, Stati Uniti.
Австралия, Австрия, Бахамски острови, България, Канада, Чехия, Демократична република Конго, Джибути, Египет, Франция, Грузия, Германия, Йордания, Казахстан, Либия, Македония, Малави, Мозамбик, Парагвай, Полша, Румъния, Руската федерация, Сиера Леоне, Южна Африка, Швеция, Тунис, Обединените арабски емирства, Великобритания, САЩ
Australiji, Austriji, na Bahamima, u Bugarskoj, Kanadi, Češkoj, Demokratskoj Republici Kongu, Džibutiju, Egiptu, Francuskoj, Gruziji, Njemačkoj, Jordanu, Kazahstanu, Libiji, Makedoniji, Malaviju, Mozambiku, Paragvaju, Poljskoj, Rumunjskoj, Rusiji, Siera Leoneu, Južnoj Africi, Švedskoj, Tunisu, Turskoj, Ujedinjenim Arapskim Emiratima, Britaniji, SADu.
Albanien, Østrig, Bahamas, Bulgarien, Canada, Cypern, Tjekkiet, Den Demokratiske Republik Congo, Djibouti, Ægypten, Frankrig, Georgien, Tyskland, Ungarn, Jordanien, Kasakhstan, Libyen, Makedonien, Malawi, Mozambique, Paraguay, Polen, Rumænien, Den Russiske Føderation, Sierra Leone, Syd-Afrika, Sverige, Tunesien, Tyrkiet, Ukraine, De Forenede Arabiske Emirater, Storbritannien, USA
Austraalia, Austria, Bahama, Bulgaaria, Kanada, Tšehhi Vabariik, Kongo Demokraatlik Vabariik, Djibouti, Egiptus, Prantsusmaa, Gruusia, Saksamaa, Jordaania, Kasahstan, Liibüa, Makedoonia, Malawi, Mosambiik, Paraguay, Poola, Rumeenia, Venemaa, Sierra Leone, Lõuna-Aafrika, Rootsi, Tuneesia, Araabia Ühendemiraadid, Suurbritannia, Ameerika Ühendriigid
Ausztrália, Ausztria, a Bahama-szigetek, Bulgária, Kanada, a Cseh Köztársaság, a Kongói Demokratikus Köztársaság, Dzsibuti, Egyiptom, Franciaország, Grúzia, Németország, Jordánia, Kazahsztán, Líbia, Macedónia, Malawi, Mozambik, Paraguay, Lengyelország, Románia, Oroszország, Sierra Leone, Dél-Afrika, Svédország, Tunézia, Egyesült Arab Emirátusok, Egyesült Királyság, Egyesült Államok
Albanija, Armėnija, Australija, Austrija, Bahamai, Bulgarija, Kanada, Kipras, Čekijos Respublika, Kongo Demokratinė Respublika, Džibutis, Egiptas, Prancūzija, Gruzija, Vokietija, Vengrija, Jordanija, Kazachstanas, Libija, Makedonija, Malavi, Mozambikas, Paragvajus, Lenkija, Rumunija, Rusijos Federacija, Siera Leone, Pietų Afrika, Švedija, Tunisas, Jungtiniai Arabų Emiratai, Jungtinė Karalystė, Jungtinės Amerikos Valstijos
Australia, Austria, Bahamy, Bułgaria, Kanada, Czechy, Republika Kongo, Dżibuti, Egipt, Francja, Gruzja, Niemcy, Jordania, Kazachstan, Libia, Republika Macedonii, Malawi, Mozambik, Paragwaj, Polska, Rumunia, Rosja, Sierra Leone, RPA, Szwecja, Tunezja, Zjednoczone Emiraty Arabskie, Wielka Brytania, USA
Australia, Austria, Bahamas, Bulgaria, Canada, Republica Cehă, Republica Democratică Congo, Djibouti, Egipt, Franța, Georgia, Germania, Iordania, Kazahstan, Libia, Macedonia, Malawi, Mozambic, Paraguay, Polonia, România, Federația Rusă, Sierra Leone, Africa de Sud, Suedia, Tunisia, Emiratele Arabe Unite, Regatul Unit, Statele Unite
в Австралии, Австрии, на Багамах, в Болгарии, Канаде, в Чешской Республике, в Демократической Республике Конго, в Джибути, Египте, Франции, Грузии, Германии, Иордании, Казахстане, Ливии, Македонии, Малави, Мозамбике, Парагвае, Польше, Румынии, Российской Федерации, Сьерра-Леоне, ЮАР, Швеции, Тунисе, ОАЭ, Соединенном Королевстве, в США.
Austrália, Rakúsko, Bahamy, Bulharsko, Kanada, Česká republika, Konžská demokratická republika, Džibutsko, Egypt, Francúzsko, Gruzínsko, Nemecko, Jordánsko, Kazachstan, Líbya, Macedónsko, Malawi, Mozambik, Paraguaj, Poľsko, Rumunsko, Ruská federácia, Sierra Leone, Južná Afrika, Švédsko, Tunisko, Spojené arabské emiráty, Veľká Británia, Spojené štáty americké
Avstralija, Avstrija, Bahami, Bolgarija, Kanada, Češka, Demokratična republika Kongo, Džibuti, Egipt, Francija, Gruzija, Nemčija, Jordanija, Kazahstan, Libija, Makedonija, Malavi, Mozambik, Paragvaj, Poljska, Romunija, Rusija, Sierra Leone, Južna Afrika, Švedska, Tunizija, Združeni arabski emirati, Združeno kraljestvo, ZDA
Amerikas Savienotās Valstīs, Apvienotos Arābu Emirātos, Austrālijā, Austrijā, Bahamās, Bulgārijā, Čehijā, Dienvidāfrikā, Džibutijā, Ēģiptē, Francijā, Gruzijā, Jordānijā, Kanādā, Kazahstānā, Kongo Demokrātiskajā Republikā, Krievijas Federācijā, Lībijā, Lielbritānijā, Maķedonijā, Malāvijā, Mozambikā, Paragvajā, Polijā, Rumānijā, Sjerraleone, Tunisijā, Vācijā, Zviedrijā
An Astráil, an Ostair, Bahámaí, an Bhulgáir, Ceanada, an Chipir, Poblacht na Seice, Poblacht Dhaonlathach an Chongó, Djibouti, an Éigipt, an Fhrainc, an tSeoirsia, an Ghearmáin, an Iordáin, an Chasacstáin, an Libia, an Mhacadóin, an Mhaláiv, Mósaimbíc , Paragua, an Pholainn, an Rómáin, Cónaidhm na Rúise, Siarra Leon, an Afraic Theas, an tSualainn, an Túinéis, an Tuirc, Aontas na nÉimíríochtaí Arabacha, An Ríocht Aontaithe, Stáit Aontaithe Mheiriceá
  Sociolinguïstiek / Babe...  
Sommige minderheden zijn uitlopers van een taalterritorium van een buurland (zoals Slovenen of Duitsers in Noord-Italië), andere zijn het gevolg van migratie (Albanezen en Kroaten in Zuid-Italië, Roma overal) of het gevolg van historische gebeurtenissen (zoals de verbanning van de Joden, of Romeinse kolonisatie in de Balkan: Vlachen, Aroemenen).
Quand une langue devient la langue nationale, les autres sont alors considérées comme des langues minoritaires. Certaines politiques linguistiques soutiennent et protègent les langues minoritaires au moyen d’une législation nationale ou internationale. D’autres favorisent la discrimination linguistique et la suppression des droits linguistiques pour limiter ou même interdire l’usage des langues minoritaires. Certaines minorités sont l’extension des territoires linguistiques des pays voisins (comme les Slovènes ou les Allemands dans le nord de l’Italie), d’autres sont issues de l’immigration (Albanais et Croates dans le sud de l’Italie, Roms partout) ou sont dues à des événements historiques (comme l’expulsion des Juifs ou la colonisation des Balkans par les Romains : Valaques, Aroumains).
Wenn eine Sprache zur Nationalsprache wird, werden andere als Minderheitensprachen betrachtet. Manche Formen der Sprachpolitik fördern und schützen Minderheitensprachen durch die nationale oder internationale Gesetzgebung. Andere bevorzugen Sprachendiskriminierung und die Unterdrückung von Sprachenrechten, um die Verwendung von Minderheitensprachen zu begrenzen oder gar zu verbieten. Manche Minderheiten gehören zum Sprachgebiet benachbarter Länder (wie Slowenen oder Deutsche in Norditalien) oder sind das Resultat von Einwanderungen (Albaner und Kroaten in Süditalien, Romani-Völker in verschiedenen Ländern) oder historischer Entwicklungen (wie etwa die Vertreibung der Juden oder die Kolonisierung des Balkans durch Romanen: Walachen, Aromunen).
Cuando una lengua se convierte en la lengua nacional, las otras pasan a ser consideradas lenguas minoritarias. Algunas políticas lingüísticas apoyan y protegen las lenguas minoritarias a través de la legislación nacional o internacional. Otras favorecen la discriminación lingüística y la supresión de los derechos lingüísticos para limitar o incluso eliminar el uso de las lenguas minoritarias. Algunas minorías son extensiones de territorios lingüísticos de los países vecinos (como los eslovenos o los alemanes en el norte de Italia) o el resultado de la inmigración (albanos y croatas en el sur de Italia, romaníes en todas partes del mundo) o eventos históricos (como la expulsión de los judíos o la colonización de los romanos en los Balcanes: valacos, arumanos).
Quando una lingua diventa lingua nazionale, le altre sono considerati lingue minoritarie. Alcune politiche linguistiche sostenere e proteggere lingue minoritarie dalla legislazione nazionale o internazionale. Altre favoriscono la discriminazione linguistica e la soppressione dei diritti linguistici limitando o addirittura vietando l'uso delle lingue minoritarie. Alcune minoranze sono estensioni di territori linguistici provenienti da paesi vicini (come gli sloveni e i tedeschi nel Nord Italia) o il risultato dell'immigrazione (albanesi e croati nel Sud Italia, o le popolazioni romaní in tutto il mondo) o eventi storici (come l'espulsione degli ebrei la colonizzazione da parte di romani nei Balcani: valacchi e arumeni).
Когато един език се превръща в национален език, другите се считат за малцинствени езици. Някои езиковите политики подкрепят и защитават малцинствените езици чрез национално или международно законодателство. Други предпочитат езиковата дискриминация и потискане на езиковите права до ограничаване или дори забрани за използването на малцинствени езици. Някои малцинства са разширения на езикови територии от съседни държави (като словенци или германци в Северна Италия) или в резултат на имиграцията (албанци и хървати в Южна Италия, ромските народи навсякъде) или исторически събития (като например експулсирането на евреите или колонизация от римляните на Балканите: власи, аромуни).
Kad neki jezik postane nacionalni jezik, drugi se jezici smatraju jezicima manjina. Neke jezične politike podržavaju i štite manjinske jezike nacionalnim ili međunarodnim zakonima. Druge daju prednost jezičnoj diskriminaciji te ukidanju jezičnih prava kako bi ograničili ili čak zabranili upotrebu manjinskih jezika. Neke su manjine nastavak jezičnog teritorija susjedne zemlje (kao Slovenci ili Nijemci u sjevernoj Italiji), druge su rezultat migracija (Albanci i Hrvati u južnoj Italiji te Romi svuda) ili su razlozi u povijesnim događanjima (kao što je ekzil Židova, rimska kolonizacija Balkana, Vlasi, Aromunji).
Kui ühest keelest saab rahvuskeel, peetakse teisi vähemuskeelteks. Osa riike toetab ja kaitseb oma keelepoliitikaga vähemuskeeli rahvusliku või rahvusvahelise seadustamisega. Teised eelistavad keelelist diskrimineerimist ja keele õiguste allasurumist, piirates või lausa keelates vähemuskeelte kasutamist. Mõned vähemused on naabermaade lingvistiliste alade laiendused (nagu sloveenlased või sakslased Põhja-Itaalias) või immigratsiooni tagajärg (albaanlased ja horvaadid Lõuna-Itaalias, mustlased igal pool) või on tegu ajaloolise sündmusega (nagu juutide väljatõrjumine või Rooma kolonisatsioon Balkanil: vlahhid).
Ha egy nyelv tölti be a nemzeti nyelv szerepét, akkor a többi nyelv kisebbségi nyelv. Bizonyos nyelvpolitika támogatja és védi a kisebbségi nyelveket nemzeti vagy nemzetközi törvénykezéssel. Mások pedig nyelvi diszkriminációt alkalmaznak és elnyomják a kisebbségi nyelvek jogait, sőt meg is tilthatják a használatukat. Néhány kisebbség a szomszédos ország nyelvi területeinek a kiterjesztése (mint például a szlovének és a németek Észak-Olaszországban) vagy a bevándorlás következtében alakult ki (albánok és horvátok Dél-Olaszországban és a roma népesség mindenhol) vagy történelmi események következménye (mint a zsidók kiűzése vagy rómaiak gyarmatosítása a Balkánon: vlachok, arománok).
Kiedy jeden język staje się językiem narodowym, inne stanowią języki mniejszości. Niekiedy polityka językowa wspiera i chroni języki mniejszości poprzez ustawodawstwo narodowe i międzynarodowe. Niekiedy natomiast stosuje się dyskryminację językową i ograniczanie praw językowych w celu ograniczenia lub nawet zakazania używania języków mniejszości. Niektóre mniejszości stanowią efekt rozszerzenia terytoriów językowych z krajów sąsiadujących (jak Słoweńcy lub Niemcy w Północnych Włoszech), inne są skutkiem imigracji (Albańczycy i Chorwaci w Południowych Włoszech lub Romowie w różnych krajach) albo istnieją w wyniku wydarzeń historycznych (takich, jak wypędzenie Żydów lub kolonizowanie terenów bałkańskich przez Rzymian: Wołosi, Arumuni).
Atunci când o limbă devine llimbă națională, altele sunt considerate ca limbi ale minorităților. Anumite politici lingvistice susțin și protejează limbile minorităților printr-o legislație națională sau internațională. Alții preferă discriminarea lingvistică și suprimarea drepturilor lingvistice pentru a limita sau chiar de a interzice folosirea limbilor minorităților. Unele minorități sunt extensia teritoriilor lingvistice ale țărilor vecine(precum slovenii sau germanii în nordul Italiei), altele sunt rezultatul imigrației(albanezii și croații în sudul Italiei, romii pretutindeni) sau ale evenimentelor istorice(ca expulzarea evreilor sau colonizarea de către romani în Balcani: vlahi, aromâni)
V prípade, že v konkrétnej krajine existuje jeden štátny jazyk, ostatné jazyky sa považujú za menšinové. Niektoré štáty sa snažia prostredníctvom jazykovej politiky podporovať a chrániť menšinové jazyky prostredníctvom národnej a medzinárodnej legislatívy. Iné štáty, naopak, realizujú jazykovú diskrimináciu a potláčajú jazykové práva s cieľom zakázať alebo obmedziť používanie menšinových jazykov. Niektoré menšiny žijú na jazykovom území susediacich krajín (napr. Slovinci alebo Nemci v severnom Taliansku), môžu byť imigrantmi (Albánci a Chorváti v južnom Taliansku, Rómovia v rôznych krajinách) alebo sa nachádzajú na inom území z historických dôvodov (vyhostenie Židov alebo kolonizácia Románov – Valachov a Aromunov – na Balkáne).
Ja viena valoda kļūst par nacionālo valodu, citas ir uzskatamas par minoritāšu valodām. Vienas valodas politikas atbalsta un aizsargā minoritāšu valodas ar nacionāliem vai starptautiskiem likumiem. Citas dod priekšroku lingvistiskai diskriminācijai un valodu tiesību nomākšanai vai pat minoritāšu valodu lietošanas aizliegšanai. Dažas minoritātes ir kaimiņvastu lingvistisko teritoriju turpinājums (kā slovēņi vai vācieši ziemeļu Itālijā), ka arī emigrācijas (albāņi un horvāti dienvidu Itālijā, čigāni visur) vai vēsturisko notikumu rezultāts (ebreju izdzīšana vai romiešu kolonizācija Balkānos: vlahi, arumāņi) .
Nuair a dhéantar teanga náisiúnta de theanga amháin, meastar na teangacha eile a bheith ina dteangacha mionlaigh. Cothaíonn roinnt beartas teanga teangacha mionlaigh le reachtaíocht náisiúnta nó idirnáisiúnta. Tacaíonn beartais eile le hidirdhealú teanga agus coisceann siad cearta teanga chun úsáid na dteangacha mionlaigh a theorannú nó fiú a chosc. Tá roinnt mionlach ina leathnuithe ar chríocha teanga ó thíortha comharsanachta (cosúil leis na Slóivéiniseoirí nó na Gearmáiniseoirí i dTuaisceart na hIodáile), nó mar thoradh ar inimirce (na hAlbánaiseoirí agus na Cróitiseoirí i nDeisceart na hIodáile, na pobail Romacha i ngach áit) nó imeachtaí stairiúla (amhail díbirt na nGiúdach nó coilíniú na Rómhánach sna Balcáin: na Vlachaigh, na hAromúinigh).
  Romani / Lingvopedia :...  
De Sinti-dialecten worden gesproken door Roma in Noord-en West-Europa, en de Karpatische in de Tsjechische Republiek en Slowakije. De Arli/Erli dialecten worden gesproken in Macedonië, Bulgarije en Zuid-Servië, Kosovo en Albanië.
Les dialectes sinto sont parlés par les Roms en Europe du Nord et de l’Ouest, et le carpatique en République tchèque et en Slovaquie. Les dialectes Arli/Erli sont parlés en Macédoine, en Bulgarie, au sud de la Serbie, au Kosovo et en Albanie. Un autre groupe de dialectes balkaniques (Ursari, Drindari, Bugurdzi, etc.) diffère significativement de l’Arli/Erli et a visiblement été influencé récemment par la phonétique et le vocabulaire du grec. Il existe aussi de nombreux dialectes isolés et archaïques, comme le romano du Burgenland ou le dialecte romani Dolenski en Slovénie, probablement apparenté au parler Hravati (istriote) des Roms des environs de Brescia en Italie.
Sinti-Dialekte werden von den Roma in Nord- und West-Europa gesprochen, und Karpatisch in der Tschechischen Republik und der Slowakei. Arli/Erli-Dialekte werden gesprochen in Mazedonien, Bulgarien und Südserbien, im Kosovo und in Albanien. Eine andere Gruppe verschiedener Balkan-Dialekte (Ursari, Drindari, Bugurdzi usw.) unterscheidet sich deutlich von Erl/Arli, und die Sprachen dieser Gruppe sind offensichtlich beeinflusst durch Kontakte jüngeren Datums mit Phonetik und Wortschatz.des Griechischen. Es gibt auch viele isolierte und archaische Sprachvarianten wie das Romano im Burgenland oder der Dolenski-Romani-Dialekt in Slowenien, der vermutlich verwandt ist mit der Hravati (Istriani)-Sprachform in der Umgebung von Bresca in Italien.
Los Romos hablan los dialectos sinto en la Europa del Norte y Europa del Oeste y el dialecto de los Cárpatos, en la República Checa y en Eslovaquia. Los dialectos Arli/Erli se utilizan en Macedonia, Bulgaria, como también en el sur de Serbia, Kósovo y Albania. Otro grupo dialectal de los Balcanes (Ursari, Drindari, Bugurdzi, etc.) difiere significativamente del Arli/Erli, claramente influenciados por sus contactos con la fonética y el léxica griego. Además, existen numerosos dialectos aislados y antiguos, por ejemplo el Romaní de Burgenland y el Romaní Dolenski propio de Eslovenia, que probablemente relacionado con el Hravati, dialecto de los Romos de los alrededores de Brescia en Italia.
I popoli romaní parlano i dialetti sinti nell'Europa settentrionale e occidentale, il dialetto dei Carpazi in Repubblica Ceca e Slovacchia. I dialetti Arli/Erli sono parlati in Macedonia, Bulgaria, nel sud della Serbia, Kosovo e Albania. Un altro gruppo dialettale dei Balcani (Ursari, Drindari, Bugurdzi etc.) si differenzia notevolmente dal Erli/Arli ed è influenzato dai contatti con la fonetica greca e il suo lessico. Ci sono anche molte varietà linguistiche isolate e arcaiche, come il Romaní del Burgenland o il Romaní Dolenski in Slovenia, probabilmente legato al Hravati, un dialetto delle popolazioni romaní nei dintorni di Brescia in Italia.
Синтски диалекти се говорят от ромите в Северна и Западна Европа, а карпатски - в Чешката република и Словакия. Ерлийски диалекти се говорят в Македония, България и Южна Сърбия, Косово, Албания. Друга група от различни балкански диалекти (урсарски, дръндарски, бугурджийски т.н.) се различава значително от ерлийската и очевидно е повлияна от по-късни контакти с гръцката фонетика и лексика. Има и много изолирани и архаични езикови разновидности като романо в Бургенланд (Австрия) или доленски ромски в Словения, най-вероятно свързани с истрийския (храватски) диалект на ромите в околностите на Бреша в Италия.
Sinti-dijalekte govore Romi u sjevernoj i zapadnoj Europi a karpatski se govori u Češkoj i Slovačkoj. Arli/Erli dijalekti se govore u Makedoniji, Bugarskoj, južnoj Srbiji, Kosovu i Albaniji. Druga grupa raznih balkanskih dijalekata (Ursari, Drindari, Bugurdzi i dr.) bitno se razlikuju od Erli/Arli i vidno su pod utjecajem novih kontakata s grčkom fonetikom i rječnikom. Postoje i mnoge izolirane i arhaične jezične varijante kao što su jezik Romano u Gradišču ili Dolenjski dijalekt u Sloveniji koji je vjerojatno srodan s dijalektom hravatskih (istarskih) Roma oko Brescie u Italiji.
Sinti murdeid räägivad mustlased Põhja- ja Lääne-Euroopas ja karpaadi dialekte Tšehhi Vabariigis ning Slovakkias. Arli/Erli murdeid räägitakse Makedoonias, Bulgaarias ning Lõuna-Serbias, Kosovos, Albaanias. Teine mitmesuguste balkani murrete rühm (ursari, drindari, bugurdzi etc.) erineb Erli/Arli´st märkimisväärselt ja neid on ilmselgelt mõjutanud hilisemad kontaktid kreeka keele foneetika ja sõnavaraga. Leidub ka palju eraldiseisvaid ja arhailisi keelevariatsioone, näiteks romano Burgenlandis või dolenski dialekt Sloveenias, mis võib olla seotud mustlaste hrvati (istra) keelega Brescia ümbruses Itaalias.
A szintó nyelvjárást beszélik Észak- és Nyugat-Európában a cigányok, és a kárpáti nyelvjárást a Cseh Köztársaságban és Szlovákiában, Magyarországon a romungrót. Az arli/erli nyelvjárást Macedóniában, Bulgáriában és Dél-Szerbiában, Koszovóban, Albániában beszélik. A balkáni nyelvjárások másik csoportja (ursar, drindari, bugurdzi stb.) jelentősen eltér az arlitól és nyilvánvalóan magán viseli a közelmúltbeli kapcsolatokat a görög fonetikával és szókészlettel. Van számos elszigetelt, archaikus nyelvváltozat, mint például a burgenlandi romano vagy a dolenski roma nyelvjárás Szlovéniában, valószínűleg összefüggésben a romák hravati (istriani) nyelvjárásával, melyet az olaszországi Brescia környékén beszélnek.
Sinti tarme kalba čigonai Šiaurės ir Vakarų Europoje, Čekijos ir Slovakijos Karpatuose. Arli / Erli tarmėmis kalba Makedonijoje, Bulgarijoje, Pietų Serbijoje, Kosove, Albanijoje. Kita įvairių Balkanų tarmių grupė (Ursari, Drindari, Bugurdzi ir t.t.) žymiai skiriasi nuo Erli / Arli ir juos akivaizdžiai įtakojo graikų kalbos fonetika ir leksika. Taip pat yra daug izoliuotų ir archajiškų kalbos rūšių, tokių kaip Burgenlando Romano ar Dolenski romų dialektai Slovėnijoje, greičiausiai yra susiję su kroatiškai (Istriani) kalbančių romų Italijos, Brescia apylinkėse.
Dialekty sinti są używane przez Romów w północnej i zachodniej Europie, podczas gdy dialektu karpackiego używa się w Czechach i na Słowacji. Dialektami arli/erli mówi się w Macedonii, Bułgarii, w południowej Serbii, Kosowie oraz w Albanii. Inna grupa różnych dialektów bałkańskich (ursari, drandari, bugurdzi etc.) różni się znacząco od erli/arli. Widoczne jest, że uległy one w ostatnich czasach silnym wpływom fonetyki i słownictwa języka greckiego. Istnieje również wiele archaicznych i odizolowanych odmian językowych, takich jak romano z Burgenland czy też dialekt romski dolensky w Słowenii, prawdopodobnie spokrewniony z romską mową hravati (istriańską) w okolicach Brescii we Włoszech.
Dialectele sint sunt vorbite re români în nordul și vestul Europei, și carpatica în Republica Cehă și Slovacia. Dialectele Arli/Erli se vorbec în Macedonia, Bulgaria și sudul Serbiei, în Kosovo și în Albania. O altă grupă de diferite dialecte balcanice(Ursari, Drindari, Bugurdzi samd) se deosebește clar de Erl/Arli, și limbile acestei grupe sunt vizibil influențate prin contactele recente cu fonetica și vocabularul grec. Există, de asemenea numeroase dialecte izolate și arhaice, precum romano în Burgenland sau dialectul romani Dolenski în Slovenia, probabil înrudit fiind cu Hravati(Istriani)-fromă lingvistică în regiunea Brescia din Italia.
На диалектах синти говорят цыгане в Северной и Восточной Европе, на карпатских - в Республике Чехия и Словакии. На диалектах арли говорят в Македонии, Болгарии и Южной Сербии, Косово, Албании. Другая группа балканских диалектов (урсари, дриндари, бугурдзи и прочие) значительно отличается от группы арли и находится под явным влиянием скорее недавнего контакта с греческой фонетикой и лексикой. Также существует множество изолированных и архаичных вариаций языка, таких, как романо Бургенланда или доленский цыганский диалект в Словении, последние вероятно, связаны с наречием рома из окрестностей Брешии в Италии.
Rómovia žijúci v severnej a západnej Európe používajú sintské dialekty, v Česku a na Slovensku hovoria karpatským dialektom. Dialektmi Arli/Erli sa hovorí v Macedónsku, Bulharsku a na juhu Srbska, v Kosove a v Albánsku. Ďalšia skupina rôznorodých balkánskych dialektov (do ktorej patrí napr. ursarský, drindarský a bugurdžijský dialekt) sa výrazne odlišuje od Erli/Arli a je viac ovplyvnená pomerne nedávnym kontaktom s gréckou slovnou zásobou a výslovnosťou. Existuje tiež mnoho izolovaných a archaických variet rómčiny, napr. rómčina Burgenlandu alebo dolenský dialekt rómčiny v Slovinsku, ktorý je pravdepodobne blízky hravatskej (istrijskej) reči Rómov žijúcich v okolí mesta Brescia v Taliansku.
Sintska narečja govorijo Romi v severni in zahodni Evropi, karpatska narečja pa Romi na Slovaškem in Češkem. Narečja Arli/Erli se govorijo v Makedoniji, Bolgariji, južni Srbiji, Kosovu ter Albaniji. Druga skupina različnih balkanskih narečij (Ursari, Drindari, Bugurdi itd.) se bistveno razlikuje od dialektov Erli/Arli in je bila očitno zaznamovana z bolj nedavnim stikom z grško fonetiko in besediščem. Obstajajo tudi številne izolirane in arhaične variante jezika, denimo Romano na Gradiščanskem ali Dolenjsko romsko narečje v Sloveniji, ki je verjetno sorodno z narečjem hrvaških (istrskih) Romov okrog Brescie v Italiji.
Sinti-dialekter talas av romer i norra och västra Europa, och karpatiska i Tjeckien och Slovakien. Arli/erli-dialekter talas i Makedonien, Bulgarien och södra Serbien, Kosovo och Albanien. En annan grupp av olika Balkan-dialekter (ursari, drindari, bugurdzi etc.) skiljer sig väsentligt från erli/arli och de är uppenbarligen påverkade av ganska färska kontakter med grekisk fonetik och ordförråd. Det finns också många isolerade och ålderdomliga språkvarianter såsom romano i Burgenland eller den romska dialekten dolenski i Slovenien, troligt besläktat med hravati (Istriani) somt talas av romer i trakten av Brescia i Italien.
Sinti dialektos runā romi Ziemeļu un Rietumu Eiropā, Karpatu dialektos — Čehijas Republikā un Slovākijā. Arli / erli dialektos runā Maķedonijā, Bulgārijā un dienvidu Serbijā, Kosovā, Albānijā. Ievērojami atšķiras no erli / arli dialektiem Balkānu dialektu grupa (ursaru, drindaru, bugurdzu u. c.), kuri ir ievērojami ietekmēti nesenu kontaktu ar grieķu fonētiku un vārdu krājumu. Ir arī daudz izolētu un arhaisku romu valodas variantu, piemēram, romano Austrijas Burgenlandē vai Doleņskas romani dialekts Slovēnijā, kurš, iespējams, ir radniecīgs hravatu (istrianu) romu valodai Brešas apkaimē Itālijā.
Tá canúintí Sintise á labhairt ag Romaigh i dTuaisceart agus in Iarthar na hEorpa, agus Cairpis i bPoblacht na Seice agus an tSlóvaic. Labhraítear canúintí Arli/Erli sa Mhacadóin, an Bhulgáir agus Deiscirt na Seirbia, an Chosaiv, an Albáin. Is mór is neamhionann grúpa eile canúintí éagsúla sna Balcáin (Ursari, Drindari, Bugurdzi srl) agus Erli/Arli agus tá siad faoi thionchar soiléir foghraíochta agus foclóra na Gréigise le déanaí. Tá go leor cineálacha teanga scoite amach agus ársa ar nós Romano an Burgenland nó canúint Dolenski na Romach sa tSlóivéin, a bhaineann is dócha le hurlabhra Hravati (Istriani) na Romach in aice le Brescia san Iodáil chomh maith.
  Romani / Lingvopedia :...  
Wanneer hun aanwezigheid werd vastgesteld in Servië en Kroatië in de 14-de eeuw, was hun taal al sterk beïnvloed door het Grieks, niet alleen het lexicon, maar ook de grammatica. Later onderging ze sterke invloeden van Slavische talen, het Roemeens, Hongaars, Duits en in het Zuid-Oosten ook het Turks.
Bien que certains Roms d’Europe aient toujours un mode de vie nomade, la plupart des Roms et des Sinté sont aujourd’hui sédentaires. Vers le Xe siècle, les Roms ont commencé à quitter le Nord-Ouest de l’Inde et le Pakistan (on trouve en romani de nombreuses traces de contact avec les langues de cette région) pour se diriger vers l’Ouest. En chemin vers l’Europe, les Roms ont emprunté divers mots persans, quelques mots arméniens et beaucoup de mots grecs, ce qui suggère qu’ils sont restés longtemps aux frontières orientales de Byzance. Plus tard, ils ont continué vers l’Ouest, peut-être à cause d’invasions turques. Quand leur présence a été signalée en Serbie et en Croatie au XIVe siècle, leur langue était déjà fortement influencée par le grec, pas seulement dans le vocabulaire mais aussi dans la grammaire. Plus tard, elle a subi de fortes influences slaves, roumaines, hongroises, allemandes, et également turques dans le Sud-Est.
Obwohl einige europäische Roma noch eine mobile Lebensweise führen, leben die meisten Roma und Sinti heute sesshaft. Um das 10. Jahrhundert herum begannen Roma von West-Indien und Pakistan aus (viele Spuren von Kontakt mit den Sprachen dieses Gebietes finden sich in Romani), nach Westen zu ziehen. Auf ihrem Weg mach Europa entlehnten die Roma verschiedene persische, manche armenische Wörter und viele griechische, vermutlich während sie an den östlichen Grenzen von Byzanz lebten. Später zogen sie weiter nach Westen, möglicherweise infolge der Invasion der Türken. Als im 14. Jahrhundert ihre Gegenwart in Serbien und Kroatien aufgezeichnet wurde, war ihre Sprache schon stark beeinflusst durch das Griechische, nicht nur im Wortschatz, sondern auch in der Grammatik. Später unterlag sie einem starken Einfluss durch slawische Sprachen, durch Rumänisch, Ungarisch, Deutsch und im Südosten auch durch Türkisch.
Aunque algunos Romos europeos todavía llevan un estilo de vida nómada, la mayoría de ellos y de los Sinti hoy en día viven vidas sedentarias. Hacia el siglo X, los Romos empezaron a abandonar el noroeste de la India y Pakistán (en la lengua romaní podemos encontrar numerosas huellas de las lenguas propias de aquella zona) para dirigirse hacia el oeste. En su camino hacia Europa, los Romos tomaron prestadas varias palabras persas, armenias y muchas griegas, lo cual sugiere que pudieron establecerse en las fronteras orientales de Bizancio. Más tarde, continuaron su tránsito hacia el Oeste, puede que a causa de las invasiones turcas. Para cuando su presencia en Serbia y Croacia en el siglo XIV fue anotada, su lengua ya estaba fuertemente influenciada por la griega, no solamente en el aspecto léxico, sino también gramatical. Más tarde, el romaní se vió influido por las lenguas eslavas, rumana, húngara, alemana y en el suroeste, por el turco.
Anche se alcune popolazioni romaní europee continuano a condurre uno stile di vita nomade, la maggior parte di loro e dei sinti oggi vive una vita sedentaria. Intorno al X secolo, i rom cominciarono a muoversi dal nord-occidentale dell'India e del Pakistan (nel romaní possiamo trovare molte tracce delle lingue proprie di quelle zone) verso ovest. Nel loro cammino verso l'Europa, le popolazioni romaní hanno preso in prestito alcune parole persiane, greche e armene, il che suggerisce che si siano stabilite sui confini orientali di Bisanzio. In seguito, hanno proseguito per l'Occidente, probabilmente a causa dell'invasione turca. Quando la loro presenza fu registrata in Serbia e Croazia nel XIV secolo, il loro linguaggio era già stato fortemente influenzato dal greco, non solo il lessico, ma anche la grammatica. In seguito venne fortemente influenzato da lingue slave, rumeno, ungherese, tedesco e nel sud est anche dal turco.
Въпреки че някои европейски роми все още водят подвижен начин на живот, повечето от ромите и синтите днес водят уседнал начин на живот. Около 10-ти век ромите започнали да се преселват от Северозападна Индия и Пакистан (много следи от контакти с езиците на тези области може да се намерят в ромския език) в посока на запад. По пътя към Европа ромите заимстват различни персийски, някои арменски и много гръцки думи, вероятно обитавайки източните граници на Византия. По-късно те ​​се местят на запад, вероятно поради нашествията на турците. Когато присъствието им е записано в Сърбия в Хърватия през 14-ти век, техният език вече е силно повлиян от гръцкия, не само в лексиката, но и в граматиката. По-късно той е подложен на силни влияния от славянските езици, румънски, унгарски, немски и на югоизток също от турски.
Iako su neki europski Romi još uvijek Nomadi, nejveći broj Roma i Sinta su danas sjedilački narodi. Oko 10. stoljeća Romi su se započeli kretati iz sjeverozapadne Indije i Pakistana (na romskom nalazimo mnoge tragove kontakata s jezicima tog područja) prema zapadu. Na putu prema Europi romski je posudio različite perzijske, neke armenske i mnoge grčke riječi, vjerojatno ostavši dulje vremena na istočnim granicama Bizanta. Zatim su nastavili putovati dalje prema zapadu, najvjerojatnije zbog turskih invazija. Kad je zabilježeno njihovo bivanje u Srbiji i Hrvatskoj u 14. stoljeću, njihov je jezik bio pod jakim utjecajem grčkog ne samo u leksičkom već i u gramatičkom smislu. Nakon toga prima sve jače utjecaje slavenskih jezika, rumunjskog, mađarskog, njemačkog a na jugoistoku i turskog.
Kuigi mõned Euroopa mustlased rändavad endiselt ringi, elab enamik romasid ja sintisid tänapäeval ühe koha peal. 10. sajandi ringis alustasid romad Kirde-Indiast ja Pakistanist (kontaktide kohta selle piirkonna keeltega on mustlaskeeles palju jälgi) liikumist läände. Oma teel Euroopasse laenasid mustlased mitmesuguseid pärsia keele sõnu, mõned armeenia sõnad ja palju kreeka sõnu, peatudes ehk Bütsantsi idapiiridel. Hiljem liikusid nad lääne poole, võib-olla türklaste invasioonide tõttu. Kui 14. sajandil dokumenteeriti nende viibimine Serbias ja Horvaatias, oli nende keel juba tugevasti mõjutatud kreeka keelest, mitte üksnes sõnavara, vaid ka grammatika. Hiljem langes mustlaskeel tugeva slaavi keelte, rumeenia, ungari, saksa ja kagus ka türgi keele mõju alla.
Bár néhány európai roma közösség még vándorló életmódot folytat, a romák és szintik többsége ma már letelepedett. Kb. a X. században indultak el a cigányok Észak-Nyugat-Indiából és Pakisztánból (ennek a területnek a nyelveivel való kapcsolat nyomai fellelhetők a cigány nyelvben) nyugat felé. Az Európába vezető útjukon a cigányok különböző perzsa, némi örmény és sok görög szót (amikor Bizánc keleti határain tartózkodtak) kölcsönöztek. Később tovább mentek nyugat felé, feltehetőleg a török hódítás miatt. Amikor jelenlétüket Szerbiában és Horvátországban feljegyezték a XIV. században, nyelvüket már nagy mértékben befolyásolta a görög, nem csak a szókincset, de a nyelvtant is. Később a szláv nyelvek, a román, a magyar, a német és délkeleten a török gyakorolt rá nagy hatást.
Nors kai kurie Europos romai vis dar yra klajokliai, dauguma romų ir sinti šiandien jau - sėslūs. Maždaug nuo 10-ojo amžiaus romai pajudėjo iš Šiaurės Vakarų Indijos ir Pakistano (daug panašumų su šio regiono kalbomis galima rasti Rumunų kalboje) į vakarus. Keliaudama į Europą romų kalba pasiskolino persų, armėnų, graikų kalbų žodžių, tikriausiai jie buvo apsistoję ties rytinėmis Bizantijos sienomis, bet vėliau persikėlė toliau į vakarus, galbūt dėl turkų antpuolių. Jų buvimas buvo užfiksuotas Serbijoje, Kroatijoje 14 amžiuje. Jų kalboje jautėsi didelė graikų kalbos įtaka, ne tik žodyno, bet ir gramatikos. Vėliau buvo stiprioje slavų, rumunų, vengrų, vokiečių ir Pietų-Rytų turkų kalbų įtakoje.
Choć niektórzy europejscy Romowie wciąż wędrują, większość Romów i Sinti współcześnie prowadzi osiadły tryb życia. Około X wieku Romowie zaczęli przemieszczać się z północno-zachodnich Indii i Pakistanu (w języku romskim można znaleźć wiele śladów kontaktów z językami z tych obszarów) w kierunku zachodnim. Na swojej drodze do Europy Romowie zapożyczyli różne słowa perskie, niektóre ormiańskie oraz wiele greckich, prawdopodobnie zamieszkując przy wschodnich granicach Bizancjum. Później Romowie przemieszczali się dalej na zachód, być może z powodu inwazji Turków. Kiedy zarejestrowano ich obecność w Serbii i Chorwacji w XIV wieku, ich język cechowały już silne wpływy języka greckiego, dotyczące nie tylko słownictwa, lecz także gramatyki. Następnie język romski ulegał silnym wpływom języków słowiańskich, rumuńskiego, węgierskiego czy niemieckiego, a na południowym wschodzie również tureckiego.
Deși unii romi europeni duc încă un trai nomad, cei mai mulți romi și sinti sunt astăzi așezați/sedentari. În jurul sec. X au început romii din India de Vest și Pakistan(multe urme de contact cu limbile acestui teritoriu se găsesc în romani) să se deplaseze spre vest. Pe drumul lor spre Europa au împrumutat diferite cuvinte persane, unele cuvinte armene și multe grecești, probabil in timp ce ei trăiau la granițele/frontierele de est ale Bizanțului. Mai târziu s-au deplasat mai departe spre Vest, probabil ca urmare a invaziei turcilor. Când în sec. XIV prezența lor a fost semnalată în Serbia și în Croația , limba lor era deja puternic influențată de greacă, nu numai în vocabular dar și în gramatică. Mai târziu, ea a suferit puternice influențe slave, românești, maghiare, germane, și in mod egal turcești în Sud-Est.
Несмотря на то, что некоторые европейские цыгане до сих пор кочуют, большинство представителей рома и синти ведут оседлый образ жизни. Около 10 века люди народности рома начали двигаться из Северо-Западной Индии и Пакистана (в языке цыган можно найти много следов контакта с языками этой территории) на запад. По пути в Европу цыгане позаимствовали различные слова из персидского, армянского и много слов из греческого языков, вероятно из-за пребывания у восточных границ Византии. Потом они двинулись дальше на запад, возможно по причине вторжения турок. Когда их присутствие было зафиксировано в Сербии и Хорватии в 14-ом веке, их язык уже демонстрировал сильное влияние греческого, не только в словарном составе, но и в грамматике. Позднее он подвергся сильному влиянию славянских языков, румынского, венгерского, немецкого на юго-востоке, а также турецкого.
Hoci si niektorí Rómovia zachovali kočovný spôsob života, väčšina Rómov a Sintov dnes žije usadlým spôsobom života. Približne v 10. storočí začalo sťahovanie Rómov zo severozápadnej Indie a Pakistanu (v rómčine je veľa kontaktových javov s jazykmi tejto oblasti) smerom na západ. Počas tohto presídľovania do Európy Rómovia preberali slová z perzštiny, niektoré výrazy z arménčiny a mnoho gréckych slov, obývajúc pravdepodobne oblasť na východných hraniciach Byzancie. Neskôr presun Rómov pokračoval ďalej na západ, zrejme kvôli nájazdom Turkov. Už v 14. storočí, kedy bola zaznamenaná prítomnosť Rómov na území dnešného Srbska a Chorvátska, bol ich jazyk silne ovplyvnený gréčtinou nielen v oblasti slovnej zásoby, ale aj v gramatike. Neskôr rómčinu silne ovplyvnili slovanské jazyky, ale aj rumunčina, maďarčina, nemčina a na juhovýchode Európy tiež turečtina.
Čeprav nekateri Romi v Evropi še vedno vodijo mobilni način življenja, se jih je večina ustalila. Okrog 10. stoletja so se Romi začeli pomikati iz severozahodne Indije in Pakistana (v romskem jeziku lahko najdemo številne sledi kontaktov z jeziki s tega področja) proti zahodu. Na poti v Evropo so si izposodili različne perzijske, nekatere armenske in številne grške besede, najbrž med bivanjem na vzhodni meji Bizanca. Kasneje so se, verjetno zaradi turških vpadov, pomaknili še bolj zahodno. V 14. stoletju, ko je bila njihova prisotnost zabeležena v Srbiji in na Hrvaškem, je bil romski jezik že močno zaznamovan z grškim - ne samo na področju besedišča, temveč tudi slovnično. Kasneje so nanj močno vplivali še slovanski jeziki, romunščina, madžarščina, nemščina, na jugovzhodu pa tudi turščina.
Även om en del romer fortfarande lever nomadiskt, lever de flesta romer och sinti idag som bofasta. Kring 1100-talet började romerna flytta från nordvästra Indien och västra Pakistan (många spår av kontakt med språken i dessa områden återfinns i romani). På sin väg till Euproa lånade romerna olika persiska, en del armenska och många grekiska ord, sannolikt medan de befann sig i det Bysantinska rikets östra gränstrakter. Senare flyttade de ännu längre västerut, kanske på grund av de turkiska invasionerna. När deras närvaro i Serbien och Kroatien nedtecknades på 1500-talet, var språket redan starkt influerat av grekiskan; inte bara ordförrådet, men även grammatiken. Senare genomgick det starka influenser från slaviska språk, rumänska, ungerska, tyska och i sydost även turkiska.
Lai gan neliels skaits Eiropas romu līdz šim dzīvo klejotāju dzīvi, daudzums romu un sinti šodien palikuši par nometniekiem. Ap 10. gadsimtu romi sāka pārvietoties no ziemeļrietumu Indijas un Pakistānas (romu valodā ir atrodamas daudzas pēdas, liecinošas par kontaktiem ar šo teritoriju valodām) uz rietumiem. Ceļojuma uz Eiropu laikā romi aizguva dažādus persiešu, dažus armēņu un daudzus grieķu vārdus, varbūt, apmešanas Bizantijas austrumu robežās laikā. Vēlāk viņi ceļoja tālāk uz rietumiem, iespējami, turku uzbrukumu dēļ. 14. gadsimtā, kad bija apliecināta romu atrašanās Serbijā un Horvātijā, ne tikai viņu valodas vārdu krājums, bet arī gramatika jau bija stipri ietekmēta grieķu valodas. Vēlāk tā piedzīvoja stipru slāvu valodu, rumāņu, ungāru, vācu valodu, bet dienvidaustrumos arī turku valodas, ietekmi.
Cé go mbíonn roinnt Romach Eorpach ag taisteal fós, bíonn formhór na Romach agus na Sintíoch lonnaithe in áit éigin sa lá atá inniu ann. Timpeall an 10ú céad thosaigh Romaigh ag bogadh siar ó Iarthuaisceart na hIndia agus na Pacastáine (tá go leor rianta de theangacha an cheantair sin le fáil sa Romainis). Ar a mbealach go dtí an Eoraip fuair na Romaigh focail ar iasacht ón bPeirsis, ón Airméinis agus go leor focal Gréigise, is dócha gur mhair siad ar theorainneacha thoir na Biosáinte. Níos déanaí bhog siad níos sia siar, b'fhéidir mar gheall ar ionraí na dTurcach. Nuair a taifeadadh iad a bheith sa tSeirbia agus sa Chróit sa 14ú céad bhí tionchar mór ar a dteanga cheana mór ag an nGréigis, ní hamháin ar an bhfoclóir ach freisin ar an ngramadach. Níos déanaí chuaigh sí faoi thionchar láidir ó theangacha Slavacha, Rómáinis, Ungáiris, Gearmáinis agus, san Oir-Dheiscirt, ón Tuircis freisin.
  Romani / Lingvopedia :...  
Alle zigeuners zijn twee- of meertalig en de snelheid waarmee de taal verloren gaat, is enorm. Toch is Romani nog steeds springlevend, vooral in Oost-, Zuid-Oosten en Midden-Europa. Het aantal sprekers is moeilijk te bepalen, maar het is waarschijnlijk 3 à 4 miljoen, verspreid over bijna alle landen van Europa, wat het tot de wijdst verspreide taal in Europa maakt.
Tous les Roms sont bilingues ou multilingues et leur langue disparaît rapidement. Mais le romani est toujours vivant, particulièrement en Europe centrale, de l’Est et du Sud-Est. Le nombre de locuteurs est difficile à déterminer, mais le romani est probablement parlé par 3 ou 4 millions de personnes dans presque tous les pays d’Europe, ce qui en fait la langue d’Europe la plus diffusée. Le romani est aussi une langue écrite avec une littérature moderne assez riche, mais il n’a pas d’orthographe généralement acceptée ni de grammaire et de vocabulaire normalisés. Il y a eu plusieurs tentatives d’élaboration d’une norme pour la langue, mais elles ont eu peu de succès. En Slovaquie, en Macédoine, en Bulgarie et en Roumanie (et parfois aussi ailleurs, mais à un degré moindre), des normes régionales tendent à se développer, mais le principal obstacle à leur diffusion est le faible taux d’alphabétisation chez les Roms. Malheureusement, les Roms ont d’autres problèmes plus importants que de se soucier de leur langue, belle et ancienne, qui est le plus proche parent en Europe du sanskrit. L’usage du romani sur Internet montre une tendance à l’unification, qui jouera peut-être un rôle décisif dans le développement futur d’une langue normalisée. Le romani est reconnu, à des degrés divers, comme langue minoritaire dans certains pays : Kosovo, Macédoine, Roumanie, Croatie, Slovaquie, Slovénie, Allemagne, Finlande, Hongrie, Norvège, Suède et Autriche.
Alle Roma sind zweisprachig oder vielsprachig, und das Ausmaß von Sprachverlust ist riesig. Aber Romani ist immer noch sehr lebendig, besonders im östlichen, südöstlichen und mittleren Europa. Die Zahl der Sprecher ist schwer zu ermitteln, aber die Sprache Romani wird vermutlich von 3 bis 4 Millionen Menschen gesprochen, verteilt auf fast alle Länder Europas, was sie zur weitestverbreiteten Sprache Europas macht. Romani ist auch eine geschriebene Sprache mit einer recht reichhaltigen modernen Literatur, aber ohne eine allgemein anerkannte Rechtschreibung und ohne Vereinheitlichung von Grammatik und Wortschatz. Es wurden verschiedene Versuche unternommen, eine Form einer Standardsprache zu schaffen, die aber nur mäßigen Erfolg hatten. In der Slowakei, in Mazedonien, Bulgarien und Rumänien (und in geringerem Ausmaß anderswo) entstehen regionale Normen, aber das Haupthindernis für eine weitere Verbreitung und Akzeptanz ist die niedrige Alphabetisierungsrate unter den Roma. Leider haben die Roma andere, grundlegendere Probleme, als für ihre schöne und alte Sprache zu sorgen, deren engste Verwandte Sanskrit ist. Der Gebrauch von Romani im Internet zeigt einen gewissen Trend zur Vereinheitlichung, was vielleicht eine entscheidende Rolle für die zukünftige Entwicklung einer Standardsprache spielen wird. Romani hat einen gewissen Grad an Anerkennung als Minderheitsprache im Kosovo, in Mazedonien, Rumänien, Kroatien, der Slowakei, in Slowenien, Deutschland, Finnland, Ungarn, Norwegen, Schweden und Österreich.
Todos los Romos son bilingües o multilingües, lo que hace que el romaní tienda a desaparecer. Sin embargo, sigue siendo una lengua viva, especialmente en la Europa Central, del Este y Suroeste. Es difícil de determinar el número de hablantes, pero probablemente sea hablado por unos tres o cuatro millones de personas, en todos los países europeos, lo cual lo convierte en el idioma más extendido de Europa. Existe el romaní escrito y una literatura moderna muy rica, pero no existe ni ortografía, ni gramática, ni tampoco un vocabulario normalizado. Ha habido varias tentativas de elaboración de unas normas lingüísticas pero con muy poco éxito. Cierto es, que en Eslovaquia, Macedonia, Bulgaria y Rumanía (en menor grado también en otros países), llegan a desarrollarse unas normas a nivel regional. Sin embargo, el principal obstáculo para su difusión y aceptación generalizadas es el bajo ratio de alfabetización entre los Romos. Desgraciadamente, los Romos tienen que enfrentarse a problemas de índole vital más importantes que el cuidado de su bello y antiguo idioma, que en Europa se puede considerar el más próximo al sánscrito. El uso del romaní en internet demuestra una tendencia a la unificación lo que, quizás, jugará un papel decisivo en el futuro desarrollo de una lengua normalizada. El romaní está reconocido, con diferente grado, como lengua minoritaria en los siguientes países: Kosovo, Macedonia, Rumanía, Croacia, Eslovaquia, Eslovenia, Alemania, Finlandia, Hungría, Noruega, Suecia y Austria.
I popoli romaní sono bilingue o multilingue e il tasso di perdita della lingua è enorme. Tuttavia, il romaní è ancora molto vivo, soprattutto nella parte orientale, sud-orientale e centrale d'Europa. Il numero di parlanti è difficile da determinare, ma probabilmente è parlato da circa 3 o 4 milioni persone sparse in quasi tutti i paesi europei, il che lo rende la lingua più diffusa in Europa. Il Romaní è anche una lingua scritta e ha una sua letteratura moderna, ma senza ortografia né una grammatica o un vocabolario unificati. Ci sono stati vari tentativi di creare una forma di linguaggio standard, che hanno avuto solo un modesto grado di successo. In Slovacchia, Macedonia, Bulgaria e Romania (e in misura minore, anche in altri paesi) si stanno sviluppando norme regionali. L'ostacolo principale per un'ulteriore diffusione e accettazione è il basso tasso di alfabetizzazione tra i rom che purtroppo hanno altri problemi più importanti del prendersi cura della propria lingua bella e antica, che in Europa è quella più vicina al sanscrito. L'uso del romaní su Internet mostra alcune tendenze di unificazione che potrebbero giocare un ruolo decisivo per il futuro sviluppo di un linguaggio standard. Il romaní ha un certo grado di riconoscimento, come lingua minoritaria in Kosovo, Macedonia, Romania, Croazia, Slovacchia, Slovenia, Germania, Finlandia, Ungheria, Norvegia, Svezia e Austria.
Всички роми са двуезични или многоезични и степента на изчезване на езика е огромна. Въпреки това ромския все още е много жив, особено в Източна, Югоизточна и Централна Европа. Броят на говорещите е трудно да се определи, но езикът вероятно се говори от около 3-4 милиона, разпръснати из почти всички европейски страни, което го прави най-широко разпространен език в Европа. Ромският е и писмен език с доста богата съвременна литература, но без общоприет правопис или единна граматика и лексика. Има различни опити да се създаде форма на стандартен език, които са постигнали само скромен успех. В Словакия, Македония, България и Румъния (и в по-малка степен и на други места) регионалните норми се развиват, но основната пречка за по-нататъшното им разпространение и приемане е ниското ниво на грамотност сред ромите. За съжаление, ромите имат други по-важни проблеми, отколкото да се грижат за своя красив и древен език, най-близък европейския роднина на санскрит. Използването на ромски в Интернет показва някои тенденции на унифициране, което може би ще играе решаваща роля в бъдещото развитие на стандартен език. Ромският в някаква степен е признат като малцинствен език в Косово, Македония, Румъния, Хърватия, Словакия, Словения, Германия, Финландия, Унгария, Норвегия, Швеция и Австрия.
Svi su Romi dvojezični ili višejezični i njihov se jezik brzo gubi. No romski je ipak trajno živ, uglavnom u istočnoj, jugoistočnoj i centralnoj Europi. Teško je odrediti broj govornika no vjerojatno ga govori 3 ili 4 milijuna ljudi u gotovo svim zemljama Europe. Romski je i pisani jezik s dosta bogatom modernom književnošću no bez opće prihvaćenog pravopisa ili ujedinjene gramatike te rječnika. Bilo je više pokušaja da se napravi standardni jezik, no s malo uspjeha. Regionalni standardi se razvijaju u Slovačkoj, Makedoniji, Bugarskoj i Rumunjskoj ( a manje na drugim mjestima), no glavni faktor koji se protivi prihvaćanju tih standarda je niski nivo znanja čitanja kod Roma. Na žalost Romi imaju važnijih problema nego da se bave svojim lijepim i starim jezikom koji je najbliži europski srodnik sa sanskrtom. Upotreba romskog na internetu pokazuje tendenciju unifikacije koja će možda igrati odlučujuću ulogu u budućem razvoju romskog. Romski se priznaje na različite načine kao jezik manjine na Kosovu, u Makedoniji, Rumunjskoj, Hrvatskoj, Slovačkoj, Sloveniji, Njemačkoj, Finskoj, Mađarskoj, Norveškoj, Švedskoj i Austriji.
Kõik mustlased on kaks- või mitmekeelsed ja sageli loobuvad oma keelest. Ometi elab mustlaskeel vägagi, eriti Ida-, Edela- ja Kesk-Euroopas. Raske on kindlaks määrata kõnelejate arvu, aga arvatavasti räägib seda 3-4 miljonit inimest peaaegu kõigi Euroopa riikide peale kokku, mis teeb sellest kõige laiemalt levinud keele Euroopas. Mustlaskeel on ühtlasi kirjakeel küllaltki rikkaliku moodsa kirjandusega, aga ilma üldiselt tunnustatud kirjaviisi, ühtlustatud grammatika või sõnavarata. Mitmesugused püüdlused luua standardkeel on päädinud kesise eduga. Regionaalsed normid arenevad Slovakkias, Makedoonias, Bulgaarias ja Rumeenias (ning väiksemas ulatuses ning juhuslikult kõikjal), aga nende laiema leviku ja tunnustamise peamine takistus on mustlaste madal kirjaoskuse tase. Kahjuks on mustlastel teisi, olulisemaid probleeme kui kanda hoolt oma kauni ja iidse keele eest, mis on Euroopa keelte seas sanskriti keele kõige lähem sugulaskeel. Mustlaskeele kasutus Internetis näitab üles kalduvust ühtlustamisele, mis mängib ilmselt otsustavat rolli standardkeele arengus tulevikus. Mingil määral tunnustatakse mustlaskeelt vähemuskeelena Kosovos, Makedoonias, Rumeenias, Horvaatias, Slovakkias, Sloveenias, Saksamaal, Soomes, Ungaris, Norras, Rootsis ja Austrias.
Minden roma két- vagy többnyelvű és a nyelvvesztés nagymértékű. Bár a romani nyelv elég életerős, különösen Kelet- Délkelet- és Közép-Európában. Nehéz meghatározni a beszélők számát, de valószínűleg mintegy 3-4 millió emberről van szó, akik Európa majdnem minden országában előfordulnak - ez Európa legelterjedtebb nyelvévé teszi. A cigány nyelv írott nyelv is, melynek a modernkori irodalma elég gazdag, de nincs általánosan elfogadott helyesírása, egységes nyelvtana és szókészlete. Különböző kísérletek történtek a nyelvi norma megteremtésére, de csak szerény sikereket értek el. Szlovákiában, Macedóniában, Bulgáriában és Romániában (valamint kisebb mértékben és ritkábban máshol is) regionális normák kezdenek kialakulni, de a legfőbb akadálya a továbbterjedésnek és az elfogadásnak a romák alacsony műveltsége. Sajnos, a cigányoknak más, alapvető problémáik vannak, minthogy a szép és ősi nyelvükről gondoskodjanak, amely a szanszkrit legközelebbi európai rokona. A cigány nyelv használata az interneten bizonyos egységesülési tendenciát mutat, ami valószínűleg döntő szerepet fog játszani a köznyelv jövőbeli fejlődésében. A cigány nyelvet bizonyos fokig elismerik mint kisebbségi nyelvet Koszovóban, Macedóniában, Romániában, Horvátországban, Szlovákiában, Szlovéniában, Németországban, Finnországban, Magyarországon, Norvégiában, Svédországban és Ausztriában.
Visi romai yra dvikalbiai arba daugiakalbiai, todėl savo kalbos praradimo rodiklis yra didžiulis. Tačiau romų kalba - gyva, ypač Rytų, pietryčių ir Vidurio Europoje. Gimtąja kalba kalbančių skaičių nustatyti sunku, tačiau ja tikriausiai kalba apie 3-4.000.000 žmonių, išsisklaidžiusių po beveik visą Europą, todėl tai yra labiausiai paplitusi kalba Europoje. Romai taip pat turi rašytinę kalbą su turtinga šiuolaikine literatūra, bet neturi visuotinai pripažintos rašybos, gramatikos ir leksikos. Būta bandymų sukurti bendrinę kalbą, bet jos, deja, neprigijo. Slovakijoje, Makedonijoje, Bulgarijoje ir Rumunijoje (o kartais ir kitur) regioninės kalbos normos vystosi, tačiau pagrindinė kliūtis tolesniam jų plitimui yra mažas romų raštingumo lygis. Deja, romai turi kitų problemų nei rūpintis gražia senovine kalba, artimiausia sanskrito kalbos giminaite. Romų kalbos naudojimas internete rodo kai kurias suvienodinimo tendencijas, kurios galbūt įtakos ateityje vystant standartinę romų kalbą. Romų kalba turi tam tikrą pripažinimo laipsnį, tai - mažumos kalba Kosove, Makedonijoje, Rumunijos, Kroatijoje, Slovakijoje, Slovėnijoje, Vokietijoje, Suomijoje, Vengrijoje, Norvegijoje, Švedijoje ir Austrijoje.
Wszyscy Romowie są dwujęzyczni lub wielojęzyczni, a stopień utraty języka jest bardzo wysoki. Język romski nadal jednak żyje, zwłaszcza w Europie wschodniej, południowo-wschodniej i środkowej. Trudno jest określić liczbę jego użytkowników, ale prawdopodobnie jest on używany przez około 3-4 milionów osób w prawie wszystkich krajach europejskich, co czyni go najbardziej rozpowszechnionym językiem w Europie. Romski jest także językiem pisanym z dosyć bogatą literaturą współczesną, jednak bez ogólnie przyjętej ortografii, ujednoliconej gramatyki i słownictwa. Liczne próby opracowania standardowej formy języka przyniosły niewielkie efekty. Na Słowacji, w Macedonii, Bułgarii i Rumunii (a niekiedy także, w mniejszym stopniu, gdzie indziej) rozwijają się normy regionalne, jednak główną przeszkodą w ich dalszym rozpowszechnianiu i akceptacji jest niski stopień umiejętności czytania i pisania wśród Romów. Niestety, Romowie mają ważniejsze problemy, niż dbanie o swój piękny i starożytny język, najsilniej spokrewniony z sanskrytem spośród języków europejskich. Użycie języka romskiego w Internecie ukazuje pewne trendy jego ujednolicania, które być może będą odgrywać decydującą rolę w dalszym rozwoju języka standardowego. Romski jest uznawany, w pewnym stopniu, za język mniejszości w Kosowie, Macedonii, Rumunii, Chorwacji, na Słowacji, w Słowenii, Niemczech, Finlandii, na Węgrzech, w Norwegii, Szwecji i Austrii.
Toți romii sunt bilingvi sau multilingvi iar anvergura/dimensiunea pierderii limbii este uriașă. Dar romani este incă foarte vie, în special în Europa de Est, Sud-Est și Centrală. Numărul vorbitorilor este greu de determinat, dar romani este probabil vorbită de 3 sau 4 milioane de persoane în aproape toate țările Europei, ceea ce o face limba cea mai răspândită a Europei. Romani este de asemenea o limbă scrisă cu o literatură modernă destul de bogată, dar nu are o ortogrfie general acceptată, nici gramatica și vocabularul normate. Au existat numeroase tentative de elaborare a unei norme pentru limbă, dar ele nu au avut succes. În Slovacia, Macedonia, Bulgaria, România(și într-un grad mai mic în altă parte) tind să se dezvolte norme regionale, dar principalul obstacol în difuzarea/răspândirea lor îl reprezintă rata scăzută de alfabetizare printre romi. Din păcate, romii au alte probleme mai importante decât să se ocupe de limba lor, frumoasă și veche, care pare cea mai apropiată, în Europa, de sanscrită. Folosirea romani pe internet arată o tendință spre unificare, care poate va juca un rol decisiv în dezvoltarea ulterioară a unei limbi normalizate. Romani este recunoscută, la niveluri diferite, ca o limbă minoritară în anumite țări precum Kosovo, Macedonia, România, Croația, Slovacia, Slovenia, Germania, Finlanda, Ungaria, Norvegia, Suedia și Austria.
Все цыгане – билингвы, и скорость потери языка огромна. Однако их язык все еще очень живой, особенно в Восточной, Юго-Восточной и Центральной Европе. Трудно определить число носителей, но, скорее всего, на нем говорят от 3 до 4 миллионов человек, расселившихся почти по всем европейским странам, что превращает цыганский язык в один из наиболее широко распространенных языков на Старом континенте. Цыганский является письменным языком с достаточно богатой современной литературой, но без общепринятых правил орфографии или унифицированной грамматики и лексики. Были разные попытки создания литературного языка, среди них лишь одна завершилась скромным успехом. В Словакии, Македонии, Болгарии и Румынии (и в меньшей степени в других местах) были разработаны региональные нормы, но основным препятствием для их дальнейшего распространения и принятия стал низкий уровень грамотности среди цыган. К сожалению, у цыган есть другие более важные проблемы, чем забота о своём красивом и древнем языке, ближайшем европейском родственнике санскрита. Использование цыганского языка в Интернете демонстрирует некоторые тенденции унификации, которые, могут сыграть решающую роль в будущем развитии литературного языка. Цыганский в определенной степени признается языком меньшинства в Косово, Македонии, Румынии, Хорватии, Словакии, Словении, Германии, Финляндии, Венгрии, Норвегии, Швеции и Австрии.
Všetci Rómovia ovládajú okrem rómčiny aj ďalší jazyk, prípadne aj viacero jazykov, pričom ich jazyk výrazne upadá. Na druhej strane je rómčina stále veľmi živá, predovšetkým vo východnej, juhovýchodnej a strednej Európe. Rómčina má aj písanú podobu s pomerne bohatou modernou literatúrou, ale bez všeobecne prijímanej kodifikovanej pravopisnej a gramatickej normy a jednotnej slovnej zásoby. Snahy o tvorbu spisovného rómskeho jazyka sa nestretli s veľkým úspechom. Na Slovensku, v Macedónsku, Bulharsku a Rumunsku (a v menšej miere aj v iných krajinách) sa vytvárajú regionálne normy. Hlavnou prekážkou ich rozšírenia a prijatia je však nízka miera gramotnosti Rómov. Rómovia riešia skôr existenčné problémy než otázku zachovania svojho krásneho a archaického jazyka, ktorý je spomedzi európskych jazykov najviac príbuzný sanskritu. Používanie rómčiny na internete vykazuje isté tendencie zjednocovania jazyka, ktoré by mohli byť smerodajné pre ďalší vývoj spisovného jazyka. Rómčina sa do istej miery uznáva ako minoritný jazyk v Kosove, Macedónsku, Rumunsku, Chorvátsku, na Slovensku, v Slovinsku, Nemecku, Fínsku, Maďarsku, Nórsku, Švédsku a Rakúsku.
Vsi Romi so dvo- ali večjezični, stopnja izgube romskega jezika pa je ogromna. Kljub temu je romski jezik še vedno zelo živ, predvsem v vzhodni, jugovzhodni in centralni Evropi. Težko je določiti število govorcev, vendar lahko približno ocenimo, da jezik govori okrog tri do štiri milijone ljudi, ki so razpršeni po vsej Evropi, zaradi česar je romski jezik najbolj široko razširjen jezik v Evropi. Romski jezik je tudi pisni jezik s precej bogato sodobno literaturo, čeprav nima splošno sprejetega pravopisa ali poenotene slovnice in besedišča. V preteklosti je bilo več poskusov oblikovanja knjižnega romskega jezika, ki pa so imeli le skromen uspeh. Na Slovaškem, v Makedoniji, Bolgariji in Romuniji (ter v manjšem obsegu ter občasno tudi drugod) se pojavljajo regionalne norme, vendar je glavna ovira pri temu, da se te oblike sprejmejo in utrdijo, nizka stopnja pismenosti med Romih. Žal imajo Romi bolj vitalne težave, kot je skrb za njihov čudovit in starodaven jezik, ki je najbljižji evropski sorodnik sanskrta. Uporaba romskega jezika na spletu nakazuje določene trende poenotenja, ki bodo v prihodnosti morda igrali odločilno vlogo pri razvoju knjižnega jezika. Romski jezik je v določeni meri priznan na Kosovu, v Makedoniji, Romuniji, Hrvaški, Slovaški, Sloveniji, Nemčiji, Finski, Madžarski, Norveški, Švedski in Avstriji.
Alla romer är tvåspråkiga eller flerspråkiga och graden av språkförlust är enorm. Dock är romani fortfarande i högsta grad levande, särskilt i östra, sydöstra och centrala Europa. Antalet talare är svårt att avgöra, men antagligen talas det av cirka 3 till 4 miljoner människor utspridda över nästan alla Europas länder, vilket gör romani till det mest utbredda språket i Europa. Romani är också ett skriftspråk med ganska rik modern litteratur, men utan en allmänt accepterad stavning eller enhetlig grammatik och ordförråd. Det har gjorts olika försök att skapa en form av standardspråk, vilket dock endast hade blygsam framgång. I Slovakien, Makedonien, Bulgarien och Rumänien (och även på andra ställen, men i mindre omfattning och mer sällan) har regionala normer utvecklas, men det största hindret för deras fortsatta spridning och acceptans är den låga läskunnigheten bland romer. Tyvärr har romer andra och mer viktiga problem än att ta hand om sitt vackra och anrika språk, närmast en europeisk släkting till sanskrit. Användningen av romani på Internet visar vissa tendenser till enande som kanske kommer att spela en avgörande roll i den framtida utvecklingen av ett standardspråk. Romani har en viss grad av erkännande som minoritetsspråk i Kosovo, Makedonien, Rumänien, Kroatien, Slovakien, Slovenien, Tyskland, Finland, Ungern, Norge, Sverige och Österrike.
Visi romi ir bilingvāli vai multilingvāli, tāpēc romu valoda ātri izzūd. Tomēr viņa joprojām ir ļoti dzīva, it īpaši austrumu, dienvidaustrumu un centrālajā Eiropā. Runājošu tajā cilvēku skaitu ir grūti noteikt, uzskatāms, ka tajā runā aptuveni no 3 līdz 4 miljoniem cilvēku, dzīvojošu gandrīz visās Eiropas valstīs, šādi padarot to par visizplatītāko valodu Eiropā. Romiem ir arī raksta valoda ar diezgan bagātu moderno literatūru, taču bez kopēji pieņemtas pareizrakstības vai unificētas gramatikas un vārdu krājuma. Ir bijuši dažādi mēģinājumi radīt literārās valodas formu, taču var teikt, ka viņi neizveicās. Slovākijā, Maķedonijā, Bulgārijā un Rumānijā (mazākā mērā arī citur) romu valodas reģionālās normas ir attīstamas, bet galvenais šķērslis viņu tālākai izplatībai un pieņemšanai ir zems lasītprasmes līmenis starp romiem. Diemžēl viņiem ir citas, daudz svarīgākas problēmas, nekā pūles par savas skaistas un senas valodas, vistuvākās sanskrita radinieces, aizsargāšanu. Romu valodas lietošana internetā rāda unifikācijas trendu, varbūt viņam būs izšķiroša loma literārās valodas attīstībā nākotnē. Romu ir atzīta par minoritātes valodu Kosovā, Maķedonijā, Rumānijā, Horvātijā, Slovākijā, Slovēnijā, Vācijā, Somijā, Ungārijā, Norvēģijā, Zviedrijā un Austrijā.
Bíonn gach Romach dátheangach nó ilteangach agus tá ráta ollmhór caillteanais teanga. Mar sin féin, tá an Romainis fós beo, go háirithe in oirthear, oirdheisceart agus lár na hEorpa. Tá líon na gcainteoirí deacair a dhéanamh amach, ach is dócha go bhfuil sí á labhairt ag 3-4 mhilliún duine atá scaipthe trí bheagnach gach tír san Eoraip. Mar sin, is í an teanga is forleithne san Eoraip í. Is teanga scríofa an Romainis freisin, a bhfuil litríocht sách saibhir nua-aimseartha aici, ach gan litriú, gramadach nó foclóir aontaithe aici, a bhfuil glacadh ginearálta leo. Bhí iarrachtaí éagsúla chun teanga chaighdeánach a chruthú, ach níor éirigh go maith leo. Sa tSlóvaic, sa Mhacadóin, sa Bhulgáir agus sa Rómáin (agus go pointe is lú agus ó am go chéile in áiteanna eile) tá noirm réigiúnacha á bhforbairt, ach is é an ráta íseal litearthachta i measc na Romach an chonstaic is mó a chuireann moill lena leathadh . Ar an drochuair, tá fadhbanna eile níos tábhachtaí ná a dteanga álainn ársa, an gaol Eorpach is gaire don tSanscrait, ag na Romaigh. Léiríonn úsáid na Romainise ar an Idirlíon roinnt treochtaí aontais. Tá méid áirithe aitheantais mar theanga mhionlaigh ag an Romainis sa Chosaiv, an Mhacadóin, an Rómáin, an Chróit, an tSlóvaic, an tSlóivéin, an Ghearmáin, an Fhionlainn, an Ungáir, an Iorua, an tSualainn agus san Ostair.