|
|
The most important distinction for verbs is between lexical verbs (also called full verbs) which indicate what someone or something does, like swim, speak, or think. On the other hand, auxiliary verbs have grammatical meanings, that is they're used together with lexical verbs usually to indicate a specific tense or mood. Examples include is walking, had gone.
|
|
|
La distinction la plus importantes pour les verbes est la différence entre les verbes lexicaux et les verbes auxiliaires. Les verbes lexicaux indiquent ce que fait quelqu’un ou quelque chose, comme nager, parler ou penser. Les verbes auxiliaires, quant à eux, ont un sens grammatical, c’est-à-dire qu’ils sont utilisés avec des verbes lexicaux, généralement pour indiquer un temps ou un mode particulier, par exemple il a marché ou j’étais allé.
|
|
|
Für Verben ist die wichtigste Unterscheidung die zwischen Vollverben (auch lexikalische Verben genannt) und Hilfsverben. Vollverben geben an, was jemand oder etwas tut, wie etwa schwimmen, sprechen oder denken. Hilfsverben andererseits haben eine grammatische bedeutung, d.h., sie werden gemeinsam mit Vollverben verwendet, normalerweise um eine bestimmte Zeitform oder einen Modus auszudrücken. Beispiele: ist gegangen, hatte gebracht.
|
|
|
Los verbos pueden ser clasificados en verbos lexicales (también llamados verbos predicativos o plenos), los cuales indican lo que algo o alguien hace, quiere nadar, hablar o piensa. Por otra parte, los verbos auxiliares tienen significado gramatical, es decir que se usan con los verbos predicativos normalmente para indicar un tiempo específico o un modo. Por ejemplo, está andando, habíaido.
|
|
|
I verbi si possono classificare in: verbi lessicali (chiamati anche verbi completi) che indicano ciò che qualcuno o qualcosa fa, come nuotano, parlano o pensa; verbi ausiliari che hanno significati grammaticali, cioè vengono usati insieme ai verbi lessicali di solito per indicare un tempo specifico o un modo (ad esempio sta camminando, era andato).
|
|
|
Het belangrijkste onderscheid voor werkwoorden zit tussen de lexicale werkwoorden (ook "volledige werkwoorden" genaamd) die aanduiden wat iemand of iets doet, zoals zwemmen, spreken, of denken. Anderzijds hebben hulpwerkwoorden een grammaticale betekenis, dat wil zeggen, dat men ze samen gebruikt met lexicale werkwoorden gewoonlijk om een specifieke tijd of modus aan te geven. Voorbeelden zijn is aan het wandelen, had gegaan.
|
|
|
Най-важната разлика при глаголите е между лексикални глаголи (наричани също пълни глаголи), които показват какво прави някой или нещо, например плува, говори, или мисли. От друга страна, спомагателните глаголи имат граматически значения, тоест те обикновено се използват заедно с лексикални глаголи, за да покажат определено време или наклонение. Examples include ще ходи, бил ходил.
|
|
|
Najvažnije razlikovanje kod glagola je razlikovanje među leksičkim glagolima koji označavaju što netko ili nešto radi, kao npr. plivati, govoriti ili misliti. Na drugoj su strani pomoćni glagoli koji imaju gramatičko značenje, tj. da ih upotrebljavamo zajedno s leksičkim glagolima obično da označimo određeno vrijeme ili modalnost. Primjeri su je šetao, je išao
|
|
|
Den vigtigste distinktion for verberne (udsagnsord) er mellem leksikalske verber (også kaldet fuld- eller hovedverber), der indikerer hvad nogen eller noget gør, fx svømme, tale, eller tænke. Den anden kategori, hjælpeverber har en grammatisk betydning og kombineres med et hovedverbum til at indikere tid, aspekt eller diatese (aktiv/passiv), fx. har sagt, blive spurgt.
|
|
|
Kõige olulisem, mille järgi verbe eristatakse, on see, kas nad on leksikaalsed või abitegusõnad. Esimesed osutavad sellele, mida keegi teeb, näiteks ujuma, rääkima või mõtlema. Abitegusõnadel on grammatiline tähendus, see tähendab, neid kasutatakse koos leksikaalsete verbidega, enamasti selleks, et näidata kindlat aega või tegumoodi. Näiteks is walking (kõnnib ingl k), had gone (oli läinud ingl k).
|
|
|
Az igék legfontosabb csoportja a lexikális igék, melyek megadják, hogy valaki vagy valami mit csinál, pl úszik, beszél vagy gondol vagy mi történik, pl. fáj, esik. A másik csoportnak, a segédigéknek nyelvtani jelentésük van, azaz lexikális igékkel együtt jelezhetik pl. az időt vagy módot, mint: had gone (angol: elment), beszélt volna.
|
|
|
Jeśli chodzi o czasowniki, podstawowy jest podział na: czasowniki leksykalne (inaczej pełne lub zwykłe), które wskazują na to, co ktoś lub coś robi, jak np. pływać, mówić, myśleć oraz czasowniki posiłkowe (pomocnicze), które mają znaczenie gramatyczne; są one stosowane razem z czasownikami leksykalnymi, wskazując określony czas lub tryb gramatyczny. Przykłady polskie: będę czytał, został przejechany. Przykład angielski: is walking (idzie/spaceruje (teraz)).
|
|
|
Pentru verbe cea mai importantă diferență este între verbe pline (numite și verbe lexicale și verbe auxiliare. Verbele lexicale indică ce face cineva sau ceva, precum a înota, a vorbi saua gândi. Verbele auxiliare pe de altă parte au o semnificație gramaticală, adică se folosesesc împreună cu verbele pline, în mod normal pentru a exprima o anumită formă temporală sau un mod. Exemplea mers, - adusese.
|
|
|
Наиболее важное различие существует между глаголами, обозначающими собственно действие, лексические глаголы (также называются полными глаголами), например плавать, говорить, или думать и вспомогательными глаголами, которые несут только грамматическое значение и используются вместе с лексическими глаголами обычно для образования особого времени или наклонения. Например буду гулять , будет ездить.
|
|
|
Slovesá delíme na dve základné skupiny. Do prvej patria plnovýznamové slovesá, ktoré vyjadrujú činnosť alebo stav, napr. plávať, hovoriť, myslieť. Do druhej skupiny patria neplnovýznamové (pomocné) slovesá , ktoré majú gramatickú funkciu a v spojení s plnovýznamovým slovesom vyjadrujú napr. slovesný čas alebo modalitu: bude robiť, musím prísť.
|
|
|
Najpomembnejša razlika obstaja med nezloženimi glagoli, ki označujejo kaj nekdo ali nekaj dela, na primer plava, govori ali misli in pomožnimi glagoli, ki imajo slovnični pomen, kar pomeni, da jih uporabljamo skupaj z drugimi glagoli in izražajo določen čas ali glagolski vid. Na primer: je hodil, bi šel.
|
|
|
Den viktigaste uppdelningen av verb är mellan lexikala verb (även kallade fullständiga verb) som anger vad någon eller något gör, som simma, tala eller tänka och, å andra sidan, hjälpverb som har grammatiska betydelser, dvs. de används tillsammans med lexikala verb för att ange en specifik form eller tonläge. Exempel är kommer att gå, hade gått.
|
|
|
Svarīgāka ir atšķirība starp patstāvīgiem darbības vārdiem, norādošiem uz darbību, piemēram, peld, runā vai domā, un palīgnozīmē lietotiem darbības vārdiem, kuriem piemīt gramatiskās nozīmes un kurus lieto kopā ar patstāvigiem darbības vārdiem parasti noteikta laika vai izteiksmes veidošanai. Piemēram, ir staigājis, bija staigājis.
|
|
|
Is é an t-idirdhealú is tábhachtaí do bhriathra an ceann idir briathra foclóireachta {/ b} (ar a dtugtar freisin briathra iomlána) a chuireann in iúl an rud a dhéanann duine nó rud éigin, amhail snámh, labhair, {/ i} nó ceap {/ i}. Os a choinne sine, briathra cúnta {/ b}, a mbíonn bríonna gramadaí acu, is é sin go úsáidtear iad fara briathra foclóireachta de ghnáth chun aimsir nó modh ar leith a chur in iúl. I measc na samplaí tá {/ b} ag siúl {/ i}, bhí {/ b} imithe .
|
