|
|
Manche Kollokationen sind 100%ig fest und können als eine einzige semantische Einheit gedacht werden (big bang (Urknall), Platz nehmen), während andere zwar zusammengesetzt sind, aber nicht fest (hoher Berg, hohe Temperatur, hohe Gesinnung, hohe Zeit).
|
|
|
Most of the classification systems described above obey J.R. Firth's 1957 assertion that you'll know a word by the company it keeps. In other words, semantics is all about word usage and the language system. In terms of being adjacent, words keep company in collocations. Some collocations are 100% fixed, and can be thought of as single semantic units (big bang, take place), while others are compositional but not fixed (high mountain, high temperature, high spirits, high noon).
|
|
|
La plupart des systèmes de classification décrits ci-dessus se conforment à l’affirmation que J. R. Firth a faite en 1957, selon laquelle « on reconnaît un mot à ceux qui lui tiennent compagnie ». En d’autres termes, la sémantique est une question d’emploi des mots et de système linguistique. Des mots adjacents s’associent sous forme de collocations. Certaines collocations sont figées à 100 % et peuvent être considérées comme une seule unité sémantique (pomme de terre, avoir lieu), tandis que d’autres sont composées mais pas figées (haute montagne, haute température, haute mer, haute trahison).
|
|
|
La mayoría de los sistemas de clasificación arriba descritos obedecen a la afirmación hecha por J.R Firth en 1957 según la cual conocerás una palabra por sus compañías. Dicho de otra forma, la Semántica tiene mucho que ver con el uso de las palabras y el sistema lingüístico. Las palabras adyacentes se asocian formando colocaciones. Algunas de ellas son fijas y pueden ser consideradas unidades semánticas únicas punto de vista, plantear problemas mientras que otras son compuestas pero no fijas (montaña alta, temperatura alta, mar alta, traición alta).
|
|
|
La maggior parte dei sistemi di classificazione citati si basano sull'affermazione di J.R. Firth del 1957: conoscerai una parola attraverso la sua compagnia. In altre parole, la semantica si concentra sull'uso delle parole e dei sistemi linguistici. Le parole adiacenti si associano formando collocazioni. Alcune collocazioni sono 100% fisse e possono esser considerate singole unità semantiche (big bang, prendere posto), mentre altre sono compositive, ma non fisse (alta montagna, alta temperatura, alta marea).
|
|
|
De meeste classificatiesystemen hierboven beantwoorden aan de bewering van J.R. Firth in 1957 dat je zal een woord kennen aan zijn milieu. Met andere woorden, semantiek gaat over woordgebruik en het taalsysteem. De eenvoudigste interpretatie van "woordmilieu" van Firth is eenvoudige nabijheid, dus woordopvolging, zogenaamde collocaties. Sommige collocaties zijn 100% vast, en kunnen aanzien worden als semantische eenheden (een zwart gat, plaats nemen), terwijl andere compositorisch zijn, maar niet vast (hoge berg, hoge zee, hoge vertegenwoordiger).
|
|
|
Повечето от системите за класификация, описани по-горе, се подчиняват на твърдението на Дж.Р. Фърт от 1957 г., че думата се разпознава по обкръжението й. С други думи, семантика е всичко, свързано с използване на думите и езиковата система. Намирайки се в непосредствена близост, думите създават обкръжения в ко-локации. Някои съчетания са 100% фиксирани и могат да бъдат смятани за една семантична единица (Големият взрив), а други са композиционни, но не фиксирани (висока планина, висока температура, висок дух).
|
|
|
Najveći dio klasifikacijskih sistema spomenutih gore slijede tvrdnji J.R. Firth-a (1957.) da ćeš upoznati riječ po njenim prijateljima. Drugim riječima u semantici govorimo o upotrebi riječi i jezičnom sistemu. Najjednostavnija interpretacija "prijatelja riječi" po Firthu je njena okolina, dakle redoslijed riječi, tzv. kolokacija. Neke su kolokacije 100% fiksirane, kao neke semantičke prvine (crna rupa,, prati svoje ruke), dok su druge složene ali nisu fiksne (visoka planina, visoko more, visoki predstavnik).
|
|
|
De fleste af ovennævnte klassifikationssystemer følger J.R. Firth's maksime (1957) om at man kan kende et ord ud fra dets selskab. Eller sagt på en anden måde, semantik drejer sig om hvordan ord bruges og kombineres, og hvilken rolle de spiller i et givent sprogsystem. Lingvister har et specielt udtryk for "ords selskab" - kollokationer, som er rækker af ord der ofte forekommer sammen (som umiddelbare naboer i en sætning). Nogle kollokationer er 100% faste vendinger og kan betragtes som semantiske helheder (big bang, finde sted, mens andre hænger sammen, men uden at være fikserede (højt bjerg, høj temperatur, høj cigarføring, [på] høj[e] tid).
|
|
|
Enamik ülalkirjeldatud klassifikatsioone järgivad J.R. Firthi 1957. aastal esitatud väidet, et sõna tunneb ära tema naabruse järgi. Teiste sõnadega tähendab semantika sõnakasutust ja keelesüsteemi. Sõnad külgnemine ilmneb kollokatsioonides. Mõned kollokatsioonid on 100% muutumatud ja neid võib pidada üheks semantiliseks ühikuks: (suur pauk, aset leidma, teised on samal ajal kompositsionaalsed, aga mitte muutumatud: (kõrge mägi, (kõrge temperatuur, (kõrged mõtted, kõrge päike.
|
|
|
A legtöbb fent bemutatott rendszerezés teljesíti J.R. Firth 1957-es állítását, hogy akkor ismersz egy szót, hogyha ismered a környezetét. Más szóval, a szemantika minden, ami a szóhasználatra és a nyelvi rendszerre vonatkozik. Szó lehet egyszerű együttes előfordulásokról, ún. kollokációkról. Bizonyos együttes előfordulások formája 100%-ban rögzített, ezek egy szemantikai egységnek számítanak (big bang, helyet foglal), míg más együttes előfordulások nem kötöttek (magas hegy, magas hőmérséklet, magas ugrás).
|
|
|
Dauguma minėtų klasifikacinių sistemų remiasi Dž. R. Ferso 1957 metų teiginiu, kad jūs atpažįstate žodį pagal jo aplinką. Kitaip tariant, semantika yra viskas apie žodžio vartojimą ir jo sistemą. Jungiamieji žodžiai jungiasi į žodžių junginius, jie palaiko ryšius su aplinka kolokacijose. Kai kurios iš jų yra 100% fiksuotos, ir jas galima laikyti vieningais semantiniais vienetais didelis sprogimas, saulės užtemimas, nes kiti yra kompoziciniai, o ne fiksuoti aukštas kalnas, aukšta temperatūra, aukšta banga, aukštos klasės).
|
|
|
Większość systemów klasyfikacji opisanych wyżej jest zgodnych ze stwierdzeniem J. R. Firtha z 1957 roku, że można poznać wyraz dzięki jego otoczeniu językowemu. Innymi słowy, znaczenie jest związane z użyciem wyrazu i z systemowymi powiązaniami językowymi. Wyrazy występują w określonych połączeniach, zwanych kolokacjami. Niektóre kolokacje są w 100% stałe i stanowią, jako całość, pojedyncze jednostki znaczeniowe (panna młoda, zająć miejsce), podczas gdy inne są łączliwe, ale nie tak sztywne (wysoka góra, wysoka temperatura, itd.).
|
|
|
Cele mai multe sisteme de clasificări, care au fost descrise mai sus, urmează afirmației lui J.R. Firth 1957, că un cuvânt se înțelege/recunoaște după cel pe care îl însoțește/acompaniază. Cu alte cuvinte semantica este despre folosirea cuvintelor și despre sistemul lingvistic. În ceea ce privește învecinarea, este de spus că cuvintele adiacente se asociază sub formă de collocations. Unele colocații sunt fixe 100% și pot fi gândite ca o unică unitate semantică(big bang (explozia inițială), a lua loc), în timp ce altele sunt anume compuse, dar nu fixe/stabile (înalt munte, crescută temperatură, înaltă ținută morală, înaltă trădare).
|
|
|
Большинство классификационных систем, упомянутых выше, опирается на утверждение Дж. Р. Ферса от 1957 года о том, что вы узнаете слово по его окружению. Другими словами, семантика - это все об употреблении слова и системе языка. Смежные слова объединяются в словосочетания, они поддерживают связи с окружением в коллокациях. Некоторые коллокации являются на 100 % фиксированными, и их можно считать едиными семантическими единицами (большой взрыв, имело место), тогда как другие являются композиционными, но не фиксированными (высокая гора, высокая температура, высокое солнце, высокий класс).
|
|
|
Väčšina z vyššie uvedených systémov klasifikácie vychádza z tvrdenia J. R. Firtha z roku 1957, podľa ktorého sa slová dajú spoznať podľa toho, v akom kontexte sa vyskytujú. Lexikálne jednotky, ktoré sa zvyčajne spolu spájajú, tvoria kolokácie. Niektoré kolokácie sú ustálené, chápu sa ako samostatné sémantické jednotky (združené pomenovania): veľký tresk, triedna kniha, zatiaľ čo pri iných ide síce o zložené, ale nie ustálené spojenia: vysoké pohorie, vysoká teplota, vysoký príjem, vysoká pôrodnosť).
|
|
|
Večina klasifikacijskih sistemov, ki smo jih opisali zgoraj, se ravna po J.R.Firthovi ugotovitvi iz leta 1957, da lahko spoznaš besedo po tem, s kom se druži. Z drugimi besedami lahko rečemo, da se pri semantiki vse vrti okrog uporabe besed in jezikovnega sistema. Sosednje besede se družijo kot kolokacije. Nekatere kolokacije so 100% fiksne in jih lahko razumemo kot posamezne semantične enote (veliki pok, črna luknja), medtem ko so druge sestavljene vendar niso fiksne (visoka gora, visoka temperatura, visoka napetost, visoka verjetnost).
|
|
|
De flesta av de klassificeringssystem som beskrivits ovan uppfyller J.R. Firths påstående från 1957, att du känner ett ord på dess sällskap. Med andra ord, så handlar semantiken om hur orden används i språksystemet. När det gäller att vara nära varandra så håller ord varandra sällskap i s.k. kollokationer. Vissa kollokationer är 100% fasta, och kan ses som enskilda semantiska enheter (big bang, ta för sig), medan andra är kompositionella men inte fasta (höga berg, hög temperatur, hög stämning).
|
|
|
Daudzums klasifikācijas sistēmu aprakstu atskatās uz Dž.R. Fērta 1957 g. apgalvojumu, ka tu uzzini vārdu no tā apkārtnes. Citiem vārdiem sakot, semantika ir viss, kas ir saistīts ar vārdu lietojumu un valodas sistēmu. Kaimiņvārdi uztur sakarus kolokācijās. Dažas no tām ir 100% pastāvīgas un tās var uzskatīt par atsevišķām semantiskās vienībām (Lielais Sprādziens, mazgāt rokas), citas ir kompozicionālas, bet nepastāvīgas (augsts kalns, augsta temperatūra, augsta balss, augsts viesis).
|
|
|
Leanann formhór na gcóras aicmiúcháin thuas dearbhú JR Firth 1957 go n-aithneoidh tú focal as a chuideachta. I bhfocail eile, baineann an tséimeantaic le húsáid focal agus leis an gcóras teanga. Bíonn focail i gcuideachta a chéile i {gcomhlogaíochtaí. Bíonn roinnt comhlogaíochtaí 100% seasta, agus smaoinítear orthu mar aonaid shingile shéimeantacha ( páipéar uaine, Cothrom na Féinne ), agus bíonn cinn eile comhdhéanta ach gan a bheith seasta ( {sliabh ard, { i} ard teocht, ardFheis, {ard mheán lae).
|
